Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
25a/385098.6e87a0.pdf
PDF · 148.92 KB
No categories available
6Cdo/165/2012
Najvyšší súd 6 Cdo 165/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého A.
D. D., narodeného X., bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny v Piešťanoch, dieťa otca P. D., bytom L., v dovolacom konaní
zastúpeného Mgr. Monikou Miklovičovou, advokátkou so sídlom v Piešťanoch, E. Belluša
6752/29, a matky S. V., bytom V., o návrhu otca maloletého na zníženie výživného
a úpravu styku s maloletým a návrhu matky maloletého na zaplatenie nákladov
spojených so zaobstaraním výbavičky, vedenej na Okresnom súde Piešťany pod sp.zn.
10 P 48/2010, o dovolaní otca maloletého proti rozsudku Krajského súdu v Trnave
z 12. septembra 2011 sp.zn. 23 CoP 51/2011, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Piešťany rozsudkom z 3. marca 2011 č.k. 10 P 48/2010-100 zamietol
návrh otca maloletého na zníţenie výţivného a upravil jeho styk s maloletým. Konanie
o návrhu matky maloletého na zaplatenie nákladov spojených so zaobstaraním výbavičky
zastavil a účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania. Zamietnutie návrhu otca
maloletého na zníţenie výţivného odôvodnil tým, ţe od ostatnej nedávnej súdom schválenej
dohody rodičov maloletého o výţivnom nedošlo k takej výraznej zmene pomerov dieťaťa
a jeho rodičov, ktoré by odôvodňovali zmenu rozsahu vyţivovacej povinnosti, resp. tým ţe
otcovi dieťaťa nebráni ţiadna prekáţka, aby dosahoval príjem, aký dosahoval v čase uzavretia
dohody o výţivnom. Úpravu styku otca s maloletým súd odôvodnil okolnosťami veci
a zastavenie konania o návrhu matky na zaplatenie nákladov spojených so zaobstaraním
výbavičky prekáţkou iného konania o tomto návrhu.
Krajský súd v Trnave rozhodujúci o odvolaní otca dieťaťa rozsudkom z 12. septembra
2011 sp.zn. 23 CoP 51/2011 rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutých častiach
o výţivnom a úprave styku potvrdil. Na odôvodnenie svojho rozhodnutia v časti o výţivnom
uviedol, ţe súd prvého stupňa správne ustálil, ţe od ostatnej úpravy výţivného nedošlo o otca
dieťaťa k takej závaţnej a trvalej zmene pomerov, ktorá by odôvodnila zníţenie výţivného.
Stotoţnil sa aj dôvodmi rozhodnutia súdu prvého stupňa o úpravu styku otca s maloletým.
Proti rozsudku odvolacieho súdu podal otec maloletého dovolanie. Navrhol napadnutý
rozsudok, a pre rovnaké vady i rozsudok súdu prvého stupňa, zrušiť a vec vrátiť súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie. Otec maloletého vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania
z ustanovenia § 237 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku, zákona č. 99/1963 Zb. v znení
neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“) tvrdiac, ţe sa mu postupom a rozhodnutiami súdov
odňala moţnosť konať pred súdom. Podľa dovolateľa porušenie jeho procesných práv spočíva
predovšetkým v tom, ţe odvolací súd odôvodnil svoje rozhodnutie zmätočne, jeho závery sú
arbitrárne a v rozpore s realitou.
Matka maloletého navrhla dovolanie otca dieťaťa zamietnuť. Podľa jej názoru otcovi
dieťaťa nebola odňatá moţnosť konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p.
Kolízny opatrovník maloletého sa k dovolaniu nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,
ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), či
dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom.
Dovolanie má v systéme opravných prostriedkov občianskeho súdneho konania
osobitné postavenie. Ide o mimoriadny opravný prostriedok, ktorým moţno napadnúť
právoplatné rozhodnutie (iba) odvolacieho súdu. Dovolanie nie je „ďalším odvolaním“
a dovolací súd nie je treťou inštanciou, v ktorej by bolo moţné preskúmať akékoľvek
rozhodnutie.
