Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 474/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. októbra 2011

predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti T., s. r. o., G., zastúpenej advokátom JUDr. J.

T., P., vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a 4 a čl. 48

ods. 2 , práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Svidník v konaní vedenom

pod sp. zn. a postupom Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom pod

sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti T., s. r. o., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. júna 2011

doručená sťažnosť spoločnosti T., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala

porušenie svojich základných práv podľa a 4 a Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava), práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“)

postupom Okresného súdu Svidník (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

a Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod

sp. zn. .

V podstatnej časti sťažnosti sťažovateľka uviedla: „Na OS Svidník - odporcu

v 1. rade - bolo vedené konanie žalobcov S., B. a Ing. M. P., správcu podstaty úpadcu. S.

s.d. B. o určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam v k.ú. K. na LV č. 696 a k.ú. Ž. na LV č. 538

Konanie bolo právoplatne skončené rozhodnutím odporcu v 2. rade - rozsudok z 22.3.2011,

ktorým potvrdil zamietavý výrok prvostupňového súdu vo veci samej, čím prvostupňový

rozsudok vo veci samej nadobudol právoplatnosť dňa 21.4.2011. Celé konanie trvalo od

16.7.2000, pričom stále nie je právoplatne ukončené ohľadom trov konania.

V tomto konaní boli porušené základné ústavné práva žalobcu, čo bolo konštatované

nálezom Ústavného súdu č. -29 zo 17.8.2009 o porušení základných práv podľa

a Dohovoru...

Na našu sťažnosť z 26.3.2008 na prieťahy v konaní listom zo 7.4.2008 uznal

predseda súdu, že naša sťažnosť je čiastočne opodstatnená. ...

Nálezom zo 17.8.2009, č. -29 uložil Ústavný súd Okresnému súdu

Svidník v konaní konať bez zbytočných prieťahov. Okresný súd, ale ani súd

odvolací, však tento príkaz po vrátení spisu Ústavným súdom nerešpektoval...

Prvostupňový súd sa neriadil ani ust. , keď neskúmal naliehavý právny

záujem napriek opakovaným upozorneniam sťažovateľa na jeho neexistenciu, ale sa

zaoberal vecou samou aj napriek právnemu názoru odvolacieho súdu v zrušovacom

uznesení z 30.10.2007, č.5Co 53/06. Pritom, ak neexistuje naliehavý právny záujem, nemôže

sa súd zaoberať vecou samou. Súd si mal ujasniť najprv existenciu naliehavého právneho

záujmu, čo napriek opakovaným výzvam žalovaného, ale aj napriek právnemu názoru

odvolacieho súdu neurobil. Týmto postupom prvostupňového súdu boli spôsobené zbytočné

prieťahy v konaní.

V predmetnej veci bolo súdom vydané predbežné opatrenie a odvolacím súdom

potvrdené, preto aj z toho dôvodu bol súd povinný viesť konanie tak, aby nedochádzalo

k zbytočným prieťahom, konanie viesť efektívne s jasnou koncepciou toho, čo je pre

urýchlené rozhodnutie bez prieťahov a v primeranej lehote potrebné predložiť súdu zo

strany účastníkov, príp. iných osôb alebo štátnych orgánov. Súd však takto nepostupoval,

ale toleroval žalobcom a ich právnemu zástupcovi účelové neúčasti na pojednávaniach. Súd

vytýčil pojednávanie, avšak nevyužil zákonné možnosti, aby sa aj uskutočnili a v podstate

bez toho, aby sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom by účastníci predniesli nové

skutočnosti a dôkazy, dovtedy neznáme, prvostupňový súd rozhodol tak, že žalobu zamietol

pre nedostatok naliehavého právneho záujmu, keď predtým dňa 4. 9.2008 rozhodol, napriek

právnemu názoru odvolacieho súdu, tak, že určil vlastníctvo žalobcu v 1. rade.

Vzhľadom k tomu, že sa už viac ako desať rokov viedol spor o vlastníctvo a naviac

bolo zriadené predbežné opatrenie, a žalovaný mal zákaz s vecou nakladať, nemohol

sťažovateľ využívať svoje vlastnícke právo k veci, nemohol nehnuteľnosť odpredať

a nemohol s vecou nakladať a vzhľadom na neistotu aj do nehnuteľnosti investovať

a realizovať tak svoje predstavy o jej využití k podnikateľským aktivitám. Prvostupňový súd

svojim postupom porušil základné právo sťažovateľa tým, že nezabezpečil konanie bez

prieťahov a v primeranej dobe ani po tom, čo nálezom Ústavného súdu mu to bolo uložené,

a znemožnil žalovanému slobodne, bez obmedzení užívať majetok. Na tento príkaz nedbal

ani odvolací súd, kde bol spis od 14.4.2010 do 22.3.2011, kedy odvolací súd rozhodol.

Tento čas je potrebné považovať za neprimerane dlhý aj vzhľadom k tomu, že spor sa viedol

už 10 rokov, spis bol na odvolacom súde už po tretíkrát a preto mal súd o veci prehľad.

Postupom súdu je preto porušený aj ,4 SR, podľa ktorého každý

má právo vlastniť majetok a vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký obsah

a ochranu. Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba

v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme. Podľa čl.1 ods. 1 Dodatkového protokolu

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každá fyzická alebo právnická

osoba má právo pokojne užívať svoj majetok. Zbytočnými prieťahmi v konaní, ktoré trvajú

už viac ako desať rokov, súd naďalej porušuje právo na konanie bez zbytočných prieťahov

a spravodlivé prejednanie podľa a 4 a Dohovoru.

