Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 28/2013
PDF · 278.55 KB
No categories available
II. ÚS 28/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. mája 2013 v senáte
zloženom z predsedu Juraja Horvátha a zo sudcov Sergeja Kohuta a Lajosa Mészárosa
prerokoval prijatú sťažnosť MUDr. Z. K., K., zastúpenej advokátkou JUDr. Ľ. R., K.,
vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 2 T 59/2008
a takto
rozhodol:
1. Základné právo MUDr. Z. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a jej právo na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 2 T 59/2008
p o r u š e n é b o l o .
2. Okresnému súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 2 T 59/2008
p r i k a z u j e ďalej konať bez zbytočných prieťahov.
3. MUDr. Z. K. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 500 € (slovom
dvetisícpäťsto eur), ktoré jej j e Okresný súd Košice I p o v i n n ý vyplatiť do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Okresný súd Košice I j e p o v i n n ý uhradiť MUDr. Z. K. trovy konania
v sume 269,58 € (slovom dvestošesťdesiatdeväť eur a päťdesiatosem centov) na účet jej
právnej zástupkyne JUDr. Ľ. R., K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) prijal uznesením č. k.
II. ÚS 28/2013-18 z 24. januára 2013 na ďalšie konanie sťažnosť MUDr. Z. K. (ďalej len
„sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu
Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 T 59/2008.
2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplynulo, že sťažovateľka je účastníčkou trestného
konania vedeného pred okresným súdom pod sp. zn. 2 T 59/2008 v procesnom postavení
obžalovanej. Obžaloba na sťažovateľku a ďalších spoluobvinených J. K. st. a J. K. ml. bola
podaná na okresnom súde 23. júla 2008 prokurátorom Okresnej prokuratúry K. pre
„obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov
alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 20, § 172 ods. 1 písm. c/,
ods. 2 písm. c/, e/ Trestného zákona...“. Okresný súd po vykonanom dokazovaní rozsudkom
č. k. 2 T 59/08-544 z 29. septembra 2009 uznal sťažovateľku a J. K. ml. za vinných
v zmysle obžaloby a odsúdil ich na trest odňatia slobody v trvaní 10 rokov nepodmienečne.
Okresný súd zároveň uznesením č. k. 2 T 59/2008-534 zastavil trestné stíhanie proti
obžalovanému J. K. st., ktorý v priebehu konania zomrel. Krajský súd v Košiciach (ďalej
len „krajský súd“) na základe odvolania obžalovaných uznesením sp. zn. 4 To 58/2010
z 2. februára 2011 zrušil označený rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na nové
prerokovanie a rozhodnutie. Po zrušení rozsudku odvolacím súdom „sa vo veci uskutočnilo
len jedno hlavné pojednávanie“, pričom do podania sťažnosti ústavnému súdu nebolo
vo veci meritórne rozhodnuté.
Sťažovateľka v odôvodnení sťažnosti uviedla:
„Dňa 17. 4. 2012 podala sťažovateľka spolu s teraz už nebohým synom sťažnosť na
prieťahy v konaní odôvodnenú stavom právnej neistoty, existencie neistej budúcnosti
a celkovou ťaživou situáciou v rodine či vo verejnom živote.
Dňa 3. 5. 2012 bola doručená sťažovateľke odpoveď na túto sťažnosť... V závere
predseda okresného súdu Košice I. podanú sťažnosť na prieťahy vyhodnotil ako
odôvodnenú s tým, že vec bude pravidelne sledovať. Obžalovaný J. K. zomrel dňa..., ktorá
skutočnosť bola Okresnému súdu Košice I. oznámená podaním doručeným dňa 3. 5. 2012.
Takmer po troch mesiacoch odo dňa oznámenia o úmrtí obžalovaného, dňa 20. 7. 2012,
bolo trestné stíhanie voči synovi sťažovateľky J. K. zastavené. ...
Sťažovateľka dňa 11. 6. 2012 podala námietku zaujatosti voči sudkyni JUDr. S. Š.
z dôvodu, že v konaní pred súdom sa správala k osobe sťažovateľky neeticky, nespoločensky
a taktiež sa dopustila závažných procesných chýb pri protokolácii svedeckých výpovedí a aj
samotného priebehu procesu.
