Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23S/72/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a JUDr Martina Ľuptáka, PhD., v právnej veci žalobcu: E.. E. Y., nar. XX. R. XXXX, bytom H. XX, XXX XX L. L., zast.: JUDr. Ľubomír Kaščák, advokát, so sídlom Horná 35, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Nám. Ľ. Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica, za účasti ďalších účastníkov konania: 1) H. L., bytom K.. XXX, XXX XX K., 2) U. L., bytom K. č. XXX, XXX XX K., 3) A.. E. F., bytom H. XXX, XXX XX L. L., 4) H. F., bytom H. XXX, XXX XX L. L., 5) A.. E. F., bytom X. I. X, XXX XX L. L., 6) Mesto Banská Bystrica, so sídlom Československej armády 26, 974 01 Banská Bystrica, 7) Okresný úrad Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie, so sídlom Nám. Ľudovíta Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica, 8) LESY Slovenskej republiky, š. p., so sídlom Námestie SNP 8, 974 09 Banská Bystrica a za účasti zainteresovanej verejnosti: Občianske združenie „Banskobystrický okrášľovací spolok", so sídlom Rudlovská cesta 94, 974 11 Banská Bystrica, IČO: 42 301 921, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BB-OVBP2-2016/033429/06-L. zo dňa 22. decembra 2016, o preskúmanie zákonnosti opatrení ďalšieho účastníka konania pod por. č. 6: zn. PS UPB 14686/9631/15 zo dňa 24.03.2015 a zn. OVZ-ZP 135979/2015, č. spisu 8319/2015 zo dňa 11.09.2015, o preskúmanie zákonnosti opatrení ďalšieho účastníka konania pod por. č. 7: č. OU-BB- OSZP3-2015/008656 zo dňa 27.02.2015; č. OU-BB-OSZP3-2015/008730/F. zo dňa 26.02.2015; č. OU- BB-OSZP3-2015/008651/F. zo dňa 02.03.2015 a č. OU-BB-OSZP3-2015/008650/F. zo dňa 02.03.2015 a o preskúmanie zákonnosti opatrenia ďalšieho účastníka konania pod por. č. 8: č. 10660/2015-210 zo dňa 26.02.2015, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

III. Ďalším účastníkom konania voči žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

IV. Súd návrhy žalobcu na prerušenie konania podľa a podľa z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Mesto Banská Bystrica rozhodnutím č.: OVZ SU /P., ev. č.: 25/2016 zo dňa 21.09.2016, ako príslušný stavebný úrad podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších prepisov (ďalej len „" alebo „Stavebný zákon") rozhodol podľa a Stavebného zákona tak, že dodatočne povolil stavbu „Drobné stavby" v rozsahu:

- Drobná stavba č. 3 - záhradný altánok umiestnený v pravom rohu záhrady, nepravidelného pôdorysného tvaru o plošnej výmere 23m2. Nosná konštrukcia zhotovená z drevených hranolov, stĺpy rozmerov 120/120mm, väzné trámy rozmerov 120/120mm, krokvy a klieštiny rozmerov 70/120mm. Z dvoch bočných strán uzatvorený murivom z betónových murovacích tvárnic hrúbky 20 mm; krytina škridlová.

- Drobná stavba č. 4 - záhradný altánok umiestnený na ľavej strane záhrady, obdĺžnikového pôdorysného tvaru rozmerov 2,50x3m; jednopodlažný s podpivničením. Nosná konštrukcia vrchnej stavby je zhotovená z drevených hranolov, stĺpy rozmerov 90/90mm, väzné trámy rozmerov 90/90mm, krokvy a klieštiny rozmerov 70/90mm a 40/90mm. Altánok je podpivničený a ako krytina je použitý lepenkový šindeľ. Spodná stavba je betónová a plní účel pivnice.

- Drobná stavba č. 5 - dielnička a sklad záhradného náradia umiestnená v ľavom rohu záhrady za drobnou stavbou č. 4 smerom ku potoku, lichobežníkového pôdorysného tvaru o plošnej výmere 21m2. Objekt je jednopodlažný. Nosná konštrukcia zhotovená z drevených stĺpov rozmerov 120/120mm vyplnené po stranách drevenými fošňami, väzné trámy rozmerov 120/120mm, krokvy a klieštiny rozmerov 70/120mm. Z troch bočných strán v spodnej časti je altánok uzavretý murivom z betónových murovacích tvárnic hrúbky 200mm. Krytina je plechová, podlaha betónová. Vstup do objektu je situovaný na východnom priečelí. Priestor je odvetraný oknami.

2. Stavba bola dodatočne povolená na pozemkoch, ktoré sú vo vlastníctve stavebníka H. L. a U. L., a to drobná stavba č. 3 na pozemkoch KN-C parc. č. XXX/X, KN-C parc.č. XXXX/X v k.ú. J., drobná stavba č. 4 na pozemku KN-C parc. č. XXX/X v k.ú. J. a drobná stavba č. 5 na pozemkoch KN-C parc. č. XXX/ X, KN-C parc.č. XXXX/X v k.ú. J.. Na dokončenie stavby neučil podmienky, nakoľko uvedené drobné stavby sú už dokončené. O námietkach účastníka konania E.. E. Y. (v procesnom postavení žalobca) rozhodol podľa § 66 ods. 1 v súčinnosti s § 88a ods. 7 Stavebného zákona tak, že námietky zamietol, k časti námietok uviedol, že majú len konštatačný charakter.

3. Z odôvodnenia rozhodnutia stavebného úradu vyplýva, že stavebný úrad v priebehu konania o dodatočnom povolení stavby nezistil také dôvody, ktoré by bránili dodatočnému povoleniu stavby. Na uvedené drobné stavby bol vykonaný štátny stavebný dohľad, z ktorého vyplynulo, že stavby sú ukončené. Drobné stavby č. 3 a č. 4 stavebník realizoval cca v roku 1993 a drobnú stavbu č. 5 cca v roku 2008. Žiadosť o dodatočné povolenie predmetnej stavby bola podaná dňa 10.02.2014. Stavebný úrad pristúpil k začatiu konania o dodatočnom povolení stavby, po ustálení názoru, že stavbu bude možné dodatočne povoliť, pretože jej povolenie nie je v rozpore s verejným záujmom, najmä s cieľmi územného plánovania, s verejnými záujmami chránenými Stavebným zákonom, ako aj s verejnými záujmami chránenými dotknutými orgánmi na podklade osobitných predpisov. Po doručení písomného oznámenia začatia konania uplatnil námietky v určenej lehote účastník konania E.. E. Y. (ďalej len žalobca). Keďže jeho námietky smerovali proti obsahu záväzných stanovísk dotknutých orgánov, stavebný úrad prerušil konanie do ukončenia procesu overovania obsahu záväzných stanovísk a vyžiadal si od dotknutých orgánov stanovisko k uplatneným námietkam v zmysle § 140b ods. 5 Stavebného zákona. Obsahy záväzných stanovísk boli dotknutými orgánmi, ako aj nadriadenými orgánmi potvrdené ako správne a následne použité pri rozhodovaní stavebného úradu pri správnej úvahe. Stavebný úrad rozhodoval len o námietkach podaných pri ústnom pojednávaní, rešpektujúc právny názor žalovaného podľa druhého zrušujúceho rozhodnutia v dôsledku koncentračnej zásady. V konaní bolo posudzované dodatočné povolenie stavby, ktorá je stavebno-technicky ukončená už niekoľko rokov. Keďže sa v konaní neposudzovalo jej stavebno-technické dokončenie, pre potreby konania postačovalo spracovanie pasportu stavby, t. j. zjednodušenej dokumentácie skutočného realizovania stavby podľa vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. , ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona (ďalej len „).

4. Podkladmi pre vydanie rozhodnutia stavebného úradu bol „pasport" stavby a záväzné stanoviská od dotknutých orgánov - Okresného úradu Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie, úseku štátnej správy v odpadovom hospodárstve, úseku štátnej ochrany prírody a krajiny a úseku štátnej vodnej správy a stanovisko od Okresného úradu Banská Bystrica, odbor pozemkový a lesný. Vyporiadal sa aj s návrhom žalobcu na dokazovanie formou predloženia ďalšej podrobnejšej projektovej dokumentácie a jej posúdenia dotknutými orgánmi, ktorému nevyhovel, čo odôvodnil tým, že postačuje spracovanie pasportu stavby ako aj tým, že overovanie obsahov záväzných stanovísk nie je ďalšie dokazovanie. Jeho výsledkom nie sú záväzné stanoviská, t. j. ďalšie podklady rozhodnutia, preto nebolo možné v procese overovania obsahu záväzných stanovísk vyhovieť návrhu na ďalšie dokazovanie, t. j. predkladanie

podrobnej projektovej dokumentácie a jej následné opakované posudzovanie dotknutými orgánmi. Zo žiadneho zo záväzných stanovísk od dotknutých orgánov nevyplýva nesúhlas s dodatočným povolením predmetnej stavby. Dodatočným povolením stavby nebudú ohrozené záujmy ani v oblasti ochrany poľnohospodárskej pôdy, keď pozemky trvalo zastavané stavbou boli vyňaté z fondu poľnohospodárskej pôdy a ich využitie na trvalé zastavanie bolo schválené rozhodnutím príslušného Okresného úradu Banská Bystrica, lesný a pozemkový odbor.

5. Stavebný úrad konštatoval, že stavba neohrozuje verejný záujem ani v oblasti územného plánovania, t. j. ciele a zámery územného plánovania podľa platnej územno-plánovacej dokumentácie, a to Územného plánu mesta Banská Bystrica, keď stavba je situovaná vo funkčnej ploche určenej pre nízkopodlažnú obytnú zástavbu a tvorí doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe s obytnou funkciou - rodinnému domu, čím je funkčný regulatív dodržaný.

6. Podľa stavebného úradu je stavba súladná aj s verejným záujmom ochraňovaným Stavebným zákonom. Stavba nie je v rozpore so všeobecnými technickými požiadavkami kladenými na stavby, čo vyplýva z pasportu stavby podľa spracovania A.. E. F., autorizovaného stavebného inžiniera. Nepreukázalo sa na podklade geodetických zameraní, že by stavba zasahovala do cudzích pozemkov.

7. Stavebný úrad uzavrel, že dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejným záujmom. Nepotvrdili sa ani námietky účastníka konania (žalobcu) k obsahu záväzných stanovísk dotknutých orgánov. V odôvodnení rozhodnutia sa stavebný úrad vysporiadal s jednotlivými námietkami žalobcu, a to na strane 6 až 10 rozhodnutia, keď jednotlivo (resp. k niektorým spoločne) uviedol, prečo nie je možné námietkam vyhovieť, pričom rozhodoval o 48 námietkach uplatnených v koncentračnej lehote.

8. Proti rozhodnutiu stavebného úradu podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal nedostatočný výrok rozhodnutia, nedodržanie rovnosti práv, rozpor stavby s verejným záujmom, že záväzné stanoviská dotknutých orgánov nie sú odôvodnené, rozpor stavby s verejným záujmom ochraňovaným územným plánom, nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia, nedostatočnosť projektovej dokumentácie, ktorá bola podkladom pre rozhodnutie, neposúdenie požiarneho rizika stavby orgánom požiarnej bezpečnosti, že nebolo do procedúry podľa § 140b ods. 5 Stavebného zákona prizvané Ministerstvo životného prostredia SR a že nebola vykonaná miestna ohliadka.

9. Okresný úrad Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky, ako odvolací orgán rozhodnutím č.: OU-BB-OVBP2-2016/033429/06-L. zo dňa 22.12.2016 odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie stavebného úradu č.: OVZ SU /P., ev. č.: 25/2016 zo dňa 21.09.2016 potvrdil.

10. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný konštatoval, že po oboznámení sa so spisovým materiálom, s rozhodnutím napadnutým odvolaním, ako aj s rozsahom a dôvodmi odvolania, nezistil žiaden dôvod, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozhodnutia stavebného úradu. Stotožnil sa v celom rozsahu s rozhodnutím stavebného úradu. Poukázal na relevantnú právnu úpravu aplikovanú v predmetnom konaní, a to ustanovenie § 88a ods. 1, ods. 3, ods. 4 a ods. 7 Stavebného zákona, na ustanovenia § 58 až 66 Stavebného zákona, ktoré sa primerane vzťahujú aj na konanie o dodatočnom povolení stavby ( a , ). Ďalej poukázal na ustanovenie , , , Stavebného zákona; na ustanovenia , a , ako aj , a o správnom konaní (ďalej len „"). Konštatoval, že stavebný úrad v konaní postupoval náležite v intenciách citovaných právnych noriem. Podľa žalovaného stavebný úrad opakovaným rozhodnutím odstránil príčiny nepreskúmateľnosti rozhodnutia vytknuté v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí. Výrok rozhodnutia považoval za presný a určitý, pričom v odôvodnení rozhodnutia uviedol všetky doklady, ktoré tvorili podklad pre správne uváženie a ustálenie výroku. Prvostupňový orgán verejnej správy správne aplikoval právne predpisy, na podklade ktorých rozhodol. Odôvodnenie rozhodnutia dáva jasné odpovede na námietky odvolateľa, čím bolo rozhodnuté o námietkach v súlade s Stavebného zákona. Rozhodnutie zodpovedá náležitostiam Správneho poriadku. V konaní boli dodržané zásady správneho konania upravené v Správneho poriadku. Procesné nedostatky, aj na základe upozornenia prokurátora, stavebný úrad včas odstránil a tieto nemali vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Žalovaný konštatoval, že námietky žalobcu sú vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu a postupu orgánu verejnej správy bez právnej relevancie, súladnosť stavby s verejným záujmom nebola nimi vyvrátená.

