Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 1/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-29

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. januára 2009

predbežne prerokoval sťažnosť PhDr. E. H., B., zastúpenej advokátkou JUDr. Ľ. B., B.,

namietajúcu porušenie jej základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a základného práva na zákonného sudcu podľa

Slovenskej republiky uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn.

zo 6. augusta 2008 a takto

rozhodol:

Sťažnosť PhDr. E. H. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. septembra

2008 doručená sťažnosť PhDr. E. H., B. (ďalej len „sťažovateľka“), namietajúca porušenie

jej základného práva na súdnu ochranu podľa

(ďalej len „ústava“) a základného práva na zákonného sudcu podľa

uznesením Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.

zo 6. augusta 2008 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorou žiadala vydať tento nález:

„1. Okresný súd Bratislava 1 v konaní vedenom pod sp. zn.: ,

právoplatným uznesením sp. zn. , EX 25/2007 zo dňa 06. 08. 2008, proti

ktorému nie je možný riadny ani mimoriadny opravný prostriedok, porušil základné právo

sťažovateľky, PhDr. E. H., na zákonného sudcu podľa SR, odňatím jej

zákonnému sudcovi v konaní, porušil základné právo zaručené článkom 46 ods. 1 SR

na súdnu ochranu a to v spojení s nesprávnymi a neodôvodnenými skutkovými zisteniami

a právnymi závermi v uznesení, ktoré sú z ústavného hľadiska neakceptovateľné.

2. Uznesenie OS Bratislava 1 sp. zn.: , EX 25/2007 zo dňa 06. 08. 2008

zrušuje a vec vracia Okresnému súdu Bratislava 1 za účelom opätovného prerokovania

a rozhodnutia vo veci s tým, že v ďalšom postupe je súd viazaný právnymi názormi

Ústavného súdu SR.

3. Sťažovateľke PhDr. E. H., priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške

16 000 000,- Sk, slovom šestnásťmiliónovslovenských korún, ktoré jej je Okresný súd

Bratislava 1 povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava 1 je povinný zaplatiť náhradu trov konania PhDr. E. H.

vo výške podľa vyčíslenia, na účet advokátky JUDr. Ľ. B., do 15. dní odo dňa

právoplatnosti tohto nálezu.“

Ako vyplynulo zo sťažnosti doručenej ústavnému súdu, sťažovateľka je ako povinná

účastníčkou exekučného konania, ktoré je proti nej vedené na základe návrhu JUDr. M. B.,

advokáta ako oprávneného (ďalej len „oprávnený“), pre vymoženie sumy

5 694 000 Sk, 19 % DPH z tejto sumy a príslušenstva. Exekučným titulom pre vedenie

exekúcie je notárska zápisnica notárky JUDr. R. B. sp. zn. N 21/2006, Nz 11198/2006,

NCrls 11136/2006 obsahujúca vyhlásenie o uznaní dlhu a súhlase dlžníka s exekúciou

z 23. marca 2006 (ďalej len „notárska zápisnica“). V tejto notárskej zápisnici sťažovateľka

uviedla, že 20. januára 2004 podpísala mandátnu zmluvu s oprávneným ako advokátom

(tvorí neoddeliteľnú súčasť notárskej zápisnice), ktorou sa zaviazala oprávnenému zaplatiť

odmenu za poskytované právne služby. Odmena oprávneného k 23. marcu 2006 predstavuje

5 694 000 Sk a daň z pridanej hodnoty. V notárskej zápisnici sťažovateľka uznala tento svoj

záväzok, vyhlásila, že ho splatí oprávnenému do 31. decembra 2006, a vyhlásila i to, že

súhlasí, aby v prípade nesplnenia jej záväzkov vyplývajúcich z tejto notárskej zápisnice

mohol oprávnený viesť exekučné konanie na jej majetok až do výšky nesplateného dlhu.