Sťažovateľka v zákonom stanovenej lehote podala sťažnosť proti uzneseniu
Okresného súdu Košice I., sp. zn. 2T/59/2008 zo dňa 18. 6. 2012... v ktorej má za to, že
dôvody pre ktoré sa predsedníčka senátu nenechala vylúčiť, nie sú v súlade s dôvodmi,
ktoré považuje za dôvody zaujatosti. ...
Podľa názoru sťažovateľa súdny spor trvá neprimerane dlhú dobu k dnešnému dňu
viac ako štyri roky.
V priebehu týchto štyroch rokov sťažovateľka stratila svojich dvoch najbližších
rodinných príslušníkov, manžela a syna. Ich úmrtie sťažovateľka pripisuje najmä stresu
zo súdneho konania a výsledkom procesných postupov v priebehu celého trestného konania.
Sťažovateľke samej sa od roku 2008, od kedy prebieha súdny proces, zdravotný
a duševný stav zmenil do stavu odkázanosti na pomoc tretích osôb. ...
Prirodzené plynutie času negatívne ovplyvňuje možnosť opätovného vykonania
dôkazov, ktoré Okresný súd Košice I. vykonal v čase pred vyhlásením rozsudku zrušeného
Krajským súdom v Košiciach, pričom najmarkantnejšie je to odzrkadlené na samotnej
dostupnosti dôkazov a na svedeckých výpovediach. Sťažovateľka pravdepodobnosť
nastolenia spravodlivosti vyčísľuje mizivým percentom.“
Sťažovateľka žiada ústavný súd, aby jej priznal primerané finančné zadosťučinenie
v sume 8 000 €, „nakoľko ochrana práv nebola rýchla a účinná v súlade s ustanoveniami
a účelom Trestného poriadku... V napadnutom konaní pretrváva stav právnej neistoty
evidentne spôsobený prieťahmi v konaní. Naviac súdne konanie je vedené viac ako štyri
roky a zjavne odporuje princípu primeranosti dĺžky súdneho konania zaručeného čl. 6
ods. 1 Dohovoru... Dlhodobý stres a neistota vyvolali u sťažovateľky stav beznádeje a straty
dôvery v spravodlivé súdnictvo.“.
2.1 Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:
„Základné práva sťažovateľky MUDr. Z. K. na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd v konaní vedenom pred Okresným súdom Košice I. pod sp. zn.
2T 59/2008 bolo porušené.
Prikazuje sa, aby Okresný súd Košice I. vo veci vedenej pod sp. zn. 2T 59/2008 konal
bez zbytočných prieťahov.
Súd priznáva sťažovateľke podľa článku 127 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky
finančné zadosťučinenie vo výške 8.000,- EUR.
Súd priznáva odmenu a náhradu hotových výdavkov právnej zástupkyni sťažovateľky
JUDr. Ľ. R... vo výške 269,58 EUR... na účet vedený v...“
3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci
konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedom JUDr. R. L., listom sp. zn. Spr 136/12
z 27. februára 2013 a právna zástupkyňa sťažovateľky stanoviskom k uvedenému
vyjadreniu okresného súdu z 25. marca 2013.
3.1 Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení okrem chronológie úkonov
vykonaných súdom v namietanom konaní a popisu období práceneschopnosti zákonnej
sudkyne konajúcej vo veci uviedol:
„Na základe vyššie uvedených skutočností sa domnievam, že zákonná sudkyňa
postupovala štandardným spôsobom, pričom v obdobiach medzi termínmi hlavných
pojednávaní boli vykonávané v značnom množstve úkony za účelom zabezpečenia účastí
obžalovaných a svedkov, čo v značnej miere prispelo k predĺženiu celkovej doby trvania
tohto trestného konania.
Súčasne Vám oznamujem, že netrváme na našej účasti na ústnom pojednávaní,
nakoľko som toho názoru, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie
veci.“
3.2 Právna zástupkyňa sťažovateľky vo svojom stanovisku k uvedenému vyjadreniu
predsedu okresného súdu k veci uviedla:
«Z postupu, aký Okresný súd Košice I. zvolil v trestnej veci sťažovateľky je zrejmé, že
v konaní sa opakovane vyskytovali veľké časové odstupy medzi jednotlivými
pojednávaniami. V roku 2012 sa konalo iba jedno hlavné pojednávanie a to 22. 10. 2012.
