Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_16C-89-2017.pdf
PDF · 127.56 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/89/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou JUDr. Máriou Nagyovou, v spore žalobcu: Agrorolstav, s.r.o., so sídlom Kolta 708, Kolta, IČO: 46 556 257, zastúpený JUDr. Luciou Kolníkovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Radvanská 1, proti žalovanému: Q. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., B. XXXX/XX, zastúpený JUDr. Ladislavom Jonášom, advokátom so sídlom v Bratislave, Bajzova 1, o zaplatenie 3 559,32 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Súd p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 26.05.2017 domáhal voči žalovanému vydania platobného rozkazu na zaplatenie sumy 2 056,93 eur s 9% úrokmi o z omeškania ročne od 12.08.2016 do zaplatenia titulom náhrady škody. Žalobu odôvodňoval tým, že uzavrel so žalovaným 02.04.2016 Zmluvu o dielo, podľa ktorej sa zhotoviteľ zaviazal vykonať pre objednávateľa „zašalovanie nádrže na močovku“ o priemere 28 m a výške 9,6 m podľa kladacieho plánu vypracovaného spoločnosťou PERI spol. s r. o. Senec. Dielo sa malo zhotoviť počnúc dňom 13.04.2016 do 15.06.2016. Dňa 09.04.2016 žalobca zaslal žalovanému mailom Zmluvu o dielo v písomnej forme, ktorú sa dohodli uzavrieť 13.04.2016 ako potvrdenie ústnej dohody z 02.04.2016. V deň začatia vykonávania diela sa však na miesto jeho vykonania žalovaný nedostavil a nereagoval ani na telefonáty. Spoločnosť PERI si vyúčtovala za predmetný nájom sumu vo výške 12 607,40 eur, pričom táto suma pokrýva aj obdobie nájmu od 13.04.2016 do 25.04.2016. Žalobca zaslal žalovanému dňa 12.07.2016 list, ktorým mu oznámil, že odstupuje od Zmluvy o dielo a žiada ho o zaplatenie škody.
1.1 Súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a vydal platobný rozkaz č. k. 16C/89/2017-41 zo dňa 25.10.2017, ktorý však nenadobudol právoplatnosť, pretože v zákonnej lehote podal proti nemu odpor žalovaný.
1.2 Žalovaný v odpore uviedol, že je pravdou, že jednal s neznámou osobou, ktorá vystupovala za spoločnosť žalobcu o možnosti, že by mohol realizovať tesárske práce na šalovanie nádrže na močovku. Zásadne sa rozchádzali v možnosti ich cenovej ponuky a jeho ceny za prácu. Dohodli sa, že pokiaľ upravia cenu podľa jeho požiadavky, zašlú mu do mailu návrh Zmluvy o dielo a predmetnú zmluvu im podpísanú vráti a prácu vykoná. Pokiaľ ju nevráti s jeho podpisom, tak si na prácu nájdu iného dodávateľa. Pána, s ktorým jednal, upozornil, že od decembra 2016 má prerušené živnostenské oprávnenie a pokiaľ im má čokoľvek stavať, musí si živnosť obnoviť. Dňa 09.04.2016 mu prišiel návrh Zmluvy o dielo, v ktorej bolo uvedené iné meno a v čl. 4 bod 1 uvedená výsledná cena 7 eur za m2, čo rozporoval aj pri osobnom stretnutí, že za takúto cenu práce nebude vykonávať. Viackrát na telefonáty odpovedal, že za 7 eur robiť nebude a zmluvu nepodpíše. V návrhu zmluvy je uvedené, že zmluva nadobudne platnosť jej podpisom s tým, že žalovaný zmluvu nikdy nepodpísal. Žalobca neupravil cenu podľa jeho podmienok. Žiadnu škodu žalobcovi nespôsobil. So žalobcom sa nedohodol, nikdy nič nepodpísal a nedal dôvod k tomu, aby si vysvetľoval jeho stanovisko inak. Z týchto dôvodov žiadal žalobu zamietnuť.
