Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 183/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-34

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. júna 2013 v senáte

zloženom z predsedu Milana Ľalíka, zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu Petra

Brňáka v konaní o sťažnosti PhDr. J. D., P., zastúpeného advokátom JUDr. M. C., Ž., vo

veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa Slovenskej

republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo PhDr. J. D. podľa a právo

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. PhDr. J. D. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 3 500 € (slovom tritisícpäťstvo

eur) ktoré j e Okresný súd Prešov p o v i n n ý zaplatiť mu do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Prešov j e p o v i n n ý uhradiť PhDr. J. D. trovy právneho zastúpenia v

sume 331,13 € (slovom tristotridsaťjeden eur a trinásť centov) na účet jeho advokáta JUDr.

M. C. do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. januára

2013 doručená sťažnosť PhDr. J. D., P. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom

JUDr. M. C., Ž., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom

pod sp. zn. .

Zo sťažnosti vyplýva:

«Dňa 26. 8. 2005 bola na Okresný súd... doručená obžaloba prokurátora Vojenskej

obvodnej prokuratúry Banská Bystrica sp. zn. č. OPv 442/03-751 zo dňa 24. 8. 2005, ktorej

bola pridelená sp. zn. . Spis bol pridelený sudcovi JUDr. V., ktorý vzniesol

námietku osobnej zaujatosti a z konania sa žiadal vylúčiť...

Dňa 3. 11. 2005 na neverejnom zasadnutí Krajského súdu Prešov, sp. zn.

senát... uznesením zo dňa 3. 11. 2005 uznal námietku zaujatosti sudcu JUDr. V.

ako dôvodnú.

Dňa 5. 12. 2005 bol spis pridelený sudcovi JUDr. T., ktorý vzniesol námietku

osobnej zaujatosti a z konania sa žiadal vylúčiť.

Dňa 30. 1. 2006 na neverejnom zasadnutí Krajského súdu Prešov, sp. zn.

senát... uznesením zo dňa 30. 1. 2006 neuznal námietku zaujatosti sudcu JUDr. T. ako

dôvodnú.

Dňa 1. 2. 2010 bol spis pridelený sudcovi Mgr. M. P., ktorý vytýčil v predmetnej veci

hlavné pojednávanie na dni 16. a 17. 2. 2012...

Dňa 19. 1. 2012 bola obžalovanému... D. doručená obžaloba a predvolanie

na hlavné pojednávanie.

Dňa 25. 1. 2012 obžalovaný... D. vzniesol námietku osobnej zaujatosti k osobe sudcu

Mgr. M. P., v ktorej poukázal na prieťahy a viacročnú nečinnosť zákonného sudcu, ktorá

má za následok už aj samotné premlčanie trestného stíhania obžalovaných...

V trestnej veci... bolo prvé hlavné pojednávanie dňa 16. 2. 2012. Po šesť a pol ročnej

nečinnosti zákonného sudcu išlo o prvý úkon smerujúci k stíhaniu páchateľov od podania

obžaloby na Okresný súd v Prešove dňa 26. 8. 2005. Na pojednávaní samosudca rozhodol

uznesením o námietke zaujatosti obžalovaného a pojednávanie odročil. Proti uzneseniu...

obžalovaný... D. podal sťažnosť...

Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. zo dňa 5. 6. 2012... Zrušil

uznesenie Okresného súdu v Prešove sp. zn. -991 zo dňa 16. 2. 2012 v plnom

rozsahu a prikázal mu konať a na novo rozhodnúť...

Samosudca Okresného súdu v Prešove uznesením sp. zn. -1057 zo dňa

21. 8. 2012 rozhodol o tom, že sudca Mgr. M. P. je vylúčený z vykonávania úkonov v

predmetnom konaní...

Okresný súd Prešov v uznesení sp. zn. -991 zo dňa 16. 2. 2012

konštatoval, že: „... trestná vec by mala byť premlčaná v zmysle

( v znení neskorších predpisov), avšak súd je toho názoru, že

premlčanie bolo prerušené tým, že táto trestná vec bola pridelená inému sudcovi, keďže

dovtedy zákonný sudca odišiel na iný súd, preto potom v tejto trestnej veci holo určené

hlavné pojednávanie, resp. bolo rozhodnuté o námietke.“...

