Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 381/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. augusta 2012

predbežne prerokoval sťažnosť P. M., K., zastúpeného advokátskou kanceláriou A., s. r. o.,

P., v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. J. T., vo veci namietaného porušenia jeho

základného práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na spravodlivé súdne konanie a prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd a základného práva vlastniť majetok podľa a 4

Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Kežmarok v konaní vedenom pod

sp. zn. a postupom Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom pod

sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť P. M. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. júla 2012

doručená sťažnosť P. M. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na spravodlivé súdne konanie

a prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a základného práva vlastniť

majetok podľa a 4 postupom Okresného súdu Kežmarok (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom Krajského súdu

v Prešove (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa návrhom podaným v auguste

2010 na okresnom súde domáhal „zaplatenia sumy 28.873,65 € s prísl. z titulu

vyporiadania podielového spoluvlastníctva po zániku združenia Š., v ktorom vykonávali

spoločne podnikateľskú činnosť“.

Sťažovateľ opisujúc podstatné skutočnosti o priebehu konania pred okresným súdom

v sťažnosti tiež uviedol, že „Obsahom práva na spravodlivý proces a konanie bez prieťahov

je nepochybne aj právo na kvalitnú prípravu súdu na pojednávanie, čo predpokladá aj

ust. , a V predmetnom konaní sa však súd

cit. ust. neriadil, pretože by sa nemohlo stať, že po skoro dvoch rokoch od začatia konania

sa vo veci nevykonalo žiadne dokazovanie, žalobca je bez majetku a bez finančnej náhrady

za majetok, o ktorom mal súd rozhodnúť v primeranej dobe.

... prieťahy v konaní nastali hlavne

- v čase od podania námietky zaujatosti 7.12.2010 (č. 1. 123) do 10.3.2011 (č. l.

136), kedy bol vypracovaný predkladací list spisu na odvolací súd, t. j. tri mesiace, čo je

doba neprimeraná na vybavenie námietky zaujatosti a zaslanie spisu odvolaciemu súdu

- v čase od vrátenia spisu na OS Kežmarok 7.4.2011 po rozhodnutí KS Prešov

z 29.3.2011 o námietkach zaujatosti (č. l. 154-155) do 2.5.2011, kedy bol spis pridelený

sudcovi..., t. j. skoro jeden mesiac trvalo pridelenie spisu

- v čase od 2.5.2011 do 8.7.2011, kedy po dvoch mesiacoch bol urobený prvý úkon

(č. 1. 158) a do 25.7.2011 (č. l. 159), kedy bolo vydané uznesenie o zastavení konania

v časti o 3.620,69 €, pričom žaloba o 3.620,69 € bola vzatá späť ešte podaním zo 16.9.2010

- na č. l. 180 je referát sudcu z 13.10.2011 na vyhotovenie uznesenia o nepriznaní

oslobodenia od poplatkov, hoci už na pojednávaní 28.10.2010 bolo oslobodenie priznané,

pričom až 9.1.2012 na č. l. 183 je referát VSÚ o tom, že o priznaní bolo rozhodnuté, teda

od 13.10.2011 do 9.1.2012, t. j. skoro tri mesiace je doba neprimeraná na zistenie, že

nemožno rozhodnúť o nepriznaní oslobodenia, pretože toto už priznané bolo

- následne 10.1.2012 na č. l. 184 je referát s usmernením na vyhotovenie uznesenia

o oslobodení od poplatkov, pričom na č. l. 185 je takto vyhotovené uznesenie, ktoré bol

doručené právnemu zástupcovi žalovaného 5.3.2012 a právnemu zástupcovi žalobcu

2.3.2012. Zjavne je teda neprimeraná doba cca 1,5 roka, ktorá uplynula od vyhlásenia

uznesenia o oslobodení od poplatkov na pojednávaní 28.10.2010 do jeho písomného

vyhotovenia na č. l. 185, ktoré bolo doručované v marci 2012, hoci minimálne žalovanému

ani doručované nemalo byť.