2. Uznesením č. k. 16C/89/2017-58 zo dňa 11.12.2017, súd zrušil platobný rozkaz podľa § 267 ods. 3 CSP.
2.1 Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu uviedol, že tvrdenia žalovaného považuje za účelové a sú v rozpore so skutkovým stavom. Nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že sa rozchádzali v možnosti ich cenovej ponuky a jeho cenovej ponuky. So žalovaným boli dohodnutí jednak na cene za zhotovenie diela, ktorú navrhol on sám, ako aj na ostatných podmienkach vykonania diela, včítane termínu začatia jeho zhotovenia. Finálna verzia zmluvy po doplnení identifikačných údajov žalovaného mala byť podpísaná v deň začatia vykonávania diela. Skutočnosť, že deň začatia vykonávania diela bol so žalovaným reálne dohodnutý, svedčí aj fakt, že žalobca na základe tejto dohody objednal nájom dielcov od spoločnosti PERI Senec. Pred samotnou objednávkou dielcov si u žalovaného potvrdili deň začatia vykonávania diela a predmetnú objednávku uskutočnili až po obdržaní jeho jednoznačného súhlasu s objednaním dielcov a začatím vykonávania diela 13.04.2017. Žalovaný neoznámil, že nedisponuje živnostenským oprávnením. Betonárske práce žalovaný nemal vykonávať, malo sa jednať len o šalovanie. 2.2 Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 03.04.2018 zdôraznil k navrhovanému výsluchu svedkov, že uvedené osoby sú mu neznáme a nepamätá si, že by s nimi o čomkoľvek súvisiacom s predmetom žaloby rokoval. Žiadny z nich nemôže zodpovedne potvrdiť, že by prisľúbil zákazku bez písomnej zmluvy. Skutočnosť, že na mailovú adresu mu bol zaslaný návrh zmluvy, s ktorým nesúhlasil, potvrdzuje, že na prevzatie záväzku mala vzniknúť písomná zmluva v zmysle § 272 ods. 1 Obchodného zákonníka. Platná zmluva medzi nimi nevznikla. Žiadnu zmluvnú ani zákonnú povinnosť neporušil, a teda nie je daný žiadny dôvod k náhrade škody v zmysle žaloby. Aj podľa Občianskeho zákonníka, si Zmluva o dielo vyžaduje nejaké písomné potvrdenie - pokiaľ nie je vykonané okamžite, vypisuje a podpisuje sa objednávka. Žiadnu záväznú objednávku neprevzal a zmluvu neuzatvoril.
3. Súd dňa 04.03.2019 pojednával v neprítomnosti žalobcu podľa § 180 CSP, ktorý mal doručenie predvolania riadne vykázané dňa 18.02.2019, svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil, ani nežiadal pojednávanie odročiť. Súdu bolo dodatočne dňa 05.03.2019 doručené ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní, z dôvodu mylného vyznačenia termínu žalobcom.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, svedkov, oboznámením predložených listinných dôkazov: cenová ponuka od spoločnosti PERI spol. s r. o. Senec adresovaná žalobcovi, špecifikácia cenovej ponuky, všeobecné obchodné podmienky spoločnosti PERI zo dňa 05.04.2016, podrobný rozpis hovorov (10-13), zmluva o dielo uzavretá podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka medzi zhotoviteľom Stavmost s. r. o . a objednávateľom Agrorolstav s. r. o. Kolta zo dňa 20.04.2016, faktúra spoločnosti PERI, ktorou bola vyfakturovaná cena žalobcovi, odstúpenie od zmluvy o dielo a výzva na zaplatenie škody vo výške 2 056,93 eur zo dňa 04.07.2016 adresovaná žalovanému spolu s prílohami s cenovou ponukou spol. PERI a faktúrou, listinné dôkazy o úhrady faktúry žalobcom, fotokópia doručenky o prevzatí odstúpenia od zmluvy žalovaným dňa 12.07.2016, úplný výpis zo živnostenského registra na žalovaného a výpis z obchodného registra na žalobcu, a zistil tento skutkový a právny stav:
5. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní dňa 05.06.2018 upresnila, že pri písomnom vyhotovení žaloby došlo k zrejmej chybe, pretože pri uplatnení istiny a jej výpočtu v zmysle čl. I, šiesty odsek bolo nesprávne uvedené, že sa jedná o obdobie od 13.04.2016 do 25.04.2016, čo je 7 dní, čo však v skutočnosti je 12 dní a rovnako bola nesprávne uvedená suma za denný nájom, ktorá z celkového nájmu vo výške 12 607,40 eur predstavuje sumu 296,61 eur a preto uplatňovaná istina predstavuje sumu 12 x 296,61 eur, t. j. vo výške 3 559,32 eur. Na základe týchto skutočností právna zástupkyňa žalobcu žiadala pripustiť rozšírenie žaloby na sumu 3 559,32 eur podľa § 142 CSP.
