Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_24Er-698-2017.pdf
PDF · 144.3 KB
Case nature
Area
Subarea
24Er/698/2017
Uznesenie
Okresný súd Žiar nad Hronom vo veci exekúcie oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zastúpený Advocate, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti povinnému: A. B., nar.: XX. XX. XXXX, C. A. C. D., zastúpený Mgr. Richard Bebjak, advokát so sídlom Lermontovova 14, 811 05 Bratislava, vedenej pod sp. zn. EX 14407/17, súdnym exekútorom JUDr. Rudolf Krutý, PhD., o vymoženie istiny 76,26 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e.
Súd p o v o ľ u j e o d k l a d exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. pod sp. zn. EX 14407/17 a na tunajšom súde pod č.k. 24Er/698/2017 a to do času nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu o návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 20. 01. 2023 podanom v konaní vedenom na tunajšom súde pod č.k. 24Er/698/2017.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „súd“ alebo „okresný súd“) poveril 04.07.2017, vydaným súdneho exekútora vykonaním exekúcie v zmysle exekučného titulu rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a. s., vedeným pod č. SR 07134/14 zo dňa 27. 11. 2014.
2.1. Dňa 20. 01. 2023 bol súdu doručený návrh povinného na odklad a zastavenie exekúcie v ktorom uviedol, že exekučný titul v danom exekučnom konaní je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Bratislava, sp. zn. SR 07134/14 zo dňa 27. 11. 2014, ktorý povinný považuje dôsledkom porušenia záväzkovo právneho vzťahu, ktorý vznikol na základe zmluvy o úvere č. 601500225 uzatvorenej medzi oprávneným a povinným (ďalej len „zmluva o úvere“). Vzťah medzi oprávneným a povinným založený zmluvou o úvere je vzťahom spotrebiteľským, nakoľko z okolností uzatvorenia zmluvy o úvere a najmä s ohľadom na povahu strán je zrejmé, že veriteľ pri uzatváraní zmluvy o úvere konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Povinný ďalej uvádza, že ako spotrebiteľ nemal možnosť podstatným spôsobom ovplyvniť obsah predmetnej zmluvy o úvere, nakoľko jej súčasťou boli aj všeobecné obchodné podmienky, ako aj rozhodcovská zmluva. Zmluva o úvere je adhéznou zmluvou, ktorú spotrebiteľ mohol prijať ako celok resp. odmietnuť. Predmetná rozhodcovská zmluva, ktorá mala založiť právomoc rozhodcovského súdu, vykazuje znaky neprijateľných podmienok a s poukazom na ustanovenia § 52 a nasl. Je potrebné ju posúdiť ako absolútne neplatnú, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Z textu rozhodcovskej zmluvy zo dňa 11. 05. 2012 je zrejmé, že sa viaže priamo k zmluve o úvere č. 601500225, ktorú uzatvoril povinný (dlžník) so spoločnosťou Pohotovosť, s. r. o., Bratislava. Aj keď je rozhodcovská zmluva samostatnou zmluvou, podľa jej obsahu ju možno posúdiť ako podmienku zmluvy o úvere z toho istého dňa, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou. Rozhodcovská zmluva nebola s povinným individuálne dojednaná. Dojednanie zmluvných strán o právomoci rozhodcovského súdu by malo charakter individuálnej zmluvnej podmienky vtedy, ak by povinnému boli poskytnuté jasné a
zrozumiteľné informácie, čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť akceptovaná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle zmluvných strán. V danom prípade z návrhu rozhodcovskej zmluvy nevyplýva, že spotrebiteľ mal reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej rozhodcovskej zmluvy ovplyvniť. Z dôvodov tak, ako je uvedené vyššie, ide o dojednanie zvyšujúce nerovnovážne postavenie účastníkov zmluvy, keďže vyvoláva hrubý nepomer na ťarchu spotrebiteľa a preto ide o dojednanie, ktoré je svojím obsahom v rozpore s § 53 ods. 1 OZ, ako aj v rozpore s dobrými mravmi. Spotrebiteľovi bol vnútený tak spôsob rozhodovania budúcich sporov, ako aj subjekt, ktorému má byť táto kompetencia zverená a ktorý je súkromnou osobou, bez toho, aby mal možnosť akejkoľvek úpravy či zmeny, pričom nejde o zmluvnú podmienku, ktorá by sa priamo týkala predmetu uzatváranej zmluvy o úvere. Vzhľadom na uvedené skutočnosti povinný žiadal súd, aby do rozhodnutia súdu o zastavení exekúcie povolil odklad exekúcie.