Právo na súdnu ochranu nie je absolútne. V záujme zaistenia právnej istoty a riadneho
výkonu spravodlivosti podlieha obmedzeniam, resp. podmienkam (čl. 46 ods. 4 v spojení
s čl. 51 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Právo na súdnu ochranu sa v občianskoprávnom
konaní účinne zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia
ktorých občianskoprávny súd môţe konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá
konania pred občianskoprávnym súdom, vrátane dovolacieho konania. V dovolacom konaní
procesné podmienky upravujú ustanovenia § 236 a nasl. O.s.p. (I. ÚS 4/2011).
V zmysle § 236 ods. 1 O.s.p. moţno dovolaním napadnúť právoplatné rozhodnutie
odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
V preskúmavanej veci smeruje dovolanie otca maloletého proti rozsudku Krajského
súdu v Trnave ako súdu odvolacieho vo veci starostlivosti súdu o maloletého (zníţenie
výţivného pre maloleté dieťa a úpravu styku rodičov s ním).
Podľa § 238 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu,
ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2
O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil
od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O.s.p. je
dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok
súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe
je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,
alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku
vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p. Podľa ustanovenia
§ 238 ods. 4 O.s.p. ale dovolanie nie je prípustné vo veciach upravených zákonom o rodine
a o zmene a doplnení niektorých zákonov okrem rozsudku o obmedzení alebo pozbavení
rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu, o priznaní rodičovských
práv a povinností maloletému rodičovi dieťaťa, o určení rodičovstva, o zapretí rodičovstva
alebo o osvojení.
Dovolaním otca maloletého je napadnutý rozsudok odvolacieho súdu vo veciach
upravených zákonom o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pričom nejde
o rozsudok o obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení
ich výkonu, o priznaní rodičovských práv a povinností maloletému rodičovi dieťaťa, o určení
rodičovstva, o zapretí rodičovstva alebo o osvojení (§ 238 ods. 4 O.s.p.). Prípustnosť
dovolania otca maloletého dieťaťa preto z tohto ustanovenia nemoţno vyvodiť.
Dovolanie otca maloletého by vzhľadom na vyššie uvedené bolo procesne prípustné,
len ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. O vadu
v zmysle tohto ustanovenia ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci
súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom
konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej
istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie,
e/ nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi
konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom a g/ rozhodoval vylúčený sudca
alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát.
So zreteľom na ustanovenie § 242 ods. 1 O.s.p. dovolací súd bez zreteľa na to, čo bolo
uplatnené v dovolaní, skúmal, či v konaní na súdoch niţších stupňov nedošlo k týmto vadám.
Otec maloletého vady konania vymenované v § 237 písm. a/ aţ e/ O.s.p. nenamietal a ţiadna
z týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Dovolateľ v dovolaní tvrdí, ţe v konaní
došlo k procesnej vade uvedenej v § 237 písm. f/ O.s.p. Robí tak ale neopodstatnene, pretoţe
ním namietaná vada má povahu inej vady, neţ vady uvedenej v tomto ustanovení.
O odňatie moţnosti pred súdom konať v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. ide v prípade
procesného postupu, ktorým súd znemoţnil účastníkovi konania realizáciu procesných
oprávnení (napríklad oprávnenia byť prítomný na pojednávaní, vyjadrovať sa k veci,
navrhovať dôkazy, podať opravný prostriedok alebo vyjadrenie, v stanovenej lehote urobiť
procesný úkon a pod.) priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany
a uplatnenia jeho práv.
