Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 277/2014
PDF · 178.66 KB
No categories available
III. ÚS 277/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. apríla 2014
predbežne prerokoval sťažnosť P. K., zastúpeného advokátskou kanceláriou
SKLEGAL s. r. o., Dvořákovo nábrežie 10, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ
a advokát JUDr. Pavel Poliak, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky uznesením Okresného súdu
Banská Bystrica sp. zn. 13 C 143/2013 z 13. decembra 2013, a takto
rozhodol:
Sťažnosť P. K. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
18. februára 2014 prostredníctvom telefaxu doručená sťažnosť P. K. (ďalej len
„sťažovateľ“), doplnená písomným podaním doručeným 19. februára 2014, ktorou namieta
porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) uznesením Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len
„okresný súd“) sp. zn. 13 C 143/2013 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ v označenom konaní sp. zn. 13 C 143/2013
okresného súdu je v postavení žalobcu, pričom jeho pôvodný protinávrh v konaní vedenom
pod sp. zn. 14 C/47/2012 bol vylúčený na samostatné konanie. Sťažovateľ si v napadnutom
konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 143/2013 uplatnil proti odporcovi sumu 1 060 392,65 €
s príslušenstvom z titulu náhrady škody. Sťažovateľ v napadnutom konaní požiadal
o oslobodenie od súdnych poplatkov z dôvodu nepriaznivých osobných a majetkových
pomerov, o ktorom rozhodol okresný súd uznesením z 13. decembra 2013 tak, že
sťažovateľovi priznal oslobodenie od súdnych poplatkov v rozsahu 97 %. V ten istý deň
zároveň okresný súd napadnutým uznesením uložil sťažovateľovi, aby zložil preddavok
na trovy konania v sume 53 019,60 €. Sťažovateľ sa proti uzneseniu o oslobodení
od súdnych poplatkov neodvolal.
Sťažovateľ v sťažnosti predovšetkým uvádza:
„Sťažovateľ má preto za to, že Odporca si vydaním Uznesenia o čiastočnom
oslobodení od súdnych poplatkov pripravil formálne predpoklady na vydanie Rozhodnutia.
Priznaním oslobodenia od súdnych poplatkov v celom rozsahu, by nemohlo zo strany
Odporcu dôjsť k vydaniu Rozhodnutia a Odporca by nebol v súlade s § 141a ods. 1 OSP
oprávnený vydať Rozhodnutie, pretože bez existencie Uznesenia o čiastočnom oslobodení
od súdnych poplatkov by neboli naplnené predpoklady § 141a OSP.
Skutočnosť, že Odporca Uznesením o čiastočnom oslobodení od súdnych poplatkov
nepriznal Sťažovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov v rozsahu 3 %, a v ten istý deň
na základe tohto predpokladu vydal Rozhodnutie, predstavuje také konanie Odporcu,
ktorým Odporca odňal Sťažovateľovi možnosť na nezákonnom a nestrannom súde
uplatňovať si ochranu svojich práv a právom chránených záujmov.
Rozhodnutie neobsahuje odôvodnenie, z akých faktických okolností mal
za preukázané, že existuje nutnosť zloženia preddavku na trovy konania, a nielenže
neskúmal pre aký účel T. P. navrhoval zloženie preddavku na trovy konania v celkovej
výške 53.019,60 EUR, ani samotný Odporca neuvádza žiadny účel, pre ktorý by mal byť
predmetný preddavok zložený.
Odporca sa zároveň vôbec nevysporiadal a nezohľadnil majetkové pomery
Sťažovateľa, ktoré boli dôvodom na vydanie Uznesenie o čiastočnom oslobodení od
súdnych poplatkov a oslobodenie od súdnych poplatkov v rozsahu 97 %, a ktoré majú
podstatný vplyv na jemu uloženú povinnosť zložiť preddavok na trovy konania. Odporca vo
veci formálno-právne rozhodol aplikujúc ustanovenie § 141a ods. 1 OSP, keďže
Rozhodnutie je založené len na formálnych predpokladoch bez ohľadu na faktické okolnosti
prípadu.
Podľa názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky až faktickým (nie iba formálnym)
preskúmaním predpokladov na strane dotknutého účastníka konania môže rezultovať záver
o splnení predpokladov na uloženie povinností tomuto účastníkovi konania spočívajúcej
v nutnosti zložiť preddavok na trovy konania, avšak pri rešpektovaní princípu
proporcionality, ktorý vyžaduje, aby zásahy do majetkových práv účastníka konania boli
minimalizované na najnižšiu možnú rozumnú mieru, ktorou by vždy mala byť odhadnutá
výska budúceho priznaného nároku v rámci náhrady trov konania; nesmie byť teda len
mechanickým určením do 5 % z predmetu konania.