11. Odvolacie námietky žalovaný nepovažoval za dôvodné. Výrok rozhodnutia má byť formulovaný presne, určito, stručne a musí plne vyjadrovať vyriešenie veci, ktorá je predmetom správneho konania. Preto nebolo potrebné uvádzať vo výroku celý rozsah stavby, tak ako je zdokumentovaný dokumentáciou skutočného vyhotovenia stavby.

12. K namietanej rovnosti práv žalovaný uviedol, že odvolateľ sa domáha ochrany subjektívneho práva k ním plánovanej stavbe na svojom pozemku, ktorému uskutočneniu však bráni posudzovaná nepovolená stavba, a preto žiada túto odstrániť. Žalobca sa tak domáha ochrany subjektívneho práva uskutočniť stavbu, ktorým však nedisponuje, a preto takémuto právu nemôže byť poskytnutá ochrana. Rozhodnutie o odstránení stavby by bolo v rozpore s princípom proporcionality, kedy sa jedno právo neproporčne uspokojuje na úkor iného práva plynúceho z existencie stavby.

13. K namietanej nesúladnosti stavby s verejným záujmom žalovaný konštatoval, že v konaní sa aj po využití revíznej procedúry v zmysle § 140b ods. 5 Stavebného zákona preukázal súlad stavby s verejným záujmom, a preto je námietka neopodstatnená. K neodôvodneniu záväzných stanovísk žalovaný uviedol, že obsah záväzných stanovísk je upravený v § 140b ods. 2 Stavebného zákona, v zmysle ktorého záväzné stanovisko neobsahuje odôvodnenie, ale je vyjadrením priamej pôsobnosti dotknutého orgánu pri ochrane verejného záujmu ustanoveného v osobitnom predpise. Záväzným stanoviskom sa nerozhoduje o subjektívnych právach. Žalobca využil pre ne zákonom určený „opravný prostriedok" v zmysle § 140b ods. 5 Stavebného zákona. Zákonnosť uplatňovania pôsobnosti dotknutým orgánom nie je možné overovať znaleckým posudkom. Pre stavebný úrad je záväzné stanovisko podľa § 140b ods. 1 Stavebného zákona záväzné a nie je možné znalcom „suplovať" pôsobnosť dotknutého orgánu pri ochrane verejného záujmu.

14. Žalovaný overil správnosť posúdenia súladnosti stavby s verejným záujmom podľa Územného plánu mesta Banská Bystrica v rovnakom znení ako stavebný úrad a stotožnil sa s jeho zisteniami uvedenými v odôvodnení rozhodnutia. Konštatoval, že zmeny a doplnky územného plánu nemali vplyv na záujmové územie stavby a stavba bola posúdená na podklade platného územného plánu.

15. Žalovaný odmietol odvolaciu námietku, že napadnuté rozhodnutie stavebného úradu nespĺňa požiadavky uvedené v § 47 ods. 3 Správneho poriadku, pretože rozhodnutie stavebného úradu je presvedčivo odôvodnené, vyplýva z neho ako sa vysporiadal so všetkými námietkami účastníka konania a dáva dostatočnú odpoveď na všetky právne a skutkové otázky, ktoré boli predmetom konania a ich zodpovedanie bolo pre výsledok konania určujúce. V odôvodnení rozhodnutia stavebného úradu sú uvedené záväzné stanoviská, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie.

16. Žalovaný sa stotožnil s názorom stavebného úradu, že „pasport stavby" nemá ambíciu stavbu navrhovať, a preto aj opakované predkladanie podrobnejšej dokumentácie, by zdokumentovalo už zdokumentovaný skutkový stav stavby. Nebol by ani spôsobilý na vyvolanie iných právnych záverov, či už dotknutými orgánmi, alebo stavebným úradom.

17. K posúdeniu požiarneho rizika uviedol, že požiarny dozor sa nevykonáva na jednoduchých stavbách a drobných stavbách, pričom posudzovanú stavbu tvoria tri drobné stavby (§ 139b ods. 6 písm. a) Stavebného zákona), preto nebolo potrebné predkladať záväzné stanovisko orgánu požiarnej bezpečnosti.

18. K pôsobnosti ministerstva životného prostredia SR v „procedúre" overovania obsahu záväzného stanoviska podľa § 140b ods. 5 Stavebného zákona konštatoval, že Ministerstvo plní funkciu inštančného dohľadu a odvolacieho orgánu len vo vzťahu k pôsobnostiam okresného úradu v sídle kraja vykonávajúcemu pôsobnosti pre územie celého kraja. Preto záväzné stanoviská Okresného úradu Banská Bystrica vydané v rámci prvostupňovej pôsobnosti pre územie okresu Banská Bystrica správne overil odbor opravných prostriedkov Okresného úradu Banská Bystrica. Ministerstvo by ich overovalo len v prípade vydania záväzného stanoviska Okresným úradom Banská Bystrica v rámci prvostupňovej pôsobnosti pre územie celého kraja, t. j. pôsobnosti bývalých krajských úradov.

19. Podľa žalovaného stavebný úrad postupoval správne, ak v oznámení o začatí konania o dodatočnom povolení stavby nariadil ústne pojednávanie bez miestneho zisťovania, pretože nebolo potrebné miestne

zisťovanie, t. j. stavebný úrad mal relevantný dôvod pre upustenie od miestnej ohliadky vzhľadom na to, že mu boli dobre známe pomery z ohliadky stavby dňa 07.11.2013 pri šetrení štátneho stavebného dohľadu. Nie je potrebné vykonávať dokazovanie na zisťovanie skutočnosti úradu známe z jeho úradnej činnosti. Poukázal pritom na ustanovenie § 32 ods. 2 a § 34 ods. 2 Správneho poriadku.

20. Napokon žalovaný neuznal námietku uplatnenú v priebehu odvolacieho konania o porušení práv žalobcu, a to na právnu pomoc a na právne zastupovanie, ak stavebný úrad nekonal s jeho právnym zástupcom E.. V. F., ktorému udelil plnú moc dňa 07.02.2015. Podľa žalovaného namietané procesné pochybenie nemalo vplyv na subjektívne právne vzťahy založené rozhodnutím, pretože samotný žalobca právo na zastupovanie nevyužíval, všetky úkony vykonával bez zastúpenia sám. Navyše, námietku procesného pochybenia uplatnil právny zástupca za žalobcu po 22 mesiacoch udeleného zastupovania, po uplynutí 15 dňovej lehoty na podanie odvolania, pričom počínanie odvolateľa, resp. splnomocnenca žalovaný označil ako účelové správanie, ktoré má slúžiť len na oddialenie konečného právoplatného rozhodnutia vo veci.

21. Žalobca podal na tunajšom správnom súde správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: OU-BB-OVBP2-2016/033429/06-L. zo dňa 22.12.2016, ktorým žalovaný v odvolacom konaní potvrdil rozhodnutie stavebného úradu - Mesta Banská Bystrica č.: OVZ SU 137031/19253/2016/ P., ev. č.: 25/2016 zo dňa 21.09.2016, ktorou sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia stavebného úradu podľa a . Zároveň navrhol, aby správny súd podľa v spojení s posúdil i zákonnosť skôr vydaných opatrení orgánov verejnej správy, z ktorých preskúmavané rozhodnutie vychádza, lebo boli preň záväzné a nebolo ich možno samostatne preskúmať správnym súdom podľa a nadriadené orgány postupom podľa Stavebného zákona ich nedostatky nenapravili. Navrhol, aby správny súd posúdil a zrušil aj: Stanovisko Mesta Banská Bystrica, oddelenia územného plánovania a bytovej politiky Mestského úradu Banská Bystrica zo dňa 24.03.2015, zn. PS ÚPB 14686/9631/15; Vyjadrenie Mesta Banská Bystrica zo dňa 11.09.2015 zn. OVZ-ZP 135979/2015, č. sp. 8319/2015; Vyjadrenie Okresného úradu Banská Bystrica, odboru starostlivosti o životné prostredie č. OU-BB- OSZP3-2015/008656 zo dňa 27.02.2015; Vyjadrenie Okresného úradu Banská Bystrica, odboru starostlivosti o životné prostredie č. OU-BB- OSZP3-2015/008730/F. zo dňa 26.02.2015; Stanovisko LESOV SR, š.p., odštepný závod Slovenská Ľupča, zn. -210 zo dňa 26.02.2015; Vyjadrenie Okresného úradu Banská Bystrica, odboru starostlivosti o životné prostredie, č. OU-BB- OSZP3-2015/008651/F. zo dňa 02.03.2015; Súhlas Okresného úradu Banská Bystrica, odboru starostlivosti o životné prostredie, č. OU-BB- OSZP3-2015/008650/F. zo dňa 02.03.2015.

22. Žalobca v žalobe namietal porušenie procesných práv, ak mu v konaní pred stavebným úradom a žalovaným bolo upreté právo na právne zastúpenie, keď orgány verejnej správy nekonali s jeho právnym zástupcom E.. V. F., ktorého splnomocnil na svoje zastupovanie dňa 07.02.2015. Namietal, že rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený. Tvrdil, že rozhodnutia vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, že zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.

23. Podľa žalobcu stavebný úrad pri posudzovaní nepovolených stavieb neupriamil svoju pozornosť k predmetu posúdenia aj z pohľadu zabezpečenia spravodlivej rovnováhy pri poskytovaní ochrany uplatňovaným právam a oprávneným záujmom všetkých účastníkov stavebného konania, teda aj právam a oprávneným záujmom žalobcu, ale len jednostranne zvýhodnil porušovateľov zákona. Stavebný úrad nezabránil napadnutým rozhodnutím výkonu takých subjektívnych práv stavebníkov, ktoré zasahujú do výkonu práv žalobcu s rovnakým obsahom. Tvrdil, že pokiaľ by bol stavebný úrad riadne zistil všetky relevantné skutkové okolnosti a vyhodnotil by ich v intenciách zákona, nariadil by odstránenie nepovolených stavieb, čo žalobca požaduje od samého začiatku. Žalobca sa dožaduje ochrany svojho vlastníckeho práva k jeho susediacim nehnuteľnostiam, do ktorého stavebníci neoprávnene zasiahli, keď stavbu realizovali na samej hranici medzi ich pozemkami s presahom

strešných konštrukcií nad pozemky žalobcu, a to v rozpore s územným plánom, bez stavebného povolenia a na cudzom pozemku, preto nebol dôvod stavby dodatočne povoliť.

24. Namietal, že žalovaný neodstránil tvrdenú nepreskúmateľnosť rozhodnutia stavebného úradu, ktoré nespĺňa náležitosti v zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Len riadne, logické a pre účastníka konania zrozumiteľné odôvodnenie sa pre neho stáva alebo argumentom presvedčujúcim ho o zákonnosti vydaného rozhodnutia alebo je východiskovým zdrojom protiargumentácie.

25. Žalobca vytýkal žalovanému, že poskytol ochranu čiernym stavbám na úkor budúcich stavieb žalobcu na jeho vlastných pozemkoch.

26. Podľa žalobcu v rozhodnutí stavebného úradu absentuje presvedčivé zdôvodnenie rozporu, či súladu stavby s verejným záujmom. Stavebný úrad je povinný posúdiť rozpor s verejnými záujmami zo všetkých do úvahy prichádzajúcich a zo stavebného zákona a z vykonávacích predpisov k nemu vyplývajúcich hľadísk, nie len podľa záväzných stanovísk dotknutých orgánov.

27. Namietal, že k stavebnému povoleniu nepripojil stavebný úrad ním overenú projektovú dokumentáciu stavby v zmysle vyhlášky č. Tvrdil, že sa jedná aj o vodnú stavbu alebo jej súčasť, pričom v prípade pochybností o akú stavbu ide rozhoduje orgán štátnej vodnej správy, ktorý doposiaľ nerozhodol. Podľa žalobcu čierne stavby výrazne zhoršujú vodné pomery v Tajovskom potoku, ovplyvňujú nepriaznivo životné prostredie, sú v danom prostredí cudzorodé. Škodlivo pôsobia na zmenu odtokových pomerov, zvyšujú nebezpečenstvo povodne, preto sú v hrubom rozpore s verejnými záujmami.

28. Ďalej namietal umiestnenie stavby a nerešpektovanie podmienok v zmysle vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. , ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie (ďalej len „"), ako aj odstupy stavieb. Podľa žalobcu nespĺňajú žiadne stavby požiadavky požiarnej bezpečnosti a dokumentácia A.. F. neobsahuje ani statické posúdenie stavby. Podľa žalobcu dodatočne nemožno povoliť „dokončené" stavby, ktoré sa pre ich závažné nedostatky a technické poruchy vôbec nedajú skolaudovať. Na objektívne posúdenie nepostačuje spracovanie pasportu stavby podľa vyhlášky č.

29. Žalobca v žalobe uvádzal, že stavebnému úradu dňa 14.12.2015 doručil vyjadrenie Ministerstva životného prostredia SR č. 47472/2015 zo dňa 15.10.2015, o tom, že potvrdenie alebo zmenu záväzných stanovísk dotknutých orgánov štátnej vodnej správy postupom podľa § 140b ods. 5 Stavebného zákona je treba vyžiadať od Ministerstva životného prostredia SR, čím si ministerstvo vyhradilo právo atrakcie, ktoré žalovaný nerešpektoval.