Krajský súd Prešov v uznesení sp. zn. z 5 . júna 2012 konštatoval, že:

„Pokiaľ ide o premlčanie trestného stíhania, jeho posúdenie presahuje rámec rozhodovania

o sťažnosti proti uzneseniu o nevylúčení sudcu a krajský súd nie je v tomto konaní

oprávnený túto otázku akýmikoľvek závažným spôsobom riešiť.“

Napriek vyššie uvedeným skutočnostiam obžalovaný... D... 16. 10. 2012 adresoval

Okresnému súdu v Prešove samostatné podanie s titulom „Vznesenie námietky premlčania

trestného stíhania“, v ktorom opakovane mimo iného poukázal na prieťahy a nečinnosť

zákonného sudcu v predmetnej veci, ktorých následkom je aj premlčanie trestného stíhania.

V období medzi 26. 8. 2005 po 16. 2. 2012 neboli vykonané žiadne úkony smerujúce

k trestnému stíhaniu páchateľa...

S odvolaním sa na ustanovenie (platného do 31. 12.

2005), resp. s poukázaním na konkrétne okolnosti daného

prípadu obžalovaný... D... 16. októbra 2012 opakovane adresoval Okresnému súdu

v Prešove podanie s titulom „Vznesenie námietky premlčania trestného stíhania –

predloženie“. O veci nie je doposiaľ rozhodnuté...

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je plne preukázané, že v danom prípade

došlo k porušeniu občianskych práv obžalovaného PhDr. J. D. zákonným sudcom a to jeho

ignorovaním, resp. nevenovaním pozornosti zodpovedajúcej jeho povinnostiam, ktorých

výsledkom je viac ako šesť a pol ročná nečinnosť a prieťahy v trestnom konaní vedenom na

Okresnom súde v Prešove, sp. zn. . Preukázateľné dlhoročné prieťahy v

trestnom konaní preukazujú, že zákonný sudca predmetnému prípadu nevenoval pozornosť

zodpovedajúcu jeho povinnostiam.

Pasivita samosudcu v trestnom konaní sťažovateľovi spôsobila dlhoročné

profesionálne, osobné, rodinné, ale aj spoločenské problém. Od začiatku PhDr. J. D.

konanie kladené mu za vinu odmietal a veril v rýchle a spravodlivé rozhodnutie veci na

súde. Poškodený v predmetnom trestnom konaní Ing. A. D. vo svojej sťažnosti proti

uzneseniu Okresného súdu v Prešove sp. zn. -1057 zo dňa 21. 8. 2012 vrhá na

osobu sťažovateľa v súvislosti s prieťahmi v konaní podozrenie z ovplyvňovania zákonného

sudcu, aby rozhodol v jeho prospech, čo považujeme za ďalší zo série atakov na osobu

sťažovateľa, ktorý ho značne uráža...

Nečinnosť súdu v tomto konaní sťažovateľa obmedzuje v ďalšom profesnom

a spoločenskom uplatnení, nakoľko verí v svoju nevinu a z titulu nedôvodných prieťahov

a nečinnosti súdu sa na neho dlhodobo hľadí ako na obžalovaného. Tento fakt

ho znevýhodňuje aj v súdnych konaniach na ochranu osobnosti v spojitosti s negatívnou

medializáciou jeho osoby v spojení aj s predmetným trestným konaním (pozn. – konania sú

konkretizované vyššie v texte). Ako živiteľ rodiny má v súvislosti s predmetným trestným

stíhaním sprevádzaným minimálne šesť a pol ročnými prieťahmi a nečinnosťou

na príslušnom súde problém plnohodnotne sa uplatniť na trhu práce. Jeho dlhodobé trestné

stíhanie je mu okolím „vyhadzované“ na oči pri rôznych spoločenských, rodinných

a v minulosti aj pri profesných stretnutiach a príležitostiach. Takýto spôsob života

sťažovateľa znamená pre neho a jeho najbližšiu rodinu dlhodobé poníženie. Negatívne sa

premieta do jeho zdravotného stavu a zdravotného stavu jeho manželky Mgr. O. D.

Psychicky „deptá“ hlavne jeho najmladšieho syna N. D., ktorý musí častokrát čeliť

nežiaducim útokom okolia na adresu jeho otca „kriminálnika“. Bývalí kolegovia

sťažovateľa, ale aj iní policajti, ktorí ho poznajú jeho osobu v tejto súvislosti plne negujú,

pričom je sťažovateľ presvedčený, že včasné a spravodlivé rozhodnutie v predmetnej

trestnej veci by tento stav zjavne zmenilo pozitívnym smerom v jeho prospech.

Sťažovateľovi bolo ubraté právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti

a dobrej povesti v zmysle ods. (1) a (2) a ods. (1) a (2) SR.

