Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 219/2013
PDF · 221.88 KB
No categories available
II. ÚS 219/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. apríla 2013
predbežne prerokoval sťažnosť maloletej J. H., JUDr. V. H. a J. M., všetci trvale bytom M.,
vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu
Michalovce v konaní vedenom pod sp. zn. 17 P 173/2011 a postupom Krajského súdu
v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 8 CoP 334/2012 a takto
rozhodol:
Sťažnosť maloletej J. H., JUDr. V. H. a J. M. o d m i e t a ako zjavne
neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
14. decembra 2012 doručená sťažnosť maloletej J. H., JUDr. V. H. a J. M. (ďalej len
„sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) postupom Okresného súdu Michalovce (ďalej len „okresný súd“) v konaní
vedenom pod sp. zn. 17 P 173/2011 a postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len
„krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 CoP 334/2012.
2. Sťažovatelia sa domáhali aj ustanovenia právneho zástupcu v konaní pred
ústavným súdom, pričom uviedli, že: „Obaja sme bez zamestnania. Sťažovateľ ja som
evidovaný úradom práce v M. od 05. 05. 2009 na základe rozhodnutia úradu práce M. č. k.
2009/11504 z 18. 05. 2009. (...) Som občanom v hmotnej núdzi a poberám od štátu mesačne
dávku vo výške 62,50.- €. (...) Sťažovateľka od 01. júla 2011 som práceneschopná a
dočasná práceneschopnosť trvá. (...) Som občanom v hmotnej núdzi a poberala som od
štátu dávku vo výške 129,29.- € za obdobie 01 až 04 a t. č. vo výške 97,19.- € za obdobie 05
až 12. (...)
Nakoľko ústavnému súdu preukazujeme doručenými prílohami (originály potvrdení
z úradu práce) svoje osobné, majetkové a zárobkové pomery žiadame v prípade prijatia
sťažnosti na konanie ustanoviť nám advokáta na zastupovanie.“
3. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplynulo najmä, že na základe „spoločného návrhu
rodičov podaný súdu dňa 21. 06. 2011“ sa začalo konanie «o schválenie dohody rodičov
o striedavej starostlivosti k mal. dcére J. H.(...)
- veci bola pridelená sp. zn. 17P/173/2011 a pripadla na konanie a rozhodnutie
sudkyni JUDr. M. C.,
- zákonná sudkyňa namietala svoju zaujatosť. Krajský súd Košice sudkyňu z konania
nevylúčil uznesením sp. zn. 11NcC/27/2011-17 z 01. 08. 2011,
- okresný súd Michalovce uznesením z 27. 09. 2011 ustanovil mal. J. za opatrovníka
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny M.,
- matka mal. J. podala súdu dňa 02. 09. 2011 návrh na zverenie dcéry do osobnej
starostlivosti, veci bola pridelená sp. zn. 2P/219/2011 a pripadla na konanie a rozhodnutie
sudkyni JUDr. M. C.,
- matka mal. J. písomne doručeným podaním súdu 05. 10. 2011 späťvzala svoj návrh
a žiadala toto konanie zastaviť,
- Okresný súd Michalovce uznesením sp. zn. 2P/219/2011 z 20. 12. 2011 spája vec
2P/219/2011 s vecou 17P/173/2011 na spoločné konanie pod sp. zn. 17P/173/2011,
- krajský súd uznesením sp. zn. 8CoP/51/2012-43 zo 06. 03. 2012 zamietol odvolanie
otca o ustanovení kolízneho opatrovníka mal. J., potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa
(poukázal na ust. § 90 ods. 4, písm. a) zákon č. 305/2005 Z. z. v plat. znení),
- úrad práce M. podal súdu dňa 23. 03. 2012 návrh na nariadenie predbežného
opatrenia na umiestnenie mal. J.-dieťa sťažovateľov do detského domova,
- veci bola prideľovaná opakovane iná spisová značka: 3PPOm/18/2012, ev.
1PP/99/2012, ev.17P/99/2012, napokon vec pripadla na konanie a rozhodnutie sudkyni
JUDr. M. C.
Návrh úradu práce na predbežné opatrenie z 23. 3. 2012 uvádza, že dieťa bolo do
detského domova umiestnené na výkon rozhodnutia súdu príslušníkmi Obvod. oddelenia PZ
M. (1. strana návrhu) ako aj skutočnosť, že o zverenie mal. J. do náhradnej rodinnej
starostlivosti neprejavil nikto z blízkych príbuzných. (...)
- Okresný súd Michalovce uznesením sp. zn. 17P/99/2012 z 26. 03. 2012 ustanovil
mal. J. za opatrovníka Mgr. J. D., pracovníčku úradu práce, soc. vecí a rodiny M.,
- žiadosť sťažovateľov-rodičov mal. J. doručená úradu práce dňa 27. 03. 2012
o navrátenie mal. J. domov,
- okresný súd Michalovce právoplatným uznesením z 26. 03. 2012 sp. zn.
