Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1S/5/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a sudcov JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD., v právnej veci žalobcu G. X., bytom R., Y. XX, právne zastúpeného AK Tarabčák, s.r.o., Hlavná 13, Prešov, proti žalovanému Okresnému úradu Prešov, Konštantínova 6, Prešov, za účasti: 1./ F. X., bytom R., H. X, 2./ R. X., bytom K. č. XX, 3./ J. T. , bytom N., N. X, 4./ W. Q., bytom R., T. XX, 5./ H. X., bytom W., T. X, 6./ A. X., bytom X. č. XXX, 7./ T. X., bytom A.. XXX, F., 8./ T. K., bytom Q. XXX, zast. splnomocnencom Z.. G. X., R.., bytom R., Y. XX, 9./ J. J., bytom T. T. č. XXX, zast. splnomocnencom Z.. G. X., R.. bytom R., Y. XX, 10./ E. U. bytom A., X. č. XXX/XX, zast. splnomocnencom Z.. G. X., R.. bytom R., Y. XXXXX/XX, 11./ J. H., bytom G.. XXX, zast. splnomocnencom Z.. G. X., R.. bytom R., Y. XX, 12./ Slovenského pozemkového fondu, regionálneho odboru Prešov, Keratsínske nám. 1 Prešov, 13./ Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s., Mlynské Nivy 45, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti, postupu a rozhodnutia bývalého Katastrálneho úradu v Prešove č. Co 28/2012/BA zo dňa 17. septembra 2012, na základe všeobecnej správnej žaloby jednohlasne takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a.

Náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 29. novembra 2012, ktorá bola na tunajšom súde podaná osobne dňa 04.12.2012 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia bývalého Katastrálneho úradu Prešov, ktoré žiadal zrušiť. Pretože žaloba neobsahovala náležitosti upravené v a nasledujúcich súd uznesením zo dňa 19.02.2013 vyzval žalobcu na odstránenie vád žaloby. AK Tarabčák, s.r.o. Prešov na základe udeleného plnomocenstva písomným podaním zo dňa 09.05.2013 doručeným súdu dňa 10.05.2013 odstránil vady žaloby a navrhol, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie bývalého Katastrálneho úradu v Prešove, č. Co 28/2012/BA z 29. novembra 2012 a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

2. Žalobu odôvodnil tým, že napadnuté rozhodnutie žalobca považuje za vydané v rozpore s ustanoveniami Správneho poriadku, konkrétne , , -47 lebo bolo vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a ním potvrdené prvostupňové rozhodnutie je neurčité a nepreskúmateľné, a preto aj nezákonné z procesných dôvodov. Poukázal na aplikáciu ustanovenia o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom ( ďalej len ), podľa ktorého sa na konanie ROEP vzťahujú ustanovenia Správneho poriadku, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak. V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozhodnutiu sa podľa názoru žalobcu správne orgány neriadili citovanými zákonmi. Poukázal na predmet konania, ktorým bolo rozhodnuté podľa o zmene právoplatne

schváleného ROEP na základe žiadosti Slovenského pozemkového fondu, po jeho zmene údajov schváleného registra v rozhodnutí zo dňa 28.04.2010. Podľa schváleného registra, mala parcela XXXX/ X . výmeru 903m2 a napadnutým rozhodnutím bolo podané odvolanie zamietnuté a bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie Správy katastra Prešov z 12.06.2012. Poukázal ďalej na to, že rozhodnutím č. ROEP C1/2012 bolo opravené geometrické určenie parcely EKN XXXX/X s odkazom na prílohu č. 11kZP č.4/2012 a grafickú prílohu správa katastra opravila na výmeru s 903m2 na 484m2 a vytvorila samostatnú parcelu č. XXXX/X s výmerou 419m2 z pôvodnej neknihovanej parcely a definovala aj geometrické a polohové určenie podľa grafickej prílohy a zrušila zápis parcely CKN XXXXX/XX s výmerou 10m2 a CKN XXXXX/XX s výmerou 29m2 na liste vlastníctva č. XXXXX a zapísala ich na list vlastníctva v prospech Slovenskej republiky v správe Slovenského pozemkového fondu a nakoniec aj opravila zákres parciel EKN XXXX/X a XXXX/X. Žalobca namietal, že Správny poriadok v § 46 upravuje, že rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán nato príslušný a musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti a podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku je správny orgán povinný zistiť presne a úplne stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie a nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Poukázal na to, že Správny poriadok v § 47 ods. 2 upravuje, že výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo a podľa § 59 ods. 1 Správneho poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, ak je to nevyhnutné doterajšie konanie doplní prípadne zistené vady odstráni.

3. Konštatoval, že správny orgán prvého stupňa rozhodol o oprave schváleného registra napriek tomu, že skutkové okolnosti nemal náležite zistené a pri rozhodovaní vychádzal z predloženého znaleckého posudku č. 4/2012 znalca Z.. H. U., ktorý predložil navrhovateľ konania o oprave údajov schváleného registra, pričom predložený vykazoval závažné nedostatky, ktoré boli odstránené vyjadrením znalca z 13.04.2012.

4. Žalobca namietal, že postup správneho orgánu bol v rozpore s § 36 Správneho poriadku, podľa ktorého, ak je pre odborné posúdenie skutočnosti dôležitých pre rozhodnutie potrebný znalecký posudok, správny orgán ustanoví znalca, a teda podľa citovaného ustanovenia bol tento správny orgán povinný ustanoviť znalca, ktorému mal zadať konkrétne otázky. Tento by bol riadnym dôkazom v súlade so zákonom, avšak postup, ktorý použil správny orgán keď sa uspokojil so znaleckým posudkom predloženým navrhovateľom je v rozpore s Správneho poriadku, preto je nezákonný. Žalobca zdôraznil, že odvolací orgán bol z úradnej povinnosti povinný preskúmať aj túto skutočnosť a mal nedostatok konania odstrániť.

5. Ďalšou namietanou nezákonnosťou je výrok prvostupňového rozhodnutia, ktorý podľa názoru žalobcu nezodpovedá § 47 ods. 2 Správneho poriadku a na viac je výrok neurčitý a nepreskúmateľný z dôvodov ktoré špecifikoval tak, že v prvom výroku rozhodnutia opravil geometrické určenie parcely EKN XXXX/X podľa návrhu, ktorý je v prílohe č. 11ZP č. 4/2012 a v súlade s grafickou prílohou vyhotovenou podľa tohto , ktorá bola vyhlásená za súčasť rozhodnutia. Uviedol, že povinnosťou správneho orgánu bolo dať vyhotoviť geometrický plán na nové, opravené geometrické určenie parciel EKN XXXX/X tak, aby bolo jasné a určité, kde je predmetná parcela presne umiestnená a aby vylučovalo rozhodnutie v budúcnosti akékoľvek pochybnosti o jej umiestnení na mape a reálne v teréne. Výrok s odkazom na prílohu , ktorá nie je geometrickým plánom, ale grafickou prílohou nie je určitým výrokom, ktorý vylúči zameniteľnosť parcely na mape a v teréne s inou, resp. ktorý vylúči pochybnosti o hraniciach parcely.

6. Aj vo vzťahu k druhému výroku namietal, že je rovnako nepresný a neurčitý z dôvodov, ktoré sú popísané vyššie, lebo opravil výmeru na 484m2 podľa tohto geometrického určenia. Ide o neurčitý výrok, pretože z neho nie je zrejmé, na ktoré geometrické určenie odkazuje a výrok je preto nepreskúmateľný.

7. Vo vzťahu k tretiemu výroku konštatoval, že bola vytvorená samostatná parcela EKN XXXX/X s výmerou 419m2 z pôvodnej neknihovanej parcely a definuje jej geometrické a polohové určenie podľa prílohy, ktorá bude súčasťou rozhodnutia. Z tohto výroku nie je zrejmé, z akej neknihovanej parcely bola vytvorená nová parcela EKNXXXX/X a pri geometrickom a polohovom určení odkazuje rozhodnutie na prílohu, ktorá bude súčasťou, teda na prílohu, ktorá v čase vydania rozhodnutia neexistuje, nie je zrejmé, kedy v budúcnosti bude vyhotovená a ako bude vyzerať, čo bude obsahovať a takýto výrok je neprijateľný, neurčitý a nepreskúmateľný, a teda aj nezákonný.

8. Žalobca rovnako namietal, že aj štvrtý výrok je nezákonný z dôvodu neurčitosti, pretože tento zapisuje zrušenie parcely O a XXXXX/XX a zapisuje ich do listu vlastníctva v prospech Slovenskej republiky - v správe Slovenského pozemkového fondu, keďže boli vytvorené z časti parcely EKN XXXX/X. Z výroku však nevyplýva, v akej parcele budú zrušené pozemky zapísané do vlastníctva SR a na základe akého dokladu geometrického plánu sa tak stane.

9. K piatemu výroku prvostupňového rozhodnutia žalobca konštatuje, že tento opravuje zákres parciel EKN XXXX/X a XXXX/X na mape určeného operátu. Z výroku však nevyplýva, ako ich opravuje a listina z ktorej by bola oprava zrejmá nie je ani vyhlásená za súčasť rozhodnutia, teda nie je zrejmé, na základe čoho a ako sa oprava zrealizuje. Žalobca ďalej uviedol, že v administratívnom spise pri prvostupňovom rozhodnutí nie sú pripojené prílohy na ktoré odkazuje, teda nie sú jeho súčasťou a ani žiadne prílohy žalobcovi spolu s rozhodnutím neboli doručené. Ak chcel správny orgán, aby boli nejaké prílohy súčasťou rozhodnutia, malo byť s týmto rozhodnutím pevne spojené. Napadnuté rozhodnutie, ktoré neodstránilo nedostatočne zistený skutkový stav na základe ktorého bolo vydané prvostupňové rozhodnutie ako aj neurčitosť výrokov rozhodnutia je preto nezákonné a v spise sa nenachádzajú prílohy, na ktoré sa rozhodnutie odvoláva, a preto je aj nepreskúmateľné.

