Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 450/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. septembra

2013 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti B., s. r. o., P., zastúpenej

advokátom JUDr. J. T., Advokátska kancelária, P., vo veci namietaného porušenia

jej základného práva nebyť odňatá zákonnému sudcovi zaručeného čl. 48 ods. 1

uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. -138

z 23. mája 2013 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti B., s. r. o., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. júla 2013

doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti B., s. r. o., P. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou

namietala porušenie svojho základného práva nebyť odňatá zákonnému sudcovi zaručeného

(ďalej len „“) uznesením Krajského súdu

v Prešove (ďalej len „krajský súd“) č. k. -138 z 23. mája 2013.

Zo sťažnosti a z jej prílohy vyplýva, že obchodná spoločnosť B., s. r. o., N. (ďalej len

„žalobca“ alebo „žalobkyňa“), podala 23. októbra 2012 proti sťažovateľke na Okresnom

súde Nitra žalobu o zaplatenie sumy 163 999,32 € s príslušenstvom. Žalobou uplatnený

nárok podložil tvrdením, že so sťažovateľkou uzavrel 21. júna 2011 zmluvu o reklame,

na základe ktorej mu mala zaplatiť sumu 540 000 € v deviatich splátkach. Do podania

žaloby však sťažovateľka neuhradila dve faktúry, každú vystavenú na sumu 60 000 €. Takto

mala žalobcovi vzniknúť hrozba škody, ktorú sa podarilo odvrátiť tým, že „žalobca bol

nútený doplniť finančný rozpočet basketbalového klubu na... obdobie 2011/2012 inými

finančnými prostriedkami,... pretože v prípade, ak by si žalobca aj napriek tomuto

finančnému výpadku prestal plniť svoje povinnosti vyplývajúce z basketbalových zmlúv voči

členom realizačného tímu, vznikla by mu škoda. Žalobcovi sa podarilo uzatvoriť zmluvy

o pôžičke s veriteľmi za úrok 8% p. a. z dlžnej sumy. Iný spôsob odvrátenia hroziacej škody

resp. výhodnejšie zmluvy o pôžičke sa žalobcovi nepodarilo uzatvoriť.“.

Sťažovateľka vo vyjadrení k žalobe namietla príslušnosť okresného súdu, „lebo táto

príslušnosť je založená len na tvrdení žalobcu, že sa vedie konanie v obvode súdu,

u ktorého došlo ku skutočnosti ktorá zakladá právo na náhradu škody. Je zrejmé, že sa

nejedná o náhradu škody, ale o zaplatenie faktúr, úrokov z omeškania a ušlého zisku.“.

Sťažovateľka žiadala, aby vec bola postúpená miestne príslušnému súdu, teda Okresnému

súdu Prešov.

Po postúpení veci okresným súdom Okresnému súdu Prešov žalobca namietal,

že si žalobou „uplatnil viacero nárokov... na základe rôznych právnych titulov,

pričom jedným z týchto právnych titulov je náhrada škody. Miestna príslušnosť je v tomto

prípade daná žalobcovi na výber v zmysle ust. v spojení s

“.

Okresný súd Prešov predložil vec na rozhodnutie krajskému súdu, ktorý uznesením

č. k. -138 z 23. mája 2013 rozhodol, že na konanie o žalobe žalobcu je

príslušný okresný súd. Dôvodil, že v posudzovanom prípade „jedným z uplatnených

nárokov je aj nárok na náhradu škody – ušlého zisku vo výške 43.200,- eur a tiež nárok

na náhradu nákladov na odvrátenie hroziacej škody vo výške 799,32 eur. Okrem súdu

určeného podľa (podľa sídla žalovaného) má žalobca možnosť uplatniť

si svoj nárok aj na súde, v obvode ktorého došlo ku skutočnosti, ktorá zakladá právo

na náhradu škody.“. Z uvedeného dôvodu krajský súd zisťoval, či v obvode okresného súdu

došlo ku skutočnosti zakladajúcej nárok na náhradu škody. V tejto súvislosti zdôraznil,

že „pri rozhodovaní o miestnej príslušnosti je relevantným ako popísal skutkové dôvody

žalobca. Nie je určujúcim to ako bude vo veci samej napokon rozhodnuté.“.