30. Podľa žalobcu záväzné stanoviská dotknutých orgánov nie sú v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uvedené nezameniteľným spôsobom a stavebný úrad v odôvodnení riadne a preskúmateľným spôsobom nevysvetlil, aké skutkové závery z nich vyvodil a opätovne odôvodňuje záver len všeobecne. Žalobca namietal aj spôsob odôvodnenia rozhodnutia stavebného úradu, ktorý okrem iného vo všeobecnosti poukázal na obsah námietok s tým, že nepovažoval za účelné uvádzať v odôvodnení všetky.

31. Ďalej žalobca namietal, že stavby sú v rozpore s územným plánom, že nebol dostatočne zistený skutočný stav veci. Dovolával sa znaleckého dokazovania za účelom odborného posúdenia skutočností dôležitých pre rozhodnutie z odvetvia vodohospodárske stavby, a to na posúdenie zásahov čiernych stavieb a aj oporného múra do pobrežných pozemkov a do koryta vodného toku V. J.. Namietal tiež, že si stavebníci bez jeho súhlasu ako vlastníka susedných pozemkov oplotili svoje čierne stavby, a to taktiež bez príslušných povolení a splnenia podmienok.

32. Podľa žalobcu došlo k porušeniu zásady, v zmysle ktorej správne orgány poskytujú účastníkom konania pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Dožadoval sa taktiež poskytnutia takejto pomoci, ktorej sa mu doposiaľ nedostalo.

33. Poukázal na stanovisko Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici, z ktorého vyplýva názor, že miestne zisťovanie vykonať treba a prihliadať pritom na práva všetkých účastníkov konania, teda aj na práva a oprávnené záujmy žalobcu na dodržaní odstupov posudzovaných čiernych stavieb od hraníc jeho pozemkov.

34. Žalobca tvrdil, že stavebný úrad porušil zákon, vyslovil podozrenie, že mohlo dôjsť aj k naplneniu skutkovej podstaty niektorého z trestných činov proti poriadku vo veciach verejných, na základe čoho žiadal, aby bolo podané trestné oznámenie podľa .

35. Žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie nebolo vydané v súlade so Stavebným zákonom, nakoľko pri dodatočnom povoľovaní stavby stavebný úrad nepostupoval podľa § 88a Stavebného zákona, neaplikujúc primerane aj ustanovenia § 58 až 66 Stavebného zákona. Podľa žalobcu stavebníci nepreukázali stavebnému úradu, že existencia drobných stavieb postavených na základe ich vedomého ignorovania zákona je v súlade s verejnými záujmami a nie sú obmedzené záujmy žalobcu ako účastníka konania a záujmy chránené dotknutými orgánmi štátnej správy. Dôkazné bremeno preukazujúce, že ďalšia existencia nepovolenej stavby nie je v rozpore s verejným záujmom, spočíva na vlastníkovi stavby, keďže sa dopustil porušenia zákona.

36. Žalobca navrhol, aby správny súd prerušil konanie podľa a podal Ústavnému súdu SR návrh na začatie konania podľa osobitného predpisu (ak dospeje k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov) zastávajúc názor, že ustanovenie Stavebného zákona odporuje , Ústavnému zákonu, medzinárodnej zmluve podľa článku 7 ods. 5 SR, pretože je v rozpore s verejným záujmom už samotné porušovanie zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov tým, že stavebníci postavili svoje drobné stavby bez príslušných povolení. Stavebníci v zásade správne orgány postavili pred hotovú vec, spoliehajúc sa zrejme na to, že stavebnému úradu nezostane nič iné, než akceptovať status quo a stavby dodatočne povoliť.

37. Žalobca navrhol prerušiť konanie aj podľa s tým, aby správny súd dal podnet na administratívne konanie, v ktorom sa vyrieši otázka do vodného koryta zasahujúceho oporného múra, vyriešenie ktorej môže mať význam na rozhodnutie správneho súdu.

38. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť podľa .

39. Vo vyjadrení k žalobe žalovaný uviedol, že Okresný úrad Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky je vecne a miestne príslušným orgánom na základe , v ktorom aj na úseku štátnej stavebnej správy určuje pôsobnosti obvodnému úradu v sídle kraja s tým, že s účinnosťou od 01.10.2013 na základe vznikli okresné úrady, ktoré nahradili pôvodné obvodné úrady.

40. Plnomocenstvo právnemu zástupcovi bolo udelené 07.02.2015, pričom konanie o dodatočnom povolení stavby začalo až dňom 07.08.2015. Plnomocenstvo trpí vadou neurčitosti právneho úkonu, a preto je podľa neplatné. Navyše, žalobca je sám právnik a svoje právne zručnosti výrazne osvedčil množstvom právnych úkonov, ktoré vyvolali príslušné právne účinky.

41. Zotrval na svojom právnom názore vyjadrenom v odôvodnení rozhodnutia k žalobným dôvodom o nedostatočnej projektovej dokumentácii, t. j. v konaní sa nepredkladala „projektová dokumentácia", ktorej účelom je navrhnúť novú stavbu, ale predkladal sa „pasport stavby", ktorý dokumentuje skutočný stav stavby. Neuznal žalobný dôvod o rozpore dodatočného povolenia drobných stavieb s verejným záujmom jednak na úseku štátnej vodnej správy, ale ani na úseku štátnej ochrany prírody a krajiny, rovnako aj na úseku štátnej správy v odpadovom hospodárstve, čo vyplýva zo záväzných stanovísk. K vplyvu na „osobitný" verejný záujem na úseku štátnej vodnej správy sa vyjadril príslušný orgán štátnej vodnej správy - Okresný úrad Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie. Vyjadril sa aj správca vodného toku LESY SR, š.p., Slovenská Ľupča, ale aj nadriadený orgán, a to Generálne riaditeľstvo LESOV SR, š.p. Žalobca sa neúspešne domáhal na Ministerstve životného prostredia SR zvrátiť obsahy týchto podkladov. Zachovanie verejného záujmu na úseku štátnej vodnej správy bolo preukázané. Žalobca nepreukázal akým spôsobom tvrdené nezachovanie verejného záujmu bolo spôsobilé priamo ovplyvniť jeho subjektívne práva.

42. K žalobným námietkam ohľadom výroku rozhodnutia, ohľadom nevykonania ohliadky zopakoval argumentáciu z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ žalobca navrhoval vykonať dokazovanie na presah drobných stavieb nad pozemky v jeho vlastníctve, žalovaný konštatoval, že v konaní bolo spoľahlivo preukázané na podklade geometrického plánu č. XXXXXXXX-XX/XXXX, že k zásahom drobných stavieb do pozemkov žalobcu nedošlo. Žalobca v konaní nepredložil dôkaz, ktorý by preukázal opak. K rovnosti práv žalovaný zotrval na svojom právnom názore uvedenom v napadnutom rozhodnutí. Uviedol, že žalobca sa domáha ochrany subjektívneho práva k ním plánovanej stavbe na svojom pozemku, ktorej uskutočneniu však bráni posudzovaná nepovolená stavba, a preto žiada túto odstrániť, t. j. domáha sa tak ochrany subjektívneho práva uskutočniť stavbu, ktorým však nedisponuje. Tiež sa domáha ochrany vlastníckeho práva k svojmu susednému pozemku, avšak geometrickým plánom bolo preukázané, že drobnými stavbami nedochádza k ich presahu nad pozemok žalobcu. Pokiaľ žalobca namietal odstup dva metre od spoločnej hranice pozemkov, žalovaný uviedol, že tento odstup v ukladá pre rodinné domy pokiaľ medzi sebou vytvárajú voľný priestor, pričom drobné stavby zjavne nie sú rodinným domom. Posudzovanie projektovej dokumentácie Okresným riaditeľstvom hasičského a záchranného zboru sa nevykonáva pri drobných stavbách, pričom poukázal na ustanovenie o ochrane pred požiarmi.

43. K námietke o nepreukázaní súladnosti stavby so stavebným zákonom a s cieľmi územného plánovania žalovaný uviedol, že podkladom pre preukázanie súladnosti stavby so stavebným zákonom bol pasport stavby spracovaný projektantom, ktorý bol oprávnenou osobou podľa § 46 Stavebného zákona a podľa § 45 ods. 4 Stavebného zákona, zároveň poskytuje záruky ochrany verejného záujmu. Podkladom pre preukázanie súladnosti stavby s cieľmi a zámermi územného plánovania bol Územný plán mesta Banská Bystrica, ktorého záväzné časti boli schválené uznesením mestského zastupiteľstva č. 19/2015 zo dňa 24.03.2015. Záväzná časť tohto územného plánu bola vyhlásená VZN č. 1/2015 a jej zmeny I. II. VZN-kami č. 4/2016 a 11/2016. Na podklade tejto územnoplánovacej dokumentácie stavebný úrad zistil, že stavba je situovaná vo funkčnej ploche určenej pre nízkopodlažnú obytnú zástavbu. Drobné stavby tvoria doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe rodinného domu s obytnou funkciou, čím bol tento funkčný regulatív v prípade drobných stavieb dodržaný. Mesto Banská Bystrica vo svojom stanovisku č. PS ÚPV 14686/9631/15 zo dňa 24.03.2015 doporučilo umiestnenie stavieb z územnoplánovacieho hľadiska. Pokiaľ žalobca v žalobnom dôvode citoval smerné časti územného plánu, žalovaný konštatoval, že táto časť netvorí podklad rozhodnutia stavebného úradu pri posudzovaní súladnosti stavby s cieľmi a zámermi územného plánovania, ale ako podklad sa používa záväzná časť územného plánu vyhlásená všeobecným záväzným nariadením mesta.

44. Žalobcovu námietku o neposúdení súladnosti stavby so všeobecnými technickými požiadavkami kladenými na stavby, žalovaný označil za nekonkrétnu, nie je zrejmé s ktorou všeobecnou technickou požiadavkou podľa vyhlášky č. sa nemal stavebný úrad vysporiadať. Žalobca len tvrdí, že bol porušený zákon, avšak neuvádza, čím, ako k porušeniu došlo. Ide o všeobecné tvrdenie, ktoré je nepreskúmateľné a neumožňuje žalovanému zaujať k nemu príslušnú obranu.

45. Pokiaľ žalobca namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia, pretože z odôvodnenia nevyplýva opis námietok žalobcu, keď orgán verejnej správy odkázal len na to, že žalobca uplatnil 48 námietok na 7 stranách, žalovaný konštatoval, že účelom odôvodnenia je uviesť dôvody pre rozhodnutie o námietkach, pričom samotný obsah svojich námietok žalobca ako ich autor poznal.

46. K požiadavke žalobcu na vykonanie miestnej ohliadky žalovaný uviedol, že na overenie presahu strechy nad žalobcove pozemky bol predložený geometrický plán vypracovaný geodetickými postupmi a spracovaný na podklade katastrálnej mapy. Žalobca ani neuviedol, aký ním konkrétny dôkaz o presahu strechy mal byť pri miestnej ohliadke zabezpečený. K námietke žalobcu, že oporný múr vo vodnom toku mal byť ako vodná stavba predmetom povoľovania v konaní pred špeciálnym stavebným úradom pre vodné stavby, žalovaný konštatoval, že podľa je týmto špeciálnym stavebným úradom okresný úrad. V danom prípade Okresný úrad Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie. V konaní sa tento príslušný stavebný úrad vyjadril aj ako dotknutý orgán. Z jeho vyjadrení bolo preukázané, že dotknutý orgán považuje verejný záujem na úseku štátnej vodnej správy za zachovaný. Nepožadoval odstránenie oporného múru vo vodnom toku. Rozhodnutím č. OU-BB- OSZP3-2015/024476/F., ev. č. 91/2015 zo dňa 08.09.2015 časti pozemkov pod drobnými stavbami, a teda aj pod oporným múrom „vyňal" z vodnej plochy. Podľa žalovaného nie je zrejmé k akej ujme

subjektívneho práva žalobcu existenciou oporného múru došlo, akej ochrany subjektívneho práva sa domáha pred súdom.

47. K žalobnému dôvodu, podľa ktorého účelom miestnej ohliadky malo byť zisťovanie, či vlastníci nepovolených stavieb chovajú zvieratá a či platia za svoje psy miestnu daň, žalovaný konštatoval, že stavebný úrad tieto pôsobnosti nevykonáva a opakovane nie je zrejmé, akým spôsobom platenie daní obmedzuje subjektívne práva žalobcu, ochrany ktorých sa domáha pred súdom. Chov hospodárskych zvierat sa v konaní nepreukázal a iné zvieratá - kuny a vtáky tiež vlastníci drobných stavieb neprikrmujú, tieto zvieratá prirodzene migrujú do obytných území. Zdôraznil, že vykonávanie dôkazov stavebným úradom je ovládané zásadou oficiality v zmysle § 34 ods. 4 Správneho poriadku.

48. K tvrdenému nesprávnemu postupu v zmysle § 140b ods. 5 Stavebného zákona žalovaný konštatoval, že omyl žalobcu je v tom, že v rámci tejto procedúry sa nevykonávajú u dotknutých orgánov nové posúdenia. Jej výsledkom je potvrdenie pôvodných záväzných stanovísk, prípadne ich zmena, ak námietky účastníkov vznesené voči obsahu pôvodných stanovísk takúto zmenu odôvodňujú. Ide o určitý opravný prostriedok, ktorým sa prípadne uspokojujú niektoré dôvodné námietky účastníkov voči obsahu záväzných stanovísk. Nejde ani o nové dokazovanie a vykonávanie nových dôkazov, či vykonávanie ďalších posudzovaní.

