Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 3 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (8)III. ÚS 440/2013
PDF · 189 KB
No categories available
III. ÚS 440/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. septembra
2013 predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti E., Cyprus, zastúpenej advokátkou JUDr.
A. H. R., K., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu
Prešov č. k. 13 C 213/2011-1234 zo 14. marca 2012 v časti, ktorou bolo rozhodnuté
o uložení povinnosti zložiť preddavok na trovy konania, a takto
rozhodol:
Sťažnosť spoločnosti E. o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. marca 2012
doručená sťažnosť spoločnosti E., C. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného
porušenia jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením
Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) č. k. 13 C 213/2011-1234 zo 14. marca
2012 v časti, ktorou bolo rozhodnuté o uložení povinnosti zložiť preddavok na trovy
konania.
Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že ako žalobkyňa sa na okresnom súde v konaní
vedenom pod sp. zn. 13 C 213/2011 na základe žaloby z 29. septembra 2008 domáha proti
S. (ďalej len „žalovaný“) zaplatenia sumy 23 183 243,64 €.
Podaním zo 16. decembra 2011 sťažovateľka podľa § 92 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) navrhla, aby do konania namiesto nej vstúpila
spoločnosť D., Cyprus (ďalej len „spoločnosť D.“).
Podľa vyjadrenia sťažovateľky 4. januára 2012 žalovaný podľa § 141a OSP
okresnému súdu navrhol, aby bola „žalobcovi“ uložená povinnosť zložiť preddavok
na trovy konania vo výške 5 % zo žalovanej sumy, čo predstavuje sumu 1 159 162,18 €.
Na základe návrhu sťažovateľky zo 16. decembra 2011 okresný súd uznesením
zo 16. januára 2012 rozhodol o zámene účastníkov konania na strane žalobcu, a to tak, že
pripustil, aby do konania namiesto sťažovateľky vstúpila spoločnosť D.
Sťažovateľka uviedla, že okresný súd uznesením č. k. 13 C 213/2011-1234
zo 14. marca 2012 v jednom výroku opravil svoje uznesenie zo 16. januára 2012 (o zámene
účastníkov konania) a v druhom výroku uložil „žalobcovi“ povinnosť zložiť preddavok
na trovy konania v sume 1 159 162,18 € v lehote 30 dní od doručenia uznesenia.
Sťažovateľka dodala, že jej sťažnosť pre namietané porušenie základného práva
podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru smeruje len voči výroku
(a tým aj adekvátnemu odôvodneniu) uznesenia okresného súdu zo 14. marca 2012, ktorým
bola uložená povinnosť zložiť preddavok na trovy konania. Sťažovateľka uviedla, že
uznesenie okresného súdu, ktorým bolo rozhodnuté o zámene účastníkov konania, nebolo
ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu právoplatné. Zároveň dodala, že uznesenie
okresného súdu v časti, ktorou bola „žalobcovi“ uložená povinnosť zložiť preddavok
na trovy konania a proti ktorému v zmysle § 202 ods. 3 písm. q) OSP nie je odvolanie
prípustné, nadobudlo právoplatnosť 23. februára 2012.
Sťažovateľka namietala, že uznesenie okresného súdu je v napadnutej časti
nedostatočne odôvodnené, čo podľa jej názoru spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť. V tejto
súvislosti sťažovateľka poukázala na § 141a OSP, podľa ktorého všeobecný súd môže
žalobcovi, u ktorého nie sú splnené predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov
podľa § 138 v celom rozsahu, uložiť povinnosť zložiť preddavok na trovy konania. Podľa
názoru sťažovateľky je všeobecný súd povinný tento predpoklad, a teda či u žalobcu nie sú
splnené predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 138 v celom rozsahu,
skúmať a v uznesení sa ním náležite zaoberať. Sťažovateľka vyslovila názor, že
v napadnutom uznesení okresného súdu absentuje akákoľvek zmienka o tom, či tieto
predpoklady na postup podľa § 141a OSP sú splnené a na základe čoho okresný súd
k vyslovenému záveru dospel. Podľa jej názoru okresný súd tieto podmienky vôbec
neskúmal, pričom dodala, že na tejto skutočnosti nemení nič ani to, že súdny poplatok
za návrh na začatie konania bol riadne zaplatený. V tejto súvislosti sťažovateľka poukázala
na to, že tento súdny poplatok bol v dôsledku postúpenia pohľadávky zaplatený inou
osobou. Sťažovateľka taktiež argumentovala aj tým, že podmienky na oslobodenie
od súdnych poplatkov je potrebné skúmať v každom štádiu konania, a dodala, že
oslobodenie sa nevzťahuje na právneho nástupcu a že u každého je potrebné túto
podmienku skúmať osobitne. Okrem toho poukázala na to, že k uloženiu preddavkovej
povinnosti došlo v štádiu konania, keď dochádza k zámene účastníkov na strane žalobcu,
a teda že nie je zrejmé, ktorému subjektu bola táto povinnosť uložená.
