Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 382/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. júna 2016

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti ,

, zastúpenej advokátom JUDr. Mag. Jánom Čarnogurským, Advokátska

kancelária Čarnogurský ULC s. r. o., Tvarožkova 5, Bratislava, vo veci namietaného

porušenia základných práv podľa a a práva

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením

Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. z 30. novembra 2015 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti , o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

29. marca 2016 faxom doručená a 30. marca 2016 predložením originálu doplnená sťažnosť

obchodnej spoločnosti , (ďalej len

„sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 a čl. 46

ods. 1 (ďalej len „“) a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského

súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 30. novembra 2015

(ďalej aj „napadnuté uznesenie“). Nesprávne označenie dátumu napadnutého uznesenia

„zo dňa 30.11.2016“, ktoré sťažovateľka uvádza v petite sťažnosti, ústavný súd považoval

za zrejmú nesprávnosť.

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka je v procesnom postavení

žalobkyne účastníčkou konania vedeného Okresným súdom Trenčín (ďalej len „okresný

súd“) pod sp. zn. , v ktorom sa domáha určenia, že je veriteľom úpadcu

z titulu pohľadávok prihlásených do konkurzného

konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. súhrnnou prihláškou

v celkovej sume 119 728,32 €, ktoré boli správkyňou konkurznej podstaty popreté.

V označenom incidenčnom konaní okresný súd uznesením zo 4. novembra 2014 vyzval

sťažovateľku podľa o konkurze a reštrukturalizácii

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. januára 2012 (ďalej len

„zákon o konkurze a reštrukturalizácii“), aby v lehote 15 dní od doručenia uznesenia

zaplatila na účet súdu preddavok na trovy konania v sume 12 683,35 €, inak konanie

zastaví. Okresný súd určil výšku preddavku podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len

„vyhláška“) ako päťnásobok 1/13-iny výpočtového základu na rok 2014 (5 x 61,87 €), teda

v sume 309,35 € za každú zo 41 prihlásených pohľadávok. Proti označenému uzneseniu

okresného súdu sťažovateľka podala odvolanie, v ktorom namietala výšku vyrubeného

preddavku, resp. spôsob určenia jeho výpočtu. Na základe odvolania sťažovateľky krajský

súd napadnutým uznesením potvrdil uznesenie okresného súdu ako vecne správne.

3. Sťažovateľka je presvedčená o porušení svojich označených práv napadnutým

uznesením krajského súdu, ktorému vyčíta najmä „Nesprávne právne posúdenie,

formalizmus a arbitrárnosť“, pričom v odôvodnení sťažnosti bližšie argumentuje:

«Súd v Uznesení KS TN uvádza podľa názoru Sťažovateľa nesprávny právny názor

ohľadom charakteru poplatku, ktorý je v zmysle o konkurze

a reštrukturalizácii v platnom znení (ďalej len „ZKR“), povinný popierajúci veriteľ zložiť

na trovy konania.

2

... Súd v Uznesení KS TN uvádza, že preddavok na trovy konania podľa § 32 ods. 11

ZoKR a súdny poplatok podľa sú samostatné právne inštitúty, ktoré

nemožno stotožniť a ani si ich pri postupe podľa § 32 ods. 11 ZoKR zamieňať.

Uvedené tvrdenie je síce pravdivé, avšak nemožno sa stotožniť so súdom nesprávnym

posúdením petitu žaloby Sťažovateľa zo dňa 10. júla 2014, ktorou sa domáhal určenia

popretej súhrnnej pohľadávky.

Predmetná žaloba je určovacou žalobou, predmetom ktorej je určenie existencie

právneho vzťahu, v tomto prípade... existencie právneho vzťahu medzi Sťažovateľom

a v podobe súhrnnej pohľadávky Sťažovateľa.

... Podľa názoru Sťažovateľa súd v Uznesení KS TN posúdil vec po právnej stránke

nesprávne, keď dospel k záveru, že tu vznikla poplatková povinnosť za každú jednu

zo 41 popretých pohľadávok.

Skutočnosť, že explicitne takúto procesnú situáciu neupravuje, neznamená, že je

potrebné formalisticky aplikovať jeho ustanovenia. Podľa názoru Sťažovateľa by sa mala

základná sadzba tarifnej odmeny za päť úkonov právnej služby podľa predmetnej Vyhlášky

o odmenách a náhradách advokátov aplikovať na celú súhrnnú pohľadávku Sťažovateľa,

nie na jednotlivé čiastkové pohľadávky.