49. K tvrdenej nezákonnosti záväzných stanovísk žalovaný uviedol, že žalobca využil svoje zákonné právo a stavebný úrad vykonal procesnú „procedúru" podľa § 140b ods. 5 Stavebného zákona. Obsahy záväzných stanovísk boli potvrdené, čím boli vyčerpané aj zákonné možnosti stavebného úradu vo vzťahu k záväzným stanoviskám, ktoré podľa § 140b ods. 1 Stavebného zákona sú pre stavebný úrad záväzné. Žalobca na revidovanie obsahu niektorých záväzných stanovísk využil aj prokurátorský prieskum zákonnosti a obrátil sa opakovane aj na Ministerstvo životného prostredia SR. Obsahy záväzných stanovísk však zostali v platnosti a tvoria základné dôvody rozhodnutia stavebného úradu preukazujúce súladnosť drobných stavieb s „osobitným" verejným záujmom. Žalobca sa však s touto skutočnosťou nezmieril, o čom svedčí množstvo žalobných dôvodov uvedených v predmetnej žalobe, ako aj jeho snaha dosiahnuť zrušenie týchto stanovísk súdnou cestou. Žalovaný navrhol ponechať záväzné stanoviská v platnosti. Zo žalobných dôvodov nie je zrejmé, ktoré konkrétne nezákonnosti záväzných stanovísk boli spôsobilé obmedziť subjektívne práva žalobcu a ktorých ochrana mu má byť priznaná pri súdnom prieskume.

50. Žalovaný nesúhlasil s návrhmi žalobcu na prerušenie konania, ktoré označil za nedôvodné. Okresný úrad Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie, ktorý je orgánom štátnej vodnej správy a zároveň špeciálnym stavebným úradom povoľujúcim oporný múr už v priebehu konania pred stavebným úradom potvrdil svoj súhlas s oporným múrom. Obdobne správca vodného toku LESY SR, š.p., Slovenská Ľupča vyjadril súhlas s existenciou oporného múru. Oporný múr za dobu svojej existencie cca 20 rokov nespôsoboval obmedzenia pri správe vodného toku a ani vzdúvanie vôd a ich následné vybrežovanie z vodného toku.

51. Žalovaný zhrnul, že mnohé žalobné dôvody majú charakter „cizelovalania" zákonnosti, avšak neuvádzajú akú ujmu spôsobujú na subjektívnych právach žalobcu. Žalobca svojím počínaním v povoľovacích konaniach chce zabezpečiť na princípe rovnocennosti a reciprocity práv spravodlivú rovnováhu, ktorá má byť zabezpečená odstránením drobných stavieb, ich znovu postavením vo vzdialenosti 2m od spoločnej hranice pozemkov, aby za dodržania rovnakých podmienok mohol následne vybudovať záhradnú stavbu na svojich pozemkoch. Navrhované odstránenie drobných stavieb nezhojí namietanú rovnosť práv a rozhodnutie o odstránení stavby by bolo v rozpore s princípom proporcionality, kedy sa jedno neexistujúce subjektívne právo budúceho uskutočnenia záhradnej stavby neproporčne uspokojuje na úkor existujúceho vlastníckeho práva plynúceho z existencie drobných stavieb. Navrhol preto žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

52. Žalobca zároveň so žalobou podal návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalovaný navrhol nevyhovieť takémuto návrhu, označil ho za nedôvodný, lebo výkonom žalobou napadnutého rozhodnutia nehrozí žiadna závažná ujma, ani na životnom prostredí, ani iný vážny nenapraviteľný následok. Žalobou napadnuté rozhodnutie potvrdilo rozhodnutie stavebného úradu, ktoré nadobudlo právoplatnosť a takto sa stalo podkladom pre kolaudačné rozhodnutie. Drobné stavby už boli

skolaudované v stave, v akom boli užívané cca 20 rokov a za toto obdobie nespôsobili žiadnu závažnú ujmu.

53. Správny súd uznesením č. k. -24 zo dňa 30.05.2018 návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej podľa zamietol.

54. Správny súd odmietol správnu žalobu rozhodnutím č. -67 zo dňa 30.05.2017 podľa , ktorú považoval za oneskorene podanú. Kasačný súd - Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. zo dňa 18.04.2018 zrušil rozhodnutie správneho súdu o odmietnutí žaloby a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie.

55. V ďalšom konaní (vedenom pod novou sp. zn. ) správny súd primárne rozhodol vyššie uvedeným uznesením o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, ktorý bol zamietnutý a zabezpečil vyjadrenia ďalších účastníkov konania k žalobe, eventuálne repliky a dupliky.

56. Podaním doručeným správnemu súdu dňa 02.07.2018 žalobca navrhol, aby správny súd dal pokyn na riadne doručenie žalobou napadnutého rozhodnutia jeho právnemu zástupcovi, tvrdiac, že toto mu nebolo doručené zákonným spôsobom v zmysle § 24 ods. 1 v spojení s § 25 ods. 5 Správneho poriadku.

57. Žalovaný vo vyjadrení k tomuto návrhu uviedol, že prípadné nedoručenie v režime do vlastných rúk právnemu zástupcovi žalobcu nespôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, pričom formálne opakovanie administratívneho konania, bez potreby odstraňovania nezákonnosti v dôvodoch rozhodnutia, narúša právnu istotu adresátov právnych vzťahov priznaných rozhodnutím. Podľa žalovaného žalobca sleduje len odvrátenie konečného právoplatného rozhodnutia vo veci.

58. Ďalší účastníci konania v 1. a 2. rade, stavebníci H. L. a U. L. vo vyjadrení k žalobe navrhli žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Námietku spočívajúcu v nedoručení rozhodnutia právnemu zástupcovi považovali za nedôvodnú, pretože prípadná závada v doručení bola zhojená, čo platí to o to viac, že samotný žalobca je advokátom, pričom svoje procesné práva v konaní sám aktívne uplatňoval. Konštatovali, že text žaloby je síce členený do jednotlivých bodov očíslovaných 1 až 143, avšak bez toho, aby bolo možné vysledovať jeho logickú štruktúru. Žalobné body sú značne neprehľadné. Žalobca obsiahlo a opakovane uvádza tvrdenia, ktoré majú prevažne charakter len celkom neurčitého a všeobecného tvrdenia bez odkazu na konkrétne skutkové okolnosti, z ktorých možno len veľmi ťažko zistiť, čo presne žalobca vytýka. Väčšina námietok žalobcu - týkajúca sa takmer všetkých aspektov povoľovaných stavieb a postupu v konaní - od nepreukázania súladu stavieb s verejnými záujmami a ich rozporu so všeobecne záväznými právnymi predpismi, cez formálne a obsahové nedostatky všetkých záväzných stanovísk dotknutých orgánov, či projektovej dokumentácie, povahy stavieb, až po nevykonanie miestneho šetrenia, na ktorom žalobca mienil osobne kontrolovať rozmery stavieb a stav zabudovaných materiálov - nepatrí do okruhu námietok, nevyriešením ktorých by žalobca utrpel na svojich subjektívnych právach. Postavenie žalobcu v konaní je pritom ohraničené výlučne uplatnenými námietkami smerujúcimi k ochrane jeho práv, ktoré by mohli byť dodatočne povoľovanými drobnými stavbami dotknuté.

59. K námietkam, že drobné stavby sú vodnými stavbami uviedli, že legálna definícia pojmu „vodná stavba" je obsiahnutá v ustanovení o vodách (ďalej len „"), z definície ktorej vyplýva, že povoľované drobné stavby nemôžu byť vodnými stavbami, pretože neumožňujú osobitné užívanie vôd alebo nakladanie s vodami ( ). Predmetné drobné stavby nemajú žiadne spoločné základy a nijako nezasahujú do koryta V. J.. Pokiaľ žalobca mal na mysli oporný múr postavený na pozemku KN-E parc. č. XXX/X., tento netvorí základ drobných stavieb, ale je samostatnou stavbou vzdialenou od najbližších drobných stavieb č. 5 a č. 3 najmenej 1,5m až 3m a ani funkčne nesúvisí s týmito stavbami. Oporný múr pritom nie je predmetom tohto konania o dodatočnom povolení stavieb. To, že v prípade dotknutých stavieb nejde o vodné stavby, zhodne potvrdili vo svojich stanoviskách aj orgán štátnej vodnej správy, správca vodného toku a aj Ministerstvo životného prostredia SR. Nie je preto dôvod rozhodovať podľa , čoho sa domáhal žalobca.

60. Žalobca nekonkretizuje, v čom podľa jeho názoru spočíva ním tvrdená skutočnosť, že povoľované drobné stavby sú v rozpore s verejnými záujmami. Posúdenie súladu dodatočného povolenia drobných

stavieb s verejnými záujmami vykonáva stavebný úrad, nie žalobca. Stavebníci predložili úradu všetky ním požadované doklady, t. j. súhlasy, stanoviská a vyjadrenia dotknutých orgánov štátnej správy, ktorými náležite preukázali, že dodatočné povolenie drobných stavieb nie je v rozpore so záujmami chránenými osobitnými zákonmi, predovšetkým ochranou zložiek životného prostredia.

61. Tvrdenia žalobcu o nesúlade povoľovaných stavieb so všeobecnými technickými požiadavkami na výstavbu, sú všeobecnými tvrdeniami parafrázujúcimi text ustanovení právnych predpisov, z ktorých nie je zrejmé, čím a akým spôsobom mali byť porušené. Jedinou konkrétnou námietkou bola námietka ohľadom vzájomného odstupu stavieb v zmysle vyhlášky č. Keďže sa však na susedných pozemkoch parc. č. XXX a XXX vo vlastníctve žalobcu žiadne stavby nenachádzajú, citovaná právna úprava, na ktorú sa žalobca odvolal, sa na daný prípad nevzťahuje. Uzavreli, že žalobca neuviedol nijakú relevantnú skutočnosť, ktorá by bola spôsobilá spochybniť správny záver o tom, že drobné stavby sú v súlade s verejnými záujmami.

62. K námietkam proti projektovej dokumentácii konštatovali, že stavebníci predložili stavebnému úradu dokumentáciu skutočného realizovania stavby, ktorá obsahuje technickú správu, situačný výkres s vyznačením umiestnenia stavieb na pozemkoch vrátane odstupov od hraníc so susednými pozemkami, stavebné výkresy, z ktorých je zrejmé stavebné riešenie stavieb a projekt elektroinštalácie, čo považujú za postačujúce na riadne posúdenie veci v tomto konaní. Poznamenali, že pri drobných stavbách sa nevyžaduje vypracovanie dokumentácie právnickou alebo fyzickou osobou oprávnenou na projektovanie v zmysle § 45 ods. 6 Stavebného zákona.

63. K námietke nevykonania ústneho pojednávania a miestneho zisťovania poukázali na to, že z ustanovenia § 61 ods. 2 Stavebného zákona vyplýva, že je na uvážení stavebného úradu, či nariadi ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním, alebo nie. Rozhodnou skutočnosťou, je teda zákonom dané uváženie stavebného úradu, či pozná pomery na stavenisku a či je žiadosť dostatočným podkladom pre posúdenie stavby, nie názor žalobcu o potrebnosti miestneho zisťovania. Stavebný úrad pri voľnej úvahe nijako nevybočil z medzí a kritérií ustanovenia § 61 ods. 2 Stavebného zákona. Nesúhlasili s tvrdením žalobcu, že nebol spoľahlivo zistený stav veci. Pomery staveniska boli stavebnému úradu, ako aj dotknutým orgánom (orgánu štátnej vodnej správy a správcovi toku) dobre známe, nakoľko od roku 2013 každý z nich vykonal v rámci svojej úradnej činnosti v mieste drobných stavieb niekoľko miestnych šetrení a od ich vykonania sa miestne pomery nijako nezmenili.

64. K námietkam o zásahu do práv žalobcu stavebníci uviedli, že povoľované drobné stavby nepresahujú nad pozemky vo vlastníctve žalobcu, čo vyplýva z vyhotoveného geodetického zamerania. Pokiaľ žalobca chcel spochybniť závery oprávneného geodeta, bolo jeho povinnosťou predložiť k týmto tvrdeniam také procesne relevantné dôkazné prostriedky, ktoré by jednoznačne odborné závery geodeta spochybnili. Pokiaľ žalobca namietal, že povoľované drobné stavby mu znemožnia plánovanú výstavbu plota a doplnkových záhradných stavieb a ich následnú údržbu a požiadavky na odstupy k plánovaným stavbám, uviedli, že požiadavka k budúcim stavbám žalobcu v právnych predpisoch nemá oporu.

