Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 219/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. apríla 2013

predbežne prerokoval sťažnosť maloletej J. H., JUDr. V. H. a J. M., všetci trvale bytom M.,

vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Okresného súdu

Michalovce v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom Krajského súdu

v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť maloletej J. H., JUDr. V. H. a J. M. o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

14. decembra 2012 doručená sťažnosť maloletej J. H., JUDr. V. H. a J. M. (ďalej len

„sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) postupom Okresného súdu Michalovce (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. a postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len

„krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Sťažovatelia sa domáhali aj ustanovenia právneho zástupcu v konaní pred

ústavným súdom, pričom uviedli, že: „Obaja sme bez zamestnania. Sťažovateľ ja som

evidovaný úradom práce v M. od 05. 05. 2009 na základe rozhodnutia úradu práce M. č. k.

2009/11504 z 18. 05. 2009. (...) Som občanom v hmotnej núdzi a poberám od štátu mesačne

dávku vo výške 62,50.- €. (...) Sťažovateľka od 01. júla 2011 som práceneschopná a

dočasná práceneschopnosť trvá. (...) Som občanom v hmotnej núdzi a poberala som od

štátu dávku vo výške 129,29.- € za obdobie 01 až 04 a t. č. vo výške 97,19.- € za obdobie 05

až 12. (...)

Nakoľko ústavnému súdu preukazujeme doručenými prílohami (originály potvrdení

z úradu práce) svoje osobné, majetkové a zárobkové pomery žiadame v prípade prijatia

sťažnosti na konanie ustanoviť nám advokáta na zastupovanie.“

3. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplynulo najmä, že na základe „spoločného návrhu

rodičov podaný súdu dňa 21. 06. 2011“ sa začalo konanie «o schválenie dohody rodičov

o striedavej starostlivosti k mal. dcére J. H.(...)

- veci bola pridelená sp. zn. a pripadla na konanie a rozhodnutie

sudkyni JUDr. M. C.,

- zákonná sudkyňa namietala svoju zaujatosť. Krajský súd Košice sudkyňu z konania

nevylúčil uznesením sp. zn. -17 z 01. 08. 2011,

- okresný súd Michalovce uznesením z 27. 09. 2011 ustanovil mal. J. za opatrovníka

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny M.,

- matka mal. J. podala súdu dňa 02. 09. 2011 návrh na zverenie dcéry do osobnej

starostlivosti, veci bola pridelená sp. zn. a pripadla na konanie a rozhodnutie

sudkyni JUDr. M. C.,

- matka mal. J. písomne doručeným podaním súdu 05. 10. 2011 späťvzala svoj návrh

a žiadala toto konanie zastaviť,

- Okresný súd Michalovce uznesením sp. zn. z 20. 12. 2011 spája vec

s vecou na spoločné konanie pod sp. zn. ,

- krajský súd uznesením sp. zn. -43 zo 06. 03. 2012 zamietol odvolanie

otca o ustanovení kolízneho opatrovníka mal. J., potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa

(poukázal na ust. , v plat. znení),

- úrad práce M. podal súdu dňa 23. 03. 2012 návrh na nariadenie predbežného

opatrenia na umiestnenie mal. J.-dieťa sťažovateľov do detského domova,

- veci bola prideľovaná opakovane iná spisová značka: , ev.

, ev.17P/99/2012, napokon vec pripadla na konanie a rozhodnutie sudkyni

JUDr. M. C.

Návrh úradu práce na predbežné opatrenie z 23. 3. 2012 uvádza, že dieťa bolo do

detského domova umiestnené na výkon rozhodnutia súdu príslušníkmi Obvod. oddelenia PZ

M. (1. strana návrhu) ako aj skutočnosť, že o zverenie mal. J. do náhradnej rodinnej

starostlivosti neprejavil nikto z blízkych príbuzných. (...)

- Okresný súd Michalovce uznesením sp. zn. z 26. 03. 2012 ustanovil

mal. J. za opatrovníka Mgr. J. D., pracovníčku úradu práce, soc. vecí a rodiny M.,

- žiadosť sťažovateľov-rodičov mal. J. doručená úradu práce dňa 27. 03. 2012

o navrátenie mal. J. domov,

- okresný súd Michalovce právoplatným uznesením z 26. 03. 2012 sp. zn.