Na rozdiel od predchádzajúceho vyjadrenia, ktorým Okresný súd Košice I. reagoval
na sťažnosť sťažovateľky na prieťahy v konaní, kde konštatuje, že vo veci došlo k prieťahom,
v súčasnosti len konštatuje, že zákonná sudkyňa postupovala štandardným spôsobom,
pričom v obdobiach medzi termínmi hlavných pojednávaní boli vykonané úkony za účelom
zabezpečenia účasti obžalovaných a svedkov. Tu sťažovateľka uvádza, že kvôli jej neúčasti
alebo neúčasti jej obhajkyne nebolo pojednávanie odročené ani jeden raz. Úkony smerujúce
k zabezpečeniu účasti sťažovateľky sú štandardné a to formou predvolania, ktoré si vždy
prevzala za zachovania procesnej lehoty. Iných obžalovaných nebolo treba predvolávať.
Úkony smerujúce k zabezpečovaniu svedkov nezapríčinila teda ani sťažovateľka ani
obhajoba, je vecou súdu, aby konal v súlade s trestným poriadkom.
Námietka zaujatosti, ktorú sťažovateľka vzniesla bola formou jej obrany, na ktorú
mala zákonné právo o to viacej, že trestný proces je vždy vedený pod hrozbou uloženia
trestu v konečnom rozhodnutí.
V súčasnosti sťažovateľka vie, že vec bude pojednávať nový sudca, nakoľko na deň
3. 4. 2013 je vytýčený termín verejného zasadnutia o predbežnom prejednaní obžaloby.
Navrhovateľka je zúfalá z toho, že vec sa pojednáva od samého začiatku a musí opätovne
podstupovať trestný proces.
Podanú ústavnú sťažnosť považuje sťažovateľka za podanú dôvodne a v zmysle § 30
ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1992 Z. z. súhlasí s tým, aby
Ústavný súd SR upustil od ústneho pojednávania, nakoľko s prihliadnutím na listinné
dôkazy, vykonaním ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.“
4. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej
republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože
po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od
tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia
základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1
dohovoru.
II.
Z obsahu sťažnosti, jej príloh, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa
vzťahujúceho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného pod sp. zn.
Dňa 23. júla 2008 bola okresnému súdu doručená obžaloba Okresnej prokuratúry K.
(ďalej len „okresná prokuratúra“) na sťažovateľku a spoluobvinených J. K. st. a J. K. ml.,
obžalovaných pre „obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných
a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa
§ 20, § 172 ods. 1 písm. c/, ods. 2 písm. c/, e/ Trestného zákona...“. Vec bola pridelená
predsedníčke senátu JUDr. Š.
Dňa 26. augusta 2008 okresný súd nariadil termín verejného zasadnutia
na 19. september 2008 pre účel predbežného prerokovania obžaloby.
Dňa 19. septembra 2008 sa uskutočnilo verejné zasadnutie, ktoré bolo odročené
na 3. október 2008 pre neprítomnosť obžalovaných a pre účel zabezpečenia ich súhlasu,
na prerokovanie veci v ich neprítomnosti.
Dňa 3. októbra 2008 sa uskutočnilo verejné zasadnutie, na ktorom po vyjadrení
procesných strán okresný súd nariadil hlavné pojednávanie na 18. november 2008.
Sťažovateľka požiadala, aby sa vzhľadom na jej zdravotný stav konalo v jej neprítomnosti.
Dňa 7. októbra 2008 prokurátor okresnej prokuratúry (ďalej len „okresný
prokurátor“) oznámil, že nepovažuje osobnú účasť obžalovaných na hlavnom pojednávaní
za nevyhnutnú.
Dňa 18. novembra 2008 sa uskutočnilo hlavné pojednávanie, ktoré bolo po vypočutí
jedného z obžalovaných a predvolaných svedkov odročené na 3. február 2009 na účely
vykonania ďalšieho dokazovania (výsluchu predvolaných svedkov).
Dňa 3. februára 2009 sa uskutočnilo hlavné pojednávanie, ktoré bolo po vypočutí
predvolaných svedkov odročené na 27. marec 2009 na vykonanie ďalšieho dokazovania.
