Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 697/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-36

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. februára 2016

v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Lajosa Mészárosa

a Ladislava Orosza prerokoval sťažnosť

, zastúpených advokátom

JUDr. Jozefom Urbánkom, Mlynárska 19, Košice, vo veci namietaného porušenia ich

základného práva na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. , za účasti

Okresného súdu Košice II, a takto

rozhodol:

1. Základné právo , a na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom

pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Košice II p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € (slovom

tritisíc eur) a a p r i z n á v a finančné zadosťučinenie

v sume po 1 500 € (slovom tisícpäťsto eur), ktoré im j e Okresný súd Košice II p o v i n n ý

vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Košice II j e p o v i n n ý uhradiť ,

a trovy konania v sume 469,86 € (slovom štyristošesťdesiatdeväť eur

a osemdesiatšesť centov) na účet ich právneho zástupcu JUDr. Jozefa Urbánka, Mlynárska

19, Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. októbra 2015

doručená sťažnosť

(spolu ďalej len „sťažovatelia“; v texte

sťažnosti aj „sťažovateľka v 1. rade“, „sťažovateľ v 2. rade“, „sťažovateľ v 3. rade“),

zastúpených advokátom JUDr. Jozefom Urbánkom, Mlynárska 19, Košice, vo veci

namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva na

prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. o návrhu

na začatie konania o určenie neplatnosti dražby.

Sťažovatelia v sťažnosti okrem iného uvádzajú:

„Sťažovateľka v 1. rade spolu so svojím už nebohým manželom

podala dňa 28. 4. 2006 na Okresný súd Košice II návrh na začatie konania o určenie

neplatnosti dražby.

Toto konanie sa vedie na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. .

Dňa 15. 4. 2008 manžel sťažovateľky v 1. rade zomrel a do predmetného konania

vstúpili sťažovatelia v 2. a 3. rade ako nástupcovia (synovia) zomrelého.

Sťažovatelia v 1. až 3. rade nepovažujú za potrebné podrobne opisovať priebeh

predmetného konania, pretože ústavný súd je s ním dôkladne oboznámený v dôsledku toho,

2

že sa zaoberal sťažnosťou, ktorú podal iný účastník predmetného konania vedeného

na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. , a to odporca v 5. rade

.

Ústavný súd SR na základe sťažnosti odporcu v 5. rade rozhodol

nálezom sp. zn. zo dňa 7. 8. 2013 tak, že Okresný súd Košice II v konaní

vedenom pod sp. zn porušil základné právo tohto účastníka na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov zaručené v a právo

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd a priznal mu primerané zadosťučinenie

v sume 1 500 €...

Predmetná vec predstavuje štandardnú agendu všeobecných súdov, čo konštatoval aj

ústavný súd v náleze sp. zn. zo dňa 7. 8. 2013.

Podľa názoru sťažovateľov v 1. až 3. rade, z doposiaľ uvedených skutočností...

nepochybne vyplýva, že v konaní vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp. zn.

, ktorého účastníkmi sú aj sťažovatelia, dochádza k prieťahom.

Je zrejmé, že konanie... nie je právoplatne skončené ani po viac ako 9 rokoch od

začatia konania...

Sťažovatelia v 1. až 3. rade poukazujú na nález sp. zn. zo dňa

7. 8. 2013, v ktorom ústavný súd dospel k záveru, že aj keď Okresný súd Košice II do času

rozhodovania ústavného súdu (7. 8. 2013) už trikrát rozhodol v predmetnej veci, tieto

rozhodnutia boli dvakrát odvolacím súdom zrušené, pričom postup okresného súdu bol

vyhodnotený ako nekoncentrovaný a neefektívny. ...

Ako už vyplynulo... tejto sťažnosti, aj v poradí tretí rozsudok okresného súdu zo dňa

10. 1. 2013 v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 4. 4. 2013 bol Krajským súdom

v Košiciach zrušený...