O takúto vadu, majúcu znak tzv. zmätočnosti, ale v konaní odvolacieho súdu a v jeho
rozhodnutí nejde. Otec maloletého totiţ vidí vadu podľa § 237 písm. f/ O.s.p. v tom, ţe
odvolací súd odôvodnil svoje rozhodnutie zmätočne, jeho závery sú arbitrárne a v rozpore
s realitou. V odôvodnení svojho dovolania ohľadne tejto ním tvrdenej vady tieţ uviedol:
“Rozsudok odvolacieho súdu je zmätočný, nakoľko jednotlivé závery v ňom prijaté si
navzájom odporujú, jeho odôvodnenie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom
na jednej strane tento súd v odôvodnení tvrdí, ţe vychádza a porovnáva zistenia
prvostupňového súdu, na inom mieste odôvodnenia závery prvostupňového súdu posúdil inak
ako prvostupňový súd a tieto závery potom porovnáva pre účely posúdenia zmeny. Ak tieto
závery premietneme do roviny faktov, ním prijaté závery sú v rozpore s konkrétnou
skutočnosťou.“ Podľa názoru dovolacieho súdu sú je ale odôvodnenie rozsudku odvolacieho
súdu jasné a zrozumiteľné. Pravda, inou je otázka (zodpovedanie ktorej má rozhodujúci
význam pre prípustnosť dovolania v danej veci), či takéto odôvodnenie má aj oporu v konaní
zistených skutočnostiach.
Skutočnosť, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza z neúplného alebo nesprávne
zisteného skutkového stavu veci z dôvodu, ţe súd pri vykonávaní dokazovania nepostupoval
v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku, ţe odvolací súd
pri svojom rozhodovaní vychádzal z iného skutkového základu neţ súd prvého stupňa bez
toho, ţe by postupoval podľa § 213 ods. 3 O.s.p., prípadne chyba odvolacieho súdu
pri skutkových zisteniach (prehliadnutie, nezohľadnenie alebo nedostatočné zohľadnenie
určitých skutočností, ktoré dovolateľ zo svojho pohľadu povaţuje za rozhodujúce), zakladá
(len) tzv. inú vadu (neţ v § 237 O.s.p. uvedenú), ktorá procesná vada konania je síce
relevantný dovolací dôvod v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p., úspešne však môţe byť
uplatnená len v procesne prípustnom dovolaní (porovnaj tieţ uznesenia najvyššieho súdu
sp. zn. 4 Cdo 34/2011, 5 Cdo 149/2010, 6 Cdo 134/2010 a 7 Cdo 36/2011); s výskytom danej
procesnej vady, i keby k nej došlo (dovolací súd vec z tohto aspektu neskúmal), Občiansky
súdny poriadok nespája prípustnosť dovolania.
Vadu konania v zmysle § 237 O.s.p. neboli spôsobilé zaloţiť ani právne závery,
na ktorých zaloţil odvolací súd svoje rozhodnutie. Právne posúdenie veci súdom je
realizáciou jeho rozhodovacej činnosti a nemôţe zakladať dôvod prípustnosti dovolania podľa
§ 237 O.s.p., pretoţe právnym posudzovaním súd nemôţe zaloţiť ţiadnu procesnú vadu, ktorá
je uvedená v tomto ustanovení. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových
zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.
Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo
ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne
posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod, samo osebe ale prípustnosť dovolania
nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 O.s.p. a nespôsobuje zmätočnosť
rozhodnutia). I keby teda tvrdenia dovolateľa boli opodstatnené (dovolací súd ich
z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľom vytýkaná skutočnosť by mala za následok
vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle
ustanovenia § 237 O.s.p. V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)pouţil správny
právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov
vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie bolo
procesne prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo). Keďţe dovolanie ţalobcu
nie je procesne prípustné, nemohol dovolací súd pristúpiť k posúdeniu správnosti právneho
posúdenia veci odvolacím súdom.
Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemoţno vyvodiť z § 238 O.s.p.,
nebola preukázaná existencia otcom maloletého namietanej vady konania v zmysle § 237
písm. f/ O.s.p. a neboli zistené (ani tvrdené) iné vady uvedené v § 237 O.s.p., Najvyšší súd
Slovenskej republiky dovolanie otca maloletého dieťaťa podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení
s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je
tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol.
O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.
v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 8. augusta 2012
JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Mgr. Patrícia Špacírová