Dňa 27. marca 2009 sa uskutočnilo hlavné pojednávanie, ktoré bolo odročené
z dôvodu práceneschopnosti samosudkyne na 29. máj 2009.
Dňa 17. apríla 2009 obhajca obžalovaných doručil kontraposudok znalca MUDr. J.
M., CSc., a navrhol znalca vypočuť na hlavnom pojednávaní.
Dňa 29. mája 2009 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo po výsluchu
predvolaných svedkov odročené na 23. jún 2009. Obhajca oznámil a preukázal skutočnosť,
že obžalovaný J. K. st. zomrel.
Dňa 23. júna 2009 sa uskutočnilo hlavné pojednávanie, ktoré bolo po výsluchu
predvolaných svedkov odročené na 25. september 2009.
Dňa 16. septembra 2009 mestská časť K. doručila úmrtný list obžalovaného J. K. st.
Dňa 25. septembra 2009 sa uskutočnilo hlavné pojednávanie, ktoré bolo po
záverečných rečiach odročené pre účel vyhlásenia rozsudku.
Dňa 29. septembra 2009 bol vyhlásený rozsudok, ktorým okresný súd uznal
sťažovateľku a obžalovaného J. K. ml. za vinných podľa obžaloby a odsúdil ich na trest
odňatia slobody v trvaní 10 rokov nepodmienečne. Okresný súd zároveň uznesením zastavil
trestné stíhanie proti obžalovanému J. K. st.
Dňa 14. októbra 2009 obhajca obžalovaných podal odvolanie proti rozsudku
okresného súdu z 29. septembra 2009.
Dňa 22. októbra 2009 okresný súd zaslal odvolanie obžalovaných na vyjadrenie
okresnej prokuratúre. Okresná prokuratúra sa v lehote k odvolaniu nevyjadrila.
Dňa 10. novembra 2009 predseda okresného súdu predĺžil lehotu na vyhotovenie
rozsudku z dôvodu práceneschopnosti samosudkyne do 25. novembra 2009.
Dňa 7. januára 2010 okresný súd zaslal vyhotovený rozsudok procesným stranám.
Dňa 21. januára 2010 sa sťažovateľka spolu s obžalovaným odvolala proti rozsudku
okresného súdu z 29. septembra 2009.
Dňa 16. apríla 2010 obhajca obžalovaných požiadal o bezodkladné predloženie spisu
odvolaciemu súdu.
Dňa 20. mája 2010 okresný súd uznesením rozhodol o oprave zrejmej nesprávnosti
vo výrokovej časti rozsudku (uznesenie nadobudlo právoplatnosť 1. júna 2010).
Dňa 8. júna 2010 okresný súd predložil spis krajskému súdu na rozhodnutie
o odvolaní obžalovaných.
Dňa 7. decembra 2010 obžalovaní doručili krajskému súdu doplnenie odvolania.
Dňa 2. februára 2011 krajský súd uznesením sp. zn. 4 To 58/2010 zrušil odvolaním
napadnutý rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na nové prerokovanie a rozhodnutie.
Dňa 18. marca 2011 bol spis vrátený okresnému súdu.
Dňa 30. júna 2011 obžalovaní požiadali vzhľadom na zánik splnomocnenia obhajcu
JUDr. K. o ustanovenie obhajcu ex offo.
Dňa 14. júla 2011 okresný súd nariadil hlavné pojednávanie na 28. november 2011.
Dňa 4. novembra 2011 okresný súd opatrením ustanovil obžalovaným obhajkyňu
JUDr. R.
Dňa 28. novembra 2011 sa uskutočnilo hlavné pojednávanie, ktoré bolo odročené na
5. marec 2012 pre neprítomnosť obžalovaných. Obhajkyňa predložila súhlas sťažovateľky,
aby sa konalo v jej neprítomnosti. Obžalovaný J. K. ml., ktorý ospravedlnil svoju neúčasť
z dôvodu práceneschopnosti, nesúhlasil s vykonaním hlavného pojednávania v jeho
neprítomnosti.
Dňa 14. februára 2012 okresný súd zrušil termín hlavného pojednávania (5. marec
2012) a určil nový termín na 28. máj 2012.
