Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 237/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. júna 2012

predbežne prerokoval sťažnosť M. S., L., zastúpeného advokátom JUDr. Ľ. K., P., vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Považská Bystrica

sp. zn. z 12. augusta 2011 a uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.

z 11. januára 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. S. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. mája 2012

doručená sťažnosť M. S. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na súdnu ochranu podľa (ďalej

len „ústava“) a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu

Považská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 12. augusta 2011

a uznesením Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 11. januára 2012.

Zo sťažnosti a z písomností k nej pripojených vyplýva, že okresný súd napadnutým

rozhodnutím sp. zn. z 12. augusta 2011 zamietol námietky sťažovateľa ako

povinného proti exekúcii a trovám exekúcie.

Krajský súd uznesením sp. zn. z 11. januára 2012 odvolaniu

sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. z 25. augusta 2011,

ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok za námietky, nevyhovel,

a rozhodnutie okresného súdu sp. zn. z 25. augusta 2011 potvrdil.

Sťažovateľ v sťažnosti namieta, že rozhodnutia okresného súdu z 12. augusta 2011

č. k. -42 a krajského súdu sp. zn. z 11. januára 2012

neobsahujú dostatočné dôvody, na základe ktorých sú založené, a podľa neho sú

rozhodnutia arbitrárne a svojvoľné, čím všeobecné súdy porušili jeho základné právo podľa

a právo podľa dohovoru.

Poukazuje tiež na to, že «okresný súd po začatí exekučného konania (pred vydaním

poverenia na vykonanie exekúcie) dostatočne neskúmal, či „Návrh na vykonanie exekúcie

bol podaný vôbec oprávnenou osobou“, pretože podľa názoru sťažovateľa v čase, keď bol

podávaný tento návrh, došlo aj k zániku záväzku sťažovateľa v dôsledku zániku záväzku

splynutím práv a povinností v jednej osobe na základe zmluvy o bezodplatnom postúpení

pohľadávky zo dňa 21. 04. 2011.

Zo Zmluvy o postúpení pohľadávky a z exekučného titulu vo veci je zrejmé, že

sťažovateľov nový veriteľ O. T... je totožný s jeho solidárnym spoludlžníkom a odporcom 2

podľa citovaného rozsudku Okresného súdu v Považskej Bystrici sp. zn.: -99 z

12. 12. 2007, právoplatný dňa 30. 01. 2008 a vykonateľný dňa 03. 02. 2008.

Sťažovateľ je toho názoru, že bezodplatným postúpením pohľadávky podľa

právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu v Považskej Bystrici č. j. 3

C/122/2007 zo dňa 12. 12. 2007 pôvodných veriteľov 1/, 2 P. K. s manželkou P. K... na jeho

solidárneho spoludlžníka - O. T., ktorá je totožná dlžníkom 2, O. S., jeho dlh voči P. K. s

manželkou P. K... podľa citovaného rozsudku zanikol podľa ust. § 559 ods. 1 Občianskeho

zákonníka splynutím, ktoré nastalo tým, že došlo k splynutiu dlžníka a veriteľa v jednej

osobe vzhľadom k tomu, že právny vzťah stratil dôvod svojej existencie.

Nakoľko totiž došlo k bezodplatnému postúpeniu pohľadávky veriteľov 1/, 2 P. K. s

manželkou P. K... na dlžníčku 21 O. T... vo veci nie je možné uplatniť postup podľa ust. §

511 ods. 3 , je však potrebné uplatniť analogicky judikát NS SR č.

uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. 7. 2010, sp. zn. podľa ktorého keďže

jeho záväzok je solidárny, pretože k jeho splneniu bol zaviazaný spoločne a nerozdielne s

pôvodne žalovanou 2, O. T., plnenie niektorého z dlžníkov (dlžníkom 2, O. T.) tak spôsobil

zánik záväzku ostatných spoludlžníkov (jeho záväzok).

