Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 553/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. novembra 2012

predbežne prerokoval sťažnosť J. Š., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody, ktorou namieta

porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 2 a 3, čl. 48 ods. 1 a čl. 50

ods. 3 a práv podľa a 3 písm. b) a c) Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj porušenie čl. 1 ods. 1 a 2, čl. 7 ods. 2 a 5

a c ods. 1 postupom Okresného súdu Trenčín v konaní

vedenom pod sp. zn. , postupom Okresného súdu Levice v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho uznesením z 30. júla 2010, postupom Krajského súdu v Nitre

v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 29. septembra 2010

a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením zo 4. júla 2012, a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. Š. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. októbra

2012 doručená sťažnosť J. Š., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody (ďalej len

„sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47

ods. 2 a 3, a (ďalej len „“)

a práv podľa čl. 6 ods. 1 a 3 písm. b) a c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“), ako aj porušenie čl. 1 ods. 1 a 2, čl. 7 ods. 2 a 5 a čl. 154c ods.

1 postupom Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn.

a postupom Okresného súdu Levice (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením z 30. júla 2010, postupom Krajského súdu v Nitre (ďalej len

„krajský súd“) sp. zn. a jeho uznesením z 29. septembra 2010 a postupom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod

sp. zn. a jeho uznesením zo 4. júla 2012.

Sťažovateľ v sťažnosti ku skutkovému stavu predovšetkým uvádza:

„Matka sťažovateľa požiadala OS Trenčín o podmienečné prepustenie sťažovateľa

z VTOS z ÚVTOS... Následne bol sťažovateľ počas prebiehajúceho neprávoplatne

neskončeného konania č. na OS Trenčín premiestnený do ÚVTOS... OS Trenčín

postúpil vec nezákonne OS Levice hoci už sám vo veci rozhodol. Postúpenú vec OS Levice

akceptoval a tiež meritórne vo veci dňa 30. 7. 2010 rozhodol uznesením č. ,

pričom návrh nezákonne a protiústavne potvrdil Krajský súd Nitra dňa 29. 9. 10 č. 1 Tos

41/10-67 vo svojom uznesení. Proti týmto rozhodnutiam bolo podané dovolanie, ktoré NS

SR odmietol ako procesne neprípustné.

Protiústavnosť napadnutého uznesenia Najvyššieho súdu SR, č. zo

dňa 4. 7. 2012 namietam len z dôvodu protiústavnej aplikácie

v spojení s odporujúcej ústavnému zákazu (pravej) priamej

retroaktivite... pretože v čase vzniku (vydania) 2. stupňového rozhodnutia Krajského súdu

Nitra

č. -67 z 29. 9. 10 aplikované ustanovenia neexistovali a dovolanie by do 1. 9.

2011 nepochybne procesne prípustné bolo, ibaže legislatívnym zásahom došlo k zmareniu

základného práva na súd (dovolací súd) a prístup k nemu už počas plynutia trojročnej

subjektívnej lehoty procesnej prípustnosti dovolania. Nerešpektovaním princípu právneho

štátu a porušením ústavného zákazu pravej negatívnej retroaktivity došlo zo strany

Najvyššieho súdu SR k porušeniu namietaných v petite špecifikovaných základných práv

v neprospech sťažovateľa, čo sa premietlo v právoplatnom protiústavnom odmietnutí

spravodlivosti (denegatio iustitiae) vo forme vecne nesprávneho a nespravodlivého

procesného rozhodnutia o odmietnutí (nie zamietnutí) inak plne dôvodného dovolania

sťažovateľa.“

Na základe skutočností uvedených v sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd

nálezom takto rozhodol:

„Najvyšší súd SR v konaní vedenom pod č. svojím postupom

a protiústavným právoplatným uznesením č. zo dňa 4. 7. 2012, Krajský súd

Nitra v konaní vedenom pod č. svojím postupom a právoplatným

protiústavným uznesením č. -67 zo dňa 29. 9. 2010 v spojení s postupom

a uznesením Okresného súdu Levice č. zo dňa 30. 7. 2010, ako aj Okresný súd

Trenčín v konaní vedenom pod č. svojím postupom porušili sťažovateľove

základné právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na súde (právo

na súdnu ochranu) podľa v spojení s porušením práva na spravodlivé

súdne konanie (proces) podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v spojení s porušením čl. 1 ods. 1, 2,

, c ods. 1 , v spojení s porušením práva nebyť odňatý svojmu

zákonnému sudcovi podľa a právom na obhajcu podľa ,

, 3 a , Dohovoru.