5.1 Na pojednávaní dňa 05.06.2019 za prítomnosti strán sporu, súd pripustil zmenu petitu žaloby podľa § 142 ods. 1 CSP tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 3 559,32 eur s 5 % úrokmi z omeškania ročne od 12.08.2016 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
6. Žalobca vo svojej výpovedi zdôraznil, že investor spol. AgroContract Mikuláš a. s. mala vypracovanú projektovú dokumentáciu a žalobca ako realizátor stavebná spoločnosť mala zabezpečiť výstavbu celého diela, t. j. výstavbu betónových veží na uskladnenie hnoja. Žalobca hľadal realizačné firmy, subdodávateľov na zadebnenie, armovacie práce a na inzerát sa prihlásil pán R., ktorý so svojou partiou prišiel večer, ubytovali sa a ráno odišli. S pánom R. sa bavili o tom, že by potrebovali partiu na tesárske a šalovacie práce a pán R. im dal kontakt na pána I.. Prvé stretnutie dojednával pán R., uskutočnilo sa v sobotu u investora vo Dvore Mikuláš, kde bol prítomný pán R., pán I., žalobca a zástupca investora H.. G.. Na stretnutí sa predstavil pánovi I. - žalovanému, ukázal mu, čo by potrebovali. Žalovaný si prezrel výkresy, stavenisko a povedal, že takéto práce vie vykonať. Úlohou žalovaného bolo postaviť debnenie na stene vo výške 9,6 m a vychádzal z toho, že žalovaný je podnikateľ. Nepýtal si od neho živnostenský list, ani sa o tom nebavili. Kameňom úrazu bola cena, pretože investor žiadal sumu 5,- eur na m2 a žalovaný 7,- eur na m2. Keďže inú možnosť nemali, investor súhlasil s navrhovanou cenou žalovaného, ktorá bola zahrnutá i v návrhu zmluvy. Žalobca si ďalšie zmluvné dojednania nepamätal s tým, že stretnutie sa odohralo pred 2 rokmi a všetko bolo uvedené v návrhu zmluvy, ktorý vypracovával a doručoval investor. Po prvom stretnutí so žalovaným kontaktovali spoločnosť PERI tak, aby im boli dodané včas šalovacie dielce. Dielce im mali byť dovezené v pondelok, a zrejme na iniciatívu žalovaného adresovanú investorovi, došlo k zmene a to na stredu. Keďže žalovaný nenastúpil ani po tom, ako im boli dodané dielce a účtovaný prenájom, boli nútení hľadať ďalšiu firmu, čo sa im podarilo až po uplynutí časového obdobia, za ktoré si uplatňujú nárok na náhradu škody. So žalovaným sa stretol ešte dvakrát na stavenisku za účelom obhliadky staveniska, priemeru kruhu. On osobne nepotreboval vyvíjať iniciatívu za účelom stretnutia sa so žalovaným. Zastavil sa žalovaný sám. Objednaný materiál - dielce dňa 13.04. vyložili, pretože ešte nevedeli, že žalovaný nepríde. Iná možnosť nebola. Materiál si mal preberať žalovaný, pretože to je zvyklosť. Prenajaté dielce si preberá ten, kto s nimi pracuje a v prípade straty a poškodenia za to zodpovedá. O tom, že si prenajaté dielce prevezme žalovaný, sa dohodli tak ako všetko, ústne.
