Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 545/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. septembra

2013 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti K., spoločnosť s ručením

obmedzeným, R., zastúpenej advokátom Mgr. T. K., K., vo veci namietaného porušenia jej

základného práva na súdnu ochranu podľa a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd uznesením Okresného súdu Michalovce sp. zn. z 5.

septembra 2012 a uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. z 18.

decembra 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti K., spoločnosť s ručením obmedzeným,

o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. marca 2013

doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti K., spoločnosť s ručením obmedzeným, R. (ďalej

len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom Mgr. T. K., K., ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na súdnu ochranu podľa (ďalej

len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu

Michalovce (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 5. septembra 2012 a

uznesením Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z

18. decembra 2012.

Z obsahu sťažnosti a z príloh k nej pripojených vyplýva, že sťažovateľka je

žalobkyňou v súdnom konaní o zaplatenie sumy 483 656,80 € s príslušenstvom vedenom

okresným súdom pod sp. zn. , v ktorom sa domáha proti advokátovi JUDr. Ľ.

K. jej zaplatenia z titulu náhrady škody, ktorá jej mala vzniknúť v dôsledku protiprávneho

konania, ktorého sa mal žalovaný dopustiť v súvislosti s tým, že včas nepodal mimoriadny

opravný prostriedok (dovolanie) proti meritórnemu rozhodnutiu Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. zo 17. marca 2009, ktorým tento súd zmenil

rozsudok súdu prvého stupňa tak, že žalobu sťažovateľky zamietol.

Sťažovateľka v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. podala

návrh na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Okresný súd po tom, ako jej návrh na

oslobodenie od platenia súdnych poplatkov prerokoval, uznesením sp. zn.

z 5. septembra 2012 (ďalej aj „uznesenie okresného súdu“) rozhodol tak, že jej oslobodenie

od platenia súdnych poplatkov nepriznal.

Proti uzneseniu okresného súdu podala sťažovateľka odvolanie, ktorým sa na základe

dôvodov v ňom uvedených domáhala, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu zmenil

tak, že jej návrhu na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov vyhovie.

O odvolaní podanom sťažovateľkou proti uzneseniu okresného súdu rozhodol krajský súd

uznesením sp. zn. z 18. decembra 2012 (ďalej aj „uznesenie krajského

súdu“) tak, že uznesenie okresného súdu potvrdil a v odôvodnení napadnutého rozhodnutia

postupom podľa (ďalej len „OSP“)

skonštatoval vecnú správnosť dôvodov uznesenia okresného súdu.

Následne sťažovateľka podala ústavnému súdu sťažnosť, ktorú v súvislosti

s namietaným porušením označených práv odôvodňuje takto:

«Okresný súd Michalovce odôvodnil svoje rozhodnutie, ktorým nepriznal žalobcovi

oslobodenie od súdnych poplatkov tým, že v prípade, ak je žiadateľom o oslobodenie fyzická

alebo právnická osoba, ktorá je podnikateľom, súd prihliada aj na tú skutočnosť, že ide

o podnikateľský subjekt, ktorý znáša podnikateľské riziko a zároveň konštatoval, že pre

nepriaznivú situáciu (ak výdavky podnikateľa prevyšujú jeho zisk) nemôže byť účastník

konania automaticky oslobodený od platenia súdnych poplatkov. Z odôvodnenia nie je

zrejmé, ako dospel Okresný súd Michalovce k uvedenému výkladu ustanovenia §138 ods. 1

(ďalej len „OSP“).

Máme zato, že konajúci Okresný súd Michalovce v uznesení sp. zn. -66,

zo dňa 5. 9. 2012 ako aj Krajský súd Košice v uznesení, sp. zn. -76, zo dňa

18. 12. 2012, vec nesprávne právne posúdil a to v dôsledku svojvoľného výkladu

ustanovenia , nerešpektujúc jeho znenie. ...

Z gramaticko - jazykového výkladu ustanovenia vyplýva, že zákon

pri použití termínu „účastník“ tohto nijakým spôsobom ďalej nerozlišuje a teda z

uvedeného možno vyvodiť záver, že skutočnosť či daný účastník, či už fyzická osoba alebo

právnická osoba, je subjektom vykonávajúcim podnikateľskú činnosť je pre aplikáciu

ustanovenia irelevantné. Z uvedeného dôvodu je potom argumentácia

súdu opierajúca sa o slovné spojenia „podnikateľské riziko“ a „neúspech v podnikaní“ ako

kritéria (podmienky) pri oslobodení účastníka, ktorý je podnikateľom neopodstatnená a súd

je povinný pri interpretácii ustanovenia sa riadiť kritériami predvídanými

týmto ustanovením a nerozširovať tieto kritéria nad rámec zákona, t. j. robiť pri

posudzovaní oslobodenia od súdneho poplatku neoprávnené rozdiely medzi fyzickými

osobami a právnickými osobami, či už ide o podnikateľov alebo nie. ...

