Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 360/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-39

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. júla 2012 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Sergeja Kohuta

prerokoval prijatú sťažnosť Mgr. R. Š., H., zastúpenej advokátom JUDr. R. S., K., vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie veci v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Nitra v konaní pôvodne vedenom pod sp. zn. , v súčasnosti

vedenom pod sp. zn. , a takto

rozhodol:

1. Základné právo Mgr. R. Š. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a jej právo na prejednanie veci v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Nitra v konaní pôvodne vedenom pod sp. zn. a v súčasnosti

vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Mgr. R. Š. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 500 € (slovom dvetisícpäťsto

eur), ktoré j e Okresný súd Nitra p o v i n n ý zaplatiť jej do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Nitra j e p o v i n n ý uhradiť Mgr. R. Š. trovy právneho zastúpenia

v sume 261,82 € (slovom dvestošesťdesiatjeden eur a osemdesiatdva centov) na účet jej

právneho zástupcu JUDr. R. S., K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-10 z 10. augusta 2011 prijal na ďalšie konanie sťažnosť Mgr. R. Š. (ďalej

len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Nitra (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní pôvodne vedenom pod sp. zn.

a v súčasnosti vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté

konanie“).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh najmä vyplynulo, že sťažovateľka podala v roku 2004

žalobný návrh na určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru proti K. H.

(ďalej aj „odporca“). Vec bola na okresnom súde vedená pod spisovou značkou

, pričom podľa názoru sťažovateľky dochádzalo v konaní k zbytočným

prieťahom, pretože ani do podania tejto ústavnej sťažnosti vec nebola „právoplatne

skončená“.

Okresný súd po vykonaní pojednávaní v dňoch 6. februára 2008 a 3. marca 2008

rozsudkom č. k. -248 z 31. marca 2008 zamietol žalobu sťažovateľky.

Na odvolanie sťažovateľky sa Krajský súd v Nitre (ďalej aj „krajský súd“) stotožnil

so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa a rozsudkom sp. zn.

zo 4. decembra 2008 rozhodnutie okresného súdu vo výroku, ktorým bol žalobný návrh

zamietnutý, potvrdil.

Proti uvedeným rozhodnutiam podal mimoriadne dovolanie generálny prokurátor

Slovenskej republiky, v dôsledku čoho Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len

„najvyšší súd“) rozsudkom sp. zn. z 21. októbra 2010 zrušil rozsudky

oboch súdov a vec vrátil okresnému súdu „na ďalšie konanie“.

Spis bol okresnému súdu vrátený 6. decembra 2010 a podľa sťažovateľky „Od tej

doby sa nekonalo až na základe mojej sťažnosti, ktorú som podala predsedovi súdu. Potom

bolo určené pojednávanie na deň 18.4.2011. Bolo však odročené, podľa mňa úplne

zbytočne, pretože vo veci už bol vyslovený právny názor Najvyššieho súdu SR. Mala som

predložiť doklad o tom, že som bola vymenovaná za riaditeľku na inom pracovisku. Teda

dôkaz ktorý vôbec nesúvisí s prejednávanou vecou.

Vec bola odročená na deň 10.5.2010 (správne má byť 9. 5. 2011, pozn.), kedy bolo

v plnom rozsahu rozhodnuté o mojom návrhu. Od tejto doby uplynuli dva mesiace a mne

ešte nebol doručený rozsudok. Podľa je

sudca povinný vyhotoviť rozsudok tak aby bol tento vypravený v lehote 30 dní od jeho

vyhlásenia. Túto lehotu na vyhotovenie rozsudku môže zo závažných dôvodov predĺžiť

predseda príslušného súdu. Mám za to, že tieto prieťahy sú neodôvodnené a mňa

poškodzujú.“.

Sťažovateľka napokon poukázala na to, že „Táto vec je na súde už takmer sedem

rokov a ide o pracovnoprávnu vec, ktorá ešte nie je právoplatne skončená.“.

Z uvedených dôvodov napadnuté takmer sedem rokov trvajúce konanie vyvoláva

u sťažovateľky právnu neistotu, pretože v ňom dochádza k zbytočným prieťahom, a preto

namieta porušenie označených základných práv a slobôd.

Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd

o jej sťažnosti takto rozhodol:

„1. základné právo sťažovateľky Mgr. R. Š. na prerokovanie a rozhodnutie veci bez

zbytočných prieťahov upravené v článku 48 ods.2 a právo na

prerokovanie veci v primeranej lehote zaručené v článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a slobôd bolo porušené.

