Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 114/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. februára 2013

predbežne prerokoval sťažnosť MVDr. D. Š., B., zastúpeného advokátom JUDr. I. H., T.,

namietajúcu porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky, základného práva vlastniť majetok podľa

Slovenskej republiky, základných práv zaručených čl. 36 ods. 1 a čl. 11 ods. 1 Listiny

základných práv a slobôd, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1, práva na

účinný právny prostriedok nápravy podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd, práva na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 14 ods. 1

Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach uznesením Okresného súdu

Bratislava V č. k. -44 z 15. októbra 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť MVDr. D. Š. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. januára

2013 doručená sťažnosť MVDr. D. Š. (ďalej len „sťažovateľ“, v citáciách aj „povinný“),

ktorou namietal porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20

ods. 1 , základných práv zaručených a Listiny základných

práv a slobôd (ďalej len „listina“), práv zaručených čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), čl. 1 Dodatkového protokolu

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“)

a práva zaručeného čl. 14 ods. 1 Medzinárodného paktu o občianskych a politických

právach (ďalej len „medzinárodný pakt“) uznesením Okresného súdu Bratislava V (ďalej

len „okresný súd“) č. k. -44 z 15. októbra 2012.

2. Zo sťažnosti a z k nej pripojených písomností vyplýva, že sťažovateľ je

v procesnom postavení povinného v exekučnom konaní vedenom okresným súdom

pod sp. zn. , č. Ex 69/2012, predmetom ktorého bolo vymoženie

pohľadávky oprávnenej na sumu 5 350 € s príslušenstvom a trovami konania na základe

(z titulu) notárskej zápisnice z 28. marca 2012, ktorej súčasťou bolo uznanie dlhu

sťažovateľa oprávnenej. Proti upovedomeniu súdneho exekútora o začatí exekúcie

zo 16. augusta 2012 podal sťažovateľ 23. augusta 2012 „Námietky proti exekúcii... Návrh

na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného... Žiadosť o oslobodenie od

súdnych poplatkov...“. Námietky doplnil sťažovateľ podaním z 5. septembra 2012

označeným ako „Precizovanie a potvrdenie podania povinného zo dňa 23. 08. 2012...“.

Okresný súd uznesením č. k. -44 z 15. októbra 2012 „námietky povinného

proti exekúcii vedenej pod sp. zn. , č. Ex 69/2012 zamieta“.

3. Sťažovateľ uviedol, že exekučný súd „úplne sa odmietol zaoberať a vôbec sa

nezaoberal sťažovateľovými námietkami z 5. 9. 2012... pri konaní a rozhodovaní

o námietkach povinného iba povrchne a formalisticky... uznesenie o zamietnutí všetkých

námietok povinného proti exekúcii trpí hrubými pochybeniami, nedostatkami a porušeniami

zákona, ktorých prejavom je zjavne nedostatočná odôvodnenosť, dôkazná nepodloženosť,

nepreskúmateľnosť a až arbitrárnosť... uznesenie neobsahuje odôvodnenie, ktoré by jasne,

zrozumiteľne, dostatočne a presvedčivo dávalo odpovede na všetky právne a skutkovo

relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany...“.

4. Podľa názoru sťažovateľa „uznesenie exekučného Okresného súdu... zo dňa

15. 10. 2012 je celkom zjavne nedostatočne odôvodnené, dôkazne nepodložené,

formalistické, nepreskúmateľné a zároveň je arbitrárne, nezákonné a ústavne

neakceptovateľné...

Predmetné uznesenie... trpí hrubými pochybeniami, nedostatkami a porušeniami

zákona, ktorých prejavom je najmä zjavne nedostatočná odôvodnenosť, dôkazná

nepodloženosť, nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť a ktorých podstatou sú závažné porušenia

základných princípov materiálneho právneho štátu, čo všetko v konečnom dôsledku vyústilo

až do fatálneho, nezákonného a ústavne neakceptovateľného závažného porušenia

základných práv sťažovateľa, predovšetkým sťažovateľovho základného práva

na spravodlivý proces a súdnu ochranu v spojení so sťažovateľovým základným právom

na ochranu majetku a sťažovateľovým základným právom na účinný prostriedok nápravy

tak, aby exekučné konanie súdu prebiehalo v súlade so zákonom a s ústavnoprávne

a medzinárodnoprávne garantovanými základnými právami.“.

5. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„1. Okresný súd... uznesením sp. zn. -44 zo dňa 15. 10. 2012,

ktorým zamietol námietky povinného (teraz sťažovateľa) proti exekúcii vedenej pod sp. zn.

, č. Ex 69/2012, porušil sťažovateľovi... základné právo na súdnu ochranu

(v spojení so základným právom na ochranu majetku) zaručené podľa čl. 46 ods. 1 v spojení

s ... a podľa v spojení s Listiny... a zároveň

porušil sťažovateľovi základné právo na spravodlivé konanie (v spojení so základným

právom na účinný prostriedok nápravy a so základným právom na ochranu majetku)

zaručené podľa čl. 6 ods. 1 v spojení s čl. 13 Dohovoru... a aj v spojení s čl. 1 Dodatkového

protokolu (č. 1) k Dohovoru... a podľa čl. 14 ods. 1 Medzinárodného paktu o občianskych

a politických právach...

2. Ústavný súd... zrušuje uznesenie Okresného súdu... zo dňa 15. 10. 2012 a celú vec

vracia Okresnému súdu... na ďalšie konanie a rozhodnutie.

3. Ústavný súd... priznáva sťažovateľovi... náhradu trov konania (právneho

zastúpenia)...“

II.

6. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

8. Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

9. Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia v petite sťažnosti

označených základných práv zaručených a listinou, ako aj práv zaručených

dohovorom, dodatkovým protokolom a medzinárodným paktom uznesením okresného súdu

č. k. -44 z 15. októbra 2012 (pozri bod 5).

10. Z už citovaného vyplýva, že úlohou

ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne

neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej

neopodstatnenosti sťažnosti hovoriť vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva

alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.

Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

( tiež napr. , , ). K iným dôvodom, ktoré

môžu zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny

rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti

alebo rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci posudzovaná v kontexte s konkrétnymi

okolnosťami prípadu (, m. m. , ).

11. Ústavný súd považoval za potrebné tiež poukázať na svoje ústavné postavenie,

z ktorého vyplýva, že vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov nie je

alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštitúciou (mutatis mutandis ,

). Preto nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory

všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci

samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecným súdom bol náležite zistený skutkový

stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha

ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie

a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach

a základných slobodách. Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd

zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo

arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo

za následok porušenie niektorého základného práva alebo slobody (m. m. ,

, atď.).

12. Uvedenými právnymi názormi sa ústavný súd riadil aj pri predbežnom

prerokovaní sťažnosti, ktorou sťažovateľ namietal porušenie svojich , listinou,

dohovorom, dodatkovým protokolom a medzinárodným paktom garantovaných základných

práv napadnutým uznesením okresného súdu. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že podľa názoru

sťažovateľa okresný súd napadnutým uznesením porušil označené základné práva (resp.

práva) predovšetkým namietaným postupom uvedeným v bodoch 3 a 4. Bolo preto úlohou

ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti posúdiť, či medzi odôvodnením

napadnutého uznesenia okresného súdu týkajúceho sa uvedených námietok a sťažovateľom

označených základných práv podľa a listiny, resp. práv podľa dohovoru,

dodatkového protokolu k nemu, ako aj medzinárodného paktu existuje taká príčinná

súvislosť, ktorá by po eventuálnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie zakladala

opodstatnené dôvody na vyslovenie ich porušenia.

