Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25Co-166-2019.pdf
PDF · 123.24 KB
Case nature
Area
Subarea
25Co/166/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Vackovej a členiek senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Márie Malíkovej v právnej veci žalobcu: Agrorolstav, s.r.o., so sídlom 941 33 Kolta 708, IČO: 46 556 257, zastúpeného: JUDr. Lucia Kolníková, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Radvanská 1, 811 01 Bratislava, IČO: 51 898 276, proti žalovanému: Q. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX, XX XXX W., zastúpenému: JUDr. Ladislav Jonáš, advokát so sídlom Bajzova 1, 821 08 Bratislava, o zaplatenie sumy 3.559,32 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 4. marca 2019 č.k. 16C/89/2017-111, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1.1. Súd prvej inštancie rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca, po pripustení zmeny žaloby domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 3.559,32 eura s príslušenstvom. Žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanoveniami § 415, § 420 ods. 1, 2, 3, § 631, § 632 Občianskeho zákonníka. 1.2. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že žalobca ako objednávateľ mal záujem o zhotovenie diela „zašalovanie nádrže na močovku“. Žalobca vykonával práce pre investora cestou subdodávateľov. Na základe toho oslovoval viacerých odborníkov napr. pána R., ktorý odporučil žalobcovi na výkon tesárskych prác žalovaného. Na základe oznámenia tejto skutočnosti žalovanému, sa žalovaný rozhodol ísť pozrieť predmet diela, ktoré by mal pre žalobcu vykonať. Uskutočnilo sa stretnutie u žalobcu za prítomnosti žalobcu, investora zastupoval Ing. G., žalovaného a pána R.. Žalovaný prezentoval svoje práce a po nahliadnutí na dokumentáciu uviedol, že vie takéto práce vykonávať a uviedol, akým spôsobom by ich realizoval. Zároveň svoju predstavu o realizácii prezentoval i žalobca. Investor si preveril, či žalovaný vie pracovať s dielcami od spoločnosti PERI u spoločnosti ako aj u majstra pána P.. Stretnutie podľa výpovede svedka pána R. sa skončilo tým, že žalobca sa v prípade záujmu ozve. Žalovaný uznal a nepoprel, že mu bol predložený mailom návrh zmluvy o dielo od investora tak, ako je vyššie uvedené, avšak uvedený návrh zmluvy neakceptoval a nepodpísal. V návrhu zmluvy sa jednoznačne udáva, že zmluva nadobúda platnosť a účinnosť dňom podpisu zmluvných strán. Uvedený návrh zmluvy zo strany žalovaného akceptovaný nebol a ani podpísaný, a preto v žiadnom prípade nemohlo dôjsť k uzatvoreniu zmluvy. 1.3. Konštatoval, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané tvrdenie žalobcu, že medzi stranami sporu došlo k uzatvoreniu ústnej zmluvy a že sa strany sporu dohodli na podstatných náležitostiach
zmluvy o dielo. Žalovaný nepoprel, že by bol schopný vykonať dielo v zmysle požiadaviek žalobcu, avšak žiadne bližšie dojednania medzi nimi neboli preukázané tak, aby ich bolo možné považovať za uzavretie ústnej zmluvy o dielo, čoho dôkazom bolo, že žalovaný neakceptoval návrh zmluvy, neboli mu vysvetlené podmienky zmluvy uvedené v návrhu a strany sporu nejednali o podmienkach uvedených v návrhu zmluvy, čo potvrdil aj svedok R. ktorý sprostredkoval stretnutie strán sporu. Svedok nepotvrdil, že by došlo k akémukoľvek uzatvoreniu zmluvu na prvom stretnutí, kde on bol prítomný. Žalovaný uviedol, že viackrát u žalobcu nebol a žalobca opak týchto tvrdení nepreukázal, i napriek tomu, že tvrdil, že žalovaný si bol pozrieť stavenisko dvakrát. V tejto časti žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Rovnako dokazovaním nebolo preukázané, že žalovaný porušil prevenčnú povinnosť, v zmysle ktorej žalobcovi vznikla škoda, čo by bolo v príčinnej súvislosti tak, aby bol nárok žalobcu na náhradu škody dôvodný. Skutočnosť, že žalovaný v čase jednaní nemal aktívnu živnosť, nepovažoval za porušenie povinností, pretože