2. Okresnému súdu v Nitre v konaní vedenom pod spisovou značkou sa

prikazuje aby konal bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľke sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 10.000,- eur, ktoré je

Okresný súd Nitra povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Sťažovateľke priznáva náhradu trov právneho zastúpenia.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci

konania: krajský súd, zastúpený jeho predsedom JUDr. E. H., listom sp. zn. Spr. 1908/11

z 24. októbra 2011 a právny zástupca sťažovateľky oznámením zo 7. novembra 2011.

2.1 Predseda krajského súdu uviedol najmä tieto relevantné skutočnosti:

«(...) Konanie o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktoré

bolo vedené na tunajšom súde pod sp. zn. bolo právoplatne skončené dňa

31.1.2009, keď Krajský súd v Nitre rozsudkom č. k. -288 zo dňa 4.12.2008

potvrdil rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. -248 zo dňa 31.3.2008.

V rámci dovolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. k.

-319 zo dňa 21.10.2010 zrušil rozsudok prvostupňového i odvolacieho

súdu a vec vrátil Okresnému súdu Nitra na ďalšie konanie, pričom spis nám bol vrátený

dňa 6.12.2010. Vzhľadom k tomu, že pôvodná zákonná sudkyňa na tunajšom súde v tom

čase nepôsobila, bola vec pridelená sudkyni Mgr. D. M., ktorá sa najskôr oboznámila

s rozsiahlym spisovým materiálom i rozhodnutím Najvyššieho súdu SR a dňa 9.2.2011

vytýčila pojednávanie na 18.4.2011. Na pojednávaní sudkyňa vypočula účastníkov konania

k novým skutočnostiam, vyjadrili sa aj zástupcovia účastníkov konania a pojednávanie

odročila za účelom predloženia listinného dokladu. Na ďalšom pojednávaní dňa 9.5.2011

bol vo veci vynesený rozsudok. Sudkyňa vzhľadom na počet rozhodnutých vecí v tomto

období a práceneschopnosť, dňa 7.6.2011 požiadala o predĺženie lehoty na písomné

vyhotovenie rozsudku. Jej žiadosti bolo vyhovené a lehota v súlade s bola

predĺžená do 22.7.2011. Rozsudok bol písomne vyhotovený 20.7.2011 a odoslaný dňa

21.7.2011. Voči rozsudku bolo podané odvolanie a spis bol dňa 13.9.2011 predložený

odvolaciemu súdu, kde sa t. č. stále nachádza.

Nakoľko súd po vrátení spisu z Najvyššieho súdu SR opätovne rozhodol do 5-tich

mesiacov, pričom vec bola pridelená novej zákonnej sudkyni, máme zato, že nedošlo

k prieťahom v konaní. Pokiaľ ide o namietané „zbytočné“ odročenie pojednávania,

neprináleží predsedovi súdu posudzovať správnosť procesného postupu a rozsahu

vykonávaného dokazovania. K zbytočným prieťahom nedošlo ani pri vyhotovovaní

rozsudku, keďže bol vyhotovený v rámci predĺženej lehoty, čo

umožňuje.

V zmysle o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov,

oznamujem, že súhlasím s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania, nakoľko

od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.»

2.2 Právny zástupca sťažovateľky už nereagoval na uvedené vyjadrenie predsedu

krajského súdu; prípisom zo 7. októbra 2011 však oznámil, že súhlasí s tým, aby ústavný

súd upustil v danej veci od ústneho pojednávania.

3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože

po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od

tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania

a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav

konania vedeného na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. (pôvodne vedeného pod

sp. zn. ):

Dňa 20. októbra 2004 podala sťažovateľka na Okresnom súde Komárno žalobný

návrh o určenie neplatnosti okamžitého zrušenia pracovného pomeru proti K. H. Vec bola

zaevidovaná pod sp. zn. .

Dňa 30. novembra 2004 Krajský súd v Nitre svojím uznesením sp. zn.

vylúčil všetkých sudcov Okresného súdu Komárno z rozhodovania

predmetnej veci, pričom vec bola prikázaná na prerokovanie a rozhodnutie Okresnému súdu

Nitra (uznesenie nadobudlo právoplatnosť 4. januára 2005).

Dňa 20. januára 2005 bol spis doručený Okresnému súdu Nitra a bol zaevidovaný

pod sp. zn. .

Dňa 7. februára 2005 okresný súd vyzval sťažovateľku na odstránenie nedostatkov

návrhu.

