Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 23/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-30

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 31. januára 2012 v senáte

zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudcov Jána Auxta a Rudolfa Tkáčika vo veci

sťažnosti JUDr. J. S., M., zastúpeného advokátom JUDr. J. K., Advokátska kancelária, M.,

pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn.

takto

rozhodol:

1. Základné právo JUDr. J. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a právo na prejednanie jeho záležitosti v

primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Bratislava II p r i k a z u j e v konaní vedenom pod sp. zn.

konať bez zbytočných prieťahov.

3. JUDr. J. S. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovom

tisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava II p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Bratislava II. j e p o v i n n ý uhradiť trovy právneho zastúpenia

JUDr. J. S. v sume 314,18 € (slovom tristoštrnásť eur a osemnásť centov) na účet jeho

advokáta JUDr. J. K., Advokátska kancelária, M., do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) podľa § 25 ods. 3

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) uznesením č. k. -19

zo 17. januára 2012 prijal na ďalšie konanie sťažnosť JUDr. J. S., M. (ďalej len

„sťažovateľ“), pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“)

a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Zo sťažnosti vyplýva, že „Žaloba o ochranu osobnosti bola Okresnému súdu

Bratislava II doručená ešte dňa 30. 06. 2006, vec vedená na tomto súde pod

sp. zn. . Okresný súd Bratislava II už raz o veci rozhodol a to rozsudkom

zo dňa 11. 03. 2009, sp. zn. . Toto rozhodnutie bolo právnemu zástupcovi

žalobcu doručené až 05. 06. 2009. Povinnosťou súdu je pritom vyhotoviť písomné

vyhotovenie rozsudku v lehote 30 dní od jeho vyhlásenia ( ). Toto

rozhodnutie je nepreskúmateľné, lebo neobsahuje zdôvodnenie tak ako to vyžaduje zákon

( ). Súd v časti náhrady nemajetkovej ujmy žalobu zamietol, ale nijako to

nezdôvodnil. Z uvedeného dôvodu sťažovateľ podal voči tomuto rozsudku odvolanie a to

listom zo dňa 08. 06. 2009...

Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 8. júna 2010, sp. zn.

zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolací súd

sa stotožnil s názorom sťažovateľa, že napadnutý rozsudok nie je riadne odôvodnený a toto

je možné považovať za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie. Ďalej poukázal, že

napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný a nerešpektuje zásady uvedené v ustanovení § 157

Okresný súd Bratislava II na pojednávaní dňa 04. 04. 2011 opäť vo veci rozhodol

vyhlásením rozsudku, ktorým súd konanie v časti žaloby o nepeňažné plnenie zastavil

a vo zvyšku žalobu zamietol. Súčasne zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému náhradu trov

konania. Od vyhlásenia rozsudku, t. j. od 04. 04. 2011, dodnes súd prvého stupňa

nevyhotovil a nedoručil sťažovateľovi písomné vyhotovenie rozsudku. Opäť došlo

k porušeniu ustanovenia ..

Návrh na priznanie finančného zadosťučinenia zdôvodňujem tým, že sťažovateľ sa

nachádza v právnom stave neistoty od podania návrhu až dodnes. Veď žaloba o ochranu

osobnosti bola Okresnému súdu Bratislava II doručená ešte dňa 30. júna 2006 a dnes je už

júl 2011 a vo veci nie je právoplatne rozhodnuté...“.

Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd vydal tento nález:

„1. Základné právo JUDr. J. S... na súdnu ochranu podľa čl. 46 a základné právo na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn.

, porušené bolo.