z vykonaného dokazovania vyplývalo, že žalovaný bol schopný v lehote jedného mesiaca obnoviť živnosť a zohnať ľudí, s ktorými by uvedené práce mohol vykonávať. Dôkazom toho je i tá skutočnosť, že žalovaný viackrát svoju živnostenskú činnosť ukončil a obnovil, čo vyplývalo z predloženého výpisu zo živnostenského registra a jeho vyjadrení. Za nezanedbateľnú považoval skutočnosť, že bližšie k podmienkam a predmetu zmluvy sa žalobca nevedel vyjadriť a uvádzal, že uplynula lehota dvoch rokov, prípadne, že sa dohodli na všetkom tak, ako to uvádzal investor v návrhu zmluvy. Ak by strany sporu mali záujem uzatvoriť riadnu zmluvu i v písomnej forme a takýto návrh doručili žalovanému, bolo zarážajúce, že táto zmluva nebola podpísaná zo strany žalobcu a nie sú v nej uvedené správne údaje ohľadne žalovaného, čo evokuje, že v podstate sa o tieto údaje ani bližšie nezaujímali a bolo nepochybné, že žalobca nedisponoval relevantnými údajmi žalovaného. Žalovaný svoj nesúhlas s návrhom zmluvy prezentoval tým, že návrh zmluvy neakceptoval a nenastúpil na výkon diela, pretože v podstate k uzatvoreniu žiadnej zmluvy so žalobcom neprišlo a nebol dojednaný termín začatia výkonu diela. 1.4. Súd prvej inštancie uzavrel, že nebolo možné dávať žalovanému za vinu vznik škody, ktorú si uplatnil žalobca, ak žalovaný žiadne povinnosti s dôrazom na prevenčnú povinnosť neporušil, pretože k žiadnej jednoznačnej dohode medzi stranami sporu neprišlo a žalovaný svojim konaním nezadal dôvod k tomu, aby žalobca objednával dielce na výkon diela bez dojednaní základných podmienok zmluvy o dielo. Vyjadrenie investora ako svedka, ako aj výpisy hovorov nebolo možné jednoznačne kvalifikovať ako dôkazy, na základe ktorých by došlo k uzatvoreniu ústnej zmluvy o dielo, prípadne porušeniu povinností žalovaným, pretože tieto skutočnosti boli vyvrátené vykonaným dokazovaním s poukazom na výpoveď žalovaného a svedka pána R.. Žalovaný nevydal objednávateľovi žiadne písomné potvrdenie o prevzatí diela, ktoré malo obsahovať označenie predmetu diela, jeho rozsah, akosť, cenu za vykonanie diela a čas jeho zhotovenia, keďže nedošlo k zhotoveniu diela na počkanie. 1.5. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal žalovanému, ktorý mal plný úspech, nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom podľa § 262 ods. 2 CSP.
2.1. Žalobca podal v zákonnej lehote odvolanie a navrhoval, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že uloží žalovanému povinnosť uhradiť mu škodu v žalovanej výške s príslušenstvom a prizná mu náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 2.2. Dôvodil, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Poukázal na výpoveď žalovaného, výpoveď svedka Ing. G. a výpoveď štatutárneho zástupcu žalobcu, z ktorých citoval. Tvrdil, že súd prvej inštancie nevzal do úvahy výpoveď svedka Ing. G. a výpoveď štatutárneho zástupcu žalobcu W., s podstatnými časťami ich výpovedí sa nevysporiadal, respektíve vysporiadal sa s nimi tak, že k žiadnej ústnej dohode o dielo nedošlo, pretože to vyplýva z výpovede svedka R.. A to napriek tomu, že výpoveď svedka R. bola v rozpore výpoveďami uvedených osôb, pričom navyše tento svedok uviedol že so žalovaným sa od toho stretnutia nerozprával, preto nemohol mať vedomosť po ďalšom priebehu komunikácie. Namietal voči záveru súdu prvej inštancie, podľa ktorého nebolo preukázané tvrdenie žalobcu, že medzi stranami došlo k uzatvoreniu ústnej zmluvy o dielo, a že sa dohodli na jej podstatných náležitostiach. Poukázal na ustanovenie § 631 Občianskeho zákonníka a tvrdil, že z výpovede žalovaného vyplýva, že medzi ním a žalobcom došlo k uzatvoreniu ústnej zmluvy o dielo a teda k dohode o jej podstatných náležitostiach. 2.3. Namietal aj voči záveru súdu prvej inštancie, podľa ktorého nebolo preukázané to, že žalovaný porušil prevenčnú povinnosť, v zmysle ktorej by vznikla žalobcovi škoda. Pritom súd prvej inštancie nebral do úvahy konanie žalovaného pred plánovaným termínom vykonania diela, respektíve jeho konanie a postoj počas kontraktačného procesu. Tvrdil, že v prípade culpa in contrahendo ide o