Dňa 28. februára 2005 sťažovateľka doplnila svoju žalobu.

Dňa 1. marca 2005 okresný súd vyzval Nitriansky samosprávny kraj, aby oznámil, či

odporca má právnu subjektivitu, a súčasne požiadal Okresný súd Galanta, aby oznámil,

v akom štádiu sa nachádza vec sťažovateľky vedená na tomto súde pod sp. zn.

SA-8 C 255/2004. Okresný súd požiadal odporcu o oznámenie, kedy sťažovateľka prevzala

oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru a či oznámila, že trvá na tom, aby ju

zamestnávateľ naďalej zamestnával.

Dňa 5. apríla 2005 odporca reagoval na výzvu okresného súdu a doručil mu

požadované listiny.

Dňa 6. apríla 2005 Okresný súd Galanta oznámil súdu, že spisový materiál sp. zn.

SA-8 C 255/04 bol odstúpený krajskému súdu.

Dňa 22. apríla 2005 Úrad Nitrianskeho samosprávneho kraja reagoval na výzvu

okresného súdu.

Dňa 18. mája 2005 okresný súd prerušil napadnuté konanie do právoplatného

skončenia konania vedeného na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. SA-8 C 255/2004.

Uznesenie o prerušení konania nadobudlo právoplatnosť 21. júna 2005.

V období od 23. júna 2005 do 26. apríla 2006 okresný súd priebežne zisťoval

na Okresnom súde Galanta, či je vec vedená pod sp. zn. SA-8 C 255/04 právoplatne

skončená, a žiadal o zaslanie spisu.

Dňa 26. júna 2006 Okresný súd Galanta oznámil, že vo veci sp. zn. SA-8 C 255/04

bolo podané odvolanie a spis sa nachádza na krajskom súde.

Dňa 23. októbra 2006 Okresný súd Galanta oznámil, že spis sp. zn. SA-8 C 255/04

sa ešte nachádza na krajskom súde.

Dňa 22. marca 2007 Okresný súd Galanta oznámil, že spis sp. zn. SA-8 C 255/04

sa nachádza na Okresnej prokuratúre G. (ďalej len „okresná prokuratúra“), pretože

sťažovateľka podala podnet na podanie mimoriadneho dovolania.

Dňa 22. marca 2007 okresný súd požiadal okresnú prokuratúru o zapožičanie spisu

Okresného súdu Galanta sp. zn. SA-8 C 255/04.

Dňa 2. apríla 2007 okresná prokuratúra oznámila, že spis nemôže zapožičať, pretože

„náčrt podnetu na mimoriadne dovolanie“ musia v lehote 1 mesiaca predložiť Krajskej

prokuratúre v T. (ďalej len „krajská prokuratúra“).

Dňa 21. mája 2007 okresný súd požiadal okresnú prokuratúru o zaslanie uvedeného

spisu.

Dňa 13. júna 2007 okresná prokuratúra oznámila, že žiadaný spis bol 10. apríla 2007

postúpený krajskej prokuratúre.

Dňa 9. júla 2007 Okresný súd Galanta doručil požadovaný spis sp. zn.

SA-8 C 255/04 okresnému súdu.

Dňa 17. októbra 2007 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na

neurčito.

Dňa 18. októbra 2007 okresný súd uznesením č. k. -86 zamietol návrh

sťažovateľky na prerušenie konania (rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 14. novembra

2007).

Dňa 18. októbra 2007 okresný súd zaslal krajskej prokuratúre spis sp. zn.

SA-8 C 255/2004.

Dňa 23. októbra 2007 odporca doručil okresnému súdu listinné dôkazy.

Dňa 20. novembra 2007 okresný súd si opäť vyžiadal spis sp. zn. SA-8 C 255/2004.

Súčasne požiadal krajskú prokuratúru o oznámenie, či bolo vyhovené opätovnému podnetu

sťažovateľky na podanie mimoriadneho dovolania.

Dňa 12. decembra 2007 krajská prokuratúra oznámila, že žiadaný spis bol vrátený

Okresnému súdu Galanta. Podnet bol odložený ako nedôvodný.

Dňa 10. januára 2008 bol okresnému súdu doručený spis sp. zn. SA-8 C 255/2004,

zároveň súd nariadil pojednávanie na 6. február 2008.

Dňa 6. februára 2008 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené

na účely ďalšieho dokazovania na 3. marec 2008.

Dňa 12. februára 2008 odporca doručil súdu listinné dôkazy.

Dňa 18. februára 2008 sťažovateľka doručila súdu návrh na doplnenie dokazovania.