Máme zato, že Krajský súd sa nedostatočne vyporiadal s argumentáciou sťažovateľa.

...»

Sťažovateľka v sťažnosti ďalej uvádza, „... že interpretácia, resp. svojvoľný výklad

, uskutočnený rozhodnutiami Okresného súdu Michalovce a Krajského

súdu Košice nemá základ v znení , čím nemá oporu v zákone.

K uvedenej interpretácii predmetného ustanovenia nie je možné dospieť ani

sledovaním účelu zákona, histórie jeho vzniku, systematickej súvislosti, príp. použitím inej

interpretačnej metodiky a účinky takejto interpretácie nie sú zlúčiteľné so základným

právom na súdnu ochranu podľa a právom na

spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd.

Takýto svojvoľný výklad a aplikácia kogentnej normy je podľa judikatúry Ústavného

súdu Slovenskej republiky, ako aj Českej republiky považovaný za porušenie základného

práva na súdnu ochranu (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn.

, z 1. apríla 2009; Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn.

, Nález Ústavného súdu Českej republiky, sp. zn. ,

z 31. augusta 2004).“.

Na základe už uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti

na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa K., spoločnosť s ručením obmedzeným upravené v

Dohovoru a v uznesením Okresného

súdu Michalovce, sp. zn. -66, zo dňa 5. 9. 2012 a uznesením Krajského súdu

Košice, sp. zn. -76, zo dňa 18. 12. 2012 porušené bolo.

2. Zrušuje uznesenie Okresného súdu Michalovce, sp. zn. -66, zo dňa

5. 9. 2012 a uznesenie Krajského súdu Košice, sp. zn. -76, zo dňa 18. 12.

2012 a vec vracia Okresnému súdu Michalovce, súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

3. Sťažovateľovi K., spoločnosť s ručením obmedzeným priznáva primerané finančné

zadosťučinenie v sume 3.000 € (slovom tritisíc eur), ktorý je Okresný súd Michalovce

povinný vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

Sťažovateľka v sťažnosti tiež navrhuje, aby ústavný súd rozhodol o odklade

vykonateľnosti napadnutého uznesenia krajského súdu.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu

ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v nebránia jeho

prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom...

1. K namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 a práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru

uznesením okresného súdu sp. zn. z 5. septembra 2012

Ústavný súd v rámci predbežného prerokovania sťažnosti najprv preskúmal časť

sťažnosti, ktorou sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva na súdnu

ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

dohovoru uznesením okresného súdu.

Ústavný súd v súvislosti so sťažovateľkou namietaným porušením ňou označených

práv uznesením okresného súdu poukazuje na , z ktorého vyplýva, že

systém ústavnej ochrany základných práv a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy

a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných súdov je založená primárne

a právomoc ústavného súdu len subsidiárne „... ak o ochrane týchto práv a slobôd rozhoduje

iný súd“. Znamená to, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu základným právam

a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné

súdy. Ústavný súd sa pri posudzovaní svojej právomoci riadi zásadou, že všeobecné súdy sú

povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je právomoc ústavného

súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc všeobecných súdov (m. m.

). Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ

sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím jemu dostupných

a účinných prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť

z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (m. m. ).

Podľa a nasl. účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa

odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.

Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že sťažovateľka mala v systéme

všeobecného súdnictva právo podať proti uzneseniu okresného súdu účinný opravný

prostriedok (odvolanie) na dosiahnutie nápravy ňou tvrdeného porušenia práv, o ktorom bol

oprávnený a aj povinný rozhodnúť krajský súd. Využitie tejto zákonnej možnosti účinnej

ochrany sťažovateľkou označených práv vylučuje prijatie sťažnosti ústavným súdom, ktorý

môže uplatniť svoju právomoc iba vtedy, ak by nemala inú ústavnú a zákonnú možnosť

účinnej ochrany svojich práv.

Vzhľadom na túto skutočnosť ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosti

v tejto časti dospel k záveru, že podmienky jej prijatia na ďalšie konanie splnené neboli,

a preto sťažnosť sťažovateľky v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde pre nedostatok svojej právomoci.

