Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 434/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. júna 2016

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti ,

, zastúpenej advokátom

JUDr. Felixom Neupauerom, Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, pre namietané porušenie

jej základného práva na súdnu ochranu podľa ,

práva podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. z 2. februára 2016 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti ,

o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. apríla 2016

doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti ,

(ďalej len „sťažovateľka“), pre namietané porušenie jej základného práva

na súdnu ochranu podľa (ďalej len „“),

práva podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Bratislava I (ďalej

len „okresný súd“) sp. zn. z 2. februára 2016 (ďalej len „napadnuté

uznesenie“).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že v konaní pred všeobecnými súdmi uložil

okresný súd sťažovateľke na návrh odporcu napadnutým uznesením povinnosť zložiť

preddavok na trovy konania podľa ustanovenia Občiansky

súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“).

Návrh odporcu na zloženie preddavku na trovy konania nebol sťažovateľke

doručený.

Okresný súd pred vydaním napadnutého uznesenia výzvami z 25. augusta 2014

a 23. januára 2015 zisťoval predpoklady na oslobodenie sťažovateľky od súdnych

poplatkov.

Sťažovateľka preddavok na trovy konania v lehote ustanovenej v napadnutom

uznesení uhradila na príslušný bankový účet, v dôsledku čoho nedošlo k jeho zastaveniu.

Sťažovateľka je však toho názoru, že „... povinnosťou Okresného súdu Bratislava I

bolo doručiť Návrh Odporcu Sťažovateľovi, a to ešte pred vydaním Uznesenia o zložení

preddavku“, a postup okresného súdu považuje za porušenie práva na spravodlivý proces.

Sťažovateľka je zároveň toho názoru, že „... neústavný postup Okresného súdu Bratislava I

pri vydávaní Uznesenia o zložení preddavku bol zároveň aj dôsledkom legislatívnej úpravy

inštitútu preddavkov na trovy konania zakotvenej v ustanovení , ktorá podľa

názoru Sťažovateľa nesie výrazné fragmenty rozporu s princípmi proporcionality, rovnosti

účastníkov konania, rovnosti zbraní a materiálneho právneho štátu“. V ostatnej časti

sťažnosti zdôvodňuje nesúlad ustanovenia s a uvádza judikatúru

podporujúcu jej tvrdenia. V súvislosti s prezentovaným názorom sťažovateľka poukazuje aj

na skutočnosť, že ústavnosť ustanovenia bola napadnutá návrhom generálneho

prokurátora Slovenskej republiky a návrhom Okresného súdu Košice II a obe veci boli

uznesením ústavného súdu spojené na ďalšie konanie, ktoré je vedené pod sp. zn.

.

Na základe uvedeného sťažovateľka v petite sťažnosti žiada, aby ústavný súd

nálezom vyslovil, že uznesením okresného súdu sp. zn. z 2. februára 2016

bolo porušené jej základné právo na súdnu ochranu podľa , právo podľa

čl. 36 ods. 1 listiny a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, aby

napadnuté uznesenie zrušil, vec vrátil Okresnému súdu Bratislava I na ďalšie konanie a aby

sťažovateľke priznal náhradu trov konania.

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného práva

podľa a obsahom práva podľa dohovoru nemožno vidieť

zásadnú odlišnosť (mutatis mutandis ).

Sťažovateľka namieta porušenie práva na súdnu ochranu vydaním napadnutého

uznesenia okresného súdu, ktorým bolo rozhodnuté o uložení povinnosti zložiť preddavok

na trovy konania podľa , nedoručenie návrhu na vydanie napadnutého uznesenia

sťažovateľke a nesúlad s .