Sťažovateľka predložila ústavnému súdu kópiu faktúry, ktorá bola vystavená

oprávneným 19. januára 2007 pod č. 20070027 a ktorou jej faktúruje odmenu za právne

služby podľa mandátnej zmluvy z 20. januára 2004 v súlade s vyhlásením o uznaní dlhu

v notárskej zápisnici. Sťažovateľka ďalej predložila ústavnému súdu kópiu svojho listu

zo 14. januára 2007 adresovaného oprávnenému, v ktorom uviedla, že faktúru neakceptuje,

ako aj tri rôzne mandátne zmluvy, ktoré uzatvorila s oprávneným v rovnaký deň, a to

20. januára 2004, a ktorých predmetom bolo poskytovanie právnych služieb oprávneným

ako advokátom pri ochrane práv a oprávnených záujmov mandanta „v súvislosti

s protiprávnymi úkonmi spoločníka a konateľa spoločnosti W. R. spol. s r. o. (ďalej len

„spoločnosť“) Ing. P. R.“, resp. podľa ďalšej mandátnej zmluvy „v súvislosti

s protiprávnymi úkonmi Ing. S. R. a iných osôb“ a podľa tretej mandátnej zmluvy „najmä

ale nie len v súvislosti s protiprávnymi úkonmi Ing. S. R.“. Mandantom podľa týchto zmlúv

boli v prvej zo zmlúv spoločnosť, ktorej konateľom bola sťažovateľka a samotná

sťažovateľka, v druhej sťažovateľka a v tretej spoločnosť. Odmena mandatára bola

dojednaná ako odmena kombinovaná, a to tak, že mandatárovi patrí jednak odmena

hodinová (4 000 Sk za hodinu a DPH), ktorá bude faktúrovaná spravidla mesačne a prílohou

faktúry bude časová špecifikácia práce za faktúrované obdobie, a jednak odmena podielová

vo výške 25 % a DPH z akejkoľvek peňažnej sumy skutočne vymoženej pre mandanta.

Okrem takejto odmeny patrí mandatárovi i odmena tarifná za zastupovanie v konaní pred

orgánmi verejnej moci, ak bude sťažovateľke takýto nárok na náhradu trov konania

priznaný, s tým, že o takéto sumy sa neznižuje odmena podielová. Hodinová odmena mala

byť splatná v deň splatnosti faktúry, ktorou bude táto odmena faktúrovaná, a podielová

odmena do 10 dní od prijatia plnenia mandantom alebo mandatárom na základe faktúry

mandatára (čl. II mandátnych zmlúv).

Sťažovateľka v priebehu tohto exekučného konania 16. januára 2008 podala

okresnému súdu návrh na jeho zastavenie, eventuálne na odklad exekúcie. Tvrdila, že

exekúcia je neprípustná, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Tento dôvod podľa jej názoru spočíval v tom, že pred okresným súdom sa vedie pod sp. zn.

na návrh sťažovateľky smerujúci voči oprávnenému konanie o určenie

neplatnosti „Vyhlásenia o uznaní dlhu a súhlase dlžníka s exekúciou“ obsiahnuté v notárskej

zápisnici, v ktorom bolo uznesením okresného súdu č. k. -38 z 19. februára

2007 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. -88 z 29. júna

2007 vydané predbežné opatrenie, ktoré je právoplatné a ktorým bolo oprávnenému uložené

zdržať sa úkonov vedúcich k predaju akéhokoľvek hnuteľného i nehnuteľného majetku

sťažovateľky a úkonov obmedzujúcich ich užívanie sťažovateľkou výkonom práv

vyplývajúcich pre povinného z vyhlásenia sťažovateľky o uznaní dlhu a súhlase dlžníka

s exekúciou v notárskej zápisnici až do právoplatného skončenia konania vo veci sp. zn.

. Sťažovateľka ďalej uviedla, že jej dlh voči oprávnenému je dokumentovaný iba

jej vynúteným uznaním dlhu v notárskej zápisnici, ktorej prílohou je iba mandátna zmluva

z 20. januára 2004, k dlhu vystavil povinný faktúru na sumu 5 594 000 Sk a DPH z titulu

odmeny za právne služby na základe mandátnej zmluvy a v súlade s notárskou zápisnicou

bez časovej a vecnej špecifikácie – teda vyúčtovania, ktorá podľa mandátnej zmluvy mala

byť jej súčasťou. Sťažovateľka po doručení faktúry oznámila oprávnenému, že faktúru

neakceptuje. Notársku zápisnicu podpisovala sťažovateľka v stave po diagnostikovaní

nádorového ochorenia v pokročilom štádiu s absenciou slobodnej vôle a na nátlak

oprávneného. Sťažovateľka ďalej poukázala na to, že 20. januára 2004 boli uzatvorené

spolu tri mandátne zmluvy identického obsahu, čo vylučuje posúdiť opodstatnenosť sumy,

ktorá je predmetom exekúcie, keď oprávnený neskôr dve z týchto troch mandatných zmlúv

vypovedal. Sťažovateľka poukazuje na to, že k mandátnym zmluvám nebolo vyhotovené

riadne vyúčtovanie, pokiaľ ide o pohľadávku povinného z mandátnych zmlúv uzatvorených

