Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 258/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. júna 2013

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. L. Š., S., zastúpeného advokátom JUDr. F. S., H.,

vo veci namietaného porušenia jeho základných práv na ochranu manželstva, rodičovstva

a rodiny a starostlivosť o dieťa a jeho výchovu podľa a 4 Slovenskej

republiky a na spravodlivé súdne konanie podľa

postupom a rozsudkom Krajského súdu v Prešove z 25. februára 2013 v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. L. Š. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. mája 2013

doručená sťažnosť Ing. L. Š. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich

základných práv na ochranu manželstva, rodičovstva a rodiny a starostlivosť o dieťa a jeho

výchovu podľa a 4 (ďalej len „“) a na

spravodlivé súdne konanie (súdnu ochranu) podľa postupom Krajského

súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) a jeho rozsudkom č. k. -461 (správne

má byť -461, pozn.) z 25. februára 2013.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Prešov (ďalej len

„okresný súd“) sp. zn. na základe návrhu matky bolo maloleté dieťa zverené

do jej osobnej starostlivosti a sťažovateľa (otca dieťaťa) zaviazal prispievať na jeho výživu

sumou 100 € mesačne a tiež zaplatiť dlžné výživné v sume 3 026,67 €. Okrem toho upravil

styk sťažovateľa s dieťaťom a tiež návrh sťažovateľa na zverenie maloletého dieťaťa

do striedavej starostlivosti zamietol.

Sťažovateľ podal proti rozsudku okresného súdu odvolanie, o ktorom

rozhodol krajský súd tak, že napadnutý rozsudok okresného súdu rozhodnutím

č. k. -461 potvrdil.

Sťažovateľ v sťažnosti ďalej uviedol, že „Pri rozhodnutí ani prvostupňový, ani

druhostupňový súd nezohľadnili záver šetrení orgánu sociálnoprávnej ochrany detí

a mládeže v M., ktorý vykonal osobné šetrenie u mňa doma a konštatoval, že sú u mňa

splnené všetky predpoklady pre riadny a zdravý vývoj mal. D. a zároveň konštatoval, že nič

nebráni tomu, aby bolo dieťa zverené do striedavej starostlivosti oboch rodičov.

Rovnako nezohľadnili ani skutočnosť, že mám potrebné predpoklady na výchovu mal.

D., pretože už v minulosti som sa sám staral o ďalších dvoch synov, ktorí mi boli zverení od

osobnej starostlivosti rozhodnutím Okresného súdu Humenné v konaní vedenom pod sp. zn.

...

Rozsah styku s mal. D., ktoré nariadil súd považujem za nedostatočný, nakoľko počas

takej krátkej doby nie je možné riadnym spôsobom vplývať na vývoj mal. D. a rovnako v

takejto krátkej dobe nie je reálna šanca, aby sa medzi nami vyvinul hlboký citový vzťah a to

napriek tomu, že mal. D. chce tráviť čas so mnou.

Rovnako pri rozhodovaní súd nezohľadnil moje obavy spočívajúce v ohrození

zdravia a bezpečnosti mal. D. z dôvodu, že jeho matka je psychicky chorá...

Otázka psychického zdravia matky mal. D., ktorej bol tento zverený do osobnej

starostlivosti by mala byť jednou z kľúčových otázok v dokazovaní súdu, ak v tejto súvislosti

existujú pochybnosti ojej možnostiach a schopnostiach pre výchovu mal. D..

Súd môj návrh na zverenie mal. D. do striedavej starostlivosti zamietol,

čo odôvodnili tým, že by týmto rozhodnutím došlo k vytvoreniu dvoch domácností

a výchovných prostredí pre maloleté dieťa, pričom takéto rozhodnutie závisí hlavne

od osobnostných predpokladov u obidvoch rodičov, ktoré by mali byť vyhodnotené súdom

nielen na základe tvrdení rodičov a kolízneho opatrovníka, ale aj na základe nestranného

znaleckého posudku a to o to viac, ak tejto forme starostlivosti o dieťa nie sú rovnako

naklonení obaja rodičia.

Súd svoje rozhodnutie oprel o dva znalecké posudky, ktoré nie je možné považovať

za nestranné...