Vzhľadom na dôvody zrušenia v poradí tretieho rozsudku okresného súdu, ktoré

výslovne uviedol Krajský súd v Košiciach vo svojom uznesení zo dňa 11. 9. 2014

(nepreskúmateľnosť a nesprávne právne posúdenie), je zrejmé, že odvolacie konanie, ktoré

trvalo viac ako jeden a pol roka, je nevyhnutné považovať za ďalšie zbytočné prieťahy

v predmetnom konaní, ktoré zapríčinil Okresný súd Košice II vydaním nepreskúmateľného

rozsudku.“

Sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd vydal tento nález:

„Právo sťažovateľov v 1. až 3. rade

- na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakotveného v článku 48 ods. 2

, a

- na prejednanie veci v primeranej lehote zakotveného v článku 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

bolo postupom Okresného súdu Košice II vo veci sp. zn. porušené.

Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje, aby Okresný súd Košice II konal vo veci

vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. bez prieťahov.

Ústavný súd Slovenskej republiky zakazuje Okresnému súdu Košice II pokračovať

v porušovaní namietaných práv sťažovateľov v 1. až 3. rade.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľom v 1. až 3. rade finančné

zadosťučinenie, a to sťažovateľke v 1. rade vo výške 4 000 €, sťažovateľovi v 2. rade

vo výške 3 000 € a sťažovateľovi v 3. rade vo výške 3 000 €.

Odporca je povinný nahradiť sťažovateľom v 1. až 3. rade všetky trovy tohto

konania.“

Ústavný súd na predbežnom prerokovaní uznesením č. k. -16

z 22. októbra 2015 prijal sťažnosť na ďalšie konanie [§ 25 ods. 1 a 3, ako aj so zreteľom

na o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“].

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval 26. októbra 2015 predsedu

okresného súdu, aby sa vyjadril k otázke vhodnosti ústneho pojednávania, a zároveň

ho vyzval, aby sa vyjadril aj k sťažnosti a jej prijatiu na ďalšie konanie.

Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení sp. zn.

z 30. novembra 2015 k prijatej sťažnosti, ktoré bolo doručené ústavnému súdu 7. decembra

2015, okrem iného uviedol:

4

„Pre objektívnosť predkladám chronológiu vo veci vykonaných úkonov:

- žaloba o určenie neplatnosti dražby bola sťažovateľkou

a právnym predchodcom sťažovateľov a podaná na tunajšom

súde dňa 28. 4. 2006.

- dňa 3. 5. 2006 dala konajúca sudkyňa pokyn pre odstúpenie spisu Okresnému súdu

Bratislava I.

- po vyslovení nesúhlasu s postúpením veci uznesením zo dňa 24. 7. 2006 Najvyšší

súd SR v Bratislave rozhodol, že na konanie je príslušný Okresný súd Košice II.

- dňa 22. 9. 2006 bol predmetný spis vrátený tunajšiemu súdu.

- uznesením zo dňa 25. 9. 2006 bol návrh žalobcov (sťažovateľky a právneho

predchodcu ďalších dvoch sťažovateľov) na nariadenie predbežného opatrenia zamietnutý.

- dňa 17. 10. 2006 sa žalobcovia proti uzneseniu odvolali, preto bol spis dňa

20. 10. 2006 predložený na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

- uznesenie o zamietnutí predbežného opatrenia bolo odvolacím súdom potvrdené

a spis vrátený nášmu súdu dňa 26. 1. 2007.

- uznesením zo dňa 12. 3. 2007 súd pripustil zmenu žaloby a vstup ďalších účastníkov

na strane žalovaných do konania v súlade s návrhom žalobcov zo dňa 21. 8. 2006.

- proti uzneseniu sa žalovaný v 5. rade odvolal, preto bol spis opakovane dňa

30. 3. 2007 predložený na rozhodnutie Krajskému súdu v Košiciach, na ktorom sa

nachádzal do 6. 11. 2007, kedy bol vrátený tunajšiemu súdu s rozhodnutím, ktorým bolo

odvolanie odmietnuté.

- dňa 30. 1. 2008 bol určený termín pojednávania na deň 10. 4. 2008.

- dňa 10. 4. 2008 bolo vo veci rozhodnuté.

Uznesením zo dňa 12. 5. 2008 bolo opravené odôvodnenie rozsudku v časti

špecifikácie trov právneho zastúpenia.

- dňa 22. 5. 2008 sa žalovaný v 5. rade proti rozsudku odvolal, dňa 26. 5. 2008

doručil svoje odvolanie žalovaný v 4. rade a dňa 30. 5. 2008 žalovaný v 2. rade.

