Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 402/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. augusta 2012

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti I. s. r. o., Česká republika, zastúpenej

Advokátskou kanceláriou A., s. r. o., B., konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta

JUDr. E. A., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl.

46 ods. 1 a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s namietaným

porušením uznesením Okresného súdu Prešov č. k.

-123 zo 4. januára 2012, a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti I. s. r. o., o d m i e t a z dôvodu zjavnej

neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. marca 2012

doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti I. s. r. o., Česká republika (ďalej len

„sťažovateľka“), zastúpenej Advokátskou kanceláriou A., s. r. o., B., konajúcou

prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. E. A., ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na súdnu ochranu podľa (ďalej

len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v spojení s namietaným

porušením uznesením Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“)

č. k. -123 zo 4. januára 2012 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).

Zo sťažnosti a z príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľka je veriteľkou

úpadkyne – obchodnej spoločnosti G., s. r. o. (ďalej len „úpadkyňa“), na majetok ktorej

okresný súd uznesením č. k. -35 zo 16. júna 2011 vyhlásil konkurz a zároveň za

jeho správcu ustanovil Ing. Š. T. (ďalej len „pôvodný správca“). Pôvodný správca

oznámením uverejneným v Obchodnom vestníku 8. júla 2011 zvolal prvú schôdzu

veriteľov, ktorá sa mala uskutočniť 9. septembra 2011 o 10.30 h v jeho sídle.

V nadväznosti na uvedené sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uvádza:

«Navrhovateľ (sťažovateľka, pozn.) sa na miesto konania schôdze dostavil ešte pred

jej začiatkom a svoju účasť potvrdil podpisom na Prezenčnej listine veriteľov prítomných na

prvej schôdzi veriteľov Úpadcu. V čase kedy sa mala schôdza začať bol okrem

Navrhovateľa na schôdzi prítomný ešte jeden veriteľ a to veriteľ S., zastúpený povereným

zamestnancom. V tomto čase (t. j. o 10:30 hod.) upovedomil Správca prítomných veriteľov,

že začiatok schôdze posúva z dôvodu, že sa mu telefonicky ohlásil ďalší veriteľ, resp. jeho

zástupca, s tým, že na schôdzu mešká a žiada Správcu, aby začiatok schôdze odložil, kým sa

na schôdzu nedostaví. Navrhovateľ s postupom navrhnutým správcom nesúhlasil a vyzval

správcu, aby začal prvú schôdzu veriteľov Úpadcu v zákonom stanovenej dobe, t. j. v dobe,

na ktorú bola zvolaná, teda presne o 10:30 hod. Toto Správca odmietol s tým, že keďže mu

neprítomný veriteľ telefonicky oznámil, že už je na ceste, počká so začatím schôdze do

okamihu, keď sa veriteľ dostaví, aby mu neodoprel účasť na prvej schôdzi veriteľov Úpadcu

a tým ho neukrátil na jeho právach. Navrhovateľ na to opätovne vyzval Správcu, aby na

predmetného veriteľa nečakal a aby schôdzu bezodkladne začal, pretože inak bude schôdza

nezákonná, keďže sa nezačne a teda ani neuskutoční v zákonom stanovenom termíne, t. j. v

termíne na ktorý bola zákonným spôsobom zvolaná v zmysle , v spojení s §

34 ods. 4 . Navrhovateľ ďalej upozornil Správcu, že nemôže takto riešiť situáciu, kedy

sa niektorý z veriteľov nedostaví na schôdzu včas, napriek tomu, že čas začatia schôdze mu

je riadne známy a že dodržanie času začiatku schôdze je právne relevantnou skutočnosťou,

nakoľko čas schôdze veriteľov je jednou z obligatórnych náležitostí oznámenia o zvolaní

schôdze veriteľov, ktoré spolu s inými náležitosťami vyžaduje ustanovenie .

Čas konania schôdze veriteľov nie je v predmetnom ustanovení uvedený len tak bez

významu, keďže každý konkurzný veriteľ sa môže rozhodnúť či bude svoje práva, ktoré mu v

konkurznom konaní priznáva zákon aj uplatňovať prostredníctvom svojej účasti na schôdzi

veriteľov a hlasovania o jednotlivých bodoch jej programu alebo nie. Aj hlasovacie kvóra o

jednotlivých obligatórnych bodoch programu prvej schôdze veriteľov (výmena správcu a

voľba prvých Členov veriteľského výboru) sa počítajú podľa hlasov prítomných veriteľov (a

nie všetkých konkurzných veriteľov úpadcu), preto je účasť resp. neúčasť ktoréhokoľvek

konkurzného veriteľa na prvej schôdzi veriteľov veľmi relevantná.