Záver súdu v Uznesení KS TN, že poplatková povinnosť vzniká za každú jednu

zo 41 popretých pohľadávok nemá explicitne oporu v zákone ani v judikatúre. S poukazom

na uvedené je možné považovať taký záver za arbitrárny, v dôsledku čoho je aj Uznesenie

KS TN arbitrárne.

... Podľa názoru Sťažovateľa došlo Uznesením KS TN k odopretiu práva Sťažovateľa

na spravodlivé súdne konanie a zo strany Krajského súdu v Trenčíne došlo k arbitrárnemu,

formalistickému, nesprávnemu, ako aj nenáležitému výkladu zákona.

Formalizmus a arbitrárnosť vidí Sťažovateľ najmä v absolútnom a jednostrannom

preferovaní formalistického výkladu , ktorý žiadnym spôsobom neustanovuje, že

preddavok na trovy konania je potrebné určiť za každú jednu popretú pohľadávku, ktorá je

predmetom určovacej žaloby.

... Účelom a významom incidenčnej žaloby je preukázanie a s tým spojené určenie

existencie práva, bez ohľadu na jeho charakter, napríklad či ide o pohľadávku jednu alebo

viac pohľadávok, ktoré v konečnom dôsledku tvoria právo jedno, teda pohľadávku súhrnnú.

... Krajský súd v Trenčíne svoje Uznesenie KS TN a v ňom uvedené právne názory

ohľadom spôsobu určenia Preddavku na trovy konania dostatočne a spoľahlivo

neodôvodnil, iba sa obmedzil na tvrdenie, že preddavok na trovy konania a súdny poplatok

sú odlišné inštitúty.»

4. Sťažovateľka tiež poukazuje na judikatúru ústavného súdu a najvyššieho súdu,

podľa ktorej sa pri rozhodovaní o trovách konania v incidenčnom spore výška tarifnej

odmeny advokáta určuje podľa § 11 ods. 1 vyhlášky ako v spore s neoceniteľnou hodnotu

veci. S poukazom na uvedené sťažovateľka v závere konštatuje, že „V prípadoch, akým je

právna vec Sťažovateľa, je tarifná odmena určená ako v sporoch s neoceniteľnou hodnotou

veci, nakoľko Sťažovateľ sa domáha svojou žalobou určenia existencie práva, teda

existencie súhrnnej pohľadávky. V takom prípade je potrebné určiť výšku preddavku

v zmysle za právo, teda pohľadávku ako takú, nie za čiastkových 41 pohľadávok.

Krajský súd v Trenčíne prostredníctvom Uznesenia KS TN v dôsledku nesprávneho

právneho posúdenia veci v podobe aplikácie nenáležitého a neprimeraného formalizmu

vo vzťahu k posúdeniu charakteru určovacej žaloby a spôsobu určenia a výpočtu Preddavku

na trovy konania, porušil ústavné právo Sťažovateľa na súdnu ochranu v zmysle čl. 46

SR, právo na spravodlivé súdne konanie podľa Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd a právo vlastniť majetok podľa SR.“.

5. Na základe uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd nálezom

rozhodol o porušení jej základného práva vlastniť majetok podľa ,

základného práva na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom a uznesením krajského súdu sp. zn.

z 30. novembra 2015, aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil

krajskému súdu na ďalšie konanie a priznal jej úhradu trov konania v sume 363,80 €.

6. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

4

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom

predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých

nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

zjavne neopodstatnené alebo podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

8. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto

možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (, , ).

9. Predmetom sťažnosti je sťažovateľkou namietané porušenie jej základných práv

podľa a a jej práva podľa dohovoru postupom

a napadnutým uznesením krajského súdu, ktorým krajský súd potvrdil uznesenie okresného

súdu o povinnosti sťažovateľky zložiť preddavok na trovy incidenčného konania

podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii.

10. Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Podľa každý

sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom

a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej

republiky. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

11. Podstatou sťažnosti je námietka sťažovateľky o nesprávnom právnom posúdení

veci krajským súdom a nedostatočnom odôvodnení spôsobu určenia preddavku na trovy

konania. Sťažovateľka považuje záver krajského súdu, že preddavok na trovy konania je

potrebné určiť za každú popretú pohľadávku, za arbitrárny a za výsledok formalistického

výkladu ustanovení zákona o konkurze a reštrukturalizácii.

