Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 4 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (10)I. ÚS 420/2013
PDF · 163.83 KB
No categories available
I. ÚS 420/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. júna
predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti L., a. s., B., a spoločnosti L., s. r. o., B.,
zastúpených advokátom JUDr. B. F., B., vo veci namietaného porušenia čl. 20 ods. 1 a čl.
46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 19 C/125/2010 z 1. marca
2013 zo 14. februára 2012 a takto
rozhodol:
Sťažnosť spoločnosti L., a. s., a L., s. r. o., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. mája
2013 doručená sťažnosť spoločnosti L., a. s., a spoločnosti L., s. r. o. (ďalej len
„sťažovateľky“, v citovanom texte aj „sťažovateľ v 1. rade“, „sťažovateľ v 2. rade“, resp.
„navrhovateľ v 1. rade“, „navrhovateľ v 2. rade“), ktorou namietali porušenie čl. 20 ods. 1
a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 1 Dodatkového
protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový
protokol“) uznesením Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“)
sp. zn. 19 C/125/2010 z 1. marca 2013.
2. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že „Sťažovateľ v 1. rade a sťažovateľ v 2. rade je
žalobcom v 2. rade v konaní pred Okresným súdom... proti žalovanému Slovenskej
republike (v mene ktorej koná pred súdom Ministerstvo spravodlivosti SR) o náhradu
materiálnej škody a nemajetkovej ujmy. Okresný súd... uložil na návrh žalovaného
uznesením zo dňa 1. 3. 2013, sp. zn.: 19 C 125-2010... sťažovateľovi v 1. rade povinnosť
zložiť preddavok na trovy konania v sume 16 038 EUR... a sťažovateľovi v 2. rade...
preddavok na trovy konania v sume 757 955,91 EUR.“ Podľa názoru sťažovateliek
„napadnuté uznesenie... právne neobstojí, pretože je vydané v rozpore s ust. § 141a ods. 1
OSP; s ust. § 141a ods. 2 OSP; s ust. § 4 ods. 1 písm. k) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch... výrok napadnutého uznesenia... spočíva v nesprávnom právnom posúdení
veci... súd na zistený skutkový stav aplikoval síce správnu právnu normu, ale ju nesprávne
interpretoval...“. Sťažovateľky poukázali na rozhodnutia ústavného súdu „v skutkovo
a právne rovnakej veci, ako je predmetom toho konania“ (napr. II. ÚS 129/2012, II. ÚS
130/2012, II. ÚS 131/2012..., pozn.), kde ústavný súd ich sťažnosti ako zjavne
neopodstatnené odmietol, ale pritom v obdobnej veci vedenej pod sp. zn. I. ÚS 112/2012
u iných sťažovateľov vyslovil porušenie práv zaručených čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1
dohovoru.
3. Sťažovateľky tvrdia, že postupom okresného súdu a jeho namietaným rozhodnutím
boli porušené ich v bodoch 1 a 6 označené práva.
4. Sťažovateľky navrhli, aby ústavný súd nálezom vyslovil porušenie základného
práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy, práva na spravodlivý proces
zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru, ako aj základného práva vlastniť majetok zaručeného
čl. 20 ods. 1 ústavy a práva na pokojné užívanie majetku zaručeného čl. 1 dodatkového
protokolu uznesením okresného súdu sp. zn. 19 C/125/2010 z 1. marca 2013, aby toto
uznesenie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Súčasne žiadali priznať
finančné zadosťučinenie v sume 500 € a náhradu trov konania.
5. Ústavný súd poznamenáva, že sa analogickými sťažnosťami (v „skutkovo
a právne rovnakej veci, ako je predmetom toho konania“) už v minulosti zaoberal (napr.
v konaniach vedených pod sp. zn. II. ÚS 129/2012, II. ÚS 135/2012), pričom na výsledky
týchto konaní a právne názory v nich vyslovené pri posudzovaní aktuálnej sťažnosti
prihliadol.
II.
6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy
zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania.
8. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným
postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo
slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti
medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie
ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto
možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu
možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol
posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).