6.1 Právna zástupkyňa žalobcu v písomnom podaní zo dňa 19.08.2018 (č. l. 86 a nasl.) uviedla, že z výpovede strán sporu je nesporné, že došlo k osobnému stretnutiu, ktoré inicioval pán R. za účelom vykonania tesárskych prác. Predmetom rokovania bolo oboznámenie sa s projektovou dokumentáciou a miestom vykonania diela, čas vykonania diela a cena za jeho vykonanie. Po tomto stretnutí prebiehali ďalšie stretnutia medzi investorom žalobcu a žalovaným. Žalovaný neinformoval žalobcu o tom, že nedisponuje živnostenským oprávnením. Žalovaný trval na cene za vykonanie diela vo výške 7 eur za m2. Investor žalobcu poslal dňa 09.04.2014 žalovanému písomný návrh zmluvy s požadovanou cenou za dielo. Investor žalobcu komunikoval so žalovaným. Konanie žalovaného v tomto štádiu dôkaznej situácie je možné posudzovať aj ako „culpa in contrahendo“. Na základe týchto skutočností sa žalobca domáhal náhrady škody s poukazom na ustanovenie § 415 a §420 Občianskeho zákonníka (Cr 82/2007). Rokovania medzi stranami sporu dospeli do štádia, že žalobca v dobrej viere, že žalovaný podľa dohody nastúpi vykonať dielo, zabezpečil k jeho vykonaniu potrebný materiál a vynaložil náklady nevyhnutné na jeho vykonanie. Žalovaný napriek skutočnosti, že deň pred dohodnutým termínom vykonávania vedel, že nenastúpi vykonávať dielo, minimálne z dôvodu, že cestoval do zahraničia, o tom žalobcu neinformoval, že dielo nevykoná. Žalovaný svojim konaním, resp. nekonaním porušil princíp dobrej viery a všeobecnej požiadavky nepoškodzovať majetok tretích osôb. Na základe týchto skutočností žiadal žalobe v celom rozsahu vyhovieť.
7. Žalovaný vo svojej výpovedi upresnil, že stretnutie sa uskutočnilo len raz, keď tam bol prítomný aj pán R.. Jedná sa o známeho z dediny, ktorý ho oslovil preto, že pozná jednu firmu, ktorá hľadá tesárov. V tom čase nepodnikal v oblasti tesárskych prác. Pána R. o tom neinformoval. Išli na stretnutie a na stretnutí v Q. bol on, pán R., pán W. a pán investor. Na stretnutí sa rozprávali o tom, či je schopný vykonať požadované práce, či už také robil. Pozrel si aj projektovú dokumentáciu, miesto samé si nepozrel. Bol ochotný to urobiť, s tým, že trval na cene min. 7,- eur za m2. O iných podmienkach sa nerozprávali. Na prvom stretnutí sa o termínoch nebavili a potom sa už nestretli. Asi tri týždne po stretnutí ho kontaktovali telefonicky, pán investor, ktorý mu povedal, že chce, aby túto prácu robil a on mu povedal, aby poslal návrh zmluvy. Dostal návrh zmluvy mailom, ktorý však neakceptoval, pretože ho nepovažoval za férový. Nijakým spôsobom neoznámil navrhovateľovi, že neakceptuje návrh zmluvy. Potom už išiel pracovať do Rakúska. V telefonickom kontakte s investorom bol asi 3x, hovoril mu aj o tom, že mu poslal návrh zmluvy, na čo odpovedal, že sa oboznámil s návrhom a vyjadrí sa. Nikomu žiadnym spôsobom neoznámil, že neakceptuje návrh zmluvy. V čase, keď bol na prvom stretnutí, nemal nič rozrobené a nebol by problém nastúpiť na práce hocikedy. Žalovaný po obdržaní návrhu zmluvy oznámil investorovi, že nevie prácu zobrať za tak krátky čas, nevie nastúpiť a on ho nasilu tlačil, aby prišiel s tým, že keď nie v pondelok, tak v stredu. Stále ho bombardoval, preto telefón nezdvíhal. Nemôže zodpovedať za dielce, s ktorými pracujú iní, lebo vibrátorom môžu byť zničené. Ak by so zmluvou súhlasil, do hodiny by zmluvu podpísal a poslal. Je pravdou, že si pozrel, akú prácu má vykonávať, ktorú by bol schopný vykonávať len s partiou ľudí, čoho si bol vedomý a preto za ten krátky čas si zohnať ľudí nevedel. Ak by mu bol predložený návrh zmluvy v časovom predstihu dvoch týždňov od nástupu na dielo, vedel by si zabezpečiť ľudí. V tomto prípade to tak nebolo. Nikdy po prvom stretnutí sa už s pánom žalobcom nestretol. Nebol ani na mieste, kde sa mali práce vykonávať. Nárok žalobcu považoval za špekulatívny, pretože ak zložili debnenie, mali na druhý deň objednať kamión a vrátiť prenajaté dielce. Na stretnutí vôbec nehovorili o tom, že by mal preberať prenajatý materiál a zodpovedať za jeho poškodenie, príp. stratu. Živnostenské oprávnenie na tesárstvo v čase stretnutia nemal, pretože v zimných mesiacoch to nezvykne mať. Neinformoval o tom na stretnutí, nikto sa ho to nepýtal. Jeho predstava bola taká, že ak by súhlasil s navrhovanými podmienkami, podpísal by zmluvu, následne by predložil platný živnostenský list a dohodli by sa na konkrétnostiach, t. j. nástup, termín, ukončenie stavby. Na osobnom stretnutí nehovorili o termíne vykonávania prác, bolo to len pri telefonickom rozhovore. Na stretnutí mu povedali, že chcú začať s dielom zhruba o mesiac. V deň, keď mu posielal investor zmluvu, mu telefonoval a povedal mu, že si ju prečíta a ak s ňou bude súhlasiť, podpíše ju.