s obchodnou spoločnosťou, v ktorej bola sťažovateľka konateľkou, tieto si oprávnený

prihlásil do konkurzného konania vedeného proti tejto obchodnej spoločnosti, avšak neboli

mu uznané. Sťažovateľka vo vzťahu k notárskej zápisnici zdôraznila, že uznaním dlhu sa

nezbavila možnosti uplatňovať proti nemu námietky, a teda brániť sa tým, že nárok veriteľa

neobstojí z hľadiska hmotného práva a notárska zápisnica ako taká neobsahuje všetky

predpísané náležitosti. Z týchto dôvodov sťažovateľka podaním zo 16. januára 2008 navrhla

exekučnému súdu exekúciu, alternatívne zastaviť alebo povoliť odklad exekúcie

do právoplatného skončenia veci vedenej pred okresným súdom pod sp. zn. .

Napadnutým uznesením okresný súd rozhodol tak, že odklad exekúcie nepovolil.

Sťažovateľka prevzala rozhodnutie 13. augusta 2008.

K porušeniu základného práva sťažovateľky na zákonného sudcu malo dôjsť tým, že

o návrhu sťažovateľky na zastavenie, alternatívne odklad exekúcie, rozhodla sudkyňa

JUDr. G. B., ktorá nie je zákonnou sudkyňou vo veci, pretože zákonnou sudkyňou v konaní

sp. zn. je sudkyňa JUDr. T. K.

K porušeniu základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu malo dôjsť tým, že

okresný súd pri vydaní napadnutého uznesenia ignoroval dôvody a na ich preukázanie

k návrhu pripojené listinné dôkazy sťažovateľky, nevzal do úvahy existenciu

prebiehajúceho súdneho konania pred okresným súdom sp. zn. a v ňom

vydaného právoplatného predbežného opatrenia. Navyše v odôvodnení napadnutého

rozhodnutia sa uvádza, že nemožno očakávať, že exekúcia bude zastavená, čím je vopred

vylučované určenie neplatnosti notárskej zápisnice v inom samostatnom súdnom konaní

pred jeho právoplatným skončením, a navyše okresný súd diskriminuje sťažovateľku

vo vzťahu k oprávnenému pri uplatňovaní jej práv, čo je o to závažnejšie, že sudkyňa

JUDr. G. B. je predsedníčkou okresného súdu. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané bez

toho, aby okresný súd vzal do úvahy sťažovateľkou predložené listinné dôkazy.

Sťažovateľka so sťažnosťou predložila ústavnému súdu aj uznesenie Krajského súdu

v Bratislave č. k. -189 z 30. mája 2008, ktorým bolo potvrdené uznesenie

okresného súdu č. k. -151 z 5. februára 2008, ktorým bol zamietnutý návrh

oprávneného ako odporcu na zrušenie predbežného opatrenia vydaného uznesením č. k.

-38 z 19. februára 2007.

Sťažovateľka ďalej v sťažnosti ústavnému súdu uviedla, že v rovnakej exekučnej

veci okresný súd 12. augusta 2008 vydal bez návrhu sudkyňou JUDr. G. B. uznesenie

sp. zn. , ktorým povolil odklad rovnakej exekúcie v časti predaja

nehnuteľnosti, ktorej je sťažovateľka podielovou spoluvlastníčkou, a to do doby zániku

predbežného opatrenia vydaného okresným súdom uznesením č. k. -38

z 19. februára 2007. Touto nehnuteľnosťou je byt č. 57 na 6. poschodí v dome súp. č. 6302,

stojacom na parc. č. 10215/1, okres B., obec B., k. ú. S., zapísané na LV č. 6669, ktorého je

sťažovateľka podielovou spoluvlastníčkou v ½ a druhým podielovým spoluvlastníkom v ½

je I. L., ktorý nadobudol spoluvlastnícky podiel na základe kúpnej zmluvy z 11. decembra

2007, a k tomu prináležiaci spoluvlastnícky podiel na pozemkoch zapísaných na LV č. 6803

v rovnakom vlastníckom režime (ďalej len „byt“). V odôvodnení tohto rozhodnutia okresný

súd uviedol, že z oznámenia súdneho exekútora povereného vykonávaním exekúcie

doručeného okresnému súdu 11. februára 2008 zistil, že podielový spoluvlastník tejto

nehnuteľnosti si uplatnil u súdneho exekútora predkupné právo, a to listom z 5. februára