V ten istý deň okresný súd požiadal Nitriansky samosprávny kraj o oznámenie, kedy došlo

k navýšeniu počtu zamestnancov u odporcu.

Dňa 22. februára 2008 odporca doručil súdu svoje vyjadrenie.

Dňa 3. marca 2008 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené

na účely ďalšieho dokazovania na 26. marec 2008.

Dňa 26. marca 2008 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené

na účely vyhlásenia rozsudku na 31. marec 2008.

Dňa 31. marca 2008 bol vo veci vyhlásený rozsudok č. k. -248, ktorým

súd zamietol žalobu sťažovateľky.

Dňa 13. mája 2008 sťažovateľka podala odvolanie proti uvedenému rozhodnutiu.

Dňa 14. mája 2008 okresný súd zaslal odvolanie na vyjadrenie právnej zástupkyni

odporcu.

Dňa 2. júna 2008 sa odporca faxovým podaním vyjadril k odvolaniu sťažovateľky

(poštou bolo toto vyjadrenie doručené súdu 3. júna 2008).

Dňa 4. júna 2008 bol spis doručený krajskému súdu, aby rozhodol o odvolaní

sťažovateľky. Spis bol na krajskom súde zaevidovaný pod sp. zn. .

Dňa 4. decembra 2008 krajský súd rozsudkom sp. zn. rozhodnutie

okresného súdu vo výroku, ktorým bol žalobný návrh zamietnutý, potvrdil.

Dňa 4. februára 2009 nadobudol právoplatnosť rozsudok okresného súdu č. k.

-248 z 31. marca 2008.

Dňa 14. októbra 2009 Generálna prokuratúra Slovenskej republiky podala

na najvyššom súde mimoriadne dovolanie proti uvedenému rozhodnutiu. Vec bola

zaevidovaná pod sp. zn. .

Dňa 21. októbra 2010 najvyšší súd rozsudkom sp. zn. zrušil

rozsudky oboch súdov a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Dňa 6. decembra 2010 bol spis vrátený okresnému súdu, kde bola vec zaevidovaná

pod sp. zn. .

Dňa 9. februára 2011 okresný súd vyzval odporcu, aby oznámil, či nedošlo k dohode

so sťažovateľkou o zmene pracovnej zmluvy, prípadne ku skončeniu pracovného pomeru.

Dňa 3. marca 2011 právna zástupkyňa odporcu oznámila súdu, že k dohode nedošlo.

Dňa 18. apríla 2011 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené

na 9. máj 2011.

Dňa 9. mája 2011 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bol vyhlásený rozsudok.

Súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané sťažovateľke listom odporcu

z 29. septembra 2004 je neplatné.

Dňa 7. júna 2011 zákonná sudkyňa podala predsedovi okresného súdu žiadosť

o predĺženie lehoty na vyhotovenie rozhodnutia. Predseda okresného súdu žiadosti vyhovel

a súčasne určil termín na písomné vyhotovenie rozhodnutia do 22. júla 2011.

Dňa 20. júla 2011 bol písomne vyhotovený predmetný rozsudok.

Dňa 8. augusta 2011 odporca podal odvolanie proti uvedenému rozsudku faxovým

podaním, ktoré v nasledujúci deň doplnil originálom svojho odvolania.

Dňa 23. augusta 2011 okresný súd zaslal odvolanie odporcu sťažovateľke na

vyjadrenie.

Dňa 13. septembra 2011 bol spis doručený krajskému súdu, aby rozhodol o podanom

odvolaní. Vec je na krajskom súde vedená pod sp. zn. .

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom Okresného

súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. (predtým vedenom pod sp. zn.

) došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v a jej práva na prejednanie veci

v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov(...)

Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom(...)

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci

v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.

, ).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo

alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované

v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie

účastníka konania a postup súdu (napr. ). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný

súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre

sťažovateľa (napr. , , ). Podľa rovnakých kritérií ústavný

súd postupoval aj v danom prípade.

Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že predmetom napadnutého konania je

pracovnoprávny spor. Ide teda o vec, ktorej povaha si vyžaduje osobitnú starostlivosť

všeobecného súdu o naplnenie účelu súdneho konania, čo okrem iného znamená, že

všeobecný súd má povinnosť organizovať svoj procesný postup tak, aby vec bola čo

najrýchlejšie prejednaná a skončená ( ) a aby sa

čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň osoba obrátila so žiadosťou

o rozhodnutie (pozri napr. , , ).