7.1 Právny zástupca žalovaného k navrhovanej zmene právnej kvalifikácie uviedol, že v žiadnom prípade sa nestotožňuje s návrhom žalobcu, pretože neboli naplnené zákonné ustanovenia § 415 a § 420 Obč. zákonníka. Žalovaný v žiadnom prípade svojim konaním nevyvolával dobrú vieru v žalobcovi, že vykoná dielo a neexistuje príčinná súvislosť medzi konaním a nekonaním žalobcu a vznikom škody. Žalovaný sa nikdy nevyjadril, že príjme a podpíše zmluvu, ani že nastúpi na výkon diela. Nikdy žalobcu v takomto smere nekontaktoval, skôr naopak, žalobca sa snažil presvedčiť žalovaného, aby nastúpil. Sám žalovaný vo svojej výpovedi i vzhľadom na to, že je maďarskej národnosti uviedol, že povedal, že to neberie. I vzhľadom na termín uvedený v návrhu zmluvy, žalovaný vedel, že tento nie je schopný dodržať a aj preto zmluvu neakceptoval. Žalobca posielal návrh zmluvy mailom žalovanému, kde nebolo uvedené ani správne meno žalovaného, žalobca si nezisťoval, či žalovaný má živnostenské oprávnenie. Návrh zmluvy posielal a vypracovával investor a sám žalobca nemal vedomosť o obsahu zmluvy, ani ho nepoznal. V podstate investor chcel vykonať práce cez dodávateľa, ktorý na to nemá svojich ľudí tak, aby to bolo zabezpečené cestou malých živnostníkov - subdodávateľov. Nárok žalobcu preukázaný nebol a preto žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
8. Svedok H.. Q. G. vo svojej výpovedi uviedol, že firma AgroContract Mikuláš stavala hnojné veže cez dodávateľa Agrorolstav s. r. o. - žalobcu s tým, že boli dohodnutí so žalobcom, ak niektoré veci nebude vedieť dodať on, budú hľadať spoločne subdodávateľov s tým, že na jednaniach bude prítomný vzhľadom i na cenové kalkulácie. S pánom W. sa kontaktoval pán R., ktorý chcel vykonávať armovacie práce a ktorý oznámil, že pozná firmu pána I., ktorý vykonáva tesárske práce. Zároveň, že je schopný robiť i s dielami od spoločnosti PERI. Stretli sa v spoločnosti AgroContract žalobca, žalovaný, on a pán R., kde predstavili pána žalovaného. Jednali so žalovaným, či je schopný vykonávať tesárske práce s dielcami od firmy PERI s tým, že mu ukázali plán - projekty, kladací plán a zároveň mu ukázali i stavbu, kde sa má práca vykonávať a boli urobené základy. Žalovaný uviedol, že dobre, vie to urobiť. Navrhoval mu sumu 5,- eur za m2, s čím on nesúhlasil a trval na sume 7,- eur za m2. Dohodli sa, že na uvedené práce nastúpi. Dohoda znela, že predmetom diela budú tesárske práce na hnojnej veži za sumu 7,- eur za m2 a presný deň nástupu udať nevedel, ale malo to byť v pondelok. Jednali spolu aj o tom, akým spôsobom budú pracovníci žalovaného dochádzať, na čo on uviedol, že je to blízko, nepotrebujú ubytovanie, budú chodiť autom a rovnako, že si sami zabezpečia stravovanie, ktoré im navrhovali. Dohodli sa so žalovaným, že mu pošle návrh zmluvy s tým, že mal dopísať jeho údaje a zmluva mala byť podpísaná v deň nástupu na výkon prác. Keď telefonoval so žalovaným po tom, ako mu poslal návrh zmluvy, ktorý odzrkadľoval to, na čom boli dohodnutí, sa ho žalovaný pýtal, či má prísť podpísať zmluvu, na