- dňa 29. 5. 2008 bol daný pokyn pre doručenie odvolaní ostatným účastníkom

konania a žalovaný v 5. rade bol vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku za podané

odvolanie.

- dňa 1. 7. 2008 bol spis predložený na rozhodnutie Krajskému súdu v Košiciach,

na ktorom sa nachádzal do 23. 3. 2009, kedy bol vrátený s rozhodnutím, ktorým bol

rozsudok v napadnutej vyhovujúcej časti a vo výroku o trovách konania zrušený a v rozsahu

zrušenia vec vrátená na ďalšie konanie.

- dňa 30. 3. 2009 bol daný pokyn pre doručenie rozhodnutia odvolacieho súdu

účastníkom konania.

- dňa 6. 5. 2009 bol právny zástupca žalovaného v 1. rade vyzvaný na predloženie

plnej moci na zastupovanie toho žalovaného v konaní.

- dňa 29. 6. 2009 bola zasielaná výzva právnemu zástupcovi žalobcov, súdnemu

exekútorovi a notár bol žiadaný o oznámenie okruhu

dedičov po žalobcovi v 1. rade, ktorý dňa 15. 4. 2008 zomrel.

Okruh dedičov bol notárom predložený dňa 3. 7. 2009.

- dňa 14. 8. 2009 bola zasielaná výzva právnemu zástupcovi žalovaného v 1. rade.

Keďže na výzvu nereagoval, bola mu 13. 10. 2009 zasielaná urgencia, na ktorú odpovedal

13. 11. 2009.

- dňa 13. 10. 2009 bola zasielaná aj výzva žalobcom.

Dňa 14. 1. 2010 bolo určené pojednávanie na deň 25. 2. 2010. Pojednávanie

z uvedeného dňa bolo odročené na neurčito s tým, že žalobkyni bola uložená povinnosť

oznámiť súdu adresu právnej nástupkyne žalobcu v 1. rade, ktorý zomrel a zároveň označiť

dôkazy na preukázanie skutočností potrebných pre konanie.

- dňa 26. 2. 2010 bola zaslaná výzva Katastrálnemu úradu v Košiciach, opakovane

mu bola výzva zasielaná dňa 11. 5. 2010.

- dňa 16. 06. 2010 právny zástupca sťažovateľky oznámil adresu právnej nástupkyne

po žalobcovi v 1. rade, ktorá žije v zahraničí; dňa 28. 6. 2010 bol vyzvaný na oznámenie

úplnej adresy a štátu, v ktorom žije, nakoľko tieto údaje v predošlom oznámení chýbali.

- dňa 9. 9. 2010 bolo určené pojednávanie na deň 18. 11. 2010.

- na pojednávaní, konanom dňa 18. 11. 2010, bolo vo veci rozhodnuté tak, že žaloba

bola zamietnutá.

- dňa 5. 1. 2011 podali žalobcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu proti

rozsudku odvolanie.

6

- dňa 14. 1. 2011 bol odvolateľ vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku za podané

odvolanie. Proti tomuto uzneseniu bolo dňa 28. 1. 2011 podané odvolanie. Následne boli

zisťované majetkové pomery odvolateľov.

- dňa 28. 3. 2011 bo spis predložený na rozhodnutie odvolaciemu Krajskému súdu

v Košiciach, na ktorom sa nachádzal do 17. 5. 2012, kedy bol vrátený s rozhodnutím,

ktorým bol rozsudok vo výroku, ktorým bol návrh zamietnutý a vo výroku o trovách konania

zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie.

- po vrátení spisu odvolacím súdom bolo jeho rozhodnutie doručované účastníkom

konania.

- dňa 30. 7. 2012 bol právny zástupca žalobkyne vyzvaný na predloženie

plnomocenstva pre ostatných žalobcov, ak ich v konaní zastupuje a zároveň bol notár

vyzvaný na oznámenie okruhu dedičov po zomrelom žalobcovi.

- dňa 28. 9. 2012 bolo vytýčené pojednávanie na deň 6. 12. 2012.

- dňa 15. 10. 2012 bolo pojednávanie, určené na deň 6. 12. 2012, z dôvodu účasti

zákonnej sudkyne na školení, preročené na deň 10. 1. 2013.