13. Podľa ( listiny) každý sa môže domáhať zákonom

ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch

ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa

(čl. 11 ods. 1 listiny) každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých

účastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má

právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo prejednaná. Podľa čl. 13 dohovoru má každý

právo na účinné právne prostriedky nápravy, podľa čl. 1 dodatkového protokolu každý má

právo pokojne užívať svoj majetok, podľa čl. 14 ods. 1 medzinárodného paktu všetky osoby

sú si pred súdom rovné.

14. Pokiaľ ide o sťažovateľom namietané porušenie jeho základného práva podľa

a listiny (ako aj práva podľa dohovoru)

označeným rozhodnutím okresného súdu, ústavný súd predovšetkým konštatuje, že v danej

veci nebola vylúčená právomoc všeobecných súdov. V právomoci ústavného súdu zostalo

iba posúdenie, či účinky výkonu právomoci okresného súdu v súvislosti s jeho rozhodnutím

o námietkach sťažovateľa proti exekúcii uznesením č. k. -44 z 15. októbra

2012 sú zlučiteľné s označeným článkom , listiny a dohovoru.

15. Ústavný súd po oboznámení sa s obsahom uznesenia okresného súdu dospel

k záveru, že okresný súd svoje rozhodnutie, ktorým zamietol námietky sťažovateľa proti

exekúcii, náležite odôvodnil, čo potvrdzuje jeho argumentácia vychádzajúca z v konaní

zisteného skutkového stavu a na tomto základe vyvodených právnych záverov.

V odôvodnení okresný súd [v podstatnom vo vzťahu k námietkam sťažovateľa (pozri tiež

body 3 a 4)] oboznámil dovtedajší priebeh exekučného konania a najmä námietky

sťažovateľa proti začatiu exekúcie a následne na to svoje právne závery:

«Povinný v námietkach uvádza, že oprávnená mu vedome poskytla peňažné pôžičky

využité prioritne na peňažné vklady do stávok a hier. Okrem peňažného dlhu voči

oprávnenej má aj iné peňažné dlhy, ktoré nedokáže reálne splácať, nakoľko za rok 2011 sa

mu podarilo dosiahnuť celkové príjmy len vo výške 481,43 Eur. Dňa 28. 03. 2012 podpísal

notárku zápisnicu, ktorej prílohou je uznanie dlhu na sumu 5.500 Eur voči oprávnenej.

Uvádza, že oprávnená nesúhlasila s návrhom na splácanie dlhu splátkami vo výške 100 -

150 Eur mesačne. Dňa 16. 04. 2012 matka povinného uhradila prvú splátku vo výške 150

Eur, čím sa výška pohľadávky oprávnenej znížila na 5.350 Eur. Povinný tiež uvádza,

že nakoľko notárska zápisnica zo dňa 23. 08. 2012 nebola podpísaná slobodne, ale pod

psychickým nátlakom a vyhrážkami, je táto notárska zápisnica neplatná, a ako exekučný

titul nevykonateľná. Povinný ďalej namieta, že poverenie na vykonanie exekúcie č. 5105

119613 zo dňa 03. 07. 2012 mu nebolo nikdy doručené. Povinný tiež uvádza, že nie je

schopný uhradiť pohľadávku oprávnenej jednorazovo, ale iba podľa splátkového kalendára

v mesačných splátkach maximálne vo výške 100 - 150 Eur. Povinný súčasne namieta výšku

trov exekúcie vzhľadom na jeho mizivý finančný príjem, nemá žiadny hnuteľný ani

nehnuteľný majetok a žiada o odpustenie trov exekúcie alebo aspoň o ich zníženie

na minimálnu sumu. Povinný v predmetnom podaní alternatívne navrhuje zastavenie

predmetnej exekúcie z dôvodu nemajetnosti, nakoľko jeho majetok nepostačuje ani

na úhradu trov exekúcie. Predmetné podanie povinného obsahuje tiež žiadosť o oslobodenie

od súdnych poplatkov týkajúcich sa exekúcie vrátane poplatku za námietky proti exekúcii

z dôvodu nemajetnosti povinného. Povinný k námietkam priložil kópiu daňového priznania

povinného za rok 2011 a kópiu výpisu z bankového účtu Mgr. H. Š. (matky povinného).

Dňa 10. 09. 2012 bolo tunajšiemu súdu doručené doplnenie námietok povinného

zo dňa 05. 09. 2012, označené ako „1. Precizovanie a potvrdenie podania povinného zo dňa

23. 08. 2012 vzhľadom na súdnym exekútorom opravené upovedomenie o začatí exekúcie

a o spôsobe vykonania exekúcie, 2. Plnomocenstvo na zastupovanie“. V tomto podaní

povinný uvádza, že poverený súdny exekútor vyhotovil opravu upovedomenia o začatí

exekúcie, pričom podstatou tejto opravy je jednak zmena priezviska oprávnenej osoby, ako

aj zmena výšky exekvovanej pohľadávky z pôvodnej sumy 5.500 Eur na 5.350 Eur a tiež

čiastková zmena niektorých položiek príslušenstva. Povinný však namieta výšku trov

právneho zastúpenia oprávnenej pri exekúcii, nakoľko sadzba tarifnej odmeny advokáta aj

za zastupovanie pri exekúcii sa odvíja od výšky exekvovanej pohľadávky. Ako povinný ďalej

uvádza, opravné upovedomenie v porovnaní s pôvodným upovedomením nereflektovalo

žiadne iné argumenty povinného uvedené v jeho námietkach zo dňa 23. 08. 2012. Súd však

pri rozhodovaní o námietkach povinného proti exekúcii na toto doplnenie nebude, v súlade

s § 50 ods. 1, tretia veta, prihliadať.

Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(ďalej len ako „Exekučný poriadok“) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, povinný môže

vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia

o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti,

ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu

iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený

alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky

musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní

námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie, o námietkach netreba rozhodnúť.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že námietky proti exekúcii sú procesnou obranou

povinného proti neprávom vedenej exekúcii, ktorých cieľom je zastavenie exekúcie alebo

upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Konanie

o námietkach povinného proti exekúcii je svojím charakterom sporom o začatie exekúcie,

v ktorom exekučný súd na základe námietky povinného rozhoduje o otázke, či sa exekúcia

začala oprávnene. Námietky však nie sú opravným prostriedkom proti exekučnému titulu

a povinný v konaní o námietkach proti exekúcii nemôže s úspechom uplatňovať také

skutočnosti, ktoré mal uplatniť v pôvodnom konaní.

Súd pri rozhodovaní o námietkach povinného preskúmal námietky, exekučný titul

a dospel k záveru, že námietky povinného sú neopodstatnené a je potrebné ich zamietnuť.

Súd konštatuje, že povinným uvádzaná zlá finančná situácia nie je okolnosťou, ktorá nastala

po vzniku exekučného titulu, a ktorá by spôsobila zánik vymáhaného nároku alebo bráni

jeho vymáhateľnosti. Povinný prostredníctvom vznesených námietok nepoukázal

a nepreukázal žiadne okolnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránili

jeho vymáhateľnosti a ani nepoukázal na iné dôvody, pre ktoré by bola ďalšia exekúcia

neprípustná. Samotná skutočnosť, že povinný v súčasnosti nemá dostatok finančných

prostriedkov, nie je dôvodom na vyhovenie podaných námietok. Majetkové pomery

povinného zisťuje súdny exekútor a až na základe negatívnych výsledkov ním vykonaných

šetrení možno uvažovať o zastavení exekúcie, spravidla na návrh oprávneného alebo podnet

súdneho exekútora.

V súvislosti s námietkou povinného voči platnosti a účinnosti exekučného titulu,

notárskej zápisnice, č. k. N 99/2012, Nz 11004/2012, NCRIs 11289/2012 zo dňa 28. 03.

