Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 3 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (8)III. ÚS 194/09
PDF · 167.11 KB
No categories available
III. ÚS 194/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. júla 2009
predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti D., a. s., M., zastúpenej advokátom JUDr. M.
K., M., vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Trnave
v konaniach vedených pod sp. zn. 21 Cob/423/2008 a sp. zn. 21 Cob/424/2008 a takto
rozhodol:
Sťažnosť spoločnosti D., a. s., o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných
náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. júna 2009
doručená sťažnosť spoločnosti D., a. s. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala
porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) postupom
Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Trnave v konaniach vedených pod
sp. zn. 21 Cob/423/2008 a sp. zn. 21 Cob/424/2008.
Sťažovateľka v úvode sťažnosti označila za porušovateľa svojich práv „Krajský súd
Košice v konaní 21 Cob/423/2008, 21 Cob/424/2008“.
Ďalej v sťažnosti uviedla, že «KS v TA v konaní sp. zn.: 21 Cob/423/2008,
21 Cob/424/2008 (v ďalšom budem označovať iba 21 Cob/423/2008) neprerokoval
v oficiálnom rokovaní a dôkladne neprebral pádne argumenty, ktoré sú pre rozhodnutie
o merite veci relevantné a vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tieto argumenty.
Porušovateľ znemožnil sťažovateľke realizáciu svojich procesných práv priznaných
mi v občianskom súdnom konaní za účelom zabezpečenia spravodlivej súdnej ochrany
v zmysle čl. 46 Ústavy SR a pendantom čl. 6 Dohovoru, a práva na majetok ako aj právom
chránených záujmov v zmysle čl. 20 ústavy SR, čl. 1 dodatkového protokolu k Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd, samotným neprerokovaním a následne
neodôvodnením v rozhodnutí 21 Cob/423/2008, zo dňa 31. marca 2009 a doručeného
18. 5. 2009.
Nezaoberal sa stornom objednávky, čo má zásadný vplyv na ad hoc. Na okraj veci
podotýkam na ustanovenie § 44 (2) OZ, „Prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady,
obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh.“
a ustanovenie § 43c ods. (1) OZ, „Včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh
určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím
návrhu.“...
B) KS TA sa zaoberá irelevantnými skutočnosťami, ktoré nie je vôbec potrebné
skúmať v tomto súdnom konaní a nezaoberá sa efektívnymi faktami argumentované
v odvolaní a doplneniu k odvolaniu ktoré bolo v lehote podané.
Porušovateľ efektívne neprejednal citované fakty a neodpovedal na ne v odôvodnení
citovaného rozsudku.
C) Zo zákona vyplýva, že iba súd môže rozhodnúť, ktoré dôkazy vykoná a ktoré
nevykoná, ale na druhej strane musí o uplatnených návrhoch účastníka konania v odvolaní
na vykonanie konkrétnych dôkazov rozhodnúť a - pokiaľ im nevyhovie - potom vo svojom
rozhodnutí tiež musí uviesť, z akých dôvodov navrhnuté dôkazy nevykonal (§ 157 ods. 2
OSP v korelácií s § 211 OSP takéto odôvodnenie musí mať aj rozsudok odvolacieho súdu).
Porušovateľ mal právne korektným a zrozumiteľným spôsobom sa vyrovnať
so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami a to takým spôsobom, ktorý zodpovedá
základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania.
Z formulácie § 132 Občianskeho súdneho poriadku možno vyvodiť, že súd je povinný
navzájom si odporujúce dôkazy hodnotiť a zdôvodniť.
Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí tykať tak skutkovej,
ako i právnej stránky rozhodnutia...
Pokiaľ súd takto nepostupoval, porušil zákon a zároveň aj práva zaručené čl. 20,
čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 6 ods. 1 Dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu k Dohovoru.
Ak zákon ustanovuje súdu povinnosti ako ich vyššie citujem. z čl. 2 ods. (2) Ústavy SR
vyplýva povinnosť súdu dodržať zákon...
Bolo povinnosťou Krajského súdu ako odvolacieho súdu, aby sa náležité vyrovnal
s argumentáciou sťažovateľky.
Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu
a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy vyžaduje, aby sa súd jasným, právne
korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi
skutočnosťami... odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť spravodlivého konania
V súlade s uvedenými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku je teda
povinnosťou všeobecného súdu uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody,
na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí
týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky rozhodnutia.
V odvolaní podanom sťažovateľkou ide o pádne argumenty, ktoré sú pre rozhodnutie
o merite veci principiálne, a vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tieto efektívne
fakty...»
Na základe uvedeného sťažovateľka v závere žiada, aby ústavný súd jej sťažnosti
vyhovel a rozhodol týmto nálezom:
„1. Základné právo sťažovateľky D. a. s. podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6
Dohovoru o ochrane..., bolo konaním KS TA v sp. zn. 21 Cob/423/2008, porušené.
2. Ústavný súd SR prikazuje KS TA, ktorý v konaní 21 Cob/423/2008, základné právo
sťažovateľky porušil, aby obnovil stav pred jeho porušením.“
II.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie
ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj sťažnosť, ktorá je zjavne
neopodstatnená.
Vychádzajúc z obsahu podania sťažovateľky z 2. júna 2009 označeného
ako „Sťažnosť“ ústavný súd konštatuje, že táto sťažnosť napriek tomu, že je sťažovateľka
zastúpená právnym zástupcom, nespĺňa náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie
konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20 ods. 1 a 3 a § 50 ods. 1 písm. a) zákona
o ústavnom súde.
Sťažovateľka navrhla nálezom vysloviť, že jej „základné právo... podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy SR a čl. 6 Dohovoru o ochrane..., bolo konaním KS TA v sp. zn. 21 Cob/423/2008,
porušené“, a žiadala, aby ústavný súd prikázal „KS TA, ktorý v konaní 21 Cob/423/2008,
základné právo sťažovateľky porušil, aby obnovil stav pred jeho porušením“.
Ústavný súd konštatuje, že sťažnosť neobsahuje jasný návrh rozhodnutia vo veci
samej (petit), ktorého vydania sa sťažovateľka od ústavného súdu domáha (§ 20 ods. 3
zákona o ústavnom súde), vymedzený presne, určito a zrozumiteľne a takým spôsobom,
aby mohol byť východiskom pre rozhodnutie ústavného súdu v uvedenej veci. Formulácia
návrhu na rozhodnutie vo veci samej je neúplná a nezrozumiteľná, keďže neobsahuje najmä
konkrétne opatrenie smerujúce k náprave porušenia ústavnosti v súlade s čl. 127 ústavy
a § 56 zákona o ústavnom súde (petit napr. neobsahuje presné označenie porušovateľov
práv, návrh na zrušenie rozhodnutí všeobecných súdov), ktoré skutočnosti sú podstatnými
náležitosťami na ďalšie konanie pred ústavným súdom v prípade, keď ústavný súd vysloví
porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
fyzickej osoby alebo právnickej osoby konkrétnym porušovateľom (jeho rozhodnutím).
Petit požadovaný sťažovateľkou nie je zhodný ani s tým, čo uvádza v úvode a odôvodnení
sťažnosti. Sťažovateľka ako možného porušovateľa svojich práv v úvode sťažnosti označuje
„Krajský súd v Košiciach“, ale v petite a ani v prílohách ho už ako porušovateľa neuvádza.
Sťažnosť sťažovateľky nie je tiež riadne odôvodnená v zmysle § 20 ods. 1 zákona
o ústavnom súde, pretože neobsahuje konkrétne dôvody, v čom vidí porušenie svojho
základného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a práv podľa čl. 1 dodatkového protokolu
a čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Ústavný súd pripomína, že taký rozsah nedostatkov zákonom predpísaných
náležitostí, aký vyplýva z podania sťažovateľky, nie je povinný odstraňovať z úradnej
povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred
ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd
posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania
(IV. ÚS 409/04, IV. ÚS 168/05).
Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona
č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších
predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky právne
prostriedky a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta
vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať
advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania,
ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené
predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými
začína konanie pred ústavným súdom (obdobne II. ÚS 117/05).
Ústavný súd preto aj so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľky
odmietol jej sťažnosť už pri jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde) pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 7. júla 2009