2. Uznesenie Najvyššieho súdu SR č. zo dňa 4. 7. 2012, uznesenie

Krajského súdu Nitra č. -67 zo dňa 29. 9. 2010 v spojení s uznesením

Okresného súdu Levice č. zo dňa 30. 7. 2010 sa v celom rozsahu zrušujú a veci

sa vracajú späť na ďalšie (nové) konanie lege artis.

3. Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie ako nemajetková

a morálna ujma vo výške 10 000,- Eur, ktoré sa solidárne zaväzujú zaplatiť porušovatelia

v 1. až 4. rade k rukám sťažovateľa do 15 dní od právoplatnosti (doručenia) tohto nálezu.

4. Sťažovateľovi sa priznáva náhrada všetkých prípadných trov konania.“

Súčasťou sťažnosti je aj žiadosť sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu pre

konanie pred ústavným súdom.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu

(v tomto prípade sťažnosti) podľa až vrátane okolností,

ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

II.1 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 2

a 3, a a práv podľa a 3 písm. b) a c)

dohovoru, ako aj k porušeniu a 2, a 5 a c ods. 1

postupom Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn.

K porušeniu základných práv podľa a práv podľa dohovoru, ako

aj označených článkov malo podľa sťažovateľa dôjsť postupom Okresného súdu

Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. , ktorým tento „postúpil vec nezákonne

OS Levice, hoci už sám vo veci rozhodol“.

Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že o návrhu matky sťažovateľa doručenom

Okresnému súdu Trenčín 1. júla 2009, ktorým sa domáhala jeho podmienečného

prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, rozhodol tento súd uznesením

č. k. -12 zo 6. októbra 2009 tak, že návrh zamietol. O sťažnosti sťažovateľa

proti tomuto uzneseniu Okresného súdu Trenčín rozhodol Krajský súd v Trenčíne

uznesením sp. zn. z 8. decembra 2009 tak, že ho zrušil a vec vrátil na

opätovné rozhodnutie Okresnému súdu Trenčín. Vzhľadom na skutočnosť, že 8. decembra

2009 bol sťažovateľ premiestnený z Ústavu na výkon trestu odňatia slobody... do Ústavu na

výkon trestu odňatia slobody..., Okresný súd Trenčín postúpil prípisom z 27. februára 2010

okresnému súdu vec vzťahujúcu sa na konanie pôvodne vedené Okresným súdom Trenčín

pod sp. zn. (ide o vec vedenú okresným súdom pod sp. zn. ,

pozn.). Okresný súd následne uznesením sp. zn. z 30. júla 2010 podľa § 66 ods.

1 písm. a) a ods. 2 zamietol návrh matky sťažovateľa, ktorým sa

domáhala podmienečného prepustenia sťažovateľa z výkonu trestu odňatia slobody.

Právomoc ústavného súdu rozhodovať o sťažnostiach podľa je

založená na princípe subsidiarity („ak... nerozhoduje iný súd“). Vzhľadom na to môže

ústavný súd v konaní o sťažnosti poskytnúť ochranu konkrétnemu základnému právu alebo

slobode, ktorých porušenie je namietané, iba vtedy, ak sa ich ochrany fyzická osoba alebo

právnická osoba nemôže domôcť v žiadnom inom konaní pred (všeobecnými) súdmi

Slovenskej republiky.

V posudzovanom prípade bol sťažovateľ oprávnený domáhať sa odstránenia

namietanej vady konania (ním tvrdeného nezákonného postúpenia veci okresnému súdu,

pozn.), ktorá mohla spôsobiť nesprávnosť niektorého výroku uznesenia okresného súdu

sp. zn. z 30. júla 2010, podaním sťažnosti ( ),

o ktorej by bol oprávnený a aj povinný rozhodnúť nadriadený súd. Právomoc nadriadeného

súdu rozhodnúť o takejto sťažnosti vylučuje právomoc ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd túto časť sťažnosti sťažovateľa pri predbežnom

prerokovaní odmietol pre nedostatok svojej právomoci (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde).

II.2 K namietanému porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 2

a 3, a a práv podľa a 3 písm. b) a c)

dohovoru, ako aj k porušeniu a 2, a 5 a c ods. 1

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením

z 30. júla 2010

Ako už bolo uvedené v časti II.1 tohto uznesenia, sťažovateľ bol oprávnený namietať

postup okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesenie

z 30. júla 2010 prostredníctvom sťažnosti, o ktorej bol oprávnený a aj povinný rozhodnúť

nadriadený súd, čo vylučuje právomoc ústavného súdu.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd aj túto časť sťažnosti odmietol pri predbežnom

prerokovaní z dôvodu nedostatku právomoci podľa .

