Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/122/2008

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hušekovej a sudcov JUDr. Jarmily Pogranovej a JUDr. Vladimíra Novotného v právnej veci navrhovateľky: Mgr. R. Š., bytom H., J. X,. zastúpená JUDr. T. Š., bytom H., J. X,. proti odporcovi: K. S. H., H., K. XXX,. zastúpený Mgr. P. R., advokátkou so sídlom B., K. X,. o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu v Nitre č. k. -248 zo dňa 31. marca 2008, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Navrhovateľka j e p o v i n n á zaplatiť odporcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 7.110,80-Sk, jeho právnej zástupkyni do 3 dní.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľky o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru okamžitým skončením. Zaviazal navrhovateľku zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 20.250,-Sk na účet právnej zástupkyne odporcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku podľa /ďalej len /. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ustanovenia účinného do 31.3.2002, /ďalej len / účinného od 1.4.2002, , , , , /platné znenie k 29.9.2004/, , o samospráve vyšších územných celkov /zákon o samosprávnych krajoch/, o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov.

Uviedol, že navrhovateľka návrh zo dňa 20.10.2004 odôvodnila tým, že od 1.6.1997 do 30.6.2004 vykonávala funkciu vedúcej odporcu, kedy bola zriaďovateľom odporcu odvolaná z funkcie. Zriaďovateľovi odporcu oznámila, že trvá na tom, aby ju zamestnával prácou vedúcej odporcu, zároveň mu oznámila, že týmto konaním jej vytvoril prekážku v práci. Dňa 3.7.2004 podala návrh o určenie neplatnosti odvolania z funkcie, pričom do práce chodila prvé dni po odvolaní z funkcie, avšak zmluvne dohodnutú prácu vykonávať nemohla. Odporca ju vyzval na nástup do práce. Ona oznámila odporcovi, že trvá na vykonávaní svojej funkcie vedúcej odporcu. Dňa 11.10.2004 jej bolo doručené okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany odporcu. Zo strany navrhovateľky nedošlo k porušeniu pracovnej disciplíny, pričom sa domáhala svojho práva na súde a zriaďovateľ odporcu jej vytvoril prekážku v práci tým, že jej znemožnil výkon jej práce. Okamžité skončenie pracovného pomeru jej nebolo dané oprávnenou osobou, keď zmenou pracovného pomeru založeného vymenovaním na pracovný pomer založený pracovnou zmluvou nebolo možné ju odvolať z funkcie riaditeľky odporcu, pričom ku dňu okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany odporcu bola vo funkcii riaditeľky

odporcu a štatutárnym orgánom odporcu, preto podľa zákona o verejnej službe s ňou mohol okamžite skončiť pracovný pomer len N. S. K., ako zriaďovateľ.

Odporca navrhol návrh zamietnuť s poukazom na to, že navrhovateľka bola odvolaná z funkcie riaditeľky odporcu dňom 30.6.2004, pričom v odvolacom dekréte jej bolo oznámené, že jej pracovnoprávny vzťah neskončil a ďalšie pracovné zaradenie má byť dohodnuté so zamestnávateľom. Odporca vyvinul snahu skontaktovať sa s ňou a dohodnúť sa na zmene jej pracovného zaradenia, avšak navrhovateľka sa nedostavila na viaceré predvolania odporcu a nebolo možné s ňou nadviazať kontakt. Nesúhlasil s tvrdením navrhovateľky, že jej bolo znemožnené dostaviť sa na pracovisko, nakoľko neodovzdala odporcovi kľúč od kancelárie. Ku skončeniu pracovného pomeru okamžitým skončením pracovného pomeru došlo v súlade z dôvodu, že navrhovateľka sa nedostavila do práce, pričom ku dňu okamžitého skončenia pracovného pomeru už nebola štatutárnym zástupcom odporcu.