... Správca zotrval na svojom postupe a začiatok schôdze odložil až do príchodu

spomínaného veriteľa, pričom tento veriteľ neskorí príchod nezdôvodnil žiadnym

relevantným dôvodom, resp. vis major. Zhruba 20 minút po tom, ako mala byť schôdza

otvorená a začatá, sa do miesta konania schôdze dostavil Ing. T. F., bytom P. (ďalej len

„Ing. T. F.“), ktorý je veriteľom Úpadcu (s prihlásenou a zistenou pohľadávkou) a ktorý bol

zároveň splnomocnený ďalšími veriteľmi Úpadcu a to konkrétne veriteľmi G., s. r. o., so

sídlom B. (ďalej len „G., s. r. o“), T. a. s, so sídlom P. (ďalej len „T. a. s.“), JUDr. I. Č.,

bytom B. (ďalej len „JUDr. I. Č.“) a G., s. r. o., so sídlom P. (ďalej len „G., s. r. o.“), k

tomu, aby týchto veriteľov na prvej schôdzi veriteľov Úpadcu zastupoval. Ing. T. F. je

zároveň konateľom Úpadcu (o čom sa navrhovateľ dozvedel až po končení schôdze). Po

príchode Ing. F. otvoril Správca prvú schôdzu veriteľov Úpadcu až o 10:55 hod., namiesto

v obchodnom vestníku stanovenom a určenom termíne 10:30 hod. Na schôdzi boli prijaté tri

uznesenia, (i) Uznesením č. 1 zobrali prítomní veritelia na vedomie prednesenú správu o

činnosti Správcu a stave majetku Úpadcu, (i) uznesením č. 2 sa rozhodlo o výmene Správcu,

keď za nového správcu Úpadcu bol zvolený JUDr. M. G.... a (iii) uznesením č. 3 bol zvolený

päťčlenný veriteľský výbor v nasledovnom zložení: 1. G. s. r. o., 2. T. a. s., 3. JUDr. I. Č., 4.

Ing. T. F. a 5. G., s. r. o. Na záver schôdze Navrhovateľ vzniesol a uplatnil do zápisnice zo

schôdze odôvodnené námietky, v ktorých namietal nezákonnosť uznesení schôdze o ktorých

hlasovali veritelia prítomný na schôdzi a teda nezákonnosť Uznesenia prvej schôdze

veriteľov Úpadcu č. 2 a Uznesenia prvej schôdze veriteľov Úpadcu č. 3.

Na Prvej schôdzi veriteľov Úpadcu uplatnil Navrhovateľ námietku rozporu prijatého

uznesenia č. 2 a č. 3 zo zákonom, na základe ktorej následne podal na Okresný súd Prešov

písomný návrh, aby súd námietkou napadnuté uznesenia prvej schôdze veriteľov zrušil.

Dňa 21. 09. 2011 vydal Okresný súd v Prešove Uznesenie, č. k. -90,

ktorým námietkou napadnuté uznesenia č. 2 a 3 Prvej schôdze veriteľov zrušil.

Dňa 30. 11. 2011 vydal Okresný súd v Prešove Uznesenie sp. zn. -102,

ktorým zvolal ďalšiu schôdzu veriteľov Úpadcu na 23. 12. 2011 o 10:00 hod., s miestom

konania: Okresný súd Prešov, miestnosť č. 29a s nasledovným programom: 1. Otvorenie,

2. Voľba členov veriteľského výboru, 3. Hlasovanie o výmene správu, 4. Záver (ďalej tiež

ako „druhá schôdza veriteľov“). Dňa 23. 12. 2011 sa na Okresnom súde v Prešove

uskutočnila súdom zvolaná Druhá schôdza veriteľov Úpadcu. Uznesením č. 2 Druhej

schôdze veriteľov bolo rozhodnuté o výmene Správcu, keď bola schválená výmena

doterajšieho správcu Úpadcu, Ing. Š. T., správcu zapísaného v zozname správcov vedenom

Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky... (ďalej tiež ako „Doterajší správca“)

a za nového správcu Úpadcu bol zvolený JUDr. M. G... (ďalej tiež ako „nový správca“). Na

záver Druhej schôdze veriteľov Navrhovateľ vzniesol a uplatnil do zápisnice z Druhej

schôdze veriteľov odôvodnenú námietku, ktorou namietal nezákonnosť predmetného

Uznesenia č. 2 Druhej schôdze veriteľov, ktorým bolo rozhodnuté o výmene správcu.