Z dôvodov vymanenia sa z tohoto neznesiteľného stavu, požadujeme odškodnenie

formou finančného zadosťučinenia vo výške 10.000 EUR (slovom desať tisíc EUR) tak ako

to uvádzame v záverečnom návrhu. Vzhľadom vyššie uvádzané dôvody atakov osoby

sťažovateľa si myslíme, že výška finančného zadosťučinenia je vzhľadom na jeho postavenie

primeraná.

Všetky možnosti zjednania nápravy sťažovateľ vyčerpal, prieťahy v konaní už

spôsobili nenapraviteľné nevýhody, a preto žiadame súd, aby sa sťažnosťou zaoberal.»

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„1. Základné právo PhDr. J. D. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prerokovanie veci súdom v

primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. ,

porušené bolo.

2. Okresnému súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. prikazuje

konať bez zbytočných prieťahov.

3. PhDr. J. D. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 10 000 EUR, ktoré je

Okresný súd v Prešove povinný vyplatiť do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd v Prešove je povinný nahradiť PhDr. J. D. trovy konania vo výške

331,13 € na účet jeho právneho zástupcu do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Ústavný súd sťažnosť sťažovateľa prijal na ďalšie konanie uznesením

č. k. -18 z 27. marca 2013.

Na výzvu ústavného súdu sa k veci vyjadrila predsedníčka okresného súdu listom

sp. zn. , z 30. apríla 2013, v ktorom okrem iného uviedla:

„Vzhľadom na skutočnosť, že JUDr. B. T., ktorému bola vec dňa 05. 12. 2005 pridelená, už

na tunajšom súde nepracuje, nevieme sa vyjadriť k dôvodom, ktoré spôsobili namietanú

dĺžku konania v čase, kedy mal spis pridelený. Po preložení JUDr. T. na iný súd, bola vec

dňa 06. 10. 2009 pridelená do senátu Mgr. M. P.

Sťažnosť na prieťahy v konaní je čiastočne dôvodná, a to vo vzťahu k nekonaniu

zákonného sudcu Mgr. P. od doby pridelenia spisu dňa 06. 10. 2009 do momentu vytýčenia

hlavného pojednávania, ktoré bolo vytýčené dňa 22. 12. 2011 na deň 16. 02. 2012. Od

uvedenej doby však sudca Mgr. P. konal vo veci plynulo a bez subjektívnych prieťahov.

Hlavné pojednávanie dňa 16. 02. 2012 bolo odročené na deň 03. 05. 2012. Súčasne

sudca rozhodol uznesením zo dňa 16. 02. 2012 o námietke zaujatosti obž. D. voči svojej

osobe. O sťažnosti obžalovaného proti tomuto uzneseniu Krajský súd v Prešove rozhodol

dňa 15. 06. 2012 tak, že napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu na opätovné

rozhodnutie. Rozhodnutie krajského súdu spoločne so spisom bolo tunajšiemu súdu

doručené dňa 19. 06. 2012.

Vzhľadom na cit. rozhodnutie krajského súdu vydal sudca Mgr. P. dňa 21. 08. 2012

uznesenie, ktorým konštatoval, že je vylúčený z konania v tejto trestnej veci. Toto uznesenie

doručil prokuratúre, obhajcovi obž. D. a obž. D. Pretože žiadna zo strán nepodala vo veci

sťažnosť, bola na uznesení vyznačená právoplatnosť dňa 29. 09. 2012 a spis bol dňa 08. 10.

2012 elektronickou podateľňou náhodným výberom pridelený do senátu JUDr. M. Č. Tento

sudca dňa 10. 10. 2012 oznámil svoju zaujatosť v tejto trestnej veci a spis predložil dňa 15.

10. 2012 na rozhodnutie krajskému súdu. Krajský súd v Prešove prípisom zo dňa 23. 10.

2012 vrátil vec tunajšiemu súdu bez rozhodnutia, nakoľko uznesenie zo dňa 21. 08. 2012, č.

k. -1064 nebolo doručené poškodeným a nemohlo tak nadobudnúť právoplatnosť.

Z uvedeného dôvodu bol spis dňa 30. 10. 2012 opätovne pridelený do senátu Mgr. P. na

splnenie pokynu krajského súdu.

Po doručení uznesenia poškodeným podal Ing. D. proti doručenému uzneseniu dňa

14. 11. 2012 sťažnosť, ktorú krajský súd uznesením zo dňa 13. 02. 2013 zamietol. Uvedené

uznesenie bolo tunajšiemu súdu spoločne so spisom doručené dňa 04. 03. 2013.