Súd prvého stupňa mal za preukázané, že navrhovateľka bola dňom 1.6.1997 menovaná do funkcie vedúcej S. O. S. v H. na základe menovacieho dekrétu Okresného úradu K., odbor sociálnych vecí. Na základe výberového konania sa jej menovanie zmenilo na funkciu vedúcej Krízového strediska SOS H. dňom 18.6.2002. N. S. K., ako zriaďovateľ odporcu od 1.1.2004, v zastúpení predsedom Doc. Ing. M. B. PhD., listom zo dňa 25.6.2004 odvolal navrhovateľku dňom 30.6.2004 z funkcie riaditeľky odporcu. V tomto odvolaní uviedol, že jej odvolaním z funkcie sa pracovnoprávny vzťah u zamestnávateľa neskončil a ďalšie zaradenie s ňou dohodne zamestnávateľ. Navrhovateľka listom zo dňa 30.6.2004 oznámila zriaďovateľovi, že trvá na tom, aby ju zamestnával prácou vedúcej odporcu na základe platného pracovného pomeru. Odporca listom zo dňa 6.7.2004 vyzval navrhovateľku na oznámenie dôvodu neprítomnosti na pracovisku od 1.7.2004. Navrhovateľka následne oznámila odporcovi, že je v pracovnoprávnom spore, ktorého predmetom je vyslovenie neplatnosti jej odvolania a s poukazom na to, že jej bola vytvorená prekážka v práci, nemôže svoju prácu vykonávať, o čom zriaďovateľa informovala, keď jej pracovný pomer založený na základe konkurzu na funkciu vedúcej odporcu sa nezmenil. Odporca opätovne vyzval navrhovateľku listom zo dňa 19.8.2004 na oznámenie dôvodu jej neprítomnosti na pracovisku. Vyzval ju aby sa dostavila na pracovisko za účelom prejednania nového pracovného zaradenia. Navrhovateľka následne oznámila odporcovi, že jej pracovný pomer je uzavretý na funkciu vedúcej odporcu, keď nedošlo k žiadnej zmene, ani k dohode o zmene pracovných podmienok. Odporca dňa 24.9.2004 požiadal zamestnaneckú radu odporcu o prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru s navrhovateľkou. Zamestnanecká rada odporcu listom zo dňa 28.9.2004 oznámila odporcovi, že prerokovala okamžité skončenie pracovného pomeru s navrhovateľkou a rozhodla sa k veci nevyjadriť. Odporca písomným podaním zo dňa 29.9.2004 oznámil navrhovateľke okamžité skončenie pracovného pomeru podľa dňom doručenia z dôvodu, že navrhovateľka sa v čase od 1.7.2004 ku dňu 29.9.2004 nedostavila na pracovisko, svoju neprítomnosť neospravedlnila a na výzvy odporcu zo dňa 6.7. 2004 a zo dňa 19.8.2004 odmietla prejednanie nového pracovného zaradenia. Okamžité skončenie pracovného pomeru prevzala navrhovateľka dňa 11.10.2004. Súd prvého stupňa mal za preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Galanta č. k. -88 zo dňa 2.11.2005, v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom odvolacieho Krajského súdu v Trnave č. k. zo dňa 11.10.2006, súd zamietol návrh navrhovateľky proti odporcovi N. S. K., o neplatnosť odvolania z funkcie. Z prezenčnej listiny odporcu mal súd za preukázané, že navrhovateľka v období od 1.7.2004 do 30.9.2004 nebola prítomná na pracovisku odporcu.

Súd prvého stupňa dospel k záveru, že navrhovateľka vykonávala do 30.6.2004 funkciu riaditeľky odporcu na základe vymenovania do funkcie. Zmenou /účinného od 1.4.2002/ sa podľa zmenil jej pracovný pomer založený vymenovaním na pracovný pomer založený pracovnou zmluvou. Poukázal na to, že i keď bol pracovný pomer u navrhovateľky zmenený na pracovný pomer založený pracovnou zmluvou podľa , jej pracovný pomer bol založený pracovnou zmluvou až po jej vymenovaní, nakoľko tak ustanovuje osobitný predpis Mal za to, že navrhovateľka bola platne odvolaná z funkcie riaditeľky odporcu N. S. K., ako oprávneným subjektom podľa , dňom 30.6.2004, čím stratila predpoklady vykonávať funkciu riaditeľky odporcu, ako aj predpoklady vykonávať funkciu štatutárneho orgánu odporcu. Dospel tiež k záveru, že o platnosti odvolania navrhovateľky z funkcie bolo právoplatne rozhodnuté v konaní vedenom na Okresného súdu v Galante pod sp. zn. a súd je týmto rozhodnutím viazaný, preto sa otázkou platnosti odvolania navrhovateľky z funkcie riaditeľky nezaoberal. Mal za to, že odvolaním