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že dĺžka

posudzovaného konania nebola závislá od právnej alebo skutkovej zložitosti veci. Napokon

ani predseda krajského súdu vo svojom vyjadrení nepoukázal na skutkovú alebo právnu

zložitosť predmetnej veci.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky

v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil žiadnu významnú okolnosť, ktorá by mala byť

osobitne zohľadnená na jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo

v tomto konaní k zbytočným prieťahom. Dĺžka napadnutého konania teda nebola vyvolaná

správaním sťažovateľky.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci

a predovšetkým poukazuje na to, že nemožno pochybovať o tom, že povaha daného

pracovnoprávneho sporu si vyžaduje osobitnú starostlivosť všeobecného súdu o naplnenie

účelu konania, čo okrem iného znamená, že všeobecný súd má povinnosť organizovať svoj

procesný postup tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a skončená, aby sa čo najskôr

odstránil stav právnej neistoty účastníkov konania, a teda aj sťažovateľky.

Ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou tiež pripomína, že nielen

nečinnosť, ale aj nesprávna a neefektívna činnosť všeobecného súdu môže zapríčiniť

porušenie zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (napr.

, ).

Ústavný súd konštatuje, že trvanie napadnutého konania takmer sedem rokov (do

podania ústavnej sťažnosti), je už samo osebe celkom jednoznačne neprimerané, i keď vec

bola aj na odvolacom súde šesť mesiacov (od 4. júna 2008 do 4. decembra 2008). Toto

obdobie však nemožno započítať v neprospech okresného súdu. Naopak, obdobie

od 4. februára 2009 (keď nadobudol právoplatnosť rozsudok okresného súdu č. k.

-248) do 6. decembra 2010 (keď bola okresnému súdu vrátená vec na ďalšie

konanie rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. ) treba pričítať na vrub

okresnému súdu, pretože najvyšší súd zrušil už právoplatné rozhodnutie okresného súdu

z dôvodu, že „súdy nerozhodli správne“ a „rozhodnutia nižších súdov spočívali

v nesprávnom právnom posúdení veci“. Inak povedané, zbytočné plynutie času v uvedenom

takmer jednoročnom období zapríčinil okresný súd (ale aj krajský súd, ktorého konanie však

sťažovateľka nenapadla) svojím „nesprávnym“, a teda neefektívnym postupom (čo vyslovil

najvyšší súd). Okrem toho bol okresný súd v napadnutom konaní aj opakovane krátkodobo

nečinný (napr. v období od 9. júna 2007 do 17. októbra 2007).

Z uvedených okolností vyplýva, že okresný súd minimálne počas poldruha roka

v dlhoročnom konaní o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru

nevykonal efektívne úkony smerujúce k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa

sťažovateľka počas napadnutého súdneho konania nachádzala, čo je základným účelom

práva zaručeného v citovanom článku a dohovoru (pozri napr. ).

K uvedenej neefektívnej činnosti, a teda k zbytočným prieťahom pritom nedošlo v dôsledku

zložitosti veci ani správania účastníkov, ale výlučne v dôsledku postupu súdu.

pritom v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali

príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci, a teda vykonanie spravodlivosti bez

zbytočných prieťahov.

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva

sťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v a práva podľa dohovoru tak, ako to je uvedené vo výroku

tohto rozhodnutia v bode 1.

4. Vzhľadom na to, že 9. mája 2011 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bol

vyhlásený rozsudok, neprichádzalo do úvahy v okolnostiach danej veci rozhodnutie podľa

.

5. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie ako náhradu

nemajetkovej ujmy vyjadrenú v peniazoch.

Sťažovateľka požadovala priznať „za takmer sedem rokov trvajúce konanie“

vyvolávajúce právnu neistotu primerané finančné zadosťučinenie v sume 10 000 €.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48

ods. 2 a podľa dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre

sťažovateľku. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať sťažovateľke aj finančné

zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia , ktoré podľa zásad

spravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľky,

najmä vzhľadom na povahu veci a na neobyčajne dlhé trvanie napadnutého konania

považuje za primerané v sume 2 500 €.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 2.

6. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za dva

úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a spísanie ústavnej sťažnosti). Za dva

úkony vykonané v roku 2011 patrí odmena v sume dvakrát po 123,50 € a režijný paušál

dvakrát po 7,41 € (v zmysle § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení neskorších predpisov), preto trovy právneho zastúpenia

sťažovateľky predstavujú sumu 261,82 €.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľky

rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. júla 2012