2008. Z obsahu spisu vedeného pred okresným súdom pod sp. zn. exekučný

súd zistil, že predmetom tohto konania je nielen návrh sťažovateľky na určenie neplatnosti

„Vyhlásenia o uznaní dlhu a súhlase dlžníka s exekúciou“, ale aj zmluvy o zabezpečení

záväzku prevodom práva uzatvorenej medzi sťažovateľkou ako dlžníkom a oprávneným ako

veriteľom 29. marca 2006. Hoci okresný súd pôvodne predbežným opatrením vydaným

uznesením č. k. -38 z 19. februára 2007 zakázal oprávnenému ako odporcovi

vykonávať úkony vedúce k predaju hnuteľného a nehnuteľného majetku sťažovateľky

a úkonov obmedzujúcich ich užívanie výkonom práv vyplývajúcich pre odporcu ako

oprávneného i zo zmluvy o zriadení záložného práva uzatvorenej medzi Ing. M. F. – dcérou

sťažovateľky - a odporcom – oprávneným – z 23. marca 2006, Krajský súd v Bratislave ako

súd odvolací v tejto časti svojím uznesením č. k. -88 z 29. júna 2007 uznesenie

okresného súdu zmenil a v tomto rozsahu návrh na vydanie predbežného opatrenia zamietol.

Predmetom záložnej zmluvy bol spoluvlastnícky podiel vo veľkosti ½ na byte patriaci

Ing. M. F. a touto záložnou zmluvou bol zabezpečený záväzok sťažovateľky voči

oprávnenému na úhradu odmeny za poskytovanie právnych služieb. Ďalej okresný súd

v odôvodnení uznesenia sp. zn. , ktorým povolil odklad rovnakej exekúcie

v časti predaja spoluvlastníckeho podielu sťažovateľky na byte uviedol, že z exekučného

spisu mal za preukázané, že podielový spoluvlastník nehnuteľnosti – Mgr. I. L. – 5. februára

2008 v hotovosti zložil na účet súdneho exekútora sumu vo výške podielu, ktorý sa mal

vydražiť. Nehnuteľnosť mala byť predmetom dražby, ktorá sa mala uskutočniť 8. februára

2008. Okresný súd vzal do úvahy aj skutočnosť, že sťažovateľka písomne oznámila

oprávnenému, že má záujem jeho pohľadávku uhradiť, snaží sa dlh vyrovnať, čo sa stalo

deväť mesiacov po spísaní notárskej zápisnice. S poukazom na toto správanie sťažovateľky,

ako aj s poukazom na to, že v exekučnom konaní nie je možné navrátenie

do predchádzajúceho stavu a vo veci sp. zn. bolo vydané predbežné opatrenie,

aj bez návrhu povolil odklad exekúcie v časti predaja označenej nehnuteľnosti. Dôvod na

povolenie odkladu exekúcie ako celku však okresný súd nezistil.

Proti tomuto uzneseniu podala sťažovateľka odvolanie z 27. augusta 2008, v ktorom

poukázala na to, že uznesenie exekučného súdu sp. zn. z 12. augusta 2008

vydala sudkyňa, ktorá vo veci nie je zákonnou sudkyňou. Ďalej uviedla, že 12. februára

2007 podala okresnému súdu žalobu o určenie platnosti jej odstúpenia od zmluvy

o zabezpečení záväzku prevodom práva z 29. marca 2006, o ktorej sa vedie konanie pod

sp. zn. a dosiaľ nebolo právoplatne skončené. Keďže oprávnený previedol

spoluvlastnícky podiel na byte vo veľkosti ½ kúpnou zmluvou z 27. novembra 2007 I. L.

a túto zmluvu považuje sťažovateľka za neplatnú, podala okresnému súdu žalobu o určenie

jej neplatnosti, o ktorej sa vedie konanie pod sp. zn. a nebolo dosiaľ

právoplatne skončené. Sťažovateľka uzatvorila s oprávneným 29. marca 2006 aj zmluvu

o zabezpečení záväzku prevodom práva, ktorej predmetom bola chata v M. vo vlastníctve

sťažovateľky. Ide o nehnuteľnosť zapísanú na LV č. 71, ako chata súp. č. 265 a parc. č.