navrhovateľky z funkcie riaditeľky odporcu sa jej pracovný pomer neskončil, pričom bolo jej povinnosťou dohodnúť sa na zmene pracovnej zmluvy v časti týkajúcej sa druhu práce a v prípade, ak by sa na tomto so zamestnávateľom nedohodla, bolo možné ukončiť jej pracovný pomer s odporcom dohodou alebo výpoveďou. S poukazom na to, že navrhovateľka bezdôvodne nenastúpila do práce, nedostavila sa na pracovisko po odvolaní z funkcie v období od 1.7.2004 až do 30.9.2004 napriek výzvam odporcu, čo mal súd za preukázané prezenčnými listinami odporcu, svoju neúčasť v práci riadnym spôsobom neospravedlnila, potom odporca oprávnene konštatoval, že navrhovateľka sa dopustila opakovanej a trvajúcej absencie, ktorá je závažným porušením pracovnej disciplíny a zakladá dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru. Tvrdenie navrhovateľky, že jej odvolaním z funkcie riaditeľky bola vytvorená prekážka v práci neobstojí, nakoľko žiadna prekážka v práci jej v zmysle zo strany zamestnávateľa vytvorená nebola a odvolanie z funkcie riaditeľky nie je možné považovať za takúto prekážku v práci. Po odvolaní z funkcie riaditeľky pracovný pomer navrhovateľky zostal zachovaný. Navrhovateľka bola povinná si plniť pracovné povinnosti v zmysle . Skutočnosť, že napadla na súde platnosť odvolania z funkcie ju neoprávňovala k tomu, aby sa nedostavila na pracovisko, aby nedohodla s odporcom zmenu pracovnej zmluvy, aby nepokračovala v práci v inom zaradení resp., aby neukončila pracovný pomer s odporcom. Tým, že napriek výzvam odporcu bezdôvodne do práce a na pracovisko nenastúpila, nemala záujem dohodnúť zmenu pracovnej zmluvy a ani iným spôsobom upraviť svoj vzťah so zamestnávateľom, jednoznačne porušila svoje pracovné povinnosti. Súd dospel k záveru, že navrhovateľka bola zamestnancom odporcu ako zamestnávateľa, pričom odporca mal právnu subjektivitu a bol oprávnený okamžite skončiť pracovný pomer s navrhovateľkou a navrhovateľka platným odvolaním z funkcie riaditeľky dňom 30.6.2004 prestala túto funkciu vykonávať, taktiež prestala vykonávať funkciu štatutárneho zástupcu, preto nebol daný dôvod na postup podľa Dospel tiež k záveru, že okamžité skončenie pracovného pomeru bolo dané navrhovateľke v súlade s ustanoveniami , , .