Podľa navrhovateľovi, u ktorého nie sú splnené predpoklady

na oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 138 v celom rozsahu a ktorý uplatňuje právo

na zaplatenie peňažnej sumy prevyšujúcej 400-násobok životného minima pre jednu

plnoletú fyzickú osobu, súd na návrh odporcu uloží, aby v lehote nie dlhšej ako 60 dní zložil

preddavok na trovy konania. Na zloženie preddavku podľa prvej vety vyzve súd súčasne

s uložením povinnosti navrhovateľovi v rovnakej lehote aj odporcu. Povinnosť zložiť

preddavok na trovy konania nemá účastník, ktorého majetkové pomery ako dlžníka

nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu o konkurznom konaní. Ak navrhovateľ

preddavok na trovy konania v určenej lehote nezloží a odporca, ktorý má povinnosť

preddavok zložiť, ho zložil, alebo odporcom je účastník, ktorého majetkové pomery ako

dlžníka nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu o konkurznom konaní, súd konanie

v lehote 15 dní od uplynutia lehoty na zloženie preddavku na trovy konania zastaví.

Z citovaného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že

ak sťažovateľka povinnosť uloženú okresným súdom v podobe zloženia preddavku nesplní,

pričom odporca na základe splnenia zákonných podmienok nie je takou povinnosťou

viazaný, okresný súd v zákonnej lehote konanie zastaví. To znamená, že právnym

dôsledkom nesplnenia povinnosti sťažovateľky je skončenie konania pre nesplnenie jej

procesnej povinnosti (napr. , ).

Podľa názoru ústavného súdu je v posudzovanom prípade zrejmé, že napadnutým

uznesením okresného súdu k neprípustnému zásahu do označených práv sťažovateľky dôjsť

nemohlo. Samotné vydanie napadnutého uznesenia, ale ani nadobudnutie právoplatnosti

tohto uznesenia nemá totiž bez ďalšieho za následok stratu prístupu k súdu

pre sťažovateľku. K takýmto dôsledkom by totiž mohlo dôjsť až prípadným vydaním

uznesenia o zastavení konania v zmysle poslednej vety (obdobne pozri

napr. , ).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh ústavný súd zistil, že napadnuté konanie nebolo

pre nezloženie preddavku zastavené.

Na rozdiel od uznesenia o povinnosti zložiť preddavok v zmysle § 141a ods. 1

poslednej vety proti uzneseniu o zastavení konania je prípustné odvolanie a vo vzťahu

voči prípadnému nepriaznivému potvrdzujúcemu rozhodnutiu odvolacieho súdu prichádza

do úvahy aj podanie dovolania, a to s prihliadnutím na dôvod uvedený .

V rámci odvolacieho konania, ako aj v rámci dovolacieho konania proti prípadnému

potvrdzujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu o zastavení konania bude mať sťažovateľka

možnosť uplatňovať všetky tie zásadné námietky, ktoré sú obsahom sťažnosti podanej

ústavnému súdu. Všeobecné súdy preto v takomto prípade budú mať možnosť skúmať, či

prípadné zastavenie konania pre nezaplatenie preddavku na trovy konania je v danom

prípade zlučiteľné s tými právami, porušenie ktorých sťažovateľka touto sťažnosťou

namieta (napr. , , ).

Za týchto okolností ústavný súd považuje podanie sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1

za predčasné, keďže sťažovateľka bude mať v ďalšom priebehu napadnutého

konania vedeného okresným súdom k dispozícii účinné právne prostriedky na ochranu

svojho základného práva na súdnu ochranu podľa , ako aj práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Obdobne pokiaľ sťažovateľka namieta, že okresný súd jej nedoručil návrh odporcu

na zloženie preddavku, ústavný súd zastáva názor, že namietaný postup okresného súdu

nemal pre sťažovateľku za následok stratu prístupu k súdu. Ad absurdum sama sťažovateľka

tvrdí, že k zastaveniu konania nedošlo. Z toho dôvodu je ústavný súd názoru, že

sťažovateľka môže postup okresného súdu namietať v priebehu konania, resp. v odvolacom

(prípadne dovolacom) konaní po rozhodnutí, ktorým bude vec skončená.

Na základe uvedeného ústavný súd sťažnosť sťažovateľky pri predbežnom

prerokovaní podľa v spojení s odmietol ako

neprípustnú.

K námietke sťažovateľky o neústavnosti zákonnej úpravy považuje

ústavný súd za potrebné poukázať, že nálezom ústavného súdu sp. zn.

z 11. mája 2016 bol vyslovený nesúlad ustanovenia s a

(ďalej len „nález o nesúlade sp. zn. “).