II.3 K namietanému porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 2

a 3, a a práv podľa a 3 písm. b) a c)

dohovoru, ako aj k porušeniu a 2, a 5 a c ods. 1

postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

uznesením z 29. septembra 2010

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie

v lehote ustanovenej v . Táto lehota je dvojmesačná

a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia

o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom

ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2

). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej

lehoty neumožňuje zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr.

, , ).

Pri predbežnom prerokovaní tejto časti sťažnosti ústavný súd zohľadňoval aj svoju

judikatúru, podľa ktorej v prípade podania mimoriadneho opravného prostriedku

(dovolania) a súbežne podanej sťažnosti podľa je takáto sťažnosť

považovaná za prípustnú v zásade až po rozhodnutí o dovolaní (napr. ,

). V takýchto prípadoch sa lehota na prípadné podanie sťažnosti po rozhodnutí

o dovolaní považuje za zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému

rozhodnutiu, s výnimkou prípadov, keď to konkrétne okolnosti posudzovanej veci zjavne

vylučujú (m. m. , , , ,

). K okolnostiam, ktoré zjavne vylučujú aplikáciu uvedeného právneho

názoru, patria predovšetkým také, pri ktorých sťažovateľ v zmysle platnej právnej úpravy

nedisponuje oprávnením podať dovolanie proti právoplatnému rozhodnutiu orgánu verejnej

moci, ktorým podľa jeho tvrdenia mali byť porušené jeho základné práva alebo slobody, t. j.

ak je dovolanie v konkrétnom prípade neprípustné. V takýchto prípadoch lehota podľa § 53

ods. 3 začne plynúť odo dňa nadobudnutia právoplatnosti

rozhodnutia, ktoré predchádzalo podaniu neprípustného dovolania.

V posudzovanom prípade sťažovateľ síce podal dovolanie proti napadnutému

uzneseniu krajského súdu, ale najvyšší súd ho uznesením sp. zn. zo 4. júla

2012 odmietol ako neprípustné na základe ústavne konformnej argumentácie, s ktorou sa

ústavný súd stotožňuje (pozri časť II.4 tohto uznesenia). Z uvedeného dôvodu bolo potrebné

za deň, od ktorého začala plynúť lehota podľa na

podanie sťažnosti proti napadnutému uzneseniu krajského súdu, považovať deň

nadobudnutia jeho právoplatnosti.

Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že uznesenie krajského súdu sp. zn.

z 29. septembra 2010, ktorým tento zamietol sťažnosť sťažovateľa proti

napadnutému uzneseniu okresného súdu, nadobudlo právoplatnosť v ten istý deň

(29. septembra 2010, pozn.), pričom sťažnosť bola ústavnému súdu doručená 19. októbra

2012, teda zjavne po uplynutí kogentnej dvojmesačnej lehoty podľa § 53 ods. 3 zákona

o ústavnom súde.

Vzhľadom na uvedené túto časť sťažnosti ústavný súd odmietol z dôvodu, že bola

podaná oneskorene v súlade s v spojení s .

II.4 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 2

a 3, a a práv podľa a 3 písm. b) a c)

dohovoru, ako aj k porušeniu a 2, a 5 a c ods. 1

postupom najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

uznesením zo 4. júla 2012

Z už citovaného vyplýva, že úlohou ústavného

súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne

neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne

neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva

alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za

zjavne neopodstatnenú sťažnosť možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej

ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo

slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, I.

ÚS 4/00, , ).

Základom argumentácie sťažovateľa je tvrdenie, že najvyšší súd v napadnutom

konaní postupoval nesprávne, keď dovolanie proti uzneseniu krajského súdu sp. zn.

z 29. septembra 2010 odmietol podľa ako

neprípustné na základe „protiústavnej aplikácie v spojení s

ods. 2 odporujúcej ústavnému zákazu (pravej) priamej retroaktivite... pretože v

čase vzniku (vydania) 2. stupňového rozhodnutia Krajského súdu Nitra č. -67

z 29. 9. 10 aplikované ustanovenia neexistovali a dovolanie by do 1. 9. 2011 nepochybne

procesne prípustné bolo...“.

V odôvodnení napadnutého uznesenia najvyšší súd predovšetkým uviedol:

„Podľa dovolanie možno podať proti právoplatnému

rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon alebo ak boli porušené ustanovenia o konaní,

ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania podľa § 371.