65. Stavebníci vyslovili domnienku, že tak úkony urobené žalobcom v konaní o dodatočnom povolení stavby, či v jeho súvislosti, indikujú, že žalobca formálnym uplatňovaním svojich procesných práv nesleduje ochranu svojich hmotných práv, ale v skutočnosti využívaním obštrukčných metód sleduje iný cieľ - spôsobiť stavebníkom ujmu, a to, či už dosiahnutím rozhodnutia o odstránení ich stavieb alebo aspoň predlžovaním právnej neistoty odďaľovaním rozhodnutia o ich dodatočnom povolení. Preto konanie o dodatočné povolenie troch drobných stavieb, na ktorých uskutočnenie by inak postačovalo aj len jednoduché ohlásenie, trvá už bezmála 6 rokov, a to aj napriek tomu, že predložili všetky podklady a doklady vyžadované stavebným úradom, ktorými preukázali súlad ich existencie s verejnými záujmami. Mali za to, že zo strany žalobcu ide o zneužitie práva, ktoré nepožíva právnu ochranu.

66. Mesto Banská Bystrica vo vyjadrení k žalobe, navrhlo žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

67. LESY Slovenskej republiky, š. p. vo vyjadrení k žalobe zotrvali na svojich doterajších vyjadreniach, keď poukázali na stanovisko Odštepného závodu Slovenská Ľupča zn. -210 zo dňa 26.02.2015, z ktorého vyplýva, že súhlasí s vydaním dodatočného povolenia stavieb s podmienkou, že vlastník stavieb splní svoje povinnosti v zmysle zákona o vodách. Na základe žiadosti o potvrdenie, resp. prehodnotenie stanoviska, LESY SR, š.p., Odštepný závod Slovenská Ľupča pod zn. -210

zo dňa 30.10.2015 uviedli, že nie je dôvod na prehodnotenie stanoviska a v plnej miere odštepný závod potvrdzuje jeho obsah. Na základe žiadosti stavebného úradu Generálne riaditeľstvo LESOV SR, š.p. oznámilo stavebnému úradu, že v plnom rozsahu potvrdzuje stanoviská operatívneho správcu V. J. - Odštepného závodu Slovenská Ľupča zo dňa 26.02.2015 (zn. -210) a zo dňa 30.10.2015 (zn. -210).

68. Občianske združenie Banskobystrický okrášľovací spolok vo vyjadrení k žalobe uviedol, že v danom prípade nebude uplatňovať práva zainteresovanej verejnosti, a to ani v postavení osoby zúčastnenej na konaní a už vôbec nie v postavení žalobcu s tým, že k žalobe sa pripojil v tiesni, nepoznajúc obsah žaloby, mylne predpokladajúc, že žalobou sa sleduje ochrana verejného záujmu v oblasti životného prostredia, avšak v danom prípade ide skôr o riešenie susedského sporu.

69. Vo veci zaujalo stanovisko aj Ministerstvo životného prostredia SR, ktorému bola doručená žaloba s tým, že oznámilo správnemu súdu, že Ministerstvo ŽP SR nemá záujem mať v predmetnom konaní postavenie zúčastnenej osoby.

70. Správny súd uznesením č. k. -79 zo dňa 28.12.2018 rozhodol, že Ministerstvu životného prostredia SR nepriznáva postavenie osoby zúčastnenej na konaní podľa , rozhodujúc o návrhu žalobcu podaného v zmysle .

71. Žalobca v replike reagoval na vyjadrenie žalovaného, ktoré v zásade označil za nesprávne, neudržateľné. Podľa žalobcu žalovaný vec posudzuje jednostranne. Tým, že navrhuje záväzné stanoviská ponechať v platnosti, prekračuje svoju právomoc a neskrývane argumentuje v prospech stavebníkov. Stanovisko štátnej vodnej správy nenahrádza riadne stavebné konanie o povolení vodnej stavby (oporného múra v koryte vodného toku), rovnako ako vyjadrenie správcu vodného toku. Žalobca zotrval na všetkých žalobných bodoch.

72. Žalobca podal repliku aj na vyjadrenie stavebníkov, na vyjadrenie Mesta Banská Bystrica a na vyjadrenie LESOV SR, š.p., v ktorých žalobca v celom rozsahu zotrval na podanej žalobe a na všetkých svojich návrhoch.

73. V replike na vyjadrenie účastníkov konania H. L. a spol. žalobca uviedol, že vadu v nedoručení rozhodnutia právnemu zástupcovi nemožno zhojiť. Oporný múr je nepovolenou stavbou a stavebný úrad, ani žalovaný, či správca vodného toku a orgány štátnej vodnej správy o tom nekonajú, hoci sú ex offo povinní o tom konať a stavebníci sú (zatiaľ) spokojní, že múr nie je predmetom konania o dodatočnom povolení stavieb, ale ani žiadneho iného konania. Súhlasné stanoviská sú nezákonné, pretože posudzované stavby sú umiestnené len 1,5 až 3m od brehovej čiary. Pobrežnými pozemkami sú podľa o vodách, pozemky pri drobných vodných tokoch do 5m od brehovej čiary. Posudzované stavby sú umiestnené na samej hranici s pozemkami žalobcu a s presahmi nad tieto pozemky. Od žalobcu nemožno žiadať, aby o tom predložil napr. znalecký posudok, či vlastný geometrický plán. Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie.

74. V replike na vyjadrenie LESOV SR, š.p. žalobca uviedol, že stanovisko LESOV SR, š.p., Slovenská Ľupča zo dňa 26.02.2015 je len podmienečné, zahmlievajúce a vnútorne rozporné, ak súhlasí s vydaním dodatočného povolenia stavieb s podmienkou, že vlastník stavieb splní svoje povinnosti v zmysle Zákona o vodách. Skutočnosť, či stavebníci túto podmienku splnili vôbec nezisťoval.

75. V replike na vyjadrenie Mesta Banská Bystrica zopakoval argumentáciu k stavebnej dokumentácii vplyvu čiernych stavieb na verejný záujem, o potrebe presne a úplne zistiť skutočný stav veci, o potrebe vykonať miestne zisťovanie. Konštatoval, že strešné konštrukcie stavieb presahujú nad pozemok žalobcu, a preto bolo povinnosťou stavebného úradu vykonať z úradnej povinnosti o tejto skutočnosti dôkaz. Podľa žalobcu nemožno zamieňať výkon štátneho požiarneho dozoru s posúdením požiarnych odstupových vzdialeností, ktoré musí urobiť stavebný úrad.

76. Ďalší účastníci konania H. L. a U. L. v duplike na repliku žalobcu uviedli, že z právnej vety uznesenia NS ČR z 30.09.1999 sp. zn. vyplýva, že ak omylom nebolo súdom doručené rozhodnutie právnemu zástupcovi, ale len účastníkovi a ten napriek tomu podal sám v zákonnej lehote odvolanie,

stáva sa tým závada v doručení právne bezvýznamnou. Najvyšší súd v rozhodnutí konštatoval, že dominantné postavenie účastníka konania vo vzťahu k jeho zástupcovi a nahraditeľnosť tohto zástupcu sa v právnej teórii a súdnej praxi presadzuje aj v tom, že závada v doručení je napravená, ak účastník konania, ktorému je nepochybne najlepšie známe, kto je v konaní jeho zástupcom na základe plnej moci, na takéto doručenie reagoval - ako dominus litis - vlastným podaním. Poukázali aj na ďalšie rozhodnutia súdov vyššej autority k predmetnej otázke, a to najmä uznesenie sp. zn. zo dňa 29.11.2005 Najvyššieho súdu ČR, rozhodnutie Nejvyššího správního soudu ČR sp. zn. zo dňa 04.06.2003, sp. zn. zo dňa 18.12.2008 a ďalšie. Uviedli, že ak rozhodnutie bolo priamo doručené žalobcovi a nie jeho právnemu zástupcovi, mohlo ísť o vadu konania, ale tá nemala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, pretože i napriek tomuto procesnému pochybeniu bolo žalobcom podané v zákonom stanovenej lehote odvolanie, o ktorom žalovaný rozhodol.

77. Poukázali na záver rozhodnutia Najvyššieho súdu SR publikovaného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. R 101/2011, v zmysle ktorého je neúčelné a nehospodárne formálne zopakovanie administratívneho konania, ak pre účastníka vo vzťahu k skutkovej stránke veci nepredstavuje reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho prospech a za takýchto okolností platí, že nie každé porušenie procesného predpisu má za následok porušenie práv účastníka konania, žalobca v replike opätovne podsúva súdu úplne irelevantnú argumentáciu týkajúcu sa oporného múra, ktorý netvorí základ drobných stavieb, ale je samostatnou stavbou. Oporný múr nebol a ani nemohol byť predmetom tohto konania, a to ani v prípade, že je stavbou nepovolenou, čo doposiaľ tvrdí len žalobca. Ide totiž o dve rozdielne stavebné aktivity, na povolenie ktorých sú príslušné rozdielne správne orgány, pričom aj okruh účastníkov konaní o ich povolení a okruh dotknutých orgánov je odlišný. Zareagovali na poznámku žalobcu o tom, že „stavebníci sú (zatiaľ) spokojní, že múr nie je predmetom konania o dodatočnom povolení stavieb, ale ani žiadneho iného konania", keď v uvedenej poznámke žalobca poodhalil svoju skutočnú motiváciu, teda, že mu nejde o zákonnosť, ochranu verejných záujmov a už vôbec nie ochranu svojich subjektívnych práv, ale iba o to, aby ich svojimi sústavnými podaniami obťažoval a demonštroval svoju prevahu spočívajúcu v tom, že on je „právne vzdelaný subjekt", zatiaľ čo oni sú iba „laici". Poukázali na to, že právna úprava vzťahujúca sa k pobrežným pozemkom je obsiahnutá v ustanoveniach , a o vodách. Zo žiadneho z ustanovení nemožno vyvodiť zákaz umiestňovať a uskutočňovať stavbu na pobrežnom pozemku. Práve naopak, zákon o vodách možnosť stavby na pobrežných pozemkoch výslovne pripúšťa, keď v jej uskutočnenie podmieňuje vydaním súhlasu orgánu štátnej vodnej správy. Namietli, že nie je zrejmé, aké subjektívne práva žalobcu majú byť dotknuté tým, že dve z povoľovaných drobných stavieb z časti zasahujú do pobrežného pozemku. Žalobcovi neprislúcha oprávnenie chrániť zákonnosť. Toto oprávnenie je zákonom zverené len prokurátorovi, prihliadať by sa malo len na také žalobné body, v ktorých žalobca tvrdí, že bol ukrátený na svojich subjektívnych právach.

78. Na repliku žalobcu podali LESY SR š. p. dupliku podanú generálnym riaditeľom, v ktorej LESY SR š. p. považujú svoje vydané Súhlasné stanovisko v konaní vedenom žalovaným o dodatočnom povolení stavby podľa § 88a Stavebného zákona za zákonné a správne. Konštatoval, že LESY SR š. p. pri vydávaní Súhlasného stanoviska postupovali ako správca určeného vodného toku v súlade s platnou právnou úpravou na úseku vodného hospodárstva a v danej veci dostatočne poznali skutkový stav pre udelenie súhlasu z dostupných údajov známych Lesom SR š. p. z vlastnej činnosti správcu a z predloženej dokumentácie v správnom konaní. Poukázal na ustanovenie , , , o vodách, konštatujúc, že na základe týchto ustanovení zákona bolo zo strany Lesov SR š. p. udelené Súhlasné stanovisko v konaní o dodatočnom povolení stavby s tým, že vlastník dotknutých stavieb je povinný plniť povinnosti podľa príslušných ustanovení zákona o vodách. Vydané súhlasné stanovisko nie je v rozpore so žalobcom označeným verejným záujmom.

79. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie na deň 27.11.2019. Pojednávanie sa uskutočnilo v neprítomnosti niektorých ďalších účastníkov konania, ktorí sa nedostavili napriek riadnemu doručeniu predvolania. Štatutárna zástupkyňa občianskeho združenia Banskobystrický okrášľovací spolok ospravedlnila neúčasť na pojednávaní a zároveň zotrvala na svojom stanovisku, že s podanou žalobou, jej dôvodmi a petitom nesúhlasí a nemá záujem ďalej sa zúčastňovať na danom súdnom konaní.

80. Na pojednávaní všetci prítomní účastníci konania zotrvali na svojich stanoviskách. Správny súd vypočul aj ďalšiu účastníčku konania v 2. rade U. L., ktorá v rámci prednesu poukázala na zlé susedské vzťahy, na správanie žalobcu, ktoré je pre nich nepochopiteľné. Nehnuteľnosť si zakúpili s manželom s úmyslom dožiť v pokoji na dôchodku, avšak šikanovaním zo strany žalobcu sú psychicky deptaní.

81. Žalobca sa na pojednávaní okrem iného ohradzoval voči tvrdeniam, že by sa niekomu vyhrážal, nakoľko to nie je v jeho povahe. Rozhodne nie týmto jeho susedom, s ktorými sa baví kultivovane, neútočí osobne. Uplatňuje len odborné námietky v stavebnom konaní. Ide o námietky, ktorými sa domáha, aby boli dodržané ustanovenia právnych predpisov, ktoré musí dodržiavať tak on, ako aj všetci ostatní. Právny štát je o tom, že zákony treba dodržiavať, či sa to týka iných alebo jeho samého.

82. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd vecne a miestne príslušný správny súd, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu, stanoviská dotknutých orgánov - opatrenia ďalších účastníkov konania, a to Mesta Banská Bystrica zo dňa 24.03.2015 a zo dňa 11.09.2015, Okresného úradu Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie zo dňa 27.02.2015, zo dňa 26.02.2015, zo dňa 02.03.2015 a zo dňa 02.03.2015 a Lesov SR š. p. zo dňa 26.02.2015, vrátane celého postupu v administratívnom konaní a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto žalobu zamietol podľa .

