Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 168/2013
PDF · 249.59 KB
No categories available
III. ÚS 168/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. augusta 2013
v senáte zloženom z predsedu Jána Auxta a zo sudcov Ľubomíra Dobríka a Rudolfa Tkáčika
prerokoval sťažnosť Ing. J. Š., CSc., B., zastúpeného obchodnou spoločnosťou JUDr. M. F.,
advokát s. r. o., B., v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. M. F., pre namietané
porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.
48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 333/2008
a takto
rozhodol:
1. Základné právo Ing. J. Š., CSc., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v
primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom v konaní vedenom pod sp. zn. 6
C 333/2008 p o r u š e n é b o l o .
2. Okresnému súdu Nové Mesto nad Váhom v konaní vedenom pod sp. zn.
6 C 333/2008 p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.
3. Ing. J. Š., CSc., p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom
dvetisíc eur), ktoré j e Okresný súd Nové Mesto nad Váhom p o v i n n ý vyplatiť mu do
dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Okresný súd Nové Mesto nad Váhom j e p o v i n n ý uhradiť Ing. J. Š., CSc.,
trovy konania v sume 275,94 € (slovom dvestosedemdesiatpäť eur a deväťdesiatštyri
centov) do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet jeho právneho
zástupcu spoločnosti JUDr. M. F., advokát s. r. o., B.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
č. k. III. ÚS 168/2013-14 zo 16. apríla 2013 prijal na ďalšie konanie sťažnosť Ing. J. Š.,
CSc. (ďalej len „sťažovateľ“), podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom
pod sp. zn. 6 C 333/2008.
Predsedníčka okresného súdu sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadrila
k sťažnosti podaním sp. zn. Spr/409/2013 zo 4. júna 2013, v ktorom uviedla:
„Pôvodne predmetnú vec vybavoval Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, a to
do 31. 12. 2004, pretože súčinnosťou od 01. januára 2005 bol súd zrušený /zákon
č. 371/2004 Z. z./ a výkon súdnictva prešiel na Okresný súd Trenčín, ktorý vec vybavoval
do 31. 12. 2007. Dňom 01. januára 2008 došlo k ďalšiemu prechodu výkonu súdnictva
v predmetnej veci, a to na opätovne zriadený Okresný súd Nové Mesto nad Váhom v zmysle
§ 18a ods. 1 a § 18b ods. 1 zákona č. 371/2004 Z. z. v znení po novelizácii vykonanej
zákonom č. 511/2007 Z. z,. Pretože sa jedná o jednu zo štyroch najstarších
občianskoprávnych vecí vedených na tunajšom súde, od nástupu do funkcie predsedníčky
súdu /marec 2008/ vybavovanie tejto veci z hľadiska plynulosti konania sledujem
v pravidelných intervaloch.“
Súčasťou vyjadrenia bola chronológia procesných úkonov, z ktorej okrem iného
vyplýva:
„... Dňa 08. 10. 2002 zaslal sťažovateľ Ing. J. Š., CSc. Okresnému súdu Nové Mesto
nad Váhom písomné podanie, ktoré nemalo náležitosti návrhu na začatie konania, nebolo z
neho zrejmé, čoho sa domáha, neobsahovalo žiaden petit, chýbalo označenie účastníkov.
Toto podanie bolo založené do spisu sp. zn. 4 C/378/2002, kde sa viedlo iné súdne konanie,
v ktorom vystupoval sťažovateľ tiež ako navrhovateľ. Po posúdení príslušným sudcom bolo
toto podanie vylúčené zo spisu a zapísané do registra NcC, do ktorého sa v tom čase
zapisovali okrem iného všetky nejasné a neurčité podania. Vec sa viedla pod sp. zn. 6 NcC
13/03.
Dňa 24. 04. 2003 súd vo veci sp. zn. 6 NcC 13/03 uznesením vyzval navrhovateľa
na odstránenie vád návrhu a jeho doplnenie v súlade s § 42 ods. 3 a § 79 ods. 1, 2 O. s. p..
Dňa 04. 06. 2003 zaslal navrhovateľ doplnenie návrhu spolu s listinnými dôkazmi.
Na základe tohto doplnenia bol návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva zapísaný do registra občianskoprávnych vecí C pod sp. zn. 5 C/140/2003
a pridelený zákonnému sudcovi.