10. V súvislosti so zistením skutkového stavu žalobca poukázal na to, že rozhodnutím č. C-ROEP 1607/411/2009/PE zo dňa 28.04.2010 správa katastra vyhovela námietke žalobcu k parcele EKN XXXX/ X vo vzťahu k výmere, polohovému a geometrickému určeniu na tom skutkovom základe, že zistil, že existuje kópia pozemkovej mapy, ktorá zobrazuje deľbu parcely XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X ktorá je odlišná od deľby zobrazenej na pracovnej (identifikačnej mape), ktorá bola zameraná v roku 1869 a zobrazená na pozemnoknižnej mape. V roku 1933 podľa zápisu v pozemnoknižnej vložke 1897 bolo k parcele XXXX/X zapísané vlastnícke právo vlastníkov pod B1-5, medzi nimi aj predchodca žalobcu. V roku 1933 došlo k rozdeleniu parcely XXXX a XXXX/X a XXXX/X ostali zapísané ako neknihované. Takto zakreslená parcela XXXX/X bola od roku 1933 ako vlastníctvo vlastníkov pod B1-5 užívané, teda ako súkromná cesta k držbe vlastníkov zapísaných v pozemkovej knihe. Toto ich vlastnícke právo nikto nerušil, teda aj keby ich vlastnícke právo nevzniklo zápisom do pozemkovej knihy v roku 1933 najneskôr k 01.01.1961 v súlade s ustanovením , teda podľa stredného nadobudli vlastníctvo vydržaním. Aj keby bol postup vložkára nesprávny, ako konštatuje , držba predchodcov žalobcu bola dobromyseľná, pretože nemohli ani tušiť, že išlo o nesprávny postup pri zakreslení do reambulovanej mapy. Žalobca namietal, že na túto skutočnosť správny orgán neprihliadal, ale na základe , ktorý bol vyhotovený v rozpore s Správneho poriadku, v ktorom znalec účelovo prispôsobil svojim záverom existujúce listiny a mapy z roku 1869 a z roku 1932, kedy sa vykonala reambulácia. Podľa záveru znalca zo strany 4 znaleckého posudku z prílohy je zrejmé, že prístupová cesta 3584 ani v pôvodnej reambulovanej mape nebola rozdelená a naviac, cesty sa v novej PK neknihovali, považovali sa za verejný majetok. Žalobca uviedol, že práve po reambulácii od roku 1933 bola parcela XXXX/X zapísaná ako vlastníctvo pod B1- 5 vo vložke č. 1897 pozemkovej knihy, teda ako súkromná cesta a iba parcela č. XXXX/X a XXXX/X ostali ako verejné, teda neknihované. Podľa názoru uvedeného v je správny zákres hraníc v pracovnej mape, teda aj parcela XXXX/X. Tento názor Z.. U. je však v rozpore s právnym stavom, ktorý je právne zakreslený na reambulovanej mape a táto mapa je dokladom o polohovom určení vlastníctva a na základe tejto došlo k vydržaniu, ak by vlastnícke právo v rozsahu zakreslenom na mape a zapísané do vložky pozemkovej knihy nemalo z neho vyplývať. Ďalšie výpočty na str. 5 sú už len účelovým pokusom aj matematický podporiť záver „znalca", avšak tento záver ignoruje inštitút vydržania.

11. Žalobca ďalej uviedol, že závery v napadnutom rozhodnutí sú nepreskúmateľné, pretože v administratívnom spise sa nenachádzajú listiny na ktoré sa rozhodnutie v odôvodnení odvoláva, napr. nie je pripojená vložka č. 1897 pozemkovej knihy, z ktorej by bolo zistiteľné, aké zápisy sú v nej robené, ale v spise nie sú ani mapy z ktorých vychádzal právny orgán.

12. Žalobca ďalej namietal, že vydanie rozhodnutia o zmene údajov schváleného registra podľa zákona je podmienené prerokovaním v komisii. Podľa rozhodnutia dňa 03.05.2012 sa konanie komisie aj uskutočnilo a komisia hlasovaním odporučila správnemu orgánu vyhovieť návrhu na zmenu údajov. Z odôvodnenia však nie sú zrejmé dôvody, pre ktoré komisia vydala odporúčanie. Dôvody však nie sú zrejmé ani zo zápisnice zo zasadnutia komisie ROEP z 03.05.2012. Ak má byť zápisnica zo zasadnutia podkladom pre rozhodnutie správneho orgánu, musí obsahovať aj dôvody, pre ktoré komisia doporučuje prijať rozhodnutie. Nestačí iba všeobecne odkázať na námietky , že boli

podrobne prerokované a členovia si vymieňali názory. Zo zápisnice sa však nedá zistiť , aké názory si vymieňali a preto taká zápisnica nemá žiadnu vypovedaciu hodnotu. Zo zápisnice zo dňa 03. mája 2012, ktorá bola zabezpečená dňa 02.05.2013 zo spisu odvolacieho orgánu a zodpovedá zápisnici spisu zo správy katastra nevyplýva ani kto overoval zápisnicu, kto je predsedom komisie a chýbajú ich podpisy. Zápisnicu podpísala iba zapisovateľka, a teda nie je ani zrejmé, či v takom rozsahu komisia rokovala a prijala závery, aké sú v nej uvedené.

13. Tiež namietal, že a to upravuje, že námietky posúdi komisia, ktorá si na ten účel vyžiada vyjadrenie toho, koho práva boli námietkou dotknuté a svedecké výpovede osôb oboznámených s miestnymi pomermi a vo svojom stanovisku ich spolu predloží správnemu orgánu na rozhodnutie. Nedôsledný postup podľa citovaného ustanovenia je procesným pochybením podľa , ktoré ma vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a preto bolo povinnosťou odvolacieho orgánu preskúmať rozhodnutie v celom rozsahu a vrátiť prvostupňovému orgánu aj z dôvodu, že postup komisie nebol v súlade s .

14. Žalobca vytýkal žalovanému, že prvostupňové rozhodnutie je v rozpore s § 47 ods. 3 Správneho poriadku, pretože prvostupňový orgán sa v ňom neriadil citovanými ustanoveniami, lebo v ňom nie je uvedené, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov súvisiacich s námietkami žalobcu v odvolaní, prečo ich nepovažoval za dôvodné a ako sa s nimi vyrovnal. Správny orgán totiž prvostupňové rozhodnutie napísal síce obsiahlo, avšak v časti odôvodňujúcej jeho výrok je iba od poslednej tretiny predposlednej strany po polovicu poslednej strany piatej časti, ktorá tomu predchádza sú iba citácie zo a z námietok z listov žalobcu. Aj keď v niektorej časti správny orgán sa stotožňuje so závermi znalca, kde aj preberá zistenia znalca do svojho odôvodnenia a z toho nie je jasné ako sa vyrovnal s námietkami žalobcu.

15. Ďalšou námietkou vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu je porušenie zásady dvojinštančnosti konania, lebo odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia doplnil v odvolacom rozhodnutí neprijateľným spôsobom, ktorý nemôže byť akceptovaný. V jeho odôvodnení na str. 6 sa totiž objavuje dôkaz - pozemnoknižná mapa (W SXXII-10-CE na ktorej je podľa druhostupňového rozhodnutia) parcela mpč. XXXX/X zobrazená, po parcele mpč. XXXX ale v pracovnej mape bola zobrazená len po parc. J pričom v parcele mpč. XXXX bola pripojená práve tá časť parcely EKN XXXX/X, ktorá je predmetom tohto konania. Žiadna mapa uvedeného čísla sa v pôvodnom konaní nespomína, nie je súčasťou spisu správneho orgánu, tak prvostupňového, ako aj odvolacieho a nie je zrejmé, ako k mape tohto čísla správny orgán dospel. Na tento dôkaz ani žalobca nemá možnosť zareagovať, oboznámiť sa s ním a podať k nemu stanovisko. Nesprávnosť rozhodnutí vyplýva aj z tých skutočností, ktoré odôvodňujú záver, že závery v napadnutom rozhodnutí vychádzajúce zo Z.. U. sú nesprávne. Podstatou sporu je to, kde sa nachádza polohové a geometrické určenie parcely XXXX/X zapísanej vo vložke č. 1897 pozemkovej knihy s výmerou 668 m2 a aká je jej skutočná výmera. Táto parcela bola zapísaná po reambulácii v roku 1932 do citovanej pozemkovej knihy v roku 1933 po rozdelení pôvodnej parcely XXXX pričom parcela XXXX/X a XXXX/X ostali neknihované. Žalobca ďalej poukázal na to, že „znalec ktorý vypracoval " pre účely navrhovateľa opravy, pričom tento je pre správne konanie podľa Správneho poriadku nezákonný, vychádzal pri výmere iba z výpočtov, ktoré však nezodpovedajú právnemu stavu, lebo nezohľadnil, príp. vydržanie vlastníctva predchodcami žalobcu. Tiež nebola vzatá do úvahy ani tá skutočnosť, že právnym podkladom pre zápis do pozemkovej knihy bola mapa reambulovaná, nie mapa indikačná, ako tvrdí znalec. Taktiež nebolo vzaté do úvahy ani to, že polohové určenie parcely XXXX/ X nezodpovedalo jej pôvodnému zákresu v reambulovej mape a bolo menené, hoci v prírode bola užívaná ako prístupová cesta k pozemkom predchodcov žalobcu a z nich aj bola vytvorená. Správny orgán mal v tejto skutočnosti zohľadniť a ustanoviť znalca, ktorý by zákonným spôsobom v zmysle Správneho poriadku zodpovedal sporné otázky. O skutočnosti, že napadnuté rozhodnutie je postihnuté vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu svedčí aj to, že napr. podľa rozhodnutia mesta Prešov z 18.06.2009 pod. číslo B9370/2009-Tu, ktorým bolo Z.. Ľ. D. udelené povolenie o umiestnení stavby, mal povinnosť pre účely výstavby, vysporiadať aj časť parcely XXXX/X, ktorá však podľa rozhodnutia by mala byť verejnou cestou. Ak by bola verejná, nemohla byť uložená povinnosť ju vysporiadať. Súhlas zo dňa 12.09.2002, ktorý udelila právna predchodkyňa žalobcu pre účely prístupu po parcele XXXXX/ X ako účelovej komunikácie k parcele XXXXX/X, kde syn žalobcu staval rodinný dom. Ak by parcela XXXXX/X ako susedná parcela XXXXX/X nebola vo vlastníctve, právnej predchodkyne žalobcu, jeho matka nemohla dávať súhlas na prechod cez pozemok. Rozhodnutie o umiestnení stavby z 19.11.2002 č. ŽPUP2998/2002-Hč okresného úradu životného prostredia, podľa ktorej je prístup po existujúcej

prístupovej komunikácii Ku Surdoku a po parcele XXXX/X, ktorej je stavebník spoluvlastník a parcela XXXXX/X prístupovej komunikácie k existujúcemu domu pani J. X., predchodkyne žalobcu. Uviedol, že toto rozhodnutie svedčí o tom, že ešte v roku 2002 parcela XXXXX/X CKN, v ktorej je XXXX/X EKN nekončila pri parcele XXXX/X EKN ako uvádza znalec, ale pokračovala ďalej minimálne k parcele XXXXX/X O..