565/1 a parc. č. 566, okres N., obec M., k. ú. M., na ktorom je ako výlučný vlastník tejto

nehnuteľnosti vedený oprávnený. V týchto súvislostiach poukázala sťažovateľka na to, že

podľa jej názoru mala byť kúpna cena za ½ bytu, ktorú získal oprávnený jeho predajom

a ktorá predstavovala 3 200 000 Sk, ako aj hodnota chaty v M., ktorá predstavuje podľa

názoru sťažovateľky sumu 2 090 000 Sk, odpočítaná od jej dlhu, pre ktorý sa vedie voči nej

exekúcia. V súvislosti so zmluvou o zabezpečení záväzku prevodom práva, ktorej

predmetom bola chata v M., podala sťažovateľka žalobu o určenie platnosti jej odstúpenia

od tejto zmluvy a žalobu o určenie neplatnosti tejto zmluvy, o ktorých sa vedú dosiaľ

právoplatne neskončené konania pred okresným súdom pod sp. zn. a sp. zn.

. Vo svojom odvolaní poukázala sťažovateľka aj na to, že I. L. je

advokátskym koncipientom Mgr. M. L. v spoločnej advokátskej kancelárii s oprávneným.

Na výzvu ústavného súdu uviedla sťažovateľka podaním doručeným ústavnému súdu

28. októbra 2008, že proti napadnutému rozhodnutiu odvolanie nepodala vychádzajúc

z obsahu poučenia uvedeného na rozhodnutí. Sťažovateľka svoju sťažnosť doplnila

podaním z 8. decembra 2008, v prílohe ktorého doručila ústavnému súdu kópie niektorých

listín založených v exekučnom spise.

Na výzvu ústavného súdu okresný súd podaním sp. zn. Spr. 3764/08 z 3. decembra

2008 oznámil, že v konaní vedenom pred okresným súdom pod sp. zn. v čase

vydania rozhodnutia z 12. augusta 2008 zákonná sudkyňa JUDr. T. K. bola práceneschopná

a v zmysle platného rozvrhu práce na rok 2008 pre okresný súd bola jej zastupujúcou

sudkyňou JUDr. G. B.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť predovšetkým vtedy,

ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného

práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom tohto orgánu a základným právom, ktorého porušenie sa namietalo,

ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo

procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože

uvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne nepripúšťajú (, ,

, a ).

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa prvej vety nikoho nemožno odňať jeho zákonnému

sudcovi.

1. Ústavný súd sa zaoberal najprv tou časťou sťažnosti sťažovateľky, v ktorej

namietala porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa

tým, že okresný súd jej návrhu na odklad exekúcie nevyhovel, hoci podľa názoru

sťažovateľky pre povolenie odkladu exekúcie boli splnené podmienky a napriek tomu

okresný súd dospel k opačnému záveru, pretože pri vydaní napadnutého uznesenia

ignoroval dôvody a na ich preukázanie k návrhu pripojené listinné dôkazy sťažovateľky,

nevzal do úvahy existenciu prebiehajúceho súdneho konania pred okresným súdom sp. zn.

a v ňom vydané právoplatné predbežné opatrenie.

Okresný súd v odôvodnení uznesenia sp. zn. zo 6. augusta 2008 najprv

zhrnul obsah spisu, obsah podania súdneho exekútora z 31. januára 2008, ktorým sa na

výzvu okresného súdu vyjadril k návrhu povinnej na odklad exekúcie v tom zmysle, že

návrh sťažovateľky je účelový a zameraný na ďalšie spôsobenie prieťahov v exekučnom

konaní, a obsah podania oprávneného, ktoré na výzvu okresného súdu doručil 1. februára

2008 a v ktorom poukázal na to, že sťažovateľka opätovne žiada o odklad exekúcie z tých

istých dôvodov, neuviedla dôvody, ktoré sú zákonnými dôvodmi na zastavenie exekúcie,

keďže takýmto dôvodom nie je ani existencia predbežného opatrenia v konaní sp. zn.

, pretože jeho existencia nebráni výkonu exekúcie, a poukázal aj na to, že

v dôsledku nezaplatenie dane z pridanej hodnoty sťažovateľkou, musel požiadať o odklad

splnenia tejto povinnosti správcu dane, čo má za následok penalizáciu vo výške trojnásobku

základnej úrokovej sadzby Národnej banky Slovenska. Pokiaľ ide o dôvody zamietnutia

návrhu na povolenie odkladu exekúcie v prospech sťažovateľky, okresný súd uviedol:

„Aby súd povolil odklad exekúcie je potrebné, aby boli súčasne splnené podmienky

ustanovené v § 56 ods.1 Exekučného poriadku, t. z., že povinný sa musí bez svojej viny

ocitnúť prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo

príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky a zároveň oprávnený by nemohol byť

odkladom exekúcie vážne poškodený. Alebo súd môže odklad exekúcie povoliť v prípade, že

možno očakávať, že exekúcia bude zastavená.