-9 rozhodol o umiestnení mal. J. H. dočasne do starostlivosti D. R.,

- sťažovateľ podal som súdu dňa 02. 04. 2012 proti rozhodnutiu súdu odvolanie(...)

krajskému súdu v Košiciach.

Rozhodnutiu súdu o mal. J. predchádzala návšteva 2 pracovníkov u nás doma dňa

19. 03. 2010 (S. a S.), ktorí prišli do bytu sťažovateľov v opitom stave. Návšteva odmietla

opustiť byt sťažovateľov a vyústila zo strany pracovníka úradu (S.) do fyzického útoku voči

sťažovateľke za prítomnosti dieťaťa - mal. J.

- krajský súd sa opakovane zaoberal opakovanou námietkou zaujatosti zákonnej

sudkyne JUDr. M. C. a rozhodol uznesením sp. zn. -64 zo 17. 05. 2012

o vrátení veci ako bezdôvodne predloženej (na opakované oznámenia tých istých

skutočností súd neprihliadne, ak už o nich nadriadený súd rozhodol, v tomto prípade sa vec

nadriadenému súdu nepredkladá),

- sťažnosť doručená sťažovateľom súdu dňa 01. 06. 2012 na prieťahy v konaní súdu

prvého stupňa(...)

- Okresný súd Michalovce vykonal dňa 06. 07. 2012 vo veci

pojednávanie a rozhodol vec tak, že (okrem iného) zastavil konanie o nariadenie ústavnej

starostlivosti o mal. J.,

- proti rozsudku súdu zo 06. 07. 2012 podal krajskému súdu dňa 24. 07. 2012

odvolanie úrad práce v M.,

- sťažovatelia podali súdu dňa 02. 08. 2012 k odvolaniu úradu práce M. vyjadrenia

a podali v nich návrhy na rozhodnutie odvolacím súdom(...)

- sťažovateľ odoslal som súdu písomné podania z 18. 10. 2012, 14. 11. 2012

(opakovaná Žiadosť o navrátenie mal. J. k biologickej rodine) (...) z 03. 12. 2012 spolu

s napísaným vyjadrením dieťaťa-mal. J. v D., citujem vyjadrenie: „Chcem byť doma“(...).

Podania sú návrhmi na dokazovanie v odvolacom konaní. Odpoveď, ani predvolanie som

neobdržal.

- sťažovateľ odoslal som 20. 11. 2012 predsedovi krajského súdu Košice sťažnosť

na prieťahy v odvolacom konaní vo veci okresného súdu Michalovce.

Odpoveď, predvolanie, resp. rozhodnutie odvolacieho súdu som neobdržal. (...)

Ak ústavný súd vyššie uvádzané skutočnosti o porušovaní ústavného práva dieťaťa

a rodičov a o prieťahoch v konaní a rozhodovaní súdmi nebude považovať za dostačujúce,

sťažovatelia navrhujeme požiadať o spis Okresného súdu Michalovce sp. zn.

odvolací súd v Košiciach, kde sa toho času nachádza, aby mohlo byť vykonané dokazovanie

týmto spisom.

(...) Pravidelne navštevujeme d. a vidíme ako naše dieťa citovo trpí túžbou za svojimi

rodičmi! Súdne konania a rozhodovania súdov sú našou citovou ujmou. Prieťahy

odvolacieho konania sú iba citovým vydieraním nášho dieťaťa a nás samotných.

Pravdepodobne nás nútia k niečomu (okolnosti uvádzané úradom), nevieme k čomu, čo

považujeme od začiatku za skutkovo a právne irelevantné! Sú to iba snahy rozbíjať náš

vzťah, biologickú rodinu dieťaťa. Vždy sa vzorne o dcéru J. staráme. Má vybudovaný

zásluhou našej výchovy, svojou obľúbenosťou a ústretovosťou u príbuzných, známych aj

u cudzích ľudí pekné vzťahy. Je inteligentná a rozumná. Vec našej dcéry J. je výsledok nie

slepej spravodlivosti, ale slepej nenávisti a pomsty!

(...) Ten istý orgán súdnej moci neakceptuje nález ústavného súdu. Odmieta právo

biologickej rodiny na svoje dieťa a právo dieťaťa na svoju rodinu. Nesleduje meritórne

rozhodovanie v rozumnom čase. Odvolací súd o návrhu na predbežné opatrenie

na umiestnenie mal. J. do detského domova o odvolaní sťažovateľa rozhodol za dobu jeden

a pol mesiaca. O odvolaní úradu práce (od 24. 07. 2012) nečinnosť odvolacieho súdu trvá

už piaty mesiac. V predchádzajúcich rozhodnutiach zastával odvolací súd právny názor, že

záujem dieťaťa je prvoradý. Ministerstvo spravodlivosti SR mediálne uisťuje verejnosť, že

súdy rozhodujú veci maloletých detí urýchlene do dvoch mesiacov.

