Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 480/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. októbra 2013

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o., zastúpenej spoločnosťou

F., s. r. o., vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1

a práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd, ako aj porušenia a

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového

protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a uznesením

Okresného súdu Topoľčany sp. zn. z 28. novembra 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. januára

2013 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“),

vo veci namietaného porušenia základných práv podľa a

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), ako aj porušenia čl. 12 ods. 2

a dohovoru a práva podľa Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) postupom

a uznesením Okresného súdu Topoľčany (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.

z 28. novembra 2012 (ďalej len „napadnuté uznesenie“ a „napadnutý postup“).

2. Napadnutým uznesením okresný súd podľa tvrdenia sťažovateľky ex offo vylúčil

vo veci konajúceho súdneho exekútora JUDr. R. K. (ďalej aj ,,súdny exekútor“)

z vykonávania predmetnej exekúcie, kde oprávnenou bola sťažovateľka, a to z dôvodu, že

JUDr. K. bol pred vymenovaním do funkcie súdneho exekútora zamestnancom

sťažovateľky ako účastníčky exekučného konania (v pozícii oprávnenej), čo podľa názoru

okresného súdu zakladá dôvod na jeho vylúčenie.

3. Sťažovateľka v sťažnosti uvádza, že napadnutým postupom a napadnutým

uznesením boli porušené jej identifikované práva predovšetkým z toho dôvodu, že okresný

súd rozhodol vo veci bez toho, aby (i) upovedomil sťažovateľku o náleze ústavného súdu

č. k. -37, (ii) vykonal dokazovanie v otázke zaujatosti súdneho exekútora

JUDr. K., (iii) existovali racionálne pochybnosti o legitimite alebo legalite postupu

povereného exekútora, (iv) existovali obavy sťažovateľky alebo povinného o legálny

priebeh exekúcie, (v) bola podaná námietka zaujatosti od účastníka konania smerujúca proti

JUDr. K., a (vi) bez toho, aby umožnil sťažovateľke vyjadriť sa k otázke zaujatosti

exekútora, pričom dané „veľmi výraznou mierou ovplyvnilo faktické a právne postavenie“

sťažovateľky.

Sťažovateľka predovšetkým (okrem iného) tvrdí, že tak bol narušený princíp rovnosti

zbraní, rovnosti účastníkov konania, právo na súdnu ochranu a na spravodlivé súdne

konanie, keďže sa nerozhodlo podľa relevantnej právnej normy, rozhodnutie je

nekonzistentné a okresný súd neodôvodňuje zmenu svojho stanoviska a právny názor

ústavného súdu, ktorý sa stal podkladom rozhodnutia okresného súdu, je neudržateľný

a sám podkladom rozhodnutia nemôže byť. Zároveň je podľa sťažovateľky právna úprava

exekučného konania v Slovenskej republike založená na princípe voľného výberu osoby

exekútora, preto exekučný súd nemôže skúmať zaujatosť exekútora voči oprávnenému.

Takýmto postupom došlo podľa názoru sťažovateľky aj k porušeniu jej majetkových práv

a k porušeniu ústavného princípu zákazu diskriminácie, keďže sťažovateľka sa dostala ako

oprávnená do nevýhodného/nevýhodnejšieho postavenia.

4. Sťažovateľka sa domáha toho, aby ústavný súd vyslovil porušenie jej už

identifikovaných práv, zrušil napadnuté rozhodnutie okresného súdu a vrátil mu veci na

ďalšie konanie a priznal sťažovateľke primerané finančné zadosťučinenie a určil úhradu jej

trov konania.

II.

5. Podľa je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o

ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Konanie o sťažnostiach je bližšie upravené predovšetkým v § 49 až § 56 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“).

Ústavný súd podľa každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene alebo zjavne neopodstatnené návrhy môže ústavný súd po predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

K namietanému porušeniu základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

6. Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základného práva sťažovateľky na

súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu a uznesením vydaným v už identifikovanom

konaní. V obsahu práv podľa a dohovoru nemožno vidieť zásadnú

odlišnosť (m. m. ).

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí vrátane súdnej exekúcie podľa zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej len ,,Exekučný poriadok“) je podľa stabilnej judikatúry ústavného súdu

(, , , ) súčasťou základného práva na

súdnu a inú právnu ochranu podľa .

7. Ústavný súd už v minulosti v obdobných veciach/konaniach iniciovaných

sťažovateľkou mnohokrát konštatoval, že za zásadnú právnu otázku v tejto veci považuje to,

či okresný súd konal v medziach svojej právomoci, keď samotnú skutočnosť, že súdny

exekútor bol zamestnancom oprávnenej pred vykonávaním exekúcie (hlavne pre jeho pomer

k účastníkovi konania v tomto prípade na strane oprávnenej), považoval za dôvod na jeho

vylúčenie z vykonávania exekúcie, keďže ju hodnotil ako skutočnosť, ktorá vzbudzuje

dôvodnú pochybnosť o jeho nezaujatosti. Rovnako mnohokrát na danú otázku poskytol

afirmatívnu odpoveď (pozri napr. sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

či sp. zn. ). In concreto už ústavný súd konštatoval, že

„skutočnosť, že súdny exekútor bol zamestnancom účastníka exekučného konania (v danom

prípade oprávneného), je okolnosťou vylučujúcou ho z vykonávania exekúcie podľa § 30

ods. 1 Exekučného poriadku, ktorú je v zmysle § 30 ods. 3 Exekučného poriadku povinný

bezodkladne oznámiť súdu. Ak súd vylúči exekútora z vykonávania exekúcie, v exekúcii

pokračuje ten exekútor, ktorého navrhne oprávnený a ktorého vykonaním tejto exekúcie

poverí súd (§ 30 ods. 11 Exekučného poriadku).“. Ústavný súd v podrobnostiach

argumentácie odkazuje sťažovateľku napríklad na už identifikované rozhodnutia, ktoré sú

napokon v jej dispozícii, keďže jej boli adresované.