Dňa 17. apríla 2012 predseda senátu zrušil termín hlavného pojednávania určený
na 28. máj 2012 z dôvodu pridelenia veci do senátu 2T.
Dňa 30. apríla 2012 okresný súd zistil, že obžalovaný J. K. ml. zomrel..., zároveň
požiadal mestskú časť K. o zaslanie úmrtného listu obžalovaného.
Dňa 3. mája 2012 obhajkyňa upovedomila okresný súd o úmrtí obžalovaného J. K.
ml.
Dňa 22. mája 2012 okresný súd nariadil termín hlavného pojednávania na 18. jún
2012.
Dňa 29. mája 2012 okresný súd požiadal Obvodný úrad K., oddelenie priestupkov
o zaslanie hodnotenia sťažovateľky.
Dňa 31. mája 2012 mestská časť K. doručila úmrtný list obžalovaného.
Dňa 12. júna 2012 sťažovateľka doručila námietku zaujatosti proti konajúcej
predsedníčke senátu JUDr. Š.
Dňa 18. júna 2012 sa uskutočnilo hlavné pojednávanie, ktoré bolo odročené
na neurčito vzhľadom na vznesenú námietku zaujatosti a neprítomnosť predvolaných
svedkov. Konajúci senát zároveň uznesením rozhodol, že predsedníčka senátu JUDr. Š.
nie je vylúčená z vykonávania úkonov trestného konania. Rozhodol tiež o zastavení
trestného stíhania proti nebohému obžalovanému J. K. ml.
Dňa 21. júna 2012 Obvodný úrad K. doručil správu o povesti sťažovateľky.
Dňa 26. júna 2012 okresný súd nariadil termín hlavného pojednávania
na 24. september 2012.
Dňa 23. júla 2012 sťažovateľka podala sťažnosť proti uzneseniu okresného súdu
z 18. júna 2012 o námietke zaujatosti.
Dňa 2. augusta 2012 bol spis predložený krajskému súdu na rozhodnutie o sťažnosti
sťažovateľky proti rozhodnutiu o námietke zaujatosti.
Dňa 14. augusta 2012 krajský súd uznesením sp. zn. 4 Tos 66/2012 sťažnosť
sťažovateľky zamietol.
Dňa 24. septembra 2012 sa uskutočnilo hlavné pojednávanie, ktoré bolo odročené na
22. október 2012 z dôvodu celodenného lekárskeho ošetrenia predsedníčky senátu.
Dňa 22. októbra 2012 sa uskutočnilo hlavné pojednávanie, ktoré bolo po vypočutí
svedka odročené na 7. december 2012 pre účel vykonania ďalšieho dokazovania.
Dňa 7. decembra 2012 sa uskutočnilo hlavné pojednávanie, ktoré bolo po vypočutí
predvolaných znalcov odročené na 29. január 2013 pre účel vykonania ďalšieho
dokazovania.
Dňa 29. januára 2013 sa uskutočnilo hlavné pojednávanie, ktoré bolo odročené
z dôvodu práceneschopnosti zákonnej sudkyne.
Dňa 3. apríla 2013 sa po pridelení veci novému zákonnému sudcovi uskutočnilo
verejné zasadnutie na predbežné prerokovanie obžaloby, na ktorom po vyjadrení
procesných strán okresný súd nariadil hlavné pojednávanie na 22. máj 2013.
III.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného
súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 2 T 59/2008 dochádza k porušovaniu základného práva
sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2
ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.
Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva
(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci
v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.
II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, I. ÚS 65/04, I. ÚS 95/06).
Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je
odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia
súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa
rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty dochádza až právoplatným
rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Preto na naplnenie základného práva podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátne orgány vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne
úkony bez ohľadu na ich počet a právoplatne nerozhodli (m. m. I. ÚS 24/03,
IV. ÚS 232/03). Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá
povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne
realizovalo (II. ÚS 21/01).
Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo
alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
garantované v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti
každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,
správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj na
predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr.
I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval aj v danom
prípade.
Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že z hľadiska hodnotenia povahy veci sa oprel
o všeobecnú zásadu uznávanú aj v judikatúre ESĽP, podľa ktorej sa primeraná lehota na
konanie v trestných veciach v dôsledku mimoriadne citeľného zásahu do sféry osobných
práv a slobôd, ktorý je s priebehom trestného procesu spojený, musí posudzovať prísnejšie
(napr. II. ÚS 32/03, I. ÚS 11/08). Nemožno pochybovať o tom, že aj povaha predmetného
trestného činu si vyžaduje osobitnú starostlivosť orgánov činných v trestnom konaní
a všeobecného súdu o naplnenie účelu trestného konania, čo okrem iného znamená, že
orgány činné v trestnom konaní a všeobecný súd majú povinnosť organizovať svoj procesný
postup tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a skončená, aby sa čo najskôr odstránil
stav právnej neistoty účastníkov konania vrátane poškodených strán.
1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že zdĺhavý priebeh
napadnutého trestného konania nemôže pripísať na vrub faktickej náročnosti alebo právnej
zložitosti prerokovávanej veci. Napokon ani predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení
nepoukázal na skutkovú alebo právnu zložitosť predmetnej veci.
2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky
v preskúmavanom konaní, ústavný súd nezistil takú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne
zohľadnená na jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo
v predmetnom konaní k zbytočným prieťahom. Je pravdou, že k čiastočnému predĺženiu
konania došlo aj v dôsledku procesnej aktivity sťažovateľky (vznesenie námietky zaujatosti,
podanie opravných prostriedkov), na druhej strane nekonanie okresného súdu nemalo pôvod
v konaní sťažovateľky, ktorá len využívala svoje procesné oprávnenia. Využitie možností
daných sťažovateľke procesnými predpismi na uplatňovanie a presadzovanie jej práv
v súdnom konaní môže síce spôsobiť predĺženie priebehu konania, nemožno ho však
kvalifikovať ako postup, ktorého dôsledkom sú zbytočné prieťahy (m. m. I. ÚS 31/01).
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v napadnutom konaní
a v tejto súvislosti zistil, že okresný súd spôsobil neúmerné predĺženie konania
predovšetkým svojou nečinnosťou, ale aj neefektívnou činnosťou.
Z prehľadu doterajšieho priebehu konania vyplýva, že okresný súd bol
v posudzovanom konaní nečinný v obdobiach: od 3. februára 2009 do 29. mája 2009
(takmer 4 mesiace), od 21. januára 2010 do 20. mája 2010 (4 mesiace), od 18. marca 2011
do 4. novembra 2011 (viac ako 7 mesiacov), od 28. novembra 2011 do 30. apríla 2012
(5 mesiacov) a od 7. decembra 2012 do 3. apríla 2013 (takmer 4 mesiace). Celkovo bol teda
okresný súd v tejto veci nečinný 24 mesiacov.
Uvedená nečinnosť okresného súdu v trvaní dvoch rokov nie je ospravedlniteľná,
pretože okresný súd nevykonával vo veci úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej
neistoty, v ktorej sa sťažovateľka ako obžalovaná v predmetnej veci počas súdneho konania
nachádza, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy (pozri
napr. I. ÚS 41/02). Uvedené obdobia nečinnosti okresného súdu bez akýchkoľvek
zákonných dôvodov treba považovať za zbytočné prieťahy v konaní, ktoré sú
z ústavnoprávneho aspektu netolerovateľné. K uvedenej nečinnosti, a teda k prieťahom
pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci či v dôsledku správania sťažovateľky, ale najmä
v dôsledku postupu okresného súdu.
Ústavný súd vo svojej konštantnej judikatúre zdôrazňuje, že nielen nečinnosť, ale aj
nesústredená a neefektívna činnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu) môže zapríčiniť
porušenie ústavou zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ak
činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv,
kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol (napr.
I. ÚS 376/06, III. ÚS 90/07, III. ÚS 109/07).
O neefektívnom procesnom postupe okresného súdu svedčia dôvody, pre ktoré bolo
jeho meritórne rozhodnutie na základe podaného odvolania zrušené a vec bola vrátená
na opätovné prerokovanie a rozhodnutie. Tie poukazujú na nesústredený a neefektívny
postup okresného súdu v procese dokazovania, keď okresným súdom vyhotovené zápisnice
o výsluchoch svedkov neposkytovali pravdivý obraz o priebehu dokazovania, v dôsledku
čoho bude potrebné opätovne vypočuť svedkov na hlavnom pojednávaní. Odvolací súd tiež
vytkol okresnému súdu nedôslednú aplikáciu ustanovení týkajúcich sa znaleckej činnosti
(§ 142 a nasl. Trestného poriadku).