- dňa 10. 1. 2013 bolo vo veci rozhodnuté.

- dňa 27. 2. 2013 podal odvolanie proti rozsudku žalovaný vo 4. rade, dňa

28. 2. 2013 podali odvolanie cestou svojho právneho zástupcu žalobcovia.

- dňa 5. 3. 2013 určila zákonná sudkyňa termín na vyhlásenie dopĺňacieho rozsudku

na deň 4. 4. 2013, kedy bol tento rozsudok vyhlásený.

- dňa 17. 4. 2013 podali žalobcovia proti doplňujúcemu rozsudku odvolanie.

- dňa 9. 5. 2013 bol daný pokyn pre doručenie odvolania ostatným účastníkom

konania.

- dňa 20. 6. 2013 bol z dôvodu podaných odvolaní spis predložený na rozhodnutie

odvolaciemu Krajskému súdu v Košiciach, na ktorom sa nachádzal do 8. 10. 2014, kedy bol

vrátený s rozhodnutím, ktorým bol rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom

v zamietaných výrokoch a vo výroku o trovách konania zrušený a v rozsahu zrušenia vec

vrátená na ďalšie konanie.

- dňa 9. 10. 2014 bolo rozhodnutie odvolacieho súdu doručované účastníkom

konania.

- uznesením zo dňa 21. 10. 2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť 31. 10. 2014, bol

návrh žalobcov o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy a určenie vlastníckeho práva, že

vydržaná nehnuteľnosť patrí do BSM, vylúčený na samostatné konanie.

- dňa 3. 12. 2014 bolo určené pojednávanie na deň 29. 1. 2015.

- dňa 29. 1. 2015 bolo rozhodnuté tak, že žaloba bola zamietnutá.

- dňa 18. 3. 2015 podali sťažovatelia cestou svojho právneho zástupcu proti

rozsudku odvolanie, ktoré bolo dňa 24. 3. 2015 zaslané na vyjadrenie žalovaným.

- dňa 22. 4. 2015 bol spis predložený Krajskému súdu v Košiciach za účelom

rozhodnutia o odvolaní sťažovateľov a do dnešného dňa nebol tunajšiemu súdu vrátený.

Z chronológie vo veci vykonaných úkonov vyplýva, že tunajší súd v danom konaní

vykonával úkony a vytyčoval pojednávania, pričom vo veci už štyrikrát meritórne rozhodol

v primeraných časových úsekoch. V konaní pritom nebolo zaznamenané žiadne obdobie

dlhodobejšej nečinnosti prvostupňového súdu. Dĺžka predmetného konania bola ovplyvnená

predovšetkým tou skutočnosťou, že sťažovatelia zmenili petit žaloby, ale i procesnou

prekážkou, keď došlo k úmrtiu žalobcu v 1. rade a bolo potrebné vyčkať na ukončenie

dedičského konania, aby boli stanovení právni nástupcovia zomrelého žalobcu. V dôsledku

podaných odvolaní sa spis opakovane, a to celkom až päťkrát (20. 10. 2006 – 26. 1. 2007 –

potvrdené uznesenie o predbežnom opatrení; 30. 3. 2007 – 6. 11. 2007 – odvolanie

odmietnuté; 1. 7. 2008 – 23. 3. 2009, 28. 3. 2011 – 17. 5. 2012, 20. 6. 2013 – 8. 4. 2014 –

vo všetkých troch prípadoch zrušený rozsudok súdu prvého stupňa a od 22. 4. 2015

doposiaľ) nachádzal na odvolacom Krajskom súde v Košiciach, pričom tieto časové úseky

a úkony v tomto období vykonané nie som oprávnený hodnotiť, avšak práve tieto obdobia

dĺžku predmetného konania výrazne ovplyvnili, za čo podľa môjho názoru nemôže niesť

zodpovednosť tunajší súd (celkom 4 roky a 8 mesiacov).

V súčasnosti sa spis už odo dňa 22. 4. 2015 nachádza po štvrtom rozhodnutí

tunajšieho súdu z dôvodu podaného odvolania sťažovateľmi na odvolacom Krajskom súde

v Košiciach. Táto skutočnosť je sťažovateľom nepochybne známa, napriek tomu podali

ústavnú sťažnosť v období (1. 10. 2015), kedy zo strany prvostupňového súdu nie je možné

v konaní žiadnym spôsobom pokračovať, a to až do rozhodnutia odvolacieho súdu.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti považujem sťažovateľmi požadované

finančné zadosťučinenie za neprimerané.“

8

Predseda okresného súdu vo svojom stanovisku súčasne uviedol, že súhlasí s tým,

aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti.