2.2. Dňa 26. 02. 2023 bolo súdu doručené vyjadrenie oprávneného k návrhu povinného na zastavenie a odklad exekúcie, v ktorom oprávnený uviedol, že povinný uzavrel s oprávneným Zmluvu o úvere ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru (ďalej v texte len ako „VPPÚ“ v príslušnom gramatickom tvare). Priamo na prednej strany Zmluvy o úvere sa uvádza, že dlžník vyhlasuje, že súhlasí so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Súčasne potvrdzuje prevzatie zmluvy vrátane týchto všeobecných podmienok (na zadnej strane tejto zmluvy) a vyhlasuje, že je plne spôsobilý na všetky právne úkony a že uvedené osobné údaje zodpovedajú skutočnosti. Je nepochybné, že rozhodcovská zmluva, dohodnutá medzi oprávneným a povinným je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou zmluvou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Už len z tohto pohľadu rozhodcovská zmluva nevyžaduje od povinného, aby spory s oprávneným riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. V zmysle rozhodcovskej zmluvy článku II - predmet zmluvy v bode 1 sa uvádza: zmluvné strany sa dohodli riešiť všetky spory vzniknuté z predmetných zmlúv úvere buď pred Stálym rozhodcovským súdom spoločnosti Slovenská rozhodcovská a. s. (ďalej len „rozhodcovský súd“), alebo pred príslušným všeobecným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde. Z toho jasne vyplýva, že nie je daná výlučnosť rozhodcovského súdu, a povinný sa má možnosť v prípade nespokojnosti obrátiť na všeobecný súd. Rozhodcovská zmluva ako dokument na samostatnom liste papiera môže, ale rovnako nemusí byť uzavretá spolu so zmluvou o úvere. Následne preto, v prípade, že žiadateľ o úver uzavrie rozhodcovskú zmluvu, pri vzniku sporu zo zmluvy o úvere má každá strana možnosť voľby medzi rozhodcovským a súdnym konaním (nakoľko sa jedná o tzv. nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu). V prípade, že rozhodcovskú zmluvu žiadateľ neuzavrie, eventuálny spor zo zmluvy o úvere sa bude riešiť súdnou cestou. Je naviac logické, že pokiaľ by zo strany dlžníka došlo po uzavretí zmluvy k jej porušeniu, t. j. k jeho protiprávnemu konaniu, bude to práve veriteľ, ktorý bude nútený obrátiť sa so žiadosťou o právnu ochranu na príslušný orgán, a to buď na základe voľby medzi rozhodcovským a súdnym konaním, alebo priamo na súd (pretože vo vzťahu k nemu nebude uzavretá rozhodcovská zmluva) alebo priamo na rozhodcovský orgán (pretože vo vzťahu k nemu bude rozhodcovská zmluva výhradná). Následky tohto procesného kroku už upravuje príslušné procesné právo, a nie rozhodcovská zmluva. Ako z vyššie uvedeného vyplýva, v prípade rozhodcovskej zmluvy sa teda jedná o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku. Medzi oprávneným a povinným bola v predmetnom prípade uzatvorená rozhodcovská zmluva, a to na samostatnom liste papiera, oddelene od samotnej Zmluvy o úvere. Zároveň oprávnený poukazuje, že povinný svojím podpisom zo dňa 11. 05. 2012 vyhlásil, že s uzatvorením Rozhodcovskej zmluvy súhlasí, zároveň vyhlasuje, že bol pred uzatvorením zmluvy osobitne poučený o dôsledkoch uzatvorenia tejto rozhodcovskej zmluvy. Povinný svojím podpisom ako vážnym, zrozumiteľným a určitým prejavom vôle súhlasil s uzavretím. Z toho dôvodu oprávnený navrhuje podanie povinného odmietnuť.
3. Exekučný súd musel vziať do úvahy skutočnosť, že predpokladom na vedenie exekúcie voči dlžníkovi je exekučný titul [§ 41 zákona č. 233/1995 Z. z., o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, v znení účinnom do 31. 03. 2017 (ďalej len „Exekučný poriadok)]. Exekučným titulom je iba také rozhodnutie, ktoré je vykonateľné a ktoré ukladá určitú povinnosť. Každé rozhodnutie, aj iný titul, ktorého nútený výkon sa navrhuje, musí súd podrobiť skúmaniu, či sú splnené podmienky vykonateľnosti (formálnej i materiálnej). V tomto rozsahu skúma exekučný súd exekučný titul pri rozhodovaní o žiadosti exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44), na prípadnú námietku povinného proti exekúcii (§ 50), na prípadný návrh povinného na zastavenie exekúcie (§ 58). Súd musí zároveň v tomto rozsahu skúmať
exekučný titul počas celého exekučného konania (t. j. v každom štádiu konania na návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu) a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti, musí exekúciu aj bez návrhu zastaviť. Skutočnosť, že dňa 21. 7. 2015 bolo v predmetnej veci vydané poverenie na vykonanie exekúcie, nebráni skúmaniu podmienok vykonateľnosti exekučného titulu kedykoľvek v priebehu exekúcie. Poverenie totiž nie je súdnym rozhodnutím a nezakladá prekážku veci rozhodnutej (res iudicata). Poverenie na vykonanie exekúcie je individuálny právno-aplikačný akt, ktorý má priame právne účinky len voči osobe súdneho exekútora. Ide o procesný úkon exekučného súdu adresovaný súdnemu exekútorovi, na základe ktorého súdny exekútor môže začať vykonávať exekúciu (§ 36 ods. 2 druhá veta Exekučného poriadku), a ktorým súdny exekútor preukazuje svoje oprávnenie exekúciu vykonávať. Poverenie na vykonanie exekúcie však nemá priame právne účinky voči osobe povinného, preto voči nemu ani nemôže využiť žiadne opravné prostriedky (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo 205/2011 zo dňa 01. 02. 2012). 4. Exekučný súd plniac svoju zákonnú povinnosť v každom štádiu exekučného konania skúmať, či exekúcia prebieha na základe vykonateľného exekučného titulu, preskúmal, či rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 07134/14 zo dňa 27. 11. 2014 je vykonateľným exekučným titulom. 5. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník (ďalej prípadne len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. 6. Na prvom mieste súd skúmal povahu právneho vzťahu, ktorý medzi účastníkmi konania vznikol na základe zmluvy o úvere uzatvorenej dňa 11. 05. 2012, ako aj v ten istý deň uzavretej rozhodcovskej zmluvy vo forme osobitnej zmluvy. Súd posúdil právne vzťahy z oboch predmetných zmlúv ako spotrebiteľské zmluvné vzťahy. Pri určení, či ide o spotrebiteľskú zmluvu na účely posúdenia ne/ prijateľnosti jej jednotlivých dojednaní nie je podstatný predmet zmluvy, ale povaha jej strán. Súdny dvor v týchto súvislostiach v rozsudku vo veci C-488/11 E. F. G. C., H. E. A. I. proti J. C., zo dňa 30. 