Dňa 30. 10. 2003 požiadal zákonný sudca dožiadaný súd v mieste bydliska
navrhovateľa o jeho predvolanie a spísanie riadneho návrhu na začatie konania, keďže
nepovažoval doplnenie návrhu za postačujúce.
Dožiadaný súd predvolal navrhovateľa na výsluch na deň 05. 02. 2004 a spísal s ním
návrh na začatie konania. Spis vrátil Okresnému súdu Nové Mesto nad Váhom dňa 13. 02.
2004.
Dňa 02. 07. 2004 došlo k zmene zákonného sudcu z dôvodu ukončenia výkonu
funkcie sudcu.
Dňa 06. 10. 2004 bol daný pokyn na zaslanie návrhu na vyjadrenie odporcovi.
Od 01. 01. 2005 vybavoval vec Okresný súd Trenčín
Dňa 12. 01. 2005 bolo doručené písomné vyjadrenie odporcu.
Dňa 26. 01. 2005 nariadil sudca pojednávanie na 14. 11. 2005. Navrhovateľ
(sťažovateľ) sa na pojednávanie nedostavil, neúčasť ani neospravedlnil. Súd pojednával
v jeho neprítomnosti, vypočul odporcu a pojednávanie odročil za účelom doplnenia
dokazovania, a to znalcom z odboru stavebníctvo, oceňovanie nehnuteľností.
Uznesením zo dňa 08. 07. 2005 bol ustanovený znalec.
Dňa 05. 10. 2005 bol doručený znalecký posudok.
Dňa 15. 12. 2005 bol zaslaný znalecký posudok na vyjadrenie účastníkom a súčasne
bolo vydané uznesenie o znalečnom.
Dňa 21. 12. 2005 sudca nariadil pojednávanie na 06. 03. 2006.
Dňa 16. 01. 2006 vydal súd uznesenie, ktorým nepriznal navrhovateľovi oslobodenie
od súdnych poplatkov.
Na pojednávaní dňa 06. 03. 2006 bol vykonaný dôkaz výsluchom navrhovateľa
a pojednávanie bolo odročené za účelom doplnenia dokazovania.
Dňa 02. 05. 2006 bolo nariadené pojednávanie na 15. 05. 2006, ktoré bolo odročené
za účelom doplnenia dokazovania znalcom z odboru geodézie. Potreba vykonania tohto
dôkazu vyplynula z nových skutkových tvrdení navrhovateľa (sťažovateľa) v písomnom
podaní doručenom pred pojednávaním, ale aj z jeho vyjadrenia na pojednávaní.
Uznesením zo dňa 11. 09. 2006 bol ustanovený znalec z odboru geodézie-kartografie.
Na základe žiadosti navrhovateľa zaslanej 05. 10. 2006 o zrušenie ustanovenia znalca, súd
od vykonania tohto dôkazu upustil (neskôr uznesením zo dňa 11. 01. 2007 uznesenie
o ustanovení znalca zrušil) a nariadil pojednávanie.
Na pojednávaní dňa 04. 12. 2006 bol vyhlásený rozsudok. Následne súd rozhodol
uznesením zo dňa 29. decembra 2006 o povinnosti navrhovateľa zaplatiť na účet súdu
súdny poplatok a uznesením zo dňa 05. januára 2007 o povinnosti odporcu zaplatiť
navrhovateľovi náhradu trov konania.
Dňa 29. 01. 2007 bolo doručené odvolanie navrhovateľa proti rozsudku, aj prvému
z uvedených uznesení.
Dňa 14. 02. 2007 bol spis predložený Krajskému súdu v Trenčíne na rozhodnutie
o odvolaniach.
Dňa 26. 02. 2007 vydal krajský súd uznesenie, ktorým vyzval navrhovateľa na
opravu a doplnenie odvolania, pretože z neho nebolo zrejmé, voči ktorému z rozhodnutí
smeruje a čoho sa ním domáha.
Dňa 09. 03. 2007 bolo krajskému súdu doručené doplnenie odvolania.
Dňa 29. 03. 2007 vyzval krajský súd navrhovateľa k zaplateniu súdneho poplatku
za odvolanie.
Dňa 12. 04. 2007 bola doručená krajskému súdu opätovná žiadosť navrhovateľa
na oslobodenie od súdnych poplatkov.
Dňa 26. 04. 2007 odvolací súd zaslal spis v zmysle v tom čase zaujatého stanoviska
občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR okresnému súdu za účelom rozhodnutia
o žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov.