V súlade s citovanými ustanoveniami a na základe zisteného skutkového stavu súd

nepovolil odklad exekúcie, nakoľko povinný žiadnymi dokladmi nepreukázal, že exekúcia by

mala pre povinného zvlášť nepriaznivé dôsledky a oprávnený by nebol odkladom exekúcie

vážne poškodený a ani nemožno očakávať, že exekúcia bude zastavená, naopak zo

spisového materiálu je zrejmé, že oprávnený by bol odkladom exekúcie vážne poškodený

a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.“

Ústavný súd uznáva, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie

podľa je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho

rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo

relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov

a obranou proti takému uplatneniu. Vyjadruje to aj znenie § 157 ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), podľa ktorého v odôvodnení rozsudku uvedie súd

podstatný obsah prednesov, stručne a jasne vyloží, ktoré skutočnosti má preukázané a ktoré

nie, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov

spravoval, prečo nevykonal i ďalšie dôkazy, a posúdi zistený skutkový stav podľa

príslušných ustanovení, ktoré použil. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky

otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,

prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby

zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie

rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ

rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo

účastníka na spravodlivý proces ().

Vychádzajúc z týchto ústavne významných úvah zaoberal sa ústavný súd posúdením

obsahu napadnutého rozhodnutia z uvedených hľadísk a dospel k záveru, že okresný súd na

argumentáciu sťažovateľky reagoval primeraným spôsobom, vysporiadal sa so všetkými

okolnosťami, ktoré majú pre vec podstatný význam a ktoré dostatočne objasňujú skutkový

a právny základ rozhodnutia, a do odôvodnenia svojho rozhodnutia uviedol postup, akým

dospel k svojmu rozhodnutiu.

Ako vyplýva z podanej sťažnosti, sťažovateľka nesúhlasí s právnym názorom

okresného súdu, podľa ktorého v danom prípade neboli splnené podmienky umožňujúce

okresnému súdu odklad exekúcie povoliť.

Podľa § 56 ods. 1 Exekučného poriadku na návrh povinného môže súd povoliť

odklad exekúcie, ak sa povinný bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by

neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť

nepriaznivé následky a oprávnený by nebol odkladom exekúcie vážne poškodený. Odklad

exekúcie možno povoliť iba na návrh povinného, ktorý je fyzickou osobou.

Povolenie odkladu exekúcie podľa § 56 ods. 1 Exekučného poriadku, teda z tzv.

sociálneho dôvodu, prichádza do úvahy iba v prípade, ak sú súčasne splnené tieto

podmienky:

1. povinný je fyzickou osobou,

2. povinný o odklad exekúcie požiadal,

3. povinný sa bez svojej viny ocitol v takom postavení, že by neodkladná exekúcia

mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky,

4. povinný sa ocitol v takomto postavení iba prechodne,

5. oprávnený by nebol odkladom exekúcie vážne poškodený.

Podmienku uvedenú v bode 3, teda pojem „zvlášť nepriaznivých následkov“, treba

vykladať tak, že o tento prípad pôjde iba vtedy, ak následky neodkladného výkonu exekúcie

spočívajú v ohrození základných životných istôt. Podmienku uvedenú v bode 4 treba

vykladať zasa tak, že ide o dôvod, ktorý je iba prechodný, teda nie je dlhodobý alebo trvalý.

To znamená, že ide o dôvod, v súvislosti s ktorým možno opodstatnene očakávať, že časom

odpadne a v exekúcii bude možné pokračovať. Preto trvalý stav takéhoto sociálneho

postavenia povinného vylučuje možnosť z tohto dôvodu povoliť na jeho návrh odklad

exekúcie.

V konaní o povolenie odkladu exekúcie ťaží povinného nielen bremeno tvrdenia,

pokiaľ ide o naplnenie podmienok povolenia odkladu exekúcie, ale i dôkazné bremeno,

pokiaľ ide o preukázanie ich naplnenia. Toto dôkazné bremeno unesie povinný iba

v prípade, ak splnenie podmienok na odklad exekúcie vyplýva z obsahu exekučného spisu

alebo dôkazov, ktoré exekučnému súdu predloží alebo ktoré označí.

Podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku aj bez návrhu môže súd povoliť odklad

exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57).