Vzhľadom na to zdôraznil, že „podľa obsahu poslanej žaloby skutočnosťou v zmysle § 87

písm. b) je v tomto prípade neuhradenie faktúry č. 1102011 a faktúry č. 1012012,

čím žalobcovi vznikla hrozba škody. Žalobca a žalovaný si nedohodli v zmluve o reklame

spôsob a miesto plnenia povinnosti žalovaného. Vzhľadom k tomu, že peňažné plnenie je

tzv. donosné plnenie, pričom sídlo žalobcu (veriteľa) je v N., miestom plnenia peňažného

záväzku, je miestom plnenia vždy sídlo veriteľa. Z uvedeného vyplýva, že miestom, kde došlo

k porušeniu povinnosti žalovaného vyplývajúcej zo zmluvy o reklame, a teda miestom, kde

došlo ku skutočnosti, ktorá zakladá právo na náhradu uplatnenej škody, je N... Keďže

žalobca podal žalobu na Okresnom súde Nitra, a ide o súd, ktorý je príslušným súdom

na takéto konanie, bolo postúpenie veci Okresnému súdu Prešov nedôvodné.“.

V sťažnosti doručenej ústavnému súdu sťažovateľka tvrdí, že žalobca „sa dožaduje

náhrady škody, v skutočnosti za škodu považuje nezaplatené, ňou vystavené faktúry. Škodu

žalobkyňa odôvodnila z výšky nezaplatených faktúr, bez toho, aby ju riadne vyčíslila

a zdôvodnila. Rovnako nie je zrejmé, z akých podkladov vychádzala pri určení ušlého zisku.

Žalobkyňa len konštatovala, že jej vzniká ušlý zisk, ktorý ku dňu podania žaloby predstavuje

43 200 €, že sa jedná o očakávaný zisk, ktorý jej ušiel, tým, že sme si neplnili svoje zmluvné

povinnosti. Absentuje akékoľvek zdôvodnenie, výpočet zisku, ktorý jej mal ujsť. Je

neprípustné akceptovanie stavu, kedy si konaním in fraudem legis, určí príslušný súd len

jedna strana sporu, hoci aj konaním, ktoré je po formálnej stránke v súlade s procesným

právom. Žalobkyňa podanou žalobou obchádza zákon, v tom, že prispôsobuje petit žaloby

dôvodom ako sú uvedené v ustanovení , aby dosiahla konanie na Okresnom súde

v Nitre. Z nami uvádzaných dôvodov je zrejmé, že sa nejedná o náhradu škody,

ale o zaplatenie faktúr, úrokov z omeškania a ušlého zisku. A to bez vyriešenia

prejudiciálnej otázky, platnosti odstúpenia od zmluvy... Krajský súd v Prešove nesprávne

vyhodnotil vec tým, že preskúmal podanú žalobu len z hľadiska označenia žalobného

návrhu, bez toho, aby vyhodnotil naše námietky, v ktorých konkrétne poukazujeme

na obchádzanie zákona, v tom, že žalobkyňa označila žalobu ako náhradu ušlého zisku,

bez toho, aby to zdôvodnila, či bližšie špecifikovala. Krajský súd v Prešove mal povinnosť

preskúmať petit žaloby z hľadiska jeho obsahu a neprihliadať na jej formu – označenie,

ak obsah petitu nekorešponduje s formou. Prvoradou podmienkou na správne ustálenie

osoby zákonného sudcu je správne ustálenie vecnej, resp. miestnej príslušnosti konajúceho

súdu. Iba taký sudca určený podľa rozvrhu práce, ktorý je sudcom vecne a miestne

príslušného súdu stanoveného zákonom, je zákonným sudcom v zmysle čl. 48 ods. 1

, resp. listiny (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 27. januára 2011).“.

Sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd nálezom vo veci samej rozhodol tak,

že „v konaní na Krajskom súde v Prešove, vedenom pod sp. zn. , bolo porušené

naše ústavné právo, že nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi, zakotvené v článku

48 ods. 1 , , v znení neskorších

predpisov. Súčasne žiadame, aby ústavný súd zaviazal porušovateľa základného práva

zaplatiť mi trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 269,6

(dva úkony právnej pomoci á 127,17 €, príprava, prevzatie veci a podanie ústavnej

sťažnosti, 1/6 z výpočtového základu = 763€), režijný paušál 2x7,63€ - 1/100 z výpočtového

základu, na účet právneho zástupcu.“.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu

(sťažnosti) podľa ustanovení , a vrátane okolností,

ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

1. Podľa je ústavný súd viazaný návrhom

na začatie konania. Pritom podľa musí

sťažnosť okrem všeobecných náležitostí uvedených v § 20 obsahovať aj označenie

právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým sa porušili základné práva

alebo slobody. Podľa k sťažnosti sa pripojí kópia

právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.

V petite svojej sťažnosti sťažovateľka za zásah porušujúci podľa jej názoru

jej základné právo zaručené označila „konanie“ krajského súdu

vo veci sp. zn. . K sťažnosti pripojila kópiu uznesenia krajského súdu

č. k. -138 z 23. mája 2013.

Z dôvodov sťažnosti i z jej jedinej prílohy tak vyplýva, že sťažovateľka požaduje

ústavno-súdne preskúmanie uznesenia krajského súdu, ktorým tento rozhodol o miestnej

príslušnosti okresného súdu na prejednanie a rozhodnutie o žalobe žalobcu. Ústavný súd

pritom sťažovateľku na spresnenie sťažnostného petitu nevyzýval rešpektujúc požiadavky

procesnej ekonómie a hospodárnosti konania determinované výsledkom predbežného

prerokovania sťažnosti zhmotneného vo výroku tohto uznesenia.

2. Podľa návrhy vo veciach,

na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti

predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

2.1 Sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva nebyť odňatá

zákonnému sudcovi, pretože v dôsledku rozhodnutia krajského súdu bude o jej veci podľa

jej názoru rozhodovať miestne nepríslušný súd.

Ústavný súd už vyjadril názor, že ak sa účastník konania domnieva, že o jeho veci

koná miestne nepríslušný súd, a teda z tohto dôvodu by mal byť odňatý svojmu zákonnému

sudcovi, je na ňom, aby námietku porušenia ústavnej ochrany vyplývajúcej z ústavno-

procesného princípu o zákonnom sudcovi ( ) uplatnil na všeobecnom

súde podaním mimoriadneho opravného prostriedku – dovolania podľa § 237 písm. g)

v znení neskorších predpisov (ďalej aj

„OSP“; ). V prípade nepodania dovolania by tak mohla byť sťažnosť

odmietnutá ako neprípustná. V súlade s rozhodovacou činnosťou ústavného súdu,

podľa ktorej je na posúdenie prípustnosti dovolania zásadne príslušný dovolací súd

(napr. , , , ), a vzhľadom

na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)

o neprípustnosti dovolaní proti rozhodnutiam krajského súdu o miestnej príslušnosti

ako súdu nadriadeného podľa (napríklad uznesenie najvyššieho súdu

sp. zn. z 23. novembra 2010) však nepristúpil ústavný súd k odmietnutiu

sťažnosti z dôvodu jej neprípustnosti, ale ďalej skúmal, či sú v tejto časti dôvody, ktoré by

bránili jej prijatiu na ďalšie konanie.

2.2 O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom

prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (). Teda úloha

ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní návrhu nespočíva v tom, aby určil,

či preskúmanie veci predloženej navrhovateľom odhalí existenciu porušenia niektorého

z práv alebo slobôd zaručených , ale spočíva len v tom, aby určil, či toto

preskúmanie vylúči akúkoľvek možnosť existencie takéhoto porušenia. Ústavný súd teda

môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad

a bez najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený ().

