Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 194/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. júla 2009

predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti D., a. s., M., zastúpenej advokátom JUDr. M.

K., M., vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46

ods. 1 a práv podľa Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Trnave

v konaniach vedených pod sp. zn. a sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti D., a. s., o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných

náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. júna 2009

doručená sťažnosť spoločnosti D., a. s. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala

porušenie svojich základných práv podľa a Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) postupom

Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Trnave v konaniach vedených pod

sp. zn. a sp. zn. .

Sťažovateľka v úvode sťažnosti označila za porušovateľa svojich práv „Krajský súd

Košice v konaní , “.

Ďalej v sťažnosti uviedla, že «KS v TA v konaní sp. zn.: ,

(v ďalšom budem označovať iba ) neprerokoval

v oficiálnom rokovaní a dôkladne neprebral pádne argumenty, ktoré sú pre rozhodnutie

o merite veci relevantné a vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tieto argumenty.

Porušovateľ znemožnil sťažovateľke realizáciu svojich procesných práv priznaných

mi v občianskom súdnom konaní za účelom zabezpečenia spravodlivej súdnej ochrany

v zmysle SR a pendantom Dohovoru, a práva na majetok ako aj právom

chránených záujmov v zmysle SR, dodatkového protokolu k Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd, samotným neprerokovaním a následne

neodôvodnením v rozhodnutí , zo dňa 31. marca 2009 a doručeného

18. 5. 2009.

Nezaoberal sa stornom objednávky, čo má zásadný vplyv na ad hoc. Na okraj veci

podotýkam na ustanovenie (2) , „Prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady,

obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh.“

a ustanovenie ods. (1) , „Včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh

určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím

návrhu.“...

B) KS TA sa zaoberá irelevantnými skutočnosťami, ktoré nie je vôbec potrebné

skúmať v tomto súdnom konaní a nezaoberá sa efektívnymi faktami argumentované

v odvolaní a doplneniu k odvolaniu ktoré bolo v lehote podané.

Porušovateľ efektívne neprejednal citované fakty a neodpovedal na ne v odôvodnení

citovaného rozsudku.

C) Zo zákona vyplýva, že iba súd môže rozhodnúť, ktoré dôkazy vykoná a ktoré

nevykoná, ale na druhej strane musí o uplatnených návrhoch účastníka konania v odvolaní

na vykonanie konkrétnych dôkazov rozhodnúť a - pokiaľ im nevyhovie - potom vo svojom

rozhodnutí tiež musí uviesť, z akých dôvodov navrhnuté dôkazy nevykonal (§ 157 ods. 2

v korelácií s takéto odôvodnenie musí mať aj rozsudok odvolacieho súdu).

Porušovateľ mal právne korektným a zrozumiteľným spôsobom sa vyrovnať

so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami a to takým spôsobom, ktorý zodpovedá

základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania.

Z formulácie možno vyvodiť, že súd je povinný

navzájom si odporujúce dôkazy hodnotiť a zdôvodniť.

Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí tykať tak skutkovej,

ako i právnej stránky rozhodnutia...

Pokiaľ súd takto nepostupoval, porušil zákon a zároveň aj práva zaručené čl. 20,

, Dohovoru a dodatkového protokolu k Dohovoru.

Ak zákon ustanovuje súdu povinnosti ako ich vyššie citujem. z ods. (2) SR

vyplýva povinnosť súdu dodržať zákon...

Bolo povinnosťou Krajského súdu ako odvolacieho súdu, aby sa náležité vyrovnal

s argumentáciou sťažovateľky.

Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu

a inú právnu ochranu podľa vyžaduje, aby sa súd jasným, právne

korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi

skutočnosťami... odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť spravodlivého konania

.

V súlade s uvedenými ustanoveniami je teda

povinnosťou všeobecného súdu uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody,

na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí

týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky rozhodnutia.

V odvolaní podanom sťažovateľkou ide o pádne argumenty, ktoré sú pre rozhodnutie

o merite veci principiálne, a vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tieto efektívne

fakty...»

Na základe uvedeného sťažovateľka v závere žiada, aby ústavný súd jej sťažnosti

vyhovel a rozhodol týmto nálezom:

„1. Základné právo sťažovateľky D. a. s. podľa SR a

Dohovoru o ochrane..., bolo konaním KS TA v sp. zn. , porušené.

2. Ústavný súd SR prikazuje KS TA, ktorý v konaní , základné právo

sťažovateľky porušil, aby obnovil stav pred jeho porušením.“

II.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj sťažnosť, ktorá je zjavne

neopodstatnená.

Vychádzajúc z obsahu podania sťažovateľky z 2. júna 2009 označeného

ako „Sťažnosť“ ústavný súd konštatuje, že táto sťažnosť napriek tomu, že je sťažovateľka

zastúpená právnym zástupcom, nespĺňa náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie

konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20 ods. 1 a 3 a § 50 ods. 1 písm. a) zákona

o ústavnom súde.

Sťažovateľka navrhla nálezom vysloviť, že jej „základné právo... podľa čl. 46 ods. 1

SR a Dohovoru o ochrane..., bolo konaním KS TA v sp. zn. ,

porušené“, a žiadala, aby ústavný súd prikázal „KS TA, ktorý v konaní ,

základné právo sťažovateľky porušil, aby obnovil stav pred jeho porušením“.

Ústavný súd konštatuje, že sťažnosť neobsahuje jasný návrh rozhodnutia vo veci

samej (petit), ktorého vydania sa sťažovateľka od ústavného súdu domáha (§ 20 ods. 3

), vymedzený presne, určito a zrozumiteľne a takým spôsobom,

aby mohol byť východiskom pre rozhodnutie ústavného súdu v uvedenej veci. Formulácia

návrhu na rozhodnutie vo veci samej je neúplná a nezrozumiteľná, keďže neobsahuje najmä

konkrétne opatrenie smerujúce k náprave porušenia ústavnosti v súlade s

a (petit napr. neobsahuje presné označenie porušovateľov

práv, návrh na zrušenie rozhodnutí všeobecných súdov), ktoré skutočnosti sú podstatnými

náležitosťami na ďalšie konanie pred ústavným súdom v prípade, keď ústavný súd vysloví

porušenie základného práva podľa a práva podľa dohovoru

fyzickej osoby alebo právnickej osoby konkrétnym porušovateľom (jeho rozhodnutím).

Petit požadovaný sťažovateľkou nie je zhodný ani s tým, čo uvádza v úvode a odôvodnení

sťažnosti. Sťažovateľka ako možného porušovateľa svojich práv v úvode sťažnosti označuje

„Krajský súd v Košiciach“, ale v petite a ani v prílohách ho už ako porušovateľa neuvádza.

Sťažnosť sťažovateľky nie je tiež riadne odôvodnená v zmysle § 20 ods. 1 zákona

o ústavnom súde, pretože neobsahuje konkrétne dôvody, v čom vidí porušenie svojho

základného práva podľa a práv podľa dodatkového protokolu

a čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný súd pripomína, že taký rozsah nedostatkov zákonom predpísaných

náležitostí, aký vyplýva z podania sťažovateľky, nie je povinný odstraňovať z úradnej

povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred

ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd

posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania

(, ).

Podľa o advokácii a o zmene a doplnení zákona

č. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších

predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky právne

prostriedky a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta

vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať

advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania,

ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené

predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými

začína konanie pred ústavným súdom (obdobne ).

Ústavný súd preto aj so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľky

odmietol jej sťažnosť už pri jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde) pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. júla 2009