8. Ústavný súd vzhľadom na uvedené konštatuje, že rovnako ako v obdobných

prípadoch sťažovateľky zotrváva na názore, že sťažnosť sťažovateľky je zjavne

neopodstatnená, keďže pri predbežnom prerokovaní sťažnosti v časti týkajúcej sa

namietaného porušenia základného práva podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením a napadnutým postupom nezistil podľa § 25 ods. 2

možnosť porušenia jej práv.

9. Nad rámec uvedeného ústavný súd konštatuje, že je možné rozvíjať úvahy o locus

standi sťažovateľky v predmetnej veci, a to aj z toho pohľadu, či vôbec pripadá do úvahy

ako obeť porušenia ústavných práv práve kvôli absencii (priamosti) vplyvu rozhodnutia

okresného súdu na jej postavenie ako povinnej.

K namietanému porušeniu základného práva podľa a

dodatkového protokolu

10. Predmetom sťažnosti je aj namietané porušenie základného práva sťažovateľky

vlastniť majetok podľa a práva na pokojné užívanie majetku

dodatkového protokolu postupom okresného súdu v už identifikovanom konaní

a rozhodnutí.

11. Ako už v predošlej časti rozhodnutia ústavný súd uviedol, relevantné právne

otázky, ktoré sťažovateľka ústavnému súdu predložila, už boli zodpovedané v obdobných

prípadoch, ktoré iniciovala na ústavnom súde. Smerom k namietanému porušeniu

sťažovateľkiných „majetkových“ práv tak už ústavný súd konštatoval, že „podľa čl. 20

ods. 1 a dodatkového protokolu ústavný súd považuje predovšetkým za potrebné

poukázať na svoju stabilizovanú judikatúru, súčasťou ktorej je aj právny názor, podľa

ktorého všeobecný súd zásadne nemôže byť sekundárnym porušovateľom základných práv

a práv hmotného charakteru, ku ktorým nepochybne patrí aj právo podľa čl. 1 dodatkového

protokolu, ak toto porušenie nevyplynie z toho, že všeobecný súd súčasne porušil aj

ústavnoprocesné princípy postupu vyplývajúce z až , resp. z

dohovoru. Keďže ústavný súd nezistil porušenie 46 ods. 1 a dohovoru,

nemohlo dôjsť ani k porušeniu sťažovateľkou označeného práva podľa

a podľa čl. 1 dodatkového protokolu. V opačnom prípade by sa ústavný súd stal opravnou

inštanciou voči všeobecným súdom, a nie súdnym orgánom ochrany ústavnosti podľa

v spojení s . Ústavný súd by takým postupom

nahradzoval skutkové a právne závery v rozhodnutiach všeobecných súdov, ale bez toho,

aby vykonal dokazovanie, ktoré je základom na to, aby sa vytvoril skutkový základ

rozhodnutí všeobecných súdov a jeho subsumpcia pod príslušné právne normy (obdobne

napr. , , , ).“ (rozhodnutie ústavného

súdu sp. zn. ). Ústavný súd aj v predmetnej veci zotrváva na danom

právnom názore).

12. Ústavný súd konštatuje, že medzi napadnutým uznesením a napadnutým

postupom a základným právom podľa a právom podľa

dodatkového protokolu nie je taká súvislosť (porovnaj aj bod 9 tohto rozhodnutia), ktorá by

zakladala možnosť vysloviť porušenie týchto práv po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie.

Ústavný súd preto vzhľadom na uvedené pri predbežnom prerokovaní aj túto časť

sťažnosti odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa .

K namietanému porušeniu a dohovoru

13. Predmetom sťažnosti je aj namietané porušenie čl. 14 dohovoru postupom

okresného súdu v predmetnom konaní.

Podľa základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej

republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo,

politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo

k etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov

poškodzovať, zvýhodňovať, alebo znevýhodňovať.

Podľa čl. 14 dohovoru užívanie práv a slobôd priznaných dohovorom musí byť

zabezpečené bez diskriminácie založenej na akomkoľvek dôvode, ako je pohlavie, rasa,

farba pleti, jazyk, náboženstvo, politické alebo iné zmýšľanie, národnostný alebo sociálny

pôvod, príslušnosť k národnostnej menšine, majetok, rod, alebo iné postavenie.

14. Ústavný súd, vychádzajúc z obsahu a dohovoru,

konštatuje, že ústavný súd ich aplikuje tak, že v zásade vykonáva test akcesority a test

existencie tzv. diskriminačného dôvodu. V tomto prípade už prima facie diskriminačný

dôvod absentuje a z už uvedeného (predošlé časti rozhodnutia) je zrejmé, že absentuje aj

akcesorita (neexistuje iné ústavné právo, v spojení s ktorým by mohlo dôjsť k namietanému

porušeniu rovnosti).

Ústavný súd tak ani v tejto časti rozhodnutia nezistil možnosť porušenia článkov

a dohovoru a sťažnosť odmietol aj v tejto časti ako zjavne neopodstatnenú podľa

.

15. Pretože sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd o ďalších návrhoch

sťažovateľky uplatnených v sťažnosti nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3 októbra 2013