vyvodenie zodpovednosti za škodu, ktorá vznikla tým, že jedna zo strán kontraktačného procesu bola v dôsledku správania druhej potencionálnej zmluvnej strany v dobrej viere, že dojednávala zmluva bude uzatvorená. Pre vznik škody v takom prípade sa vyžaduje splnenie podmienok, ktorými sú a) vyjednávanie o zmluve sa nachádza pokročilom štádiu, b) poškodená strana legitímne očakáva uzatvorenie zmluvy, c) vyjednávanie ukončené bez vážneho dôvodu. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým záverom o nesplnení vyššie uvedených podmienok zo strany žalovaného. Hoci boli splnené, keďže rokovanie bolo pokročilom štádiu, čo možno ustáliť aj z výpovede žalovaného a z výpisov telefonických hovorov. 2.4. Dôvodil tiež ustanovením § 365 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku. Tvrdil, že súd prvej inštancie v odôvodnení uprednostnil výpoveď svedka R. pred výpoveďou svedka H.. G., ktorá bola podporená výpismi telefonicky hovorov. Namietal, že takéto odôvodnenie nezodpovedá požiadavke na riadne a presvedčivé odôvodnenie súdneho rozhodnutia a predstavuje svojvôľu súdu pri jeho rozhodovaní, keďže súd prvej inštancie sa nevysporiadal s hodnovernosťou výpovede svedkov, nijako neodôvodnil, preto jeden z dôkazných prostriedkov s rovnakou dôkaznou silou uprednostnil. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/106/2010, článok 6 ods. 1 dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, nález Ústavného súdu SR sp.zn. II.ÚS 480/2013. 2.5. Dôvodil aj ustanovením § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku a tvrdil, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym právnym záverom o tom, že medzi stranami sporu nedošlo k uzavretiu zmluvy o dielo a žalovaný nijakým spôsobom neporušil prevenčnú povinnosť v rámci predzmluvných rokovaní o uzavretí zmluvy o dielo. Poukázal na ustanovenie § 631 Občianskeho zákonníka, a tvrdil, že minimálne z výpovede žalovaného vyplýva, že medzi nimi došlo k uzavretiu ústnej zmluvy o dielo a teda aj k dohode o jej podstatných náležitostiach. Na uzavretie zmluvy o dielo sa nevyžaduje ani písomné potvrdenie o prevzatí objednávky, ktoré vyžaduje § 632 Občianskeho zákonníka. K tomu poukázal na R 12/1989. Navyše súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil aj porušenie ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka.
3.1. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Tvrdenia v odvolaní sú výhradne opakovaním tvrdení uvádzaných v žalobe, v neskorších podaniach a prednesoch v priebehu procesu, a nijakým spôsobom nevyvracajú ním uvádzané skutočnosti a hodnotiace závery súdu prvej inštancie. Štatutár žalobcu nielen pri ich stretnutí, ale ani v neskôr, dokonca ani v deň jeho výsluchu pred súdom prvej inštancie, nebol uzrozumený s tým čo tvrdil v žalobnom návrhu. O tom svedčí skutočnosť, na ktorú poukázal súd prvej inštancie bode 10. rozsudku. Zmluvu, ktorú mu zaslal investor, štatutár žalobcu zjavne ani nevidel, so žalovaným sám nekomunikoval, a v návrhu boli zjavne zapracované také podmienky, o akých sa na stretnutí žalobcu, investora a žalovaného ani nerozprávalo. Ani žalobca ani investor nezisťovali jeho presné údaje a existenciu, ani formu jeho podnikania, dokonca si nezapísali ani jeho meno a na návrh zmluvy napísali iba vymyslené označenie bez akéhokoľvek identifikačného údaju. Nevypýtali si ani len doklad o tom, že žalovaný je oprávnený a na základe akého povolenia vykonávať činnosť. Tvrdil, že informatívny rozhovor nenapĺňa náležitosti dohodnutej zmluvy a nikto mu ani nevysvetlil kto a prečo práve ten subjekt by mal byť objednávateľom. Ani náznakom sa neriešili účastníci zmluvy a presné termíny zhotovenia, termín bol určený neurčito - v lehote niekoľkých týždňoch sa vám ozveme. Nesúhlasil