Z uvedeného dôvodu bol spis dňa 05. 03. 2013 opätovne pridelený do senátu JUDr. M. Č.

Na základe žiadosti Ústavného súdu SR bol spis dňa 12. 03. 2013 zaslaný tomuto súdu,

odkiaľ bol vrátený dňa 15. 04. 2013.“

Ústavný súd upustil so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) od ústneho pojednávania v danej veci,

pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami, ako aj s obsahom súdneho spisu dospel

k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. dochádza k porušovaniu základného práva

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci

v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť

(napr. , ).

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa a práva podľa dohovoru vychádza zo svojej

ustálenej judikatúry, v zmysle ktorej uvedené základné práva sa chránia aj v prípade

konania pred orgánmi činnými v trestnom konaní po začatí trestného stíhania

(napr. , , ).

Podľa judikatúry ESĽP má obvinený právo na to, aby o jeho trestnom obvinení bolo

rozhodnuté v primeranej lehote. Toto právo je integrálnou súčasťou práva na spravodlivý

proces. Podmieňuje priamo spravodlivý charakter konania tým, že zabraňuje strate dôkazov

alebo oslabeniu ich dôkaznej hodnoty. Bráni tiež tomu, aby obvinený bol príliš dlho

vystavený zásahom do svojich práv a slobôd a neistote o svojom osude (rozsudok ESĽP

vo veci Wemhoff v. Nemecko z 27. júna 1968).

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa , ako aj práva podľa dohovoru vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „odstránenie stavu právnej neistoty

je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

(), pričom k naplneniu práva na súdnu ochranu v rozhodovaní o veci samej

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu (, ) alebo

iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako

právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. , ).

Pri posudzovaní, či vo veci došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu

základného práva podľa a práva podľa dohovoru, ústavný

súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (, ) zohľadňuje tri

základné kritériá, ktorými sú povaha konania, teda právna a faktická zložitosť veci, o ktorej

súd rozhoduje, správanie účastníka konania a spôsob, akým súd vo veci postupoval.

Pokiaľ ide o primeranosť lehoty, v ktorej má byť vec obvineného prejednaná, je

pojem primeraná lehota relatívny. Neexistuje žiadna absolútne stanovená doba, prekročenie

ktorej by bolo automaticky kvalifikované ako doba neprimeraná. Primeranosť doby konania

sa posudzuje podľa konkrétnych okolností prípadu (napr. rozsudok ESĽP vo veci König

v. Nemecko z 28. júna 1978).

Čas na konanie bez zbytočných prieťahov spravidla nemožno vyjadriť numericky.

Obvykle neexistuje časová hranica, uplynutím ktorej postup súdu môže mať povahu

prieťahov v konaní (napr. ).

Povahou konania treba rozumieť nielen jeho zložitosť alebo naopak jednoduchosť

na jednej strane, ale aj jeho význam pre obvineného na strane druhej.

Pokiaľ ide o význam veci pre sťažovateľa, vo všeobecnosti platí, že doba trestného

konania sa posudzuje prísnejšie ako doba konania v občianskoprávnych veciach,

a to vzhľadom na dôsledky trestného konania pre obvineného [obmedzenie práv a slobôd,

vplyv na povesť, postavenie v zamestnaní a pod. (napr. rozsudok ESĽP vo veci Bagetta

v. Taliansko z 25. júna 1987)].

Čo sa týka kritéria „zložitosť veci“, ústavný súd po oboznámení sa s vyjadreniami

účastníkov a najmä s obsahom vyžiadaného spisu okresného súdu konštatuje, že vec ani

zo skutkového, ani z právneho hľadiska nevykazuje črty mimoriadnej zložitosti.

Na zložitosť veci nepoukázala ani predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení

ku sťažnosti sp. zn. , z 30. apríla 2013.

Pokiaľ ide o „správanie sťažovateľa“ v preskúmavanej veci, ústavný súd konštatuje,

že sťažovateľ nemá podiel na spomalení priebehu napadnutého konania.

Napokon ústavný súd hodnotil aj samotný postup okresného súdu v napadnutom

konaní. Ústavný súd si vyžiadal spis okresného súdu sp. zn. , z ktorého zistil,

že okresný súd svojou nečinnosťou a nesústredenou činnosťou spôsobil neúmerné

predĺženie konania, ktoré stále nie je ukončené.

Konanie na okresnom súde začalo podaním obžaloby doručenej 26. augusta 2005.

