Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 440/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-36

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. septembra

2013 predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti E., Cyprus, zastúpenej advokátkou JUDr.

A. H. R., K., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu podľa

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu

Prešov č. k. -1234 zo 14. marca 2012 v časti, ktorou bolo rozhodnuté

o uložení povinnosti zložiť preddavok na trovy konania, a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti E. o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. marca 2012

doručená sťažnosť spoločnosti E., C. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného

porušenia jej základného práva na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením

Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) č. k. -1234 zo 14. marca

2012 v časti, ktorou bolo rozhodnuté o uložení povinnosti zložiť preddavok na trovy

konania.

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že ako žalobkyňa sa na okresnom súde v konaní

vedenom pod sp. zn. na základe žaloby z 29. septembra 2008 domáha proti

S. (ďalej len „žalovaný“) zaplatenia sumy 23 183 243,64 €.

Podaním zo 16. decembra 2011 sťažovateľka podľa § 92 ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) navrhla, aby do konania namiesto nej vstúpila

spoločnosť D., Cyprus (ďalej len „spoločnosť D.“).

Podľa vyjadrenia sťažovateľky 4. januára 2012 žalovaný podľa

okresnému súdu navrhol, aby bola „žalobcovi“ uložená povinnosť zložiť preddavok

na trovy konania vo výške 5 % zo žalovanej sumy, čo predstavuje sumu 1 159 162,18 €.

Na základe návrhu sťažovateľky zo 16. decembra 2011 okresný súd uznesením

zo 16. januára 2012 rozhodol o zámene účastníkov konania na strane žalobcu, a to tak, že

pripustil, aby do konania namiesto sťažovateľky vstúpila spoločnosť D.

Sťažovateľka uviedla, že okresný súd uznesením č. k. -1234

zo 14. marca 2012 v jednom výroku opravil svoje uznesenie zo 16. januára 2012 (o zámene

účastníkov konania) a v druhom výroku uložil „žalobcovi“ povinnosť zložiť preddavok

na trovy konania v sume 1 159 162,18 € v lehote 30 dní od doručenia uznesenia.

Sťažovateľka dodala, že jej sťažnosť pre namietané porušenie základného práva

podľa a práva podľa dohovoru smeruje len voči výroku

(a tým aj adekvátnemu odôvodneniu) uznesenia okresného súdu zo 14. marca 2012, ktorým

bola uložená povinnosť zložiť preddavok na trovy konania. Sťažovateľka uviedla, že

uznesenie okresného súdu, ktorým bolo rozhodnuté o zámene účastníkov konania, nebolo

ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu právoplatné. Zároveň dodala, že uznesenie

okresného súdu v časti, ktorou bola „žalobcovi“ uložená povinnosť zložiť preddavok

na trovy konania a proti ktorému v zmysle nie je odvolanie

prípustné, nadobudlo právoplatnosť 23. februára 2012.

Sťažovateľka namietala, že uznesenie okresného súdu je v napadnutej časti

nedostatočne odôvodnené, čo podľa jej názoru spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť. V tejto

súvislosti sťažovateľka poukázala na , podľa ktorého všeobecný súd môže

žalobcovi, u ktorého nie sú splnené predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov

podľa § 138 v celom rozsahu, uložiť povinnosť zložiť preddavok na trovy konania. Podľa

názoru sťažovateľky je všeobecný súd povinný tento predpoklad, a teda či u žalobcu nie sú

splnené predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 138 v celom rozsahu,

skúmať a v uznesení sa ním náležite zaoberať. Sťažovateľka vyslovila názor, že

v napadnutom uznesení okresného súdu absentuje akákoľvek zmienka o tom, či tieto

predpoklady na postup podľa sú splnené a na základe čoho okresný súd

k vyslovenému záveru dospel. Podľa jej názoru okresný súd tieto podmienky vôbec

neskúmal, pričom dodala, že na tejto skutočnosti nemení nič ani to, že súdny poplatok

za návrh na začatie konania bol riadne zaplatený. V tejto súvislosti sťažovateľka poukázala

na to, že tento súdny poplatok bol v dôsledku postúpenia pohľadávky zaplatený inou

osobou. Sťažovateľka taktiež argumentovala aj tým, že podmienky na oslobodenie

od súdnych poplatkov je potrebné skúmať v každom štádiu konania, a dodala, že

oslobodenie sa nevzťahuje na právneho nástupcu a že u každého je potrebné túto

podmienku skúmať osobitne. Okrem toho poukázala na to, že k uloženiu preddavkovej

povinnosti došlo v štádiu konania, keď dochádza k zámene účastníkov na strane žalobcu,

a teda že nie je zrejmé, ktorému subjektu bola táto povinnosť uložená.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd prijal jej

sťažnosť na ďalšie konanie a aby v náleze vyslovil, že uznesením okresného súdu

č. k. -1234 zo 14. marca 2012 v časti týkajúcej sa povinnosti zložiť

preddavok na trovy konania bolo porušené jej základné právo podľa

a jej právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, namietané uznesenie v uvedenej časti zrušil a vec

vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a okresnému súdu uložil povinnosť zaplatiť jej

náhradu trov právneho zastúpenia v sume 323,50 €.

