Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 602/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. októbra 2013

predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. J. S., K., zastúpeného advokátom JUDr. J. K., M.,

vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. J. S. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. marca

2013 doručená sťažnosť JUDr. J. S. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. .

2. Sťažovateľ za v ústavnej sťažnosti namietané porušenie svojich základných práv

považuje postup okresného súdu, ktorý v konaní o žalobe o ochranu osobnosti vedenom

proti T. a. s. B. napriek právoplatnému rozhodnutiu ústavného súdu sp. zn.

z 31. januára 2012 a príkazu vo veci konať bez zbytočných prieťahov do dňa podania

ústavnej sťažnosti nedoručil sťažovateľovi rozsudok vo veci, ktorý bol vyhlásený

na pojednávaní uskutočnenom 17. apríla 2013.

3. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd prijal vec na ďalšie konanie a rozhodol v nej

nálezom, ktorým vysloví, že postupom okresného súdu boli porušené jeho práva priznané

a dohovoru, prikáže okresnému súdu, aby vo veci konal,

prizná mu finančné zadosťučinenie v sume 5 000 € a náhradu trov konania v sume 320,44 €.

II.

4. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto

možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (, , ,

, a ďalšie).

6. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom.

Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

7. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna neistota osoby

neodstráni. Až právoplatným rozhodnutím súdu sa vytvára právna istota. Pre splnenie

ústavného práva zaručeného nestačí, aby štátny orgán vec prerokoval.

Ústavné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa zásadne naplní

až právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu, na ktorom sa osoba domáha odstránenia

právnej neistoty týkajúcej sa svojich práv (, resp. Diana z roku 1992, A – 229).

Pri rozhodovaní, či vo veci došlo k prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu

základného práva podľa , ústavný súd zohľadňuje tri kritériá, ktorými

sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka konania

a spôsob, akým súd v konaní postupoval (napr. , , resp. Venillo

z roku 1991, A – 198).

8. Konanie okresného súdu vedené pod sp. zn. už bolo z hľadiska

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v a dohovoru predmetom skúmania

ústavného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. . Ústavný súd nálezom

č. k. -30 z 31. januára 2012 konštatoval, že postupom okresného súdu

v napadnutom konaní bolo porušené základné právo sťažovateľa zaručené čl. 48 ods. 2

a dohovoru, okresnému súdu prikázal, aby vo veci ďalej konal

bez zbytočných prieťahov, priznal sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v sume 1 500 €

a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 314,18 €.

9. Sťažovateľ v podanej sťažnosti opätovne namieta prieťahy v napadnutom konaní,

pričom namieta celú dĺžku konania (pozri petit sťažnosti), nielen obdobie po vydaní

označeného nálezu ústavného súdu z 31. januára 2012. Vzhľadom na skutočnosť,

že v tej istej veci sťažovateľa už ústavný súd rozhodol nálezom č. k. -30

z 31. januára 2012, posúdeniu priebehu napadnutého konania do vydania uvedeného nálezu

ústavného súdu v tomto konaní bráni v súlade s

prekážka veci rozhodnutej (res iudicata). Preto bolo potrebné sťažnosť sťažovateľa v časti

týkajúcej sa obdobia do vydania nálezu ústavného súdu odmietnuť podľa § 25 ods. 2

v spojení s z dôvodu jej neprípustnosti.

10. Zo sťažnosti sťažovateľa predloženej ústavnému súdu a z vyjadrenia okresného

súdu sp. zn. Spr. 3166/2013 z 3. mája 2013 bol po vydaní nálezu 31. januára 2012 zistený

takýto priebeh napadnutého konania:

Po vrátení spisu okresnému súdu ústavným súdom bol spis 9. februára 2012

predložený Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) na rozhodnutie

o odvolaní sťažovateľa proti rozsudku okresného súdu z 10. mája 2011. Krajský súd

rozhodnutím č. k. -314 z 27. augusta 2012 rozsudok okresného súdu zrušil

a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Spis bol okresnému súdu vrátený 3. septembra 2012,

ktorý nariadil termín pojednávania na 7. november 2012. Pojednávanie bolo odročené

na 16. január 2013, ktoré sa pre ospravedlnenie sťažovateľa neuskutočnilo pre nepredvídané

udalosti počas cesty na pojednávanie. Ďalší termín pojednávania bol nariadený na 20. marec

2013 a následne na 17. apríl 2013, na ktorom bol vyhlásený rozsudok vo veci.

11. Z prehľadu procesných úkonov v napadnutom konaní vyplýva, že od vydania

nálezu ústavného súdu vo veci uplynulo do podania druhej sťažnosti celkovo 13 mesiacov.

Z uvedeného obdobia sa spis 7 mesiacov nachádzal v rámci odvolacieho konania

na krajskom súde a v tomto období okresný súd reálne nemohol ovplyvniť priebeh

napadnutého konania. V období nasledujúcich 6 mesiacov okresný súd uskutočnil

tri pojednávania (7. novembra 2012, 20. marca 2013 a 17. apríla 2013), pričom

na poslednom z nich vyhlásil rozsudok vo veci. Tento podľa tvrdení sťažovateľa i zistení

ústavného súdu nebol dosiaľ sťažovateľovi doručený.

12. Napriek už uvedenej skutočnosti ústavný súd v súlade so svojou ustálenou

judikatúrou konštatuje, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne

za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v (, , ). Pojem „zbytočné

prieťahy“ obsiahnutý v je pojem autonómny, ktorý možno vykladať

a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž

postup dotknutého súdu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo

možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle

(napr. ).

V danom prípade ústavný súd zobral do úvahy skutočnosť, že od vydania nálezu

o porušení práv sťažovateľa okresným súdom uplynula doba, ktorú nemožno považovať

za takú, ktorá by signalizovala porušenie ústavných práv sťažovateľa. Z uvedených

dôvodov ústavný súd sťažnosť sťažovateľa namietajúcej porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného

súdu v napadnutom konaní v čase po vydaní nálezu č. k. -30 z 31. januára

2012 už po jej predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde ako zjavne neopodstatnenú.

13. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, bolo už bez právneho dôvodu

rozhodovať o ďalších nárokoch sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. októbra 2013