Dňa 14. 05. 2007 okresný súd zaslal navrhovateľovi potvrdenie o osobných,
majetkových a zárobkových pomeroch na vyplnenie a súčasne zisťoval jeho majetkové
pomery dopytmi na správach katastra a dopravnom inšpektoráte.
Dňa 08. 06. 2007 bolo doručené potvrdenie o pomeroch navrhovateľa.
Dňa 13. 09. 2007 vydal okresný súd uznesenie, ktorým nepriznal navrhovateľovi
oslobodenie od súdnych poplatkov.
Dňa 12. 10. 2007 bolo doručené odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu
o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov.
Dňa 19. 10. 2007 a 09. 11. 2007 bola vec opätovne predložená Krajskému súdu
v Trenčíne na rozhodnutie o všetkých podaných odvolaniach.
Odvolací súd nariadil v predmetnej veci pojednávanie na 31. januára 2008
a na tomto pojednávaní rozhodol o podaných odvolaniach. Napadnutý rozsudok a
uznesenie o náhrade trov konania zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Zrušil aj uznesenie o uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok z návrhu a zmenil
uznesenie o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov navrhovateľovi, jeho žiadosti
vyhovel a oslobodenie mu priznal. Spis vrátil odvolací súd Okresnému súdu Trenčín dňa
13. februára 2008. Po rozhodnutí predsedu Krajského súdu v Trenčíne o tom, že vec je
predmetom prechodu výkonu súdnictva na Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, ktorý
vznikol dňom 01. 01. 2008, zaslal Okresný súd Trenčín predmetný spis tunajšiemu súdu, a
to dňa 14. mája 2008.
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom opätovne vec vybavuje od 14. 05. 2008.
Dňa 28. 05. 2008 vyzvala sudkyňa navrhovateľa, vzhľadom na obsah jeho
posledného písomného podania, na oznámenie, či voči nej vznáša námietku zaujatosti
a súčasne dala pokyn na doručenie rozhodnutia krajského súdu účastníkom. Po vyjadrení
navrhovateľa predložila spis dňa 03. 07. 2008 Krajskému súdu v Trenčíne na rozhodnutie
o námietke zaujatosti. Krajský súd spis vrátil dňa 11. 07. 2008 ako bezdôvodne predložený.
Nepovažoval podanie navrhovateľa za námietku zaujatosti, ale len za výhrady voči
nesprávnemu postupu v konaní.
Dňa 30. 01. 2009 zaslal navrhovateľ súdu plnú moc udelenú advokátovi
na zastupovanie v konaní.
Dňa 11. 02. 2009 súd vydal uznesenie o ustanovení znalca z odboru geodézie
a kartografie, ktoré znalec prevzal dňa 23. 02. 2009. Po právoplatnosti uznesenia a uplynutí
lehoty na podanie námietok voči osobe znalca bol spis dňa 07. 04. 2009 zaslaný
dožiadanému súdu za účelom jeho odovzdania znalcovi.
Dňa 08. 06. 2009 oznámila manželka ustanoveného znalca, že znalec z vážnych
zdravotných dôvodov nemôže podať znalecký posudok (v apríli sa podrobil vážnej operácii
mozgu). Dňa 15. 06. 2009 doručila aj fotokópiu potvrdenia o jeho dočasnej
práceneschopnosti.
Dňa 09. 06. 2009 požiadal tunajší súd dožiadaný súd o vrátenie predmetného spisu.
Dňa 13. 07. 2009 dožiadaný súd spis vrátil.
Dňa 15. 07. 2009 súd vydal uznesenie, ktorým zrušil uznesenie o ustanovení znalca
a súčasne ustanovil iného znalca z tohto odboru.
Po právoplatnosti uznesenia a uplynutí lehoty na podanie námietok voči osobe
nového znalca bol spis dňa 17. 09. 2009 zaslaný dožiadanému súdu za účelom jeho
odovzdania znalcovi.
Znalec nepodal znalecký posudok v lehote stanovenej súdom. Dňa 13. 01. 2010 súd
urgoval podanie znaleckého posudku a následne opakovane zaslal znalcovi urgenciu aj
dňa 03. 03. 2010 aj s hrozbou uloženia poriadkovej pokuty.
Dňa 25. 03. 2010 bol doručený list, v ktorom sa znalec ospravedlňuje za nedodržanie
lehoty na podanie posudku z dôvodu nadmernej zaťaženosti (ďalších 22 vecí, v ktorých má
vypracovať znalecký posudok, resp. geometrický plán, ako aj účasť na pojednávaniach
na súdoch v obvode 5 krajov).