Podľa právneho názoru sťažovateľa zamietnutím návrhu na zrušenie uznesenia č. 2

prijatého na druhej schôdzi veriteľov v spojení so zvolaním druhej schôdze veriteľov

porušovateľom, došlo k celkom zjavnému a právne nezdôvodniteľnému postupu

porušovateľa, ktorý svojím konaním prekročil rozsah svojej právomoci danej mu

( ) a zákonom (ZoKR). Predovšetkým ZoKR dostatočne určitým

a interpretačné zrozumiteľným spôsobom stanovuje, kedy je konkurzný súd oprávnený

a povinný zvolať schôdzu veriteľov. Súd je oprávnený a povinný zvolať schôdzu veriteľov

len v dvoch zákonom vymedzených prípadoch...

V predmetnom konaní k splneniu... zákonných podmienok na hlasovanie o výmene

správcu na ďalšej schôdzi veriteľov podľa § 36 ods. 1 ZoKR nedošlo.

Tým, že porušovateľ v rozpore so ZoKR umožnil opätovne hlasovať o výmene

správcu bez toho, aby na to boli splnené zákonné podmienky (odhliadnuc od skutočnosti, že

porušovateľ nemal právomoc ani len zvolať ďalšiu (druhú) schôdzu veriteľov), porušil tým

základné právo sťažovateľa ako účastníka konania na súdnu ochranu/spravodlivý súdny

proces.

Nesprávna interpretácia (a tým aj následná aplikácia) na skutkový stav

aplikovateľných právnych noriem ZoKR vyplýva z celkom nesprávneho výkladu účinkov

zrušenia uznesení prijatých na schôdzí veriteľov súdom postupom podľa § 35 ods. 8 ZoKR.

Podľa právneho názoru sťažovateľa, účinky zrušenia uznesenia schôdze veriteľov

súdom nastupujú okamihom právoplatnosti tohto súdneho rozhodnutia. Účinky neplatnosti

uznesenia schôdze veriteľov ale nastávajú ex tunc, t. j. od okamihu jeho prijatia na schôdzi

veriteľov.

Ak v medziobdobí (od prijatia uznesenia po jeho zrušenie) došlo k vzniku práv alebo

povinností z takto neplatne prijatého uznesenia, jeho zrušením tieto práva a povinnosti

spätne zanikajú (t. j. rovnako ex tunc). Právne významným by mohlo byť skúmanie právneho

postavenia osôb, ktoré nadobudli práva na základe takéhoto uznesenia bona fidei, avšak

tieto úvahy presahujú rozsah a obsah predloženej sťažnosti.

A preto, ak súd zrušil uznesenie prvej schôdze veriteľov o výmene správcu pre jeho

rozpor so zákonom, účinky výmeny správcu nenastali a v konkurznom konaní je potrebné

pokračovať so status quo, aký bol pred prijatím zrušeného rozhodnutia, t. j. ako keby

k prijatiu uznesenia o výmene správcu vôbec nedošlo. Je nesprávny a ústavno-právne

neudržateľný právny názor, že ak súd zruší nezákonné uznesenie schôdze veriteľov je

povinnosťou správcu opätovne zvolať schôdzu veriteľov a opätovne umožniť veriteľom

hlasovať.

Sťažovateľ zastáva názor, že gramatickým, logickým a systematickým výkladov vyššie

citovaných ustanovení ZoKR je potrebné dôjsť k záveru, že neexistuje žiaden zákonný

dôvod, aby sa opätovne zvolala schôdza veriteľov a opätovne rozhodovala o predmete,

o ktorom bolo pôvodne prijaté uznesenie, ktoré však bolo pre rozpor so zákonom zrušené.