Zložitosť tejto veci je vyvolaná úradom práce a rozhodovacou činnosťou súdov.

Dôkazová povinnosť v konaní absentuje. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu právo

zaručené podľa sa môže realizovať len prostredníctvom takého konania

súdov, ktoré smeruje k odstráneniu právnej neistoty. Priznanie ústavného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu i sudcu na

organizovanie práce tak, aby sa toto ústavné právo objektívne realizovalo (

č. 7/95).

Sťažovatelia žiadame ústavný súd, aby našej dcére mal. J. a jej rodičom priznal

primerané finančné zadosťučinenie podľa ust. , pretože v konaní a rozhodovaní

súdov ochrana práv nie je rýchla a účinná v súlade s ust. a stále pretrváva stav

právnej neistoty, vytvorený konaniami súdov. Súdy arbitrárne interpretujú a aplikujú zákon

a nález ústavného súdu na daný prípad nášho dieťaťa v rozpore s praxou súdov.

Starostlivosť o deti a ich výchovu je právom rodičov a deti majú právo na rodičovskú

výchovu a starostlivosť ( prvá veta , resp. prvá veta Listiny).

Finančné zadosťučinenie požadujeme pre dcéru mal. J. v sume 16 597.- €, ale aj pre nás

sťažovateľov - rodičov dieťaťa, rovnako po 16 597.- €, a takéto zadosťučinenie vzhľadom

na (fiktívnu) zložitosť veci považujeme za primerané.

Navrhujeme, aby vec ústavný súd rozhodol takto(...):

1) Základné právo dieťaťa mal. J. H., t. č. v D. R. na prerokovanie jej veci bez

zbytočných prieťahov zaručené v a v zmysle Nálezu ústavného súdu ÚS

14/2005 v konaní Okresného súdu Michalovce sp. zn. konaním a odvolacím

rozhodovaním súdov bolo porušené.

2) Ústavný súd prikazuje Krajskému súdu v Košiciach, aby v odvolacom konaní

konal a rozhodoval bez prieťahov a tak, aby rešpektoval práva mal. dieťaťa J. H. na jej

biologickú rodinu.

3) Ústavný súd priznáva podľa mal. dieťaťu J. H. finančné

zadosťučinenie vo výške 16 597.-€ a sťažovateľom rodičom mal. dieťaťa každému rovnako

vo výške 16 597.- €, t. j. spolu 49 791.- €.».

II.

4. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

5. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom

prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Inými slovami, ústavný

súd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez

najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (, ).

6. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia namietajú porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom

krajského súdu – podľa zistenia ústavného súdu – v konaní vedenom pod sp. zn.

.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

7. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty.

Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola

na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie označeného práva ešte trvalo

(napr. , , ). Ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnému

súdu, už nedochádza k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosť

odmietne ako zjavne neopodstatnenú ( ) bez ohľadu

na to, z akých dôvodov skončilo toto porušovanie ().

Zo samotnej sťažnosti sťažovateľov vyplýva, že napadnuté konanie vedené pod

sp. zn. bolo na okresnom súde skončené 6. júla 2012, pretože „Okresný súd

Michalovce vykonal dňa 06. 07. 2012 vo veci pojednávanie a rozhodol vec

tak, že (okrem iného) zastavil konanie o nariadenie ústavnej starostlivosti o mal. J.“.

Sťažovatelia sa napriek tomu na ústavný súd obrátili so svojou sťažnosťou až podaním

z 12. decembra 2012, t. j. v čase, keď porušenie označeného základného práva na súde,

ktorý sťažovatelia tiež označili za účastníka konania, už netrvalo a konanie o ich sťažnosti

pred ústavným súdom nebolo spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje

vo vzťahu k právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(mutatis mutandis ).