2. K namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 a práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru

uznesením krajského súdu sp. zn. z 18. decembra 2012

Ústavný súd v rámci predbežného prerokovania sťažnosti preskúmal aj tú časť

sťažnosti, ktorou sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva na súdnu

ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

dohovoru uznesením krajského súdu, ktorým krajský súd potvrdil napadnuté uznesenie

okresného súdu a nepriznal sťažovateľke oslobodenie od súdnych poplatkov, pretože

sťažovateľka súdny poplatok nezaplatila. V tejto súvislosti sťažovateľka namieta porušenie

svojich práv, argumentujúc tým, že „Rozhodnutím Okresného súdu Michalovce a Krajského

súdu Košice o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov, hoci sťažovateľ preukázal

nepriaznivé majetkové pomery neumožňujúce úhradu súdnych poplatkov, bola sťažovateľovi

odňatá možnosť uplatnenia jeho práv na súdu ochranu, nakoľko nezaplatenie súdneho

poplatku bude mať za následok zastavenie prebiehajúceho konania č. v zmysle

o súdnych poplatkoch v znení zmien a doplnkov.“.

Ústavný súd uvádza, že sťažovateľka touto svojou argumentáciou prejudikovala

rozhodnutie všeobecných súdov vo veci samej, resp. zastavenie konania na základe

nepriznania jej oslobodenia od súdnych poplatkov. Pokiaľ na základe tejto argumentácie

sťažovateľka dospela k záveru o odňatí jej možnosti domáhať sa ochrany jej práv pred

všeobecným súdom, ústavný súd poukazuje na to, že podľa je dovolanie

prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania

postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Aj keď z formálneho hľadiska je napadnuté uznesenie krajského súdu právoplatným

rozhodnutím, konanie medzi sťažovateľkou ako žalobkyňou a žalovaným vedené okresným

súdom pod sp. zn. nie je právoplatne skončené.

Ústavný súd zistil, že okresný súd 26. februára 2013 rozhodol o zastavení konania

pre vedeného pod sp. zn. pre nezaplatenie súdneho poplatku. Sťažovateľka sa

proti tomuto rozhodnutiu 2. apríla 2013 odvolala a vec bola postúpená krajskému súdu na

rozhodnutie o odvolaní 18. apríla 2013. Na krajskom súde je vec vedená pod sp. zn.

; ku dňu rozhodovania ústavného súdu vo veci krajský súd o odvolaní ešte

nerozhodol. Znamená to, že vec nie je ešte právoplatne skončená.

Podľa sťažnosť môže podať fyzická osoba alebo

právnická osoba, ktorá tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom

sa porušili jej základné práva alebo slobody, ak o ochrane týchto základných práv a slobôd

nerozhoduje iný súd. Znamená to, že domáhať sa ochrany základných práv alebo slobôd na

ústavnom súde možno v zásade len vtedy, keď je vec právoplatne skončená.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Sťažnosť podľa sa vyznačuje okrem iného tým, že je založená

na princípe subsidiarity. Je to tak preto, že predovšetkým všeobecné súdy sú povolané na

ochranu základných práv a slobôd fyzických osôb a právnických osôb a až v prípade, ak nie

je dosiahnutá náprava v rámci režimu všeobecného súdnictva, môže sa uplatniť ochrana

poskytovaná ústavným súdom, ale aj to iba v obmedzenom rozsahu z hľadiska kritérií

ústavnej akceptovateľnosti (m. m. , ) sťažnosťou namietaného

rozhodnutia, resp. postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu.

Z princípu subsidiarity vyplýva, že sťažnosť možno prerokovať a rozhodnúť o nej

v zásade až potom, keď napadnuté konanie bude právoplatne skončené ().

Sťažnosť musí v zásade smerovať proti poslednému rozhodnutiu o opravnom prostriedku,

ktorý mal sťažovateľ k dispozícii, a nemôže ho opomenúť. Preto v konaní, ktoré v čase

predbežného prerokovania sťažnosti stále pred všeobecným súdom prebieha, v zásade

nemožno uvažovať o uplatnení právomoci ústavného súdu.

Sťažnosť podľa je preto v zmysle zákona

o ústavnom súde neprípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné

právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne

poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Súčasťou doterajšej judikatúry ústavného súdu je totiž aj právny názor, podľa

ktorého vyčerpanie všetkých opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov,

ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a

na použitie ktorých je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných právnych predpisov,

neznamená samotné podanie oprávnenou osobou, ale až rozhodnutie o ňom príslušným

orgánom (). Požiadavka vyčerpania „všetkých opravných prostriedkov alebo

iných právnych prostriedkov“ takto nie je v zmysle

splnená ani v prípade, ak konanie o týchto právnych prostriedkoch už začalo a v čase

podania sťažnosti ústavnému súdu, resp. v čase jej predbežného prerokovania (§ 25 ods. 2

) stále prebieha.

V danom prípade konanie vedené krajským súdom pod sp. zn. nie je

ešte právoplatne skončené, a preto ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25

ods. 2 ako neprípustnú.

Po odmietnutí sťažnosti už nebol právny dôvod zaoberať sa ostatnými návrhmi

sťažovateľky.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. septembra 2013