Obdobie od 7.12.2010 do 5.3.2012 je obdobím prieťahov v konaní. Ďalšie prieťahy

boli spôsobené tým, že uznesenie z č. l. 185 bolo doručované aj právnemu zástupcovi

žalovaného, ktorý ale voči uzneseniu nemá právo podať odvolanie, pretože je neprípustné

v zmysle Odvolanie však právna zástupkyňa žalovaného

podala (č. l. 187), toto bolo predložené na odvolací súd podľa predkladacej správy

z 11.5.2012 (č. l. 190) a expedované na KS Prešov 17.5.2012. V súčasnosti je spis

na odvolacom súde, kde je vec vedená pod č. k. . Pri preštudovaní spisu

20.6.2012 v spise nebola žiadna poznámka, že by o odvolaní bolo rozhodnuté, avšak podľa

telefonickej informácie na KS v Prešove dňa 12.7.2012 bolo o odvolaní rozhodnuté

už 29.5.2012 tak, že odvolanie bolo odmietnuté. Do dnešného dňa, t. j. po cca 6 týždňoch

však rozhodnutie nebolo vyhotovené a expedované účastníkom. Počas celého tohto obdobia

sa konalo o odvolaní, ktoré nemal právo účastník podať a stalo sa tak iba v dôsledku

nesprávneho postupu súdu v rozpore so zákonom.

Žalovaný v prvom rade teda spôsobil prieťahy v konaní aj tým, že nesprávne

v uznesení uviedol poučenie o opravnom prostriedku a po jeho podaní predložil vec

odvolaciemu súdu, hoci odvolanie nebolo prípustné, a to až po dvoch mesiacoch. Obdobie

od 5.3.2012 do 17.5.2012 je ďalším obdobím prieťahov v konaní zo strany odporcu

v 1. rade. Obdobie od 29.6.2012 doteraz je obdobím prieťahov v konaní na strane odporcu

v 2. rade, pretože 29.6.2012 uplynula zákonná lehota 30 dní, v ktorej mal vyhotoviť

a odoslať rozhodnutie v zmysle v spojení s Vzhľadom

na povahu rozhodnutia napadnutého odvolaním a na to, že odvolanie bolo odmietnuté

(zrejme pre neprípustnosť) máme za to, že neexistovali závažné dôvody pre predĺženie

lehoty na vyhotovenie rozhodnutia odvolacieho súdu...

V predmetnom konaní však odporca v 1. rade svojimi zbytočnými prieťahmi

a neefektívnym vedením konania a odporca v 2. rade nevyhotovením rozhodnutia v zákonnej

lehote porušujú tieto práva sťažovateľa. Tým, že v dôsledku neúmerne dlhého konania

nemôže sťažovateľ disponovať majetkom, ktorý mu patrí, ani v tomto rozsahu realizovať

svoje podnikateľské aktivity, bola mu bezdôvodnými prieťahmi v konaní zo strany súdu

spôsobená ujma, ktorá sa prejavuje aj neistotou a predlžovaním napätia v rodine, nakoľko

žalovaný je bratom žalobcu.

Dňa 8.1.2012 podal sťažovateľ cestou právneho zástupcu sťažnosť na prieťahy

v konaní. Podľa odpovede predsedu súdu prvého stupňa (odporcu v 1. rade) z 20.2.2012 je

konanie súdu v poriadku a neodôvodňuje prijať záver, že dochádza k porušovaniu práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. S takýmto záverom predsedu súdu nemožno

súhlasiť a naviac, ani po tejto sťažnosti súd nepostupoval tak, aby k prieťahom

nedochádzalo. K týmto prieťahom nijako neprispel žalobca, ktorý na výzvu súdu reagoval

v primeranej lehote. Prejednávaná vec pritom nie je skutkovo ani právne zložitá, aby

to ospravedlňovalo takýto postup súdu. Skutková a právna zložitosť však v doterajšom

konaní nie je relevantná, pretože súd svojimi úkonmi neriešil vecné problémy, ale iba otázky

procesné.“.

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vydal

takéto rozhodnutie:

„1. Právo sťažovateľa na spravodlivý proces a konanie bez prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a právo na spravodlivé, verejné prejednanie veci

v primeranej dobe podľa čl. 6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd, a právo vlastniť majetok podľa , 4 , v konaní

pred Okresným súdom Kežmarok, č. k. a Krajským súdom v Prešove,

č. k. , porušené boli.

Prikazuje sa odporcom konať bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 2.000,- €, ktoré je

odporca v 1. rade povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.