V zmysle sa právoplatným rozhodnutím rozumie:

a) rozsudok a trestný rozkaz,

b) uznesenie o postúpení veci okrem uznesenia o postúpení veci inému súdu,

c) uznesenie o zastavení trestného stíhania,

d) uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania,

e) uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho

obvineného,

f) uznesenie o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania,

g) rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý riadny opravný prostriedok oddaný proti

rozhodnutiu podľa písmen a/ až g/, alebo rozhodnutie, ktorým odvolací súd na základe

riadneho opravného prostriedku vo veci sám rozhodol.

V posudzovanom prípade je napadnutým rozhodnutím uznesenie Krajského súdu

v Nitre, ktorým súd rozhodol o sťažnosti obvineného J. Š. proti zamietnutiu návrhu matky

obvineného o jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Proti

takémuto druhu rozhodnutia však dovolanie v zmysle ust. nie je

prípustné. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa

dovolanie obvineného J. Š., ako neprípustné, na neverejnom

zasadnutí bez preskúmania veci odmietol.“

Znenie najvyšším súdom citovaných ustanovení § 368 ods. 1 a ods. 2 Trestného

poriadku, ktoré pripúšťajú dovolanie len v ustanovených prípadoch, bolo do Trestného

poriadku zavedené , ktorým sa mení a dopĺňa

Z. z. v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré

zákony (ďalej len „novela“), s účinnosťou od 1. septembra 2011.

Podľa a platného a účinného do 31. augusta

2011 dovolanie možno podať proti rozhodnutiu súdu, ktorým bola vec právoplatne

skončená (ods.1) a dovolanie nemá odkladný účinok (ods. 2).

Podľa (tento sa stal súčasťou na

základe tej istej novely a predstavuje intertemporálnu normu upravujúcu režim prechodného

spolupôsobenia skoršieho a neskoršieho práva, pozn.) súdne konanie, okrem konania

o mimoriadnych opravných prostriedkoch, začaté pred 1. septembrom 2011 sa dokončí

podľa doterajších predpisov; to neplatí, ak súd vrátil vec prokurátorovi alebo ak prokurátor

vzal obžalobu späť po 1. septembri 2011.

Sťažovateľ v nadväznosti na zastáva názor, že

najvyšší súd mal v dovolacom konaní vedenom pod sp. zn. použiť

ustanovenia ( a ) účinné do

31. augusta 2011, pričom aplikáciu týchto ustanovení spája s dňom vydania napadnutého

uznesenia krajského súdu (uznesenie krajského súdu sp. zn. z 29. septembra

2010). S týmto názorom sťažovateľa sa ústavný súd nemôže stotožniť. Z textu § 576j ods. 2

totiž zjavne vyplýva, že použitie ustanovení

účinných do 31. augusta 2011 prichádza do úvahy pri súdnych konaniach začatých pred

1. septembrom 2011, avšak s výnimkou konaní o mimoriadnych opravných prostriedkoch,

ku ktorým patrí aj konanie o dovolaní, o ktoré v danom prípade ide.

Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že dovolanie proti napadnutému uzneseniu

krajského súdu bolo prostredníctvom právneho zástupcu sťažovateľa podané najvyššiemu

súdu prostredníctvom okresného súdu 30. mája 2012, teda po 1. septembri 2011. Na základe

uvedeného ústavný súd zastáva názor, že najvyšší súd postupoval správne, keď

v napadnutom konaní pri rozhodovaní o dovolaní sťažovateľa z 30. mája 2012 aplikoval

ustanovenia a platného a účinného v čase konania

o dovolaní ( a platného a účinného od 1. septembra

2011). V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju judikatúru, v zmysle ktorej postup

všeobecného súdu v súlade s platným a účinným zákonom nemožno hodnotiť ako

porušovanie základných práv alebo slobôd (napr. , , ).

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd dospel k záveru, že medzi

namietaným postupom najvyššieho súdu v napadnutom konaní a jeho uznesením zo 4. júla

2012 a obsahom sťažovateľom označených základných práv podľa a práv podľa

dohovoru, ako aj ďalších článkov , k porušeniu ktorých malo dôjsť, neexistuje taká

príčinná súvislosť, ktoré by signalizovala reálnu možnosť vysloviť ich porušenie po

prípadnom prijatí tejto časti sťažnosti na ďalšie konanie. Ústavný súd preto túto časť

sťažnosti pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa

z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, bolo už bez právneho dôvodu, aby sa

ústavný súd zaoberal ďalšími návrhmi sťažovateľa uplatnenými v jeho sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. novembra 2012