Podľa ak súd v trestnom konaní vydal

na základe právneho predpisu, ktorý neskôr stratil účinnosť v zmysle ,

rozsudok, ktorý nadobudol právoplatnosť, ale nebol vykonaný, strata účinnosti takého

právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého ustanovenia je dôvodom obnovy konania

podľa ustanovení .

Podľa ostatné právoplatné rozhodnutia vydané

v civilnom procese alebo správnom konaní na základe právneho predpisu, ktorý celkom,

sčasti alebo v niektorom ustanovení stratil účinnosť, zostávajú nedotknuté; povinnosti

uložené takýmito rozhodnutiami nemožno nútene vymáhať.

Textácia explicitne rieši sťažovateľkinu

situáciu. Pretože okresný súd napadnutým uznesením uložil sťažovateľke povinnosť zložiť

preddavok na trovy konania v civilnom procese a napadnuté uznesenie je právoplatné,

v zmysle verba legalia ostáva napadnuté uznesenie účinkami nálezu o nesúlade sp. zn.

nedotknuté.

Nad rámec veci je potrebné uviesť, že ústavný súd v období pred vydaním nálezu

o nesúlade sp. zn. vo svojich rozhodnutiach už opakovane konštatoval, že

základné právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa všeobecný súd

nemôže porušiť, ak koná vo veci v súlade s procesno-právnymi predpismi upravujúcimi

postupy v občianskoprávnom konaní (, III. 591/2013). Podľa judikovaného

názoru ústavného súdu „o ústavne významnej neprimeranosti pri právno-aplikačnej činnosti

možno uvažovať len vtedy, ak aplikovaná právna norma dáva konajúcemu orgánu verejnej

moci priestor na úvahu pri skúmaní splnenia podmienok hypotézy, dispozície alebo sankcie.

Naopak, ak konajúci orgán verejnej moci nemá právnou normou vytvorený žiaden

diskrečný priestor a pri zistení splnenia podmienok jej hypotézy je povinný vyvodiť jediný

možný právny následok, potom možno hovoriť už len o neproporcionalite právnej úpravy

tvoriacej právny základ na konanie orgánu verejnej moci, a nie o neproporcionalite

aplikácie práva“ (uznesenie z 20. novembra 2012 vo veci sp. zn.

uverejnené v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č.

80/2012).

V konaní o sťažnosti fyzickej osoby podľa senát ústavného súdu

nie je oprávnený preskúmavať súlad právnych predpisov s , pretože takýto prieskum

je vyhradený plénu ústavného súdu v konaní podľa . Ústavný súd už

viackrát zdôraznil, že účel konania o súlade právnych predpisov nemožno dosiahnuť v inom

type konania (napr. , , ). Argumentácia

sťažovateľky v jej prípade je preto nedôvodná.

Z uvedeného dôvodu bola námietka neústavnosti úpravy posúdená ako

zjavne neopodstatnená.

K celej veci je potrebné dodať, že ústavný súd vníma aj skoršie vydané zjednocujúce

stanovisko pléna ústavného súdu sp. zn. PLz. (ďalej len „zjednocujúce

stanovisko“), podľa ktorého hmotnoprávne účinky nálezu ústavného súdu č. k.

-89 zo 17. mája 2004 o nesúlade § 38 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia,

o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových,

podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení (ďalej

len „zákon o zdravotnom poistení“) s čl. 20 ods. 1 druhou vetou v spojení s čl. 13 ods. 3 a 4

uverejneného v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pred právoplatným

skončením konania pred všeobecným súdom, v ktorom sa má aplikovať § 38 ods. 4 zákona

o zdravotnom poistení, nastávajú pre všetkých účastníkov tohto konania ex tunc.

Od zjednocujúceho stanoviska sa ústavný súd odchýlil z týchto dôvodov:

V období pred vydaním nálezu o nesúlade sp. zn. bolo v konaniach

pred ústavným súdom predmetom posúdenia viacero totožných, resp. obdobných sťažností

(napr. , , , ,

), pričom tieto boli vo výsledku pri predbežnom prerokovaní odmietané

z dôvodov podľa (najmä z dôvodu neprípustnosti alebo

zjavnej neopodstatnenosti v závislosti od koncepcie námietok porušenia ).