Na základe uvedených skutočností sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd prijal jej
sťažnosť na ďalšie konanie a aby v náleze vyslovil, že uznesením okresného súdu
č. k. 13 C 213/2011-1234 zo 14. marca 2012 v časti týkajúcej sa povinnosti zložiť
preddavok na trovy konania bolo porušené jej základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy
a jej právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, namietané uznesenie v uvedenej časti zrušil a vec
vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a okresnému súdu uložil povinnosť zaplatiť jej
náhradu trov právneho zastúpenia v sume 323,50 €.
Sťažovateľka súčasne podľa § 52 ods. 2 zákona o ústavnom súde žiadala, aby
ústavný súd rozhodol o dočasnom opatrení a aby odložil vykonateľnosť napadnutého
uznesenia okresného súdu. Tento návrh sťažovateľka odôvodnila tým, že nezložením
preddavku jej podľa poslednej vety § 141a ods. 1 OSP hrozí zastavenie konania alebo
realizácia výkonu rozhodnutia, čo by pre ňu znamenalo neodčiniteľnú ujmu, pričom druhej
strane žiadna ujma nehrozí. Zároveň doplnila, že neodloženie vykonateľnosti namietaného
uznesenia by pre ňu znamenalo väčšiu ujmu, než aká by mohla vzniknúť iným osobám
v prípade vyhovenia jej návrhu na odklad vykonateľnosti označeného rozhodnutia. Súčasne
dodala, že tento jej návrh nie je ani v rozpore s dôležitým verejným záujmom.
Sťažovateľka súčasne poukázala na uznesenie ústavného súdu č. k. I. ÚS 112/2012-
13 zo 7. marca 2012, keď ústavný súd v takmer totožnej veci prijal jej sťažnosť na ďalšie
konanie a dočasným opatrením odložil vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia
všeobecného súdu.
II.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu
(sťažnosti) podľa ustanovenia § 49 až § 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré
by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých
prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané
zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj
návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť
uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je
zjavne neopodstatnený.
Sťažovateľka namietala porušenie svojho práva na spravodlivý proces uznesením
okresného súdu č. k. 13 C 213/2011-1234 zo 14. marca 2012 v časti, ktorou bolo
rozhodnuté o uložení povinnosti zložiť preddavok na trovy konania podľa § 141a OSP.
Podľa § 141a ods. 1 OSP navrhovateľovi, u ktorého nie sú splnené predpoklady
na oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 138 v celom rozsahu a ktorý uplatňuje právo
na zaplatenie peňažnej sumy prevyšujúcej 400-násobok životného minima pre jednu
plnoletú fyzickú osobu, súd na návrh odporcu uloží, aby v lehote nie dlhšej ako 60 dní zložil
preddavok na trovy konania. Na zloženie preddavku podľa prvej vety vyzve súd súčasne
s uložením povinnosti navrhovateľovi v rovnakej lehote aj odporcu. Povinnosť zložiť
preddavok na trovy konania nemá účastník, ktorého majetkové pomery ako dlžníka
nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu o konkurznom konaní. Ak navrhovateľ
preddavok na trovy konania v určenej lehote nezloží a odporca, ktorý má povinnosť zložiť
preddavok, ho zložil, súd konanie v lehote 15 dní od uplynutia lehoty na zloženie preddavku
na trovy konania zastaví.
Z citovaného ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku jednoznačne vyplýva, že
ak sťažovateľka povinnosť uloženú okresným súdom v podobe zloženia preddavku nesplní,
pričom odporca na základe splnenia zákonných podmienok nie je takou povinnosťou
viazaný, okresný súd v zákonnej lehote konanie zastaví. To znamená, že právnym
dôsledkom nesplnenia povinnosti sťažovateľky je skončenie konania pre nesplnenie jej
procesnej povinnosti.
Podľa názoru ústavného súdu je v posudzovanom prípade zrejmé, že napadnutým
uznesením okresného súdu k neprípustnému zásahu do označených práv sťažovateľky dôjsť
nemohlo. Samotné vydanie napadnutého uznesenia, ale ani nadobudnutie právoplatnosti
tohto uznesenia nemá totiž bez ďalšieho za následok stratu prístupu k súdu
pre sťažovateľku. K takýmto dôsledkom by totiž mohlo dôjsť až prípadným vydaním
uznesenia o zastavení konania v zmysle § 141a ods. 1 poslednej vety OSP (obdobne pozri
napr. II. ÚS 129/2012, I. ÚS 196/2013).
Zo spisu okresného súdu ústavný súd zistil, že konanie vedené na tamojšom súde
pod sp. zn. 13 C 213/2011 nebolo dosiaľ právoplatne zastavené.