Sťažovatelia vo svojom stanovisku k vyjadreniu okresného súdu

zo 14. decembra 2015 (doručenom ústavnému súdu 16. decembra 2015) okrem iného

uviedli:

«Predseda okresného súdu vo vyjadrení konštatuje, že celkovú dĺžku predmetného

konania ovplyvnili najmä vyvolané odvolacie konania, za ktoré okresný súd podľa jeho

názoru „nemôže niesť zodpovednosť.“

Pokiaľ ide o vyššie uvedené tvrdenie, dovoľujem si dať do pozornosti ústavného

súdu, že odvolania proti všetkým rozsudkom v predmetnej veci boli odvolacím súdom

vyhodnotené ako dôvodné, a preto na ich základe boli rozsudky okresného súdu zrušené, čo

svedčí o tom, že nezákonné a vecne nesprávne rozhodnutia okresného súdu neboli ani

v jednom prípade potvrdené odvolacím súdom. V dôsledku toho je nepochybné, že vyvolané

odvolacie konania sú v príčinnej súvislosti s nesprávnym postupom okresného súdu, a preto

zodpovednosť za to nesie výlučne okresný súd.

Navyše ústavný súd v náleze sp. zn. zo dňa 7. 8. 2013 výslovne

konštatuje nekoncentrovanosť a nesprávny postup okresného súdu v predmetnej veci.

So zreteľom na dôvody zrušenia v poradí aj tretieho rozsudku okresného súdu zo dňa

10. 1. 2013 v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 4. 4. 2013, ktoré výslovne uviedol

Krajský súd v Košiciach vo svojom uznesení zo dňa 11. 9. 2014 (nepreskúmateľnosť

a nesprávne právne posúdenie), je zrejmé, že aj toto odvolacie konanie, ktoré trvalo viac

ako jeden a pol roka, je nevyhnutné považovať za ďalšie zbytočné prieťahy v predmetnom

konaní, ktoré zapríčinil okresný súd vydaním nepreskúmateľného rozsudku.»

Sťažovatelia súčasne oznámili, že netrvajú na konaní ústneho pojednávania

a súhlasia s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania vo veci prijatej sťažnosti.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd využil možnosť podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde a upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru,

že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd.

Sťažovatelia sa sťažnosťou domáhajú vyslovenia porušenia svojho základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Sťažovatelia zároveň namietajú aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého

každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa a práva podľa dohovoru vychádza zo svojej

ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba

domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa

právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom

konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

10

Táto povinnosť súdu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety

, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak,

aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa druhej vety povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa

zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná

povinnosť pre sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie môže

odročiť len z dôležitých dôvodov.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , resp. práva podľa

ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, , ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú

právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho

konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha

prerokúvanej veci.

1. Predmetom namietaného konania okresného súdu vedeného pod sp. zn.

je rozhodovanie o určení neplatnosti dražby nehnuteľností s návrhom na

nariadenie predbežného opatrenia. V označenom konaní okresného súdu sťažovatelia

vystupujú ako navrhovatelia. Podľa názoru ústavného súdu ide o vec, ktorá tvorí štandardnú

súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov a ktorá nevykazuje znaky skutkovej ani

právnej zložitosti; nijaké skutočnosti [ani vstup do práv navrhovateľa v 1. rade, ktorý

v priebehu konania (2008) zomrel, a súvisiace dedičské konanie, resp. počet odporcov

vo veci] nemôžu ospravedlniť neodôvodnene dlhý čas konania a rozhodovania okresného

súdu (viac ako 9 a pol roka) bez vydania právoplatného rozhodnutia v tejto veci, keďže

doterajšie tri rozhodnutia vo veci boli Krajským súdom v Košiciach (ďalej len „krajský

súd“) ako odvolacím súdom zrušené.

