Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 570/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu

20. novembra 2012 predbežne prerokoval sťažnosť P. D., L., zastúpeného advokátkou Mgr.

M. M., P., vo veci namietaného porušenia a 2 a

jeho základných práv podľa čl. 15 ods. 1, čl. 19 ods. 1, čl. 41 ods. 1, 3 a 4 a čl. 46 ods. 1

a podľa Listiny základných práv a slobôd, práv

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj porušenie

práv podľa čl. 18 Dohovoru o právach dieťaťa rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn.

z 12. septembra 2011 a takto

rozhodol:

Sťažnosť P. D. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

23. októbra 2012 doručená sťažnosť P. D. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta

porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a jeho základných práv podľa čl. 15 ods. 1, čl. 19 ods. 1

a , 3 a 4 a podľa Listiny základných práv a slobôd (ďalej len

„listina“), práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“), ako aj porušenie práv podľa čl. 18 Dohovoru o právach dieťaťa

a porušenie a 2 rozsudkom Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský

súd“) sp. zn. z 12. septembra 2011 (ďalej aj „namietaný rozsudok“).

Sťažnosť bola doplnená na základe výzvy ústavného súdu podaním sťažovateľa doručeným

ústavnému súdu 6. novembra 2012.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že «Okresný súd Piešťany rozsudkom zo dňa

03.03.2011, č. k. vo veci starostlivosti súdu o maloletých vrátane určenia

výživného, rozhodol: „Súd návrh otca mal. dieťaťa na zníženie výživného zamieta“

a súčasne rozhodol o úprave styku sťažovateľa s maloletým dieťaťom.».

Proti tomuto výroku podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd tak,

že rozsudok súdu prvého stupňa vo výrokoch o výživnom a o úprave styku potvrdil.

Namietaný rozsudok krajského súdu nadobudol právoplatnosť 24. októbra 2011

a sťažovateľ podal proti nemu dovolanie, ktoré dovolací súd odmietol z dôvodu procesnej

neprípustnosti bez preskúmania správnosti napadnutého rozhodnutia. Rozhodnutie

dovolacieho súdu sp. zn. z 8. augusta 2012 bolo doručené právnemu

zástupcovi sťažovateľa 5. septembra 2012.

Sťažnosť sťažovateľa riešil vo vzťahu ku krajskému súdu aj ústavný súd v konaní

vedenom pod sp. zn. , ktorý ju však odmietol pre neprípustnosť, keďže nebolo

rozhodnuté o dovolaní.

Sťažovateľ namieta, že namietaným rozsudkom krajského súdu bolo porušené jeho

základné právo „na konanie pred nestranným súdom zaručené v ...

a právo na spravodlivé súdne konanie zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru..., ďalej čl. 32

ods. 3 a 4 Listiny... ako aj práva podľa čl. 18 Dohovoru o právach dieťaťa, čl. 41 ods. 1, 3,

4 , “ a „ rovnosť práv zaručenú v článku 12 SR“.

Sťažovateľ v sťažnosti ďalej podrobne cituje z namietaného rozsudku krajského súdu

a nesúhlasí s jeho skutkovými a právnymi závermi, že „nedošlo k podstatnej zmene

pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu výšky výživného“, hoci v rozhodnom období došlo

k zmene príjmu otca o 160 € mesačne a na strane matky zvýšenie príjmu o 220 €.

Podľa sťažovateľa „odvolací súd neodôvodnil riadne svoje rozhodnutie, nevieme

preskúmať, z akých príjmov odporcu súd vychádza, či zvolil rozdielny alebo rovnaký prístup

pri posudzovaní výšky príjmu otca, ako prvostupňový súd v čase prvej úpravy, keď

prvostupňový súd pri posudzovaní výšky príjmu otca bral do úvahy aj cestovné náhrady

a ustálil výšku príjmu na 750 € mesačne, a či odvolací súd bral do úvahy iba príjem bez

náhrad a ustálil príjem otca 297,24 €, či pri posudzovaní súčasných pomerov berie odvolací

súd do úvahy zdá sa len čistý príjem bez náhrad, t. j. robí zmätočným nielen rozsudok

odvolacieho súdu, ale aj celé konanie tak pred súdom prvého stupňa, ako aj odvolacie

konanie. Takýto postup nemôže viesť k presvedčivosti rozsudku ani k naplneniu práva

na spravodlivý súdny proces. Rozsudok je potom nepreskúmateľný, vnútorne si odporujúci,

arbitrárny a zjavne neodôvodnený. Potom je aj záver, ku ktorému sa takýmito zmätočnými

úvahami dopracoval v príkrom rozpore so spravodlivým a zákonným postupom. Takýmto

postupom odvolací súd poprel nie len právo na spravodlivý súdny proces (zaručené

v článku 46 SR, ale aj právo na život (zaručené v článku 15 SR) a ľudskú

dôstojnosť a rovnosť práv (zaručené v článku 12 SR). Neplatenie výživného je

trestným činom zanedbania povinnej výživy podľa . Takýto rozsudok otca

automaticky vystavuje nebezpečenstvu trestného stíhania a straty osobnej slobody, pričom

matka už podala trestné oznámenie pre neplatenie výživného v plnej výške...“

Sťažovateľ v sťažnosti tiež poukazuje na to, že odvolací súd riadne „neprejednal

odvolanie...“ a „... Rovnako sa nezaoberal dôkazmi o hľadaní si práce. Preto sa dôvodne

domnievam, že mi bola odňatá možnosť konať pred súdom..., keďže bolo potrebné doplniť

dokazovanie, a to aj ohľadom úpravy styku s maloletým, ktorou úpravou v zmysle rozsudku

došlo k obmedzeniu mojich rodičovských práv, ktorá neumožňuje rozvíjať plnohodnotný

vzťah oca a syna.“.