12. Poukazujúc na svoju stabilizovanú judikatúru ústavný súd zdôrazňuje, že

vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov nie je alternatívnou ani

mimoriadnou opravnou inštitúciou (m. m. , ). Preto nie je zásadne

oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho

pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať,

či v konaní pred všeobecným súdom bol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové

a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa

obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ,

prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Do sféry

pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie

alebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska

neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo za následok porušenie niektorého

základného práva alebo slobody (m. m. , , atď.).

O svojvôli pri výklade alebo aplikácii právneho predpisu všeobecným súdom by bolo

možné uvažovať vtedy, ak by sa jeho názor natoľko odchýlil od znenia príslušných

ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (napr. , ).

13. Krajský súd napadnutým uznesením potvrdil podľa § 219 ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku ako vecne správne uznesenie okresného súdu, pričom v odôvodnení

napadnutého uznesenia vo vzťahu k námietkam sťažovateľky uviedol:

6

„Podľa § 32 ods. 1 ZoKR v znení od 1.1.2012 súd uloží navrhovateľovi a odporcovi,

ktorým je popierajúci veriteľ, zložiť preddavok na trovy konania vo výške základnej sadzby

tarifnej odmeny za päť úkonov právnej služby podľa osobitného predpisu. Ak navrhovateľ

preddavok nezloží, súd konanie zastaví. Ak popierajúci veriteľ preddavok nezloží, súd

v konaní o určenie popretej pohľadávky rozhodne, že popretie pohľadávky je neúčinné.

Preskúmaním obsahu spisu, najmä obsahu žaloby, odvolací súd zistil, že žalobca

prihlásil do konkurzu vyhláseného na majetok

s miestom podnikania , , súhrnnou

prihláškou nezabezpečených pohľadávok č. 1 zo dňa 5.5.2014 pod por. č. 1 až 41

pohľadávky voči dlžníkovi riadne a včas v súlade s platnou právnou úpravou v celkovej

sume 119 728,32 eur. Súhrnná prihláška pohľadávok spolu so zoznamom príloh

a jednotlivými prílohami bola dňa 7.5.2014 doručená žalovanej. Dňa 19.5.20104 bolo

žalobcovi doručené potvrdenie správcu o zapísaní pohľadávok žalobcu do zoznamu

pohľadávok po poradovými číslami 54 až 94. Dňa 10.6.2014 bolo žalobcovi doručené

oznámenie zo dňa 6.6.2014, ktorým žalovaná ako správca poprela pohľadávky

pod poradovým číslom 54 až 94 prihlásené prihláškou v celkovej sume 119 728,32 eur.

Dňa 11.7.2014 bola Okresnému súdu Trenčín doručená žaloba žalobcu proti správkyni

o určenie popretých pohľadávok, v ktorej sa žalobca domáha určenia všetkých popretých

pohľadávok a takto svoje nároky vyjadril aj petite žaloby.

Argumentácia žalobcu o tom, že povinnosť zložiť preddavok na trovy konania podľa

§ 32 ods. 11 ZoKR by sa mala aplikovať na celú pohľadávku žalobcu, nie na jednotlivé

čiastkové pohľadávky, vo výške 309,35 eur predstavujúcej základnú sadzbu tarifnej odmeny

za päť úkonov právnej služby podľa vyhlášky o odmenách a náhradách advokátov, pretože

v tomto konaní sa žalobca domáha určenia práva formou určovacej žaloby, nemá oporu

v zákone, jeho aplikácii a ani výklade. Pokiaľ žalobca tvrdil, že svojho práva sa domáha

formou určovacej žaloby a preto má byť súdny poplatok vyrubený vo výške 309,35 eur,

odvolací súd uvádza, že preddavok na trovy konania podľa § 32 ods. 11 ZoKR a súdny

poplatok podľa sú samostatné právne inštitúty, ktoré nemožno

stotožniť a ani si ich pri postupe podľa § 32 ods. 11 ZoKR zamieňať. Je pochybné, že

žalobca prihlásil do konkurzu na majetok úpadcu 41 pohľadávok súhrnnou prihláškou

poradové číslo 1 zo dňa 5.5.2014, ktoré predstavovali spolu sumu 119 728,32 eur.

Pri každej pohľadávke uviedol právny dôvod vzniku, istinu, úroky z omeškania a jej celkovú

sumu. Údaje súhrnnej prihlášky obsahujúce meno, priezvisko a bydlisko alebo názov a sídlo

veriteľa, meno, priezvisko a bydlisko alebo názov a sídlo úpadcu, poradie uspokojovania

pohľadávky zo všeobecnej podstaty si uviedol žalobca tak, že sa týkali všetkých

prihlásených pohľadávok. Správkyňa poprela všetky pohľadávky prihlásené súhrnnou

prihláškou čo do právneho dôvodu, výšky, poradia a vymáhateľnosti z dôvodov, ktoré

žalobcovi oznámila podaním zo dňa 6.6.2014. Žalobca oznámenie prevzal dňa 10.6.2014.