Sťažovateľka súčasne podľa žiadala, aby

ústavný súd rozhodol o dočasnom opatrení a aby odložil vykonateľnosť napadnutého

uznesenia okresného súdu. Tento návrh sťažovateľka odôvodnila tým, že nezložením

preddavku jej podľa poslednej vety hrozí zastavenie konania alebo

realizácia výkonu rozhodnutia, čo by pre ňu znamenalo neodčiniteľnú ujmu, pričom druhej

strane žiadna ujma nehrozí. Zároveň doplnila, že neodloženie vykonateľnosti namietaného

uznesenia by pre ňu znamenalo väčšiu ujmu, než aká by mohla vzniknúť iným osobám

v prípade vyhovenia jej návrhu na odklad vykonateľnosti označeného rozhodnutia. Súčasne

dodala, že tento jej návrh nie je ani v rozpore s dôležitým verejným záujmom.

Sťažovateľka súčasne poukázala na uznesenie ústavného súdu č. k. I. ÚS 112/2012-

13 zo 7. marca 2012, keď ústavný súd v takmer totožnej veci prijal jej sťažnosť na ďalšie

konanie a dočasným opatrením odložil vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia

všeobecného súdu.

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu

(sťažnosti) podľa ustanovenia až vrátane okolností, ktoré

by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľka namietala porušenie svojho práva na spravodlivý proces uznesením

okresného súdu č. k. -1234 zo 14. marca 2012 v časti, ktorou bolo

rozhodnuté o uložení povinnosti zložiť preddavok na trovy konania podľa .

Podľa navrhovateľovi, u ktorého nie sú splnené predpoklady

na oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 138 v celom rozsahu a ktorý uplatňuje právo

na zaplatenie peňažnej sumy prevyšujúcej 400-násobok životného minima pre jednu

plnoletú fyzickú osobu, súd na návrh odporcu uloží, aby v lehote nie dlhšej ako 60 dní zložil

preddavok na trovy konania. Na zloženie preddavku podľa prvej vety vyzve súd súčasne

s uložením povinnosti navrhovateľovi v rovnakej lehote aj odporcu. Povinnosť zložiť

preddavok na trovy konania nemá účastník, ktorého majetkové pomery ako dlžníka

nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu o konkurznom konaní. Ak navrhovateľ

preddavok na trovy konania v určenej lehote nezloží a odporca, ktorý má povinnosť zložiť

preddavok, ho zložil, súd konanie v lehote 15 dní od uplynutia lehoty na zloženie preddavku

na trovy konania zastaví.

Z citovaného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že

ak sťažovateľka povinnosť uloženú okresným súdom v podobe zloženia preddavku nesplní,

pričom odporca na základe splnenia zákonných podmienok nie je takou povinnosťou

viazaný, okresný súd v zákonnej lehote konanie zastaví. To znamená, že právnym

dôsledkom nesplnenia povinnosti sťažovateľky je skončenie konania pre nesplnenie jej

procesnej povinnosti.

Podľa názoru ústavného súdu je v posudzovanom prípade zrejmé, že napadnutým

uznesením okresného súdu k neprípustnému zásahu do označených práv sťažovateľky dôjsť

nemohlo. Samotné vydanie napadnutého uznesenia, ale ani nadobudnutie právoplatnosti

tohto uznesenia nemá totiž bez ďalšieho za následok stratu prístupu k súdu

pre sťažovateľku. K takýmto dôsledkom by totiž mohlo dôjsť až prípadným vydaním

uznesenia o zastavení konania v zmysle poslednej vety (obdobne pozri

napr. , ).

Zo spisu okresného súdu ústavný súd zistil, že konanie vedené na tamojšom súde

pod sp. zn. nebolo dosiaľ právoplatne zastavené.