Sťažovateľ je presvedčený, že skutkové a právne závery prijaté porušovateľom vo svojom

Rozhodnutí sú spôsobilé byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu, keďže

porušovateľom uskutočnená interpretácia a následná aplikácia ustanovení ZoKR, ktorej

výsledkom bolo

- zvolanie ďalšej (druhej) schôdze veriteľov priamo súdom, hoci na to nebol žiaden

zákonný dôvod a

- umožnenie opätovne hlasovať o výmene správcu, hoci na to nebol žiaden zákonný

dôvod, bola celkom zjavne neodôvodnená a arbitrárna, a tak z ústavného hľadiska

neospravedlniteľná a neudržateľná, pričom zároveň mala za následok porušenie základných

práv sťažovateľa tak, ako sú opísané v tejto sťažnosti (porov. , ,

).»

Na základe skutočností uvedených v sťažnosti sťažovateľka navrhuje, aby ústavný

súd nálezom takto rozhodol:

„Okresný súd Prešov v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn.

svojím uznesením č. k. -123 zo dňa 04. 01. 2012 porušil právo

Sťažovateľa podľa (právo na súdnu ochranu) v spojení právom

sťažovateľa podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru (právo na spravodlivý proces)

Okresný súd Prešov v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn.

svojim uznesením č. k. -123 zo dňa 04. 01. 2012 porušil čl. 1 ods. 1

(princíp právnej istoty).

Ústavný súd uznesenie Okresného súdu Prešov č. k. -123 zo dňa 04. 01.

2012 zrušuje.

Ústavný súd odkladá vykonateľnosť uznesenia č. k. -123 zo dňa

04.01.2012 do právoplatného skončenia konania o sťažnosti sťažovateľa.

Okresný súd Prešov je povinný zaplatiť sťažovateľovi náhradu trov konania k rukám

právneho zástupcu sťažovateľa do troch dni od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

Sťažovateľka zároveň v súlade s § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred

ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) navrhuje, aby ústavný súd rozhodol o dočasnom opatrení a odložil vykonateľnosť

napadnutého uznesenia okresného súdu s odôvodnením, že „... novému - domnelému -

správcovi pri správe a speňažovaní majetku podliehajúceho konkurzu ZoKR priznáva

množstvo oprávnení, ktorých výkon bezprostredne zasahuje do procesných, ale aj

hmotnoprávnych práv sťažovateľa a ďalších konkurzných veriteľov, ktorí majú právo byť

v konkurzom konaní uspokojovaní zo speňažovaného majetku“.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

o ústavnom súde na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú

dôvody na odmietnutie návrhu podľa .

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z citovaného vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu

verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú

sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd

nezistil žiadnu možnosť porušenia sťažovateľom označeného základného práva alebo

slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež

napr. , ).

Ústavný súd považoval v súvislosti s predbežným prerokovaním sťažnosti za

potrebné tiež poukázať na svoje ústavné postavenie, z ktorého vyplýva, že vo veciach, ktoré

patria do právomoci všeobecných súdov, nie je alternatívnou alebo mimoriadnom opravnou

inštitúciou. Ústavný súd preto vo svojej konštantnej judikatúre zdôrazňuje, že v týchto

veciach nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného

súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani

preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol náležite zistený skutkový stav a aké

skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného

súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie

s , prípadne s medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných

slobodách (, m. m. , ), resp. posúdenie, či nie sú skutkové

a právne závery všeobecného súdu, na ktorých je založené namietané rozhodnutie, zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, pričom majú zároveň za následok porušenie základného práva alebo

slobody (m. m. , ).

II.1 K namietanému porušeniu základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením okresného súdu

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Ťažiskom argumentácie sťažovateľky je jej tvrdenie o nesprávnej interpretácii

a aplikácii príslušných ustanovení o konkurze a reštrukturalizácii

v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurze“) okresným súdom, v dôsledku

ktorej došlo k

- zvolaniu „ďalšej (druhej)“ schôdze veriteľov okresným súdom bez zákonného

dôvodu a

- opätovnému hlasovaniu o výmene správcu bez zákonného dôvodu.

Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (napríklad ) do obsahu

základného práva na súdnu ochranu (ako aj práva na spravodlivé súdne konanie) patrí právo

každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá má

základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných

zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý

ustanovuje zákon. Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal výklad

dotknutej právnej normy, ktorý je v súlade s , čo je základným predpokladom pre

ústavne konformnú aplikáciu tejto právnej normy na zistený skutkový stav veci.