ani s tým, že by u žalobcu vyvolal „dobrú vieru“ v to, že bude uzatvorená zmluva. Vyjednávanie o zmluve sa nenachádzalo v pokročilom štádiu. Bolo iba rokovanie o tom, či by zvládol predmetné šalovanie a aké práce predtým realizoval. Žiadnym svojím konaním nevyvolal na strane žalobcu legitímne očakávania uzatvorenia zmluvy, keďže podmienky mali byť dojednané písomne, čo prehlásil sám žalobca. Pokiaľ sa stretnutie skončilo s tým, že do niekoľko týždňov sa ozvú, nemohol žalobca očakávať, že bude spôsobilý nastúpiť na práce za menej ako týždeň od takéhoto „ozvania sa“. Na zaslaný návrh zmluvy nereagoval spôsobom, ktorý mal a mohol na strane žalobcu vyvolať legitímne očakávania uzatvorenia zmluvy. Vyjednávanie nebolo ukončené bez vážneho dôvodu, nikdy nebolo dôsledne vedené a smerované k uzatvoreniu zmluvy zo strany žalobcu, ktorý počas procesu uviedol, že s ním nekomunikoval, telefonoval mu investor a k uzatvoreniu písomnej zmluvy neprišlo. Telefonáty medzi investorom a žalovaným súd prvej inštancie správne vyhodnotil ako nie je jednoznačný kvalifikovateľný dôkaz o tom, že medzi stranami sporu došlo k uzatvoreniu ústnej zmluvy o dielo, prípadne k porušeniu povinnosti kontraktačného procesu žalovaným. Nikdy nepotvrdil žiadny termín nástupu do práce, žiadnu zmluvu uzatvorenú nemali, a to ani ústnu ani písomnú. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania.
4. Žalobca v následnom vyjadrení uviedol, že tvrdenia žalovaného nepovažuje za dôvodné, adekvátne ani pravdivé, navyše nevyplývajú z napadnutého rozsudku ani z vykonaného dokazovania. V celom rozsahu poukázal na písomné odvolanie.
5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) vec prejednal s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP). Dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
6. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
7.1. Žalobca sa podanou žalobou, po pripustení zmeny žaloby, domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 3.559,32 eura s 5 % úrokmi z omeškania ročne od 12.08.2016 do zaplatenia. V žalobe uviedol, že so žalovaným uzavrel dňa 02.04.2016 zmluvu o dielo, ktorej predmetom bolo zhotovenie diela „zašalovanie nádrže na močovku“ o priemere 28 m a výške 9,6 m podľa ukladacieho plánu vypracovaného spoločnosťou PERI spol. s r. o. Senec. Dielo sa malo zhotoviť počnúc dňom 13.04.2016 do 15.06.2016. Dňa 09.04.2016 zaslal žalovanému mailom zmluvu o dielo v písomnej forme, ktorú sa dohodli uzavrieť 13.04.2016 ako potvrdenie ústnej dohody z 02.04.2016. V deň začatia vykonávania diela sa žalovaný na miesto jeho vykonania nedostavil a nereagoval ani na telefonáty. Spoločnosť PERI si vyúčtovala za predmetný nájom sumu vo výške 12.607,40 eura, pričom táto suma pokrývala aj obdobie nájmu od 13.04.2016 do 25.04.2016. Žalovanému zaslal dňa 12.07.2016 list, ktorým mu oznámil, že odstupuje od zmluvy o dielo a žiada ho o zaplatenie škody. V priebehu sporu tvrdil, že konanie žalovaného je možné posudzovať ako porušenie predzmluvnej povinnosti bezdôvodným ukončením rokovania o uzavretí zmluvy podľa ustanovení § 415 a § 420 Občianskeho zákonníka. 7.2. Žalovaný v odpore nepoprel, že jednal s neznámou osobou, ktorá vystupovala za spoločnosť žalobcu o možnosti, že by mohol realizovať tesárske práce na šalovanie nádrže na močovku. Zásadne sa rozchádzali v možnosti ich cenovej ponuky a jeho ceny za prácu. Dohodli sa, že pokiaľ upravia cenu podľa jeho požiadavky, zašlú mu do mailu návrh zmluvy o dielo, ktorú im podpísanú vráti, prácu vykoná. Pokiaľ ju nevráti s jeho podpisom, tak si na prácu nájdu iného dodávateľa. Pána, s ktorým jednal, upozornil, že od decembra 2016 má prerušené živnostenské oprávnenie a pokiaľ im má čokoľvek stavať, musí si živnosť obnoviť. Dňa 09.04.2016 mu prišiel návrh zmluvy o dielo, v ktorej bolo uvedené iné meno a v čl. 4 bod 1 uvedená výsledná cena 7 eur za m2, čo rozporoval aj pri osobnom stretnutí, že za takúto cenu práce nebude vykonávať. Viackrát na telefonáty odpovedal, že za 7 eur robiť nebude a zmluvu nepodpíše. V návrhu zmluvy bolo uvedené, že zmluva nadobudne platnosť jej podpisom a on zmluvu nikdy nepodpísal. Žalobca neupravil cenu podľa jeho podmienok. Žiadnu škodu žalobcovi nespôsobil. So žalobcom sa nedohodol, nikdy nič nepodpísal a nedal dôvod k tomu, aby si vysvetľoval jeho stanovisko inak. Z týchto dôvodov žiadal žalobu zamietnuť. 7.3. Súd prvej inštancie žalobu zamietol. Na odvolanie žalobcu bol rozsudok súdu prvej inštancie predmetom skúmania odvolacím súdom.