16. Na základe uvedených skutočností, žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, bolo vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a v postupe správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

17. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v písomnom podaní zo dňa 11.07.2013 a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

18. Z uvedených skutočností vyplýva, že žalobca sa domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia bývalého Katastrálneho úradu Prešov ako odvolacieho orgánu podľa piatej časti v znení účinnom do 01.07.2016, ktorá upravovala správne súdnictvo.

19. V predmetnej veci súd rozhodol uznesením zo dňa 25. júla 2013 č. konania -72 tak, že konanie zastavil a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože dospel k záveru, že žaloba žalobcu bola podaná oneskorene.

20. Na základe odvolania žalobcu vo veci rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 29. júla 2014 sp. zn. tak, že uznesenie zrušil, vrátil vec na ďalšie konanie, keď na základe námietky žalobcu, že rozhodnutie bývalého katastrálneho úradu neprevzal on a z vyhlásenia manželky žalobcu vyplýva, že rozhodnutie nebolo doručené priamo do rúka žalobcu, preto bolo napadnuté uznesenie zrušené, vec vrátená na ďalšie konanie. V súvislosti s námietkami žalovaného odvolací súd uviedol, že vady žaloby boli odstraňované na základe uznesenia súdu, a preto nemožno konštatovať oneskorené podanie žaloby.

21. Krajský súd skorším rozsudkom zo dňa 24.02.2015 sp.zn. -127 v spojení s opravným uznesením zo dňa 21.04.2015 sp.zn.1S/5/2013-166 zrušil rozhodnutie bývalého Katastrálneho úradu Prešov č. Co 28/2012/BA zo dňa 17. 9. 2012 a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie podľa , a zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 738,32 eur, ktoré je povinný zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcu JUDr. Jozefovi Tarabčákovi do 10 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

22. Krajský súd v odôvodnení skoršieho rozsudku s poukazom na ustanovenia § 34 ods. 1-6 Správneho poriadku uviedol, že predmetom dokazovania sú tvrdenia o skutočnostiach, ktoré sú dôležité pre rozhodnutie, t.j. správny orgán ich uznal za dôležité pre rozhodnutie, avšak sú pochybné. Povinnosťou správneho orgánu je z vlastnej iniciatívy a dôkaznými prostriedkami tieto sporné, pochybné, alebo spochybnené skutočnosti v konaní nielen zistiť, ale aj objasniť. Na dokazovanie skutočného stavu veci možno použiť všetky prostriedky, ktoré vedú k cieľu, teda k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi, teda požiadavkou zákonnosti. Ďalej konštatoval, že znalecký posudok nie je Správnym poriadkom definovaný, avšak ustanovenie § 36 Správneho poriadku upravuje, že ak je pre odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie, potrebný znalecký posudok, správny orgán ustanoví znalca. Ak správny orgán v predmetnej veci postupom podľa § 36 Správneho poriadku neustanovil znalca, pričom predložený dôkaz hodnotil ako znalecký posudok, podľa názoru krajského súdu závažne procesne pochybil a porušil subjektívne práva žalobcu. Skutočnosť, že predložený dôkaz označený ako tzv. znalecký posudok č. 4/2012 vypracoval Z.. H. U., ktorý je zapísaný v zozname znalcov, neznamená, že aj ním vypracovaný dokument je znaleckým posudkom, ak nebol ustanovený ako znalec postupom ustanoveným právnym predpisom. Krajský súd poznamenal, že dokazovanie znamená, že správny orgán, aby si utvoril poznatky o skutočnostiach

dôležitých pre rozhodnutie aplikuje procesný postup, ktorý je nazvaný ako dokazovanie. Skladá sa z 3 fáz, a to z obstarania dôkazu, z vykonania dôkazu a z hodnotenia dôkazu. Obstarávanie dôkazu podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, vykonávanie dôkazu je upravené v § 34 ods. 4 ako aj hodnotenie dôkazu podľa § 34 ods. 5 patrí do právomoci správneho orgánu. Odôvodnenie musí zodpovedať kritériám upraveným v § 47 ods. 3 Správneho poriadku, podľa ktorého v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Podľa názoru krajského súdu, takáto úvaha v prvostupňovom rozhodnutí chýba a správna úvaha absentuje aj v odôvodnení rozhodnutia odvolacieho orgánu bývalého Katastrálneho úradu v Prešove. Z citovaného odôvodnenia rozhodnutia žalovaného je zrejmé, že v plnom rozsahu akceptoval predložený dôkaz, tzv. „znalecký posudok" bez toho, aby sa s týmto dôkazom vyrovnal vzhľadom na uvedenú skutočnosť a to, že predložený dokument považoval za znalecký posudok. Rovnako sa krajský súd stotožnil s námietkou žalobcu, že zápisnica z rokovania komisie ROEP z 3. mája 2012 nemá náležitosti zápisnice. Ďalej krajský súd poukázal na , ktorý nemá osobitné ustanovenia o obsahu zápisnice z rokovania komisie, preto na konanie je potrebné aplikovať ustanovenie - 3 Správneho poriadku. Odopretie podpisu, dôvody tohto odopretia, námietky proti obsahu zápisnice sa v nej zaznamenávajú. Zápisnica z rokovania komisie ROEP nie je prítomnými členmi komisie predpísaná ako príloha tejto zápisnice, je iba prezenčná listina. Preto podľa názoru krajského súdu zápisnica komisie ROEP zo dňa 3. mája 2012 nezodpovedá vyššie uvedenému ustanoveniu Správneho poriadku. Podľa názoru krajského súdu, použitie tzv. „znaleckého posudku" postupom v rozpore s ustanovením Správneho poriadku je procesným pochybením, ktoré má vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. V správnom konaní pri štandardnom postupe by mal žalobca právo podať proti rozhodnutiu o ustanovení znalca odvolanie. Vzhľadom na procesné pochybenie v súvislosti s realizovaným dokazovaním nezákonným spôsobom, nemôže byť v súlade so zákonom ani postup odvolacieho orgánu -bývalého Katastrálneho úradu v Prešove. Ostatné námietky žalobcu krajský súd považoval za irelevantné, pretože žalobcovi podľa jeho názoru nič nebráni v tom, aby sa vlastníckeho práva titulom vydržania domáhal žalobou v občianskoprávnom konaní. Krajský súd dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby nie je v súlade so zákonom. Rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Z uvedených dôvodov preto podľa , rozhodnutie bývalého katastrálneho úradu zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. Záverom uviedol, že v ďalšom konaní za účelom zistenia skutočného stavu veci je nevyhnutné nariadiť znalecké dokazovanie postupom podľa Správneho poriadku a dbať na všetky procesné práva účastníkov konania.

23. Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov uvedených v ustanovení , , a , t.j. rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci, rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, a v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Z uvedených dôvodov žiadal, aby najvyšší súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že žalobu zamieta, prípadne zrušuje a vec vracia krajskému súdu na ďalšie konanie. Vo vzťahu k trovám konania žiadal, aby najvyšší súd zmenil rozhodnutie tak, že nepriznáva trovy konania v uplatnenej výške.

24. Žalovaný v podanom odvolaní namietal nesplnenie lehoty na podanie žaloby. Ďalej poukázal na zásadu iudex ne eat petita partium (sudca nech nejde nad návrhy strán). Konštatoval, že predmetom prieskumu môžu byť len tie žalobné námietky, ktoré už boli uplatnené v odvolaní, čo navyše nepodlieha prieskumu na súde. Inak by potom preskúmavacie súdne konanie nahrádzalo inštitút odvolacieho konania ako nevyhnutného predpokladu na podanie žaloby na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného súdom podľa II. hlavy 5. časti . V súvislosti s uvedeným poukázal na rozhodnutie sp. zn. , ktoré bolo zverejnené pod č. 31/2002 v časopise Zo súdnej praxe a na ďalšie rozhodnutia súdov, z ktorých vyplýva uvedená zásada. Zároveň zdôraznil aj koncentračnú zásadu vyplývajúcu z ustanovenia . K tvrdeniu krajského súdu, že správne orgány nepovažovali znalecký posudok za dôkaz v konaní, ale za znalecký posudok, uviedol že toto tvrdenie je nepravdivé. Poukázal na str. 8 svojho rozhodnutia, kde uviedol, že znalecký posudok, i parcelné protokoly, ako aj ďalšie listiny a podania sú listinnými dôkazmi. Ďalej poukázal na ustanovenie

a a Správneho poriadku a ustanovenie . Žalovaný konštatoval, že rozhodnutia správnych orgánov boli vydané nielen na základe predmetného znaleckého posudku, ale aj na základe ďalších listín, mapových podkladov, vyjadrení nachádzajúcich sa v spise i pozemkovoknižných vložiek a listov vlastníctva. Žalovaným použitá správna úvaha nijako nevybočila z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo 17. decembra 2002, v zmysle ktorého rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka. Podľa názoru žalovaného sa nenaplnil zákonný predpoklad pre zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa , pretože v konaní pred správnym orgánom nenastala taká vada konania, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť vydaného rozhodnutia. Žalobcovi neboli v konaní upreté jeho procesné práva, bol oboznámený s procesným postupom na odvolacom orgáne a o možnosti vyjadriť sa k podkladom pred vydaním rozhodnutia. Ak krajský súd prikázal správnemu orgánu, že v ďalšom konaní má nariadiť znalecké dokazovanie v danej veci, dôvodil, že to nebude možné z dôvodu uplynutia trojročnej lehoty v zmysle dňa 17. marca 2013. Krajský súd podľa žalovaného nedostatočne zistil skutkový i právny stav veci, ak žalobcove námietky skutkového charakteru zamietol a odkázal žalobcu na občianskoprávne konanie, keď zrušením rozhodnutia a vrátením veci na ďalšie konanie sa správne orgány dostanú do situácie nemožnosti vo veci ďalej konať, a žalobca ostane vlastníkom plochy, na ktorú nemá on, či jeho právni predchodcovia právny nárok (v rámci konania o ROEP). V ďalšom sa žalovaný vyjadril k zápisnici komisie ROEP, kde okrem iného uviedol, že podľa jeho názoru nemusí spĺňať náležitosti podľa Správneho poriadku, nakoľko nie je správnym orgánom. Záverom žalovaný namietal výšku trov konania.