čo mu povedal, že nemusí, že stačí, keď nastúpi na výkon prác. So žalovaným sa dohodli, že nastúpi na výkon prác v pondelok, pretože tak sa dohodli na rokovaní a že na pondelok zabezpečia šalovacie dielce od spol. PERI. Po tomto jednaní ho telefonicky kontaktoval žalovaný, ktorý mu uviedol, že v pondelok nastúpiť nemôže, až v stredu. Po vzájomných jednaniach sa nakontaktoval na spol. PERI, kde jednal s H.. F., s ktorým dohodol najprv dodávku šalovacích dielcov na pondelok v mesiaci apríl a na základe žiadosti žalovaného to zmenil a dohodli sa na stredu. So žalovaným bol často v telefonickom kontakte, informoval ho o tom, že mu poslal zmluvu do mailu, ktorú mal len doplniť ohľadne svojich údajov a podpísať. Zmluva z jeho strany podpísaná nebola, pretože tam neboli údaje žalovaného a zmluvu mal podpísať žalobca. Vzhľadom na to, že dielce mali byť na stavbu dovezené až na 11.00 hod., telefonoval žalovanému deň pred nástupom na výkon prác, aby nechodil na 7.00 hod., že stačí neskôr, kedy i zmluvu podpíšu a založia. Žalovanému sa dovolal, telefonoval s ním, žalovaný na jeho telefonát reagoval, že v poriadku, príde o 11.00 h. Ak by bol žalovaný povedal, že na výkon práce nenastúpi, boli by zastavili dovoz dielcov. Od tohto telefonátu minimálne 10 x každý deň až do víkendu volal žalovanému, ktorý mu telefón nezdvíhal, nevedel, aký má problém, čo sa stalo. Keďže im dielce na stavbu boli dovezené, snažil sa zohnať inú skupinu ľudí, čo sa mu podarilo v lehote asi 2 týždňov, nastúpila firma z Rimavskej Soboty. Jednalo sa o to, či vrátia materiál a vznikne absolútna škoda alebo niekoho zoženú a škody budú minimalizovať. Cena nájmu spoločnosti PERI pozostáva zo základného nájmu, čo je jednorazový poplatok plus nájom za každý deň, kedy sú dielce uložené. So žalovaným jednali o tom, že si diely z kamióna prevezme a aj po skončení práce odovzdá. Nepamätal si, čo toto dojednanie bolo obsiahnuté v zmluve. Vzhľadom na cenu dielcov prebehlo rokovanie so žalovaným o tom, že si tieto dielce, ktorých malo byť veľa prevezme aj z toho dôvodu, že každé poškodenie a strata sa platí. Ohľadne firmy žalovaného sa informoval u pána P. a H.. V. F. zo spol. PERI, ktorí mu povedali, že sa stretli so žalovaným na stavbách a že s ním neboli problémy. Pri vzájomnom stretnutí si dohodli všetky podmienky zmluvy ústne, predmet diela, rozsah diela, cenu za dielo a čas, kedy sa má začať s dielom a kedy má byť dielo hotové, pretože je to limitované nájmom a cenou nájmu. Ak by bol žalovaný trval na písomnej zmluve, neboli by objednané skôr dielce, ako bola zmluva podpísaná. Žalobcu informoval o každom jednom rokovaní so žalovaným. Myslel si, že bolo ešte rokovanie medzi stranami sporu, kde on prítomný nebol, tak ako mu to hovoril žalobca. Žalobca bol informovaný o všetkých podmienkach zmluvy, predtým ako bol poslaný písomný návrh zmluvy. Žalobca s uvedenými podmienkami súhlasil. O iných ako tesárskych prácach so žalovaným rokovania neprebiehali. Žalovaný mal vykonávať len tesárske práce s tým, že betonárske práce mal vykonávať žalobca.