8.1. Žalobca v odvolaní namietal vadu konania spočívajúcu v porušení jeho práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP), preto odvolací súd skúmal, či súd prvej inštancie konanie nezaťažil namietanou vadou. 8.2. Žalobca k uvedenej námietke argumentoval, že súd prvej inštancie v odôvodnení uprednostnil výpoveď svedka R. pred výpoveďou svedka H.. G., ktorá bola podporená výpismi telefonicky hovorov. Namietal, že takéto odôvodnenie nezodpovedá požiadavke na riadne a presvedčivé odôvodnenie súdneho rozhodnutia a predstavuje svojvôľu súdu pri jeho rozhodovaní, keďže súd prvej inštancie sa nevysporiadal s hodnovernosťou výpovede svedkov, nijako neodôvodnil, preto jeden z dôkazných prostriedkov s rovnakou dôkaznou silou uprednostnil. 8.3. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na zjednocujúce stanovisko prijaté na rokovaní občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu, ktoré sa uskutočnilo 3. decembra 2015, bolo, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá
prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku.“ Uvedené stanovisko, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, možno aplikovať aj na odvolacie konanie. 8.4. Odvolací súd však považuje za potrebné uviesť, že z viacerých rozhodnutí Ústavného súdu vyplýva, že „Pre procesnú stranu z práva na spravodlivý súdny proces nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom“ (Napríklad I. ÚS 50/04, II. ÚS 251/03, IV. ÚS 252/04). Podľa § 191 CSP dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. 8.5. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie dospel k záveru, že rozhodnutie obsahuje skutkové zistenia, súdom prvej inštancie aplikované právne normy a právne závery, pre ktoré nemožno konštatovať nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku a tým vadu konania majúcu za následok odňatie práva na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie v rozsudku uviedol aj obsah výpovedí štatutárneho zástupcu žalobcu, žalovaného a svedkov H.. G. a pána R.. Vykonané dokazovanie výsluchom strán sporu, výsluchom svedkov a predloženými listinami vyhodnotil tak, že nebolo preukázané tvrdenie žalobcu o uzatvorení ústnej zmluvy o dielo na prvom stretnutí a ďalšie stretnutia preukázané neboli. V konečnom dôsledku najmä výpoveď štatutárneho zástupcu žalobcu vyhodnotil tak, že tento sa nevedel vyjadriť k podmienkam a predmetu zmluvy. Z toho hľadiska považoval za podstatné, že „návrh zmluvy“, ktorý bol doručený žalovanému, nebol podpísaný žalobcom a neboli v ňom uvedené údaje žalovaného, z čoho vyvodil, že žalobca sa o tieto údaje nezaujímal. V tomto smere nie je možné konštatovať, že napadnuté rozhodnutie nespĺňa atribúty riadne odôvodneného súdneho rozhodnutia a je v rozpore s uznesením Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/106/2010, s článkom 6 ods. 1 dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, alebo s nálezom Ústavného súdu SR sp.zn. II.ÚS 480/2013, na ktoré žalobca poukázal v podanom odvolaní. 8.6. Keďže z obsahu spisu odvolací súd nezistil nedostatok dôvodov, pre ktoré by bolo možné konštatovať nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku a tým inú vadu konania majúcu za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, pre ktoré by bolo potrebné napadnutý rozsudok zrušiť, pristúpil k meritórnemu prejednaniu veci.
9. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
11. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
12. Podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka, škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.
13. Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
14. Podľa § 631 Občianskeho zákonníka, zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo dielo zadané (zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.
15. Podľa § 632 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k zhotoveniu diela na počkanie, zhotoviteľ je povinný vydať objednávateľovi písomné potvrdenie o prevzatí objednávky. Potvrdenie musí obsahovať označenie predmetu diela a ďalej jeho rozsah, akosť, cenu za vykonanie diela a čas jeho zhotovenia.
16.1. Odvolací posudzujúc rozhodnutie súdu prvej inštancie z hľadiska ním zisteného skutkového stavu a citovaných zákonných ustanovení dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci v dostatočnom rozsahu dokazovanie potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností a z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver. 16.2. Súd prvej inštancie vzhľadom na dôvody žaloby v prvom rade skúmal, či strany sporu uzatvorili zmluvu o dielo v ústnej forme. Konštatoval, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané tvrdenie
žalobcu, že medzi stranami sporu došlo k uzatvoreniu ústnej zmluvy, keďže nebolo preukázané, že strany sporu sa dohodli na podstatných náležitostiach zmluvy o dielo. Žalovaný nepoprel účasť na osobnom stretnutí, na ktorom potvrdil, že je schopný vykonať dielo podľa požiadaviek žalobcu, avšak podľa tvrdenia žalovaného a svedka R. nejednali o podmienkach zmluvy. Žalovaný ale poprel účasť na nejakých ďalších stretnutiach a žalobca dôkazné bremeno ohľadom uskutočnenia ďalších stretnutí neuniesol. Ďalej sa zaoberal návrhom zmluvy (písomným), ktorý bol žalovanému doručený mailom, ktorý však nebol podpísaný žalobcom, neboli v ňom uvedené správne údaje žalovaného a v konečnom dôsledku ho žalovaný ani nepodpísal, teda ho neakceptoval ani nenastúpil na výkon diela, čím prezentoval svoj nesúhlas s návrhom. Pokiaľ išlo o porušenie prevenčnej povinnosti súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný žiadne povinnosti neporušil, pretože k žiadnej jednoznačnej dohode medzi stranami sporu neprišlo a žalovaný svojim konaním nezadal dôvod k tomu, aby žalobca objednával diely, potrebné na zhotovenie diela. Na základe uvedeného dospel k záveru, že žalovanému nebolo možné dávať za vinu vznik uplatnenej škody. Odvolací súd sa s uvedeným záverom súdu prvej inštancie stotožnil, preto napadnutý rozsudok, ako vecne správny, potvrdil. Rovnako správny bol aj výrok súdu prvej inštancie o trovách konania, keďže žalovaný bol v spore plne úspešný. Zároveň odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie napadnutý rozsudok v dostatočnej miere po právnej aj skutkovej stránke odôvodnil, keď uviedol svoje úvahy, ktorými sa pri rozhodovaní riadil a danú vec správne právne posúdil. Odvolací súd sa týmto odôvodnením v plnom rozsahu stotožnil a preto na správnosť dôvodov napadnutého rozsudku ďalej iba poukazuje (§ 387 ods. 2 CSP).