Povinnosť zaplatiť preddavok na trovy konania vo výške 53.019,60 EUR, ktorý viac
ako 3-násobne prevyšuje súdny poplatok v pôvodnej výške (16.596,50 EUR) a viac ako 106-
násobne prevyšuje súdny poplatok po uznaní oslobodenia od súdnych poplatkov v rozsahu
97 % (497,50 EUR) a zároveň predstavuje sumu zodpovedajúcu odmene za 20 úkonov
právnej pomoci, je neproporcionálna a arbitrárna.
Postup Odporcu je svojvoľný, arbitrárny a zjavne neodôvodnený, ale najmä
v rozpore s ústavným právom Sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu, a na reálny
prístup k nestrannému a nezávislému súdu za účelom ochrany svojich práv a právom
chránených záujmov.
Odporca nebol schopný zaplatiť súdny poplatok vo výške 16.596,50 EUR a z toho
dôvodu žiadal Odporcu o oslobodenie od súdnych poplatkov. O to viac nie je Odporca
schopný zaplatiť preddavok na trovy konania vo výške 53.019,60 EUR, pričom v prípade ak
si Sťažovateľ nesplní Odporcom uloženú povinnosť, Odporca je oprávnený konanie
zastaviť.
Uznesením o čiastočnom oslobodení od súdnych poplatkov dal Odporca
Sťažovateľovi síce možnosť uplatňovať si na nestrannom a nezávislom súde svoje práva
a právom chránené záujmy, a to tak aby mu v dôsledku jeho nepriaznivej finančnej situácie
nebola táto možnosť odňatá, avšak následne, po zabezpečení si formálnych predpokladov
na vydanie Rozhodnutia (a to neuznaním oslobodenia od súdnych poplatkov v rozsahu 3
%), mu Rozhodnutím túto možnosť odníme, keďže pod hrozbou zastavenia konania ho
zaviazal na zaplatenie preddavku na trovy konania vo výške 53.019,60 EUR.“
Na základe uvedených sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti
na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:
„1. Základné právo Sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu (článok 46 Ústavy
Slovenskej republiky) bolo porušené rozhodnutím Okresného súdu Banská Bystrica č. k.:
13C/143/2013-155 zo dňa 13.12.2013.
2. Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica č. k.: 13C/143/2013-155, zo dňa
13.12.2013, sa zrušuje a vec sa vracia Okresnému súdu Banská Bystrica na ďalšie konanie.
3. Ústavný súd Slovenskej republiky ukladá Okresnému súdu Banská Bystrica
povinnosť uhradiť Sťažovateľovi trovy konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky
do 7 dní odo dňa právoplatnosti tohto nálezu.“
Sťažovateľ v sťažnosti ďalej žiadal, aby ústavný súd predbežným opatrením odložil
vykonateľnosť napadnutého uznesenia z dôvodov uvedených v sťažnosti.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy
zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania.
Zo sťažnosti možno vyvodiť, že jej podstatou je námietka sťažovateľa, podľa ktorej
napadnutým uznesením okresného súdu došlo k neprípustnému zásahu do jeho základného
práva na súdnu ochranu, a to konkrétne do jeho práva na prístup k súdu, keďže v zmysle
§ 141a ods. 1 poslednej vety zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení
neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“) ak navrhovateľ (sťažovateľ, pozn.) preddavok
v určenej lehote nezloží a odporca, ktorý má povinnosť zložiť preddavok, ho zložil, súd
konanie v lehote 15 dní od uplynutia lehoty na zloženie preddavku zastaví.
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom
na inom orgáne Slovenskej republiky.
O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom
prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,
reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98). Teda úloha
ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní návrhu nespočíva v tom, aby určil, či
preskúmanie veci predloženej navrhovateľom odhalí existenciu porušenia niektorého z práv
alebo slobôd zaručených ústavou, ale spočíva len v tom, aby určil, či toto preskúmanie
vylúči akúkoľvek možnosť existencie takéhoto porušenia. Ústavný súd teda môže pri
predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez najmenšej
pochybnosti javí ako neopodstatnený (I. ÚS 4/00).
Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom kontroly
zo strany ústavného súdu iba vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo
arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali
za následok porušenie základného práva alebo slobody (I. ÚS 13/00, I. ÚS 117/05,
Podľa § 141a ods. 1 OSP navrhovateľovi, u ktorého nie sú splnené predpoklady
na oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 138 v celom rozsahu a ktorý uplatňuje právo
na zaplatenie peňažnej sumy prevyšujúcej 400-násobok životného minima pre jednu
plnoletú fyzickú osobu, súd na návrh odporcu uloží, aby v lehote nie dlhšej ako 60 dní zložil
preddavok na trovy konania. Na zloženie preddavku podľa prvej vety vyzve súd súčasne
s uložením povinnosti navrhovateľovi v rovnakej lehote aj odporcu. Povinnosť zložiť
preddavok na trovy konania nemá účastník, ktorého majetkové pomery ako dlžníka
nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu o konkurznom konaní. Ak navrhovateľ
preddavok na trovy konania v určenej lehote nezloží a odporca, ktorý má povinnosť zložiť
preddavok, ho zložil, súd konanie v lehote 15 dní od uplynutia lehoty na zloženie preddavku
na trovy konania zastaví.
Podľa § 141a ods. 2 OSP výška preddavku podľa odseku 1 je päť percent z peňažnej
sumy uplatňovanej navrhovateľom, pričom na príslušenstvo sa neprihliada.
Okresný súd je v zmysle uvedeného pri rozhodovaní o uložení povinnosti zložiť
preddavok na trovy konania povinný vždy, keď odporca navrhne, aby súd uložil
navrhovateľovi povinnosť zložiť preddavok na trovy konania, skúmať splnenie kumulatívne
formulovaných zákonných predpokladov. Týmito predpokladmi sú výška žalovanej sumy
a naplnenie podmienok na oslobodenie od súdnych poplatkov.
Zo sťažovateľom predloženej fotokópie uznesenia okresného súdu vyplýva, že
okresný súd sa oboma kumulatívne formulovanými zákonnými predpokladmi uloženia
preddavku na trovy konania podrobne zaoberal.
Pokiaľ ide o určovanie výšky preddavku na trovy konania, okresný súd vychádzal
z výšky žalovanej sumy uplatnenej sťažovateľom v žalobnom návrhu, pričom pri určovaní
výšky preddavku na trovy konania postupoval v presne v matematicky konštruovaných
intenciách § 141a OSP. Svoj postup podrobne a zrozumiteľne vysvetlil uvedením spôsobu
výpočtu výšky preddavku v odôvodnení napadnutého uznesenia.
Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach už opakovane konštatoval, že základné právo
na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy všeobecný súd nemôže porušiť,
ak koná vo veci v súlade s procesno-právnymi predpismi upravujúcimi postupy
v občianskoprávnom konaní (II. ÚS 122/05, III. 591/2013). Podľa judikovaného názoru
ústavného súdu „o ústavne významnej neprimeranosti pri právno-aplikačnej činnosti možno
uvažovať len vtedy, ak aplikovaná právna norma dáva konajúcemu orgánu verejnej moci
priestor na úvahu pri skúmaní splnenia podmienok hypotézy, dispozície alebo sankcie.
Naopak, ak konajúci orgán verejnej moci nemá právnou normou vytvorený žiaden
diskrečný priestor a pri zistení splnenia podmienok jej hypotézy je povinný vyvodiť jediný
možný právny následok, potom možno hovoriť už len o neproporcionalite právnej úpravy
tvoriacej právny základ na konanie orgánu verejnej moci, a nie o neproporcionalite
aplikácie práva“ (uznesenie z 20. novembra 2012 vo veci sp. zn. III. ÚS 575/2012
uverejnené v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č.
80/2012).
Ak súd konajúci o návrhu na uloženie povinnosti navrhovateľovi zaplatiť preddavok
na trovy konania zistí, že zákonné podmienky podľa § 141a ods. 1 OSP splnené boli, potom
nemá priestor na úvahu o tom, v akej sume preddavok na trovy konania navrhovateľovi
uloží. Podľa odseku 2 toho istého ustanovenia je povinný navrhovateľovi predpísať
preddavok na trovy konania v sume päť percent z peňažnej sumy uplatňovanej
navrhovateľom. Zákon konajúcemu súdu neumožňuje moderovať sumu preddavku.
Sťažovateľ namietajúci sumu uloženého preddavku na trovy konania vo svojej
podstate namieta neprimeranosť zákonnej právnej regulácie preddavku na trovy konania, nie
chýbajúcu proporcionalitu aplikácie § 141a OSP okresným súdom. V konaní o sťažnosti
fyzickej osoby podľa čl. 127 ods. 1 ústavy však senát ústavného súdu nie je oprávnený
preskúmavať súlad právnych predpisov s ústavou, pretože takýto prieskum je vyhradený
plénu ústavného súdu v konaní podľa čl. 125 ods. 1 ústavy. Ústavný súd už viackrát
zdôraznil, že účel konania o súlade právnych predpisov nemožno dosiahnuť v inom type
konania (napr. III. ÚS 18/02, III. ÚS 244/04, IV. ÚS 54/08). Argumentácia sťažovateľa
o neprimeranosti výšky sumy uloženého preddavku na trovy konania v jeho prípade je preto
nedôvodná.
