Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 248/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-34

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. augusta 2013 v senáte

zloženom z predsedu Jána Lubyho a zo sudcov Petra Brňáka a Marianny Mochnáčovej

v konaní o sťažnosti W. M., K., zastúpeného advokátkou JUDr. E. Ľ., B., ktorou namietal

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. , takto

rozhodol:

1. Okresný súd Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š i l

základné právo W. M. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48

ods. 2 a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej

lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. W. M. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovom tisícpäťsto

eur), ktoré j e Okresný súd Košice II p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

3. W. M. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 489,06 € (slovom

štyristoosemdesiatdeväť eur a šesť centov), ktorú j e Okresný súd Košice II p o v i n n ý

vyplatiť na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. E. Ľ., B., do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -11 z 24. apríla 2013 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť W. M. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namietal porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(ďalej len „“) a práva na prejednanie svojej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

vidí sťažovateľ v takto opísanom skutkovom stave: „1. Návrhom

na začatie konania podaným na okresnom súde 28. 4. 2006, neskôr viackrát zmeneným,

sa žalobcovia domáhajú voči sťažovateľovi, ako jednému z viacerých žalovaných, určenia

vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré tento nadobudol po ich verejnej dražbe 13. 4.

2006.

2. Vec bola okresným súdom už dvakrát meritórne rozhodnutá, ale odvolací súd

ostatným uznesením z 12. 3. 2012, sp. zn. , rozsudok súdu prvého stupňa zrušil

a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

3. Okresný súd nám až 6. 11. 2012 doručil predvolanie na pojednávanie 10. 1. 2013;

z uvedeného vyplýva, že vec ešte nie je právoplatne skončená, hoci od podania návrhu

na súd uplynula doba takmer 7 rokov...

Sťažovateľ na odstránenie označených prieťahov, ktorými trpí konanie od samotného

začiatku, podal predsedovi súdu 14. 9. 2010 sťažnosť: predseda v reakcii zo 17. 9. 2010

konštatoval iba procesný priebeh konania so záverom, že konajúca sudkyňa bola

so sťažnosťou oboznámená.“

3. Na základe uvedeného sťažovateľ ústavnému súdu navrhuje, aby vo veci vydal

tento nález:

„1. Základné právo W. M. podľa a Dohovoru,

nečinnosťou OS Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. , porušené bolo.

2. Okresnému súdu prikazuje v uvedenej veci konať bez prieťahov.

3. W. M. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 6000 EUR, ktorú sumu mu zaplatí

Okresný súd Košice II do 2 mesiacov.

4. OS Košice II je povinný uhradiť W. M. trovy právneho zastúpenia...“

4. Svoju žiadosť o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia sťažovateľ

odôvodnil s poukázaním na „... stav beznádeje, neistoty, nespravodlivosti...“.

5. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci podaním z 15. mája 2013 písomne

vyjadril okresný súd (sp. zn. ) a k jeho vyjadreniu zaujala stanovisko

právna zástupkyňa sťažovateľa.

5.1 Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedol chronológiu úkonov, ktoré

vykonal okresný súd vo veci. K prieťahom vo veci vedenej pod sp. zn.

sa vyjadril takto: „... súd v danom konaní vykonával úkony a vytyčoval pojednávania,

pričom vo veci i dvakrát meritórne rozhodol v primeraných časových úsekoch, pričom

nebolo zaznamenané žiadne obdobie dlhodobejšej nečinnosti prvostupňového súdu. Dĺžka

predmetného konania bola ovplyvnená predovšetkým tou skutočnosťou, že žalobcovia

zmenili petit žaloby, ale i procesnou prekážkou, keď došlo k úmrtiu žalobcu v 1. rade a bolo

potrebné zistiť jeho právnych nástupcov a ich aktuálny pobyt. V dôsledku podaných

odvolaní sa spis opakovane, a to celkom až štyrikrát (17. 10. 2006 – 26. 1. 2007, 30. 3.

2007 – 6. 11. 2007, 1. 7. 2008 – 23. 3. 2009 a 28. 3. 2011 – 17. 5. 2012) nachádzal na

odvolacom Krajskom súde v Košiciach, pričom tieto časové úseky... dĺžku predmetného

konania výrazne ovplyvnili (spolu 2 roky a 9 mesiacov).

Zároveň dávam do pozornosti ústavného súdu, že sťažovateľ nebol účastníkom

daného konania od podania žaloby a stal sa ním až po nadobudnutí právoplatnosti

uznesenia o jeho vstupe do konania po odmietnutí jeho odvolania proti uvedenému

uzneseniu odvolacím súdom. Práve skutočnosť, že sa spis v období od 30. 3. 2007 do 6. 11.

2007 nachádzal na odvolacom súde, spôsobil sám sťažovateľ...“

5.2 Sťažovateľ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne k vyjadreniu okresného

súdu uviedol: „... neobstojí obrana predsedu, že v dôsledku podaným odvolaní zo strany

účastníkov, vec bola štyrikrát na odvolacom súde, takže tieto úseky súdneho konania

by nemali ísť na vrub okresného súdu.