05. 2013 (body 29-30), pokiaľ ide pôsobnosť smernice 93/13 EHS uviedol, že žiadne ustanovenie smernice neuvádza, na aké druhy zmlúv sa aplikuje, pritom smernica definuje zmluvy, na ktoré sa vzťahuje, odkazom na určitú vlastnosť zmluvných strán, podľa toho či konajú alebo nekonajú s cieľom vzťahujúcim sa k ich obchodom, podnikaniu alebo povolaniu. 7. Oprávnený konal pri plnení a uzatváraní zmluvy o úvere v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, a to s ohľadom na jeho predmet činnosti uvedený v Obchodnom registri, ktorým je aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, t. j. svojím konaním a postavením v predmetnom zmluvnom vzťahu bez akýchkoľvek pochybností naplnil legálnu definíciu dodávateľa tak, ako je uvedená v § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka. 8. Pokiaľ ide o postavenie povinného ako dlžníka, tento mal preukázateľne postavenie spotrebiteľa. Z obsahu predmetnej zmluvy o úvere nevyplýva a žiadna okolnosť nenasvedčuje tomu, že by predmetnú zmluvu uzatvoril v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, uskutočniac tento právny úkon pod svojím obchodným menom. Súd teda nemal preukázané, že by dlžník konal pri uzatváraní predmetnej zmluvy v rámci svojej podnikateľskej alebo inej obchodnej činnosti. Z platnej právnej úpravy pritom vypláva, že pokiaľ by zmluva mohla mať spotrebiteľský charakter (§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka), a teda existuje pochybnosť, zákonodarca uvedenú situáciu rieši ustanovením § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že vecná pôsobnosť noriem obsiahnutých v ustanoveniach § 52 až 54 Občianskeho zákonníka na právny vzťah zo zmluvy o úvere zo dňa 11. 5. 2012 je daná. K posúdeniu individuálnosti dojednania zmluvných podmienok, z ktorých rozhodcovský súd odvodil právomoc rozhodnúť spor medzi účastníkmi exekučného konania: 9. Súd v rámci exekučného konania nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom; v zásade nemôže preskúmavať právne a skutkové závery, ktoré boli výsledkom konania, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodnutia, na poklade ktorého sa má vykonať exekúcia. Ak však exekučný súd skúma platnosť rozhodcovskej zmluvy (či už uzavretej vo forme osobitnej zmluvy alebo
vo forme rozhodcovskej doložky k inej zmluve), takýto postup nemožno považovať za posudzovanie vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu, ale len za realizáciu oprávnenia vyplývajúceho z ust. § 44 ods. 2, resp. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku. 10. Nakoľko v danom prípade rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc vec rozhodnúť z dohody medzi účastníkmi konania, ktorí, ako už súd ustálil v predchádzajúcej časti odôvodnenia tohto rozhodnutia, boli voči sebe navzájom v postavení spotrebiteľa a dodávateľa, je povinnosťou exekučného súdu v rámci prieskumnej právomoci vyplývajúcej z Exekučného poriadku ustáliť, či ustanovenia takejto dohody nie sú neprijateľnými podmienkami obsiahnutými v spotrebiteľskej zmluve. Ešte predtým je však potrebné zodpovedať otázku, či zmluvné dojednania dohody účastníkov exekučného konania o právomoci rozhodcovského súdu ich vzájomný spor rozhodnúť boli alebo neboli dojednané individuálne, pričom pokiaľ by boli dojednané individuálne, v takom prípade by boli vylúčené z obsahového prieskumu v tom zmysle, či ide o neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve. 11. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, v znení účinnom do 31. 12. 2014 (ďalej prípadne len „ZRK“), rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Podľa § 4 ods. 1 ZRK, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa čl. 3 ods. 2 veta prvá smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica 93/13 EHS“), podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.
12. Vo vzťahu k posúdeniu individuálnosti dojednania o právomoci rozhodcovského súdu rozhodnúť spor medzi účastníkmi exekučného konania exekučný súd považuje za podstatné na prvom mieste poukázať na právnu úpravu zákona o rozhodcovskom konaní, ktorý v ustanovení § 4 ods. 1 stanovuje, že rozhodcovskú zmluvu možno uzavrieť buď vo forme osobitnej zmluvy alebo vo forme rozhodcovskej doložky k zmluve. 13. Kým v druhom prípade je rozhodcovská zmluva vo forme rozhodcovskej doložky inkorporovaná medzi ustanovenia inej zmluvy, na rozdiel od toho v prvom prípade má formu osobitnej zmluvy. V súvislosti s ustanovením § 4 ods. 1 ZRK je však podstatné, že predmetné ustanovenie hovorí o forme rozhodcovskej zmluvy ako právneho úkonu, pričom formu rozhodcovskej zmluvy nemožno v nijakom prípade zamieňať ani stotožňovať s kontraktačným procesom, ktorý je procesom vzniku zmluvy ako dvojstranného právneho úkonu. Teda skutočnosť, že rozhodcovská zmluva bola uzavretá vo forme osobitnej zmluvy (teda na samostatnej listine) ešte nepreukazuje, že jej jednotlivé ustanovenia (z ktorých rozhodcovská zmluva pozostáva) boli dojednané individuálne. Pre záver o individuálnosti dojednania účastníkov exekučného konania o právomoci rozhodcovského súdu nie je rozhodujúca konečná forma rozhodcovskej zmluvy, ale práve proces kreovania, resp. vzniku dohody účastníkov o právomoci rozhodcovského súdu. 14. Ďalšou okolnosťou, ktorú je potrebné v súvislosti s posudzovaním dohody účastníkov o právomoci rozhodcovského súdu zvýrazniť je, že ochrana pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľskej zmluve nie je obmedzená len na zmluvné dojednania obsiahnuté vo všeobecných obchodných podmienkach, ale týka sa akéhokoľvek zmluvného dojednania, s ktorým sa v zmysle § 53 ods. 2 OZ spotrebiteľ pri uzatváraní zmluvy mal síce možnosť oboznámiť, ale nemohol ovplyvniť jeho obsah. Predmetné ustanovenie § 53 ods. 2 OZ je transpozíciou čl. 3 ods. 2 smernice 93/13 EHS, v súlade s ktorým je potrebné § 53 ods. 2 OZ vykladať. Z čl. 3 ods. 2 smernice 93/13 EHS je zrejmé, že zmluvné dojednanie v predbežne formulovanej štandardnej zmluve (nielen vo všeobecných obchodných podmienkach) sa nepovažuje za individuálne dojednané, ak spotrebiteľ nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky. Pritom je zrejmé, že predmetom posúdenia neprijateľnosti v zmysle uvedeného ustanovenia smernice 93/13 EHS nie je predbežne formulovaná zmluva ako celok, ale jednotlivé dojednania v nej obsiahnuté. To napokon rovnako vyplýva aj z ustanovenia § 53 ods. 1 OZ, v