Dňa 15. 04. 2010 bol spis dožiadaným súdom vrátený spolu so znaleckým posudkom.
Uznesením zo dňa 15. 04. 2010 súd rozhodol o uplatnenom znalečnom a súčasne
zaslal účastníkom resp. zástupcovi navrhovateľa znalecký posudok na vyjadrenie.
Dňa 26. 05. 2010 požiadal zástupca navrhovateľa o predĺženie lehoty na podanie
vyjadrenia k posudku. Súčasne zaslal lekárske potvrdenie o zdravotnom stave navrhovateľa,
v ktorom sa vzhľadom na jeho zdravotný stav neodporúča cestovať na súdne pojednávanie.
Dňa 01. 06. 2010 bol doručený list navrhovateľa, v ktorom žiada o ďalšie predĺženie
lehoty na vyjadrenie k posudku.
Dňa 09. 06. 2010 bolo doručené vyjadrenie samotného navrhovateľa k posudku.
Dňa 11. 06. 2010 oznámil zástupca navrhovateľa, že navrhovateľ odvolal plnú moc
na jeho zastupovanie v konaní.
Dňa 16. 07. 2010 sudca nariadil pojednávanie na 06. 10. 2010.
Dňa 30. 09. 2010 bolo doručené plnomocenstvo na zastupovanie navrhovateľa
v konaní od ďalšieho zástupcu - advokáta, ktorý súčasne ospravedlnil svoju neúčasť
na pojednávaní z dôvodu odcestovania do zahraničia, požiadal o odročenie pojednávania
a súčasne oznámil, že aj v období od 12. 10. do 26. 10. 2010 bude na dovolenke v zahraničí.
Pojednávanie bolo nariadené na 16. 02. 2011 a odročené bolo za účelom doplnenia
dokazovania, a to vyjadrením znalca k námietkam navrhovateľa k posudku.
Dňa 16. 02. 2011 bola zaslaná znalcovi výzva na vyjadrenie k námietke.
Dňa 18. 03. 2011 bolo doručené podanie, v ktorom zástupca navrhovateľa oznamuje,
že mu navrhovateľ vypovedal plnú moc na zastupovanie v konaní.
Pretože nedošla odpoveď znalca na výzvu súdu, táto bola opätovne zaslaná
dňa 27. 04. 2011 a následne 26. 07. 2011.
Dňa 05. 09. 2011 bolo nariadené pojednávanie na 28. 09. 2011.
Dňa 21. 09. 2011 bolo doručené podanie navrhovateľa, v ktorom žiada o odročenie
pojednávania z dôvodu jeho účasti na zahraničnom zájazde.
Dňa 22. 09. 2011 sudkyňa pojednávanie zrušila a súčasne nariadila nové
pojednávanie na 14. 11. 2011.
Dňa 04. 10. 2011 bolo doručené vyjadrenie znalca k námietkam navrhovateľa.
Na pojednávaní dňa 14. 11. 2011 bol vyhlásený rozsudok.
Dňa 12. 12. 2011 bol vydaný doplňujúci rozsudok.
Po zaslaní odvolaní proti rozsudku na vyjadrenie druhému účastníkovi a doručení
vyjadrenia (tieto došli 01. 02. 2012 a 21. 02. 2012) bol spis predložený dňa 24. 02. 2012
Krajskému súdu v Trenčíne na rozhodnutie o odvolaniach proti rozsudku.
Dňa 26. 11. 2012 podal navrhovateľ návrh na nariadenie predbežného opatrenia,
ktorý dňa 06. 12. 2012 krajský súd zaslal tunajšiemu súdu spolu so spisom na rozhodnutie
o ňom.
Dňa 10. 12. 2012 bolo vydané uznesenie, ktorým súd rozhodol o podanom návrhu
na nariadenie predbežného opatrenia.
Dna 28. 12. 2012 podal navrhovateľ odvolanie proti tomuto uzneseniu.
Dňa 15. 01. 2013 súd opätovne predložil spis Krajskému súdu v Trenčíne
na rozhodnutie o odvolaniach.
Dňa 14. 02. 2013 odvolací súd vydal uznesenie, ktorým rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu tunajšieho súdu o zamietnutí návrhu na nariadenie predbežného opatrenia.