17.1. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd dodáva, že zodpovednosť za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka predstavuje všeobecnú úpravu zodpovednosti za škodu v občianskom práve. Podľa uvedeného ustanovenia každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Základným predpokladom tejto zodpovednosti je existencia oprávneného a zodpovedného subjektu, pričom subjektom zodpovednosti za škodu môžu byť ako fyzické tak aj právnické osoby. Ďalším všeobecným predpokladom zodpovednosti za škodu je existencia právnej povinnosti, ktorá môže vyplývať jednak zo zákona (zákonná povinnosť) alebo zo zmluvy (zmluvná povinnosť), a spočíva v porušení povinnosti zodpovednej osoby správať sa určitým spôsobom. Všeobecná zodpovednosť podľa § 420 Občianskeho zákonníka vzniká iba v prípade, že sú splnené predpoklady zodpovednosti za škodu, ktorými sú vznik škody, porušenie právnej povinnosti (či už zákonnej alebo zmluvnej), zavinenie zodpovedného subjektu (škodcu) a príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, pričom zavinenie zákon predpokladá a zodpovednosti za škodu sa zbaví len ten, kto preukáže, že škodu nezavinil (§ 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka). 17.2. Ustanovenie § 415 Občianskeho zákonníka stanovuje všeobecnú prevenčnú povinnosť každého správať sa tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a na životnom prostredí. Uvedené ustanovenie možno uplatniť vtedy, keď nejakú činnosť neupravuje konkrétna právna norma. Povinným subjektom je každý, kto poruší všeobecnú prevenčnú povinnosť správať sa tak, aby nedochádzalo ku škodám, pričom môže ísť o právnickú osobu, fyzickú osobu alebo štát. Porušenie všeobecnej prevenčnej povinnosti podľa § 415 napĺňa protiprávnosť, ako predpoklad všeobecnej zodpovednosti za škodu. Vždy však musia byť splnené aj ostatné predpoklady všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka, ktoré odvolací súd už viedol v bode 17.1. 17.3. V danej veci nebola preukázaná zodpovednosť žalovaného ani podľa § 420 ani podľa § 415 Občianskeho zákonníka. Keďže nebolo preukázané uzatvorenie zmluvy o dielo ani v ústnej ani v písomnej forme, nebolo možné uzavrieť, že žalovaný porušil zmluvnú povinnosť. V zmluve o dielo musí byť v prvom rade určený predmet diela, strany sa musia dohodnúť o zhotovení diela na nebezpečenstvo zhotoviteľa a na odplate za vykonané dielo. Zmluva je však v prvom rade právnym úkonom najmenej dvoch subjektov, ktorými môžu byť fyzické osoby alebo právnické osoby. Tento právny úkon nemôže platne vzniknúť, pokiaľ jeho účastníci vzájomne nepoznajú ani svoje základné identifikačné údaje, ktorými sú obchodné meno, miesto podnikania či sídlo a identifikačné číslo. Obchodným menom fyzickej osoby je jej meno a priezvisko, prípadne dodatok odlišujúci osobu podnikateľa alebo druh podnikania. Skutočnosť, že žalobca ani pri písomnom vyhotovení zmluvy, ktoré zaslal žalovanému mailom dňa 09.04.2016 nepoznal ani len meno a priezvisko žalovaného, spôsobuje dôvodné pochybnosti o pravdivosti jeho tvrdenia, že dňa 02.04.2016 uzatvorili so žalovaným zmluvu o dielo v ústnej forme. Navyše nie je možné opomenúť, že obe strany sporu priznali nezhodu ohľadom dohody o odplate za vykonané dielo. Z uvedených skutočností vyplýva, že záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého žalobca nepreukázal uzatvorenie zmluvy o dielo v ústnej forme dňa 02.04.2016 bol správny. Keďže žalobca nepreukázal ani svoje tvrdenie o konaní ďalších stretnutí v dobe od 03.04.2016 do 08.04.2016, na ktorých by strany sporu uzatvorili zmluvu o dielo v ústnej forme, a jednoznačne nepreukázal ani
uzatvorenie zmluvy od dielo v písomnej forme, je namieste záver, že nebolo preukázané ani porušenie konkrétnej zmluvnej povinnosti žalovaným. 17.4. A v konečnom dôsledku nebolo ani preukázané, že žalovaný porušil všeobecnú prevenčnú povinnosť, a tým spôsobil vznik škody na strane žalobcu. Sám žalobca v odvolaní uviedol, že v prípade culpa in contrahendo sa vyžaduje splnenie podmienok, ktorými sú a) vyjednávanie o zmluve sa nachádza pokročilom štádiu, b) poškodená strana legitímne očakáva uzatvorenie zmluvy, c) vyjednávanie ukončené bez vážneho dôvodu. Z vykonaného dokazovania nemožno prijať záver, že uvedené podmienky boli v danej veci splnené. Podľa názoru odvolacieho súdu za pokročilé štádium rokovania o uzavretí zmluvy nemožno považovať sporné rokovanie strán sporu dňa 02.04.2016 a konanie ďalších rokovaní žalobca nepreukázal. Z uvedených dôvodov očakávania žalobcu, že uzatvorí so žalovaným zmluvu o dielo nemohli byť legitímne. Vzhľadom na tvrdenie žalovaného v odpore, podľa ktorého sa dohodli, že pokiaľ žalobca upraví cenu, zašle mu návrh zmluvy o dielo do mailu, ktorú mu podpísanú vráti, tak budú dohodnutí a dielo vykoná. Tieto tvrdenia žalobca potvrdil, keďže spornosť ceny diela priznal jednak jeho štatutárny zástupca aj zástupca investora, a zmluvu žalovanému zaslal. Vzhľadom na krátkosť času medzi zaslaním zmluvy (09.04.2016) a termínom začatia prác (13.04.2016) je priam nepochopiteľné, že objednal šalovacie dielce bez toho, aby mal vrátenú podpísanú zmluvu. Pričom z mailovej správy (č.l. 46) nevyplýva, že žalovaný mal podpísanú zmluvu priniesť v deň začatia prác a uvedenú skutočnosť nepreukazuje ani rozpis hovorov, kde je uvedený len deň a trvanie hovoru.