zmysle ktorého je predmetom prieskumu ne/prijateľnosti nie zmluva ako celok, ale jednotlivé dojednania v nej obsiahnuté. 15. V súvislosti s výkladom čo možno rozumieť pod podstatou, resp. obsahom rozhodcovskej zmluvy, je potrebné zohľadniť ustanovenie § 3 ods. 1 ZRK, ktoré stanovuje, že rozhodcovskou zmluvou (bez ohľadu na to, či má formu osobitnej zmluvy alebo doložky k inej zmluve) sa rozumie dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Podstatou, resp. obsahom rozhodcovskej zmluvy (bez ohľadu na to, či má formu osobitnej zmluvy alebo doložky k inej zmluve) je dohoda zmluvných strán jednak o otázke, či sa v rozhodcovskom konaní rozhodnú všetky alebo len niektoré spory medzi zmluvnými stranami, ďalšou otázkou, ktorú zmluvné strany vzájomnou dohodou v obsahu rozhodcovskej zmluvy upravujú je, či sa v rozhodcovskom konaní rozhodnú spory, ktoré už vznikli alebo (aj) tie, ktoré ešte len vzniknú, a taktiež v obsahu rozhodcovskej zmluvy strany vecne vymedzujú spory z akého vzájomného právneho vzťahu, resp. akého okruhu vzájomných právnych vzťahov budú predmetom rozhodcovského konania. 16. Pokiaľ ide o skutočnosť, že povinný v zmluve o úvere zaškrtol políčko, že „Dlžník prehlasuje, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon iný účel. Súd považuje za podstatné na tomto mieste uviesť, že výkladom ustanovenia obsiahnutého v § 52 ods. 4 OZ možno dospieť k záveru, že nespotrebiteľom je len tá osoba, ktorá do postavenia odberateľa (konzumenta) tovaru či služieb vstupuje konaním v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Ako vyplýva z legálneho vymedzenia pojmu spotrebiteľ v znení § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ochrana patriaca spotrebiteľom nie je odňatá fyzickým osobám, ktoré sú držiteľmi oprávnenia na podnikanie. Táto však nepatrí osobám, ktoré pri uzatváraní a plnení zmluvy konajú v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Na tomto mieste tunajší súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave vo veci sp. zn. 10CoE/70/2010, podľa ktorého „...v prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu (vzťah) má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (veriteľ) a že existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne - spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti.“ a ako súd dôvodí ďalej „...bezpečným preukázaním nemôže byť (nie je) len všeobecný údaj o uzavretí zmluvy (poskytnutí úveru) na výkon povolania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aké je povolanie odberateľa a aký konkrétny súvis s týmto povolaním či predmetom činnosti odberateľa vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má“. V posudzovanej veci však oprávnený toto nepreukázal a preto uvedenú okolnosť nemožno hodnotiť inak, ako formálny pokus o vyňatie posudzovaného právneho vzťahu spod ochranného režimu spotrebiteľského práva. 17. Čl. I. bod 1. predmetnej rozhodcovskej zmluvy stanovuje, že „Rozhodcovským súdom sa na účely tejto zmluvy rozumie Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a. s. so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, Oddiel Sa, vložka č. 3530/B. (ďalej len „Stály rozhodcovský súd“).“ V zmysle čl. II bodu 1. rozhodcovskej zmluvy je predmet rozhodcovskej zmluvy vymedzený nasledovne „Všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. 601500225 zo dňa 11. 05. 2012, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu (...), b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).“ 18. Z obsahu predmetnej rozhodcovskej zmluvy mal súd preukázané, že ide o štandardnú vopred naformulovanú zmluvu, ktorá bola uzavretá ohľadom riešenia sporov zo vzájomného spotrebiteľského zmluvného vzťahu. Rozhodcovská zmluva vo forme osobitnej zmluvy nie je jednotlivým zmluvným dojednaním, a to ani sama osebe, a ani vo vzťahu k zmluve o úvere, ktorej sa týka, ale naopak sama rozhodcovská zmluva pozostáva z jednotlivých zmluvných dojednaní, ktoré ju ako osobitnú zmluvu tvoria. Exekučný sud zistil, že do predmetnej zmluvy bolo možné doplniť len údaje o označení dlžníka a ručiteľa, identifikačné údaje o zmluve o úvere, a to jej číslo a dátum jej uzavretia, a údaj o dátume podpisu rozhodcovskej zmluvy. Všetky ostatné zmluvné dojednania rozhodcovskej zmluvy boli vopred naformulované, pričom pokiaľ ide o samotný predmet rozhodcovskej zmluvy, dlžník nemal možnosť akokoľvek ovplyvniť nielen výber rozhodcovského súdu, ktorý bol v čl. I bod 1. rozhodcovskej zmluvy
vopred určený, ale nemal ani možnosť akokoľvek modifikovať obsah rozhodcovskej zmluvy pokiaľ ide o okruh vzájomných sporov, ktoré by mal rozhodcovský súd medzi účastníkmi rozhodnúť, a to či už z hľadiska vecného rozsahu, teda či sa rozhodcovská zmluva bude vzťahovať na všetky alebo len niektoré vzájomné spory medzi účastníkmi rozhodcovskej zmluvy, s prípadným vecným vymedzením o aké spory pôjde. Naopak z vopred naformulovaného predmetu rozhodcovskej zmluvy obsiahnutého v čl. II. bod 1. vyplýva vopred určený presný vecný okruh sporov (so špecifikáciou, že pôjde o spory zo zmluvy o úvere, ale aj o spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu, ako aj spory z uplatnenia práv z vyplnenej zmenky), s tým, že pôjde o všetky spory, ktoré medzi zmluvnými stranami z takto vecne vymedzeného okruhu vzťahov vzniknú. 19. Na základe uvedeného mal teda exekučný súd preukázané, že povinný ako dlžník pri uzatváraní rozhodcovskej zmluvy nemal možnosť ovplyvniť okruh otázok, na ktorom sa môžu účastníci rozhodcovskej zmluvy v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 ZRK dohodnúť, pričom podstatu, resp. obsah rozhodcovskej zmluvy tvorí práve úprava týchto otázok. 20. Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Podľa čl. 3 ods. 2 veta tretia smernice 93/13 EHS, keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.