Dňa 28. 02. 2013 odvolací súd vydal uznesenie, ktorým zrušil doplňujúci rozsudok
tunajšieho súdu a vec vrátil v tejto časti na ďalšie konanie.
Dňa 06. 05. 2013 sudkyňa nariadila pojednávanie na 01. 07. 2013...“
Vec v čase rozhodovania ústavného súdu nebola právoplatne skončená.
Okresný súd vo svojom vyjadrení v závere uviedol, že „na základe zistení
z predmetného spisu konštatujem, že na dĺžku tohto súdneho konania malo vplyv niekoľko
okolností, prevažne vyplývajúcich zo správania sa samotného navrhovateľa, resp. jeho
splnomocnených zástupcov. V prvom rade treba zdôrazniť, že navrhovateľ sa na súd obrátil
s návrhom, ktorý neobsahoval všetky náležitosti, neoznačil riadne účastníka konania, ani to,
čoho sa svojím návrhom domáha, nepredložil listinné dôkazy. Nedostatky návrhu
neodstránil dostatočne ani na výzvu súdu a z tohto dôvodu bolo potrebné vady návrhu
odstraňovať aj jeho výsluchom prostredníctvom dožiadaného súdu. V podstate až
vo februári 2004 navrhovateľ z podnetu súdu doplnil svoj návrh a odstránil jeho vady tak,
aby súd mohol vo veci konať. Vady malo aj odvolanie podané navrhovateľom, nedostatky
ktorého musel odstraňovať odvolací súd výzvou navrhovateľa. Dĺžku konania ovplyvnila
ďalej skutočnosť, že navrhovateľ sa opakovane nedostavil na súdne pojednávania, v jednom
prípade svoju neúčasť ani neospravedlnil. Pojednávanie bolo odročené aj na žiadosť jeho
právneho zástupcu. K plynulému priebehu konania neprispela ani skutočnosť, že
navrhovateľ počas konania dvakrát zmenil právneho zástupcu, jeho zástupcovia, ale aj sám
navrhovateľ, viackrát požiadali o predĺženie sudcom určenej lehoty na podanie vyjadrenia
k vykonanému dôkazu. Priebeh konania ovplyvnila aj potreba opakovaného rozhodovania
o žiadosti navrhovateľa o oslobodenie od súdnych poplatkov, o návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia, ako aj navrhovateľom postupne v priebehu konania vznášané
námietky, ktoré si vyžiadali vykonanie ďalších dôkazov na zistenie skutkového stavu veci.
Dĺžku konania ovplyvňuje aj skutková náročnosť veci. Pre zistenie skutkového stavu
bolo nutné nariadenie znaleckého dokazovania znalcami z dvoch znaleckých odborov, ako
aj doplnenie znaleckého posudku na námietky navrhovateľa. Objektívne okolnosti si
vyžiadali zmenu znalca a druhý z ustanovených znalcov nedodržal súdom stanovenú lehotu
na podanie posudku a podal posudok až po opakovaných výzvach a upozornení na možnosť
uloženia poriadkovej pokuty, Podobne bolo nutné opakovane žiadať a urgovať znalca aj
na podanie vyjadrenia k námietkam navrhovateľa k znaleckému posudku.
Aj keď toto súdne konanie trvá niekoľko rokov, nezistila som vo veci prieťahy
subjektívne zapríčinené sudcom, resp. súdnym úradníkom, prípadne súdnou kanceláriou.
Dĺžku konania okrem uvedeného ovplyvnili objektívne skutočnosti, a to zmena zákonného
sudcu, opakovaná zmena súdu, ale aj nedostatočné personálne obsadenie Okresného súdu
Nové Mesto nad Váhom tak pred jeho zrušením, ako aj po jeho opätovnom zriadení.
Z dôvodu vysokého nápadu vecí, ale aj množstva nevybavených vecí vo všetkých
oddeleniach sudcov nebolo možné vykonávať úkony a pojednávania, resp. vydávať
rozhodnutia, v kratších lehotách.
Na základe uvedeného navrhujem sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú zamietnuť.
Tunajší súd najmä po pridelení ďalších sudcov a súdnych úradníkov koná vo veci plynulo
a bez prieťahov, a preto je návrh sťažovateľa neopodstatnený. Navrhujem, aby bol
zamietnutý, pretože je potrebné vziať do úvahy skutočnosť, že v merite je vec rozhodnutá
a v krátkom čase bude predložená odvolaciemu súdu na rozhodnutie o podaných
odvolaniach. Treba zohľadniť aj skutočnosť, že dĺžku tohto súdneho konania ovplyvnil
do veľkej miery sám sťažovateľ.“.