základné právo na zákonného sudcu upravuje v ,

podľa ktorého nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi, príslušnosť súdu ustanoví

zákon. Zákonom, na ktorý sa v citovanom článku odkazuje, je Občiansky súdny

poriadok. ustanovuje, ktorý súd je vecne, miestne a funkčne

príslušný na prerokovanie veci, čo je prvým predpokladom na určenie zákonného sudcu,

keďže označené základné právo sa výslovne spája s osobou sudcu, nie so súdom. Postavenie

zákonného sudcu ako osoby, ktorá má o veci rozhodnúť, je späté so sústavou súdov, ktorú

upravuje o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov. So sústavou súdov priamo súvisí aj príslušnosť súdu o veci

rozhodnúť upravená v , a tým aj osoba zákonného sudcu,

za ktorého treba pokladať sudcu určeného v súlade s rozvrhom práce vecne a miestne

príslušného súdu (, , ). Nevyhnutným predpokladom

na to, aby účastník konania nebol odňatý svojmu zákonnému sudcovi, je rozhodovanie

o jeho veci tým súdom, ktorý je podľa zákona ()

na rozhodovanie o nej vecne, miestne i funkčne príslušný ().

Pravidlá ustanovenia miestnej príslušnosti vytvárajú rámec na určenie zákonného

sudcu, a tým aj na realizáciu základného práva podľa ().

Z hľadiska základného práva zaručeného relevantnú vadu

uznesenia krajského súdu, ktorým bolo rozhodnuté o miestnej príslušnosti okresného súdu

na konanie a rozhodnutie o žalobe žalobcu, vidí sťažovateľka v tom, že krajský súd

akceptoval doteraz nepreukázané žalobné dôvody opierajúce sa v dôsledku toho súčasne

o nepreukázaný titul náhrady škody. Krajský súd mal podľa sťažovateľky preskúmať

žalobný petit „z hľadiska jeho obsahu a neprihliadať na jej formu – označenie...“.

Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom kontroly

zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené

alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň

by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody (m. m. ,

, , , ). Tento konštantne judikovaný

právny názor je dôsledkom ústavného konceptu oddelenosti ústavného súdu ako nezávislého

súdneho orgánu ochrany ústavnosti ( ) od sústavy všeobecného súdnictva.

Aj podľa ustálenej judikatúry pri posúdení otázky, či je daná príslušnosť súdu

podľa , vychádza súd z údajov žalobcu (napr. rozhodnutie Krajského súdu

v Hradci Králové z 27. októbra 1977 vo veci sp. zn. ). Prednesený právny názor

nie je nijako ústavne pochybný. Ak by nadriadený súd rozhodujúci o námietke účastníka

konania podľa skúmal, či dôvody žaloby a k nej priložené dôkazy svedčia

tomu, že žalobou je skutočne uplatňovaný niektorý z nárokov zakladajúci dôvod na výber

iného miestne príslušného súdu podľa , materiálne by už prejednával samotný

predmet sporu, čo mu ako (nie inštančne) nadriadenému súdu nijako neprináleží.

Z uvedených dôvodov preto krajský súd správne v prvom rade skúmal, či formálnym

obsahom žalobného petitu je aj nárok na náhradu škody [ ]. Pritom

ani samotná sťažovateľka nespochybňuje, že súčasťou žalovanej sumy je i ušlý zisk,

ktorý je zákonom aprobovaným obsahovým prvkom súdne uplatniteľnej materiálnej škody.

Po pozitívnej odpovedi na prvú otázku krajský súd ustaľoval, či v obvode okresného súdu

došlo ku skutočnosti zakladajúcej nárok na náhradu škody. Na podklade adekvátneho

zdôvodnenia, citovaného v naratívnej časti odôvodnenia tohto uznesenia, potom dospel

krajský súd k pozitívnej odpovedi aj na druhú položenú otázku.

V popísaných okolnostiach podľa názoru ústavného súdu nebadať žiadne signály

porušenia základného práva sťažovateľky nebyť odňatou zákonnému sudcovi. Niet teda

žiadneho dôvodu na prijatie predloženej sťažnosti na ďalšie konanie, lebo na prvý pohľad

a bez najmenšej pochybnosti sa javí ako neopodstatnená, a preto ju aj ústavný súd odmietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. septembra 2013