2. Okresnému súdu Bratislava II prikazuje, aby v konaní vedenom pod

sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

3. JUDr. J. S... priznáva finančné zadosťučinenie v sume 10.000,- € (slovom

desaťtisíc eur), ktoré je Okresný súd Bratislava II povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava II je povinný uhradiť JUDr. J. S... trovy právneho

zastúpenia v sume 311,22 €, na účet jeho právneho zástupcu JUDr. J. K. do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu...“

Na základe výzvy ústavného súdu sa k veci listom sp. zn. Spr. 3553/2011

z 24. októbra 2011 vyjadrila JUDr. K. F., poverená zastupovaním predsedu okresného súdu,

v ktorom uviedla:

„V danom prípade v čase podania sťažnosti ústavnému súdu dňa 18. 07. 2011 nebola

vec sťažovateľa právoplatne skončená, tunajší súd však už vo veci sťažovateľa meritórne

rozhodol dňa 04. 04. 2011, čím odstránil jeho právnu neistotu. Písomné vyhotovenie

rozsudku bolo expedované tunajším súdom dňa 21. októbra 2011.

Časový odstup od vyhlásenia rozsudku, po jeho vypracovanie a doručenie bol

spôsobený zaťaženosťou, práceneschopnosťou a veľkosťou oddelenia sudcu Mgr. R. P.,

ktorý vec vybavuje.“

Dňa 30. januára 2012 bolo ústavnému súdu doručené stanovisko sťažovateľa

k vyjadreniu okresného súdu, v ktorom poukázal na jeho rozporuplné a zmätočné tvrdenie,

pokiaľ ide o nastolenie stavu právnej istoty. Sťažovateľ zároveň vyčíslil trovy právneho

zastúpenia na 471,44 €.

Ústavný súd zo spisu okresného súdu sp. zn. , ktorý si vyžiadal na

previerku, zistil, že:

Okresný súd rozsudkom č. k. -284 zo 4. apríla 2011 rozhodol, že

konanie v časti o nepeňažné plnenie zastavuje a vo zvyšnej časti žalobu zamieta.

Dňa 14. novembra 2011 sťažovateľ podal proti tomuto rozsudku odvolanie.

Sťažovateľ v sťažnosti zo 14. júla 2011 a okresný súd vo vyjadrení

z 24. októbra 2011 uviedli, že netrvajú na verejnom ústnom pojednávaní.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia základného práva

zaručeného , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov, a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa

ktorého každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej

lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne

o jeho občianskych právach alebo záväzkoch, postupom okresného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. .

V obsahu označených práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ,

).

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (ako aj práva podľa dohovoru) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu.“ (napr. , , ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť vychádza z , ktorý súdom

prikazuje postupovať v konaní v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania tak,

aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ako aj z § 100 ods. 1 Občianskeho súdneho

poriadku, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších

návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým

aj k porušeniu základného práva podľa , v súlade so svojou doterajšou

judikatúrou (, , ) ústavný súd zohľadňuje

tri základné kritériá, ktorými sú: právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Ústavný súd

(obdobne ako Európsky súd pre ľudské práva) pritom prihliada aj na predmet sporu

(povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa.

1. Predmetom napadnutého konania je rozhodovanie okresného súdu o žalobe

sťažovateľa o ochranu osobnosti, ktoré nemožno považovať za skutkovo alebo právne

zložité. V tejto súvislosti ústavný súd už vyslovil, že v konaní o ochranu osobnosti je

efektívnosť súdnej ochrany neodmysliteľne spojená s jej poskytnutím v primeranej dobe,

teda s rýchlosťou a plynulosťou postupu súdu v prejednávanej veci, kde časové hľadisko

môže zohrávať významnú úlohu (, , ). Veciam

týkajúcim sa osobného statusu účastníkov konania by mali všeobecné súdy venovať

zvýšenú starostlivosť.

2. Sťažovateľ využil svoje právo na podanie procesných návrhov (na oslobodenie od

súdnych poplatkov, na doplnenie dokazovania), o ktorých rozhodoval okresný súd, ako aj

opravných prostriedkov proti rozhodnutiam okresného súdu, o ktorých už rozhodol, resp.