2. Správanie účastníkov konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom,

či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , resp. práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd

zastáva názor, že správanie sťažovateľov ako navrhovateľov v napadnutom konaní v zásade

malo čiastočný vplyv na doterajšiu dĺžku konania. K zmenám návrhu však na strane

sťažovateľov došlo v priamej príčinnej súvislosti s vývojom ich právneho postavenia

(nástupníctvo po navrhovateľovi v 1. rade), ako aj s tým, ako nehnuteľnosť prechádzala

na odporcov (rozšírenie návrhu o odporcov v 3., 4. a 5. rade v priebehu konania).

3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie ich veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup samotného okresného súdu v konaní, ktoré

začalo v roku 2006.

Z predloženého spisu, zo sťažnosti, ako aj z vyjadrení okresného súdu ústavný súd

zistil, že okresnému súdu bol návrh na určenie neplatnosti dražby doručený 28. apríla 2006.

Spor o príslušnosť vyriešil Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že rozhodol, že vo veci je

príslušný okresný súd.

Okresný súd dosiaľ vo veci štyrikrát meritórne rozhodol (10. apríla 2008,

18. novembra 2010, 10. januára 2013 a 29. januára 2015), pričom krajský súd ako súd

odvolací trikrát zrušil rozsudok okresného súdu a trikrát mu vec vrátil na ďalšie konanie

a rozhodnutie.

Okresný súd na pojednávaní 10. apríla 2008 pripustil zmenu návrhu

z 21. augusta 2006 a zastavil konanie týkajúce sa predbežného opatrenia vo vzťahu

k odporcom vo 4. a 5. rade.

12

Na základe podaného odvolania odporcov v konaní krajský súd uznesením č. k.

-179 z 12. februára 2009 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej

vyhovujúcej časti a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Okresný súd na pojednávaní uskutočnenom 18. novembra 2010 rozhodol tak,

že pripustil zmenu návrhu z 18. novembra 2010 a návrh sťažovateľov zamietol. Na základe

odvolania sťažovateľov krajský súd uznesením č. k. -317 z 12. marca 2012

zrušil rozsudok okresného súdu a vec mu 17. mája 2012 vrátil na ďalšie konanie.

Okresný súd na pojednávaní uskutočnenom 10. januára 2013 návrh v konaní

vo všetkých troch výrokoch voči odporcom v 1., 2. a 3. rade zamietol; zamietol návrh

o neplatnosť kúpnej zmluvy o určení vlastníctva, že vydražená nehnuteľnosť patrí

do bezpodielového spoluvlastníctva navrhovateľov, a vylúčil na samostatné konanie návrh

na neplatnosť dražby označených nehnuteľností.

Na základe odvolania podaného sťažovateľmi krajský súd uznesením

č. k. -437 z 11. septembra 2014 zrušil rozsudok okresného súdu a vec mu

vrátil v rozsahu zrušenia na ďalšie konanie.

Okresný súd ďalej rozsudkom č. k. -524 z 29. januára 2015 nepripustil

zmenu návrhu na začatie konania o určenie neplatnosti dražby nehnuteľnosti a návrh

na určenie neplatnosti dražby zamietol.

Ako to vyplýva aj z chronológie úkonov predsedu okresného súdu vo veci sp. zn.

predloženej predsedom okresného súdu, viaceré procesné úkony okresného

súdu súviseli s komunikáciou týkajúcou sa právneho nástupníctva po zomrelom

navrhovateľovi v 1. rade (s dedičským konaním v tejto veci), resp. osobitne vo vzťahu

k právnej nástupkyni žijúcej v zahraničí. Konanie predĺžilo aj rozhodovanie o predbežných

opatreniach a o odvolaniach proti nim, z čoho vyplynulo, že takmer polovicu z doby

konania sa spis v uvedenej veci z dôvodov odvolacieho konania nachádzal na krajskom

súde.

Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu k porušeniu základného práva podľa

, resp. práva podľa dohovoru môže dôjsť nielen

neodôvodnenou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou, resp.

nesústredenou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu

právnej neistoty účastníkov konania v primeranom čase (m. m. napr. ,

, ).

V súvislostiach danej veci ústavný súd nálezom sp. zn.

zo 7. augusta 2013 vyslovil porušenie základného práva odporcu v 5. rade (ako sťažovateľa)

v namietanej veci na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru a priznal mu finančné zadosťučinenie v sume 1 500 €.