Na rozdiel od uznesenia o povinnosti zložiť preddavok v zmysle § 141a ods. 1

poslednej vety proti uzneseniu o zastavení konania je prípustné odvolanie a vo vzťahu

voči prípadnému nepriaznivému potvrdzujúcemu rozhodnutiu odvolacieho súdu prichádza

do úvahy aj podanie dovolania, a to s prihliadnutím na dôvod uvedený .

V rámci odvolacieho konania, ako aj v rámci dovolacieho konania proti prípadnému

potvrdzujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu o zastavení konania bude mať sťažovateľka

možnosť uplatňovať všetky tie zásadné námietky, ktoré sú obsahom sťažnosti podanej

ústavnému súdu. Všeobecné súdy preto v takomto prípade budú mať možnosť skúmať, či

prípadné zastavenie konania pre nezaplatenie preddavku na trovy konania je v danom

prípade zlučiteľné s tými právami, porušenie ktorých sťažovateľka touto sťažnosťou

namieta (napr. ).

Za týchto okolností ústavný súd považuje podanie sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1

za predčasné, keďže sťažovateľka bude mať v ďalšom priebehu konania vedeného

okresným súdom pod sp. zn. k dispozícii účinné právne prostriedky

na ochranu svojho základného práva na súdnu ochranu podľa , ako aj

práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Na základe uvedeného ústavný súd sťažnosť sťažovateľky pri predbežnom

prerokovaní podľa v spojení s odmietol ako

neprípustnú.

K odôvodneniu svojho rozhodnutia považuje ústavný súd za nevyhnutné dodať, že je

pravdou, že v obdobnej veci sťažovateľky bolo rozhodnuté nálezom sp. zn.

zo 6. júna 2012, v ktorom ústavný súd vyslovil porušenie práv sťažovateľky podľa

a dohovoru, ku ktorým došlo uznesením Okresného súdu Poprad č. k. -938

z 9. januára 2012. V tomto prípade bola, tak ako v namietanej veci, sťažovateľke uložená

povinnosť zložiť preddavok na trovy konania. Ústavný súd však upriamuje pozornosť na to,

že v danej veci išlo o ojedinelý (menšinový) názor jedného zo senátov ústavného súdu,

ktorého ojedinelosť preukazuje aj neskoršie uznesenie toho istého senátu (I. ÚS), ktorý

v obdobnej veci uznesením sp. zn. z 3. októbra 2012 (teda po vydaní nálezu

vo veci ) sťažnosť už meritórne neposudzoval, ale ju odmietol podľa § 25

ods. 2 (obdobne aj , ).

Nad rámec uvedeného ústavný súd v súvislosti s námietkou sťažovateľky o tom, že

z napadnutého uznesenia okresného súdu jej nie je jasné, komu bola uložená „preddavková

povinnosť“, teda či jej alebo spoločnosti D. ako jej právnej nástupkyni, poukazuje na svoje

skoršie rozhodnutie č. k. -19 z 21. júna 2012. Predmetným rozhodnutím

ústavný súd sťažnosť spoločnosti D. (ústavnému súdu doručenej 23. mája 2012, teda takmer

dva mesiace po podaní sťažovateľkinej sťažnosti, pozn.) pre namietané porušenie čl. 46

ods. 1 a dohovoru uznesením okresného súdu č. k. -1234

zo 14. marca 2012 v časti výroku o uložení povinnosti „žalobcovi“ zložiť preddavok na

trovy konania (predmet konania totožný ako v prípade sťažovateľky, pozn.) odmietol ako

podanú zjavne neoprávnenou osobou. Ústavný súd v tomto rozhodnutí okrem iného

konštatoval: „... sťažovateľka podala ústavnú sťažnosť v čase, keď konanie o návrhu

žalobcu E. na pripustenie zámeny účastníkov na strane žalobcu za sťažovateľku nie je

právoplatne skončené, teda námietka porušenia základného práva na súdnu ochranu

zaručeného v právoplatným uznesením okresného súdu č. k. 13 C

213/2011-1234 sa na ústavnom súde mohla účinne domáhať len spoločnosť E.“ Právny

názor ústavného súdu obsiahnutý v označenom rozhodnutí dáva sťažovateľke jednoznačnú

odpoveď na to, komu okresný súd namietaným uznesením uložil „preddavkovú povinnosť“.

Pretože sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd o ďalších návrhoch sťažovateľky

vrátane návrhu na odloženie vykonateľnosti napadnutého uznesenia nerozhodoval.

Tiež nebol právny dôvod na pripustenie ďalšieho účastníka konania na strane

okresného súdu, ako to listom zo 6. marca 2013 žiadal S.

Na základe týchto skutočností ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku

tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. septembra 2013