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala odvolanie navrhovateľka. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že vyhovie jej návrhu, prípadne vec zruší a vráti súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedla, že dňa 1.6.1997 bola vymenovaná do funkcie riaditeľky odporcu a dňom 1.4.2002 sa zmenil jej pracovný pomer založený vymenovaním na pracovný pomer založený pracovnou zmluvou, teda na jej pracovný pomer platí ustanovenie . Obsahom tohto pracovného vzťahu boli všetky pracovnoprávne akty zamestnávateľa urobené do 1.4.2002. V čase nadobudnutia účinnosti nového bola riaditeľkou odporcu, pričom ňou bola predtým i potom a iný druh práce u nej nepripadá do úvahy. Dňa 30.6.2004 jej bolo doručené odvolanie z funkcie riaditeľky odporcu. S poukazom na ustanovenie toto odvolanie ako jednostranný úkon nemôže zmeniť jednostranne obsah jej pracovnej zmluvy, pretože toto odvolanie je neplatným právnym úkonom, ktorý nemá žiadne právne účinky na zmenu pracovnej zmluvy. Z tohto dôvodu jej nemohla dať iná riaditeľka odporcu okamžité skončenie pracovného pomeru, pretože jej nebola nadriadená. Poukázala na to, že od 1.4.2002 nebola vymenovaná do funkcie riaditeľky odporcu, pretože od tohto dátumu už neexistoval žiadny právny predpis, podľa ktorého by mala byť menovaná do funkcie riaditeľky. V tom čase bol odporca v zriaďovateľskej pôsobnosti Okresného úradu K. a od 1.1.2004 prešla zriaďovateľská pôsobnosť na N. S. K.. Od účinnosti nového už nebola menovaná do funkcie, pretože zanikol zákon, na základe ktorého to bolo potrebné a zákon o samospráve vyšších územných celkov sa na ňu nevzťahoval. Keďže zriaďovateľská pôsobnosť N. S. K. nastala až dňom 1.1.2004, na jej pracovný pomer založený pracovnou zmluvou dňom 1.4.2002 nemal žiadny vplyv ani Nikdy nebola menovaná do funkcie N. S. K.. Poukázala na to, že rozhodnutia Okresného súdu v Galante o neplatnosť odvolania z funkcie, ako aj odvolacieho súdu vo veci sú nemeritórne pre otázku platnosti alebo neplatnosti odvolania z funkcie, keď odvolací súd sa vo svojom rozhodnutí nezaoberal neplatnosťou tohto právneho úkonu a návrh zamietol len z dôvodu, že navrhovateľka nevedela preukázať naliehavý právny záujem na určení neplatnosti odvolania. Ďalej uviedla, že pred súdom prvého stupňa poukázala na to, že odvolanie z funkcie ako právneho úkonu je neplatné aj z iných dôvodov. Jej odvolanie k 30.4.2004 bolo na zasadnutí zastupiteľstva zriaďovateľa odporcu dňa 19.4.2004. Uznesenie zastupiteľstva nepodpísal jeho predseda, preto sa stalo nevykonateľným. O tejto otázke sa opäť rozhodovalo 21.5.2004, kedy bola znova odvolaná z funkcie dňom 30.4.2004. Uznesením z 23.6.2004 bolo uznesenie z 21.5.2004 potvrdené a ďalším uznesením z toho dňa bolo zmenené. Uznesenie zo dňa 17.5.2004 je neplatné, lebo sa prieči zákonu. Zriaďovateľ na zasadnutí zastupiteľstva mal rozhodovať o tom, či uznesenie z 19.4.2004 potvrdí alebo nie, teda sa nemohlo rozhodovať o tej istej otázke, nakoľko už existovalo uznesenie o tejto otázke, ktoré bolo platné

a nebolo zrušené. Zastupiteľstvo bolo viazané uznesením z 19.4.2004 a uznesením z 21.5.2004 bola porušená zásada rozhodnutej veci, keď zastupiteľstvo zriaďovateľa konalo o v rozpore s § 16 ods. 5 zákona o samospráve vyšších územných celkov. Súd prvého stupňa sa otázkou platnosti tohto úkonu vôbec nezaoberal a nesprávne vychádzal z toho, že o tejto otázke bolo už právoplatne rozhodnuté. Uviedla, že odvolanie z funkcie znamenalo zamedzenie jej vykonávať dohodnutú prácu podľa pracovnej zmluvy a to jednostranne zo strany zamestnávateľa. Súd prvého stupňa pochybil, keď nezistil prekážky na strane zamestnávateľa podľa v zákonnom vyjadrení „ podobnými prevádzkovými príčinami“, keď v tomto sú zahrnuté iné dôvody na strane zamestnávateľa, ako tie, ktoré zákon taxatívne vymenúva, teda aj jej prípad. Súd prvého stupňa si nevšimol skutočnosť, že v čase 30.6.2004 bol limitovaný stav zamestnancov odporcu naplnený, teda nebolo možné jej ponúknuť prácu bez porušenia rozpočtových pravidiel. Odporca jej nemohol ponúknuť žiadnu prácu, pretože prijatím novej riaditeľky bol prekročený záväzný limit pracovníkov a jedna osoba sa stala nadbytočnou. Odporca sledoval nie jej odvolanie, ale preradenie na inú prácu, preto je odvolanie predstieraným právnym úkonom.