Obaja znalci opísali matku mal. D. ako osobu nadpriemerne inteligentnú

a zodpovednú osobnosť, pričom v skutočnosti ide o psychiatrickú pacientku, ktorá sa lieči

u psychiatričky MUDr. Š. v F. v P. a v prípade, ak neberie lieky pravidelne, tak trpí

halucináciami, agresivitou a stratou pamäti. Zároveň ani znalci, ani orgán sociálno-

právnej ochrany detí a mládeže nezohľadnili skutočnosť, že matka je dlhodobo

nezamestnaná a jej jediným príjmom je výživné na syna. Napriek mojim upozorneniam, súd

nezohľadnil jej výchovné metódy, ktoré používa pri svojom staršom štrnásťročnom synovi,

ktorý už vo svojom veku fajčí, uteká z domu, nechodí do školy a pravidelne navštevuje

psychológa pre problémy so správaním...

Znalci, ktorí vypracovali znalecké posudky tvoriace podklad pre rozhodnutie súdu,

ma síce nevylučujú z výchovy môjho syna, na druhej strane ma však nepriamo opisujú ako

osobu agresívnu a správajúcu sa dominantne. Nakoľko som sa podrobil skúške zdravotnej

spôsobilosti na držanie alebo nosenie strelnej zbrane a streliva, je zrejmé, že som bol

podrobený psychologickému vyšetreniu zameranému aj na otázky týkajúce sa mojej

osobnosti a otázky zvládania agresivity...

Zároveň ani kolízny opatrovník a ani súd, pre posúdenie vhodného výchovného

prostredia nebrali do úvahy moje námietky týkajúce sa zdravotného stavu mal. D., ktorý

trpieva rôznymi zdravotnými problémami, ktoré majú pravdepodobne pôvod v nesprávnej

výžive. U mal. D. sa v moči objavil cukor, trpel tráviacimi problémami a boli mu robené

rôzne testy, aby sa zistil dôvod jeho bolestí brucha. Po vyšetreniach boli zistené mnohé

nedostatky ako napríklad prítomnosť baktérií.

Tieto skutočnosti Ú. v P. považuje za nepodstatné nedostatky, napriek tomu, že u mňa

ako otca mal. D. nikdy nevykonali potrebné Šetrenia na vytvorenie objektívnych záverov o

vhodnosti výchovného prostredia pre môjho syna a jednostranne zaujali stanovisko o

zverení mal. D. do osobnej starostlivosti matky a zamietnutí návrhu na striedavú

starostlivosť. Rovnako uviedol zavádzajúce informácie, z ktorých následne súd vychádzal,

ako napríklad to, že nebudem mať komu dieťa nechať v prípade plnenia pracovných

povinností. Táto skutočnosť sa nezakladá na pravde, pretože ako SZČO si viem organizovať

prácu tak, aby som bol mal. D. k dispozícii. Navyše žijem s družkou p. H., s ktorou má môj

syn veľmi dobrý vzťah. Vlastníme videonahrávky, ktoré to dokazujú, navyše dokazujú, že syn

sa nechce vracať domov, hystericky plače, bojí sa matky, po konzultácii v centre pre týrané

deti S. v N. je tu podozrenie na CAN.

Vzhľadom na vyššie uvedené, porušenie môjho základného práva garantovaného

v a ... rozhodnutím súdu spočíva najmä: v porušení zásady

spoločnej zodpovednosti rodičov za vývoj dieťaťa porušení rodovej rovnosti, pretože súd

neskúmal nedostatky na strana matky tak, aby zistil, či sú u nej splnené všetky predpoklady

pre výchovu mal. D., ale jednostranne sa zameral na zisťovanie nedostatkov na mojej strane

ako otca znemožneniu podieľať sa na výchove a vývoji mal. D. dostatočným spôsobom

vzhľadom na moje schopnosti a možnosti

Preto mám za to, že súd zároveň porušil moje základne právo na spravodlivý súdny

proces garantované v ..., a to svojím postupom, keď jednostranne viedol

dokazovaním v neprospech mňa ako otca skúmanie iba mojich príjmov a príjmov mojich

už dospelých synov..., príjmy matky neskúmal..., a následne vymeranie neprimeraného

výživného, neumožnenie stretávania sa so synom do 2,5 roka predbežným opatrením,

a nezistil a nepreskúmal závažnosť psychického ochorenia matky a zároveň sa dopustil

iných procesných pochybení, ktoré viedli k vydaniu rozhodnutia, ktoré porušuje moje

základné práva.