21. Z ust. § 53 ods. 3 OZ vyplýva vyvrátiteľná domnienka, že zmluvné ustanovenia medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. V danom prípade dôkazné bremeno zaťažuje dodávateľa. S ohľadom na už uvedenú argumentáciu mal súd za to, že ustanovenia rozhodcovskej zmluvy zo dňa 11. 05. 2012, a to konkrétne čl. I bod 1. rozhodcovskej zmluvy, ktorý obsahuje určenie osoby rozhodcu a čl. II. bod 1., ktorý obsahuje vymedzenie vecného okruhu sporov, na riešenie ktorých sa rozhodcovská zmluva vzťahuje, neboli so spotrebiteľom individuálne dojednané vzhľadom na to, že tento nemohol ovplyvniť obsah, resp. podstatu týchto zmluvných dojednaní. Len samotnú skutočnosť, že rozhodcovská zmluva bola uzavretá vo forme osobitnej zmluvy, nemožno považovať za unesenie dôkazného bremena v zmysle § 53 ods. 3 OZ, pričom dôkazná povinnosť dodávateľa vyplýva aj z ustanovenia čl. 3 ods. 2 veta tretia smernice 93/13 EHS vo vzťahu ku ktorému predstavuje § 53 ods. 3 OZ transpozičné ustanovenie. Naopak v bode 13 veta druhá Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré tvoria súčasť predmetnej zmluvy o úvere, sa uvádza, že „Zmluvné strany sa dohodli, že pred rozhodnutím sporu v konaní pred rozhodcovským súdom môže ktorákoľvek zmluvná strana využiť mediáciu, pri ktorej zmluvné strany pomocou mediátora riešia spor, ktorý vznikol z tejto zmluvy o úvere, ručiteľského vyhlásenia, dohody o vyplnení zmeniek a zmenky, vrátane sporu o ich platnosť, výklad alebo zrušenie.“ Z uvedeného ustanovenia Všeobecných podmienok poskytnutia úveru mal súd naopak v rozpore s dôkazným bremenom vyplývajúcim dodávateľovi z ustanovenia § 53 ods. 3 OZ preukázané, že dodávateľ už v samotných všeobecných obchodných podmienkach zmluvy o úvere dopredu počítal s rozhodovaním vzájomných sporov v rozhodcovskom konaní. K právnemu posúdeniu ne/prijateľnosti dojednaní rozhodcovskej zmluvy
22. Podľa čl. 3 ods. 1 smernice 93/13 EHS, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podľa čl. 3 ods. 3 smernice 93/13 EHS, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ v znení účinnom do 31.12.2014, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 23. Súd posudzuje ne/prijateľnosť konkrétnych zmluvných dojednaní nielen prostredníctvom demonštratívneho výpočtu neprijateľných podmienok obsiahnutého v ust. § 53 ods. 4 OZ, ale aj prostredníctvom tzv. generálnej klauzuly obsiahnutej v ust. § 53 ods.1 OZ. Samotná smernica 93/13 EHS rovnako ako Občiansky zákonník obsahuje okrem indikatívneho a príkladného výpočtu neprijateľných podmienok, obsiahnutého v prílohe, aj generálnu klauzulu, obsiahnutú v čl. 3 ods. 1, pretože počíta s tým, že nekalé môžu byť nielen zmluvné dojednania príkladmo uvedené v prílohe smernice, čo napokon jasne vyplýva aj z čl. 3 ods. 3 smernice, ktorý uvádza, že zoznam uvedený v prílohe „je indikatívny a nevyčerpávajúci“. Neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve je teda vždy zmluvné ustanovenie, ktoré možno podradiť pod niektorú z klauzúl obsiahnutých v ust. § 53 ods. 4 OZ, ale zároveň môže byť kvalifikované ako neprijateľná podmienka aj zmluvné ustanovenie, ktoré nie je možné podradiť pod
niektorú z týchto klauzúl, ak takéto dojednanie napĺňa kritériá generálnej klauzuly obsiahnutej v § 53 ods. 1 OZ. 24. Z hľadiska ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) OZ v spojení s ustanovením § 4 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní je zrejmé, že v predmetnej veci bola medzi účastníkmi exekučného konania rozhodcovská zmluva dojednaná nie vo forme rozhodcovskej doložky, ale vo forme samostatnej rozhodcovskej zmluvy. Zmluvné dojednania o právomoci rozhodcovského súdu rozhodnúť spor medzi účastníkmi exekučného konania teda nie je možné podradiť pod klauzulu obsiahnutú § 53 ods. 4 písm. r) OZ. V danom prípade je potrebné posudzovať ne/prijateľnosť zmluvných dojednaní o riešení vzájomných sporov účastníkov exekučného konania v rozhodcovskom konaní z pohľadu generálnej klauzuly obsiahnutej v ustanovení § 53 ods. 1 OZ a je potrebné skúmať naplnenie jednotlivých kritérií generálnej klauzuly. 25. Na prvom mieste je zrejmé, že dojednania týkajúce sa právomoci rozhodcovského súdu rozhodnúť spor medzi účastníkmi exekučného konania nie sú zmluvnými dojednaniami týkajúcimi sa hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, a teda z tohto hľadiska nie sú z posúdenia v zmysle § 53 ods. 1 OZ vyňaté. Rovnako s ohľadom na už uvedenú argumentáciu v predchádzajúcich častiach odôvodnenia tohto rozhodnutia mal exekučný súd preukázané, že zmluvné dojednania týkajúce sa právomoci rozhodcovského súdu neboli individuálne dojednané, a teda ani na základe tejto skutočnosti nie sú spod posúdenia ne/prijateľnosti v zmysle generálnej klauzuly obsiahnutej v ustanovení § 53 ods. 1 OZ vyňaté. 