Ústavný súd pripomína, že výklad ustanovení zákona o konkurze patrí do právomoci

všeobecného súdu. Ako už bolo uvedené, ústavný súd je oprávnený preskúmať len to, či

výklad príslušných ustanovení tohto zákona okresným súdom v napadnutom uznesení nie je

svojvoľný, teda arbitrárny, a tiež to, či je napadnuté uznesenie primeraným spôsobom

odôvodnené. O svojvôli pri výklade a aplikácii zákona všeobecným súdom možno uvažovať

len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by

zásadne poprel ich účel a význam (napr. ).

Ústavný súd taktiež zdôrazňuje, že všeobecný súd musí dať v odôvodnení svojho

rozhodnutia odpoveď na tie otázky, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne

dostatočne objasňujú skutkový a právny základ pre výrok rozhodnutia. Preto odôvodnenie

rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ

rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo

účastníka na spravodlivé súdne konanie (m. m. , ,

, , ).

Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že okresný súd na základe návrhu sťažovateľky

zo 14. septembra 2011 uznesením č. k. -90 z 21. septembra 2011 zrušil

uznesenia č. 2 (výmena pôvodného správcu, pozn.) a č. 3 (voľba veriteľského výboru,

pozn.) schôdze veriteľov úpadkyne prijaté na schôdzi veriteľov 9. septembra 2011

z dôvodu, že pôvodný správca úpadkyne porušil svoje povinnosti tým, že neotvoril prvú

schôdzu veriteľov v čase, na ktorý bola zvolaná. Následne okresný súd uznesením

č. k. -102 z 30. novembra 2011 zvolal schôdzu veriteľov, ktorá sa konala

23. decembra 2011 o 9.00 h na okresnom súde v miestnosti č. 29a, v ktorej programe okrem

iného boli aj voľba členov veriteľského výboru a hlasovanie o výmene pôvodného správcu.

V nadväznosti na výsledky schôdze veriteľov konanej 23. decembra 2011 sa

sťažovateľka podaním doručeným okresnému súdu 27. decembra 2011 a doplneným

28. decembra 2011 domáhala, aby okresný súd zrušil uznesenie č. 2 schôdze veriteľov

úpadkyne z 23. decembra 2011, ktorým schôdza veriteľov rozhodla o výmene pôvodného

správcu a za správcu úpadkyne zvolila JUDr. M. G. (ďalej aj „nový správca“), pričom

alternatívnym petitom sa domáhala, aby okresný súd odmietol návrh schôdze veriteľov na

výmenu pôvodného správcu z dôvodu, že neboli dané dôvody na hlasovanie o výmene

správcu, a aby ponechal vo funkcii pôvodného správcu. Okresný súd napadnutým

uznesením zamietol návrh sťažovateľky na zrušenie uznesenia č. 2 prijatého na schôdzi

veriteľov úpadkyne 23. decembra 2011 a zároveň zamietol návrh sťažovateľky na

odmietnutie návrhu na výmenu správcu prijatého schôdzou veriteľov úpadkyne

23. decembra 2011.

V odôvodnení napadnutého uznesenia okresný súd po citácii príslušných ustanovení

zákona o konkurze v nadväznosti na námietky sťažovateľky najmä uviedol:

«... Hlasovanie o výmene správcu na prvej schôdzi veriteľov je obligatórnym

rozhodovaním. Hlasovanie o tomto bode programu sa musí uskutočniť aj v prípade, že by

tento bod programu nebol uvedený v oznámení o zvolaní prvej schôdze veriteľov. Zákonom

použitý termín „prvá schôdza veriteľov“ definuje tento inštitút nielen časovo, ale aj

obsahovo. Pojmovým znakom pre naplnenie definície nie je výlučne len jej časové hľadisko

(to znamená, že ide o schôdzu, na ktorej sa veritelia zídu, rozhodujú a uplatňujú tak svoje

práva po prvý krát), ale aj obsahové hľadisko. Obsahovým hľadiskom je potrebné rozumieť

aj obligatórne hlasovanie o výmene správcu. Keďže súd hlasovanie prvej schôdze veriteľov

konanej dňa 09. 09. 2011 o výmene správcu zrušil, nedošlo k naplneniu všetkých zákonných

požiadaviek ustanovených pre prvú schôdzu veriteľov v . Tento nedostatok nebolo

možné preklenúť resp. napraviť iným spôsobom, ako zvolaním ďalšej schôdze veriteľov.