Z obsahu sťažnosti a zo súdneho spisu okresného súdu sp. zn. 6 C 333/2008 ústavný
súd zistil rovnaké skutočnosti, čo sa týka predloženej chronológie, aké uviedol okresný súd,
preto ich považoval za preukázané.
Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení zo 4. júna 2013 súhlasila
s upustením od ústneho pojednávania. Právny zástupca sťažovateľa v sťažnosti z 13. marca
2013 súhlasil tiež s upustením od ústneho pojednávania. Ústavný súd so súhlasom
účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci
od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno
očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov..., a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa
ktorého každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo verejne a v primeranej
lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom...
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej
ustálenej judikatúry (IV. ÚS 15/03, I. ÚS 24/03, II. ÚS 66/03), v súlade s ktorou možno
za konanie (postup) súdu odstraňujúce právnu neistotu sťažovateľa v konkrétnom
posudzovanom prípade považovať také konanie, ktoré smeruje k právoplatnému
rozhodnutiu vo veci alebo k odstráneniu jeho právnej neistoty zákonom dovoleným
spôsobom. K vytvoreniu právnej istoty preto dochádza zásadne až právoplatným
rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu (III. ÚS 127/03).
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania
postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa
ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec
bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn.
6 C 333/2008 došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade
so svojou doterajšou judikatúrou (IV. ÚS 74/02, III. ÚS 111/02, III. ÚS 142/03) zohľadnil
tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),
správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého
kritéria sa považuje aj povaha prerokovávanej veci.
1. Pokiaľ ide o právnu a skutkovú zložitosť veci vedenej na okresnom súde
pod sp. zn. 6 C 333/2008, ústavný súd konštatuje, že konania o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva tvoria bežnú súčasť rozhodovacej agendy všeobecných súdov
a v zásade ich nemožno považovať za právne ani skutkovo zložité. Okresný súd
vo vyjadrení k sťažnosti síce uviedol, že zo skutkového hľadiska ide o zložitejšie konanie,
s čím sa ústavný súd čiastočne stotožňuje, pretože v priebehu konania bolo potrebné
nariadiť aj znalecké dokazovanie znalcami z dvoch znaleckých odborov, avšak doterajší
zdĺhavý priebeh napadnutého konania ústavný súd nemôže pripísať iba na vrub prípadnej
faktickej náročnosti prerokovávanej veci. Ústavný súd súčasne nezistil, že by išlo o právne
zložitú vec.
2. Pri posudzovaní druhého kritéria, t. j. hodnotenia prípadných zbytočných
prieťahov v konaní spôsobených správaním sťažovateľa, ústavný súd dospel k záveru, že
k dĺžke posudzovaného konania prispeli aj okolnosti na strane sťažovateľa. Sťažovateľ
podal nekvalifikovaný návrh na začatie konania, v dôsledku čoho ho okresný súd musel
vyzývať na odstránenie vád. Sťažovateľ viackrát podal žiadosť o oslobodenie od platenia
súdnych poplatkov. Sťažovateľ viackrát menil splnomocnených zástupcov. Dňa 26. januára
2005 sa sťažovateľ bez ospravedlnenia nezúčastnil pojednávania na okresnom súde.
K predĺženiu posudzovaného konania prispelo čiastočne aj to, že sťažovateľ podal viackrát
odvolanie proti rozhodnutiam okresného súdu, o ktorých musel rozhodovať Krajský súd
v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“), pričom spis sa v súhrne nachádzal na odvolacom súde
skoro 2 roky, ale na druhej strane ústavný súd pri hodnotení postupu sťažovateľa bral
do úvahy to, že ako účastník konania nesporne má právo na tieto procesné úkony, ktoré
urobil. Za prieťahy vzniknuté v dôsledku uplatnenia procesných práv účastníkom konania
neznáša zodpovednosť oprávnená osoba, ale zodpovednosť v takomto prípade nemožno
pripísať ani na vrub štátnemu orgánu konajúcemu vo veci (III. ÚS 242/03). V súlade s touto
judikatúrou preto dobu potrebnú na rozhodnutie o sťažovateľom uplatnených procesných
právach ústavný súd nezapočítal do doby zbytočných prieťahov v konaní okresného súdu
(obdobne III. ÚS 242/03, IV. ÚS 218/04).