Povolenie odkladu exekúcie podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku predpokladá

preukázanie povinným takých okolností, z ktorých vyplýva, že možno dôvodne očakávať

zastavenie exekúcie v dôsledku splnenia podmienok stanovených na zastavenie exekúcie

podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku. Pred povolením odkladu exekúcie z tohto dôvodu

by malo byť teda dostatočne osvedčené, že sa začalo konanie alebo iný právny postup,

ktorého výsledkom môže byť právna skutočnosť spôsobujúca zastavenie exekúcie podľa

§ 57 Exekučného poriadku. Takouto skutočnosťou je vždy rozhodnutie súdu o odklade

vykonateľnosti exekučného titulu, ktoré môže byť vydané aj v konaní o obnove konania

( ), resp. situácia, s ktorou odklad vykonateľnosti spája právo, napr. povolenie

obnovy konania ( ). Takouto skutočnosťou však automaticky nie je

akékoľvek súdne konanie začaté povinným, ktorým spochybňuje platnosť alebo účinky

exekučného titulu.

Ako vyplýva i z tvrdení sťažovateľky, dosiaľ okresný súd v konaní vedenom pod

sp. zn. právoplatne nerozhodol. Predbežné opatrenie vydané v tomto konaní

nepredstavuje prekážku prebiehajúcej exekúcie, pretože ukladá povinnosť iba oprávnenému.

Do prebiehajúcej exekúcie nemôže zasiahnuť iný súd, než súd exekučný.

Vykladať podmienky, za splnenia ktorých môže exekučný súd exekúciu zastaviť

podľa § 56 ods. 1 Exekučného poriadku, je potrebné tak, aby sa dosiahla spravodlivá

rovnováha, a dôsledne porovnať následky nepovolania odkladu exekúcie pre povinného

a následky jeho povolenia pre oprávneného tak, aby ani oprávnený nebol povolením

odkladu exekúcie vážne poškodený.

Podľa názoru ústavného súdu okresný súd vykonal ústavne súladný výklad platných

právnych predpisov, ktorý nie je svojvoľný a nepopiera zmysel interpretovaných

a použitých právnych noriem.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že jej podstatou je nesúhlas sťažovateľky s právnym

názorom okresného súdu týkajúcim sa existencie dôvodov na povolenie odkladu exekúcie.

Ústavný súd už pri svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil, že skutočnosť, že

sťažovateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru

o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto názoru a nezakladá ani oprávnenie

ústavného súdu nahradiť jeho právny názor svojím vlastným (). Táto okolnosť

nemôže byť dôvodom na vyslovenie porušenia sťažovateľovho základného práva už aj

z toho dôvodu, že ústavný súd nie je opravnou inštanciou vo veciach patriacich

do právomoci všeobecných súdov ().

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať

a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov

viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi

bol, alebo nebol náležite zistený skutkový stav veci a aké skutkové zistenia a právne závery

zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje

na kontrolu zlučiteľnosti takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne

medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (

mutatis mutandis , , , ). Z tohto postavenia

ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať rozhodnutia všeobecných súdov, ak

v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím došlo k porušeniu

základného práva alebo slobody.

Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia okresného súdu jasným a zrozumiteľným

spôsobom reaguje na všetky pre vec z hľadiska právneho i skutkového podstatné argumenty

sťažovateľky obsiahnuté v jej návrhu na povolenie odkladu exekúcie. Takéto odôvodnenie

považuje ústavný súd za dostatočné, ústavne konformné a spôsob aplikácie dotknutých

noriem okresným súdom za zlučiteľný s i medzinárodnými zmluvami o ľudských

právach a základných slobodách. Zo záverov okresného súdu týkajúcich sa posudzovanej

právnej otázky nevyplýva jednostrannosť alebo taká aplikácia príslušných ustanovení

všeobecnezáväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu.

Výklad dotknutých právnych noriem zodpovedá zároveň princípom rozumného

usporiadania práv a povinností dotknutých subjektov. Závery okresného súdu, pokiaľ ide

o existenciu dôvodov na povolenie odkladu exekúcie, nemožno preto považovať za zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne.

Z týchto dôvodov ústavný súd podľa odmietol

sťažnosť sťažovateľky v časti namietajúcej porušenie základného práva na súdnu ochranu

podľa ako zjavne neopodstatnenú.

Pre úplnosť ústavný súd zdôrazňuje, že sa bližšie nezaoberal sťažovateľkou

tvrdenými dôvodmi na zastavenie exekúcie, pretože o jej návrhu na zastavenie exekúcie

dosiaľ okresný súd nerozhodol.