(v súčasnosti) rozhoduje Krajský súd v Bratislave. Ústavný súd stabilne uvádza, že za

prieťahy vzniknuté v dôsledku uplatnenia procesných práv účastníkov konania neznáša

zodpovednosť oprávnená osoba, ale zodpovednosť v takomto prípade nemožno pripísať

ani na vrub štátnemu orgánu konajúcemu vo veci (napr. ).

3. Posledným kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo k porušeniu

označených práv sťažovateľa, bol postup samotného okresného súdu.

Preskúmaním spisu okresného súdu sp. zn. ústavný súd zistil, že

konanie, ktoré začalo doručením žaloby sťažovateľa 30. júna 2006, bolo okresným súdom

skončené 4. apríla 2011 (t. j. takmer po piatich rokoch), keď vo veci meritórne rozhodol.

Ústavný súd sa nestotožňuje s vyjadrením okresného súdu, že tým odstránil právnu neistotu

sťažovateľa, pretože toto rozhodnutie doručil sťažovateľovi až po polroku od jeho

vyhlásenia, a navyše v čase, keď bol ústavným súdom vyzvaný na vyjadrenie k sťažnosti

sťažovateľa. Ako bolo uvedené, k stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu. Sťažovateľ podal proti tomuto rozhodnutiu okresného súdu odvolanie,

o ktorom rozhodne odvolací súd. Okrem toho, okresný súd postupoval neefektívne aj pri

svojom skoršom meritórnom rozhodnutí z 11. marca 2009, ktoré bolo odvolacím súdom

zrušené, pretože nebolo riadne odôvodnené a bolo nepreskúmateľné. Uvedené skutočnosti

prispeli k predĺženiu posudzovaného konania.

Ústavný súd s prihliadnutím na všetky okolnosti daného prípadu, na doterajšiu dĺžku

posudzovaného konania a na zistený neefektívny postup okresného súdu dospel k záveru,

že v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. bolo porušené základné

právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby

podľa vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom, príp. nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo

iný zásah, príp. prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal. Ústavný súd preto

v súlade so svojím rozhodnutím o porušení označených práv sťažovateľa v zmysle § 56

ods. 3 písm. a) prikázal okresnému súdu (ktorého rozhodnutie

z dôvodu odvolania sťažovateľa dosiaľ nenadobudlo právoplatnosť) konať bez zbytočných

prieťahov, a to, pokiaľ bude v zmysle rozhodnutia odvolacieho súdu povinný v budúcnosti

vykonať ďalšie úkony vo veci, prípadne aj len pri doručovaní rozhodnutia odvolacieho súdu

účastníkom konania (bod 2 výroku nálezu).

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie (podobne ).

Sťažovateľ v sťažnosti žiadal priznať finančné zadosťučinenie v sume 10 000 €.

Podľa názoru ústavného súdu v tomto prípade prichádza do úvahy aj priznanie

finančného zadosťučinenia, pri určení ktorého ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé

finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne

okolnosti prípadu.

Vzhľadom na zistený stav konania vedeného okresným súdom pod

sp. zn. ústavný súd priznal sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v sume

1 500 €, ktoré zaviazal uhradiť okresný súd (bod 3 výroku nálezu).

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom.

Právny zástupca sťažovateľa si v stanovisku z 26. januára 2012 uplatnil trovy

konania v sume 471,44 €.

Ústavný súd podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov priznal sťažovateľovi náhradu trov konania v sume 314,18 €

z dôvodu trov právneho zastúpenia, a to za dva úkony právnej služby (príprava a prevzatie

veci a písomné vyhotovenie sťažnosti – vykonané v roku 2011) v hodnote po 123,50 €

a dva režijné paušály v hodnote po 7,41 €, plus 20 % DPH, ktoré zaviazal uhradiť okresný

súd (bod 4 výroku nálezu). Ústavný súd nepriznal sťažovateľovi náhradu trov konania za

úkon právnej služby – stanovisko k vyjadreniu okresného súdu, pretože toto neobsahovalo

žiadne nové skutočnosti podstatné pre rozhodnutie vo veci.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. januára 2012