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v posudzovanej veci
a poukazuje na to, že trvanie napadnutého konania 10 rokov a 9 mesiacov, z toho
na okresnom súde viac ako 8 rokov (na okresnom súde bolo konanie začaté 8. októbra
2002), je už samo osebe neprimerané.
Okresný súd vykonal síce množstvo jednoduchých procesných úkonov, ako to
vyplýva z predloženého prehľadu, nariadil viac pojednávaní. V postupe okresného súdu sa
vyskytli aj obdobia nečinnosti. Okresný súd až 24. apríla 2003 vyzval sťažovateľa
na odstránenie vád návrhu na začatie konania (7 mesiacov od začatia konania). Okresný súd
bol nečinný od 26. januára 2005, keď sa konalo pojednávanie, do 8. júla 2005, keď bol
okresným súdom ustanovený znalec, v trvaní 5 mesiacov. Ústavný súd poukazuje na to, že
postup okresného súdu v napadnutom konaní bol neefektívny, čo vyplýva predovšetkým
z toho, že rozhodnutia okresného súdu boli viackrát krajským súdom zrušené a vec bola
vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Uvedený postup okresného súdu nesvedčí o tom, že by svoju činnosť organizoval
v súlade s povinnosťou uloženou mu v § 100 ods. 1 OSP, aby bola vec čo najrýchlejšie
prejednaná a rozhodnutá.
Keďže všeobecný súd v rozsahu svojej právomoci nesie zodpovednosť aj
za zabezpečenie efektívneho postupu, ktorý mal smerovať k odstráneniu právnej neistoty,
v ktorej sa sťažovateľ v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal, čo je základným
účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02) a jeho
neefektívna činnosť mala rozhodne vplyv na doterajšiu dĺžku konania, ústavný súd preto
nemohol akceptovať vyjadrenie okresného súdu, že vo veci samej konal a zbytočné prieťahy
v konaní neboli zistené.
V tejto súvislosti ústavný súd už uviedol (napr. I. ÚS 23/03, I. ÚS 141/03), že
personálne problémy (nedostatočné obsadenie súdu, zaťaženosť sudcov) a nadmerné
množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len dočasne
ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa na ten účel prijali včas
adekvátne opatrenia (m. m. I. ÚS 39/00, I. ÚS 55/02). Okresný súd vo svojom vyjadrení
neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné usudzovať, že
v danej veci ide o takýto prípad.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto ústavný súd dospel k názoru, že doterajším
postupom okresného súdu v konaní, ktoré je ním vedené pod sp. zn. 6 C 333/2008, došlo
k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Pretože ústavný súd zistil porušenie označeného základného práva sťažovateľa podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru okresným súdom v konaní vedenom
pod sp. zn. 6 C 333/2008, prikázal mu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov,
a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza sťažovateľ domáhajúci sa
rozhodnutia súdu vo svojej veci.
III.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa
ho domáha. Z ustanovenia § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súd
rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo
alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov
od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.
Sťažovateľ vo svojej sťažnosti žiadal aj o priznanie finančného zadosťučinenia
v sume 30 000 € voči okresnému súdu z dôvodov v nej uvedených.
Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného
základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý
vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz
na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).
Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy aj priznanie
finančného zadosťučinenia. Pri jeho určení ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti
aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné
zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.
Ústavný súd vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. 6 C 333/2008, berúc do úvahy konkrétne okolnosti danej veci,
považoval priznanie sumy 2 000 € (slovom dvetisíc eur) sťažovateľovi za primerané
finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.
Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu
vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právny zástupca sťažovateľa
trovy konania vyčíslil sumou 275,94 €, a to za dva úkony právnej služby.
Ústavný súd podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb
v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) priznal sťažovateľovi náhradu trov
konania. Základom na výpočet náhrady za úkon právnej služby je v danom prípade
priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku
2012 v sume 781 €. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom
súde) náhradu trov konania za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2013 (príprava
a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti) po 130,16 €. Ďalej má právny zástupca
sťažovateľa aj nárok na náhradu režijného paušálu 7,81 € za jeden úkon podľa vyhlášky.
Náhrada trov konania, ktorú ústavný súd priznal sťažovateľovi, spolu predstavuje sumu
275,94 €.
Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet
právneho zástupcu sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 28. augusta 2013