18.1. Žalobca v odvolaní, okrem porušenia jeho práva na spravodlivý proces z dôvodu, že odôvodnenie napadnutého rozsudku nezodpovedá požiadavke na riadne a presvedčivé odôvodnenie súdneho rozhodnutia a predstavuje svojvôľu súdu pri jeho rozhodovaní, s ktorým sa odvolací súd vyporiadal v bode 8, namietal, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. K tomu opakovane tvrdil, že súd prvej inštancie sa nevyporiadal s jednotlivými výpoveďami, respektíve vysporiadal sa s nimi tak, že k žiadnej ústnej dohode o dielo nedošlo, pretože to vyplýva z výpovede svedka R.. S uvedenou námietkou sa odvolací súd s poukazom na bod 8. nestotožnil. 18.2. Žalobca v odvolaní namietal aj voči záveru súdu prvej inštancie, podľa ktorého nebolo preukázané to, že žalovaný porušil prevenčnú povinnosť, v zmysle ktorej by vznikla žalobcovi škoda, pričom nebral do úvahy konanie žalovaného pred plánovaným termínom vykonania diela, respektíve jeho konanie a postoj počas kontraktačného procesu. Zopakoval svoju argumentáciu z vyjadrenia zo dňa 19.08.2018 (č.l. 86), s ktorou sa odvolací súd vyporiadal v bode 17.3. Dodáva, že v konaní bolo preukázané len jedno stretnutie žalovaného so žalobcom, ktoré sa malo konať dňa 02.04.2016, k ďalším stretnutiam, ktoré mali byť súčasťou „kontraktačného procesu“ žalobca netvrdil ani nepreukázal kedy, kde a za účasti ktorých subjektov sa konali ani čo bolo ich predmetom a aký mali záver. 18.3. Pokiaľ žalobca namietal, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym právnym záverom o tom, že medzi stranami sporu nedošlo k uzavretiu zmluvy o dielo a žalovaný nijakým spôsobom neporušil prevenčnú povinnosť v rámci predzmluvných rokovaní o uzavretí zmluvy o dielo, ani s touto námietkou sa odvolací súd nestotožnil. A to bez ohľadu na neexistenciu potvrdenia o prevzatí objednávky. V tomto smere rozhodnutie súdu prvej inštancie nebolo v rozpore s právnym názorom vysloveným v R 12/1989, keďže súd prvej inštancie nevydanie potvrdenia o prevzatí objednávky považoval za podporný argument, nie za dôkaz, že zmluva o dielo nebola uzatvorená v ústnej forme. Keďže žalovaný uzavretie zmluvy výslovne poprel, nie je odvolaciemu súdu zrejmé, z čoho žalobca usúdil, že uvedená skutočnosť vyplýva z výpovede žalovaného. 18.4. Odvolací súd dodáva, že argumentácia žalobcu v odvolaní sa vo všetkých bodoch opakuje a jej podstatou bolo len jedno, že žalobca nesúhlasil s tým, ako súd prvej inštancie vyhodnotil vykonané dokazovanie, najmä s tým, že ho nevyhodnotil podľa predstáv žalobcu. K tomu sa však odvolací súd už vyjadril v bode 8.
19. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
20. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 CSP a podľa § 255 ods. 1 CSP a priznal žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 % z dôvodu, že žalovaný bol v odvolacom konaní plne úspešný. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom podľa § 262 ods. 2 CSP.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).