Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 278/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. mája 2013

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti W. s. r. o., B., zastúpenej advokátom

JUDr. S. D., B., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu

podľa a práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

uznesením z 2. apríla 2013 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti W. s. r. o., o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. mája 2013

faxom a následne 10. mája 2013 poštou doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti W. s. r. o.

(ďalej len „sťažovateľka“, v citáciách aj „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na súdnu ochranu podľa (ďalej

len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

uznesením z 2. apríla 2013 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla, že v konaní vedenom okresným

súdom proti obchodnej spoločnosti N., s. r. o., B. (ďalej len „žalovaná“, v citáciách

aj „žalovaný“), sa domáha zaplatenia sumy 481 046,27 € z titulu nárokov vzniknutých

v dôsledku predčasného skončenia lízingovej zmluvy zo strany žalovanej.

Potom, ako sťažovateľka deklarovala svoje majetkové pomery, požiadala

o oslobodenie od súdnych poplatkov, na základe čoho jej okresný súd uznesením č. k.

-186 z 3. novembra 2011 toto oslobodenie priznal v rozsahu nad sumu

1 000 €.

Uznesením č. k. -286 z 2. apríla 2013 jej však okresný súd uložil

povinnosť zložiť preddavok na trovy konania v sume 24 052,31 € do 30 dní odo dňa

právoplatnosti tohto uznesenia. Sťažovateľka sa domnieva, že napadnutým uznesením boli

porušené jej v petite sťažnosti označené práva, a to v dôsledku „extrémne nesprávnej

interpretácie konkrétnej právnej normy“, ako aj postupu konajúceho súdu

predchádzajúcemu vydaniu napadnutého uznesenia, čo pre ňu znamená odňatie možnosti

konať pred súdom. Poukazuje na to, že finančné prostriedky na úhradu okresným súdom

určenej sumy preddavku objektívne nemá, čo síce v konečnom dôsledku už predtým

okresný súd konštatoval, avšak napriek tomu jej bola táto povinnosť bez toho, aby boli

opätovne skúmané jej aktuálne majetkové pomery, uložená. Sťažovateľka poznamenáva, že

okresný súd nezvážil, aký dopad na ňu bude mať uloženie tejto povinnosti a jej prístup

k súdu, čím pre ňu de facto vytvoril „nezvratnú situáciu, v ktorej bude súdne konanie

zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku“.

Sťažovateľka považuje „za neprijateľné, aby všeobecný súd takýmto spôsobom

aplikoval bez toho, aby zvážil jeho možný dopad do majetkovej sféry

sťažovateľa a jeho práva na slobodný prístup k súdu. Sťažovateľ po nezložení preddavku

totiž bude v zmysle sankcionovaný zastavením prebiehajúceho súdneho

konania, pričom uplatnenie jeho peňažného nároku voči žalovanému bude definitívne

zmarené. Je neprijateľné, aby v právnom štáte bola v procesnom predpise tvorená

akákoľvek prekážka, brániaca účastníkovi v slobodnom prístupe k súdu. Všeobecný súd je

povinný primárne chrániť základné práva a slobody formulované v Ústave SR a až následne

aplikovať procesné ustanovenia ústavne súladným spôsobom. Mechanickú aplikáciu § 141a

ods. 1 nemožno považovať za ústavne súladnú, nakoľko minimálne v sťažovateľovej

situácii vytvára nespravodlivý nepomer medzi účastníkmi konania, pričom žalovanému

poskytuje neodôvodnenú výhodu, v dôsledku ktorej sa môže zbaviť svojej peňažnej

povinnosti voči sťažovateľovi. Sťažovateľ sa tak bez svojej viny nemusí domôcť

spravodlivého rozhodnutia vo svojej veci, nakoľko Okresný súd Bratislava II pri vydaní

napadnutého rozhodnutia vytvoril prekážku ďalšieho postupu v konaní, ktorá je

nezlučiteľná s právom na spravodlivé súdne konanie.“.

Sťažovateľka argumentuje aj tým, že okresným súdom určená suma preddavku je

neadekvátna okolnostiam danej veci, keďže „zodpovedá cca 17 úkonom právnej služby,

pričom dosiahnutie až takého počtu úkonov pri súdnom spore nie je zrejme možné

racionálne očakávať“. Ďalej poukazuje na to, že v jej právnej veci „bolo aplikovateľnou

právnou normou ustanovenie . Nakoľko Okresný súd Bratislava II

vykonal krajne nesprávnu interpretáciu ustanovenia , pričom ho

aplikoval do takej miery, ktorá zjavne odporuje pravidlám formálnej a právnej logiky,

flagrantne tým porušil princíp legality v zmysle SR, princíp právnej

istoty účastníka konania, pričom sťažovateľa vystavil extrémnej nespravodlivosti

sprevádzanej objektívne nasledujúcim procesným neúspechom v konaní.

Sťažovateľ má aj vzhľadom na ustanovenie SR právo, aby

Okresný súd Bratislava II konal predvídateľne a v súlade so všeobecne záväznými právnymi

predpismi. Uvedený súd však vydal rozhodnutie, ktoré je v zjavnom rozpore so správnou

aplikáciou , a tak jeho rozhodnutím nemohlo byť zachované právo

sťažovateľa na spravodlivý proces a základné právo na súdnu ochranu.“.