25. Žalobca sa k doručenému odvolaniu žalovaného proti rozsudku krajského súdu písomne vyjadril vo svojom vyjadrení z 24. apríla 2015, v ktorom navrhol potvrdiť napadnuté rozhodnutie krajského súdu, nakoľko odvolanie žalovaného je nedôvodné. Žalobca sa tiež vyjadril k zachovaniu lehoty na podanie žaloby. Ďalej uviedol, že odôvodnenie napadnutého rozsudku o ne v správnom konaní ako dôkazu - znalecký posudok, hoci mal byť posudzovaný ako listinný dôkaz, považoval v rozsudku za dostatočné a zákonné. Znalecký posudok nebol zabezpečený v konaní, preto ho mohol posúdiť iba ako listinný dôkaz, nie ako znalecký posudok. Poukázal, že ak dôkaz, z ktorého správny orgán vychádzal pri rozhodovaní nebol zabezpečený ako znalecký posudok, nemohol z neho správny orgán vychádzať pri rozhodovaní a ide o nezákonne získaný dôkaz v rozpore so Správnym poriadkom. Podľa názoru žalobcu, správny orgán mal zabezpečiť znalecký posudok v konaní zákonným postupom a z toho mal vychádzať pri rozhodovaní. Konštatoval, že vykonanie dokazovania nezákonne zabezpečeným znaleckým posudkom nemožno v žiadnom prípade považovať za formálnu vadu. O tom, či odstránenie vád zistených rozsudkom prinesie iné rozhodnutie, nemôže odvolací orgán prejudikovať a tento jeho názor nemôže mať vplyv na rozhodnutie o odvolaní. Ak by bol správny právny názor, že nebude možné nariadiť znalecké dokazovanie a bude nutné konanie zastaviť, rozhodne tak v konaní po právoplatnom zrušení jeho rozhodnutia, ale to nemôže mať vplyv na rozhodnutie o odvolaní. Námietky žalovaného vo vzťahu k zápisnici komisie ROEP a k trovám konania považoval za nedôvodné.

26. Najvyšší súd SR ako odvolací súd uznesením zo dňa 12.07.2017 sp.zn. zrušil rozsudok krajského súdu sp. zn. -127 zo dňa 24.02.2015 v spojení s opravným uznesením sp.zn. -166 zo dňa 21.04.2015, a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

27. Podľa názoru odvolacieho súdu v prejednávanej veci bola medzi účastníkmi konania sporná otázka posúdenia postupu krajského súdu, ktorý prejednával námietky, ktoré boli uvedené až v žalobe a neboli uplatnené v odvolaní podanom v správnom konaní, ako aj zaujatie stanoviska k znaleckému posudku, ktorý v konaní predložil účastník správneho konania. V súvislosti s názorom žalovaného, že predmetom súdneho prieskumu môžu byť len tie žalobné námietky, ktoré už boli uplatnené v odvolacom správnom konaní, odvolací súd uvádza, že v súčasnosti je uvedený právny názor už prekonaný a podľa súčasnej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je možné uplatniť v správnej žalobe aj právne námietky, ktoré neboli vznesené v administratívnom odvolacom konaní. Za nedostatok žaloby súdna prax považuje len jednoduchý odkaz na námietky, ktoré žalobca vzniesol v správnom konaní, napríklad v rámci kontroly, dozoru alebo v správnom odvolaní (napr. uznesenie sp. zn. z 29. februára 2012, rozsudok sp. zn. z 31. mája 2012). Navyše podľa odvolacieho súdu zo žiadneho ustanovenia nevyplýva obmedzenie žalobcu uviesť v žalobe len tie skutočnosti, ktoré uplatňoval v konaní pred správnym orgánom; rozhodujúce je iba to, či rozhodnutím a postupom správneho orgánu bol žalobca ukrátený na svojich právach ( ods.

2 ). Takáto skutočnosť nevyplýva ani z nového , teda zo Uvedené obmedzenie nevyplýva ani z ustanovenia , ktoré pri úvahách, ako má súd o žalobe rozhodnúť, mu nedáva možnosť zobrať do úvahy tú skutočnosť, že žalobca v priebehu správneho konania prípadne neuviedol všetky skutočnosti významné pre rozhodnutie vo veci a že z tohto dôvodu by mal vo veci aplikovať určitý koncentračný mechanizmus. Najvyšší súd Slovenskej republiky v súvislosti s vyššie uvedenou skutočnosťou považuje za potrebné ešte doplniť, že v správnom súdnictve podľa piatej časti sa neuplatňuje vo vzťahu k Správnemu poriadku koncentračná zásada, majúca za následok nemožnosť uplatnenia žalobných námietok skôr neuvedených v odvolaní proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu. Koncentračná zásada, predstavujúca výrazné obmedzenie procesných práv účastníka konania, sa uplatní iba v prípade, ak to zákon výslovne pre daný prípad ustanovuje, za prísneho režimu poučenia účastníka či už správnym orgánom alebo súdom. Preto, pokiaľ žalobca v žalobe oponoval aj námietkami skôr neuplatnenými v rámci odvolacieho správneho konania, bolo povinnosťou prvostupňového súdu sa týmito náležite vysporiadať. Najvyšší súd SR zdôrazňuje, že rovnaký právny názor má oporu aj v rozhodovacej činnosti Najvyššieho správneho súdu Českej republiky, ktorý v uznesení rozšíreného senátu z 26. augusta 2008, č. k. -62, publ. pod č. 1472/2008 Sb. NSS v právnej vete zdôraznil, cit.: „Žalobca je oprávnený uviesť v žalobe všetky dôvody, pre ktoré považuje napadnuté správne rozhodnutie za nezákonné. Tomu nebráni skutočnosť, že niektoré z nich neuplatnil v odvolacom konaní, hoci tak mohol urobiť."

28. K námietke žalovaného o nedodržaní lehoty na podanie žaloby Najvyšší súd už vyjadril svoj právny názor v uznesení č. k. -94 z 29. júla 2014, preto sa odvolacími námietkami v tomto smere opakovane nezaoberal a odkazuje na uvedené uznesenie.

29. Najvyšší súd SR konštatoval nesprávny procesný postup krajského súdu, ktorý zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného z dôvodu, že správny orgán závažne procesne pochybil a porušil subjektívne práva žalobcu tým, že posudzoval predložený dôkaz ako znalecký posudok bez toho, aby ustanovil v správnom konaní znalca. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že je pravdou, že v správnom konaní sa za znalecký posudok stricto sensu označuje iba taký posudok, ktorý podal znalec ustanovený správnym orgánom v zmysle § 36 Správneho poriadku. Správna prax však bežne používa tento pojem aj pre posudky vyhotovené súdnym znalcom, ktoré sú predložené účastníkom konania a nakladá s nimi obdobne. Otázku použitia znaleckého posudku predloženého účastníkom konania je potrebné posúdiť v súvislosti s právnou úpravou stanovenou vo vykonávacej vyhláške Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. k o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa názoru Najvyššieho súdu SR znalecký posudok predložený Slovenským pozemkovým fondom je potrebné hodnotiť ako plnohodnotný znalecký posudok, nakoľko spĺňa všetky formálne náležitosti, ktoré má mať znalecký posudok podľa vyššie citovanej právnej úpravy.

30. Žalovaný správny orgán v administratívnom konaní posudzuje všetky dôkazy rovnako v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov v zmysle § 34 ods. 5 Správneho poriadku. Odvolací súd v posudzovanej veci dodáva, že správne orgány v danom prípade v rámci dokazovania postupovali v súlade so právnym poriadkom, keď riadne vyhodnotili použité dôkazné prostriedky, vrátane dotknutého znaleckého posudku.

31. Krajský súd sa ďalej bližšie nezaoberal skutočnosťou namietanou správnym orgánom, že v prípade zrušenia napadnutého rozhodnutia a jeho vrátenia správnemu orgánu, by bol povinný konanie vo veci zastaviť, nakoľko už uplynula lehota na zmenu údajov schváleného ROEP v zmysle , ktorá je trojročná (zápis bol vykonaný dňa 17. augusta 2010). Preto stručné tvrdenie krajského súdu o irelevantnosti ostatných námietok žalobcu s možnosťou domáhať sa vlastníckeho práva titulom vydržania v civilnom konaní, nie je vzhľadom na uvedené postačujúce. Krajský súd ďalej posúdil len námietku vzťahujúcu sa k zápisnici z rokovania komisie.

32. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu postupom podľa z dôvodov podľa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

33. Úlohou krajského súdu bude v ďalšom konaní opätovne posúdiť žalobu, vysporiadať sa so všetkými žalobnými námietkami vrátane znaleckého posudku v naznačenom smere. Podľa

súd prvého stupňa aj správny orgán sú viazané právnym názorom odvolacieho súdu, ak bolo rozhodnutie zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Súčasne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí opätovne rozhodne o náhrade trov konania vrátane trov odvolacieho konania ( v spojení s veta prvej ).

34. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť (ďalej len „").

35. Podľa , ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

36. Podľa , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

37. Podľa , každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

38. Podľa , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

39. Podľa , ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

40. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia krajský súd ako správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutia a konanie, ktoré im predchádzalo, vypočul prítomných účastníkov konania, splnomocnenca účastníkov v 9.,10. a 11.rade s tým, že konal a rozhodol v zmysle v neprítomnosti povereného zástupcu žalovaného, účastníkov v 6. a 7. rade, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a viazaný právnym názorom Najvyššieho súdu SR v uznesení sp.zn. dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, pretože rozhodnutie a postup správneho orgánu je v súlade so zákonom.