V predmetnom konaní však súd svojimi zbytočnými prieťahmi a neefektívnym

vedením sporu porušoval a porušuje toto právo sťažovateľa. Jeho základné právo je

porušované aj v súčasnosti, pretože vec nie je ukončená, keďže nie je rozhodnuté o trovách

konania, hoci spis je na OS Svidník po rozhodnutí KS Prešov už viac ako 2 mesiace...

Žiadame preto, aby v súlade s o Ústavnom súde,

priznal Ústavný súd sťažovateľovi nárok na primerané finančné zadosťučinenie vo výške

6.000,- € vo vzťahu k odporcovi v 1. rade a 3.000,- € vo vzťahu k odporcovi v 2.rade, ktoré

zodpovedá prieťahom nimi spôsobeným.“

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„Odporcovia v konaní vedenom pod sp. zn. porušili právo sťažovateľa T.,

s.r.o., G., zaručené v SR a v Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov a podľa

, vlastniť majetok a podľa Dodatkového protokolu k Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd, právo na pokojné užívanie majetku.

Sťažovateľovi priznáva primerané zadosťučinenie v sume 6.000,- €, ktoré je odporca

v 1. rade povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu a 3.000,- €, ktoré je

odporca v 2.rade povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.

Odporcovia sú povinní zaplatiť sťažovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia

podľa v spojení s a vyhl.č. každý za dva úkony

právnej služby, a to, odporca v 1. rade vo výške 359,42 € a odporca v 2.rade vo výške

341,60 €.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch...

1.A Predmetom sťažnosti je označené porušenie práv sťažovateľky zaručených

v a dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. .

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty. Ústavný

súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola na ústavnom súde

uplatnená v čase, keď namietané porušenie označeného práva ešte trvalo (napr. ,

, ). Ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnému súdu, už nedochádza

k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne

neopodstatnenú ( ) bez ohľadu na to, z akých dôvodov

skončilo toto porušovanie (, , ).

Sťažovateľka sťažnosťou namieta porušovanie svojich práv v konaní vedenom pred

okresným súdom pod sp. zn. . Namietané konanie bolo podľa zistenia

ústavného súdu skončené rozsudkom č. k. -547 z 24. februára 2010. Toto

rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 21. apríla 2011 vo veci samej i v nároku na náhradu

trov konania.

O samotnej výške trov okresný súd rozhodoval osobitným uznesením (č. k.

-571 z 15. marca 2010), ktoré dosiaľ nenadobudlo právoplatnosť, prieťahy

v tomto konaní však sťažovateľka v petite sťažnosti nenamietala.

Podľa je ústavný súd viazaný návrhom na

začatie konania. Viazanosť ústavného súdu návrhom sa vzťahuje zvlášť na návrh výroku

rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľka domáhala. Ústavný súd môže rozhodnúť len o tom,

čoho sa sťažovateľka domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý

označila za porušovateľa svojich práv ( ).

Sťažnosť na prieťahy v konaní bola ústavnému súdu doručená až 20. júna 2011, t. j.

v čase, keď namietané porušenie označeného práva už netrvalo.

Z uvedeného dôvodu bolo potrebné sťažnosť v tejto časti považovať za zjavne

neopodstatnenú.

1.B Sťažovateľka v petite nálezu uviedla, že „odporcovia v konaní“ vedenom pod

sp. zn. porušili právo... Sťažovateľka neoznačila konkrétny súd ani konkrétne

konanie.

Z obsahu podania ústavný súd usúdil, že jeden z „odporcov“ je krajský súd

a sťažovateľka namieta porušovanie svojich práv v konaní vedenom pod sp. zn.

.

Zo spisu okresného súdu, ktorý si ústavný súd zadovážil, vyplýva, že konanie vedené

na krajskom súde pod sp. zn. začalo 14. apríla 2010. Na pojednávaní

uskutočnenom 22. marca 2011 krajský súd vo veci rozhodol rozsudkom, ktorý nadobudol

právoplatnosť 21. apríla 2011. V čase podania sťažnosti ústavnému súdu (20. júna 2011) sa

vec už na krajskom súde nenachádzala, teda k porušovaniu sťažovateľkou označených práv

týmto „odporcom“ už nemohlo dochádzať.

2. K namietanému porušeniu základných práv na ochranu vlastníctva majetku podľa

a 4 a práva na ochranu majetku podľa dodatkového protokolu

v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn.

Podľa ustálenej judikatúry ústavný súd nemá zásadne oprávnenie preskúmavať, či

v konaní pred všeobecnými súdmi bol, alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké

právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil (). Vo všeobecnosti

úlohou súdnej ochrany ústavnosti poskytovanej ústavným súdom napokon nie je ani chrániť

občana pred skutkovými omylmi všeobecných súdov, ale chrániť ho pred takými zásahmi

do jeho práv, ktoré sú z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné

(). Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd a všeobecné súdy totiž

vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou inštanciou vo veciach patriacich do právomoci

všeobecných súdov (napr. ).

Sťažovateľka tvrdí, že okresný súd a krajský súd v dôsledku prieťahov v konaní

porušili jej základné právo vlastniť majetok a právo užívať ho bez obmedzenia

v nevyhnutnom rozsahu podľa a 4 a podľa dodatkového protokolu.

Možnosť porušenia týchto práv odvodzuje vo väzbe na svoje základné právo podľa čl. 48

ods. 2 . V tejto súvislosti ústavný súd konštatuje, že ak v danom prípade nebolo

konštatované porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru, v okolnostiach danej veci neprichádza do úvahy ani možnosť

porušenia základného práva podľa a 4 a práva podľa dodatkového

protokolu.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. októbra 2011