9. Predmetom sťažnosti je namietanie označených práv uznesením okresného súdu
z 1. marca 2013 (body 1 a 4) z dôvodov uvedených v bode 2, t. j. nesprávnym právnym
posúdením zisteného skutkového stavu a rozpornou interpretáciou ustanovení „§ 141a
ods. 1... 2 OSP a ust. § 4 ods. 1 písm. k) zákona... o súdnych poplatkoch“.
10. Okresný súd namietaným uznesením z 1. marca 2013 uložil sťažovateľkám
povinnosť zložiť preddavok na trovy konania. V odôvodnení svojho rozhodnutia
v podstatnom uviedol:
„Navrhovateľ v 1. rade sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 14. 7. 2010
domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd medzitýmnym rozsudkom určil, že odporca je
zodpovedný za škodu, ktorá navrhovateľovi vznikla nesprávnym úradným postupom
Okresného súdu Vranov nad Topľou, pretože tento neprijal návrhy spoločnosti na začatie
občianskeho súdneho konania podané elektronickou formou dňa 24. 7. 2006. Navrhovateľ
sa od odporcu zároveň domáhal náhrady škody vo výške 16.236.908,14 Eur...
V podaní zo dňa 5. 1. 2012... odporca navrhol, aby súd zaviazal navrhovateľa na
zloženie preddavku na trovy konania podľa § 141 a ods. 1 O. s. p... V prípade, že
navrhovateľ preddavok na trovy konania v ustanovenej lehote nezloží, odporca navrhol, aby
súd konanie podľa poslednej vety § 141a ods. 1 O. s. p. zastavil.
Súd navrhovateľa v 1. rade ako i navrhovateľa v 2. rade upovedomil o návrhu
vznesenom odporcom a výzvami zo dňa 9. 11. 2012 a zo dňa 28. 1. 2013 ich vyzval na
vyplnenie tlačiva pre účely postupu podľa ust. § 138 O. s. p... teda za účelom zistenia, či sú
u navrhovateľov splnené podmienky na úplné oslobodenie od súdnych poplatkov podľa ust.
... navrhovateľ v 1. rade súdu vyplnené požadované tlačivo o jeho majetkových
pomeroch nepredložil. Vo svojom podaní navrhovateľ v 1. rade uviedol, že zotrváva na
svojom stanovisku o neúčinnosti výzvy súdu pre jej hmotnoprávny rozpor so špeciálnou
právnou úpravou. Nakoľko je... vecne oslobodený od súdnych poplatkov podľa ust. § 4
ods. 1 písm. k) zákona č. 71/1992 Zb.
Navrhovateľ v 2. rade na výzvu súdu reagoval písomným podaním doručeným súdu
dňa 12. 2. 2013... Vo vyplnenom tlačive... uviedol, že nemá... žiaden majetok...
Čo sa týka argumentácie navrhovateľov v 1. a 2. rade, konajúci súd má za to, že
v prípade splnenia... podmienok daných ustanovením § 141a O. s. p. je súd povinný
zaviazať navrhovateľov na zloženie preddavku na trovy konania, a to bez ohľadu na
skutočnosť, či je navrhovateľ vecne alebo osobne oslobodený od platenia súdnych
poplatkov podľa zákona č. 71/1992 Zb. ... a tiež bez ohľadu na skutočnosť, či v konaní
účastníkom nejaké trovy vznikli, resp. je predpoklad, že v budúcnosti vzniknú. Vecné
oslobodenie od platenia súdnych poplatkov nemá súvislosť s inštitútom zloženia preddavku
na trovy konania podľa ust. § 141a O. s. p. (inštitúty súdneho poplatku a preddavku na
trovy konania sú povahou a účelom odlišné). Čo sa týka tvrdenia navrhovateľov, že
zastavenie konania v prípade nezloženia preddavku na trovy konania v určenej lehote
navrhovateľmi by bolo možné len v prípade, ak odporca, ktorý má povinnosť zložiť
preddavok, tento i riadne zloží a ust. § 141a ods. 1 O. s. p. neupravuje možnosť zastavenia
konania v prípade nezloženia preddavku na trovy konania v určenej lehote v prípade, že
odporca povinnosť zložiť preddavok nemá, tu súd poukazuje na to, že ustanovenie § 141a
ods. 1 O. s. p. nijakým spôsobom nevylučuje možnosť zastavenia konania v dôsledku
nesplnenia súdom uloženej povinnosti zložiť preddavok na trovy konania navrhovateľovi aj
v prípade, ak návrh na zloženie preddavku podľa § 141a ods. 1 učiní odporca, ktorému
povinnosť zložiť preddavok na trovy konania uložiť nemožno. Podľa záverov najnovšej
rozhodovacej činnosti Krajského súdu v Bratislave (viď napr. i rozhodnutia Krajského súdu
v Bratislave v sp. značkách 8 Co 132/2012, 9 Co 164/2012) ustanovenie § 141a ods. 1 O. s.