41. upravuje postup pri zostavovaní a schvaľovaní ROEP, pričom predmetom konania sú pozemky, ktorých evidencia nie je úplná, resp. dostatočná. V konaní, ktorého výsledkom je schválenie registra obnovenej evidencie pozemkov (len ROEP), sa v zmysle zisťujú dostupné údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim a na ich základe sa zostavuje a schvaľuje ROEP. Samotný ROEP je verejnou listinou, ktorá sa do KN zapisuje záznamom v súlade s a nasl. Katastrálneho zákona. Aj v tomto správnom konaní predmetná parcela nebola geometricky a polohovo zameraná, preto bola predmetom ROEP a aj jej výmera bola spresnená a vypočítaná z digitalizovaných naskenovaných máp.

42. Podľa , v konaní o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim sa zisťujú dostupné údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim a na ich základe sa zostavuje a schvaľuje register obnovenej evidencie pozemkov. Podľa citovaného zákona: Podklady potrebné na zostavenie registra sa zisťujú z údajov poskytnutých nájomcami pozemkov, pozemkovými spoločenstvami alebo inými oprávnenými osobami, z katastrálneho operátu, štátnych archívov, z listín predložených účastníkmi konania, z výpovedí svedkov a z iných dôkazov získaných najmä pri prešetrovaní v obci. Správny orgán zabezpečí zostavenie návrhu registra na základe údajov zistených podľa odseku 1 a ďalších podkladov. Priebeh hraníc pozemkov v prírode sa spravidla nezisťuje.

43. Podľa , ak schválený register obsahuje údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim, ktoré sú v rozpore s údajmi podľa , správny orgán po prerokovaní v komisii rozhodne o zmene údajov schváleného registra. Po právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu sa nové údaje zapíšu do katastra nehnuteľností. O zmene možno rozhodnúť do troch rokov

od zápisu údajov registra do katastra nehnuteľností.(zápis ROEP v k.ú. Prešov bol vykonaný dňa 17.08.2010).

44. Určený operát, ktorý je potrebný na zostavenie ROEP, vyberie katastrálny úrad - správa katastra ( ). Podľa tohto zákona sa postupuje v konaniach, v ktorých sa rozhoduje o námietkach proti výpisom z návrhu ROEP ( ), o návrhoch na zmenu údajov ROEP ( ) a o návrhoch na vydržanie ( - ).

45. Predmetom súdneho prieskumu je konanie v zmysle , v ktorom sa rozhoduje o zmene, či nemennosti údajov už schváleného ROEP, ktorý ako výsledný elaborát konania ukončeného v zmysle v spojení s odsekom 5 citovaného ustanovenia bol do KN zapísaný formou záznamu ( a nasl. Katastrálneho zákona) s deklaratórnymi účinkami ako verejnej listiny.

46. V zmysle § 70 ods. 1 Katastrálneho zákona, údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak.

47. V zmysle § 78 ods. 1 Katastrálneho zákona, zápisy práv k nehnuteľnostiam v evidencii nehnuteľností vykonané do 31. decembra 1992 preukazujú pravdivosť skutočností v nich uvedených, ak sa nepreukáže opak. Ak sa preukáže opak, správa katastra opraví zápis.

48. Hodnovernosť a záväznosť údajov katastra (tzv. materiálna publicita katastra) vyjadrená v § 70 v spojení s § 78 ods. 1 Katastrálneho zákona nie je absolútna. Ide o vyvrátiteľnú právnu domnienku, čo zákonodarca zvýraznil priamo v zákone slovným spojením „ak sa nepreukáže opak". Údaje katastra sa stávajú hodnoverné a záväzné momentom ich „zverejnenia", momentom ich vpísania do LV. Opak sa predovšetkým preukazuje prostredníctvom inej verejnej listiny. V prípade, ak sa ukáže chyba v evidovaní a v zápisoch v EN, ktorá bola vykonaná do 31.12.1992, správny orgán na úseku katastra je povinný zo zákona takúto chybu odstrániť a dať do súladu skutkový stav so stavom právnym.

49. Z predloženého administratívneho spisu súd zistil, že Správa katastra Prešov pod č. ROEP C1/2012 zo dňa 12.06.2012 ako správny orgán príslušný na rozhodovanie podľa zákona o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len ) a Správneho poriadku z podnetu Slovenského pozemkového fondu, regionálny odbor, Keratsínske námestie č. 1, Prešov (ďalej len SPF) evidovanej pod č. zo dňa 29.02.2012 podľa rozhodla tak, že „mení údaje schváleného registra č. C 1/ 2010/PE zo dňa 05.05.2010 v katastrálnom území Prešov nasledovne :

50. „Opravuje geometrické určenie parcely EKN XXXX/X podľa návrhu, ktorý je v prílohe č. 1 znaleckého posudku č. 4/2012 znalca v odbore geodézia a kartografia Z.. H. U. v súlade s grafickou prílohou vyhotovenou podľa tohto , ktorá je súčasťou tohto rozhodnutia.

51. Opravuje výmeru parcely EKN XXXX/X v LV XXXXX z doterajšej výmery 903 m2 na výmeru 484 m2 podľa tohto geometrického určenia.

52. Vytvára samostatnú parcelu EKN XXXX/X o výmere 419 m2 z pôvodnej neknihovanej parcely a definuje jej geometrické a polohové určenie podľa grafickej prílohy, ktorá bude súčasťou tohto rozhodnutia a ktorá bude ako parcela EKN zapísaná do vlastníctva SR a správy SPF Bratislava.

53. Ruší zápis parciel K O o výmere 10 m2 , druh pozemku zastavaná plocha a O o výmere 29m2, druh pozemku trvalý trávy porast S a tieto zapisuje do LV v prospech SR v správe SPF Bratislava, nakoľko tieto parcely boli vytvorené z časti parcely P ktorá je predmetom konania a ktorá má podľa patriť štátu.

54. Opravuje zákres parciel P a XXXX/X na mape určeného operátu".

55. Citovaný výrok rozhodnutia prvostupňový správny orgán odôvodnil tým, že z podnetu Slovenského pozemkového fondu zo dňa 29.02.2012, ktorej súčasťou bol aj č.4/2012 znalca v odbore geodézia a kartografia Z.. H. U. začal v súlade s oznámením o začatí konania zo

dňa 13.03.2012, konanie o oprave nesprávnych údajov schválenom ROEP pre k.ú. Prešov. Slovenský pozemkový fond ako správca pozemkov vo vlastníctve štátu sa v žiadosti domáha preskúmania zápisu parcely EKN XXXX/X o výmere 903m2 (pred tým 942 m2) na S Priloženým vyhotoveným na objednávku Z.. D. na posúdenie geometrického určenia tejto parcely preukazuje a žiada vytvorenie neknihovanej parcely, ktorá má byť vlastníctvom štátu. K tejto časti parcely EKN XXXX/X Z.. W. D. adresoval na SPF žiadosť o odpredaj. Bývala správa katastra uviedla, že účastníkov oboznámila so žiadosťou SPF s tým, že konanie sa bude týkať časti zápisu a zákresu, geometrického určenia parcely EKN XXXX/X a parciel, O. XXXXX/XX a XXXXX/XX v mape určeného operátu a v liste vlastníctva č. XXXXX k.ú. R.. Pretože sú na liste vlastníctva XXXXX evidované aj parcely CKN č. XXXXX/XX a XXXXX/XX, odčlenené pre výstavbu cesty severný obchvat Prešova a na parcelách je zapísané vecné bremeno spočívajúce v predkupnom práve, podľa v prospech Národnej diaľničnej spoločnosti a.s., na základe záznamovej listiny Z4315/2010, do konania správny orgán pribral aj ďalšieho účastníka konania podľa Správneho poriadku, a to Národnú diaľničnú spoločnosť a.s., Bratislava. Poukázal na postup v konaní s tým, že v konaní vedenom pod č. C ROEP 1607/411/2009 rozhodoval o námietke vznesenej jedným z účastníkov konania G. X. a po odvolacích konaniach s poukázaním na rozhodnutie odvolacieho orgánu rozhodnutím č. C-ROEP 1607/411/2009/Pe zo dňa 28.04.2010 vyhovel námietke G. X. a spracovateľ ROEP zapracoval do ROEP nové geometrické a polohové určenie parcely v zostatkovej časti parcely predmetu konania EKN XXXX/ X o výmere 942 m2, pričom časť parcely mpč. XXXX/X je už súčasťou parciel CKN XXXXX a XXXXX/X- XXX m2. Podľa súčasného stavu v KN po zápise geometrického plánu pre Národnú diaľničnú spoločnosť boli z parcely odčlenené CKN parcely XXXXX/XX. o výmere 10m2 a CKN XXXXX/XX o výmere 29 m2 a vlastníctvo je v LV XXXXX. Parcela EKN XXXX/X zostala evidovaná vo výmere 903 m2. Správa katastra uviedla, že na základe podania SPF a priloženého 4/2012 Z.. U. po jeho preštudovaní sa správny orgán stotožnil so závermi uvedenými v tomto znaleckom posudku a v následnom jeho doplnení vyjadrením znalca zo dňa 13.04.2012. V ďalšej časti odôvodnenia rozhodnutia správa katastra poukázala na obsah tohto dôkazu, podľa názoru správneho orgánu označené ako znalecký posudok č. 4/2012. V súvislosti s námietkami žalobcu správa katastra vo vzťahu k rozhodnutiu C-N. XXXX/XXX/ XXXX/N.. zo dňa 28.04.2010 uviedla, že toto rozhodnutie sa stalo právoplatným 14.05.2010 a týmto bolo rozhodnuté o námietke k údajom zverejnením návrhu registra podľa . Ide o čiastočné rozhodnutie o námietke v procese tvorby ROEP, samotné údaje, ktoré bude register obsahovať a ktoré budú následne zapísané do katastra nehnuteľnosti sa schvaľuje až rozhodnutím o schválení ROEP podľa , v zmysle ktorého môže správny orgán do troch rokov od zápisu údajov ROEP opraviť chybné údaje. Správa katastra sa nestotožnila s názorom žalobcu, že nález neuvádza nové dôkazy. Znalec odborne preukázal, že zaknihovaná parcela XXXX/ X o výmere 668 m2 bola vytvorená len z pozemkov rodiny X., a nie z cudzích pozemkov. V konaní sa preukázalo aj opätovným prešetrením správneho orgánu, že polohové a geometrické určenie tohto pozemku bolo zakreslené správne v mape pracovnej, indikačnej. Ďalej uviedla, že je síce pravdou, že vlastnícke právo je deklarované , avšak vlastníctvo sa nemôže nadobudnúť pochybením štátneho orgánu a chybné rozhodnutie o námietke nezakladá vlastnícke právo. Keďže v tomto konaní bolo preukázane, že do schváleného ROEP boli zapísané nesprávne údaje v geometrickom určení parcely a nesprávna výmera a v konaní bol poškodený štát, keď jeho pozemok bol priznaný do vlastníctva vlastníkom zapísaných v LV č. XXXXX správa katastra napadnutým rozhodnutím opravila tieto údaje a podľa je oprávnená vo veci konať. Prvostupňový správny orgán ďalej uviedol, že bolo zvolané zasadnutie komisie z dôvodu vydania rozhodnutia o zmene údaja schváleného registra podľa podmienené prerokovaním v komisií. Dňa 03.05.2012 sa uskutočnilo zasadnutie komisie k predmetnému podaniu, z ktorého bola vyhotovená zápisnica. Výsledkom rokovania bolo oboznámenie členov komisie s podaním SPF so znaleckým posudkom č. 4/2012 znalca v odbore geodézia a kartografia Z.. H. U. a ďalším šetrením vo veci správnym orgánom ako aj so stanoviskom zhotoviteľa ROEP k znaleckému posudku. Vyhotoviteľ ROEP sa stotožnil s názormi znalca a odporučil komisii návrhu SPF vyhovieť. Komisia po prerokovaní hlasovaním prítomných členov v počte 7, hlasovalo za vydanie rozhodnutia o oprave ROEP 6 členov, pričom člen SPF sa hlasovania zdržal, keďže predkladal návrh na konanie, odporučila správnemu orgánu podaniu SPF vyhovieť a vydať rozhodnutie podľa o zmene údajov schváleného ROEP Prešov, ktorým sa opravia chybné údaje a do ROEP a KN sa zapíšu údaje tak ako sú uvedené vo výroku rozhodnutia. Poukázala na to, že ROEP Prešov bol schválený rozhodnutím č. C1/2010/Pe zo dňa 05.05.2010 do katastra nehnuteľnosti bol zapísaný dňa 17.08.2010. Správa katastra pristúpila k riešeniu daného návrhu s tým, že podľa k zmene údajov schváleného ROEP možno rozhodnúť do 3 rokov od zápisu registra do katastra nehnuteľností.