Vzhľadom na uvedené a taktiež s poukazom na judikatúru ústavného súdu považuje

sťažovateľka napadnuté uznesenie za „zjavne arbitrárne, v dôsledku čoho neudržateľne

zasahuje do základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu a práva na spravodlivý súdny

proces (tieto okolnosti zakladajú dôvodnosť podanej sťažnosti, a to v súlade

so závermi ÚS SR prezentovanými v náleze )“.

Sťažovateľka s poukazom na § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) navrhuje, aby ústavný súd rozhodol o dočasnom opatrení a odložil vykonateľnosť

napadnutého uznesenia okresného súdu do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Podľa

sťažovateľky bez odloženia vykonateľnosti napadnutého uznesenia môže dôjsť k vydaniu

uznesenia o zastavení konania [ (ďalej

len „OSP“)]. Podaním doručeným ústavnému súdu 20. mája 2013 sťažovateľka doplnila

svoju sťažnosť upresniac spisovú značku rozhodnutia, proti ktorému smeruje jej sťažnosť,

ako aj jej návrh podľa .

Sťažovateľka, odvolávajúc sa na uvedenú argumentáciu, navrhuje, aby ústavný súd

o jej sťažnosti rozhodol nálezom, ktorým vysloví porušenie ňou označených práv

napadnutým uznesením, toto uznesenie zruší a vec vráti okresnému súdu na ďalšie konanie.

Zároveň sa domáha priznania úhrady trov konania pred ústavným súdom.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľov. Pri predbežnom

prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy

vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú

náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Zo sťažnosti možno vyvodiť, že jej podstatou je námietka sťažovateľky, podľa

ktorej uznesením okresného súdu č. k. -286 z 2. apríla 2013 došlo

k neprípustnému zásahu do jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru, a to konkrétne

vytváraním neprimeraných prekážok v jej prístupe k súdu, resp. odňatím možnosti konať

pred súdom.

Podľa názoru ústavného súdu je v posudzovanom prípade zrejmé, že napadnutým

uznesením okresného súdu k neprípustnému zásahu do označených práv sťažovateľky dôjsť

nemohlo. Samotné vydanie napadnutého uznesenia, ale ani nadobudnutie právoplatnosti

tohto uznesenia nemá totiž bez ďalšieho za následok stratu prístupu k súdu pre

sťažovateľku. K takýmto dôsledkom by totiž mohlo dôjsť až prípadným vydaním uznesenia

o zastavení konania v zmysle poslednej vety , podľa ktorej

ak navrhovateľ preddavok na trovy konania v určenej lehote nezloží a odporca, ktorý má

povinnosť zložiť preddavok, ho zložil, súd konanie v lehote 15 dní od uplynutia lehoty

na zloženie preddavku na trovy konania zastaví (obdobne pozri napr. ,

, , , ).

Na rozdiel od uznesenia o povinnosti zložiť preddavok v zmysle § 141a ods. 1

poslednej vety proti uzneseniu o zastavení konania je prípustné odvolanie a vo vzťahu

voči prípadnému nepriaznivému potvrdzujúcemu rozhodnutiu odvolacieho súdu prichádza

do úvahy aj podanie dovolania, a to s prihliadnutím na dôvod uvedený .

V rámci odvolacieho konania, ako aj v rámci dovolacieho konania proti prípadnému

potvrdzujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu o zastavení konania bude mať sťažovateľka

možnosť uplatňovať všetky tie zásadné námietky, ktoré sú obsahom sťažnosti podanej

ústavnému súdu. Všeobecné súdy preto v takomto prípade budú mať možnosť skúmať, či

prípadné zastavenie konania pre nezaplatenie preddavku na trovy konania je v danom

prípade zlučiteľné s tými právami, porušenie ktorých sťažovateľka touto sťažnosťou

namieta. Za týchto okolností ústavný súd považuje podanie sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1

za predčasné, keďže sťažovateľka bude mať v ďalšom priebehu konania vedeného

okresným súdom pod sp. zn. k dispozícii účinné právne prostriedky

na ochranu svojho základného práva podľa , ako aj práva podľa

ods. 1 dohovoru.

Na základe uvedeného ústavný súd sťažnosť sťažovateľky pri predbežnom

prerokovaní podľa v spojení s odmietol ako

neprípustnú.

Nad rámec odôvodnenia tohto rozhodnutia ústavný súd považoval za potrebné

vyjadriť sa aj k poukázaniu sťažovateľky na nález ústavného súdu sp. zn.

zo 6. júna 2012. V súvislosti s uvedeným ústavný súd nemôže spochybňovať, že v obdobnej

právnej veci nálezom sp. zn. zo 6. júna 2012 vyslovil porušenie práv

sťažovateľky podľa a dohovoru, ku ktorým malo dôjsť uznesením Okresného súdu

Poprad č. k. -938 z 9. januára 2012, ktorým bola účastníkovi konania uložená

povinnosť zložiť preddavok na trovy konania, avšak zároveň zdôrazňuje, že s prihliadnutím

na ďalšiu rozhodovaciu činnosť ústavného súdu išlo o ojedinelý (menšinový) názor jedného

zo senátov ústavného súdu, ktorého ojedinelosť preukazuje aj neskoršie uznesenie toho

istého senátu (I. ÚS), ktorý v obdobnej veci uznesením sp. zn. z 3. októbra

2012 (teda po vydaní uznesenia sp. zn. ) sťažnosť už meritórne

neposudzoval, ale ju odmietol podľa .

Pretože sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd o ďalších návrhoch sťažovateľky

vrátane návrhu na odloženie vykonateľnosti napadnutého uznesenia nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. mája 2013