26. Zásadným kritériom generálnej klauzuly obsiahnutej v ust. § 53 ods. 1 OZ je identifikácia, či zmluvné dojednanie, ktorého obsah je predmetom posúdenia, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, pričom táto nerovnováha musí byť v neprospech spotrebiteľa. 27. Podľa § 19 ods. 1 ZRK, podanie žaloby na rozhodcovský súd alebo prijatie žaloby druhým účastníkom rozhodcovského konania, ak rozhodcovský súd nebol ešte ustanovený, má rovnaké právne účinky, ako keby bola žaloba podaná na súd. Podľa § 19 ods. 2 ZRK, po začatí rozhodcovského konania nemožno v tej istej veci konať a rozhodovať na súde alebo pred iným rozhodcovským súdom. 28. Zmluvné dojednanie o právomoci rozhodcovského súdu rozhodnúť spor medzi účastníkmi exekučného konania obsiahnuté v čl. II. bod 1. rozhodcovskej zmluvy zo dňa 11.05.2012 síce formálne obsahuje možnosť riešenia sporov vecne vymedzených v uvedenom ustanovení v konaní pred súdom, pričom možnosť voľby medzi všeobecným a rozhodcovským súdom má vždy žalobca. S ohľadom na citované ustanovenia § 19 ods. 1 a 2 ZRK je však zrejmé, že ak žalobca, ktorým bol aj v danom prípade dodávateľ, už raz voľbu spočívajúcu vo výbere rozhodcovského konania uskutoční, tak žalovaný, ktorým je v tomto prípade spotrebiteľ, už nemá možnosť takto vykonanú voľbu zvrátiť, pretože podanie žaloby na rozhodcovský súd má rovnaké účinky ako podanie žaloby na všeobecný súd, pričom po začatí rozhodcovského konania už nemožno v tej istej veci konať a rozhodovať na súde. S ohľadom na povahu spotrebiteľských zmluvných vzťahov, v rámci ktorých poskytuje dodávateľ v rámci svojej podnikateľskej činnosti spotrebiteľovi zväčša tovar alebo služby (vrátane finančných) a spotrebiteľ sa za ich poskytnutie zaväzuje zaplatiť odplatu, je aj bez ďalšieho uvažovania zrejmé, že v procesnej pozícii žalujúcej strany je takmer vždy dodávateľ domáhajúci sa zväčša finančnej odplaty za plnenie, ktoré v rámci svojej podnikateľskej činnosti spotrebiteľovi poskytol. 29. Exekučný súd má teda za to, že dojednanie o právomoci rozhodcovského súdu obsiahnuté v čl. II. bod 1. rozhodcovskej zmluvy svojimi dôsledkami napĺňa kritérium značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa v zmysle generálnej klauzuly § 53 ods. 1 OZ. Predmetné zákonné ustanovenie musí byť vykladané tým spôsobom, že na prvom mieste bude zohľadnený účel sledovaný danou právnou normou - t. j. ochrana spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany. Účel a pôsobnosť tohto ustanovenia nemôžu byť obchádzané z dôvodu samotnej formulácie ustanovenia čl. II. bod 1. rozhodcovskej zmluvy v tom zmysle, že toto je naformulované tým spôsobom, že umožňuje zmluvnej strane, ktorá podáva žalobu, rozhodnúť sa medzi rozhodcovským súdom a všeobecným súdom. Je potrebné zohľadniť najmä to, že dohoda zmluvných strán o právomoci všeobecného súdu je bez právneho významu, nakoľko právomoc všeobecného súdu na rozhodovanie sporov vymedzených v rozhodcovskej zmluve vyplývala priamo z príslušných ustanovení vtedajšieho Občianskeho súdneho poriadku, a to bez ohľadu na vôľu strán zmluvy. Podstatou rozhodcovskej zmluvy teda nie je dohoda zmluvných strán o právomoci všeobecného súdu, ale dohoda o právomoci rozhodcovského súdu rozhodnúť spor medzi účastníkmi v rozhodcovskom konaní. Po podaní žaloby na rozhodcovskom súde spotrebiteľ aj v predmetnej veci nemal reálnu možnosť túto voľbu dodávateľa zvrátiť. Sama skutočnosť, že rozhodcovská zmluva v dojednaní v čl. I. bod 1. obsahuje vopred presne určenú osobu rozhodcu - v danom prípade rozhodcovský súd, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Vzhľadom na to, že osoba rozhodcu - v
danom prípade rozhodcovského súdu bola v ustanovení čl. I. bod 1. rozhodcovskej zmluvy vopred uvedená a povinný v postavení spotrebiteľa nemal možnosť výber tejto osoby akokoľvek ovplyvniť, táto skutočnosť sama osebe vyvoláva dôvodné pochybnosti o inštitucionálnej nezávislosti rozhodcovského súdu vo vzťahu k účastníkom konania, najmä oprávnenému, pretože súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že oprávnený svoje pohľadávky z podnikateľskej činnosti opakovane uplatňoval pred tým istým rozhodcovským súdom, ktorý je uvedený aj v čl. I. bod 1. predmetnej rozhodcovskej zmluvy.