83. Podľa ; v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

84. Podľa ; každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

85. Podľa ; správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

86. Podľa ; ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor alebo subjekt výslovne na to oprávnený zákonom.

87. Podľa ; pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy správny súd na návrh žalobcu posúdi i zákonnosť skôr vydaného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, z ktorého preskúmavané rozhodnutie alebo opatrenie vychádza, ak bolo preň skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie záväzné a ak skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie nebolo samostatne možné preskúmať správnym súdom podľa . Ak orgán verejnej správy, ktorý vydal skoršie rozhodnutie alebo opatrenie, nie je v konaní pred správnym súdom žalovaným, má postavenie účastníka konania podľa .

88. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím stavebného úradu, ktorým bola podľa § 88a ods. 4 Stavebného zákona dodatočne povolená stavba „Drobné stavby" vlastníkov stavby H. L. a U. L..

89. Predmetom súdneho prieskumu boli aj opatrenia ďalších účastníkov konania Mesta Banská Bystrica, Okresného úradu Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie a LESY SR, š.p., prieskumu ktorých sa dožadoval žalobca s odkazom na , ktoré zároveň pripojil k žalobe.

90. Opatrením zn. PS ÚPB 14686/9631/15 zo dňa 24.03.2015 Mesto Banská Bystrica oznámilo vlastníkom stavieb H. L. a U. L. stanovisko k predloženej projektovej dokumentácii „G. R., H. N. XX, J.", spracovanej ako pasport už existujúcich stavieb A.. E. F. vo februári 2014. Z obsahu opatrenia vyplýva, že mesto z hľadiska územnoplánovacieho umiestnenie stavieb odporúča. K povoľovaciemu konaniu odporučilo vyžiadať si stanovisko od LESY, š.p., Slovenská Ľupča ako správcu vodného toku.

91. V opatrení č. OVZ-ZP 135979/2015, č. sp. 8319/2015 zo dňa 11.09.2015 Mesto Banská Bystrica k projektovej dokumentácii skutočného zrealizovania stavieb investora H. L. uviedlo, že s umiestnením

objektov súhlasí za podmienok, že v prípade, ak v altánku bude vybudovaný záhradný krb alebo iné pevne zhotovené zariadenie na spaľovanie paliva s inštalovaným tepelným príkonom do 300kw, je potrebné zo strany stavebníka predložiť na mesto Banská Bystrica (ako príslušný úrad ochrany ovzdušia) projektovú dokumentáciu na posúdenie malého zdroja znečisťovania z ovzdušia z hľadiska ochrany ovzdušia podľa o ovzduší. Zároveň za podmienky zabezpečenia zo strany stavebníkov, aby sa nevytvárali bariéry brániace nehatenému vodnému toku a napokon za podmienky dodržiavania povinnosti v zmysle o vodách, tak ako je to uvedené v stanovisku správcu vodného toku V. J. - LESY SR, š.p. Slovenská Ľupča zo dňa 26.02.2015 a súhlasu v zmysle Zákona o vodách vydaného Okresným úradom Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie zo dňa 02.03.2015.

92. Opatrením č. OU-BB-OSZP3-2015/008656 zo dňa 27.02.2015 Okresný úrad Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie ako príslušný orgán štátnej správy podľa , a o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o odpadoch vydalo v zmysle Zákona o odpadoch pripomienky, a to dodržiavať VZN mesta Banská Bystrica o nakladaní s komunálnym odpadom a drobným stavebným odpadom a pri nakladaní s odpadom dodržať povinnosti pôvodcu a držiteľa odpadu uvedené v , a Zákona o odpadoch.

93. Opatrením č. OU-BB-OSZP3-2015/08730/F. zo dňa 26.02.2015 Okresný úrad Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie príslušný podľa o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a podľa z hľadiska záujmov ochrany prírody a krajiny v zmysle k vydaniu rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby dal vyjadrenie: Bez pripomienok.

94. Opatrením zn. OU-BB-OSZP3-2015/008651/F. zo dňa 02.03.2015 Okresný úrad Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia ako príslušný orgán štátnej vodnej správy podľa a ako príslušný orgán štátnej vodnej správy v zmysle o vodách sa vyjadril v zmysle Zákona o vodách, že v zmysle Zákona o vodách sa nejedná o vodné stavby. Z hľadiska ochrany vodných pomerov je legalizácia drobných stavieb možná za podmienky: súhlasu správcu toku, t. j. LESOV SR, š.p., Slovenská Ľupča. Na umiestnenie stavieb na pobrežných pozemkoch je investor povinný požiadať o vydanie súhlasu podľa zákona o vodách.

95. Opatrením č. OU-BB-OSZP3-2015/008650/F. zo dňa 02.03.2015 Okresný úrad Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie ako príslušný orgán štátnej vodnej správy podľa , v zmysle o vodách na základe žiadosti H. L. a U. L. dal v zmysle Zákona o vodách súhlas pre investora H. L. a U. L. na stavbu „G. R., H. XX, J.". Konštatoval, že vlastníci stavieb, ktoré nie sú vodnými stavbami a sú umiestnené v inundačnom území v zmysle Zákona o vodách sú povinní na vlastné náklady dbať o ich riadnu údržbu a o ich statickú bezpečnosť, aby neohrozovali plynulý odtok vôd, zabezpečiť ich pred škodlivými účinkami vôd, splaveninami a ľadom a napokon odstraňovať nánosy a prekážky vo vodnom toku brániace jeho nehatenému odtoku.

96. Opatrením zn. -210 zo dňa 26.02.2015 LESY SR, š.p., Odštepný závod Slovenská Ľupča ako správca vodného toku V. J. dal stanovisko k dokumentácii skutočného zrealizovania stavby - pasport drobných stavieb, v zmysle ktorého súhlasil s vydaním dodatočného povolenia stavieb s podmienkou, že vlastník stavieb splní svoje povinnosti v zmysle Zákona o vodách, a to § 47 ods. 3, podľa ktorého sú povinní ako vlastníci stavieb, ktoré nie sú vodnými stavbami, na vlastné náklady dbať o ich riadnu údržbu a o ich statickú bezpečnosť, aby neohrozovali plynulý odtok vôd, zabezpečiť ich pred škodlivými účinkami vôd.

97. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy je posudzovať, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a s inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda, či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotno- právnymi, ako aj procesno-právnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy je

podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. Zároveň správny súd preskúmava aj procesné pochybenia orgánu verejnej správy namietané v žalobe z hľadiska, či ide o podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré skutočne mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.

98. Správny súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu, obsahom žalobou napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia, vrátane záväzných stanovísk, ktoré boli podkladom rozhodnutia, konštatuje, že žiadna zo žalobných námietok nie je relevantná priznať žalobe úspech, čo by mohlo vyústiť do vydania rozhodnutia správneho súdu v zmysle petitu žaloby. Navyše, relevantnými žalobnými námietkami pre takýto potenciálny záver mohli byť len tie žalobné námietky, ktorými žalobca tvrdil zásah do jeho subjektívnych práv. Jedná sa o všeobecnú správnu žalobu, kedy je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby v zmysle , preto následne bude reagovať a uvedie v odôvodnení rozhodnutia posúdenie len podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov v zmysle .

99. Primárne správny súd posudzoval rozsah aktívnej legitimácie žalobcu. Žalobca žalobou napadol rozhodnutie stavebného úradu vydané podľa § 88a ods. 4 Stavebného zákona. Takéto rozhodnutie môže napadnúť správnou žalobou o preskúmanie jeho zákonnosti účastník konania, ktorý bol týmto rozhodnutím priamo dotknutý na svojich subjektívnych právach spojených s užívaním stavby, ktorá bola dodatočne povolená, t. j. v danom prípade s užívaním drobných stavieb vlastníkov H. L. a U. L.. Žalobcovi neprináleží status subjektu oprávneného domáhať sa ochrany iných ako jeho subjektívnych práv. Ochrany iných práv sa môže domáhať len prokurátor alebo subjekt výslovne na to oprávnený zákonom.

100. Podľa § 88a Stavebného zákona; (1) Ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b a podkladov predložených v stavebnom konaní. (4) V rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby stavebný úrad dodatočne povolí už vykonané stavebné práce a určí podmienky na dokončenie stavby alebo nariadi úpravy už realizovanej stavby. (7) Na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane vzťahujú ustanovenia § 58 až 66. (8) Podľa odsekov 1 až 7 sa postupuje aj pri neohlásenej jednoduchej stavbe alebo jej zmene, ak bola určená na ohlásenie podľa § 55 ods. 2 písm. a).

101. Podľa § 61 ods. 1 Stavebného zákona; stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania dotknutým orgánom, všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním. Súčasne ich upozorní, že svoje námietky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny, sa neprihliada. Stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o stavebné povolenie úplná.

102. Podľa § 61 ods. 2 Stavebného zákona; od miestneho zisťovania, prípadne aj od ústneho pojednávania môže stavebný úrad upustiť, ak sú mu dobre známe pomery staveniska a žiadosť poskytuje dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby.

103. Podľa § 66 ods. 1 Stavebného zákona; v stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Stavebný úrad zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní stavby, komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne ich predpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie.

104. Podľa § 140 Stavebného zákona; ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

105. Podľa Zb; správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

106. Podľa Zb; správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu

107. Podľa Zb; správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

108. Podľa Zb; podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.

109. Podľa Zb; rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

110. Podľa Zb; výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.

111. Podľa Zb; v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

112. Právna úprava v ustanovení § 88a Stavebného zákona upravuje jednak postup vlastníka nepovolenej stavby a jeho povinnosti a jednak postup stavebného úradu pri nepovolených stavbách. Dôkazné bremeno preukázať, že existencia nepovolenej stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami, spočíva na vlastníkovi stavby, ktorý nekonal v súlade so zákonom, ak v danom prípade postavil drobné stavby bez ohlásenia. Preto bolo potrebné, aby na vlastné náklady zaobstaral doklady, t. j. stanoviská a vyjadrenia dotknutých orgánov. Verejným záujmom sú záujmy chránené osobitnými zákonmi, všeobecne záväznými vyhláškami, nariadeniami, technickými normami a pod. Posúdenie súladu s nimi vykonáva príslušný prvostupňový orgán štátnej správy. Posudzuje sa súlad s platnou územno-plánovacou dokumentáciou z hľadiska súladu s funkčným využitím, určené záväzné limity a regulatívy, ktoré vykonáva obec. Rozsah požadovaných dokladov závisí od osobitných záujmov podľa toho o aký druh stavby ide, na aký účel má stavba slúžiť, ktoré záujmy budú stavbou dotknuté, kde je umiestnená a pod. Výsledkom konania je rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby alebo ak sa v konaní preukáže, že stavbu nemožno dodatočne povoliť, stavebný úrad v zmysle § 88a ods. 5 nariadi odstránenie stavby.

113. Na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane vzťahujú ustanovenia § 58 až 66 (§ 88a ods. 7 Stavebného zákona). Jedná sa teda o právnu úpravu počnúc žiadosťou o stavebné povolenie, vymedzením okruhu účastníkov stavebného konania, samotného stavebného konania so zavŕšením vydania stavebného povolenia. Dodatočné stavebné povolenie musí v zásade obsahovať obdobné náležitosti ako riadne stavebné povolenie. Navyše v ňom musí byť uvedený opis rozostavanosti stavby. Pokiaľ je stavba ukončená, Stavebný úrad upozorní na povinnosť požiadať o kolaudačné rozhodnutie.

114. V predmetnej veci, z obsahu administratívneho spisu, ako aj súdneho spisu je zrejmé, že v konaní o dodatočnom povolení stavby stavebný úrad, aplikujúc ustanovenie § 88a ods. 4 a § 66 Stavebného zákona dodatočne povolil stavbu drobných stavieb dvoch záhradných altánkov a dielničky a skladu záhradného náradia. Z hľadiska právneho posúdenia veci je irelevantné, či stavebník začal akúkoľvek stavbu nelegálne, t. j. či svojou povahou ide o drobnú stavbu kde by postačovalo ohlásenie alebo o inú stavbu. Právna úprava nedovoľuje „dodatočné ohlásenie" už začatej alebo už aj dokončenej drobnej stavby, a teda ani vydanie „dodatočného súhlasu". Na základe zistenia vykonaného štátneho stavebného dohľadu bolo preukázané, že drobné stavby č. 3 a č. 4 stavebník realizoval cca v roku 1993 a drobnú stavbu č. 5 cca v roku 2008.

115. V zmysle § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. V ustanovení § 66 ods. 1 Stavebného zákona sa rozširujú náležitosti správneho rozhodnutia obsiahnuté v § 47 Správneho poriadku, a to o tie, ktoré sú špecifické pre stavebné povolenie.

116. Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán v zmysle § 32 ods. 1, 2 Správneho poriadku.

117. Podľa názoru správneho súdu, správne orgány oboch stupňov v konaní postupovali náležite v intenciách vyššie citovaných právnych noriem, vo veci si zadovážili dostatok skutkových podkladov relevantných pre vydanie rozhodnutia, riadne zistili skutočný stav veci a zo skutkových okolností vyvodili správny právny záver, ktorý v odôvodnení svojho rozhodnutia i náležite odôvodnili vyporiadajúc sa s námietkami žalobcu, ktoré uplatnil v koncentračnej zásade k začatiu konania o dodatočnom povolení stavby a žalovaný aj s námietkami uplatnenými v odvolaní proti rozhodnutiu stavebného úradu.