Vzhľadom na skutočnosť, že vec sa už 8 rokov nachádza na okresnom súde bez meritórneho

rozhodnutia, ústavný súd nepovažoval za potrebné uviesť celú chronológiu konania

na okresnom súde, iba poukázať na obdobie dlhodobej bezdôvodnej nečinnosti, ktorá sa

v postupe okresného súdu vyskytla, a tiež na nesústredenú činnosť okresného súdu, ktorá

tiež viedla k zbytočným prieťahom v konaní. Od rozhodnutia Krajského súdu v Prešove

(ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 30. januára 2006, že zákonný sudca JUDr.

T. nie je vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania, okresný súd nevykonal 6 rokov

žiadny úkon až do 22. decembra 2011, keď bol nariadený termín hlavného pojednávania na

16. – 17. február 2012. Okresný súd uznesením sp. zn. z 21. augusta 2012

rozhodol, že JUDr. P. je vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania (ďalej len

„uznesenie okresného súdu“). Vec bola 8. októbra 2012 pridelená JUDr. Č. Až pri

posudzovaní zaujatosti, ktorú oznámil JUDr. Č., krajský súd zistil, že uznesenie okresného

súdu nie je právoplatné, keďže nebolo doručené poškodeným, a teda JUDr. P. je stále

zákonným sudcom. Krajský súd vrátil spis okresnému súdu 29. októbra 2012, následne bolo

uznesenie okresného súdu doručené poškodeným. Ing. D. ako poškodený podal 14.

novembra 2012 proti uzneseniu okresného súdu sťažnosť, o ktorej rozhodol krajský súd

uznesením z 13. februára 2013 tak, že sťažnosť poškodeného zamietol. V dôsledku

nesústredenej činnosti okresného súdu tak došlo k ďalším zbytočným prieťahom v konaní.

Základné právo podľa , ako aj právo podľa dohovoru

sa realizuje takým konaním všeobecných súdov, ktoré plynulo smeruje k odstráneniu

právnej neistoty osoby, ktorá sa obrátila na súd v konkrétnej veci (napr. ).

Z ústavnoprávneho hľadiska treba napokon zdôrazniť, že vzhľadom na okolnosti

daného prípadu je neakceptovateľné, aby sa v trestnej veci uskutočnilo na súde prvého

stupňa za takmer 8 rokov iba jedno hlavné pojednávanie.

S poukazom na uvedené, hodnotiac doterajší priebeh napadnutého konania, ústavný

súd dospel k záveru, že v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. bolo

porušené základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

, ako aj právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru.

IV.

Sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd okrem vyslovenia porušenia svojho základného

práva podľa a práva podľa dohovoru uložil okresnému súdu

konať vo veci vedenej pod sp. zn. bez zbytočných prieťahov. Domáhal sa tiež

priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume 10 000 €.

Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol, že došlo k porušeniu základného práva

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, prikázal

okresnému súdu v zmysle , aby v označenej

trestnej veci konal bez zbytočných prieťahov.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Z ustanovenia vyplýva, že ústavný súd môže

priznať tomu, koho právo alebo slobody sa porušili, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa odseku 5 citovaného zákonného ustanovenia ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Pri určení sumy primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal

zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj ESĽP, ktorý spravodlivé finančné

zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Hoci ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v označenom súdnom konaní konal

bez zbytočných prieťahov, vychádzal z názoru, že porušenie základného práva sťažovateľa

podľa a práva podľa dohovoru nemožno účinne odstrániť len

uplatnením tejto právomoci najmä s prihliadnutím na to, že právna neistota sťažovateľa

nebola okresným súdom odstránená ani po viac ako 7 rokoch od začatia konania

na okresnom súde. Ústavný súd najmä s ohľadom na túto skutočnosť priznal sťažovateľovi

primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 500 €.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom v sume 331,13 €.

Podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov (ďalej len „vyhláška“) si mohol sťažovateľ uplatniť úhradu trov konania v sume

331,15 €, a to za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie

sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky po 130,17 €

a režijný paušál 2 x 7,81 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky), t. j. 275,96 €, zvýšenú o 20 % DPH

v sume 55,19 €, keďže advokát sťažovateľa je platiteľom DPH. Spolu by tak patrila

sťažovateľovi úhrada trov právneho zastúpenia v sume 331,15 €. Vzhľadom na to, že

advokát sťažovateľa si uplatnil úhradu trov konania iba v sume 331,13 €, ústavný súd mu

priznal iba túto sumu.

Priznanú úhradu trov právneho konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet

právneho zástupcu sťažovateľa ( v spojení s

).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, je potrebné pod „právoplatnosťou nálezu“ uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. júna 2013