30. Podľa § 53 ods. 12 OZ (do 31. 05. 2014 ods. 10), neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí. Podľa čl. 4 ods. 1 smernice 93/13 EHS, bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 7, nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
31. Z Exekučného poriadku vyplýva povinnosť exekučného súdu skúmať súlad exekučného titulu so zákonom. V rámci tohto posúdenia súd skúma aj tú skutočnosť, či bol exekučný titul vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie. Právomoc rozhodcovského súdu závisí od platného dojednania účastníkov exekučného konania o právomoci rozhodcovského súdu spor medzi nimi rozhodnúť. Exekučný súd musí mať pri tomto posúdení preukázanú nielen existenciu takéhoto dojednania, ale musí posúdiť aj skutočnosť, či je takéto dojednanie platné. Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy. 32. V danom prípade sú, ako už bolo uvedené, predmetom posúdenia ustanovenia čl. I. bod 1. a čl. II. bod 1. rozhodcovskej zmluvy, pričom v zmysle citovaného ust. § 53 ods. 12 OZ, ktoré je transpozíciou čl. 4 ods. 1 smernice 93/13 EHS, je potrebné ich hodnotiť so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí. 33. Je zrejmé, že rozhodcovská zmluva zo dňa 11. 05. 2012, vrátane ustanovení čl. I. bod 1. a čl. II. bod 1., sa primárne týka zmluvy o úvere z toho istého dňa 11. 05. 2012. Z obsahu predmetnej zmluvy o úvere súd na prvom mieste zistil, že Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré majú vo vzťahu k nej povahu všeobecných obchodných podmienok, obsahujú v bode 12. zmluvné dojednanie nasledovného znenia: „Dohoda o vyplnení zmeniek: Na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmeniek (ďalej aj ako „vystaviteľ“) vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi (ďalej aj ako „remitent“) vystavil vystaviteľ dve zmenky, v ktorých nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Ručiteľ je z takto vystavených zmeniek viazaný ako zmenkový ručiteľ. Remitent má právo uplatniť si celý svoj peňažný nárok vyplnením ktorejkoľvek zmenky. Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na prvej zo zmeniek remitent najskôr v deň , kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t. j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku, alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia prvej zo zmeniek. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na prvej zo zmeniek remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh. Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že Remitent je oprávnený vyplniť druhú nevyplnenú zmenku v prípade, ak zmenka, ktorá bola vyplnená ako prvá, bola zničená alebo stratená, a to tak, že zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia druhej zo zmeniek. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na druhej zo zmeniek remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh. Zmluvné strany sa dohodli, že takto vyplnená zmenka bude predstavovať samostatný zmenkový nárok veriteľa voči dlžníkovi a ručiteľovi.“ Ďalej z bodu 04. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru vyplýva, že ak bude dlžník v omeškaní s niektorou splátkou sedem a viac dní, tak je povinný zaplatiť omeškanú splátku spolu so zmluvnou pokutou 15,- Eur za každý jeden prípad omeškania. Ďalej z uvedeného ustanovenia vyplýva, že dlžník má možnosť uhradiť štyri po sebe idúce splátky, prípadne len časti po sebe idúcich splátok, v oboch prípadoch so zmluvnou pokutou 30,- Eur s možnosťou návratu platenia podľa pôvodného splátkového kalendára. 34. Exekučný súd zistil, že dôsledkom ustanovení čl. I. bod 1. a čl. II. bod 1. rozhodcovskej zmluvy veriteľ získal možnosť už v čase uzavretia zmluvy o úvere a rozhodcovskej zmluvy uplatniť v rozhodcovskom konaní voči dlžníkovi nielen samotné pohľadávky zo zmluvných pokút obsiahnutých v zmluve o úvere,
ale aj možnosť zahrnúť ich do zmenkovej sumy, ktorá bude ďalej voči dlžníkovi znamenať nesporný a abstraktný zmenkový záväzok. Zmluvné strany sa dohodli, že vyplnená zmenka bude predstavovať voči dlžníkovi - spotrebiteľovi samostatný zmenkový nárok. Už táto skutočnosť s ohľadom na nespornosť a abstraktnosť zmenkových záväzkov predstavuje podstatné oslabenie pozície dlžníka - spotrebiteľa voči veriteľovi. V zmysle dohody o vyplnení zmeniek má veriteľ zo zmluvy o úvere ako remitent právo vyplniť do zmenky zmenkovú sumu pozostávajúcu zo všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi. Je teda bez rozumnej pochybnosti, že veriteľ môže do zmenkovej sumy zahrnúť aj svoje nároky zo zmluvných sankcií dojednaných v predmetnej spotrebiteľskej zmluve. 35. Všetky uvedené zmluvné dojednania, či už o zmluvných pokutách, ale aj dohoda o vyplnení zmeniek, neboli s dlžníkom - spotrebiteľom individuálne dojednané, ale sú súčasťou Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Dôsledkom ustanovení čl. I. bod 1. a čl. II. bod 1. rozhodcovskej zmluvy, v rámci ktorých veriteľ sám vopred určil jednak osobu rozhodcu a jednak vecne vymedzil okruh vzájomných vzťahov, z ktorých všetky spory budú riešené v rozhodcovskom konaní, je existencia značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Exekučný súd mal teda preukázané, že ustanovenia čl. I. bod 1. a čl. II. bod 1. rozhodcovskej zmluvy napĺňajú hypotézu generálnej klauzuly obsiahnutej v § 53 ods. 1 OZ po ich posúdení vo vzťahu k dojednaniam predmetnej zmluvy o úvere. V danom prípade exekučný súd neidentifikoval existenciu značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa s ohľadom na priebeh a výsledky neskoršieho rozhodcovského konania. Vyhodnotil predmetné ustanovenia rozhodcovskej zmluvy podľa okolností v dobe uzatvorenia zmluvy o úvere a rozhodcovskej zmluvy. Neprijateľnosť uvedených ustanovení rozhodcovskej zmluvy teda exekučný súd vyvodil nie na základe neskorších právnych a skutkových záverov rozhodcovského konania, ale táto neprijateľnosť bola daná vzhľadom na obsah zmluvy o úvere už v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy. Na základe uvedených ustanovení rozhodcovskej zmluvy týkajúcich sa určenia osoby rozhodcu a vymedzenia vecného okruhu vzájomných vzťahov, z ktorých spory budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní (vrátane vzťahov z dohody o vyplnení zmenky a uplatnenia práv zo zmenky) získal dodávateľ možnosť uplatniť pred rozhodcovským súdom, ktorého výber spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť, pohľadávky z hrubo nevyvážených ustanovení zmluvy o úvere, ktoré sú samy osebe spôsobilé naplniť definíciu neprijateľnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Preto niet pochybnosti o tom, že ustanovenia čl. I. bod 1. a čl. II. bod 1. rozhodcovskej zmluvy spôsobili značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. 