17P/99/2012-9 rozhodol o umiestnení mal. J. H. dočasne do starostlivosti D. R.,
- sťažovateľ podal som súdu dňa 02. 04. 2012 proti rozhodnutiu súdu odvolanie(...)
krajskému súdu v Košiciach.
Rozhodnutiu súdu o mal. J. predchádzala návšteva 2 pracovníkov u nás doma dňa
19. 03. 2010 (S. a S.), ktorí prišli do bytu sťažovateľov v opitom stave. Návšteva odmietla
opustiť byt sťažovateľov a vyústila zo strany pracovníka úradu (S.) do fyzického útoku voči
sťažovateľke za prítomnosti dieťaťa - mal. J.
- krajský súd sa opakovane zaoberal opakovanou námietkou zaujatosti zákonnej
sudkyne JUDr. M. C. a rozhodol uznesením sp. zn. 3NcC/19/2012-64 zo 17. 05. 2012
o vrátení veci ako bezdôvodne predloženej (na opakované oznámenia tých istých
skutočností súd neprihliadne, ak už o nich nadriadený súd rozhodol, v tomto prípade sa vec
nadriadenému súdu nepredkladá),
- sťažnosť doručená sťažovateľom súdu dňa 01. 06. 2012 na prieťahy v konaní súdu
prvého stupňa(...)
- Okresný súd Michalovce vykonal dňa 06. 07. 2012 vo veci 17P/173/2011
pojednávanie a rozhodol vec tak, že (okrem iného) zastavil konanie o nariadenie ústavnej
starostlivosti o mal. J.,
- proti rozsudku súdu zo 06. 07. 2012 podal krajskému súdu dňa 24. 07. 2012
odvolanie úrad práce v M.,
- sťažovatelia podali súdu dňa 02. 08. 2012 k odvolaniu úradu práce M. vyjadrenia
a podali v nich návrhy na rozhodnutie odvolacím súdom(...)
- sťažovateľ odoslal som súdu písomné podania z 18. 10. 2012, 14. 11. 2012
(opakovaná Žiadosť o navrátenie mal. J. k biologickej rodine) (...) z 03. 12. 2012 spolu
s napísaným vyjadrením dieťaťa-mal. J. v D., citujem vyjadrenie: „Chcem byť doma“(...).
Podania sú návrhmi na dokazovanie v odvolacom konaní. Odpoveď, ani predvolanie som
neobdržal.
- sťažovateľ odoslal som 20. 11. 2012 predsedovi krajského súdu Košice sťažnosť
na prieťahy v odvolacom konaní vo veci 17P/173/2011 okresného súdu Michalovce.
Odpoveď, predvolanie, resp. rozhodnutie odvolacieho súdu som neobdržal. (...)
Ak ústavný súd vyššie uvádzané skutočnosti o porušovaní ústavného práva dieťaťa
a rodičov a o prieťahoch v konaní a rozhodovaní súdmi nebude považovať za dostačujúce,
sťažovatelia navrhujeme požiadať o spis Okresného súdu Michalovce sp. zn. 17P/173/2011
odvolací súd v Košiciach, kde sa toho času nachádza, aby mohlo byť vykonané dokazovanie
týmto spisom.
(...) Pravidelne navštevujeme d. a vidíme ako naše dieťa citovo trpí túžbou za svojimi
rodičmi! Súdne konania a rozhodovania súdov sú našou citovou ujmou. Prieťahy
odvolacieho konania sú iba citovým vydieraním nášho dieťaťa a nás samotných.
Pravdepodobne nás nútia k niečomu (okolnosti uvádzané úradom), nevieme k čomu, čo
považujeme od začiatku za skutkovo a právne irelevantné! Sú to iba snahy rozbíjať náš
vzťah, biologickú rodinu dieťaťa. Vždy sa vzorne o dcéru J. staráme. Má vybudovaný
zásluhou našej výchovy, svojou obľúbenosťou a ústretovosťou u príbuzných, známych aj
u cudzích ľudí pekné vzťahy. Je inteligentná a rozumná. Vec našej dcéry J. je výsledok nie
slepej spravodlivosti, ale slepej nenávisti a pomsty!