9. Svedok X. R. upresnil, že sa pýtal žalovaného, či by nezobral tesárske práce u žalobcu. Spolu išli do firmy žalobcu, kde bol hlavný pán G., ešte jeden majster a oni dvaja. O firme mal vedomosť preto, že mal tam robiť murárske práce, avšak nedohodli sa. Žiadny certifikát na prácu armovača nemá. V rámci rozhovoru mu hovorili o tom, že potrebujú hlavne tesárov. Žalovaný im na mobile ukázal, aké roboty už robil a bola mu predložená dokumentácia, výkresy, čo by mal robiť. Na stretnutí bol od začiatku do konca, spolu so žalovaným prišiel aj odišiel. Neboli sa vonku pozrieť v teréne, aké práce má žalovaný vykonávať. Žalovaný hovoril o tom, ako by to spravil on, a ako by to spravili oni. K žiadnej dohode na pevno nedošlo. O cene sa nebavili ani o termíne. Druhýkrát tam už nikdy nebol. Nemal vedomosť o tom, či tam bol žalovaný. Od tohto stretnutia sa v podstate so žalovaným nerozprával, každý má svoju prácu, stretli sa bežne ako občania obce. Konkrétne nehovorili o tejto skutočnosti, či došlo k vykonaniu práce, či ako to skončilo. O žiadnych dielcoch sa nebavili. Na stretnutí žalovaný prezentoval práce, ktoré vykonával a žalobca ukazoval, aké práce potrebuje z výkresov. Stretnutie sa skončilo tým, že každý si povedal o svojich prácach, podali si ruky s tým, že dajú žalovanému vedieť. Otázka ohľadne počtu ľudí, ktorí sú potrební na vykonanie diela, sa na stretnutí neriešila, riešilo sa len to, čo sa má urobiť. Nepamätal si, či sa na stretnutí hovorilo niečo o zmluve. Stretnutie sa skončilo s tým, že záujemcovia dajú vedieť. Na stretnutí sa hovorilo slovensky. Žalovaný rozumie po slovensky a rozumel tomu, čo sa tam hovorilo.
10. Žalobcovi bola doručená v zmysle žiadosti cenová ponuka pre objekt spracovaná podľa dodaných podkladov a údajov žalobcu spoločnosťou PERI zo dňa 05.04.2016. V zmysle cenovej ponuky základný nájom predstavoval sumu 1 271,16 eur a nájomné celkom za jeden deň 276,61 eur. V cenovej ponuke neboli zahrnuté práce a materiál v zmysle projektu zo dňa 05.04.2016 a rovnako boli pripojené všeobecné obchodné podmienky spoločnosti PERI spol. s r. o. Spoločnosť PERI faktúrou č. 36401224 vyúčtovala žalobcovi nájom zákaziek za obdobie od 13.04.2016 do 12.05.2016 v sume 12 607,40 eur s dátumom splatnosti 08.06.2016. Žalobca výpisom z účtu zo dňa 15.06.2016 preukázal, že uvedená suma bola dodávateľovi vyplatená.
10.1 Žalobca predložil podrobný výpis hovorov z telefónneho čísla používateľa AgroContract Mikuláš za mesiac apríl 2016, z ktorých mal súd preukázané, že v dňoch 07.04.2016, 09.04.2016, 11.04.2016 a 12.04.2016 telefonoval na telefónne číslo žalovaného, pretože žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že sa jednalo o jeho telefónne číslo. 10.2 Žalobca listom zo dňa 04.07.2016 oznámil žalovanému, že odstupuje od zmluvy o dielo a vyzval ho na zaplatenie škody vo výške 2 056,93 eur. Zdôraznil, že uzavrel so žalovaným ústnu dohodu, na základe ktorej si vyžiadal cenovú ponuku od spoločnosti PERI na nájom dielcov, ktoré následne objednal. Dňa 09.04.2016 bola doručená žalovanému mailom zmluva o dielo v písomnej forme, ktorú sa dohodli uzavrieť 13.04.2016 ako potvrdenie ústnej dohody z 02.04.2016, telefonicky potvrdený nástup na výkon diela 13.04.2016. Keďže na výkon prác žalovaný nenastúpil, žalobca bol vzhľadom na objednaný nájom dielcov, platiť denné nájomné a nútený bezodkladne zabezpečiť náhradného zhotoviteľa. Zhotoviteľ nastúpil na výkon diela 25.04.2016. Škoda bola spôsobená nenastúpením na výkon diela od 13.04.2016 do 25.04.2016 a predstavuje úhrn denného nájomného za dielce. Z dôvodu nevykonania diela podľa ústnej dohody, žalobca oznámil, že od zmluvy odstupuje a žiada náhradu škody vo výške 2 056,93 eur. Žalovaný odstúpenie od zmluvy prevzal 11.07.2016.