Pri solidárnych záväzkoch má veriteľ totiž samostatnú pohľadávku voči každému

spoludlžníkovi a môže vymáhať splnenie záväzku v celom rozsahu alebo jeho časť voči

jednému, alebo niekoľkým alebo proti všetkým spoludlžníkom, a to súčasne alebo postupne.

Splnenie záväzku však jedným z dlžníkov spôsobuje voči veriteľovi zánik záväzkov ostatných

spoludlžníkov.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto navrhujeme, aby ústavný súd konštatoval, že

uznesením krajského súdu sp. zn. -81 z 11. januára 2012 a okresného súdu

sp. zn. -42 12. 08. 2011 došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na

súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

ods. 1 dohovoru, ako aj práva podľa čl. 13 dohovoru.

Lehotu na podanie sťažnosti sťažovateľ dodržiava, pretože napadnuté uznesenia sú

právoplatné a vykonateľné dňom 05. 03. 2012, svoj návrh sťažovateľ dáva na poštu dňa

03. 05. 2012, zasiela svoju sťažnosť prvou triedou a posledný deň lehoty pripadá na sobotu,

takže dvojmesačná lehota podľa je 07. mája 2012.».

Sťažovateľ na základe uvedeného navrhol, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„... Základné právo sťažovateľa M. S. na súdnu ochranu podľa ...

a právo na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru... uzneseniami Krajského

súdu v Trenčíne sp. zn. -81 z 11. januára 2012 a Okresného súdu

Považská Bystrica sp. zn. -42 12. 08. 2011 porušené boli.

... Ústavný, súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Krajského súdu v Trenčíne

sp. zn. -81 z 11. januára 2012 a naň nadväzujúce uznesenie Okresného

súdu Považská Bystrica sp. zn. -42 12. 08. 2011 a vec vracia Krajskému

súdu v Trenčíne na ďalšie konanie.

... Sťažovateľovi M. S. priznáva trovy konania v sume 303,31 €..., ktoré je Krajský

súd v Trenčíne povinný vyplatiť na účet jej právneho zástupcu advokáta JUDr. Ľ. K., do

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Súčasne podáva sťažovateľ návrh, aby ústavný súd podľa ust. § 52 od. 2 zákona o

ústavnom súde rozhodol o odklade vykonateľných napadnutých uznesení Krajského súdu v

Trenčíne sp. zn. -81 z 11. januára 2012 a Okresného súdu Považská

Bystrica sp. zn. -42 z 12. 08. 2011, pretože tento jeho návrh nie je v rozpore

s dôležitým verejným záujmom a vzhľadom na prebiehajúce oddĺženie sťažovateľa by pre

neho znamenalo väčšiu ujmu, než vznikne štátnej pokladnici a aby uložil okresnému súdu,

aby sa dočasne zdržal vykonávania právoplatného rozhodnutia.“

II.

V zmysle ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť predovšetkým vtedy,

ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného

práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

označeným rozhodnutím tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa

namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia

alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo,

pretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne nepripúšťajú (,

, , a ).

1. Predmetom časti sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že uznesením okresného súdu

sp. zn. z 12. augusta 2011, ktorým zamietol námietky sťažovateľa ako

povinného proti exekúcii a trovám exekúcie, došlo k porušeniu jeho označených práv podľa

a dohovoru.

Ústavný súd je podľa viazaný návrhom

na začatie konania. Viazanosť ústavného súdu návrhom sa vzťahuje zvlášť na návrh výroku

rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ domáha vo svojej sťažnosti.

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je to, že

musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných

práv sťažovateľov. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva aj

významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu

do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv

ďalej nepokračovalo.

Podľa jednou z podmienok prijatia sťažnosti

fyzickej osoby na konanie pred ústavným súdom je podanie sťažnosti v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu, pričom táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa

sťažovatelia mohli o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť (napr. ,

). neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej lehoty

odpustiť (napr. , ).