(...) Ten istý orgán súdnej moci neakceptuje nález ústavného súdu. Odmieta právo
biologickej rodiny na svoje dieťa a právo dieťaťa na svoju rodinu. Nesleduje meritórne
rozhodovanie v rozumnom čase. Odvolací súd o návrhu na predbežné opatrenie
na umiestnenie mal. J. do detského domova o odvolaní sťažovateľa rozhodol za dobu jeden
a pol mesiaca. O odvolaní úradu práce (od 24. 07. 2012) nečinnosť odvolacieho súdu trvá
už piaty mesiac. V predchádzajúcich rozhodnutiach zastával odvolací súd právny názor, že
záujem dieťaťa je prvoradý. Ministerstvo spravodlivosti SR mediálne uisťuje verejnosť, že
súdy rozhodujú veci maloletých detí urýchlene do dvoch mesiacov.
Zložitosť tejto veci je vyvolaná úradom práce a rozhodovacou činnosťou súdov.
Dôkazová povinnosť v konaní absentuje. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu právo
zaručené podľa čl. 48 ods. 2 ústavy sa môže realizovať len prostredníctvom takého konania
súdov, ktoré smeruje k odstráneniu právnej neistoty. Priznanie ústavného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu i sudcu na
organizovanie práce tak, aby sa toto ústavné právo objektívne realizovalo (II. ÚS 26/95
č. 7/95).
Sťažovatelia žiadame ústavný súd, aby našej dcére mal. J. a jej rodičom priznal
primerané finančné zadosťučinenie podľa ust. § 127 ústavy, pretože v konaní a rozhodovaní
súdov ochrana práv nie je rýchla a účinná v súlade s ust. § 6 O. s. p. a stále pretrváva stav
právnej neistoty, vytvorený konaniami súdov. Súdy arbitrárne interpretujú a aplikujú zákon
a nález ústavného súdu ÚS 14/05 na daný prípad nášho dieťaťa v rozpore s praxou súdov.
Starostlivosť o deti a ich výchovu je právom rodičov a deti majú právo na rodičovskú
výchovu a starostlivosť (čl. 41 ods. 4 prvá veta ústavy, resp. čl. 32 ods. 4 prvá veta Listiny).
Finančné zadosťučinenie požadujeme pre dcéru mal. J. v sume 16 597.- €, ale aj pre nás
sťažovateľov - rodičov dieťaťa, rovnako po 16 597.- €, a takéto zadosťučinenie vzhľadom
na (fiktívnu) zložitosť veci považujeme za primerané.
Navrhujeme, aby vec ústavný súd rozhodol takto(...):
1) Základné právo dieťaťa mal. J. H., t. č. v D. R. na prerokovanie jej veci bez
zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy a v zmysle Nálezu ústavného súdu ÚS
14/2005 v konaní Okresného súdu Michalovce sp. zn. 17P/173/2011 konaním a odvolacím
rozhodovaním súdov bolo porušené.
2) Ústavný súd prikazuje Krajskému súdu v Košiciach, aby v odvolacom konaní
konal a rozhodoval bez prieťahov a tak, aby rešpektoval práva mal. dieťaťa J. H. na jej
biologickú rodinu.
3) Ústavný súd priznáva podľa čl. 127 ods. 3 ústavy mal. dieťaťu J. H. finančné
zadosťučinenie vo výške 16 597.-€ a sťažovateľom rodičom mal. dieťaťa každému rovnako
vo výške 16 597.- €, t. j. spolu 49 791.- €.».
II.
4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
5. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom
prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,
reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Inými slovami, ústavný
súd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez
najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (I. ÚS 117/05, I. ÚS 225/05).
6. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia namietajú porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 17 P 173/2011 a postupom
krajského súdu – podľa zistenia ústavného súdu – v konaní vedenom pod sp. zn.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov.
7. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty.
Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola
na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie označeného práva ešte trvalo
(napr. I. ÚS 22/01, I. ÚS 77/02, I. ÚS 116/02). Ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnému
súdu, už nedochádza k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosť
odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde) bez ohľadu
na to, z akých dôvodov skončilo toto porušovanie (II. ÚS 139/02).
Zo samotnej sťažnosti sťažovateľov vyplýva, že napadnuté konanie vedené pod
sp. zn. 17 P 173/2011 bolo na okresnom súde skončené 6. júla 2012, pretože „Okresný súd
Michalovce vykonal dňa 06. 07. 2012 vo veci 17P/173/2011 pojednávanie a rozhodol vec
tak, že (okrem iného) zastavil konanie o nariadenie ústavnej starostlivosti o mal. J.“.
Sťažovatelia sa napriek tomu na ústavný súd obrátili so svojou sťažnosťou až podaním
z 12. decembra 2012, t. j. v čase, keď porušenie označeného základného práva na súde,
ktorý sťažovatelia tiež označili za účastníka konania, už netrvalo a konanie o ich sťažnosti
pred ústavným súdom nebolo spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje
vo vzťahu k právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
ústavy (mutatis mutandis I. ÚS 6/03).