Sťažovateľ na základe uvedeného ústavnému súdu navrhol, aby nálezom takto

rozhodol:

„Základné právo sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1, čl. 41 ods. 1, 3, 4, a čl. 19 ods. 1,

a 2, článku 15 ods. 1 ..., právo podľa Dohovoru...,

ods. 3 a 4 Listiny..., čl. 18 Dohovoru o právach dieťaťa Rozsudkom Krajského súdu

v Trnave zo dňa 12.09.2011, sp. zn. porušené bolo.

Rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 12.09.2011, sp. zn.

sa zrušuje a vec vracia Krajskému súdu v Trnave na ďalšie konanie,

Krajský súd Trnava je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania v sume

269,58 €... na účet jeho právnej zástupkyne do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.“

II.

V zmysle ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Princíp subsidiarity zakotvený v znamená, že ochrana ústavnosti

nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale je úlohou

všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Všeobecné súdy, ktoré

sú v občianskom súdnom konaní povinné vykladať a aplikovať príslušné zákony

na konkrétny prípad v súlade s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou

podľa , sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie tých práv

a základných slobôd, ktoré alebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám

zaručuje. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny

mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov

verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal

popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53

ods. 1 (, , ).

1. Pokiaľ ide o namietané porušenie označeného základného práva sťažovateľa podľa

a práva podľa dohovoru konaním a rozhodnutím krajského

súdu a jemu predchádzajúcim postupom, ústavný súd uvádza, že toto bolo predmetom

preskúmania v rámci konania na dovolacom súde, teda patrilo to najprv do právomoci

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“). Ústavný súd v konaní

vedenom pod sp. zn. a svojím uznesením z 8. februára 2012 sťažovateľa

poučil o tom, že jeho sťažnosť vo vzťahu ku krajskému súdu bola podaná predčasne a až

po rozhodnutí o dovolaní bude môcť preskúmavať okrem rozhodnutia dovolacieho súdu

prípadne aj právoplatné rozhodnutie krajského súdu.

Keďže sťažovateľ, zastúpený kvalifikovanou právnou zástupkyňou, v sťažnosti a jej

petite nenamieta porušenie svojich označených práv rozhodnutím najvyššieho súdu

o dovolaní, v konaní ktorom bolo preskúmané rozhodnutie krajského súdu, ústavný súd

nemal inú možnosť, ako jeho sťažnosť odmietnuť pre nedostatok svojej právomoci podľa

, pretože v súvislosti s namietaným porušením práv je

z ústavného hľadiska podstatné a určujúce najprv preskúmanie postupu a konečného

rozhodnutia najvyššieho súdu (obdobne m. m. , ,

), hoci je nepochybné, že lehota na podanie sťažnosti ústavnému súdu bola

zachovaná aj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému uzneseniu krajského súdu.

Ústavný súd v danej veci zobral v tejto veci do úvahy aj judikatúru Európskeho súdu

pre ľudské práva (napr. Kadlec a ostatní proti Českej republike), v zmysle ktorej musia súdy

(vrátane ústavného súdu) pri uplatňovaní procesných pravidiel zabrániť jednak prehnanému

formalizmu, ktorý by bol v rozpore s princípmi spravodlivého súdneho konania, ale

na druhej strane aj prílišnej benevolencii, ktorá by vo svojich dôsledkoch mohla znamenať

až negáciu zákonom ustanovených procesných náležitostí, resp. predpokladov na konanie

(m. m. ).

Vzhľadom na tieto skutočnosti sa ústavný súd sťažnosťou v tejto časti meritórne

nezaoberal, ale z dôvodu nedostatku svojej právomoci ju podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde odmietol (obdobne ako ).

2. Namietané porušenie ostatných práv sťažovateľa podľa čl. 15 ods. 1, čl. 19 ods. 1

a , 3 a 4 , dohovoru a podľa listiny, ako aj

porušenie práv podľa Dohovoru o právach dieťaťa a porušenie a 2

v sťažnosti nie sú vecne vôbec odôvodnené (návrh podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom

súde musí obsahovať odôvodnenie).

Ústavný súd pripomína, že taký rozsah nedostatkov zákonom predpísaných

náležitostí, aký vyplýva z podania sťažovateľa k namietanému porušeniu týchto práv, nie je

povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho

zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne

vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní

účastníkov konania (m. m. , , ).

Podľa o advokácii a o zmene a doplnení zákona

č. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších

predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky právne

prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti

advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný

vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie

konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené

predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými

začína konanie pred ústavným súdom (obdobne ).

Ústavný súd preto aj so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľa

odmietol jeho sťažnosť v tejto časti podľa

pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. novembra 2012