118. Žalobcom tvrdené nesprávne právne posúdenie veci nebolo preukázané. Stavebný úrad si v dostatočnom rozsahu zabezpečil podklady pre vydanie rozhodnutia podľa s § 88a ods. 4 Stavebného zákona v spojení s § 66 Stavebného zákona. Zistenie skutkového stavu bolo dostačujúcim na riadne posúdenie veci. Správny súd nepovažuje za dôvodné tvrdenie žalobcu, že pokiaľ by stavebný úrad riadne zistil všetky relevantné skutkové okolnosti a vyhodnotil by ich v intenciách zákona, nariadil by odstránenie nepovolených stavieb. Naopak, zastáva názor, že rozhodnutie, ktorým dodatočne povolil stavbu nie je v rozpore s verejným záujmom, a to najmä s cieľmi územného plánovania, s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom, ako aj s verejnými záujmami chránenými dotknutými orgánmi na podklade osobitných predpisov.

119. Správny súd nepovažoval za dôvodnú žalobnú námietku o nedostatočnej projektovej dokumentácii, pokiaľ podkladom rozhodnutia stavebného úradu bol pasport stavby.

120. V predmetnej veci majú dodatočne povolené stavby charakter drobnej stavby v súlade s Stavebného upravuje náležitosti žiadosti o stavebné povolenie, pričom v ustanovení pripúšťa primerané obmedzenie čo do rozsahu a obsahu projektovej dokumentácie pri jednoduchých stavbách. Podľa Vyhlášky č. pasport stavby ako zjednodušená dokumentácia skutočného realizovania stavby obsahuje najmä údaje podľa ods. 1 písm. a) a e) citovanej vyhlášky, ako aj situačný výkres a zjednodušené výkresy skutočného realizovania stavby v rozsahu a podrobnostiach zodpovedajúcich druhu a účelu stavby s opisom spôsobu užívania všetkých priestorov a miestností. Pasport stavby vypracoval A.. E. F., autorizovaný stavebný inžinier, je dostatočným podkladom pre rozhodnutie stavebného úradu pre posúdenie dotknutých stavieb a ich súladnosti so všeobecnými technickými požiadavkami kladenými na takéto stavby. V zhode so stanoviskom žalovaného správny súd konštatuje, že nepovažoval za potrebné zabezpečiť podrobnejšiu projektovú dokumentáciu. Projektovou dokumentáciou sa navrhujú budúce stavby, o čo v tomto prípade nejde, keďže drobné stavby sú už dokončené. Pasport stavby zdokumentoval jej skutočný stav a ani podrobnejšia dokumentácia by jej vplyv na verejný záujem nezmenila, išlo by len o zdokumentovanie už zdokumentovaného skutkového stavu. Za podstatné považuje správny súd to, že ani dotknuté orgány nevyžadovali na posúdenie verejných záujmov predloženie podrobnejšej dokumentácie.

121. Pokiaľ žalobca namietal nesúlad stavby so všeobecnými technickými požiadavkami na výstavbu, správny súd z jeho argumentácie nezistil čím a akým spôsobom mali byť porušené. To, že stavba nie je v rozpore so všeobecnými technickými požiadavkami kladenými na takéto stavby, vyplýva z pasportu stavby. Pokiaľ žalobca namietal ohľadom vzájomného odstupu stavieb poukazom na § 6 ods. 1 Vyhlášky č. 532/2000 Z. z., v zhode so stanoviskom stavebníkov správny súd zastáva názor, že citovaná právna úprava, na ktorú sa odvolával žalobca, sa na daný prípad nevzťahuje, ak na pozemkoch žalobcu bezprostredne susediacich s pozemkom stavebníkov, na ktorých sú umiestnené povoľované stavby, sa žiadne stavby vo vlastníctve žalobcu nenachádzajú. Pre namietané odstupy stavieb nemožno aplikovať ani ustanovenie druhá veta Vyhlášky č. , nakoľko upravuje vzdialenosť rodinných domov od spoločných hraníc pozemkov, ktorá nesmie byť menšia ako 2 m. Niet pochýb o tom, že v danom prípade sa nejedná o rodinný dom, ale o drobné stavby ( Stavebného zákona). Žalobca síce tvrdil, že drobné stavby presahujú nad pozemky v jeho vlastníctve, avšak táto skutočnosť nevyplýva z vyhotoveného geodetického zamerania. Zo strany žalobcu nebol produkovaný dôkaz, ktorým by spochybnil, eventuálne vyvrátil závery vyplývajúce z geodetického zamerania.

122. Podstata argumentácie žalobcu, ktorou odôvodňuje ukrátenie na svojich subjektívnych právach spočíva v tom, že povolené drobné stavby v zásade bránia žalobcovi realizovať ním plánovanú stavbu na svojom pozemku, preto mali byť správne stavby stavebníkov odstránené a nie dodatočne povolené. Správny súd sa stotožňuje so stanoviskom žalovaného, že žalobca sa domáha ochrany subjektívneho práva k ním plánovanej stavbe, t. j. ochrany práva uskutočniť stavbu, ktorým však nedisponuje. Požiadavka k budúcim stavbám žalobcu v právnych predpisoch nemá oporu. Správny súd sa stotožnil so stanoviskom žalovaného, že žalobcom navrhované odstránenie drobných stavieb by nezhojilo namietanú rovnosť práv a rozhodnutie o odstránení drobných stavieb by bolo v rozpore s princípom proporcionality, keď by sa jedno neexistujúce subjektívne právo budúceho uskutočnenia záhradnej stavby (žalobcu) neproporčne uspokojilo na úkor už existujúceho vlastníckeho práva plynúceho z existencie drobných stavieb.

123. Žalobca spochybňoval stavbu pre jej rozpor s cieľmi a zámermi územného plánovania podľa územno-plánovacej dokumentácie. Žalobná námietka je neopodstatnená. Stavba neohrozuje verejný záujem v oblasti územného plánovania, je súladná s cieľmi a zámermi územného plánovania, keďže je situovaná vo funkčnej ploche určenej pre nízkopodlažnú obytnú zástavbu a tvorí doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe s obytnou funkciou - rodinného domu, t. j. funkčný regulatív v prípade drobných stavieb je dodržaný. Mesto Banská Bystrica vo svojom stanovisku č. PS UPB 14686/9631/15 zo dňa 24.03.2015 doporučilo umiestnenie stavieb z územnoplánovacieho hľadiska. Smerné časti územného plánu, na ktoré sa odvolával žalobca nepredstavovali podklad rozhodnutia stavebného úradu pri posudzovaní súladnosti stavby s cieľmi a zámermi územného plánovania, podkladom je len záväzná časť Územného plánu vyhlásená všeobecným záväzným nariadením mesta, v rámci ktorého sú jednoznačne určené aj regulatívy. Záväzná časť územného plánu, ktorá sa stala podkladom rozhodnutia stavebného úradu bola vyhlásená všeobecne záväzným nariadením č. 1/2015 a následne jej zmeny I. a II. VZN- kom č. 4/2016 a VZN-kom č. 11/2016.

124. K nevykonaniu miestnej obhliadky správny súd uvádza, že vykonávanie dôkazov stavebným úradom je ovládané zásadou oficiality v zmysle § 34 ods. 4 Správneho poriadku, t.j. vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu, na čo správne poukázal žalovaný a je v kompetencii správneho orgánu posúdiť, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná, pričom nie je potrebné vykonávať dokazovanie o všeobecne známej skutočnosti, eventuálne na preukázanie skutočností, ktoré sú úradu známe z úradnej činnosti (§ 34 ods. 6). Podľa žalobcu mala byť miestna obhliadka vykonaná za účelom overenia presahu strechy nad žalobcove pozemky, avšak stavebný úrad túto skutočnosť nepovažoval za spornú, keďže vychádzal z geodetického zamerania, geometrického plánu spracovaného na podklade katastrálnej mapy. Správny súd sa stotožňuje so stanoviskom žalovaného, že pokiaľ účelom miestnej obhliadky malo byť zisťovanie, či vlastníci nepovolených stavieb chovajú zvieratá a či platia za svoje psy miestnu daň, toto nepatrí do pôsobnosti stavebného úradu. Pri posudzovaní požiadavky účastníka konania na vykonanie miestnej obhliadky je relevantnou skutočnosťou, či stavebnému úradu sú známe pomery ohľadom stavieb. V predmetnej veci bol vykonaný štátny stavebný dohľad, pričom k zmene pomerov nedošlo. Účastník konania nemá na vykonanie miestnej ohliadky právny nárok. To, či bude vykonaná alebo nie, je plne v kompetencii stavebného úradu. Stavebný úrad v spojení so stanoviskom žalovaného dostatočne

odôvodnili, prečo nebola miestna obhliadka vykonaná. Postup stavebného úradu bol plne súladný s § 61 ods. 2 Stavebného zákona.

125. K žalobnej námietke, že ochranný oporný múr vo vodnom toku mal byť ako vodná stavba predmetom povoľovania v konaní pred špeciálnym stavebným úradom pre vodné stavby, správny súd uvádza, že predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného o dodatočnom povolení drobných stavieb, pričom oporný múr je samostatnou stavbou. Navyše, špeciálny stavebný úrad pre povoľovanie vodných stavieb je v zmysle Okresný úrad Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie, ktorý je zároveň aj dotknutý orgán v oblasti životného prostredia na úseku štátnej vodnej správy, pričom vo svojom stanovisku zhodne so stanoviskom správcu vodného toku potvrdili, že nejde o vodné stavby, a preto nie je dôvod rozhodovať podľa . Oporný múr teda nebol predmetom konania a povoľované drobné stavby nemajú charakter vodných stavieb, pretože vzhľadom na ich definíciu v zmysle neumožňujú osobitné užívanie vôd alebo nakladanie s vodami ( ). Dotknuté drobné stavby, o ktorých bolo rozhodnuté, nijako nezasahujú do koryta V. J..

126. Pokiaľ žalobca namietal, že povoľované drobné stavby sú v rozpore s verejnými záujmami, uvedené tvrdenie nebolo preukázané. Stavebníci predložili stavebnému úradu všetky ním požadované doklady, súhlasy, stanoviská a vyjadrenia dotknutých orgánov štátnej správy, z ktorých vyplýva, že dodatočné povolenie drobných stavieb nie je v rozpore so záujmami chránenými osobitnými zákonmi, predovšetkým ochranou zložiek životného prostredia. Napriek rozsiahlosti žaloby, správny súd má za to, že žalobca konkrétne neuvádza v čom by mal spočívať ním tvrdený rozpor s verejnými záujmami. Žiadne zo stanovísk a vyjadrení dotknutých orgánov, ktoré boli podkladom rozhodnutia stavebného úradu a ktoré sú konkretizované v samotnom rozhodnutí, nekonštatuje rozpor dodatočného povolenia dotknutých stavieb s verejným záujmom. Nie je úlohou správneho súdu dohľadávať namietaný rozpor namiesto žalobcu, navyše, ak žalobca ani nepreukazuje ako je dotknutý na svojich subjektívnych právach, pričom ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže v rámci súdneho prieskumu domáhať len prokurátor, u ktorého predstavuje správna žaloba právny prostriedok, ktorým sa domáha ochrany zákonnosti. V žalobe, v rozpore s ustanovením , absentuje tvrdenie žalobcu o ukrátení na jeho subjektívnych právach vo vzťahu k týmto žalobným bodom, na čo správne žalovaný poukázal vo vyjadrení k žalobe, ale aj ďalší účastníci konania v 1. a 2. rade, t. j. vlastníci drobných stavieb.

127. Nedostatok aktívnej legitimácie spôsobuje, že žalobe nie je možné priznať úspech, možno konštatovať, že žaloba nie je dôvodná, čo odôvodňuje tiež zamietnutie žaloby v zmysle .

128. Žalobca v žalobe navrhol v rámci súdneho prieskumu zákonnosti samotného rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby posúdiť aj zákonnosť záväzných stanovísk vydaných v konaní o dodatočnom povolení stavieb.

129. Podľa § 140a ods. 1 písm. a) Stavebného zákona; dotknutým orgánom podľa tohto zákona je orgán verejnej správy, ktorý je správnym orgánom chrániacim záujmy uvedené v § 126 ods. 1, ak konanie podľa osobitného predpisu upravujúceho jeho pôsobnosť je súčasťou konania podľa tohto zákona, má naň nadväzovať alebo s ním súvisí.

130. Podľa § 140a ods. 3 Stavebného zákona; dotknuté orgány v konaniach podľa tohto zákona chránia záujmy uvedené v § 126 ods. 1 v rámci svojej pôsobnosti najmä tým, že majú právo nazerať do spisov, podávať záväzné stanoviská podľa § 140b, zúčastňovať sa na ústnom pojednávaní a miestnej obhliadke a vykonávať so stavebným úradom spoločné úkony podľa tohto zákona.

131. Podľa § 140a ods. 4 Stavebného zákona; obec ako dotknutý orgán uplatňuje v konaniach obsah územnoplánovacej dokumentácie, najmä zásady a regulatívy záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie a ďalšie záujmy, ak jej to vyplýva z osobitných predpisov.

132. Podľa § 140b ods. 1 Stavebného zákona; záväzné stanovisko je na účely konaní podľa tohto zákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci.

