Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 335/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. septembra

2010 predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. D. B., B., vo veci namietaného porušenia jeho

základných práv podľa , a 2 a Slovenskej

republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho rozsudkom z 9. februára 2005 a rozsudkom Krajského súdu

v Bratislave sp. zn. z 19. mája 2010 a takto

rozhodol:

Sťažnosť MUDr. D. B. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. augusta

2010 doručená sťažnosť MUDr. D. B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie

základných práv podľa , a 2 a Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

rozsudkom z 9. februára 2005 a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský

súd“) sp. zn. z 19. mája 2010 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“).

2. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že okresný súd rozsudkom z 9. februára 2005

v právnej veci navrhovateľa – obchodnej spoločnosti K., a. s. (ďalej aj „navrhovateľ“),

uložil sťažovateľovi povinnosť zaplatiť sumu 802,53 € spolu s príslušenstvom. Proti tomuto

rozsudku podal sťažovateľ odvolanie. Krajský súd napadnutým rozsudkom potvrdil

prvostupňové rozhodnutie. So skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdov

v napadnutých rozsudkoch sa sťažovateľ nestotožnil, keď argumentoval, že „Sťažovateľ

riadne a načas ohlásil poistnú udalosť S., a. s. dňa 08. 11. 2000... Sťažovateľ bol riadne

poistený, riadne ohlásil poistnú udalosť a nedostal žiadnu výzvu od poisťovne na

predloženie dokladov, poisťovňa mala plniť svoju povinnosť zaplatiť škodu.“.

3. Vo vzťahu k postupu okresného súdu a jeho rozsudku z 9. februára 2005

sťažovateľ uviedol, že „Zákonná sudkyňa si neplnila svoje úradné povinnosti a pozmenila

súdny spis tak, že zo spisu odstránila dôkaz o zaplatení poistného sťažovateľom, vyhodila

dôkazy 2x, ktoré boli v prospech sťažovateľa a sudkyňa nevyhodnotila dôkaz – doručovanie

výzvy, pretože poisťovňa nevedela doručenie výzvy preukázať.

Zákonná sudkyňa zadržiavala odvolanie proti uzneseniu -69... až do

roku 2010, kedy bolo odvolanie odoslané odvolaciemu súdu.“. Vo vzťahu k namietanému

rozsudku krajského súdu sťažovateľ uviedol, že „... porušil právo na spravodlivé súdne

konanie, konal neverejne a znemožnil sa sťažovateľovi brániť a vyjadriť k dôkazom.

V odôvodnení senát klamal a na základe klamstva rozhodol svojvoľne a proti spravodlivému

súdnemu konaniu a rozhodovaniu.“.

4. Sťažovateľ požiadal o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným

súdom z dôvodu, že „nemá žiaden príjem, je nositeľom ŤZP, nemá možnosť pracovať pre

zlý zdravotný stav...“. Na základe argumentácie v sťažnosti sťažovateľ žiada, aby ústavný

súd v jeho veci nálezom rozhodol:

„II.A Okresný súd Bratislava II v konaní a Krajský súd Bratislava

porušovali základné práva D. B. garantované čl. 12 ods. 4, čl. 48 ods. 2 a čl. 46 ods. 2

a a dohovoru.

II.B Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje rozsudok krajského súdu Bratislava

-237 z dňa 19. 05. 2010 aj rozsudok Okresného súdu Bratislava II

-69 z dňa 09. 02. 2005, pretože sú protizákonné.

II.C Ústavný súd prikazuje Okresnému súdu Bratislava II zaplatiť D. B. satisfakciu

vo výške 25.000 EUR za marenie práv v dĺžke 10-rokov a prikazuje Krajskému súdu

zaplatiť... satisfakciu vo výške 50.000 EUR... Okresný súd Bratislava II je povinný zaplatiť

trovy advokáta aj sťažovateľa v lehote 15 dní.

II.D Ústavný súd podáva trestné oznámenie proti zákonnej sudkyni JUDr. A. S.

a senátu JUDr. V. K. JUDr. A. H. a JUDr. Z. P. z dôvodu páchania trestných činov podľa

§ 326, 344, 155 Tr. z.

Ústavný súd zbavuje uvedené sudkyne sudcovskej imunity a umožňuje tak trestné

stíhanie.“.

II.

5. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde. Podľa môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy,

na ktorých prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako

aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

II.A

K namietanému porušeniu základných práv a slobôd podľa čl. 12 ods. 4 a čl. 46 ods. 2

v spojení s dohovoru rozsudkom okresného súdu č. k. -69

z 9. februára 2005

7. V je zakotvený princíp subsidiarity, ktorý znamená,

že ústavný súd môže konať o namietanom porušení práv sťažovateľa a vecne sa zaoberať

sťažnosťami iba vtedy, ak sa sťažovateľ nemôže domáhať ochrany svojich práv pred

všeobecným súdom. Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda

automaticky nezakladá aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí,

že ochrany tohto základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ

môže domôcť využitím jej dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy,

prípadne iným zákonne upraveným spôsobom pred iným súdom alebo pred iným štátnym

orgánom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej

prerokovanie.

