Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 406/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. júla 2018 v senáte

zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Miroslava Duriša (sudca

spravodajca) a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť ,

, zastúpeného advokátom JUDr. Petrom Derevjaníkom,

Kamenárska 17/A, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa

a práva podľa Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Dunajská Streda

sp. zn. zo 14. mája 2014, uznesením Krajského súdu v Trnave

sp. zn. z 26. januára 2016 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. z 28. septembra 2017 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

18. januára 2018 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Dunajská Streda

(ďalej len „okresný súd“) sp. zn. zo 14. mája 2014 (ďalej len „napadnuté

uznesenie okresného súdu“), uznesením Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“)

sp. zn. z 26. januára 2016 (ďalej len „napadnuté uznesenie krajského

súdu“) a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)

sp. zn. z 28. septembra 2017 (ďalej len „napadnuté uznesenie najvyššieho

súdu“). Sťažovateľ svoju sťažnosť doplnil podaním doručeným ústavnému súdu

30. januára 2018.

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa na okresnom súde žalobou

domáha toho, „aby súd zaviazal žalovaných k zaplateniu odškodného za nimi spôsobené

materiálne a nemateriálne škody – za utrpené psychické, duševné, morálne a ľudské ujmy“.

3. Napadnutým uznesením okresného súdu bolo zrušené jeho uznesenie

č. k. -23 z 24. januára 2014, ktorým bol sťažovateľ oslobodený od platenia

súdnych poplatkov. Okresný súd dospel k záveru, že v prípade sťažovateľa ide o zrejme

bezúspešné uplatňovanie práva, pretože je „nepochybné, že mu vo veci nemôže byť

vyhovené“. Sťažovateľ proti uzneseniu okresného súdu podal odvolanie.

4. Krajský súd napadnutým uznesením uznesenie okresného súdu potvrdil.

Sťažovateľ proti uzneseniu krajského súdu následne podal dovolanie.

5. Najvyšší súd napadnutým uznesením dovolanie sťažovateľa odmietol.

6. Sťažovateľ pred ústavným súdom namieta, že všetkými napadnutými uzneseniami

všeobecných súdov došlo k porušeniu jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 a jeho práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru,

pretože tieto sú svojvoľné a arbitrárne. Všeobecné súdy v jeho veci podľa jeho názoru

neaplikovali relevantnú právnu normu, nesprávne právnu normu interpretovali

a nedostatočne odôvodnili závery, ku ktorým dospeli.

7. Sťažovateľ tvrdí, že podľa Občiansky súdny

poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“) je možné priznať účastníkovi

konania oslobodenie od súdnych poplatkov v prípade, ak to jeho pomery odôvodňujú a ak

nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. V zmysle

však už raz priznané oslobodenie možno odňať iba v prípade, ak sa ukáže,

že pomery účastníka toto oslobodenie neodôvodňujú, resp. neodôvodňovali. Podľa tohto

ustanovenia však nie je možné odňať už raz priznané oslobodenie od súdnych poplatkov

z dôvodu, že ide o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva.

Na tento jeho kľúčový argument všeobecné súdy nedali dostatočnú odpoveď.

8. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto

rozhodol:

„I. Základné právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a právo na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu

Dunajská Streda zo 14. mája 2014, sp. zn. -58 porušené boli.

II. Základné právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a právo na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu

v Trnave zo 26. januára 2016, sp. zn. -82 porušené boli.

III. Základné právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a právo na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky zo 28. septembra 2017, sp. zn. porušené boli.

IV. Uznesenie Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 14. mája 2014,

sp. zn. -58, uznesenie Krajského súdu v Trnave zo 26. januára 2016,

sp. zn. -82, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

zo 28. septembra 2017, sp. zn. sa zrušujú a vec sa vracia Okresnému súdu

Dunajská Streda na ďalšie konanie.

V. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia

vo výške 325,42 € na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Petra Derevjaníka

do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

9. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

10. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

11. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu

ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v nebránia jeho

prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený.

12. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

13. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom.

14. Ústavný súd si pri výklade práva na súdnu ochranu podľa

osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide

o právo na spravodlivé súdne konanie, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú

odlišnosť ().

II.1 K namietanému porušeniu práv sťažovateľa napadnutým uznesením

okresného súdu

15. Ústavný súd v rámci predbežného prerokovania sťažnosti najprv preskúmal časť

sťažnosti, ktorou sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu

podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru

napadnutým uznesením okresného súdu.

16. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na , z ktorého

vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv a slobôd je rozdelený medzi

všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných súdov je založená

primárne a právomoc ústavného súdu len subsidiárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd

rozhoduje iný súd“). Znamená to, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri posudzovaní svojej právomoci riadi

zásadou, že všeobecné súdy sú povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.

Právomoc ústavného súdu je preto subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná

právomoc všeobecných súdov (m. m. ). Ak ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd

môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným

súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej

prerokovanie (m. m. ).

17. Sťažovateľ mal v systéme všeobecného súdnictva možnosť podať proti uzneseniu

okresného súdu účinný opravný prostriedok (odvolanie) na dosiahnutie nápravy ním

tvrdeného porušenia práv (čo sťažovateľ aj urobil) a o jeho odvolaní bol oprávnený a aj

povinný rozhodnúť krajský súd. Využitie tejto zákonnej možnosti účinnej ochrany

sťažovateľom označených práv vylučuje prijatie sťažnosti ústavným súdom, ktorý môže

uplatniť svoju právomoc iba vtedy, ak by sťažovateľ nemal inú ústavnú a zákonnú možnosť

účinnej ochrany svojich práv.

18. Vzhľadom na túto skutočnosť ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosti

v tejto časti dospel k záveru, že podmienky jej prijatia na ďalšie konanie splnené neboli,

a preto sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde pre nedostatok svojej právomoci.

II.2 K namietanému porušeniu práv sťažovateľa napadnutým uznesením

krajského súdu a napadnutým uznesením najvyššieho súdu

19. Ústavný súd následne preskúmal časť sťažnosti, ktorou sťažovateľ namieta

porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa a práva na

spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením krajského

súdu a napadnutým uznesením najvyššieho súdu.

20. K tejto časti sťažnosti ústavný súd konštatuje, že aj keď sú napadnuté uznesenie

krajského súdu a napadnuté uznesenie najvyššieho súdu z formálneho hľadiska právoplatné

rozhodnutia, samotné konanie o sťažovateľom podanej žalobe, ktorou sa domáha toho,

„aby súd zaviazal žalovaných k zaplateniu odškodného za nimi spôsobené materiálne

a nemateriálne škody – za utrpené psychické, duševné, morálne a ľudské ujmy“, nebolo

v čase podania sťažnosti ústavnému súdu právoplatne skončené.

21. Ústavný súd sa pridržiava svojej ustálenej judikatúry (,

, m. m. aj , , ,

), podľa ktorej uzneseniami, ktorými súd nepriznal oslobodenie od

súdnych poplatkov, ako aj uzneseniami, ktoré v inštančnom postupe takéto rozhodnutie

potvrdili, nemôže dôjsť k neprípustnému zásahu do základného práva podľa čl. 46 ods. 1

. Samotné vydanie takýchto uznesení, ale ani nadobudnutie právoplatnosti týchto

uznesení nemá totiž bez ďalšieho za následok stratu prístupu k súdu pre účastníka

(sťažovateľa). K takému dôsledku by totiž mohlo dôjsť až prípadným vydaním uznesenia o

zastavení z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku.

22. Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že konanie o sťažovateľom podanej žalobe

bolo zastavené uznesením okresného súdu sp. zn. z 19. apríla 2018, ktoré

nadobudlo právoplatnosť 4. mája 2018. Podľa informácie poskytnutej okresným súdom

sťažovateľ proti označenému rozhodnutiu o zastavení konania opravný prostriedok nepodal.

V zmysle už uvedených právnych záverov, rešpektujúc subsidiárne postavenie ústavného

súdu vo vzťahu ku všeobecným súdom, keď ústavný súd nie je bežnou ani mimoriadnou

opravnou inštanciou proti všeobecným súdom vo vzťahu k akýmkoľvek ich rozhodnutiam

(vrátane rozhodnutí procesného charakteru), tak sťažovateľ sám svojím postupom

v konečnom dôsledku pripravil ústavný súd o možnosť preskúmania ním tvrdených

pochybení všeobecných súdov.

23. Vzhľadom na uvedené skutočnosti musel ústavný súd túto časť sťažnosti

odmietnuť podľa ako neprípustnú (podobne napr.

, , ).

24. Keďže sťažnosť sťažovateľa bola odmietnutá ako celok, ústavný súd sa už

nezaoberal jeho ďalšími návrhmi.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. júla 2018