Opak je však pravdou, lebo nesústredené konanie, v ktorom si okresný súd neobjasnil

ihneď na začiatku konania predmet sporu, či nerešpektovanie platného práva (hmotného

i procesného), má vždy za následok, okrem iného, aj porušenie práva v jeho časovej

dimenzii, lebo doba, o ktorú sa predlžuje súdne konanie v dôsledku prejednania

nevyhnutného odvolania, po kasačnom zásahu krajského súdu, je dobou zakladajúcou

zbytočné prieťahy v súdnom konaní, pričítateľné iba okresnému súdu. Ak by totiž rozhodol

zákonne a spravodlivo, odvolací súd by nevydal zrušujúce rozhodnutie, ale potvrdzujúce,

či zmeňujúce, ale končiace spor...“

6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich

vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať

ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia práva podľa označených článkov

a dohovoru. Prerokovanie sťažnosti na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu

predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou základného práva – ústavný súd nepovažuje

ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných

pre meritórne rozhodnutie veci (napr. , ).

II.

7. Ústavný súd z obsahu sťažnosti, k nej pripojených písomností a zo spisu

okresného súdu sp. zn. zistil, že v predmetnej veci sa od roku 2006 vedie

konanie o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy a určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti,

ktorého jedným z účastníkov (na strane žalovaných) je tiež sťažovateľ. Toto konanie nie je

doteraz právoplatne skončené.

8. Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa

ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa

odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo

slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto

práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Podľa ústavný súd môže

svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1

boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

9. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho

záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

10. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ

ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv

nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (, , ).

11. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu

právnej neistoty dochádza spravidla až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného

štátneho orgánu. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá

povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne

realizovalo (, ). Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto

zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej

neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto

povinnosť súdu a sudcu vychádza z (ďalej len „OSP“),

ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak,

aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa ktorého len

čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola

čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Sudca je podľa povinný robiť

vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie

dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplýva z až 4 , podľa

ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť.

Ak sa pojednávanie odročuje, predseda senátu spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať

nové pojednávanie.

12. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade

bolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručené v a právo zaručené v dohovoru, sa skúma vždy

s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch

základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu ().

V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)

v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (, ,

, ). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom

prípade.

13. Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že predmetom napadnutého konania bolo

posúdenie návrhu na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy a určenie vlastníckeho práva

k nehnuteľnosti, v ktorom všeobecný súd má povinnosť organizovať svoj procesný postup

tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná a skončená ( a )

a aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň osoba obrátila

so žiadosťou o rozhodnutie (napr. , , ).

14. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd bral do úvahy aj v predmetnom

prípade skutkový stav veci a platnú právnu úpravu (, a iné)

relevantnú na rozhodnutie. Po právnej stránke ide o štandardnú občianskoprávnu vec

patriacu do rozhodovacej agendy všeobecného súdnictva.

15. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa

v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil právne významné okolnosti, na základe ktorých

by osoba sťažovateľa mimo procesného rámca participovala na zistených prieťahoch

v konaní pred okresným súdom.

16. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci,

pričom to, či došlo k zbytočným prieťahom v konaní, posudzoval ako celok s prihliadnutím

na všetky okolnosti prípadu vrátane významu predmetného konania pre jeho účastníkov.

Pokiaľ ide o postup okresného súdu, ústavný súd vychádzal nielen z hľadiska sťažovateľom

namietaného obdobia zbytočných prieťahov, ale aj z hľadiska celkového priebehu

posudzovaného konania. V tomto ohľade zistil, že súdne konanie sa pred okresným súdom

začalo podaním žaloby 28. apríla 2006 a doteraz nie je právoplatne skončené. Aj keď

okresný súd do času rozhodovania ústavného súdu už trikrát rozhodol, tieto rozhodnutia boli

dvakrát odvolacím súdom zrušené. Ústavný súd sa priklonil k názoru sťažovateľa,

že k zbytočným prieťahom v konaní došlo, a to napriek tomu, že okresný súd vykonával

úkony (rozhodol o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, rozhodoval o pripustení

zmeny žalobného petitu, nariaďoval súdne pojednávania, vykonával úkony spojené

s prerokovaním veci, zabezpečoval listinné dôkazy...). Jeho konanie bolo nekoncentrované

a neefektívne. Svedčí o tom napr. skutočnosť, že (i) 3. mája 2006 po odstúpení spisu

z dôvodu miestnej príslušnosti Okresnému súdu Bratislava I Najvyšší súd Slovenskej

republiky rozhodol, že miestne príslušným súdom je okresný súd a spis mu bol vrátený

22. septembra 2006, (ii) aj keď v merite veci rozhodol 10. apríla 2008, 12. mája 2008 musel

okresný súd vydať opravné uznesenie k dôvodom pôvodného rozsudku, (iii) aj keď v merite

veci rozhodol 10. januára 2013, 4. apríla 2013 musel rozhodnúť doplňujúcim rozsudkom.