8. Pokiaľ ide o napadnutý rozsudok okresného súdu v právnej veci sťažovateľa,

ústavný súd vzhľadom na už uvedené poukazuje na skutočnosť, že proti tomuto rozhodnutiu

bolo možné podať odvolanie (čo sťažovateľ aj využil), a preto sťažnosť v tejto časti bolo

potrebné odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

II.B

K namietanému porušeniu základných práv a slobôd podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2

v spojení s dohovoru rozsudkom okresného súdu

č. k. -69 z 9. februára 2005

9. Podľa návrh nie je prípustný, ak sa týka

veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo

len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.

10. Ústavný súd v predmetnej veci zistil, že sťažovateľ sa v podanej sťažnosti okrem

iného domáha preskúmania rozsudku okresného súdu č. k. -69 z 9. februára

2005, ktoré už ústavný súd posudzoval v konaní vedenom pod sp. zn.

a svojím uznesením z 10. decembra 2009 rozhodol o odmietnutí sťažovateľom podanej

sťažnosti v časti z dôvodu nedostatku svojej právomoci a v časti z dôvodu zjavnej

neopodstatnenosti. Teda ten istý nárok na ochranu ústavnosti uplatnil sťažovateľ aj v tomto

konaní. Tvrdí, že boli porušené jeho základné práva podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2

v spojení s dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod

sp. zn. a jeho rozsudkom z 9. februára 2005. Z uvedeného vyplýva, že

ústavný súd by mal opätovne konať a rozhodovať vo veci, o ktorej už rozhodol v konaní

vedenom pod sp. zn. .

11. Vzhľadom na uvedené (bod 9 a 10) sťažnosť sťažovateľa v tejto časti nie je

prípustná pre prekážku rozhodnutej veci, a preto ústavný súd rozhodol o nej tak, že ju

odmietol pre neprípustnosť [ ].

II.C

K namietanému porušeniu sťažovateľom označených práv namietaným

rozsudkom krajského súdu sp. zn. z 19. mája 2010

12. Sťažovateľ namietal aj porušenie v petite označených práv namietaným

rozsudkom krajského súdu (ktorý potvrdil prvostupňový rozsudok, pozn.) z dôvodu, že tento

inter alia „... konal neverejne a znemožnil sa sťažovateľovi brániť a vyjadriť k dôkazom.

V odôvodnení senát klamal a... rozhodol svojvoľne...“ (bližšie bod 3).

13. V danom prípade podľa názoru ústavného súdu sťažovateľ nevyčerpal všetky

prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd v systéme

všeobecných súdov účinne poskytuje, keďže proti namietanému rozsudku krajského súdu

môže/mohol podať dovolanie podľa Občiansky súdny

poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“). Túto skutočnosť si sťažovateľ

uvedomoval, keď v sťažnosti (bod I.G) výslovne uviedol, že „dovolanie... nepodá“. Totiž

v sťažnosti tvrdený dôvod spočívajúci v obmedzení prístupu k súdu (bod 3 a 12) je

dovolacím dôvodom podľa už uvedeného (dovolanie je tiež prípustné

proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa účastníkovi konania postupom súdu odňala

možnosť konať pred súdom). Sťažovateľom tvrdené pochybenia krajského súdu v jeho

postupe v odvolacom konaní tvoria relevantnú časť sťažovateľových námietok v podanej

sťažnosti.

14. daná právomoc neumožňuje ústavnému súdu nahrádzať rozhodovaciu

činnosť (právomoc) všeobecných súdov, ak je táto založená zákonom alebo na základe

zákona, t. j. v danom prípade na základe uplatnenia postupu podľa .

Ústavný súd môže založiť svoju právomoc na konanie až vtedy, ak fyzická alebo právnická

osoba nemala inú ústavnú a zákonnú možnosť účinnej ochrany svojich práv. ani

nepripúšťajú, aby si sťažovateľ ako účastník konania zvolil medzi

súdnymi orgánmi ochrany porušených základných práv a slobôd, naopak čl. 127 ods. 1

jednoznačne požaduje vyčerpanie všetkých sťažovateľovi dostupných a účinných

prostriedkov nápravy. Aj podľa stabilnej judikatúry ústavný súd nie je oprávnený

poskytovať ochranu ústavnosti vo veciach, v ktorých sa sťažovateľ mohol domôcť ochrany

v konaní pred všeobecným súdom vlastnými, dovolenými a Občianskym súdnym

poriadkom ustanovenými procesnými úkonmi (, ).

15. Ako to vyplýva z , právomoc ústavného súdu poskytovať

ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy, ak o ochrane

týchto základných práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. Keďže proti napadnutému

rozsudku je/bolo možné zo sťažovateľom tvrdeného dôvodu podať dovolanie [§ 237

písm. f) ], právomoc poskytnúť ochranu označeným základným právam sťažovateľa

má/mal Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací, čím bola zároveň vylúčená

právomoc ústavného súdu. Z uvedených dôvodov bola preto aj táto časť sťažnosti podľa

na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti účastníkov

konania uznesením ako neprípustná odmietnutá.

16. Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd

nepovažoval za dôvodné zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa. Rovnako sa ústavný súd

nezaoberal požiadavkou sťažovateľa,

(i) aby ústavný súd podal trestné oznámenie, pretože takúto kompetenciu nemá, tú

má napr. sťažovateľ,

(ii) a aby zbavil bližšie označené sudkyne imunity, pretože sťažovateľ nie je osobou

oprávnenou podať žiadosť na vydanie súhlasu na trestné stíhanie sudcu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. septembra 2010