Ústavný súd zistil, že namietané rozhodnutie okresného súdu sp. zn.

z 12. augusta 2011 (proti ktorému nebolo možné podať opravný prostriedok), nadobudlo

právoplatnosť ešte 16. septembra 2011, ako to vyplýva z príloh k sťažnosti (nie ako to

uvádza sťažovateľ, že až 5. marca 2012), pretože krajský súd v konaní vedenom pod sp. zn.

rozhodol o odvolaní sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu sp. zn.

z 25. augusta 2011, ktorým uložil sťažovateľovi zaplatiť súdny poplatok

za námietky v sume 666, 50 €.

Sťažnosť sťažovateľa však bola doručená ústavnému súdu až 4. mája 2012, teda

zjavne po zákonom ustanovenej lehote.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd považuje sťažnosť sťažovateľa vo vzťahu

k okresnému súdu za oneskorene podanú, a preto ju z tohto dôvodu odmietol podľa § 25

ods. 2 .

2. Tú časť sťažnosti, ktorou sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva

podľa a práva podľa dohovoru uznesením krajského súdu

sp. zn. z 11. januára 2012, ktorým nevyhovel odvolaniu sťažovateľa proti

uzneseniu okresného súdu sp. zn. z 25. augusta 2011 (o uložení povinnosti

zaplatiť súdny poplatok za námietky) a potvrdil rozhodnutie okresného súdu sp. zn.

z 25. augusta 2011, ústavný súd odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa

.

Ústavný súd považuje, tak ako pri obdobných sťažnostiach smerujúcich proti

rozhodnutiam všeobecných súdov, za potrebné zdôrazniť, že pri uplatňovaní svojej

právomoci nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory

všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k danému

rozhodnutiu, ani skúmať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol náležite zistený skutkový

stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha

ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie

a aplikácie s , prípadne medzinárodnou zmluvou podľa

(, ).

Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom kontroly

zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by vyvodené právne závery boli zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne, alebo z ústavného hľadiska inak neospravedlniteľné

a neudržateľné a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

(m. m. , ). Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd

a všeobecné súdy totiž vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou inštanciou vo veciach

patriacich do právomoci všeobecných súdov. Úlohou ústavného súdu nie je zastupovať

všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Podľa názoru sťažovateľa je rozhodnutie krajského súdu sp. zn.

z 11. januára 2012 arbitrárne, pretože je nedostatočne odôvodnené a nereflektuje ani na jeho

argumentáciu uvedenú v jeho odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu.

Ústavný súd preto preskúmal rozhodnutie krajského súdu a zisťoval, či je

rozhodnutie arbitrárne alebo zjavne neodôvodnené. Z rozhodnutia krajského súdu vyplýva,

že okresný súd uložil uznesením sp. zn. z 25. augusta 2011 sťažovateľovi

(ako povinnému v exekučnom konaní) zaplatiť súdny poplatok za námietky

v sume 666,50 €.

Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom „citoval ust. § 206

ods. 3 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, podľa ktorého ak sa vo všeobecne záväznom

právnom predpise používa pojem konkurzné konanie alebo konkurz, rozumie sa tým aj

konanie o oddlžení. Ďalej citoval ust. , podľa

ktorého ak bol na majetok poplatníka vyhlásený konkurz podľa osobitného predpisu,

správca v konaní pokračuje namiesto poplatníka, poplatková povinnosť zaniká v tom

rozsahu, v akom ešte nebola splnená. Ďalej uviedol, že napadnuté uznesenie mu bolo

doručené 16. 9. 2011 z čoho plynie, že poplatková povinnosť nebola splnená, pričom už je

právoplatné uznesenie Okresného súdu Trenčín o oddĺžení č. k. -85.“.

Krajský súd preskúmal napadnuté uznesenie okresného súdu v zmysle § 212 ods. 1

a ďalej uviedol, že „Napadnutým uznesením súd prvého

stupňa vyzval povinného, aby v lehote 15 dní zaplatil súdny poplatok za konanie

o námietkach a to podľa položky 13 písm. b) Podľa citovanej položky

Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu k 2b. sa platí súdny

poplatok za konanie súdu o námietkach proti exekúcii vykonávanej podľa zákona

č. vo výške 6 % z vymáhaného nároku, najmenej 66 eur, najviac 16 596,50

eur. Poplatok za konanie o námietkach platí ten z účastníkov exekučného konania, ktorý

podľa výsledku tohto konania o námietkach nebol úspešný...