In medias res (i) námietky neproporcionality aplikácie práva považoval ústavný súd

pri odmietaní sťažností za zjavne neopodstatnené, pretože platná a účinná právna úprava iný

postup všeobecným súdom neumožňovala (verba legalia ), alebo za neprípustné

(v prípade, ak bolo v konaní pred všeobecným súdom namietané len procesné rozhodnutie,

keďže tu bola daná možnosť brániť sa v odvolacom konaní po rozhodnutí o zastavení

konania) a (ii) námietky neústavnosti právnej úpravy typovo za zjavne neopodstatnené pre

ich posúdenie v konaní o individuálnych sťažnostiach fyzických osôb a právnických osôb,

keďže takýto prieskum považoval ústavný súd za vyhradený plénu v konaní podľa čl. 125

ods. 1 (konanie o súlade právnych predpisov). V súvislosti s uvedeným bodom (ii)

ústavný súd viackrát prízvukoval, že účel konania o súlade právnych predpisov nemožno

dosiahnuť v inom type konania (napr. , , ).

Navyše, ako to vyplýva z posudzovania námietok neústavnosti v konaní

o individuálnych sťažnostiach ako zjavne neopodstatnených, ústavný súd v týchto

prípadoch presadzuje vo svojich rozhodnutiach (iii) prezumpciu ústavnosti právnych

predpisov (do vyslovenia opačného rozhodnutia). Vyabstrahovaný záver implicitne

podporuje koncepciu odmietania námietok neústavnosti právnej úpravy v

konaní o individuálnych sťažnostiach z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti (zjednodušene

povedané, kým nie je vyslovený nesúlad namietanej zákonnej úpravy s , je námietka

neproporcionality takej zákonnej úpravy zjavne neopodstatnená, lebo text zákona je taký,

aký je).

Z princípu právnej istoty ako základného princípu právneho štátu vyplývajú

legitímne očakávania vo vzťahu k rozhodovacej činnosti orgánov verejnej moci. Z tohto

pohľadu ústavný súd pri posudzovaní sťažností v obdobných veciach ustálil svoj už

uvedený postoj.

Teda, čo sa týka preskúmavanej veci, ústavný súd v čase pred vydaním nálezu

o nesúlade sp. zn. svoje rozhodnutia týkajúce sa posúdenia

opieral o (i) prezumpciu súladu napádaného s , (ii) o zjavnú

neopodstatnenosť námietok neproporcionality aplikácie a (iii) o neprípustnosť

preskúmavania procesného rozhodnutia, v ktorom došlo k aplikácii (proti

ktorému bola daná možnosť brániť sa v odvolacom konaní po rozhodnutí o zastavení

konania).

Summa summarum ústavný súd v uvedených konaniach de facto nepripustil

existenciu excesu vyžadujúcu jeho korekciu a zákon (o ústavnom súde) per se korekciu

právoplatného rozhodnutia v civilnom procese považuje (z hľadiska zachovania právnej

istoty) za nežiaducu. Z uvedeného dôvodu sa na prvý pohľad javí byť iracionálnym taký

záver, podľa ktorého by sa konanie pred ústavným súdom začaté ale neskončené pred

vydaním nálezu o nesúlade sp. zn. aj s ohľadom na požiadavku § 41b

ods. 2 , ktorá je v súlade s požiadavkou na výklad zachovávania

nastoleného stavu právnej istoty, mali rozhodnúť mimo rámca dosiaľ nastolenej

rozhodovacej línie. Účinky nálezu o nesúlade sp. zn. platia

v posudzovanom prípade ex nunc.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku už pri jej predbežnom prerokovaní

ústavný súd nemohol rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľky, ktoré sú viazané na to,

že sťažnosti by bolo vyhovené (zrušenie napadnutého rozhodnutia, vrátenie veci na ďalšie

konanie, priznanie náhrady trov konania).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. júna 2016