Správny orgán dospel k záveru, že SPF podal žiadosť v zákonnej lehote a šetrením bolo preukázané, že schválený register obsahuje údaje o pozemkového a právnych vzťahoch k ním, ktoré sú v rozpore s údajmi podľa .

56. Na základe odvolania žalobcu proti rozhodnutiu správy katastra vo veci rozhodol bývalý Katastrálny úrad v Prešove rozhodnutím zo dňa 17.09.2012 č. Co 28/2012/Ba tak, že odvolanie G. X. zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na obsah odvolania, preskúmal napadnuté rozhodnutie správy katastra a konanie, ktoré mu predchádzalo a mal za preukázané, že pozemkovoknižná parcela mpč. XXXX/X zapísaná v PKV č. XXXX k. ú. R. bola na LV č XXXX v k. ú. R. zapísaná číslom zmeny (ďalej len „ČZ") XXXX/XX ako parcela E KN č. XXXX/X. Pozemkovoknižná parcela mpč. XXXX/X bola identická s parcelou E KN č. XXXX/X. Listinou uloženou pod ČZ XXXX/XX bola na LV č. XXXX v k. ú. R. predmetná parcela zrušená a zapísaná na nový LV č. XXXXX v k. ú R.. Vlastnícke právo k nej je zaevidované podľa zápisov v PKV č. XXXX a listín pod č. V- XXXX/XX, D XXX/XX, D XX/XX, XX D. a XX D Ďalšia časť mpč. XXXX/X je súčasťou parciel C KN č. XXXXX,XXXXX/X, XXXXX/XX a XXXXX/XX. Vlastnícke právo k parcelám C KN č. XXXXX a XXXXX/ X je zapísané na LV č. XXXX v k. ú. R. v zmysle listín č. XXD XXXX/XX (M.-XXXX/XXXX) a M.-XXXX/ XXXX. Vlastnícke právo k parcelám C KN XXXXX/XX a XXXXX/XX je zapísané na LV XXXXX po zápise listiny zaregistrovanej pod č. M.-XXXX/XXXX - zápis vecného bremena v prospech Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s., Bratislava. V súčasnosti je parcela E KN XXXX/X (zostatková časť mpč. XXXX/X) evidovaná na LV XXXXX o výmere 903 m2, ktorá vyplýva z jej geometrického a polohového určenia v mape určeného operátu po zápise ROEP pre k. ú. R., ktorý bol schválený rozhodnutím správneho orgánu Cl/XXXX/Pe zo dňa 05.05. 2010.

57. Odvolací správny orgán konštatoval, že je povinný preskúmať odvolaním napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu (§ 59 ods. 1 Správneho poriadku). Je povinný zistiť dôsledne skutočný stav veci. Pri preskúmaní rozhodnutia postupuje odvolací orgán nezávisle na konaní prvostupňového orgánu. Posudzuje vec samostatne z hľadiska tak skutkového, ako aj právneho hodnotenia veci. Rozhodovanie prvostupňového i druhostupňového správneho orgánu tvorí jeden súvislý celok, ktorý sa v prípade odvolania završuje meritórnym rozhodnutím druhostupňového správneho orgánu. Odvolací správny orgán nie je viazaný návrhom strán, nie je viazaný odvolacími dôvodmi, preto je povinnosťou odvolacieho správneho orgánu ísť aj nad rozsah dôvodov uvedených v odvolaní, a to z dôvodu úplného zistenia skutkového a právneho stavu. Katastrálny úrad dospel k záveru, že odvolanie G. X. nie je dôvodné.

58. Argumentoval, že podľa § 70 ods. 1 Katastrálneho zákona, údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. Hodnovernosť a záväznosť údajov katastra (tzv. materiálna publicita katastra) vyjadrená v § 70 katastrálneho zákona nie je absolútna. Ide o vyvrátiteľnú právnu domnienku, čo zákonodarca zvýraznil priamo v zákone slovným spojením .„ak sa nepreukáže opak". Údaje katastra sa stávajú hodnoverné a záväzné momentom ich zverejnenia, momentom ich vpísania do LV. Opak sa predovšetkým preukazuje prostredníctvom inej verejnej listiny.

59. V danom prípade na základe znaleckého posudku č. 4/2012 znalca v odbore geodézia a kartografia Z.. H. U., ktorý bol predložený v rámci konania o zmene údajov schváleného ROEP pre k. ú. R., odvolací správny orgán prešetril hlavne mapové podklady, na ktorých bola zobrazená pôvodná pozemkovoknižná parcela mpč. XXXX a následne aj parcela E KN č. XXXX/X a ďalšie súvisiace listinné dôkazy, ktoré sú súčasťou spisu.

60. Parcela mpč. XXXX bola zobrazená na katastrálnej mape z pôvodného katastrálneho riadenia v roku 1869 a v reambulovanej katastrálnej mapy z roku 1932 bez rozdelenia. Tieto mapy zobrazovali užívací a držobostavný stav a v danom prípade bola parcela č. XXXX zobrazená ako prístupová cesta cez pozemky jednotlivých užívateľov. Cesty sa neknihovali, pretože mali zabezpečiť prístup na pozemky a považovali sa za verejný majetok. V rokoch 1932-1933 bolo v ú. k. R. vykonane nové vložkárske konanie, t.j. zakladanie existujúcich právnych listín. Grafickým podkladom ku konaniu bola reambulovaná mapa z roku 1932. Práce vykonával súdom poverený vložkár s komisiou, ktorí v spolupráci s vlastníkmi a na základe ich súhlasu vykonávali zápisy vlastníckeho práva do nových pozemkovoknižných vložiek. Parcela mpč.XXXX bola rozdelená na parcely mpč.XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X. V rámci tohto konania bol zároveň vykonávaný aj zákres parciel v teréne do pracovných tzv. indikačných máp a následne v rámci kancelárskych máp bol vykonaný ich zákres do novej pozemkovoknižnej mapy. Nový pozemkovoknižný operát sa stal právoplatným. V novom operáte bola

parcela mpč. XXXX/X ako cesta s výmerou 668m2 zapísaná do PKV č. 1897. V grafickej časti nového operátu došlo k rozdeleniu zákresu priebehu hraníc parcely mpč. XXXX/X na pozemkovoknižnej a pracovnej mape. Parcela mpč. XXXX/X bola v pozemkovoknižnej mape (V.S.C.-XX-ce) zobrazená po parcelu mpč. XXXX, ale v pracovnej mape bola zobrazená len po parcelu mpč. XXXX, pričom k parcele mpč. XXXX bola pripojená práve tá časť parcely EKN č. XXXX/X, ktorá je predmetom tohto konania.

61. V rámci konania o námietkach pri spracovaní ROEP v k. ú. R. bolo zistené, že priebeh hraníc parcely EKN č. XXXX/X je v dostupných mapových podkladoch platného operátu evidujúceho vlastnícke právo t.j. určený pozemkovoknižný operát zobrazený rozdielne na pozemkovoknižný operát zobrazený rozdielne na pozemkovoknižnej mape a indikačnej pracovnej mape. K žiadnej z predložených verejných listín na zápis do KN, v súvislosti s touto nehnuteľnosťou, nebol vyhotovený geometrický plán. tento nepredložil ani odvolateľ, a preto odvolací orgán rozhodol, že geometrické a polohové určenie pozemku bude zodpovedať zákresu na pozemkovoknižnej mape, pretože táto mala v zmysle platných predpisov vykazovať hodnoverný stav. V mape určeného operátu (grafická časť ROEP) bola parcela E KN č. XXXX/ X zobrazená podľa zákresu na pozemkovoknižnej mape, teda aj s časťou parcely mpč. XXXX, a tým bola jej výmera vypočítaná na 942m2. Skutočnosťou však je, že táto výmera nezodpovedala výmere evidovanej v PKV č. 1897 mala parcela mpč. XXXX/X výmeru 668m2. Schválením a následným zápisom ROEP do KN však bola zaevidovaná parcela E KN č. XXXX/X o výmere 942 m2. V súčasnosti je parcela E KN č. XXXX/X evidovaná na LV č. XXXXX o výmere 903m2 po zápise listiny registrovanej pod č. Z-4315/2010, čomu zodpovedá aj jej geometrické a polohové určenie v mape určeného operátu (grafická časť ROEP).

