Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 602/2013
PDF · 133.08 KB
No categories available
I. ÚS 602/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. októbra 2013
predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. J. S., K., zastúpeného advokátom JUDr. J. K., M.,
vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne
konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 329/2006 a takto
rozhodol:
Sťažnosť JUDr. J. S. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. marca
2013 doručená sťažnosť JUDr. J. S. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie
svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní
vedenom pod sp. zn. 8 C 329/2006.
2. Sťažovateľ za v ústavnej sťažnosti namietané porušenie svojich základných práv
považuje postup okresného súdu, ktorý v konaní o žalobe o ochranu osobnosti vedenom
proti T. a. s. B. napriek právoplatnému rozhodnutiu ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 23/2012
z 31. januára 2012 a príkazu vo veci konať bez zbytočných prieťahov do dňa podania
ústavnej sťažnosti nedoručil sťažovateľovi rozsudok vo veci, ktorý bol vyhlásený
na pojednávaní uskutočnenom 17. apríla 2013.
3. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd prijal vec na ďalšie konanie a rozhodol v nej
nálezom, ktorým vysloví, že postupom okresného súdu boli porušené jeho práva priznané
čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, prikáže okresnému súdu, aby vo veci konal,
prizná mu finančné zadosťučinenie v sume 5 000 € a náhradu trov konania v sume 320,44 €.
II.
4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
5. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným
postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo
slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti
medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie
ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto
možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu
možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol
posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 27/04, I. ÚS 25/05,
I. ÚS 74/05, II. ÚS 143/2011 a ďalšie).
6. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom.
Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
7. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia
štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna neistota osoby
neodstráni. Až právoplatným rozhodnutím súdu sa vytvára právna istota. Pre splnenie
ústavného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátny orgán vec prerokoval.
Ústavné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa zásadne naplní
až právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu, na ktorom sa osoba domáha odstránenia
právnej neistoty týkajúcej sa svojich práv (II. ÚS 26/95, resp. Diana z roku 1992, A – 229).
Pri rozhodovaní, či vo veci došlo k prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd zohľadňuje tri kritériá, ktorými
sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka konania
a spôsob, akým súd v konaní postupoval (napr. II. ÚS 74/97, I. ÚS 70/98, resp. Venillo
z roku 1991, A – 198).
8. Konanie okresného súdu vedené pod sp. zn. 8 C 329/2006 už bolo z hľadiska
namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru predmetom skúmania
ústavného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. III. ÚS 23/2012. Ústavný súd nálezom
č. k. III. ÚS 23/2012-30 z 31. januára 2012 konštatoval, že postupom okresného súdu
v napadnutom konaní bolo porušené základné právo sťažovateľa zaručené čl. 48 ods. 2
ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, okresnému súdu prikázal, aby vo veci ďalej konal
bez zbytočných prieťahov, priznal sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v sume 1 500 €
a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 314,18 €.
9. Sťažovateľ v podanej sťažnosti opätovne namieta prieťahy v napadnutom konaní,
pričom namieta celú dĺžku konania (pozri petit sťažnosti), nielen obdobie po vydaní
označeného nálezu ústavného súdu z 31. januára 2012. Vzhľadom na skutočnosť,
že v tej istej veci sťažovateľa už ústavný súd rozhodol nálezom č. k. III. ÚS 23/2012-30
z 31. januára 2012, posúdeniu priebehu napadnutého konania do vydania uvedeného nálezu
ústavného súdu v tomto konaní bráni v súlade s § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde
prekážka veci rozhodnutej (res iudicata). Preto bolo potrebné sťažnosť sťažovateľa v časti
týkajúcej sa obdobia do vydania nálezu ústavného súdu odmietnuť podľa § 25 ods. 2
v spojení s § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde z dôvodu jej neprípustnosti.
10. Zo sťažnosti sťažovateľa predloženej ústavnému súdu a z vyjadrenia okresného
súdu sp. zn. Spr. 3166/2013 z 3. mája 2013 bol po vydaní nálezu 31. januára 2012 zistený
takýto priebeh napadnutého konania:
Po vrátení spisu okresnému súdu ústavným súdom bol spis 9. februára 2012
predložený Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) na rozhodnutie
o odvolaní sťažovateľa proti rozsudku okresného súdu z 10. mája 2011. Krajský súd
rozhodnutím č. k. 3 Co 65/2012-314 z 27. augusta 2012 rozsudok okresného súdu zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Spis bol okresnému súdu vrátený 3. septembra 2012,
ktorý nariadil termín pojednávania na 7. november 2012. Pojednávanie bolo odročené
na 16. január 2013, ktoré sa pre ospravedlnenie sťažovateľa neuskutočnilo pre nepredvídané
udalosti počas cesty na pojednávanie. Ďalší termín pojednávania bol nariadený na 20. marec
2013 a následne na 17. apríl 2013, na ktorom bol vyhlásený rozsudok vo veci.
11. Z prehľadu procesných úkonov v napadnutom konaní vyplýva, že od vydania
nálezu ústavného súdu vo veci uplynulo do podania druhej sťažnosti celkovo 13 mesiacov.
Z uvedeného obdobia sa spis 7 mesiacov nachádzal v rámci odvolacieho konania
na krajskom súde a v tomto období okresný súd reálne nemohol ovplyvniť priebeh
napadnutého konania. V období nasledujúcich 6 mesiacov okresný súd uskutočnil
tri pojednávania (7. novembra 2012, 20. marca 2013 a 17. apríla 2013), pričom
na poslednom z nich vyhlásil rozsudok vo veci. Tento podľa tvrdení sťažovateľa i zistení
ústavného súdu nebol dosiaľ sťažovateľovi doručený.
12. Napriek už uvedenej skutočnosti ústavný súd v súlade so svojou ustálenou
judikatúrou konštatuje, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne
za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy (II. ÚS 57/01, I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02). Pojem „zbytočné
prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý možno vykladať
a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž
postup dotknutého súdu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo
možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy
(napr. I. ÚS 63/00).
V danom prípade ústavný súd zobral do úvahy skutočnosť, že od vydania nálezu
o porušení práv sťažovateľa okresným súdom uplynula doba, ktorú nemožno považovať
za takú, ktorá by signalizovala porušenie ústavných práv sťažovateľa. Z uvedených
dôvodov ústavný súd sťažnosť sťažovateľa namietajúcej porušenie základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného
súdu v napadnutom konaní v čase po vydaní nálezu č. k. III. ÚS 23/2012-30 z 31. januára
2012 už po jej predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde ako zjavne neopodstatnenú.
13. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, bolo už bez právneho dôvodu
rozhodovať o ďalších nárokoch sťažovateľa.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 2. októbra 2013