p. počíta s možnosťou zložiť preddavok na trovy len navrhovateľovi aj v prípade, ak
odporcom je účastník, ktorý povinnosť zložiť preddavok na trovy nemá preto, že jeho
majetkové pomery nemôžu byť usporiadané podľa osobitného právneho predpisu...“
11. S prihliadnutím na odôvodnenie predmetného uznesenia je ústavný súd toho
názoru, že nie je žiadna spojitosť medzi sťažnosťou napadnutým uznesením okresného súdu
a namietaným porušením základného práva sťažovateliek na súdnu a inú právnu ochranu
na spravodlivý proces a nadväzne na to ani ďalších v petite sťažnosti uvedených práv, lebo
predmetným uznesením k zásahu do označených práv (body 1 a 4) dôjsť nemohlo.
12. Samotné vydanie uznesenia, ale ani nadobudnutie jeho právoplatnosti nemá bez
ďalšieho za následok stratu prístupu k súdu pre sťažovateľky. K namietaným dôsledkom by
totiž mohlo dôjsť až prípadným vydaním uznesenia o zastavení konania.
13. Na rozdiel od uznesenia o povinnosti zložiť preddavok je v zmysle § 141a ods. 1
poslednej vety zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších
predpisov proti uzneseniu o zastavení konania prípustné odvolanie a vo vzťahu voči
prípadnému nepriaznivému potvrdzujúcemu rozhodnutiu odvolacieho súdu prichádza do
úvahy aj podanie dovolania, ktorého prípustnosť by sa mohla opierať o ustanovenie § 237
písm. f) Občianskeho súdneho poriadku. Sťažovateľky budú mať možnosť v rámci
odvolacieho konania, prípadne dovolacieho konania proti eventuálnemu uzneseniu
okresného súdu o zastavení konania uplatňovať všetky tie zásadné námietky, ktoré sú
obsahom aktuálne posudzovanej sťažnosti. Všeobecné súdy budú mať možnosť posúdiť, či
prípadné zastavenie konania pre nezaplatenie preddavku na trovy konania je v danom
prípade zlučiteľné s tými základnými právami, porušenie ktorých sťažovateľky namietali.
14. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
sťažnosť sťažovateliek odmietol z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.
15. K námietke sťažovateliek (bod 2) ústavný súd nad rámec už uvedeného ešte
poznamenáva, že ústavný súd vo svojom rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 112/2012 zo 6. júna 2012
v podstatnom uviedol, že „v danom prípade z napadnutého uznesenia vyplýva, že okresný
súd sa vôbec nevysporiadal, resp. nezohľadnil a napokon fakticky ani vôbec neskúmal
aktuálne majetkové pomery sťažovateľky majúce podstatný vplyv na jej uloženú povinnosť
zložiť preddavok na trovy konania. Rozhodnutie okresného súdu je založené iba na jeho
dohadoch, resp. predpokladoch o majetkových pomeroch sťažovateľky bez akéhokoľvek
reálneho skutkového zistenia o týchto skutočnostiach“, teda ústavný súd v uvedenej veci
vychádzal z iných podstatných skutočností, a z nich vyplývajúci právny názor (záver) nie je
na aktuálne posudzovanú sťažnosť aplikovateľný.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 19. júna 2013