2012 súd uvádza, že pri posudzovaní notárskej zápisnice sa uplatňuje prezumpcia jej

správnosti. Notárska zápisnica je spôsobilým exekučným titulom vtedy, ak okrem

formálnych podmienok vykonateľnosti spĺňa podmienky materiálnej vykonateľnosti. Jednou

z podmienok materiálnej vykonateľnosti je, aby notárska zápisnica obsahovala právny

záväzok, ďalšími sú označenie oprávnenej osoby, povinnej osoby, právneho dôvodu,

predmetu a času plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice.

Súd má za to, že sú splnené všetky podmienky formálnej a materiálnej vykonateľnosti

notárskej zápisnice, č. k. N 99/2012, Nz 11004/2012, NCRIs 11289/2012 zo dňa 28. 03.

2012 a táto je exekučným titulom podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku.

Sú dáva povinnému do pozornosti tiež § 56 ods. 9 Exekučného poriadku, podľa

ktorého, exekútor môže s písomným súhlasom oprávneného uzavrieť písomnú dohodu

s povinným o postupnom splatení vymáhanej pohľadávky. Počas plnenia písomnej dohody

o postupnom splácaní vymáhanej pohľadávky exekútor v exekúcii iným spôsobom

nepokračuje.

Na základe vyššie uvedených zákonných ustanovení a skutočností, súd rozhodol tak,

ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a námietky povinného proti exekúcii zamietol.»

16. Predmetné rozhodnutie okresného súdu obsahuje podľa názoru ústavného súdu

dostatok skutkových a právnych záverov a ústavný súd nezistil, že by jeho výklad a závery

boli svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené a nevyplýva z nich ani taká aplikácia

príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím

ich podstaty a zmyslu. Skutočnosť, že sťažovateľ sa s názorom okresného súdu

nestotožňuje, nepostačuje sama osebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo

arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu

(, ) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu

stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať

v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov

a námietok. V zmysle svojej judikatúry považuje ústavný súd za protiústavné aj arbitrárne

tie rozhodnutia, ktorých odôvodnenie je úplne odchylné od veci samej alebo aj extrémne

nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti (,

).

17. Ústavný súd sa z obsahu napadnutého rozsudku presvedčil, že okresný súd sa

námietkami sťažovateľa zaoberal v rozsahu, ktorý postačuje na konštatovanie, že sťažovateľ

v tomto konaní dostal odpoveď na všetky podstatné okolnosti prípadu. V tejto súvislosti už

ústavný súd uviedol, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené

účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne

dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia

všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,

postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka

na spravodlivé súdne konanie (m. m. , ). Z ústavnoprávneho

hľadiska preto niet žiadneho dôvodu, aby sa spochybňovali závery napadnutého

rozhodnutia, ktoré sú dostatočne odôvodnené a majú oporu vo vykonanom dokazovaní.

18. Ústavný súd v závere poznamenáva, že dôvody uznesenia okresného súdu

č. k. -44 z 15. októbra 2012 sú zrozumiteľné a dostatočne logické,

vychádzajúce zo skutkových okolností prípadu a relevantných právnych noriem. Toto

rozhodnutie nevykazuje znaky svojvôle, nevyhodnocuje nové dôkazy a právne závery,

konštatuje dostatočne zistený skutkový stav, k čomu okresný súd dospel na základe

vlastných myšlienkových postupov a hodnotení, ktoré ústavný súd nie je oprávnený ani

povinný nahrádzať (podobne aj , ). Ústavný súd ešte pripomína,

že nie je a ani nemôže byť ďalšou opravnou inštanciou v systéme všeobecného súdnictva.

19. Vychádzajúc z uvedeného je ústavný súd toho názoru, že niet žiadnej spojitosti

medzi posudzovaným rozhodnutím okresného súdu a namietaným porušením základného

práva sťažovateľa podľa , listiny a dohovoru.