Keďže teda súd na návrh veriteľa hlasovanie prvej schôdze veriteľov úpadcu konanej

dňa 09. 09. 2011 o výmene správcu zrušil pre jeho rozpor so zákonom, bolo potrebné

o tomto bode znovu hlasovať. Predmetom hlasovania schôdze veriteľov môžu byť rôzne

otázky, ktoré sú podstatné pre vedenie konkurzu, avšak spravidla je možné v konkurze

riadne pokračovať aj v prípade, že sa nestanú predmetom programu schôdze veriteľov.

Uvedené však neplatí pri rozhodovaní o výmene správcu na prvej schôdzi veriteľov. Toto

hlasovanie je obligatórnym a ako také ho nie je možné opomenúť.

Súd zrušil uznesenie č. 2 a 3 prvej schôdze veriteľov úpadcu konanej dňa 09. 09.

2011, čo znamená, že sa síce prvá schôdza veriteľov konala a bolí na nej prijaté tri

uznesenia, no dve z nich súd uznesením zrušil. Uvedenú situáciu výslovne nerieši.

Avšak logickým a systematickým výkladom je potrebné dospieť k záveru, že ak hlasovanie

o obligatórnom bode programu súd zrušil, pre zachovanie zákonnosti priebehu

konkurzného konania je potrebné o výmene správcu znovu hlasovať za podmienok ako na

prvej schôdzi veriteľov (tak ako je uvedené vyššie je potrebné definíciu prvej schôdze

veriteľov naplniť dodržaním nielen časových, ale aj obsahových predpokladov).

Súd už vo svojom skoršom uznesení, ktorým zrušil uznesenia prijaté schôdzou

veriteľov dňa 09. 09. 2011, skonštatoval, že nie je možné spätne vytvoriť totožné podmienky

hlasovania veriteľov. Za účelom nového hlasovania o výmene správcu bolo totiž potrebné

zvolať schôdzu veriteľov, ktorá bude o výmene správcu hlasovať za podmienok

ustanovených pre prvú schôdzu veriteľov. Uvedené platí aj napriek tomu, že

novozvolaná schôdza už formálne status prvej schôdze mať nemôže, nakoľko tak ako uvádza

aj veriteľ I., s. r. o., súd nezrušil prvú schôdzu ako celok (čo napokon ani nepripúšťa),

ale len niektoré prijaté uznesenia. Keďže však medzi zrušenými uzneseniami bolo aj

obligatórne uznesenie o výmene resp. potvrdení správcu vo funkcii, bolo potrebné zvolať

schôdzu veriteľov, ktorá o tomto bode bude hlasovať za rovnakých zákonných predpokladov

ako prvá schôdza. Po tom, ako súd zrušil uznesenie o výmene správcu prijaté na schôdzi

veriteľov konanej dňa 09. 09. 2011, nemohol automaticky akceptovať výsledky hlasovania

„ako keby“ hlasovali len veritelia prítomní na schôdzi v čase jej zverejneného začiatku a

svojvoľne vyhlásiť, že schôdza veriteľov potvrdila správcu Ing. Š. T. vo funkcii. Z tohto

dôvodu súd opätovne zdôrazňuje, že bolo povinnosťou správcu zvolať schôdzu veriteľov za

účelom opätovného hlasovania o výmene správcu.

Na novozvolanej schôdzi muselo byť umožnené hlasovať všetkým prítomným

veriteľom a ich práva nemohli byť v tomto smere obmedzené len z dôvodu, že za dodržania

všetkých zákonných ustanovení by na predchádzajúcej (prvej) schôdzi niektorí

veritelia prítomní neboli a o výmene správcu by nehlasovali. Keďže za účelom

rozhodovania o výmene správcu musela byť zvolaná nová schôdza, mal na nej právo byť

prítomný a hlasovať každý veriteľ, ktorý sa rozhodol toto svoje právo využiť, a to bez

ohľadu na to, či na prvej schôdzi bol prítomný alebo nie.