Procesné pochybenia súdu spočívali napr. v tom, že mi sudkyňa neumožnila

nahrávať priebeh pojednávania, že prebiehalo pojednávania napriek mojej neprítomnosti a

pod.“.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti ústavnému súdu navrhol, aby rozhodol, že:

„Základné práva Ing. L. Š..., upravené v čl. 41 ods. 1, čl. 41 ods. 4 a čl. 46 ods. 1

... postupom Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. a

to rozsudkom zo dňa 25. 02. 2013, č. k.: -461 porušené boli.

Rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 25. 02. 2013, č. k.: -461

zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.

Krajskému súdu v Prešove prikazuje, aby vo veci konať a rozhodnúť tak, aby nedošlo

k porušeniu základného práva sťažovateľa upraveného v čl. 41 ods. 1, čl. 4 a čl. 46 ods. 1

...

Ing. L. Š. priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 1 000,00 Eur, ktoré je Krajský

súd v Prešove povinný mu vyplatiť do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.

Ing. L. Š. priznáva trovy právneho zastúpenia vo výške 275,94 Eur, ktoré je Krajský

súd v Prešove povinný vyplatiť na účet advokáta JUDr. F. S. do jedného mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu

pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným

právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom

do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí

relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo

slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť

sťažnosti a túto odmietne (mutatis mutandis , ).

1. K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľa na spravodlivé súdne

konanie a na súdnu ochranu podľa postupom krajského súdu a jeho

rozsudkom č. k. -461 z 25. februára 2013

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Ústavný súd pripomína, že je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti

( ). Vo vzťahu k všeobecným súdom nie je prieskumným súdom ani riadnou či

mimoriadnou opravnou inštanciou (m. m. , ) a nemá zásadne ani

oprávnenie preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol, alebo nebol náležite

zistený skutkový stav a aké právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil

(m. m. , ).

Ústavný súd v tejto súvislosti vo svojej judikatúre konštantne zdôrazňuje,

že pri uplatňovaní svojej právomoci nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti

nemôže zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia

a aplikácia zákonov. Sú to teda všeobecné súdy, ktorým ako ,,pánom zákonov“ prislúcha

chrániť princípy spravodlivého procesu na zákonnej úrovni. Úloha ústavného súdu pri

rozhodovaní o sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na súdnu ochranu a práva

na spravodlivé súdne konanie rozhodnutím súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti

účinkov interpretácie a aplikácie zákonov s alebo medzinárodnou zmluvou

o ľudských právach a základných slobodách najmä v tom smere, či závery všeobecných

súdov sú dostatočne odôvodnené, resp. či nie sú arbitrárne s priamym dopadom na niektoré

zo základných ľudských práv (napr. , , , ).

Z týchto hľadísk potom ústavný súd posudzoval rozsudok krajského súdu.

Sťažovateľ v sťažnosti poukazuje na nedostatočne zistený skutkový stav veci

zo strany okresného súdu, ktorý „viedol dokazovanie“ jednostranne a v jeho neprospech,

napr. skúmal iba jeho príjmy a príjmy matky maloletého dieťaťa nezisťoval. Nesúhlasil

s určeným výživným, ktorým má prispievať na maloleté dieťa, ako aj s tým, že mu

všeobecné súdy neumožnili častejšie stretávanie sa so synom, zamietli jeho návrh na

zverenie maloletého dieťaťa do striedavej starostlivosti. Okrem toho vzniesol námietku,

že súd sa dopustil aj iných procesných pochybení, ktoré „spočívali napr. v tom, že mi

sudkyňa neumožnila nahrávať priebeh pojednávania, že prebiehalo pojednávania napriek

mojej neprítomnosti a pod.“.

Okrem toho podľa neho všeobecné súdy nezohľadnili znalecké posudky, ktoré

deklarovali spôsobilosť sťažovateľa starať sa o svoje maloleté dieťa, ako aj nezobrali

do úvahy zlé psychické rozpoloženie matky, ktorá nemá vytvorené predpoklady na riadnu

starostlivosť o maloleté dieťa, preto rozhodli nesprávne v jeho veci.

Ústavný súd po preskúmaní sťažnosti a jej príloh zistil, že postup krajského súdu

pri odôvodňovaní svojho právneho záveru vo veci sťažovateľa nemožno považovať ani

za zjavne neodôvodnený alebo arbitrárny, a ani za taký, ktorým by bol popretý účel

a význam tých ustanovení o rodine a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“), ktoré boli právnym

základom rozhodnutia krajského súdu v spojení s rozhodnutím okresného súdu (obdobne

napr. m. m. ).