133. Podľa § 140b ods. 2 Stavebného zákona; dotknutý orgán je oprávnený uplatňovať požiadavky v rozsahu svojej pôsobnosti ustanovenej osobitným predpisom. Vo svojom záväznom stanovisku je povinný vždy uviesť ustanovenie osobitného predpisu, na základe ktorého uplatňuje svoju pôsobnosť, a údaj, či týmto záväzným stanoviskom zároveň nahrádza stanovisko pre konanie nasledujúce podľa tohto zákona.

134. Podľa § 140b ods. 5 Stavebného zákona; pri riešení rozporov medzi dotknutými orgánmi vyplývajúcich zo záväzných stanovísk sa postupuje podľa § 136. Ak námietky účastníkov konania smerujú proti obsahu záväzného stanoviska, stavebný úrad konanie preruší a vyžiada si od dotknutého orgánu stanovisko k námietkam. Ak dotknutý orgán stanovisko nezmení, stavebný úrad si vyžiada potvrdenie alebo zmenu záväzného stanoviska od orgánu, ktorý je nadriadeným orgánom dotknutého orgánu. Počas prerušenia konania neplynú lehoty na rozhodnutie veci stavebným úradom

135. Podkladom rozhodnutia stavebného úradu boli aj záväzné stanoviská dotknutých orgánov. Dotknuté orgány sú definované v § 140a Stavebného zákona vo vzťahu na § 126 ods. 1 Stavebného zákona. Ide o také orgány verejnej správy, ktoré v rámci konania uskutočňovaného stavebným úradu zabezpečujú vydaním záväzných stanovísk ochranu verejných záujmov, ktorých ochrana im bol zverená osobitnými predpismi ako napr. ochrana zdravia, ochrana jednotlivých zložiek životného prostredia, požiarna bezpečnosť, bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci, ochrana pamiatok atď. Okruh dotknutých orgánov v konkrétnom konaní je determinovaný druhom konania a predmetom konania v závislosti od toho o akej stavbe stavebný úrad koná.

136. V súlade s ustanovením § 140b ods. 1 Stavebného zákona, záväzné stanovisko je na účely konania podľa tohto zákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas, alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní záväzný a bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemožno rozhodnúť vo veci. Záväzné stanovisko nie je rozhodnutím s konštitutívnymi účinkami (§ 149 ods. 1 Stavebného zákona). Jedná sa o podklad pre vydanie rozhodnutia a jeho účinky sa naplno prejavia až vydaním rozhodnutia. Záväzné stanoviská nie sú samostatne spôsobilým predmetom súdneho prieskumu zákonnosti na základe žaloby, pretože záväzné stanovisko má predbežný charakter a jeho zákonnosť sa preskúmava až v spojení s rozhodnutím stavebného úradu (porovnaj závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. ) .

137. Z postoja žalobcu je zrejmé, že nesúhlasí s obsahom záväzných stanovísk dotknutých orgánov. Okrem subjektívneho nesúhlasu, žalobca neuvádza v čom nezákonnosť záväzných stanovísk mala spočívať, pre aký rozpor so zákonom by mali byť zrušené. Tú argumentáciu, ktorú uviedol v žalobe, správny súd nepovažuje za opodstatnenú, pričom sa stotožňuje s vyjadrením žalovaného, ako aj ďalších účastníkov konania k týmto žalobným bodom.

138. Z povahy záväzného stanoviska dotknutého orgánu vyplýva, že sa jedná o autoritatívne stanovisko k danej problematike, ktoré dotknutý orgán zaujme v rámci svojej pôsobnosti. Správne poukázal žalovaný na skutočnosť, že záväzné stanovisko nie je možné overovať v rámci ďalšieho dokazovania. Žalobca nesprávne argumentuje, ak označuje záväzné stanovisko za nesprávne v prípade, ak je vydané súhlasné záväzné stanovisko s požiadavkami (podmienkami), ktorými sa zabezpečuje zverená ochrana verejného záujmu, čo je zákonný postup.

139. Neobstojí žalobná námietka o nesprávnom postupe stavebného úradu po podaní námietok žalobcu v správnom konaní proti záväzným stanoviskám dotknutých orgánov. Správny orgán postupoval správne v zmysle § 140b ods. 5 Stavebného zákona, ak overil záväzné stanoviská konfrontované námietkami žalobcu, vrátane nadriadeným orgánom dotknutého orgánu. Opodstatnenosť námietok žalobcu v procese overovania záväzných stanovísk nebola preukázaná. Stavebný úrad pristúpil k procesu overovania, čím sa zabezpečila ochrana práv účastníka konania, avšak správny súd zdôrazňuje, že na postup v zmysle § 140b ods. 5 Stavebného zákona nemá namietateľ právny nárok a vždy závisí od posúdenia stavebného úradu (po zohľadnení čo konkrétne sa voči záväznému stanovisku namieta), či k takémuto postupu pristúpi alebo nie, pretože stavebný úrad dohliada aj nad tým, aby nebol poskytovaný priestor pre šikanózny výkon práv a zbytočné predlžovanie stavebného konania. Z tohto aspektu možno

konštatovať, že žiadne procesné práva žalobcu neboli upreté, naopak, ak námietky boli overované, dostalo sa mu dostatočnej právnej ochrany.

140. Posúdením zákonnosti a vecnej správnosti obsahu záväzných stanovísk, ktoré boli podkladom rozhodnutia stavebného úradu, správny súd nezistil žiadnu nezákonnosť, či nesprávnosť záväzných stanovísk dotknutých orgánov.

141. Žalobné námietky čo do nesprávnosti výroku stavebného úradu a nedostatočnému odôvodneniu rozhodnutia, považuje správny súd za neopodstatnené. Výrok rozhodnutia stavebného úradu je súladný s ustanovením § 47 ods. 2 Správneho poriadku v spojení s § 66 ods. 1 Stavebného zákona. Rovnako odôvodnenie rozhodnutia obsahuje všetky Správnym poriadkom predpokladané náležitosti v zmysle ustanovenia § 47 ods. 3 Správneho poriadku, na subsidiárne použitie ktorého odkazuje § 140 Stavebného zákona. V tejto súvislosti súd poukazuje tiež na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá nevyžaduje, aby v odôvodnení rozhodnutia bola daná odpoveď na každý argument strany. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie kľúčový, vyžaduje sa osobitná odpoveď práve na tento argument (Georgidias vs. Grécko z 29.05.1997, Higgis vs. Francúzsko z 19.02.1998). Obdobne Ústavný súd SR v uznesení -8 zo dňa 13.06.2012 konštatoval: „...Súčasťou obsahu základného právo na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky..., .... súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia, bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkmi konania..." Uvedené sa vzťahuje aj na konanie pred orgánmi verejnej správy.

142. Správny súd neakceptoval žalobnú námietku žalobcu, čo do porušenia jeho procesných práv v dôsledku tvrdenej vady pri doručovaní, ak rozhodnutie stavebného úradu nebolo doručené jeho právnemu zástupcovi. Správny súd v zhode so stanoviskom prezentovaným vo vyjadrení k žalobe stavebníkmi s odkazom na relevantnú judikatúru súdov zastáva názor, že predmetná vada bola zhojená tým, že žalobca podal odvolanie, na základe ktorého rozhodol žalovaný. Jedná sa pritom o kvalifikované odvolanie, nakoľko žalobca má sám právnické vzdelanie a je advokátom. V danom prípade preto nedoručenie rozhodnutia právnemu zástupcovi do vlastných rúk nemožno kvalifikovať ako podstatné porušenie ustanovenia o konaní pred orgánom verejnej správy. Navyše v dôsledku takéhoto porušenia nebol žalobca ukrátený na svojich právach, ak plne realizoval právo podať odvolanie, na základe ktorého došlo k vydaniu meritórneho rozhodnutia v odvolacom konaní.

143. Požiadavku žalobcu uplatnenú pred správnym súdom na doručenie rozhodnutia žalovaného právnemu zástupcovi žalobcu, správny súd neakceptoval, nakoľko v samotnej žalobe na strane 2 (koniec prvého odseku) konštatuje, že napadnuté rozhodnutie bolo žalobcovi a jeho zástupcovi doručené dňa 03.01.2017, čo vyplývalo aj zo správneho spisu. V zákonom stanovenej lehote podal zástupca žalobcu správnu žalobu, ktorú správny súd meritórne posúdil. Z uvedeného je zrejmé, že rozhodnutie žalovaného bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené, pričom dožadovať sa opakovaného doručenia rozhodnutia právnemu zástupcovi žalobcu „do vlastných rúk" s odkazom na § 24 ods. 1 a § 25 ods. 5 Správneho poriadku, považuje správny súd za daných okolností za prísne formalistický výklad práva, až šikanózny, či zneužívajúci právo v snahe nanovo získať možnosť uplatňovať žalobné námietky v lehote plynúcej od doručenia rozhodnutia právnemu zástupcovi, napriek tomu, že to isté rozhodnutie bolo v jeho faktickej moci doručením dňa 03.01.2017, aj keď nie do vlastných rúk, ale len ako tvrdí žalobca „doporučene bez doplnkovej služby „Opakované doručenie". Žalobca vykonaním C. skúšky preukázal spôsobilosť hájiť práva iných, o to viac aj vlastných.

144. Správny súd dospel k záveru, že správne orgány v posudzovanej veci na základe skutkových zistení dospeli k správnemu záveru, že pre dodatočné povolenie uvedenej stavby boli splnené zákonné podmienky. Na rozhodnutie si zadovážili dostatok podkladov, na základe ktorých bolo preukázané, že dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami chráneným Stavebným zákonom, ako aj s verejnými záujmami chránenými dotknutými orgánmi na podklade osobitných predpisov.

145. Správny súd návrh žalobcu na prerušenie konania podľa v spojení s (použitie ktorého umožňuje ustanovenie ) zamietol spolu s rozhodnutím

vo veci samej, ako nedôvodný. Správny súd sa nestotožnil so stanoviskom žalobcu o nesúlade ustanovenia Stavebného zákona s SR. Zastáva názor, že ustanovenie má opodstatnenie v právnom poriadku, keď inštitút dodatočného povolenia stavby umožňuje zosúladiť skutočný stav so stavom právnym, pričom stavebný úrad tak môže urobiť len v prípade splnenia zákonom stanovených podmienok. Niet pochýb o tom, že každý prípad sa musí posudzovať individuálne. Umožnenie legalizovať stavbu je na mieste najmä v prípade neúmyselného porušenia zákona, v prípade pokiaľ nejde o vedomú ignoráciu zákona s úmyslom obísť riadne stavebné konanie.

146. Za nedôvodný považuje správny súd aj návrh na prerušenie konania podľa , nakoľko nie je na mieste dať podnet na konanie, v ktorom sa vyrieši otázka oporného múra zasahujúceho do vodného koryta, nakoľko vyriešenie tejto otázky nemôže mať význam na rozhodnutie správneho súdu pri posudzovaní zákonnosti rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby „Drobné stavby", a nie oporného múru, ktorý je samostatnou stavbou a o ktorom nebolo žalobou napadnutým rozhodnutím rozhodnuté.

147. Správny súd poukazuje na skutočnosť, že súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musia smerovať aj k spravodlivému výsledku. V podmienkach právneho štátu je neprípustné uprednostňovať mechanickú a formalistickú aplikáciu práva bez ohľadu na zmysel a účel záujmu chráneného právnou normou. Právna norma v ustanovení § 88a Stavebného zákona umožňuje zosúladiť skutočný stav so stavom právnym, za predpokladu, že dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami. Odstránenie nepovolenej stavby, čo je druhým krajným riešením stavby postavenej bez ohlásenia (v prípade drobných stavieb), resp. bez stavebného povolenia je v podmienkach konkrétneho prípadu neproporčným riešením, nakoľko v predmetnej veci v prípade vlastníkov nepovolených stavieb sa nejedná o úmyselné odignorovanie zákona a v prípade žalobcu sa nejedná o účastníka konania, ktorý je dodatočným povolením stavby ukrátený na konkrétnych subjektívnych právach (dovolával sa ochrany vlastníckeho práva k budúcej stavbe), pričom z vykonaného dokazovania vyplynulo, že dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami. Právny formalizmus v podmienkach demokratického právneho štátu nemôže prevládnuť. Úlohou súdu v podmienkach materiálneho právneho štátu je nájsť také riešenie, ktoré je v súlade so všeobecnou ideou spravodlivosti, resp. v súlade s prirodzeno-právnymi princípmi.

148. Z dôvodov vyššie uvedených súd správnu žalobu zamietol ako nedôvodnú podľa . Rozhodnutie správneho súdu o skôr vydaných opatreniach je závislé od rozhodnutia správneho súdu o správnej žalobe. Keďže správny súd správnu žalobu zamietol, vzťahuje sa toto rozhodnutie aj na skôr vydané opatrenia, ktorých zákonnosť posudzoval správny súd v zmysle .

149. Žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, správny súd náhradu trov konania nepriznal, aplikujúc ustanovenie a contr. Ďalším účastníkom konania správny súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech nepriznal, aplikujúc ustanovenie , nakoľko im nevnikli žiadne trovy v súvislosti s plnením povinnosti ktorú by im uložil súd. Zároveň si neuplatnili iné trovy konania, u ktorých by správny súd zvažoval dôvody hodné osobitného zreteľa pre možnosť priznania týchto trov.

150. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný ( ).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť ( , a a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR ( ). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici ( ) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu ( ). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení ( ).

Podľa , , (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa , , (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci.