Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 151/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. marca 2013

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti D., s. r. o., T., Ing. T. G., N., a

obchodnej spoločnosti J. s. r. o., N., zastúpených advokátom JUDr. M. P., T., a sťažnosť J.

P., P., ktorou namietajú porušenie svojho základného práva podľa

Slovenskej republiky a podľa čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného

súdu Bratislava I sp. zn. 3 z 9. januára 2013, a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti D., s. r. o., J. P., Ing. T. G. a obchodnej spoločnosti

J. s. r. o., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. februára

2013 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti D., s. r. o., T. (ďalej len „sťažovateľ v 1.

rade“), Ing. T. G., N., a obchodnej spoločnosti J. s. r. o., N. (ďalej len „sťažovatelia“ alebo

„sťažovatelia v 1., 3. a 4. rade“), zastúpených advokátom JUDr. M. P., T., a J. P., P. (ďalej

len „sťažovateľ v 2. rade“, spolu ďalej len „sťažovatelia v 1. až 4. rade“), ktorou namietajú

porušenie svojho základného práva podľa (ďalej

len „ústava“) a podľa čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a

práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) uznesením Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 3

z 9. januára 2013.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažnosť sa týka reštrukturalizačného konania

a konkurzného konania podľa o konkurze a reštrukturalizácii

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

č. “). Sťažovateľ v 1. rade bol pôvodne v právnom postavení dlžníka

v reštrukturalizačnom konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. a v čase

podania sťažnosti je v postavení úpadcu v konkurznom konaní konvertovaného

z reštrukturalizačného konania podľa

Sťažovatelia v 2. až 4. rade do predmetného reštrukturalizačného konania prihlásili svoje

pohľadávky spôsobom podľa a nasl. a boli takto účastníkmi

tohto konania.

Okresný súd uznesením sp. zn. 3 z 5. januára 2012 začal reštrukturalizačné

konanie voči sťažovateľovi v 1. rade ako dlžníkovi. Uznesením sp. zn.

zo 14. februára 2012 okresný súd rozhodol o povolení reštrukturalizácie sťažovateľa

v 1. rade.

Uznesením sp. zn. z 22. októbra 2012 okresný súd rozhodol tak, že

nenahradil súhlas Skupiny veriteľov č. 1: Skupina pre zabezpečené pohľadávky

s reštrukturalizačným plánom sťažovateľa v 1. rade, o ktorom účastníci reštrukturalizačného

konania hlasovali na zasadnutí schvaľovacej schôdze konanej 26. septembra 2012. Okresný

súd týmto uznesením s poukazom na zamietol

reštrukturalizačný plán sťažovateľa v 1. rade (o ktorom účastníci reštrukturalizačného

konania hlasovali na zasadnutí schvaľovacej schôdze konanej 26. septembra 2012).

Proti tomuto uzneseniu podal sťažovateľ v 1. rade odvolanie, o ktorom rozhodol

Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) uznesením sp. zn. 3

z 28. novembra 2012 tak, že označené uznesenie okresného súdu potvrdil. Toto uznesenie

okresného súdu bolo zverejnené v Obchodnom vestníku 2. januára 2013.

Sťažovatelia v 1. až 4. rade v sťažnosti ďalej uvádzajú:

„Vykonaním zápisu zmeny údajov zapisovaných do obchodného registra,

s účinnosťou odo dňa 30. 11. 2012, dlžník - sťažovateľ 1 zmenil svoje sídlo na súčasnú

adresu z pôvodného sídla: R., Slovenská republika. ...

Po zmene sídla sťažovateľa 1) došlo z jeho strany k uplatneniu námietky miestnej

nepríslušnosti voči Okresnému súdu Bratislava I, ako aj Krajskému súdu v Bratislave,

no napriek tomu nepríslušný súd ďalej vo veci konal.“

Následne okresný súd uznesením sp. zn. 3 z 9. januára 2013 zastavil

reštrukturalizačné konanie na majetok sťažovateľa v 1. rade a začal na jeho majetok

konkurzné konanie, vyhlásil na jeho majetok konkurz a ustanovil Ing. Bc. R. H., B.,

Slovenská republika, za správcu sťažovateľa v 1. rade.

V súvislosti s namietaným uznesením okresného súdu z 9. januára 2013 sťažovatelia

v 1. až 4. rade v sťažnosti uvádzajú:

„Sťažovatelia sú toho názoru, že uznesenie o konverzii reštrukturalizačného konania

na konanie konkurzné bolo vykonané miestne nepríslušným súdom, a teda došlo k odňatiu

práva sťažovateľa na zákonného sudcu podľa článku 48 ods. 1 SR a článku 38 ods. 1

Listiny základných práv a slobôd, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa článku

6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd...

Sťažovatelia sú toho názoru, že po zmene sídla dlžníka - sťažovateľa 1 pred začatím

konkurzného konania nebol Okresný súd Bratislava I ďalej príslušný na konanie o

vyhlásení konkurzu na majetok sťažovateľa 1, Okresný súd Bratislava mal povinnosť

predmetnú vec postúpiť Okresnému súdu Trenčín na rozhodnutie o vyhlásení konkurzu na

majetok dlžníka. Vo veci vyhlásenia konkurzu rozhodol nezákonný súd a sudca a to napriek

upozorneniu a námietke miestnej nepríslušnosti sťažovateľa 1. Na podklade vadných

rozhodnutí vykonáva činnosť správcu sťažovateľa nezákonný správca, ktorý v obvode

príslušného konkurzného súdu (Okresný súd Trenčín) nemá zriadenú kanceláriu správcu. ...

Sťažovateľ je toho názoru, že napádané uznesenie Okresného súdu Bratislava I

zo dňa 09. 01. 2013, sp zn.: odporuje ústavne zakotveným princípom súdneho

konania, bolo vydané nezákonným sudcom a nezákonným súdom pri porušení práva na

spravodlivé súdne konanie, pričom dané rozhodnutie je arbitrárne, svojvoľné a vnútorne

nekonzistentné...

Sťažovateľ je toho názoru, že funkciu správcu úpadcu (sťažovateľa) vo veci vykonáva

nezákonný správca, nakoľko nie je splnená podmienka podľa § 7 ods. 3 zákona číslo 8/2005

Z. z. o správcoch... t. j. funkciu správcu vykonáva osoba, ktorá v obvode príslušného súdu

(Okresný súd Trenčín) nemá zriadenú kanceláriu správcu. Sťažovateľ uplatnil námietku

miestnej nepríslušnosti jak na voči Okresnému súdu Bratislava I, ako aj Krajskému súdu

v Bratislave. ...

Domnievame sa, že vydaním Uznesenia Okresného súdu Bratislava I zo dňa 09. 01.

2013, sp. zn.: ... došlo k takému postupu súdu, ktorým bolo sťažovateľovi odňaté

práva na zákonného sudcu podľa článku 48 ods. 1 SR a článku 38 ods. 1 Listiny...,

ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru...

Sťažovatelia sú zároveň toho názoru, že funkciu správcu úpadcu (sťažovateľa)

vo veci vykonáva nezákonný správca, nakoľko nie je splnená podmienka podľa § 7 ods. 3

zákona číslo ...“

Na základe týchto skutočností sťažovatelia v 1. až 4. rade navrhujú, aby ústavný súd

po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie rozhodol týmto nálezom:

„základné právo spoločnosti D., s. r. o..., fyzickej osoby J. P... Ing. T. G... a

právnickej osoby: J. s. r. o... v článku 48 ods. 1 zákona číslo

Slovenskej republiky... a v článku 38 ods. 1 Listiny..., t. j. právo na zákonného sudcu bolo

Uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 09. 01. 2013, sp. zn.: porušené.

- základné právo spoločnosti D..., fyzickej osoby: J. P... Ing. T. G... a právnickej

osoby: J. s. r. o... v článku 6 ods. 1 Dohovoru..., t. j. právo na spravodlivé súdne konanie

bolo Uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 09. 01. 2013, sp. zn.:

porušené.

- Uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 09. 01. 2013, sp. zn.: sa

zrušuje.

- spoločnosti D..., fyzickej osoby: J. P..., fyzickej osoby: Ing. T. G... a právnickej

osoby: J. s. r. o... sa priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 10.000,- EUR, ktoré sú

Okresný súd Bratislava I a Krajský súd v Bratislave povinný zaplatiť do dvoch mesiacov

odo dňa právoplatnosti tohto nálezu, a to k rukám advokáta...

- spoločnosti D., s. r. o..., fyzickej osoby J. P..., fyzickej osoby: Ing. T. G... a

právnickej osoby: J. s. r. o... sa priznáva náhrada trov konania (trovy právneho

zastúpenia ) vo výške 323,54 EUR...“

Sťažovatelia návrh na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia odôvodňujú

takto:

„Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). Podľa nášho názoru je požiadavka

finančného zadosťučinenia dôvodná.

S prihliadnutím na závažné pochybenie v postupe súdu v doterajšom priebehu

namietaného konania, berúc do úvahy konkrétne okolnosti daného prípadu, ako aj

skutočnosť, že insolvenčné konania sú konania náročné na výdavky, navrhujeme priznanie

sumy 10.000,- EUR za primerané finančné zadosťučinenie...“

Sťažovatelia v 1. až 4. rade navrhujú, aby ústavný súd rozhodol o dočasnom opatrení

podľa o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) a odložil vykonateľnosť

namietaného uznesenia okresného súdu z 9. januára 2013 do rozhodnutia ústavného súdu

vo veci samej z dôvodu, že „konkurzné konanie predpokladá speňažovanie majetku

podliehajúceho konkurzu, ktoré pri súčasnom právnom stave vykoná správca, ktorý nespĺňa

zákonné predpoklady pre výkon funkcie správcu sťažovateľa v konkurznom konaní, pričom

dohľad nad konkurzným konaním vykonáva nezákonný súd a sudca. Existuje teda dôvodný

predpoklad vzniku značnej škody, ktorú nie je možné žiadnym spôsobom obmedziť a nie je

daný žiaden zákonný predpoklad pre možnosť vrátenia vecí do pôvodného stavu. Odklad

vykonateľnosti uznesenia nezakladá zhoršené postavenie sťažovateľa či jeho veriteľov, je

predpokladom pre zákonné speňaženie majetku podliehajúceho konkurzu, zákonné

prerozdelenie rozvrhu výťažku, ako aj právne relevantný postup súdu a vymenovaného

správcu v konkurznej veci sťažovateľa.“.

K sťažnosti boli priložené splnomocnenia sťažovateľov v 1., 3. a 4. rade na ich

zastupovanie právnym zástupcom v konaní pred ústavným súdom, sťažovateľ v 2. rade

k sťažnosti takéto splnomocnenie nepriložil.

II.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa je ústavný súd viazaný návrhom na

začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť ústavného

súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje predovšetkým vo viazanosti petitom návrhu

na začatie konania, teda tou časťou sťažnosti (v konaní podľa ), v ktorej

sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha (§ 20 ods. 1

), čím zároveň vymedzí predmet konania pred ústavným súdom

z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na uvedené môže

ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti,

a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv (m. m.

, , , ).

Sťažovatelia v 1. až 4. rade v petite sťažnosti žiadajú, aby ústavný súd vyslovil

porušenie označeného základného práva podľa a listiny a práva podľa dohovoru,

ku ktorému malo dôjsť „Uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 09. 01. 2013,

sp. zn.: “. Zároveň navrhujú, aby im bolo priznané primerané finančné

zadosťučinenie, ktoré žiadajú priznať voči okresnému súdu a krajskému súdu. Sťažovatelia

v 1. až 4. rade v odôvodnení namietajú, že označené práva porušil aj krajský súd, ktorý

rozhodol o odvolaní sťažovateľa v 1. rade uznesením sp. zn. z 28. novembra

2012 tak, že uznesenie okresného súdu potvrdil. V petite sťažnosti sťažovatelia v 1. až 4.

rade nežiadajú, aby ústavný súd vyslovil porušenie označených práv predmetným

uznesením krajského súdu. Bez vyslovenia namietaného porušenia práv postupom alebo

rozhodnutím štátneho orgánu nemožno uložiť povinnosť štátnemu orgánu zaplatiť

sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie. Z toho dôvodu tá časť petitu, v ktorej

sťažovatelia v 1. až 4. rade žiadajú, aby krajský súd bol zaviazaný povinnosťou zaplatiť

sumu predstavujúcu primerané finančné zadosťučinenie, nemôže byť podkladom na

rozhodovanie ústavného súdu o prípadnom porušení označených práv sťažovateľov v 1. až

4. rade postupom alebo rozhodnutím krajského súdu.

Na základe týchto dôvodov ústavný súd dospel k záveru, že sťažovatelia v 1. až 4.

rade v sťažnosti namietajú porušenie svojho základného práva podľa ,

podľa čl. 38 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením okresného súdu

sp. zn. 3 z 9. januára 2013.

Podľa ústavný súd návrh predbežne prerokuje na

neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil,

uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.

Príslušnosť súdu ustanoví zákon.

Podľa čl. 38 ods. 1 listiny nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.

Príslušnosť súdu aj sudcu ustanoví zákon.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa len čo uznesenie o zamietnutí plánu

nadobudne právoplatnosť, súd jedným uznesením zastaví reštrukturalizačné konanie, začne

konkurzné konanie a vyhlási na majetok dlžníka konkurz. V uznesení súd ustanoví správcu

postupom podľa § 40 ods. 1. Uznesenie súd bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku.

Zverejnením uznesenia v Obchodnom vestníku zanikajú účinky začatia reštrukturalizačného

konania, funkcia veriteľského výboru a funkcia správcu. Uznesenie súd doručí dlžníkovi

a správcovi, ktorého v uznesení ustanovil.

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak, na začatie

konkurzného konania, na konkurzné konanie, na začatie reštrukturalizačného konania, na

reštrukturalizačné konanie a konanie o oddlžení (ďalej len „konanie podľa tohto zákona“) sa

primerane použijú ustanovenia (ďalej aj „OSP“).

1. K namietanému porušeniu základného práva podľa

a podľa čl. 38 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením okresného

súdu sp. zn. 3 z 9. januára 2013 sťažovateľa v 1. rade

Špecifickosť sťažnosti podľa teda spočíva okrem iného aj v

tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity

vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou

ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci

predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti

inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných do

úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

Podľa sťažnosť podľa nie je

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie

je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

V súvislosti s tým ústavný súd pripomína, že vyčerpanie opravných prostriedkov

alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných

práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený podľa osobitných

predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa , a teda

podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred

ústavným súdom.

Podľa účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa

odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje. Ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob

vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom, môže podať odvolanie aj

vedľajší účastník.

Podľa proti rozhodnutiu, ktorým sa konkurzné

konanie končí, je účastník konkurzného konania oprávnený podať odvolanie. Proti

rozhodnutiu o vyhlásení konkurzu je oprávnený podať odvolanie iba dlžník.

Znamená to, že sťažovateľ v 1. rade bol oprávnený proti namietanému uzneseniu

okresného súdu pred podaním sťažnosti ústavnému súdu podať odvolanie, t. j. mal

k dispozícii účinný právny prostriedok na ochranu svojich práv. Pretože ústavný súd

z obsahu sťažnosti nezistil, že by sťažovateľ v 1. rade odvolanie proti namietanému

uzneseniu okresného súdu podal, a pretože nepreukázal, že k nesplneniu podmienky

ustanovenej v došlo z jeho strany z dôvodov hodných

osobitného zreteľa ( ), ústavný súd jeho sťažnosť

odmietol podľa ako neprípustnú.

2. K namietanému porušeniu základného práva podľa

a podľa čl. 38 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením okresného

súdu sp. zn. 3 z 9. januára 2013 sťažovateľa v 2. rade

Podľa prvej vety k návrhu na začatie konania sa

musí pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento zákon

neustanovuje inak.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní zistil, že k sťažnosti sťažovateľa v 2. rade

nie je priložené splnomocnenie na jeho zastupovanie advokátom v konaní pred ústavným

súdom.

Vzhľadom na obsahovú totožnosť sťažnosti sťažovateľa v 2. rade so sťažnosťou

sťažovateľov v 1., 3. a 4. rade a na to, že sťažnosť podali jedným podaním, ústavný súd

nepovažoval za účelné a ani za potrebné vyzvať sťažovateľa v 2. rade na to, aby doplnil

svoju sťažnosť o splnomocnenie udelené advokátovi na zastupovanie v konaní pred

ústavným súdom.

Na tomto základe ústavný súd rozhodol o odmietnutí sťažnosti sťažovateľa v 2. rade

už pri jej predbežnom prerokovaní podľa z dôvodu

nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí.

3. K namietanému porušeniu základného práva podľa

a podľa čl. 38 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením okresného

súdu sp. zn. 3 z 9. januára 2013 sťažovateľov v 3. a 4. rade

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu za zjavne neopodstatnenú možno

považovať sťažnosť vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím

príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za

zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní

ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo

slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež

napr. , ).

Podľa svojej konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému

všeobecných súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti. Z tohto ústavného postavenia vyplýva, že úlohou ústavného súdu nie je

zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia

zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto

interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou

o ľudských právach a základných slobodách (napr. , , ).

Právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať podľa

o namietaných porušeniach alebo príslušnou medzinárodnou zmluvou

garantovaných práv a slobôd je založená na princípe subsidiarity, v zmysle ktorého ústavný

súd o namietaných zásahoch do týchto práv alebo slobôd rozhoduje len v prípade, že je

vylúčená právomoc všeobecných súdov, alebo v prípade, ak by účinky výkonu tejto

právomoci všeobecným súdom neboli zlučiteľné s alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou. V nadväznosti na to nie je ústavný súd zásadne oprávnený

preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade

a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred

všeobecnými súdmi bol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery

zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Skutkové a právne závery všeobecného súdu

môžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by ním vyvodené

závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska

neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného

práva alebo slobody (m. m. , , ).

Sťažovatelia v sťažnosti namietajú porušenie svojho základného práva podľa čl. 48

ods. 1 a podľa listiny a práva podľa dohovoru uznesením

okresného súdu sp. zn. 3 z 9. januára 2013 z dôvodu, že okresný súd nebol

miestne príslušný na rozhodnutie podľa , pretože

sťažovateľ v 1. rade zmenil s účinnosťou od 30. novembra 2012 sídlo, a preto mal

rozhodovať vo veci Okresný súd Trenčín. V nadväznosti na to sťažovatelia tiež namietajú,

že namietaným uznesením okresný súd ustanovil správcu v rozpore s § 7 ods. 3 zákona

č. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o správcoch“).

Podľa konanie sa uskutočňuje na tom súde, ktorý je vecne a miestne

príslušný. Príslušnosť sa určuje podľa okolností, ktoré tu sú v čase začatia konania, a trvá až

do jeho skončenia.

Podľa namiesto všeobecného súdu odporcu je na konanie

príslušný súd, v obvode ktorého má dlžník sídlo alebo miesto podnikania, a ak nemá sídlo

alebo miesto podnikania, súd, v obvode ktorého má svoje bydlisko, ak ide o konkurzné

konanie alebo reštrukturalizačné konanie, a súd, na ktorom tieto konania prebiehajú, ak ide

o spory nimi vyvolané, okrem sporov o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva

manželov, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

Podľa § 7 ods. 3 zákona o správcoch do funkcie správcu možno v konkurznom

konaní, v reštrukturalizačnom konaní alebo v konaní o oddlžení podľa osobitného predpisu

ustanoviť len správcu, ktorý má v obvode krajského súdu, v ktorom sídli príslušný

konkurzný súd, zriadenú kanceláriu.

Ústavný inštitút zákonného sudcu je založený predovšetkým na zákonom

ustanovenej právomoci, ako aj vecnej a miestnej príslušnosti súdu. Okrem toho je potrebné

vziať do úvahy rozvrh práce, ktorý určuje sudcu alebo senát príslušný na rozhodnutie

konkrétneho prípadu (obdobne , , ).

Za zákonného sudcu treba považovať sudcu, ktorý spĺňa zákonom ustanovené

predpoklady na výkon tejto funkcie, bol natrvalo alebo dočasne pridelený na výkon funkcie

k určitému súdu, jeho funkcia nezanikla a bol určený v súlade s rozvrhom práce súdu (napr.

, , ).

Konkurzné a reštrukturalizačné konanie sú osobitným druhom občianskeho súdneho

konania. Základným prameňom občianskeho práva procesného je Občiansky súdny

poriadok. V je vyjadrená zásada subsidiarity

Z. z. vo vzťahu k . Podľa uvedeného ustanovenia sa na

začatie konkurzného a reštrukturalizačného konania a na konkurzné a reštrukturalizačné

konanie primerane použijú ustanovenia . Primeranosť

aplikácie ustanovení znamená, že tieto ustanovenia je

potrebné aplikovať v súlade s účelom a cieľom konkurzného alebo reštrukturalizačného

konania. Z povahy veci však vyplýva, že pokiaľ ide o miestnu príslušnosť konkurzného

súdu alebo súdu v reštrukturalizačnom konaní, nemôže ísť o primeranú aplikáciu § 88 ods. 1

písm. j) . Určenie miestne príslušného súdu sa netýka začatia alebo samotného priebehu

konkurzného alebo reštrukturalizačného konania. Rovnako tak sa v konkurznom alebo

reštrukturalizačnom konaní uplatní zásada zachovania miestnej príslušnosti (zásada

perpetuatio fori) podľa .

Uznesením, ktoré súd vydá na základe , sa

zastavuje reštrukturalizačné konanie a zároveň týmto uznesením zanikajú účinky začatia

reštrukturalizačného konania, funkcia veriteľského výboru a funkcia [reštrukturalizačného]

správcu, a to po zverejnení tohto uznesenia v Obchodnom vestníku. Z týchto skutočností je

zrejmé, že rozhodnúť podľa je príslušný súd, ktorý bol

príslušný na začatie reštrukturalizačného konania. Miestna príslušnosť reštrukturalizačného

súdu na rozhodnutie podľa zostáva zachovaná, hoci sa

v priebehu reštrukturalizačného konania zmenia okolnosti rozhodujúce pre určenie miestnej

príslušnosti (t. j. sídlo dlžníka). Rozhodnutie o začatí konkurzného konania, vyhlásení

konkurzu na majetok dlžníka a ustanovení správcu je obligatórne spojené s rozhodnutím

o zastavení reštrukturalizačného konania a rozhodnúť o týchto skutočnostiach je potrebné

jedným uznesením. Rozhodnúť o týchto skutočnostiach je teda povinný reštrukturalizačný

súd, a to aj v tom prípade, ak by za iných okolností nebol miestne príslušný rozhodnúť

o začatí konkurzného konania.

V tomto prípade reštrukturalizačné konanie začalo uznesením okresného súdu sp. zn.

3 z 5. januára 2012. Okresný súd bol miestne príslušný na rozhodnutie o začatí

reštrukturalizačného konania z dôvodu, že v tomto čase mal sťažovateľ v 1. rade sídlo v R.,

teda v obvode krajského súdu [ ,

o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene

v znení neskorších predpisov (v znení

a č. )]. Z tohto dôvodu bol okresný súd príslušný aj na rozhodnutie podľa §

154 ods. 3

Uznesením podľa je súd povinný ustanoviť

správcu postupom podľa § 40 ods. 1. Podľa § 7 ods. 3 zákona o správcoch do funkcie

správcu možno v konkurznom konaní ustanoviť len správcu, ktorý má v obvode krajského

súdu, v ktorom sídli príslušný konkurzný súd, zriadenú kanceláriu. Okresný súd, ktorý bol

príslušný na rozhodnutie o začatí konkurzného konania a na vyhlásenie konkurzu, rozhodol

o ustanovení správcu v súlade so zásadou uvedenou v § 7 ods. 3 zákona o správcoch.

Správca ustanovený uznesením okresného súdu z 9. januára 2013 má sídlo kancelárie

v Bratislave, teda v obvode krajského súdu, v ktorého obvode sídli okresný súd.

Na tomto základe ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade neexistujú

skutočnosti, ktoré by signalizovali možnosť vyslovenia porušenia označených práv

sťažovateľov v 3. a 4. rade po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie, a preto ju pri

predbežnom prerokovaní odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti podľa § 25 ods. 2

.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sťažovateľov v 1. až 4. rade ako celku stratilo

opodstatnenie zaoberať sa ich ďalšími návrhmi uvedenými v sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. marca 2013