S prihliadnutím na odôvodnenosť napadnutého rozhodnutia, ako aj s poukazom na to, že

obsahom základného práva na súdnu ochranu (a tiež aj práva na spravodlivé súdne konanie)

nie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka súdneho konania, resp.

právo na úspech v konaní (obdobne napr. , , ,

, ), ústavný súd sťažnosť v tejto jej časti odmietol podľa § 25

ods. 2 z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

20. Sťažovateľ v ďalšej časti sťažnosti namietal porušenie základného práva vlastniť

majetok podľa , listiny a dodatkového protokolu,

ku ktorému malo dôjsť zamietnutím jeho námietok proti exekúcii, a to porušením jeho

„základného práva na súdnu ochranu v spojení so základným právom na ochranu majetku“,

ako aj porušením práva „na spravodlivé súdne konanie... v spojení s čl. 1 dodatkového

protokolu“.

21. Ústavný súd podľa svojej stabilizovanej judikatúry (napr. ) zastáva

názor, že všeobecný súd zásadne nemôže byť sekundárnym porušovateľom základných práv

a práv hmotného charakteru, ku ktorým patrí aj základné právo vyplývajúce z čl. 20 ods. 1

, ak toto porušenie nevyplýva z toho, že všeobecný súd súčasne porušil

ústavnoprocesné princípy vyplývajúce z až . Inak povedané, o prípadnom

porušení základného práva podľa by bolo možné uvažovať zásadne len

vtedy, ak by zo strany všeobecného súdu primárne došlo k porušeniu niektorého

zo základných práv, resp. ústavnoprocesných princípov vyjadrených v čl. 46 až čl. 50

, resp. v spojení s ich porušením. Z uvedeného vyplýva, že porušenie základného

práva podľa ( listiny a práva podľa dodatkového

protokolu) možno v konaní pred ústavným súdom zásadne namietať len v spojení

s namietaním porušenia základných práv, resp. ústavnoprocesných princípov podľa čl. 46 až

. Táto právomoc ústavného súdu však nie je zároveň spojená so vznikom jeho

oprávnenia a povinnosti hodnotiť právne názory všeobecných súdov, ku ktorým dospeli

na základe výkladu a uplatňovania zákonov. Úlohou ústavného súdu totiž nie je zastupovať

všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha

ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie

a aplikácie s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach

a základných slobodách (napr. ).

22. Ústavný súd v okolnostiach prípadu nezistil, že by rozhodnutie okresného súdu

bolo svojvoľné alebo v zjavnom vzájomnom rozpore či urobené v zrejmom omyle

a v nesúlade s platnou právnou úpravou. Ústavný súd v takomto prípade nemá žiaden dôvod

a ani oprávnenie na prehodnocovanie záverov tohto súdu. Ústavný súd dospel k záveru, že

označené rozhodnutie okresného súdu, ako aj dôvody uvádzané sťažovateľom v sťažnosti

neobsahujú také skutočnosti, ktoré by svedčili o porušení ústavnoprocesných princípov

podľa až , a teda ani základného práva sťažovateľa podľa

, listiny a práva podľa dodatkového protokolu.

23. Vzhľadom na tieto skutočnosti a závery (bod 19) ústavný súd odmietol sťažnosť

sťažovateľa v tejto časti z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti (§ 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde).

24. V súvislosti s namietaným porušením základného práva na súdnu a inú právnu

ochranu zaručeného ( listiny) a práva na spravodlivé

konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sťažovateľ namietal aj porušenie čl. 13 dohovoru

a čl. 14 ods. 1 medzinárodného paktu (pozri body 5 a 13). Keďže v posudzovanej veci

nebolo zistené postupom okresného súdu a jeho uznesením z 15. októbra 2012 porušenie

základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie (bod 19),

nemohlo následne dôjsť ani k porušeniu práv garantovaných čl. 13 dohovoru a čl. 14 ods. 1

medzinárodného paktu. Aj v tejto časti ústavný súd odmietol sťažnosť podľa § 25 ods. 2

z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

25. Po odmietnutí sťažovateľovej sťažnosti ako celku nebol už právny dôvod

zaoberať sa jeho ostatnými návrhmi, t. j. návrhom na zrušenie označeného uznesenia

okresného súdu a priznaním náhrady trov konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. februára 2013