Po rozhodnutí okresného súdu z 29. januára 2015, ktorým okresný súd žalobu

zamietol, a podaní odvolania zo strany sťažovateľov vo veci koná krajský súd ako odvolací

súd.

Ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (napr. ,

, , ), vychádzajúc predovšetkým z povahy veci,

zo samotnej dĺžky napadnutého konania takmer deväť a pol roka, ale aj z priebehu konania

v tomto období poznačenom predovšetkým neefektívnou a nesústredenou činnosťou

okresného súdu, ktorý dosiaľ nedokázal účinne ustáliť a vyhodnotiť právnu

situáciu sťažovateľov, uzavrel, že v namietanom konaní vedenom okresným súdom pod

sp. zn. bolo porušené základné právo sťažovateľov na prerokovanie ich veci

bez zbytočných prieťahov podľa a právo na prejednanie ich záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

14

Podľa ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo

nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,

vo veci konal.

Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľov na

prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo na

prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru bolo postupom

okresného súdu porušené, prikázal mu, aby vo veci vedenej pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádzajú

sťažovatelia domáhajúci sa rozhodnutia súdu vo svojej veci.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovatelia sa domáhajú priznania finančného zadosťučinenia, ktoré odôvodňujú

takto:

„Predmetom konania u odporcu je určenie neplatnosti kúpnej zmluvy a určenie

vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, z čoho je zrejmé, že sťažovatelia sa domáhajú ochrany

a navrátenia ich vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktorého boli pozbavení v dôsledku

nezákonne vykonanej dražby pre dlh, ktorý bol viac ako rok pred samotným výkonom

dražby uhradený. ...

Sťažovatelia prestávajú veriť, že sa domôžu ochrany svojich práv a že súd je tým

najpovolanejším orgánom, ktorý by mal s konečnou platnosťou vyriešiť ich spornú vec.

Z uvedeného dôvodu je právoplatné rozhodnutie o predmete tohto konania pre sťažovateľov

nesmierne dôležité...

Vzhľadom na neefektívnu a nesprávnu činnosť, ako aj na celkovú dĺžku konania

odporcu v konaní vedenom pod sp. zn. , berúc do úvahy konkrétne okolnosti

prípadu, význam uplatňovaných práv a nárokov sťažovateľov, ako aj skutočnosť, že toto

konanie nie je ani po viac než 9 rokoch právoplatne skončené, sťažovatelia považujú za

primerané, aby im bolo priznané finančné zadosťučinenie, a to sťažovateľke v 1. rade

vo výške 4 000 €, sťažovateľovi v 2. rade vo výške 3 000 € a sťažovateľovi v 3. rade vo výške

3 000 €.“

Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto

prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym

súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru

priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

S prihliadnutím na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu vedeného pod sp. zn.

, berúc do úvahy konkrétne okolnosti daného prípadu, ako aj skutočnosť, že

konanie vo veci sťažovateľa nebolo do rozhodnutia ústavného súdu právoplatne skončené,

ústavný súd priznal sťažovateľke v 1. rade sumu 3 000 € a sťažovateľom v 2. a 3. rade

každému po 1 500 € ako primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona

o ústavnom súde.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľov, ktoré

im vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátom

JUDr. Jozefom Urbánkom. Podľa ústavný súd môže

v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému

účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

16

Sťažovatelia vyčíslili trovy konania sumou 1 097,37 € za tri úkony právnej služby

urobené právnym zástupcom sťažovateľov (zvýšenie sumy požadovanej úhrady trov

konania o daň z pridanej hodnoty nedoložil právny zástupca preukázaním skutočnosti, že je

platiteľom DPH).

Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej

mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2014, ktorá

bola 839 €. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia

a podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len

„vyhláška“), pričom výšku základnej sadzby tarifnej odmeny bolo potrebné znížiť o 50 %,

pretože ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb, čo za každý úkon

po 139,83 € pri uvedenom znížení základnej sadzby predstavuje 69,92 €, t. j. za šesť úkonov

419,52 €, a spolu s režijným paušálom 6 x 8,39 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) celkovo

predstavuje sumu 469,86 €.

Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet

právneho zástupcu sťažovateľov ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto

rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. februára 2016