Vzhľadom na uvedené skutočnosti, a pretože sťažovatelia sa v predmetnej veci

domáhali ochrany svojho základného práva podľa v čase, keď

v označenom konaní pred okresným súdom namietané porušenie práva už netrvalo, a teda

bola odstránená ich právna neistota, pripadalo do úvahy odmietnutie predmetnej ústavnej

sťažnosti vo vzťahu k okresnému súdu pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

7.1 Okrem uvedeného podľa sťažnosť podľa

nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné

právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne

poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Ústavný súd v súlade s princípom subsidiarity svojej právomoci podľa citovaného

ustanovenia v danej veci skúmal, či sú splnené podmienky

na konanie pred ním. V nadväznosti na to ústavný súd v súlade so svojou doterajšou

judikatúrou vyžaduje, aby v prípadoch sťažností podľa , v ktorých je

namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

v konaní pred všeobecným súdom, sťažovateľ preukázal aj využitie právneho prostriedku,

na uplatnenie ktorého má právo podľa § 17 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady

č. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov,

vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej správe súdov“) v spojení s § 6 zákona

č. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o súdoch a sudcoch“), t. j. podanie sťažnosti na prieťahy v konaní predsedovi

prvostupňového súdu.

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. , , ), že

účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy

v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav

zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Preto ústavný súd o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48

ods. 2 , koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označené právne

prostriedky podľa zákona o štátnej správe súdov v spojení so zákonom o súdoch a sudcoch,

alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného

zreteľa ( ).

Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní podľa § 17

ods. 1 zákona o štátnej správe súdov v spojení s § 6 zákona o súdoch a sudcoch naďalej, aj

po nadobudnutí účinnosti nového , zásadne považuje za účinný prostriedok

ochrany takých základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako

aj so základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. ).

Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom

konaní potvrdzuje aj znenie o sudcoch a prísediacich a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých

ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za

také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116

ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 citovaného zákona].

Keďže zo sťažnosti doručenej ústavnému súdu vyplýva, že sťažovatelia sťažnosť

na prieťahy v konaní predsedovi okresného súdu nepodali a ani netvrdia, že ju nepodali

z dôvodov hodných osobitného zreteľa, a existenciu takýchto dôvodov nemožno vyvodiť

ani z obsahu ich sťažnosti ( ), ústavný súd opierajúc sa

o svoju stabilnú judikatúru (napr. , , ) dospel k záveru,

že vzhľadom na okolnosti prípadu niet dôvodu predpokladať, že by využitie sťažnosti podľa

§ 17 a nasl. zákona o štátnej správe súdov (s účinnosťou od 1. apríla 2005 podľa § 62 a nasl.

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov) neumožnilo účinnú ochranu základného práva sťažovateľov

priznaného im podľa , a preto bolo potrebné ich sťažnosť smerujúcu voči

okresnému súdu odmietnuť aj z dôvodu neprípustnosti.

8. Pokiaľ sťažovatelia namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa postupom krajského súdu

v odvolacom konaní vedenom pod sp. zn. , ústavný súd konštatuje, že

napadnuté odvolacie konanie sa začalo 13. augusta 2012. Sťažovatelia vo svojej sťažnosti

uvádzajú, že „nečinnosť odvolacieho súdu trvá už piaty mesiac“.

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní

má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v (, ,

). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v je pojem

autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom

na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého súdu nemusí vyznačovať takými

významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“

v zmysle (napr. ). Ústavný súd už vo svojich

predchádzajúcich rozhodnutiach judikoval, že ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní

niekoľkých mesiacov sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (napr.

). Postup krajského súdu v danej veci sa v napadnutom konaní zjavne

nevyznačuje takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako

„zbytočné prieťahy“ v zmysle .

Ústavný súd s ohľadom na uvedené skutočnosti a v súlade so svojou doterajšou

rozhodovacou činnosťou uvádza, že neprichádza do úvahy, aby ústavný súd mohol postup

krajského súdu v označenom konaní po prípadnom prijatí návrhu (sťažnosti) na ďalšie

konanie kvalifikovať ako porušenie základného práva sťažovateľov zaručeného v čl. 48

ods. 2 , a preto sťažnosť sťažovateľov v tejto časti odmietol ako zjavne

neopodstatnenú.

Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Ústavný súd nad rámec uvádza, že pokiaľ by v budúcnosti v postupe všeobecného

súdu dochádzalo k prieťahom v konaní, sťažovateľom nič nebráni v tom, aby opätovne

podali sťažnosť pre porušenie základných práv a slobôd podľa .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. apríla 2013