Odporca sa písomne vyjadril k odvolaniu navrhovateľky. Navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že pracovný pomer navrhovateľky vznikol vymenovaním do funkcie riaditeľky, ako osobitného spôsobu vzniku pracovného pomeru, pri ktorom je predpokladom vzniku vymenovanie alebo voľba, ako predpoklad vykonávania funkcie štatutárneho orgánu. Nebolo sporné, že vykonávala v rámci výkonu pracovnoprávneho vzťahu funkciu štatutárneho orgánu odporcu, preto je potrebné posudzovať vec podľa . Právne úkony vo vzťahu k nej v pracovnoprávnych vzťahoch mohol vykonávať len štatutárny orgán zriaďovateľa s poukazom na ustanovenie Zákona o výkone prác vo verejnom záujme a s poukazom na , avšak uvedené zákonné ustanovenie nemožno použiť na danú skutkovú situáciu v danej právnej veci. Nie je možné stotožňovať dva nezávislé právne inštitúty a to výkon funkcie štatutárneho orgánu zamestnávateľa a výkon druhu práce podľa pracovnej zmluvy, keď zamestnávateľ má právo podľa svojich vnútorných predpisov alebo osobitného predpisu ukončiť výkon funkcie štatutárneho orgánu bez toho, aby súčasne došlo i k skončeniu pracovného pomeru, aj keď ide pracovný pomer, ktorý bol založený voľbou alebo vymenovaním. Ustanovenie v spojení s ustanovením predpokladajú, že ak dôjde k odvolaniu z funkcie, ktorá je predpokladom pre ďalšie vykonávanie práce podľa pracovnej zmluvy, tým pracovný pomer nezaniká, avšak zaniká v plnom rozsahu výkon funkcie štatutárneho orgánu. V danom prípade môže zamestnávateľ ponúknuť zamestnancovi inú vhodnú prácu, alebo ak nedôjde k dohode, tak s ním skončí pracovný pomer výpoveďou podľa . V čase vykonania výpovede zamestnanec už nemá postavenie štatutárneho orgánu, preto úkony voči nemu musí vykonávať nie štatutárny orgán zriaďovateľa, ale nový štatutárny orgán zamestnávateľa. Z tohto dôvodu potom nie je možné aplikovať ustanovenie Zákona o výkone práce vo verejnom záujme v spojení s , keďže predpokladom ich aplikácie je, aby sa jednalo o zamestnanca, ktorý je súčasne aj štatutárnym orgánom. Ak by takýto úkon vykonal štatutárny orgán zriaďovateľa a nie zamestnávateľa, jednalo by sa o absolútne neplatný právny úkon. Na základe uznesenia č. 116/2004, potvrdeného č. 141/2004 a zmeneného č. 142/2004 došlo k odvolaniu navrhovateľky zo strany N. S. K. zo dňa 21.6.2004, čím jej pracovnoprávny vzťah neskončil a jediným oprávneným konať za zamestnávateľa bol nový štatutárny orgán odporcu. K okamžitému skončeniu pracovného pomeru došlo z dôvodu, že navrhovateľka sa nedostavila do práce, napriek výzvam, teda si neplnila svoje povinnosti.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd ( ) prejednal odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa a a v súlade s ho potvrdil ako vecne správne.

Podľa zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.

Odvolací súd v danej právnej veci dospel k záveru, že súd prvého stupňa úplne zistil skutkový stav veci, na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil.

V konaní bolo nesporne preukázané, že navrhovateľka ako zamestnankyňa odporcu si v období od 1.7.2004 k 29.9.2004 neplnila základné právne povinnosti zamestnanca v zmysle ustanovenia vo vzťahu k odporcovi ako zamestnávateľovi, bez toho, že by jej v tom bránili prekážky na strane zamestnávateľa v zmysle ustanovenia , príp. že by jej v tom bránilo iné konanie zo strany odporcu ako zamestnávateľa. Takéto konanie navrhovateľky potom bolo správne kvalifikované ako zavinené nesplnenie si týchto právnych povinností /zavinené porušenie pracovnej disciplíny- základných právnych povinností zamestnanca ako zavinená dlhodobá absencia/, ktoré konanie naplnilo skutkovú podstatu okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa , čo odporca nesporne preukázal. Okamžité skončenie pracovného pomeru spĺňalo aj formálne predpoklady v zmysle , a bolo dané tiež v súlade s ustanovením . Navrhovateľka nesporne od 1.7.2004 do práce nechodila, nedostavila sa na svoje pracovisko, napriek opakovanej výzve odporcu, keď základným predpokladom plnenia jednej zo základných právnych povinností zamestnanca / / je včasný príchod na pracovisko, ako miesto výkonu práce dohodnuté účastníkmi v pracovnej zmluve a povinnosť zamestnanca byť k dispozícii zamestnávateľovi, ako základný predpoklad výkonu práce. Z hľadiska naplnenia skutkovej podstaty pre okamžité skončenie pracovného pomeru podľa v danej právnej veci podstatná je skutočnosť, že od 1.7.2004 navrhovateľka do práce nenastúpila, nedostavila sa na pracovisko a neplnila si svoje základné právne povinnosti zamestnanca, pričom jej v tom nebránili prekážky na strane zamestnávateľa.

Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvého stupňa tiež v tom, že N. S. K. ako zriaďovateľ odporcu bol oprávnený v zmysle o zákon samosprávnych krajoch v znení neskorších predpisov odvolať navrhovateľku z funkcie riaditeľky odporcu, ako štatutárnej zástupkyne odporcu, čím u nej došlo k zániku výkonu funkcie štatutárneho orgánu v zmysle , bez ohľadu na to, že funkciu riaditeľky mala uvedenú ako dohodnutý druh práce aj v pracovnej zmluve uzavretej s odporcom, pričom nesporne týmto nedošlo k skončeniu pracovného pomeru. V danom prípade potom navrhovateľka odvolaním z funkcie riaditeľky, ako štatutárneho zástupcu odporcu, v postavení zamestnanca odporcu, prestala spĺňať požiadavky na výkon tejto funkcie podľa . Potom by bol daný dôvod výpovede zo strany zamestnávateľa podľa , za predpokladu ustanoveného v , pokiaľ by však nedošlo medzi účastníkmi k dohode o inej vhodnej práci pre navrhovateľku. S poukazom na vyššie uvedené konanie navrhovateľky dohoda o inej vhodnej práci medzi účastníkmi konania ani nebola reálne možná. N. S. K. realizoval svoje zákonné právo, keď navrhovateľku odvolal z funkcie. Toto jeho rozhodnutie je platné, nebolo zrušené alebo zmenené a bez účasti NSK v konaní platnosť tohto rozhodnutia - uznesenia NSK

- súd ako predbežnú otázku ani riešiť nemohol. I keď v dôsledku tohto postupu navrhovateľka stratila pracovnú náplň riaditeľky, jej pracovný pomer trval, čo nakoniec tvrdí i navrhovateľka. Keďže sa však nesnažila riešiť s odporcom svoje nové pracovné zaradenie, v tomto smere zostala pasívna, nevyvinula žiadnu aktivitu ani tú minimálnu, aby chodila do práce, čo je základnou povinnosťou pracovníka vyplývajúcou z pracovnej zmluvy.

Za tejto situácie potom nie je možné vykladať na ťarchu odporcu, že vytvoril navrhovateľke prekážky v práci. Pri jej dlhodobej absencii jej potom odporca dôvodne dal dňa 29.9.2004 okamžité skončenie pracovného pomeru pre absenciu. Navrhovateľka si teda neplnila základnú povinnosť vyplývajúcu z pracovnej zmluvy a takto znemožnila odporcovi hľadať riešenie jej ďalšieho zamestnávania.

Odvolací súd sa taktiež stotožňuje s právnym názorom súdu prvého stupňa v tom, že odporca ako zamestnávateľ navrhovateľky bol oprávneným na právny úkon- okamžité skončenie pracovného pomeru s navrhovateľkou ako zamestnankyňou, ktorá s poukazom na vyššie uvedené, v čase tohto právneho úkonu už nemala postavenie štatutárneho orgánu v zmysle , preto nebol dôvod na postup podľa o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov.

S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil v súlade s .

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa a a priznal odporcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech náhradu trov potrebných na účelné bránenie

práva proti navrhovateľke, ktorá nemala úspech v odvolacom konaní. Náhrada trov odvolacieho konania spočíva v trovách právneho zastúpenia, v rozsahu ich vyúčtovania, za 2 úkony právnej služby á 1.465- Sk a 2x 190-Sk režijný paušál /písomné vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 29.5.2008, účasť na pojednávaní dňa 4.12.2008/ v súlade s Vyhl. č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, náhrada za stratu času 2.536-Sk /8polhodín x 317-Sk/ v súlade s citovanej vyhlášky, cestovné výdavky dňa 4.12.2008 osobným autom /B..- N.- B./ vo výške 1.264,-Sk v súlade s citovanej vyhlášky. Trovy odvolacieho konania spolu predstavujú sumu 7.110,-Sk.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.