Odporcovia sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť sťažovateľovi na účet

právneho zástupcu náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 269,60 €... do dvoch

mesiacov od právoplatnosti nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez

prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma,

či dôvody uvedené v ustanovení nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých

nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

Ústavný súd na základe svojej konštantnej judikatúry (, ,

) berie do úvahy, že odmietnuť sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú možno

„vzhľadom na skutočnosť, že celková doba konania pred súdom..., ako aj postup zákonného

sudcu nesignalizovali reálnu možnosť zbytočných prieťahov, a tým ani porušenie

základného práva podľa “ (), „argumenty v sťažnosti

sťažovateľa nepreukázali v čase podania sťažnosti takú intenzitu porušenia základného

práva podľa , aby bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie“

().

Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva

na konanie bez zbytočných prieťahov podľa môže vyplývať aj z toho, že

porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom,

ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať

o zbytočných prieťahoch (, ).

Ústavný súd po podrobnom oboznámení sa s priebehom namietaného konania

a postupom okresného súdu konštatuje, že v označenom konaní vedenom okresným súdom

v čase pred predložením spisu krajskému súdu (17. máj 2012) možno ustáliť ojedinelé

prieťahy, ktoré však samy osebe ešte nesignalizujú porušenie namietaného porušenia jeho

základného práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na spravodlivé súdne konanie a prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Okresný súd od podania návrhu (12. augusta 2010) v roku 2010 nariadil dve

pojednávania (na október a december 2010) a hoci v jeho postupe sa vyskytli v roku 2011

malé obdobia nečinnosti, ako to uvádza sťažovateľ (1 až 3 mesiace), ako aj procesné

nedostatky, na druhej strane námietky sťažovateľa ústavný súd hodnotí v súčasnosti ako

nedôvodné, pretože ide iba o ojedinelé prieťahy, ktoré svojou intenzitou relevantne

nezasiahli do označených základných práv sťažovateľa. Ústavný súd pritom poukazuje

na to, že aj keď procesná aktivita okresného súdu spočívala len v jednoduchých procesných

úkonoch, ktoré sťažovateľ aj špecifikuje v sťažnosti, a okresný súd oneskorene predložil

spis odvolaciemu súdu na rozhodnutie o návrhu na vylúčenie zákonnej sudkyne,

resp. nenariadil ďalšie pojednávanie, ako to požadoval sťažovateľ, tieto skutočnosti

v okolnostiach danej veci najmä s ohľadom na dobu doterajšieho konania (necelých 21

mesiacov do predloženia spisu krajskému súdu) považoval za nedostatočné na to, aby

ústavný súd jeho argumenty vyhodnotil ako dôvodné.

K tomu ústavný súd v zhode so svojou doterajšou judikatúrou poznamenáva, že nie

každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa [i práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (, , , ,

, , )]. Ak ústavný súd dospeje k záveru, že postup

všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné

posúdiť ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle (i práva podľa

dohovoru), nevysloví porušenie základného práva zaručeného v tomto článku

(napr. , , ) alebo sťažnosť odmietne ako zjavne

neopodstatnenú (napr. , , , , ,

).

Navyše, predseda okresného súdu na základe sťažnosti sťažovateľa podaním

z 20. februára 2012, teda iba päť mesiacov pred podaním sťažnosti ústavnému súdu, okrem

uvedenia procesných úkonov účastníkov konania a okresného súdu tiež uviedol, že

„doterajší postup súdu... ma nateraz neodôvodňuje prijať záver, že v predmetnom konaní

dochádza k porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov...“,

a v závere vyjadrenia ubezpečil sťažovateľa, že „súd bude v konaní aj naďalej plynule

pokračovať“.

Na základe uvedených dôvodov ústavný súd preto podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Toto rozhodnutie však nebráni sťažovateľovi opätovne sa obrátiť so sťažnosťou

na ústavný súd, ak by v budúcnosti v napadnutom konaní na okresnom súde dochádzalo

k zbytočným prieťahom.

2. Tú časť sťažnosti, v ktorej sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa postupom

krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn , ústavný súd odmietol pre

neprípustnosť.

Podľa sťažnosť podľa nie je

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých

použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti podľa , ktorou

sťažovatelia namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa v konaní pred všeobecným súdom, ústavný

súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou vyžaduje, aby preukázali využitie právneho

prostriedku ochrany, na uplatnenie ktorého majú právo podľa § 62 a nasl. zákona

č. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“), t. j. podanie sťažnosti predsedovi príslušného

všeobecného súdu.