Vo vzťahu k druhej kumulatívnej podmienke na uloženie povinnosti zložiť
preddavok na trovy konania je okresný súd povinný posudzovať splnenie podmienok
pre oslobodenie navrhovateľa od súdneho poplatku, a to v intenciách § 138 OSP, čo
explicitne vyplýva z ustanovenia § 141a ods. 1 OSP. Aj v tomto prípade okresný súd
postupoval v súlade s uvedenými procesnoprávnymi ustanoveniami, keďže sťažovateľ
požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov pred vydaním napadnutého uznesenia.
Okresný súd v tejto súvislosti vydal uznesenie, ktorým sťažovateľa oslobodil v 97 % miere
od súdnych poplatkov. V nadväznosti na uznesenie o čiastočnom oslobodení od súdnych
poplatkov okresný súd vzhľadom na návrh odporcu bol povinný rozhodnúť o uložení
O konaní v rozpore s procesno-právnymi predpismi upravujúcimi postupy v súdnom
konaní tak v posudzovanom prípade na prvý pohľad nemožno uvažovať. To vylučuje aj
ústavne relevantnú súvislosť medzi základným právom sťažovateľa na súdnu ochranu a jeho
právom na spravodlivé súdne konanie a rozhodnutím okresného súdu o sume uloženého
preddavku na trovy konania. Ústavný súd v postupe a uznesení okresného súdu nezistil
žiadne signály vád, ktoré by po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie boli spôsobilé viesť
k vysloveniu porušenia označených práv sťažovateľa. Preto bolo potrebné sťažnosť už
pri jej predbežnom prerokovaní odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú.
Pretože sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd o ďalších návrhoch sťažovateľa
nerozhodoval.
Nad rámec odôvodnenia tohto rozhodnutia ústavný súd k okolnostiam prípadu
uvádza, že proti uzneseniu okresného súdu o čiastočnom oslobodení od súdnych poplatkov,
ktoré umožňovalo okresnému súdu aplikovať predmetnú právnu úpravu, teda uložiť
povinnosť zložiť sťažovateľovi preddavok na trovy konania, mohol sťažovateľ podať
odvolanie, ktorým mal možnosť eliminovať možnú aplikáciu predmetných ustanovení
Občianskeho súdneho poriadku dosiahnutím úplného oslobodenia od súdnych poplatkov,
sťažovateľ nevyužil, hoci podľa zákona (Občianskeho súdneho poriadku) bolo proti
uzneseniu o čiastočnom oslobodení sťažovateľa od súdneho poplatku prípustné
odvolanie. Navyše, podľa kópie predmetného uznesenia išlo o rozhodnutie vyššieho
súdneho úradníka, proti rozhodnutiu ktorého je vždy prípustné odvolanie. Tým, že
sťažovateľ nevyužil jemu dostupný opravný prostriedok, ktorým mohol eliminovať účinky
aplikácie ustanovení Občianskeho súdneho poriadku týkajúce sa povinnosti zložiť
preddavok na trovy konania, sťažovateľova argumentácia stráca na relevancii. Navyše,
ústavný súd zistil, že v čase predbežného prerokovania tejto sťažnosti bolo napadnuté
konanie právoplatne zastavené 29. marca 2014 (teda ani proti tomuto rozhodnutiu
okresného súdu sťažovateľ nepodal odvolanie, pozn.), a to jednak z dôvodu, že sťažovateľ
nezaplatil vyrubený súdny poplatok v sume 497,90 € ani po písomnej výzve súdu, hoci bol
poučený o následkoch nezaplatenie súdneho poplatku, a jednak z dôvodu, že odporca
v napadnutom konaní na rozdiel od sťažovateľa zložil preddavok na trovy konania v určenej
výške. Vzhľadom na uvedené procesné okolnosti a právoplatné zastavenie napadnutého
konania ani prípadné vyhovenie návrhu sťažovateľa ústavným súdom by nemalo žiaden
relevantný význam pre sťažovateľa, pretože za žiadnych okolností by už nemohlo zvrátiť
nepriaznivý výsledok napadnutého konania pre sťažovateľa.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 24. apríla 2014