Vzhľadom na uvedené skutočnosti, a pretože sťažovatelia sa v predmetnej veci
domáhali ochrany svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v čase, keď
v označenom konaní pred okresným súdom namietané porušenie práva už netrvalo, a teda
bola odstránená ich právna neistota, pripadalo do úvahy odmietnutie predmetnej ústavnej
sťažnosti vo vzťahu k okresnému súdu pre jej zjavnú neopodstatnenosť.
7.1 Okrem uvedeného podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa
čl. 127 ústavy nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné
právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne
poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.
Ústavný súd v súlade s princípom subsidiarity svojej právomoci podľa citovaného
ustanovenia zákona o ústavnom súde v danej veci skúmal, či sú splnené podmienky
na konanie pred ním. V nadväznosti na to ústavný súd v súlade so svojou doterajšou
judikatúrou vyžaduje, aby v prípadoch sťažností podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, v ktorých je
namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
v konaní pred všeobecným súdom, sťažovateľ preukázal aj využitie právneho prostriedku,
na uplatnenie ktorého má právo podľa § 17 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady
č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov,
vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej správe súdov“) v spojení s § 6 zákona
č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o súdoch a sudcoch“), t. j. podanie sťažnosti na prieťahy v konaní predsedovi
prvostupňového súdu.
Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 34/98, I. ÚS 16/99, I. ÚS 21/99), že
účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy
v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav
zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Preto ústavný súd o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48
ods. 2 ústavy, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označené právne
prostriedky podľa zákona o štátnej správe súdov v spojení so zákonom o súdoch a sudcoch,
alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného
zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní podľa § 17
ods. 1 zákona o štátnej správe súdov v spojení s § 6 zákona o súdoch a sudcoch naďalej, aj
po nadobudnutí účinnosti nového čl. 127 ústavy, zásadne považuje za účinný prostriedok
ochrany takých základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako
aj so základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. IV. ÚS 153/03).
Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom
konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých
ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za
také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116
ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 citovaného zákona].
Keďže zo sťažnosti doručenej ústavnému súdu vyplýva, že sťažovatelia sťažnosť
na prieťahy v konaní predsedovi okresného súdu nepodali a ani netvrdia, že ju nepodali
z dôvodov hodných osobitného zreteľa, a existenciu takýchto dôvodov nemožno vyvodiť
ani z obsahu ich sťažnosti (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde), ústavný súd opierajúc sa
o svoju stabilnú judikatúru (napr. IV. ÚS 44/03, II. ÚS 7/04, II. ÚS 107/04) dospel k záveru,
že vzhľadom na okolnosti prípadu niet dôvodu predpokladať, že by využitie sťažnosti podľa
§ 17 a nasl. zákona o štátnej správe súdov (s účinnosťou od 1. apríla 2005 podľa § 62 a nasl.
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov) neumožnilo účinnú ochranu základného práva sťažovateľov
priznaného im podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, a preto bolo potrebné ich sťažnosť smerujúcu voči
okresnému súdu odmietnuť aj z dôvodu neprípustnosti.
8. Pokiaľ sťažovatelia namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom krajského súdu
v odvolacom konaní vedenom pod sp. zn. 8 CoP 334/2012, ústavný súd konštatuje, že
napadnuté odvolacie konanie sa začalo 13. augusta 2012. Sťažovatelia vo svojej sťažnosti
uvádzajú, že „nečinnosť odvolacieho súdu trvá už piaty mesiac“.
Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní
má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy (II. ÚS 57/01, I. ÚS 46/01,
I. ÚS 66/02). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem
autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom
na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého súdu nemusí vyznačovať takými
významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“
v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 63/00). Ústavný súd už vo svojich
predchádzajúcich rozhodnutiach judikoval, že ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní
niekoľkých mesiacov sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (napr.
I. ÚS 42/01). Postup krajského súdu v danej veci sa v napadnutom konaní zjavne
nevyznačuje takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako
„zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy.
Ústavný súd s ohľadom na uvedené skutočnosti a v súlade so svojou doterajšou
rozhodovacou činnosťou uvádza, že neprichádza do úvahy, aby ústavný súd mohol postup
krajského súdu v označenom konaní po prípadnom prijatí návrhu (sťažnosti) na ďalšie
konanie kvalifikovať ako porušenie základného práva sťažovateľov zaručeného v čl. 48
ods. 2 ústavy, a preto sťažnosť sťažovateľov v tejto časti odmietol ako zjavne
neopodstatnenú.
Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Ústavný súd nad rámec uvádza, že pokiaľ by v budúcnosti v postupe všeobecného
súdu dochádzalo k prieťahom v konaní, sťažovateľom nič nebráni v tom, aby opätovne
podali sťažnosť pre porušenie základných práv a slobôd podľa čl. 127 ústavy.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 4. apríla 2013