Na rozdiel od uznesenia o povinnosti zložiť preddavok v zmysle § 141a ods. 1
poslednej vety OSP proti uzneseniu o zastavení konania je prípustné odvolanie a vo vzťahu
voči prípadnému nepriaznivému potvrdzujúcemu rozhodnutiu odvolacieho súdu prichádza
do úvahy aj podanie dovolania, a to s prihliadnutím na dôvod uvedený § 237 písm. f) OSP.
V rámci odvolacieho konania, ako aj v rámci dovolacieho konania proti prípadnému
potvrdzujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu o zastavení konania bude mať sťažovateľka
možnosť uplatňovať všetky tie zásadné námietky, ktoré sú obsahom sťažnosti podanej
ústavnému súdu. Všeobecné súdy preto v takomto prípade budú mať možnosť skúmať, či
prípadné zastavenie konania pre nezaplatenie preddavku na trovy konania je v danom
prípade zlučiteľné s tými právami, porušenie ktorých sťažovateľka touto sťažnosťou
namieta (napr. IV. ÚS 278/2013).
Za týchto okolností ústavný súd považuje podanie sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1
ústavy za predčasné, keďže sťažovateľka bude mať v ďalšom priebehu konania vedeného
okresným súdom pod sp. zn. 13 C 213/2011 k dispozícii účinné právne prostriedky
na ochranu svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj
práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Na základe uvedeného ústavný súd sťažnosť sťažovateľky pri predbežnom
prerokovaní podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde odmietol ako
neprípustnú.
K odôvodneniu svojho rozhodnutia považuje ústavný súd za nevyhnutné dodať, že je
pravdou, že v obdobnej veci sťažovateľky bolo rozhodnuté nálezom sp. zn. I. ÚS 112/2012
zo 6. júna 2012, v ktorom ústavný súd vyslovil porušenie práv sťažovateľky podľa ústavy
a dohovoru, ku ktorým došlo uznesením Okresného súdu Poprad č. k. 13 C 270/08-938
z 9. januára 2012. V tomto prípade bola, tak ako v namietanej veci, sťažovateľke uložená
povinnosť zložiť preddavok na trovy konania. Ústavný súd však upriamuje pozornosť na to,
že v danej veci išlo o ojedinelý (menšinový) názor jedného zo senátov ústavného súdu,
ktorého ojedinelosť preukazuje aj neskoršie uznesenie toho istého senátu (I. ÚS), ktorý
v obdobnej veci uznesením sp. zn. I. ÚS 440/2012 z 3. októbra 2012 (teda po vydaní nálezu
vo veci I. ÚS 112/2012) sťažnosť už meritórne neposudzoval, ale ju odmietol podľa § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde (obdobne aj I. ÚS 196/2013, IV. ÚS 278/2013).
Nad rámec uvedeného ústavný súd v súvislosti s námietkou sťažovateľky o tom, že
z napadnutého uznesenia okresného súdu jej nie je jasné, komu bola uložená „preddavková
povinnosť“, teda či jej alebo spoločnosti D. ako jej právnej nástupkyni, poukazuje na svoje
skoršie rozhodnutie č. k. II. ÚS 182/2012-19 z 21. júna 2012. Predmetným rozhodnutím
ústavný súd sťažnosť spoločnosti D. (ústavnému súdu doručenej 23. mája 2012, teda takmer
dva mesiace po podaní sťažovateľkinej sťažnosti, pozn.) pre namietané porušenie čl. 46
ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením okresného súdu č. k. 13 C 213/2011-1234
zo 14. marca 2012 v časti výroku o uložení povinnosti „žalobcovi“ zložiť preddavok na
trovy konania (predmet konania totožný ako v prípade sťažovateľky, pozn.) odmietol ako
podanú zjavne neoprávnenou osobou. Ústavný súd v tomto rozhodnutí okrem iného
konštatoval: „... sťažovateľka podala ústavnú sťažnosť v čase, keď konanie o návrhu
žalobcu E. na pripustenie zámeny účastníkov na strane žalobcu za sťažovateľku nie je
právoplatne skončené, teda námietka porušenia základného práva na súdnu ochranu
zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy právoplatným uznesením okresného súdu č. k. 13 C
213/2011-1234 sa na ústavnom súde mohla účinne domáhať len spoločnosť E.“ Právny
názor ústavného súdu obsiahnutý v označenom rozhodnutí dáva sťažovateľke jednoznačnú
odpoveď na to, komu okresný súd namietaným uznesením uložil „preddavkovú povinnosť“.
Pretože sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd o ďalších návrhoch sťažovateľky
vrátane návrhu na odloženie vykonateľnosti napadnutého uznesenia nerozhodoval.
Tiež nebol právny dôvod na pripustenie ďalšieho účastníka konania na strane
okresného súdu, ako to listom zo 6. marca 2013 žiadal S.
Na základe týchto skutočností ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku
tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 26. septembra 2013