2. Sťažovateľka v ďalšej časti sťažnosti doručenej ústavnému súdu namietala

porušenie svojho základného práva nebyť odňatý zákonnému sudcovi podľa čl. 48 ods. 1

, ku ktorému malo dôjsť tým, že napadnuté rozhodnutie vydala sudkyňa JUDr. G. B.,

ktorá pre vec nebola zákonnou sudkyňou, keďže zákonnou sudkyňou podľa názoru

sťažovateľky bola iba JUDr. T. K.

Podľa sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak

so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať

pochybnosti o ich nezaujatosti.

Podľa účastníci majú právo z dôvodov podľa

uplatniť námietku zaujatosti voči sudcovi, ktorý vec má prejednávať a rozhodnúť.

Podľa účastník môže uplatniť námietku zaujatosti podľa odseku 1

najneskôr na prvom pojednávaní, ktoré viedol sudca, o ktorého vylúčenie ide, alebo

do 15 dní, odkedy sa mohol dozvedieť o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený.

Z obsahu pripojeného spisu, ako aj z vyjadrenia sťažovateľky nevyplýva, že by túto

možnosť pred súdom využila. V sťažnosti sťažovateľka tvrdí, že postup predsedníčky súdu

považuje za nezákonný, spočívajúci predovšetkým v tom, že vo veci konala, aj keď jej to

neprislúchalo v rozpore s rozvrhom práce súdu. Za tých okolností mala sťažovateľka využiť

možnosť už citovaných ustanovení . O jej námietke by

rozhodoval v konečnom dôsledku nadriadený súd, ktorý by sa zaoberal aj ňou vznesenými

námietkami, zahrňujúcimi v sebe aj rozvrh práce na namietanom súde.

Za uvedených okolností, keďže sťažovateľka nevyužila možnosť postupu podľa

uvedených ustanovení , je sťažnosť v tomto smere podaná

ústavnému súdu neprípustná, a preto ju bolo treba odmietnuť.

Okrem toho ústavný súd vyzval okresný súd na predloženie rozvrhu práce okresného

súdu na rok 2008 a jednotlivých dodatkov k nemu prijatých (ďalej len „rozvrh práce“) a po

jeho doručení vyzval okresný súd na vyjadrenie, z akého dôvodu, vo veci sťažovateľky

vydala napadnuté rozhodnutie sudkyňa JUDr. G. B. Keďže z podania okresného súdu

sp. zn. Spr. 3764/08 z 3. decembra 2008 vyplynulo, že v konaní vedenom pred okresným

súdom pod sp. zn. v čase vydania napadnutého rozhodnutia zákonná sudkyňa

JUDr. T. K. bola práceneschopná a v zmysle platného rozvrhu práce pre okresný súd bola

jej zastupujúcou sudkyňou JUDr. G. B., ústavný súd skúmal správnosť tohto tvrdenia

okresného súdu vo väzbe na ním už prv predložený rozvrh práce.

Ako vyplynulo z rozvrhu práce v jeho pôvodnom znení, predsedníčka senátu

JUDr. T. K. mala pridelené okrem iného v roku 2008 k 31. decembru 2007 nevybavené veci

reg. Er, 1 Er, 1 Erd, 1 Ercud a do rozsahu jej pôsobnosti patrilo konanie a rozhodovanie vo

veciach udelenia poverenia za vykonanie exekúcie a ďalších veciach podľa zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení.

Zastupujúcou sudkyňou JUDr. T. K. bola určená JUDr. J. G.

Rozvrh práce v jeho pôvodnom znení bol následne zmenený okrem iného aj

dodatkom č. 2 k rozvrhu práce z 21. januára 2008, ktorý nadobudol účinnosť 23. januára

2008. Podľa čl. III tohto dodatku bola zastupujúcou sudkyňou JUDr. T. K. určená JUDr. G.

B., s ktorou sa vzájomne zastupovala.

S ohľadom na uvedené skutočnosti a s poukazom na to, že napadnuté rozhodnutie

bolo vydané 6. augusta 2008, teda po nadobudnutí účinnosti dodatku č. 2 k rozvrhu práce

okresného súdu, dospel ústavný súd k záveru, že pokiaľ napadnuté rozhodnutie vydala

JUDr. G. B., vydala ho ako zastupujúca sudkyňa JUDr. T. K., a teda ako zákonná sudkyňa

podľa o súdoch v platnom znení.

Preto ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľky, v ktorej namietala porušenie

svojho základného práva nebyť odňatý zákonnému sudcovi, podľa .

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej

časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. januára 2009