Obranu okresného súdu, podľa ktorého k predĺženiu konania výrazne prispeli aj
pomerne časté obdobia práceneschopnosti vo veci konajúcej zákonnej sudkyne, nebolo
možné akceptovať. Podľa právneho názoru ústavného súdu vyjadreného v rozhodnutí sp. zn.
III. ÚS 14/00 otázky množstva vecí, personálne a organizačné problémy súdu nie sú
v zásade ústavne významné pre posúdenie toho, či došlo k zbytočným prieťahom v konaní
(mutatis mutandis I. ÚS 55/02, IV. ÚS 84/02). Ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje
predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce
prerokovanie veci, a teda vykonanie spravodlivosti bez zbytočných prieťahov. I keď nie
všetky nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére
vedenia súdu či konajúceho sudcu, nemožno systémové nedostatky v oblasti výkonu
spravodlivosti pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania (pozri napr. I. ÚS 119/03).
Ústavný súd nepovažoval ako dôvodnú ani obranu okresného súdu, podľa ktorého
k predĺženiu konania prispeli aj úkony „vykonávané v značnom množstve... za účelom
zabezpečenia účastí obžalovaných a svedkov“. Ako to vyplýva z rozsudku okresného súdu,
obžalovaní J. K. st. a sťažovateľka vzhľadom na ich nepriaznivý zdravotný stav využili
zákonnú možnosť v zmysle § 252 ods. 3 Trestného poriadku a požiadali okresný súd, aby
konal v ich neprítomnosti. Hlavné pojednávania preto boli vykonané v neprítomnosti týchto
obžalovaných. Pokiaľ ide o zabezpečenie účasti svedkov, je potrebné uviesť, že všeobecný
súd, vzhľadom na jeho povinnosť organizovať svoj procesný postup tak, aby vec bola čo
najrýchlejšie prejednaná a skončená, aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty
účastníkov konania, zodpovedá za adekvátne a účelné využitie procesných prostriedkov,
ktoré mu na tento účel zákon zveruje, vrátane opatrení zamedzujúcich sťažovaniu postupu
konania (§ 128 a § 70 Trestného poriadku).
Vzhľadom na konštatovanú nečinnosť a neefektívnu činnosť okresného súdu ústavný
súd dospel k záveru, že doterajším postupom vo veci konajúceho okresného súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. 2 T 59/2008 došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu
základného práva sťažovateľky zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6
ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto rozhodnutia).
4. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany
sťažovateľke ústavný súd v bode 2 výroku tohto rozhodnutia prikázal okresnému súdu
podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci
bez zbytočných prieťahov.
5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho
základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.
Sťažovateľka sa domáhala priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume
8 000 €, čo odôvodnila tým, že v napadnutom konaní pretrváva stav právnej neistoty
evidentne spôsobený prieťahmi v konaní, pričom „Dlhodobý stres a neistota vyvolali
u sťažovateľky stav beznádeje a straty dôvery v spravodlivé súdnictvo.“.
Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre
sťažovateľku. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať jej aj finančné
zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad
spravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľky,
najmä vzhľadom na celkovú dĺžku namietaného konania, považuje za primerané v sume
2 500 €.
Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Z uvedených dôvodov ústavný súd o návrhu na priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.
6. Ústavný súd napokon podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol aj
o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v súvislosti s jej právnym
zastupovaním advokátkou JUDr. Ľ. R. Právna zástupkyňa sťažovateľky vyčíslila trovy
konania v sume 269,58 €.
Úhradu priznal za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2012 (prevzatie
a prípravu zastúpenia a podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 14 ods. 1
písm. a) a b) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších
predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to každý úkon po 127,16 €, t. j. spolu 254,32 €, čo spolu
s režijným paušálom 2 x 7,63 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 269,58 €. Úhrada
trov konania bola priznaná v celkovej sume 269,58 €.
Trovy konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne
sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 Občianskeho súdneho
poriadku) podľa výroku rozhodnutia.
7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie
je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 22. mája 2013