Veriteľ I., s. r. o. tvrdí, že meškajúcim veriteľom sa poskytla neodôvodnená výhoda,

keď mali možnosť znovu hlasovať o výmene správcu za podmienok ako na prvej schôdzi

veriteľov. Tu však veriteľ už vopred považuje určité správanie meškajúcich veriteľov za isté.

Súd však vopred nemohol z takejto nedôvodnej a ničím nepodloženej domnienky vychádzať

a nemohol vopred predvídať správanie ktoréhokoľvek veriteľa. Uvedené potvrdzuje aj

opakovaná voľba členov veriteľského výboru, pri ktorom bol za člena veriteľského výboru

zvolený aj veriteľ I., s. r. o. hoci na prvej schôdzi veriteľov za člena zvolený nebol, aj keď sa

o ňom hlasovalo. Rovnako nebolo možné predvídať ako budú prítomní veritelia hlasovať v

prípade výmeny správcu. Možnosť rozhodovať o výmene správcu bola poskytnutá všetkým

veriteľom bez rozdielu. Preto má súd za to, že žiadnemu veriteľovi nebola poskytnutá

osobitná výhoda, resp. žiadny veriteľ nebol znevýhodnený oproti ostatným. Výsledky

hlasovania a prijaté rozhodnutia sú len prirodzeným dôsledkom rozloženia hlasovacích

práv, ktoré sú závislé od výšky prihlásených pohľadávok jednotlivých veriteľov.

Obligatórne hlasovanie o výmene správcu bolo uznesením súdu zrušené a

neumožňuje toto hlasovanie nijako a ničím nahradiť. Preto schôdza veriteľov bola povinná

o tomto bode programu hlasovať a správca úpadcu bol povinný za týmto účelom schôdzu

veriteľov zvolať. Z uvedeného vyplýva, že súd nebol povinný žiadať správcu o zvolanie

schôdze veriteľov, pretože v prípade, ak správca schôdzu veriteľov napriek zákonnej

povinnosti nezvolá, súd je oprávnený zvolať schôdzu veriteľov priamo sám. Nebolo

povinnosťou súdu ukladať správcovi povinnosť opakovane zvolať schôdzu veriteľov ani

v uznesení, ktorým došlo k zrušeniu rozhodnutí schôdze veriteľov.

Súd vykonáva nad priebehom konkurzu dohľad, v rámci ktorého má garantovať

zákonnosť priebehu konkurzného konania a v prípade, ak zistí akýkoľvek rozpor so

zákonom, je povinný v súlade s príslušnými ustanoveniami do jeho priebehu zasiahnuť.

V tomto konkurze súd na podnet veriteľa skonštatoval porušenie zákona, ktoré videl v tom,

že správca otvoril schôdzu veriteľov viac ako 20 minút po jej uverejnenom začiatku, čím

poskytol meškajúcim veriteľom neodôvodnenú výhodu. Následne správca ostal v konkurze

úplne nečinný. Aj napriek tomu sa veriteľ I., s. r. o. domáha, aby súd potvrdil vo funkcii

správcu Ing. Š. T., ktorý tieto pochybenia spôsobil. Ak by veritelia nevyužili na schôdzi

svoje právo správcu vymeniť, súd by v rámci dohľadu musel postupovať podľa .

Zvoleným postupom však boli plne rešpektované zákonné práva veriteľov a to pri zachovaní

a rešpektovaní zásady rýchlosti a hospodárnosti konania.

Veriteľ I., s. r. o. sa pre prípad, že súd nevyhovie návrhu na zrušenie uznesenia

domáhal, aby súd odmietol návrh schôdze veriteľov úpadcu na výmenu správcu, pretože

neboli dané dôvody, aby schôdza veriteľov mohla o výmene správcu hlasovať.

V tejto časti návrhu súd už len odkazuje na vyššie uvedené dôvody, pre ktoré má za

to, že prijaté uznesenie bolo v súlade so zákonom, a teda nie sú dané ani dôvody, pre ktoré

súd odmietne návrh schôdze veriteľov na výmenu správcu.

Z vyššie uvedených dôvodov súd návrh veriteľa I., s. r. o. zo dňa 27. 12. 2011 v celom

rozsahu zamietol.»