36. Napokon súd považuje za potrebné uviesť, že v zmysle čl. I. bod 1. rozhodcovskej zmluvy mal v rozhodcovskom konaní rozhodovať rozhodcovský súd, ktorý má rovnako ako dodávateľ, ktorý je v exekučnom konaní v postavení oprávneného, sídlo v Bratislave. Súdny dvor v rozsudku vo veci C-243/08 Pannon GSM Zrt. proti K. L. I. zo dňa 04.06.2009 (bod 40) uviedol, že zmluvné dojednanie, ktoré priznáva právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v obvode ktorého sa nachádza sídlo dodávateľa, spĺňa všetky podmienky (vrátane kritéria značnej nerovnováhy vyplývajúceho z generálnej klauzuly obsiahnutej v čl. 3 ods. 1 smernice 93/13 EHS), aby bolo kvalifikované v zmysle smernice ako nekalé. V súlade s uvedeným exekučný súd zastáva názor, že čl. I. bod 1. rozhodcovskej zmluvy spôsobuje značnú nerovnováhu aj tým, že v jeho obsahu dodávateľ bez toho, aby spotrebiteľ vedel ovplyvniť výber osoby rozhodcu, zvolil pre rozhodnutie sporu rozhodcovský súd v mieste svojho sídla. Dôsledky neplatnosti ustanovení čl. I. bod 1. a čl. II. bod 1. rozhodcovskej zmluvy pre exekučné konanie a vykonateľnosť exekučného titulu 37. Podľa čl. 6 ods. 1 smernice 93/13 EHS, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. 38. Z vyššie uvedených dôvodov súd ustálil, že predmetnej veci je podkladom pre vykonanie exekúcie rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcovským súdom, ktorý svoju právomoc rozhodnúť spor medzi účastníkmi exekučného konania odvodzoval od rozhodcovskej zmluvy, ktorej ustanovenia čl. I. bod 1. a čl. II. bod 1. súd s ohľadom na už uvedené vyhodnotil ako neprijateľné podmienky obsiahnuté v spotrebiteľskej zmluve, ktoré sú v zmysle § 53 ods. 5 OZ absolútne neplatné. V dôsledku toho rozhodcovská zmluva uzavretá medzi účastníkmi exekučného konania dňa 11. 05. 2012 neobsahovala platné dojednanie o osobe rozhodcu a ani platné dojednanie o vecnom okruhu vzťahov, z ktorých spory budú v rozhodcovskom konaní riešené. Tieto otázky (pokiaľ ide o vecný okruh sporov, ktoré majú byť v rozhodcovskom konaní riešené) tvoria v zmysle § 3 ods. 1 ZRK podstatu rozhodcovskej zmluvy, pričom
súd zároveň nemal preukázané, že by rozhodcovský súd, ktorý v rozhodcovskom konaní rozhodol, bol na rozhodovanie ustanovený inak ako na základe neplatného ustanovenia čl. I. bod 1 predmetnej rozhodcovskej zmluvy. Absencia platného dojednania týchto podstatných náležitostí má za následok, že predmetná rozhodcovská zmluva zo dňa 11. 05. 2012 nebola platne uzavretá. 39. V uvedených súvislostiach z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že vnútroštátne súdy, ktoré konštatujú nekalosť zmluvných podmienok, sú povinné na základe článku 6 ods. 1 smernice 93/13 EHS jednak vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby spotrebiteľ nebol uvedenými podmienkami viazaný, a jednak posúdiť, či dotknutá zmluva môže existovať bez týchto nekalých podmienok (k uvedenému porov. napr. rozsudok Súdneho dvora vo veci C-453/10 J. M., N. M. proti SOS financ, spol. s r. o. zo dňa 15. 03. 2012, body 29 - 30). 40. V dôsledku skutočnosti, že rozhodcovská zmluva nebola platne dojednaná, konajúci rozhodcovský súd teda nemal právomoc predmetný majetkový spor medzi účastníkmi exekučného konania rozhodnúť. Exekučný súd je oprávnený a zároveň povinný v každom štádiu exekúcie skúmať, či exekučný titul bol vydaný orgánom vybaveným právomocou na vydanie takéhoto rozhodnutia. Ak takáto právomoc chýba, ide o právny akt nulitný. Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa naň tak, akoby neexistoval. Z uvedeného dôvodu rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a. s., sp. zn. SR 07134/14 zo dňa 27. 11. 2014 nemohol nadobudnúť a ani nenadobudol formálnu a materiálnu vykonateľnosť, a teda nie je spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku zastavil. 41. O trovách exekúcie v zmysle § 200 ods. 5 Exekučného poriadku súd nerozhodoval, nakoľko nemal ich vyčíslenie k dispozícii a rozhodne o nich samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia. 42. Podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku, aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57). 43. Vzhľadom na zistený skutkový stav, keď povinný podal návrh na zastavenie predmetnej exekúcie, možno z vyššie ozrejmených dôvodov očakávať, že predmetná exekúcia bude zastavená. Exekučný súd preto v zmysle ustanovenia § 56 ods. 2 Exekučného poriadku povolil odklad exekúcie do času nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu o návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 20.01.2023, podanom v prejednávanej veci, nakoľko mal za to, že povinnému je potrebné priznať právnu ochranu, keďže hrozí obava, že speňažením majetku povinného, resp. odovzdaním jeho peňažných prostriedkov do dispozičnej sféry oprávneného by mohlo dôjsť k ťažko zvrátiteľnému následku. Tento postup exekučného súdu sa opiera aj o právny názor, vyslovený v uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky, č. k. II. ÚS 1/09-29 zo dňa 15. 01. 2009, podľa ktorého povolenie odkladu exekúcie podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku predpokladá preukázanie takých okolností, z ktorých vyplýva, že možno dôvodne očakávať zastavenie exekúcie v dôsledku splnenia podmienok stanovených na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku. Pred povolením odkladu exekúcie z tohto dôvodu by malo byť teda dostatočne osvedčené, že sa začalo konanie alebo iný právny postup, ktorého výsledkom môže byť právna skutočnosť spôsobujúca zastavenie exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku. 44. Odkladom exekúcie súd poskytol obidvom účastníkom exekučného konania rovnocennú dočasnú ochranu, ktorá zabráni vzniku bezdôvodného obohatenia na strane oprávneného alebo navodeniu takého stavu, keď by uspokojenie pohľadávky oprávneného bolo zmarené, prípadne vzniku nárokov na náhradu škody, keď v exekučnom konaní je návrat do predošlého stavu vylúčený (§ 61 Exekučného poriadku).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.