17. Ústavný súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že aj keď okresný súd rozhodol

vo veci rozsudkom 10. apríla 2008, podané odvolanie sťažovateľom bolo z vecného

hľadiska dôvodné, keď Krajský súd v Košiciach zrušil toto rozhodnutie. Okresný súd vec

nesprávne právne posúdil a objektívne vzaté možno túto skutočnosť pripísať na ujmu

neefektívneho správania okresného súdu. Obdobne, aj keď okresný súd rozhodol vo veci

rozsudkom 18. novembra 2010, podané odvolanie bolo z vecného hľadiska dôvodné.

Vychádzajúc z dôvodov uvedených krajským súdom v zrušujúcom uznesení z 12. marca

2012, že napadnuté rozhodnutie nemožno preskúmať, aj túto skutočnosť možno rovnako

pripísať na ujmu neefektívneho správania okresného súdu.

18. Z vykonaných úkonov súdu vyplýva, že okresný súd vo veci sťažovateľa nekonal

koncentrovane a bez zbytočných prieťahov. Vzhľadom na uvedené nepovažoval ústavný

súd za potrebné poukazovať na jednotlivé obdobia nečinnosti okresného súdu, pretože

celková doba viac ako 6 rokov (od kedy je sťažovateľ účastníkom konania), počas ktorej

vec sťažovateľa nie je právoplatne skončená, sama osebe osvedčuje dôvodnosť podanej

sťažnosti. Ústavný súd vo svojej predchádzajúcej judikatúre poukázal na to, že nielen

nečinnosť, ale aj nesprávna a neefektívna činnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu)

môže zapríčiniť porušenie zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov, a to vtedy, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej

neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán,

aby o jeho veci rozhodol (obdobie napr. , ).

19. Ústavný súd vzhľadom na všetky uvedené dôvody vyslovil porušenie základného

práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v a práva zaručeného v dohovoru, tak ako to je uvedené

vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

20. O príkaze pre porušovateľa konať vo veci bez zbytočných prieťahov ústavný súd

v danom procesnom štádiu konania nerozhodol, a to vzhľadom na úpravu petitu

sťažovateľom v rámci jeho vyjadrenia zo 14. júna 2013 a na skutočnosť, že v súčasnosti

sa vec nachádza na odvolacom súde v dôsledku podaného odvolania.

21. Ústavný súd môže priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili,

aj primerané finančné zadosťučinenie ( , zákona o ústavnom

súde). Sťažovateľ žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 6 000 €

z dôvodov uvedených v bode 4 odôvodnenia tohto nálezu. Vzhľadom na okolnosti danej

veci (najmä na jej predmet a význam pre účastníka konania) ústavný súd dospel k názoru,

že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa ( dohovoru) nie je dostatočným

zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať

mu aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia ,

ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia

práv sťažovateľa (pozri body 15, 16 a nasl.), skutočnosť, že všeobecné súdy opakovane

meritórne i procesne vo veci rozhodovali (teda neboli celkom zjavne nečinné),

ako aj na predmet konania považuje za primerané v sume 1 500 €. Z uvedených dôvodov

ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2.

22. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Sťažovateľovi,

ktorý bol vo veci namietaných porušení svojich práv úspešný, vznikli trovy konania

z dôvodu jeho právneho zastúpenia advokátkou. Advokátka vykonala 3 úkony právnych

služieb, a to prevzatie a prípravu zastupovania, spísanie a podanie sťažnosti 13. decembra

2012 a zaujatie písomného stanoviska zo 14. júna 2013 k vyjadreniu okresného súdu.

Odmena za jeden úkon právnych služieb v zmysle § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“)

je 1/6 z výpočtového základu. Za jeden právny úkon (celkovo 2 úkony) vykonaný v roku

2012 patrí advokátke odmena z výpočtového základu 763 €, t. j. 127,16 €, a režijný paušál

7,63 € (127,16 € + 7,63 €), teda spolu = 134,79 €. Za jeden právny úkon vykonaný v roku

2013 patrí advokátke odmena z výpočtového základu 781 €, t. j. 130,16 €, a režijný paušál

7,81 € (130,16 € + 7,81 €), teda spolu = 137,97 €. Odmena za právne zastúpenie

pred ústavným súdom (celkovo 3 úkony právnych služieb a 3 x paušálna náhrada)

predstavuje sumu 407,55 €, plus 20 % DPH (advokátka je platcom dane z pridanej

hodnoty), teda celkovo 489,06 €, ktorú je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej

zástupkyne sťažovateľa ( v spojení s ) v lehote

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu ( ).

23. Ústavný súd nevyhovel v súlade s a zákona

o ústavnom súde časti sťažnosti, v ktorej sťažovateľ žiadal priznať finančné zadosťučinenie

nad ústavným súdom priznanú sumu. Z uvedených dôvodov ústavný súd v tejto časti

rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

24. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. augusta 2013