V nadväznosti na citované ústavný súd zastáva názor, že okresný súd sa

v napadnutom uznesení ústavne konformným spôsobom vysporiadal s ťažiskovou

argumentáciou sťažovateľky vyjadrenou aj v jej sťažnosti. Ústavný súd akceptuje právny

názor okresného súdu, v zmysle ktorého je hlasovanie o výmene správcu na prvej schôdzi

veriteľov (pričom tento termín je ohraničený nielen časovo, ale aj obsahovo) obligatórnym

rozhodovaním. Keďže uznesenia č. 2 a č. 3 prijaté na schôdzi veriteľov 9. septembra 2011

boli na základe návrhu sťažovateľky uznesením okresného súdu z 21. septembra 2011

zrušené a nedošlo „k naplneniu všetkých zákonných požiadaviek ustanovených pre prvú

schôdzu veriteľov“ (citované z napadnutého uznesenia okresného súdu, pozn.), bolo

potrebné o výmene správcu opätovne rozhodnúť. Ústavný súd sa v tejto súvislosti

nestotožňuje s právnym názorom sťažovateľky, podľa ktorého bolo v danom prípade

nevyhnutné zachovať status quo a pokračovať v konkurznom konaní tak, „ako keby

k prijatiu uznesenia o výmene pôvodného správcu vôbec nedošlo“ (na schôdzi veriteľov

úpadkyne 9. septembra 2011, pozn.).

Kategorický imperatív zakladajúci povinnosť orgánov verejnej moci (vrátane

všeobecných súdov) vykladať a uplatňovať inter alia zákony a ostatné všeobecne záväzné

právne predpisy v súlade s vyplývajúci z je nevyhnutným

predpokladom existencie materiálneho právneho štátu, neoddeliteľnou súčasťou ktorého sú

také princípy ako právna istota a spravodlivosť (napr. ). Napadnuté

uznesenie okresného súdu, ktorým tento zamietol návrh sťažovateľky na zrušenie uznesenia

č. 2 prijatého na schôdzi veriteľov úpadkyne 23. decembra 2011 a zamietol návrh

sťažovateľky na odmietnutie návrhu na výmenu správcu prijatého schôdzou veriteľov

úpadkyne 23. decembra 2011, je podľa názoru ústavného súdu logickým dôsledkom ústavne

súladnej interpretácie príslušných ustanovení zákona o konkurze, ktorým sa zároveň

poskytla ochrana základným právam všetkých veriteľov úpadkyne, ktorí mohli uplatniť

svoje právo hlasovať o výmene správcu (v tomto prípade všetkých prítomných veriteľov,

ktorí sa zúčastnili zvolanej schôdze veriteľov 23. decembra 2011, pozn.).

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd zastáva názor, že napadnuté uznesenie

okresného súdu je primeraným spôsobom odôvodnené, pričom ho nemožno považovať za

arbitrárne, a preto ho možno z ústavného hľadiska považovať za akceptovateľné

a udržateľné. Samotná skutočnosť, že sa sťažovateľka s rozhodnutím okresného súdu

nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti jeho

rozhodnutia (, resp. ).

Za týchto okolností nemohlo podľa názoru ústavného súdu napadnutým uznesením

okresného súdu dôjsť k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa

ani jej práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto ústavný súd pri predbežnom prerokovaní

túto časť sťažnosti odmietol podľa z dôvodu jej zjavnej

neopodstatnenosti.

II.2 K namietanému porušeniu napadnutým uznesením

okresného súdu

Sťažovateľka namietala tiež porušenie , ktorý má charakter

všeobecného ústavného princípu, a nie konkrétneho základného práva alebo slobody

garantovaných . Všeobecné ústavné princípy sú vždy implicitnou súčasťou

rozhodovania ústavného súdu o sťažnostiach podľa . V prípade, ak

ústavný súd dospeje k záveru, že v danom prípade namietaným rozhodnutím orgánu

verejnej moci nedošlo, resp. nemohlo dôjsť k porušeniu konkrétnych základných práv alebo

slobôd, príp. práv vyplývajúcich z kvalifikovanej medzinárodnej zmluvy, tak neprichádza

do úvahy ani vyslovenie porušenia tých ustanovení , ktoré majú charakter

všeobecného ústavného princípu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol aj túto časť

sťažnosti podľa pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných

návrhoch sťažovateľky (napr. návrhu na odloženie vykonateľnosti napadnutého uznesenia

okresného súdu) v tejto veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd už

nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. augusta 2012