Odvolací súd zistil z uznesenia Okresného súdu Považská Bystrica č. k.

-42 zo dňa 12. 8. 2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 16. 9. 2011, že

námietky povinného proti exekúcii ako aj námietky povinného proti trovám exekúcie boli

zamietnuté. Je tak zrejmé, že povinný nebol úspešný v konaní o námietkach a má preto

povinnosť zaplatiť súdny poplatok podľa položky 13 písm. b) Sadzobníka súdnych

poplatkov, ktorý tvorí prílohu o súdnych poplatkoch.

Pokiaľ povinný vo svojom odvolaní cituje ustanovenie

Zb. o súdnych poplatkoch tak citované zákonné ustanovenie upravuje otázku platenia

súdneho poplatku za námietku zaujatosti v konkurznom alebo reštrukturalizačnom konaní,

ktorá sa platí podľa položky 5 písm. e) Sadzobníka súdnych poplatkov a teda citované

zákonné ustanovenie sa žiadnym spôsobom nedotýka platenia súdneho poplatku za

námietky proti exekúcii, ktorý sa vyberá podľa položky 13 písm. b) Sadzobníka súdnych

poplatkov.

Keďže súd prvého stupňa o povinnosti povinného zaplatiť súdny poplatok za

konanie o námietkach rozhodol správne, bolo jeho rozhodnutie odvolacím súdom

potvrdené.“.

K sťažovateľom namietanému údajne nedostatočnému odôvodneniu rozhodnutia

krajského súdu ústavný súd poznamenáva, že súčasťou obsahu základného práva na súdnu

ochranu podľa a práva na spravodlivé konanie podľa

dohovoru je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré

jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky

súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému

uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené

účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne

dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali

do všetkých detailov uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia

všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,

postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka

na spravodlivý proces ().

Vychádzajúc z týchto úvah sa ústavný súd zaoberal posúdením obsahu napadnutého

rozhodnutia len z pohľadu ich ústavnej udržateľnosti a dospel k záveru, že krajský súd

na argumentáciu sťažovateľa reagoval primeraným spôsobom, vysporiadal sa so všetkými

okolnosťami, ktoré majú pre vec podstatný význam a ktoré dostatočne objasňujú skutkový

a právny základ rozhodnutia, a do odôvodnenia svojho rozhodnutia uviedol postup, akým

dospel k svojmu rozhodnutiu.

Jeho rozhodnutie je primerane a zrozumiteľne odôvodnené a nemožno ho považovať

za extrémne vybočenie zo štandardov spravodlivého procesu. Ústavný súd pri svojej

rozhodovacej činnosti už opakovane vyslovil, že aj keď sa sťažovateľ s právnym názorom

všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže to viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo

arbitrárnosti tohto názoru a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť jeho právny

názor svojím vlastným (). Táto okolnosť nemôže byť dôvodom na vyslovenie

porušenia sťažovateľovho základného práva už aj z toho dôvodu, že ústavný súd nie je

opravnou inštanciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (,

).

Ústavný súd s prihliadnutím na svoje postavenie vo vzťahu k rozhodovacej činnosti

všeobecných súdov a zrozumiteľnú a dostačujúcu odôvodnenosť napadnutého rozhodnutia,

ako aj s poukazom na to, že obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 , ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru nie je

právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka súdneho konania, resp. právo

na úspech v konaní (obdobne napr. , , ,

, ), sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

Po odmietnutí sťažnosti sťažovateľa ako celku nebol už právny dôvod zaoberať sa

jeho ostatnými návrhmi, t. j. návrhom na odklad vykonateľnosti, zrušenie označených

rozhodnutí a podobne.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. júna 2012