62. Digitalizáciou naskenovaných mapových podkladov z pozemkovoknižného aparátu bolo preukázané, že evidované údaje o parcele E KN č. XXXX/X v písomnej časti pozemkovoknižného aparátu nie sú v súlade s jeho grafickou časťou, a zároveň v rámci grafickej časti nie je ani súlad v jej zobrazení v pozemkovoknižnej a pracovnej mape. Výmera podľa pozemkovoknižnej mapy je cca 910 m2, výmera podľa pracovnej mapy je cca. 545m2, no výmera uvedená v PKV je 668 m2.

63. Ďalším šetrením v operáte pôvodného pozemkového katastra bolo zistené, že parcela EKN č. XXXX (identická s mpč. XXXX) bola v parcelnom protokole zapísaná s pôvodnou výmeru 2403 m2. Po jej rozdelení na 3 parcely bola do parcelného protokolu zapísaná parcela XXXX/X o výmere 1134 m2, parcela XXXX/X o výmere 244 m2 a XXXX/X o výmere 668 ffl2 pričom táto výmera bola zaevidovaná aj do PKV č. 1897. Súčet 1134 m2+244 m2+668 m2 = 2046m2, čo predstavuje rozdiel 357 m2 oproti pôvodnej výmere 2403 m2.

64. Naopak parcela E KN č. XXXX (identická s mpč. XXXX) bola pôvodne zapísaná s výmerou 2125 m2. Pričlenením časti parcely mpč. XXXX k nej bola jej výmera opravená na 2482 m2. Rozdiel 2482 m2-2125 m2= 357 m2. Uvedené potvrdzuje, že z mpč. 3584 bola časť odčlenená do mpč. XXXX a jej zobrazenie na pozemkovoknižnej mape (až po parcelu mpč. XXXX) je v rozpore s touto zmenou zapísanou v parcelnom protokole. Tým sa aj preukázalo nesprávne posúdenie o geometrickom a polohovom určení mpč. XXXX/X pri rozhodovaní o námietkach, pretože ani platná pozemkovoknižná mapa v danej časti nevykazuje správnosť zakreslených hraníc sporných pozemkov.

65. Vzhľadom na vyššie uvedené nezrovnalosti v pôvodnom pozemkovoknižnom operáte, na nesprávne posúdený priebeh hraníc parcely E KN č. XXXX/X pri tvorbe ROK P a ďalšie prešetrené skutočnosti je potrebné pri určení geometrického a polohového určenia parcely E KN č. XXXX/X vychádzať zo skutočnosti, že parcela mpč. XXXX/X (cesta) zapísaná vo vlastníctve rodiny Kostelníkovej mohla byť vytvorená len z tých pozemkov, ktoré boli ich vlastníctvom, t.j. z mpč. XXXX/X a 1838/3, konkrétne sa to týka mpč. XXXX/X. Na základe toho sa správa katastra v konaní o zmene údajov schváleného N. pre k. ú. R. stotožnila so závermi uvedenými v citovanom znaleckom posudku a rozhodla o zmene geometrického určenia parcely E KN č. XXXX/X podľa grafickej prílohy k napadnutému rozhodnutiu. Z geometrického určenia bola vypočítaná aj jej výmera na 484 m2. Uvedené zodpovedá aj pôvodnej požiadavke odvolateľa v odvolaní voči rozhodnutiu o námietkach. Avšak nepatrí sem časť cesty medzi parcelami mpč. XXXX a XXXX nadväzujúca na parcelu mpč. XXXX od parcely mpč. XXXX/X (podľa pozemkovoknižnej mapy), ktorá je časťou neknihovanej parcely, a preto bude zapísaná v prospech SR v správe SPF (v zmysle grafickej prílohy napadnutého rozhodnutia jej bude priradené č. XXXX/X).

66. Katastrálny úrad k odvolacím námietkam žalobcu konštatoval, že podnet na zmenu údajov schváleného ROEP môže podať ktokoľvek, preto takýto podnet mohol podať aj SPF. Konanie podľa musí začať správny orgán aj z vlastného podnetu, ak zistí, že údaje o pozemkoch a právnych vzťahov k nim sú v rozpore s údajmi podľa .. Napokon na toto konanie sa v súlade s vzťahuje Správny poriadok, a preto účastníkom tohto konania môžu byť aj osoby, ktorých práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté v zmysle Správneho poriadku. Ku komisii odvolací orgán uviedol, že podľa jedným z členov komisie je aj zástupca SPF. Napokon stanovisko komisie má pre správny orgán iba odporúčajúci, nie záväzný charakter. Čo sa týka znaleckého posudku, niektoré nezrovnalosti v ňom skutočne uvedené boli, tie boli v prevažnej miere odstránené podaním znalca zo dňa 13. 4. 2012 a tieto sú rozobraté aj v napadnutom rozhodnutí. Čo sa týka ďalších námietok na daný znalecký posudok, ako aj na parcelné protokoly katastrálny úrad dôvodil tým, že podľa Správneho poriadku: správny orgán musí zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania a podľa na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. V danej veci znalecký posudok ako celok i parcelné protokoly, ako aj ďalšie listiny a podania tvoriace predmetný spisový materiál sú listinnými dôkazmi, ktoré sú (boli) nevyhnutné na, čo najpresnejšie a zákonné rozhodnutie preskúmavanej veci. K nezáväznosti výmer parciel katastrálny úrad konštatoval, že po posledných novelizáciách Katastrálneho zákona (vykonané zákonom a ) nie sú záväznými údajmi katastra už výmera a druh pozemkov parciel registra „E", ba dokonca ani výmera pozemkov parciel registra „C", avšak výmera a druh pozemkov sú určujúcimi kritériami napr. pri stanovovaní hodnoty pozemkov, dani z pozemkov, pri drobení pozemkov, či nadobúdaní pozemkov devízovými cudzozemcami, preto dokiaľ nie je v administratívnom alebo súdnom konaní preukázaný opak, je potrebné brať za výmeru a druh pozemku ten údaj, ktorý je vyznačený na LV (alebo v PKV). Tento údaj má aj napriek nezáväznosti povahu hodnoverného údaja katastra podľa Katastrálneho zákona, dokiaľ nie je preukázaný opak. Vzhľadom na to, že v danom konaní opak preukázaný v evidovaní výmery pozemkovoknižnej parcely mpč. XXXX/X evidovanej v PKV č. XXXX na 668 m2 nebol, bolo potrebné pri tomto rozhodovaní vychádzať aj z tejto výmery, ktorá bola odvodená z geometrického a polohového určenia parcely. Odvolací správny orgán (katastrálny úrad) v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, že ak sa správa katastra sa na viacerých miestach v odôvodnení napadnutého rozhodnutia odvoláva na predmetný znalecký posudok, s ktorým sa stotožňuje aj ohľadom skutočnosti, že považuje pracovnú indikačnú mapu za tú správnu mapu v tomto konaní, podľa ktorej vychádzala, čo nie je celkom pravda. V tejto súvislosti uviedol, že tak, ako platná pozemkovoknižná, tak ani pracovná mapa nie sú správnymi mapovými podkladmi v danej veci. Ako dôkaz tohto tvrdenia je jednak tá skutočnosť, s ktorou sa stotožňuje aj prvostupňový správny orgán, že ani výmera vypočítaná z pracovnej mapy nie je v dovolenej odchýlke k výmere mpč. XXXX/X zaevidovanej v PKV na 668 m2 a taktiež tá skutočnosť, že sporná parcela nekončí pri parcele č. XXXX/X ako je to zvýraznené v pracovnej mape, ale naopak pokračuje ďalej a končí na hranici bývalej mpč. XXXX/X, čo je znázornené aj v grafickej prílohe napadnutého rozhodnutia. Vzhľadom ale na to, že rozhodnutie správy katastra je vo výroku správne a druhostupňový správny orgán sa v ostatnom v podstate stotožňuje s napadnutým rozhodnutím, týmto svojim odvolacím konaním dopĺňa prvostupňové konanie v danej veci a svojim rozhodnutím dopĺňa v ostatnom napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu.

67. Vzhľadom na to, že druhostupňový správny orgán považuje napadnuté rozhodnutie správy katastra vo výroku za vecne správne, rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

68. Správny súd viazaný názorom Najvyššieho súdu SR uvedeným v uznesením sp.zn.6So/108/2015 konštatuje, že námietky žalobcu vznesené v žalobe v hmotnoprávnej aj procesnoprávnej rovine sú nedôvodné.

69. Podľa na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní ( o správnom konaní- Správny poriadok) ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, alebo ak konanie neupravujú osobitné predpisy.

70. Podľa § 34 ods. 1 Správneho poriadku, na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.

71. Podľa § 34 ods. 2 Správneho poriadku, dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka.

72. Podľa § 34 ods. 3 Správneho poriadku, účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe.

73. Podľa § 34 ods. 4 Správneho poriadku, vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu.

74. Podľa § 34 ods. 5 Správneho poriadku, správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

75. Podľa § 36 Správneho poriadku, ak je pre odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie potrebný znalecký posudok, správny orgán ustanoví znalca. Proti rozhodnutiu o ustanovení znalca sa možno odvolať.

76. Podľa § 47 ods. 1 a 3 Správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

77. K námietke, že správne orgány nedostatočne zistili skutkový stav, že nevykonali riadne dokazovanie, že nepostupovali v súlade s § 36 Správneho poriadku, správny súd argumentuje, že správne orgány pri dokazovaní postupovali v súlade so Správnym poriadkom, riadne vyhodnotili dôkazy, a to aj znalecký posudok predložený SPF, ktorý je plnohodnotným znaleckým posudkom vypracovaným znalcom v súlade so o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých .

78. V tejto súvislosti správny súd dáva do pozornosti právny názor Ústavného súdu SR vyslovený v uznesení -18 zo dňa 17.februára 2009, z ktorého vyplýva ... „ústavný súd zastáva názor, že najvyšší súd v rozsudku (sp.zn.2Sžo/136/2008 zo dňa 22.10.2008) zreteľne a dôkladne reagoval na námietky sťažovateľky, predmetom ktorých bolo spochybnenie záverov znaleckého posudku z dôvodu, že znalec v konaní nebol ustanovený v súlade s § 36 Správneho poriadku, ale išlo o znalecký posudok predložený účastníkom konania odlišným od sťažovateľky. Aj keď správny orgán priamo neaplikoval Správneho poriadku, ale vychádzal zo znaleckého posudku predloženého účastníkom konania a vypracovaného v súlade s príslušnými právnymi predpismi, postupoval akceptovateľným spôsobom nepriečiacim sa obsahu základného práva podľa a práva podľa čl.6 ods.1 dohovoru. Výsledok znaleckej činnosti nemožno spochybniť, ak ho na základe relevantných právnych noriem vypracovala spôsobilá osoba s požadovanými odbornými znalosťami".

79. Najvyšší súd SR v rozsudku sp.zn.2Sžo/136/2008 zo dňa 22.10.2008 tiež poukázal, že... „Znalecká činnosť je špecializovaná odborná činnosť vykonávaná znalcami pre zadávateľa za podmienok ustanovených v o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Úkonmi znaleckej činnosti sú najmä znalecký posudok a jeho doplnok, odborné stanovisko alebo potvrdenie a odborné vyjadrenie a vysvetlenie; znalec je povinný vykonávať znaleckú činnosť a) osobne, ak ide o fyzickú osobu; to neplatí, ak osobitný predpis ustanovuje inak, b) riadne a v určenej lehote, c) účelne, hospodárne a d) nestranne ( a uvedeného zákona). Preto aj znalecké posudky, predložené v konaní (správnom alebo súdnom) účastníkmi konania, sú znaleckými posudkami, spôsobilými posúdiť odborné otázky, dôležité pre konanie. V prípade námietok účastníkov konania a v prípade rozporov v znaleckých posudkov je konajúci orgán povinný sa s nimi náležité vysporiadať. Je vecou správnej úvahy, aký postup na to správny orgán zvolí. Môže napríklad požiadať znalcov o (písomné) vysvetlenie, alebo ich k sporným otázkam vypočuť. Mohol by tiež nariadiť znalecké dokazovanie".

80. Správny súd zastáva názor, že ak žalobca chcel spochybniť závery znalca uvedené v znaleckom posudku, ktorý bol súčasťou návrhu SPF, bolo jeho povinnosťou predložiť k týmto tvrdeniam také

procesne relevantné dôkazné prostriedky, ktoré by jednoznačne odborné závery znalca spochybnili, napr. aj predložením ďalšieho znaleckého posudku, čo však žalobca nevykonal.

81. Z obsahu administratívneho spisu má správny súd za preukázané, že správne orgány vydali rozhodnutia nielen na základe predmetného znaleckého posudku, ale na základe ďalších listín, mapových podkladov, vyjadrení nachádzajúcich sa v administratívnom spise, pozemkovoknižných vložiek a listov vlastníctva. Správna úvaha, ktorú použili správne orgány pri odôvodňovaní rozhodnutí nijako nevybočila z medzí a hľadísk ustanovených zákonom (, ).

82. K námietke žalobcu, že stanovisko komisie nemá predpísané náležitosti podľa Správneho poriadku, správny súd argumentuje, že v zmysle dôvodovej správy k , komisia pre obnovu evidencie pozemkov a právnych vzťahov k nim sa zriaďuje ako dočasný poradný a iniciatívny orgán obcí. Komisia má tiež plniť koordinačné funkcie s využitím znalosti miestnych pomerov, čomu zodpovedá jej zloženie. Správny súd zdôrazňuje, že stanoviskom komisie sa nezasahuje do práv a právom chránených záujmov, či povinností fyzických a právnických osôb, pretože až správny orgán je ten, ktorý o podanej námietke, či návrhu rozhoduje v správnom konaní a meritórnym spôsobom.

83. Podľa , ak schválený register obsahuje údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim, ktoré sú v rozpore s údajmi podľa , správny orgán po prerokovaní v komisii rozhodne o zmene údajov schváleného registra. Po právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu sa nové údaje zapíšu do katastra nehnuteľností. O zmene možno rozhodnúť do troch rokov od zápisu údajov registra do katastra nehnuteľností (zápis ROEP v k.ú. R. bol vykonaný dňa 17.08.2010).

84. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že správny orgán môže o zmene schváleného ROEP rozhodnúť až po prerokovaní v komisii, ktorá je podľa zákona zriadená až do 5 rokov od schválenia ROEP ( . Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že dňa 03.05.2012 sa uskutočnilo zasadnutie komisie k podaniu SPF, z ktorého bola vyhotovená zápisnica, ktorá je súčasťou spisu. Komisia odporučila správnemu orgánu podaniu SPF vyhovieť. Z uvedených skutočností vyplýva, že správny orgán dodržal zákonný postup v zmysle .

85. Zo nevyplýva, aby stanovisko komisie malo mať povahu zápisnice podľa Správneho poriadku. Predmetné ustanovenie rieši obsah zápisnice správneho orgánu. Správny súd zdôrazňuje, že komisia nie je správnym orgánom.

86. nadobudol účinnosť dňa 01.09.1995 a z praxe správnych orgánov aj z rozhodovacej činnosti správneho súdu je známe, že stanoviská komisie voči námietkam proti výpisom z návrhu ROEP, či návrhom na zmenu údajov schválených ROEP mali rôznu formu, rôzny obsah, vždy sa však posudzovali z vecného, skutkového a právneho hľadiska. Stanovisko komisie má pre správny orgán iba odporúčací, nie záväzný charakter. Z praxe vyplýva, že správny orgán sa v svojej rozhodovacej činnosti často odchýlil od stanoviska komisie.

87. Správny súd viazaný právnym názorom najvyššieho súdu v zrušujúcom uznesení poukazuje na skutočnosť, že ROEP pre k.ú. R. bol schválený rozhodnutím zo dňa 05.05.2010 a do katastra nehnuteľností bol zapísaný dňa 17.08.2010. I keď bol novelizovaný aj a do ustanovenia bolo zakomponované, že o zmene (ROEP) možno rozhodnúť do piatich rokov od zápisu údajov registra do katastra nehnuteľností; v prechodných ustanoveniach, konkrétne v citovaného zákona je uvedené, že konanie, v ktorom nebol návrh registra podľa uverejnený do 30.apríla 2014, sa dokončí podľa zákona účinného od 01.mája 2014. Vzhľadom na skutočnosť, že ROEP v k.ú. R. bol zapísaný do katastra nehnuteľností dňa 17.08.2010, lehota na zmenu údajov schváleného ROEP uplynula dňa 17.08.2013, t.j. tri roky od zápisu ROEP do katastra nehnuteľností. Na základe týchto skutočností správny orgán vo veci nemôže už žiadnym spôsobom konať z dôvodu uplynutia lehoty na zmenu údajov schváleného ROEP v zmysle .

88. K námietke žalobcu, že už jeho právny predchodca nadobudol vlastnícke právo k sporným parcelám vydržaním a túto skutočnosť správne orgány nevzali v úvahu, správny súd poukazuje, že správne orgány postupovali podľa pričom išlo o konanie o zmenu údajov schváleného ROEP. v inom ustanovení konkrétne v umožňuje správnemu

orgánu, aby po splnení zákonných podmienok potvrdil účastníkom konania nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním. Týmto spôsobom možno potvrdiť iba vydržanie pozemku neevidovaného v katastri, teda v súlade s účelom konania o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov. Žiadosť o potvrdenie vydržania možno podať len počas konania o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim a to najneskôr s podaním námietok ( ). Súd konštatuje, že táto žalobná námietka žalobcu je nedôvodná, keďže sa jedná o rozdielne konania upravené v rozdielnych ustanoveniach .

89. Správny súd k námietke žalobcu o neurčitosti a nepreskúmateľnosti všetkých výrokov rozhodnutia správy katastra, ktoré podľa názoru žalobcu nie sú v súlade s § 47 ods.2 Správneho poriadku uvádza, že výroky rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu sú formulované presne, určito, vyjadrujú vyriešenie veci. Z výrokov je zrejmé, čo bolo predmetom rozhodovania, je zrejmé na základe akého právneho predpisu a ktorého ustanovenia správny orgán rozhodoval. Správny súd poukazuje, že súčasťou rozhodnutí správnych orgánov sú znalecký posudok a grafická príloha. Táto žalobná námietka je nedôvodná.

90. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.mája 2000 sp.zn. , R 34/2001 z ktorého vyplýva, že:... „Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov ( súd nemá na to kompetenciu), ale len preskúmavať zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov, teda či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesné predpisy."

91. Správny súd poukazuje na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá nevyžaduje, aby v odôvodnení rozhodnutia bola daná odpoveď na každý argument strany. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie kľúčový, vyžaduje sa osobitná odpoveď práve na tento argument (Georgidias vs. Grécko z 29.05.1997, Higgis vs. Francúzsko zo dňa 19.02.1998). Obdobne Ústavný súd SR v uznesení sp.zn. zo dňa 13.06.2012 konštatoval: „... súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky..., ... súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkmi konania...".

92. Správny súd viazaný právnym názorom Najvyššieho súdu SR v tejto veci dospel k záveru, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní. Dostatočne a v potrebnom rozsahu zistil skutkový stav, tento správne právne posúdil, rozhodnutie náležite a zrozumiteľne odôvodnil a postupoval v súlade s platnými právnymi predpismi. Správny súd v závere dodáva, že konania oboch správnych orgánov tvoria jeden celok.

93. Z uvedených dôvodov správny súd žalobu podľa ako nedôvodnú zamietol.

94. O náhrade trov konania správny súd rozhodoval podľa , a . Keďže žalobca nebol úspešný, pre priznanie náhrady trov konania úspešnému žalovanému nenašiel správny súd výnimočné okolnosti a ďalším účastníkom nevzniklo právo na náhradu trov v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú by im správny súd uložil, súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal. O trovách odvolacieho konania správny súd rozhodol podľa v spojení s veta prvá s poukazom na tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

95. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu v pomere hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove ( v spojení s ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podaných podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (, ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie II. stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa a ; ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (, ).