Ústavný súd v rámci svojej ustálenej judikatúry (, ,

) zdôrazňuje, že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom

podať sťažnosť na prieťahy v konaní predsedovi dotknutého všeobecného súdu podľa § 62

ods. 1 a nasl. zákona o súdoch je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám urobil

nápravu a odstránil protiprávny stav zapríčinený nesprávnym postupom alebo svojou

nečinnosťou. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorej predmetom je namietanie porušenia

základného práva zaručeného v , koná v zásade iba za predpokladu, ak

sťažovateľ preukáže, že účinne využil označený právny prostriedok ochrany svojich

základných práv podľa zákona o súdoch, alebo ak sa preukáže, že túto podmienku nesplnil

z dôvodov hodných osobitného zreteľa ( ).

Z obsahu sťažnosti a k nej pripojených listín však nevyplýva, že by sťažovateľ podal

osobne alebo prostredníctvom svojho právneho zástupcu v súvislosti s namietanými

zbytočnými prieťahmi v predmetnom konaní sťažnosť podľa § 3 ods. 7 a § 62 ods. 1 a nasl.

ustanovení zákona o súdoch predsedovi krajského súdu. Sťažovateľ sa o tom v sťažnosti ani

nezmieňuje a ku svojmu podaniu nepripojili kópiu sťažnosti adresovanej predsedovi

krajského súdu.

Nepreukázanie podania sťažnosti predsedovi krajského súdu potom viedlo ústavný

súd k záveru, že v danej veci neboli sťažovateľom využité všetky právne prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých

použitie je oprávnený podľa osobitných predpisov, čo v zmysle § 53 ods. 1 zákona

o ústavnom súde odôvodňuje odmietnutie sťažnosti v tejto časti z dôvodu jej neprípustnosti.

Na základe uvedených dôvodov bola sťažnosť ústavným súdom odmietnutá podľa

.

3. Predmetom sťažnosti sťažovateľa bolo aj jeho tvrdenie, že okresný súd v jeho veci

nekonal bez zbytočných prieťahov a neriadil sa dôsledne ustanoveniami § 114 ods. 1 a 2

a , keď vôbec

nevykonal žiadne dokazovanie a sťažovateľ je stále bez majetku a bez finančnej náhrady,

čím malo dôjsť k porušeniu jeho základných práv podľa a 4 , ako aj

práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa druhej vety vlastnícke právo všetkých vlastníkov má

rovnaký zákonný obsah a ochranu.

Podľa vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva

je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona

a za primeranú náhradu.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch...

Keďže v danom prípade nebolo konštatované porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, v okolnostiach

danej veci žiadne tvrdenia a dôkazy produkované v sťažnosti nesignalizujú možnosť

porušenia ani základného práva podľa a 4 a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Sťažnosť je svojím obsahom totiž výlučne zameraná

na preukázanie existencie zbytočných prieťahov. S prihliadnutím na to, že o potenciálnom

vlastníctve sporného majetku sťažovateľa nebolo ešte právoplatne rozhodnuté, ako aj

na druh súdneho konania vedeného všeobecnými súdmi v jeho právnej veci, ústavný súd

konštatuje, že nenachádza priamu príčinnú súvislosť medzi sťažovateľom označenými

právami a postupom všeobecných súdov (mutatis mutandis , ).

Preto aj v tejto časti ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol ako zjavne

neopodstatnenú podľa .

Ústavný súd k tomu navyše poznamenáva, že o návrhu na vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva (medzi sťažovateľom a jeho bratom) rozhoduje okresný súd, a keďže túto

ochranu považuje ústavný súd za účinnú a dostupnú, účastník súdneho konania sa jej preto

nemôže súčasne dovolávať aj prostredníctvom sťažnosti pred ústavným súdom

(m. m. , ).

Ústavný súd v súlade so svojou judikatúrou (m. m. ) tiež

poznamenáva, že ak by sa zaoberal tvrdeným porušením označených práv sťažovateľa

pred konečným rozhodnutím všeobecného súdu, musel by predvídať výsledok sporu. Takéto

prejudikovanie výsledku konania pred okresným súdom zo strany ústavného súdu však

nemožno pripustiť. Ústavný súd pripomína, že jeho úlohou nie je nahrádzať všeobecné

súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného

súdu sa zásadne obmedzuje iba na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie

a aplikácie s , prípadne medzinárodnou zmluvou podľa

(m. m. , ). V posudzovanom prípade je na okresnom súde, aby

rozhodol, či sú splnené všetky zákonné podmienky pre vyhovenie alebo nevyhovenie žalobe

vo veci samej.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23 . augusta 2012