Popretiu 41 pohľadávok zodpovedá aj petit podanej žaloby žalobcu, ktorá bola súdu prvého

stupňa doručená dňa 11.7.2014. Ak žalobca prihlásil do konkurzu na majetok úpadcu

41 pohľadávok, pričom prihlášky pohľadávok majú podobu súhrnnej prihlášky podľa § 25

vyhlášky č. , ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona

. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých

zákonov za použitia tlačiva na podávanie prihlášok uvedeného v prílohe č. 5 tejto vyhlášky,

nemožno ustáliť, že pre účely určenia výšky preddavku na trovy konania podľa § 32 ods. 11

ZoKR sa žalobca domáha žalobou na súde určenia popretej pohľadávky v celkovej sume

119 728,32 eur. Zákonnou podmienkou na to, aby súd rozhodoval o podanej žalobe žalobcu

je v danom prípade, aby žalobca zaplatil preddavok na trovy incidenčného konania, ktorého

predmetom je určenie 41 pohľadávok v rozsahu, v akom sú tieto pohľadávky sporné.

Žalobou o určenie pohľadávok uplatnil žalobca svoje právo pri každej pohľadávke

samostatne.

... Výkladom ustanovenia § 32 ods. 11 ZoKR dospel odvolací súd k názoru,

že v danom spore súd prvého stupňa postupoval v súlade s citovaným zákonným

ustanovením, keď žalobcovi uložil povinnosť zložiť preddavok na trovy konania. V prípade,

že preddavok na trovy konania nezloží žalobca (navrhovateľ), nastáva následok zastavenia

konania.“

14. S prihliadnutím na odôvodnenie napadnutého uznesenia je ústavný súd toho

názoru, že nie je žiadna spojitosť medzi sťažnosťou napadnutým uznesením krajského súdu

a namietaným porušením základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu a práva

na spravodlivé súdne konanie a nadväzne na to ani práva vlastniť majetok, lebo

predmetným uznesením k zásahu do označených práv dôjsť nemohlo. Ústavný súd

8

poznamenáva, že sa analogickými sťažnosťami už v minulosti zaoberal (napr. v konaniach

vedených pod sp. zn. , , , ),

pričom na výsledky týchto konaní a právne názory v nich vyslovené pri posudzovaní

aktuálnej sťažnosti prihliadol.

15. Samotné vydanie uznesenia okresného súdu o povinnosti sťažovateľky zložiť

preddavok na trovy konania ani nadobudnutie jeho právoplatnosti v spojení s napadnutým

uznesením krajského súdu nemá bez ďalšieho za následok odopretie práva na spravodlivé

súdne konanie, resp. práva na prístup k súdu. K namietaným dôsledkom by totiž mohlo

dôjsť až prípadným vydaním uznesenia o zastavení konania podľa § 32 ods. 11 druhej vety

zákona o konkurze a reštrukturalizácii, podľa ktorého ak navrhovateľ preddavok nezloží,

súd konanie zastaví.

16. Ústavný súd v súčinnosti s okresným súdom zistil, že uznesením z 23. mája 2016

bolo predmetné incidenčné konanie zastavené z dôvodu nezloženia preddavku na trovy

konania sťažovateľkou.

17. Proti uzneseniu o zastavení konania je prípustné odvolanie a vo vzťahu voči

prípadnému nepriaznivému potvrdzujúcemu rozhodnutiu odvolacieho súdu prichádza

do úvahy aj podanie dovolania, ktorého prípustnosť by sa mohla opierať o ustanovenie

. Sťažovateľka bude mať možnosť v rámci

odvolacieho konania, prípadne dovolacieho konania proti uzneseniu okresného súdu

o zastavení konania uplatňovať všetky tie zásadné námietky, ktoré sú obsahom sťažnosti

podanej ústavnému súdu. Všeobecné súdy budú mať možnosť posúdiť, či prípadné

zastavenie konania pre nezaplatenie preddavku na trovy konania je v danom prípade

zlučiteľné s tými základnými právami, porušenie ktorých sťažovateľka v sťažnosti namieta.

18. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd podľa

sťažnosť odmietol z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti a vzhľadom na odmietnutie

sťažnosti sa ďalšími nárokmi sťažovateľky na ochranu ústavnosti nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. júna 2016

10