Z konštantnej judikatúry ústavného súdu tiež vyplýva, že odôvodnenia rozhodnutí

prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane (m. m.

, , , ), pretože prvostupňové

a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok.

Krajský súd sa stotožnil s rozsudkom okresného súdu (umožňovalo mu

to ustanovenie ) a odpovedal aj na niektoré

námietky sťažovateľa (s. 8 až s. 10), ktoré uviedol v odvolaní proti rozsudku okresného

súdu, a preto ústavný súd nemá k jeho obsahu žiadne výhrady.

Ústavný súd pripomína, že do práva na spravodlivé súdne konanie nepatrí ani právo

účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním

a hodnotením dôkazov, teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať

neúspech (nevyhovenie návrhu) v konaní pred všeobecným súdom (napr. ,

).

To, že sťažovateľ sa nestotožňuje s rozsudkom krajského súdu a domnieva sa,

že výška určeného výživného pre maloleté dieťa (100 €), úprava styku sťažovateľa

s maloletým dieťaťom a tiež i zamietnutie jeho návrhu na zverenie dieťaťa do striedavej

starostlivosti, ktoré riadne odôvodnil okresný súd vo svojom rozsudku a následne potvrdil

krajský súd, nemôže samo osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo

arbitrárnosti tohto názoru a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť právny názor

krajského súdu svojím vlastným (m. m. ).

Zo sťažnosti sťažovateľa tiež nevyplýva, že by mu v tomto konaní bola odmietnutá

možnosť domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde, ktorým v danom

prípade bol krajský súd. Krajský súd postupoval a rozhodol v zmysle a zákonov

upravujúcich výkon rodičovských práv a povinností a ústavný súd nezistil taký výklad

a aplikáciu ustanovení zákona o rodine, ktoré by mohli vyvolať účinky nezlučiteľné

so základným právom na súdnu ochranu podľa , preto jeho sťažnosť

v tejto časti odmietol ako zjavne neopodstatnenú (obdobne , ,

).

Ústavný súd sa pritom už nezaoberal námietkami sťažovateľa, ktorý spochybňoval

procesný postup všeobecných súdov, pretože v sťažnosti nevzniesol jasnú a konkrétnu

námietku, akým porušovateľom a v ktorom konaní malo dôjsť k porušeniu jeho označeného

základného práva, hoci je kvalifikovane zastúpený advokátom.

2. Zvyšnú časť sťažnosti, ktorou sťažovateľ namieta porušenie svojich základných

práv podľa a 4 , ústavný súd odmietol pre nesplnenie zákonom

predpísaných náležitostí podľa .

Podľa manželstvo, rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona.

Zaručuje sa osobitná ochrana detí a mladistvých.

Podľa starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti

majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť

a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím na základe

zákona.

Ústavný súd je podľa viazaný návrhom

na rozhodnutie (petitom), čo osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce

ochranu svojich základných práv a slobôd sú zastúpené advokátom (,

).

Namietané porušenie základného práva podľa a 4 v sťažnosti

však nie je vecne vôbec odôvodnené (návrh podľa musí

obsahovať odôvodnenie) a sťažovateľ len v tejto súvislosti uviedol, že rozhodnutím súdu

došlo k „porušeniu zásady spoločnej zodpovednosti rodičov za vývoj dieťaťa, porušení

rodovej rovnosti, pretože súd neskúmal nedostatky na strana matky tak, aby zistil, či sú u

nej splnené všetky predpoklady pre výchovu mal. D., ale jednostranne sa zameral

na zisťovanie nedostatkov na mojej strane ako otca znemožneniu podieľať sa na výchove

a vývoji mal. D. dostatočným spôsobom vzhľadom na moje schopnosti a možnosti“.

Ústavný súd pripomína, že taký rozsah nedostatkov zákonom predpísaných

náležitostí, aký vyplýva z podania sťažovateľa k namietanému porušeniu čl. 41 ods. 1 a 4

, nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút

povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra,

z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom

predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (m. m. , ,

).

Podľa o advokácii a o zmene a doplnení zákona

č. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších

predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky právne

prostriedky a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta

vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať

advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj

prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady.

Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína

konanie pred ústavným súdom (obdobne ).

Ústavný súd preto aj so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľa

odmietol jeho sťažnosť aj v tejto časti už pri jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2

) pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. júna 2013