10.3 Zmluva o dielo č. uzavretá podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka medzi zhotoviteľom Mikuláš Laca ..... objednávateľom žalobcom, predmetom ktorej je zhotovenie diela: „zašalovanie nádrže na močovku“ podľa čl. II zmluvy. Termíny plnenia podľa bodu 3.1 začiatok prác 13.04.2016, termín ukončenia 15.06.2016. Cena diela podľa čl. IV bod 4.1 5 eur za 1m2 zašalovania a 2 eurá za 1m2 odšalovania plochy. Podľa bodu 7 bod 2 zmluvy, zhotoviteľ zodpovedá až do odovzdania stavby za škody, ktoré vzniknú na šalovacích dielcoch alebo za ich stratu bez ohľadu na jeho zavinenie. Podľa čl. IX bod 9.9 zmluva nadobúda platnosť a účinnosť dňom podpisu zmluvných strán.
10.4 Z výpisu zo živnostenského registra mal súd preukázané, že žalovaný podniká pod obchodným menom Q. I., H.: XX XXX XXX, v predmete podnikania tesárstvo, deň vzniku oprávnenia 26.03.2012, deň zániku oprávnenia 09.10.2014, deň vzniku oprávnenia 17.10.2016, deň zániku oprávnenia 20.12.2016.
11. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
12. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
13. Podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka, škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.
14. Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
15. Podľa § 631 Občianskeho zákonníka, zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo dielo zadané (zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.
16. Podľa § 632 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k zhotoveniu diela na počkanie, zhotoviteľ je povinný vydať objednávateľovi písomné potvrdenie o prevzatí objednávky. Potvrdenie musí obsahovať označenie predmetu diela a ďalej jeho rozsah, akosť, cenu za vykonanie diela a čas jeho zhotovenia.
17. V ustanovení § 415 Občianskeho zákonníka je vyjadrená povinnosť každého účastníka občiansko- právnych vzťahov predchádzať škodám. Ide nielen o povinnosť dodržiavať to, čo je stanovené zákonom alebo zmluvou, ale aj o povinnosť konať tak, aby nedochádzalo ku škodám. (tzv. priorita prevencie). Z uvedeného ustanovenia možno zo zreteľom na naliehavý spoločenský záujem predchádzať škodám - vyvodiť právnu povinnosť každého počínať si podľa konkrétnych okolností tak, aby nebola spôsobená inému škoda. Ak si niekto nepočína v súlade s takto všeobecne stanovenou právnou povinnosťou, chová sa protiprávne a postihuje ho za to - pri splnení ďalších predpokladov - občianskoprávna zodpovednosť za škodu § 420 OZ. Použitie ustanovenia § 415 OZ prichádza do úvahy len v prípadoch, ak nie je konkrétna právna úprava vzťahujúca sa na konanie. Súdna prax využíva ustanovenie § 415 na objektivizovanie zodpovednosti za škodu podľa § 420 OZ v tých prípadoch, ak nemožno naisto zistiť, akú konkrétnu povinnosť vlastne škodca porušil. Z hľadiska posúdenia zodpovednosti konajúceho subjektu je dôležité posúdiť správanie sa konajúceho pred vznikom škody, intenzitu konania a možnosť predvídať škodu v konkrétnom prípade. Z ustanovenia nevyplýva, kde končia hranice prevenčnej povinnosti. Záver, že bola porušená prevenčná povinnosť nemožno urobiť bez zistenia, v akom konaní žalovaný, ktoré škodu vyvolalo, toto porušenie spočíva. Ak nie je splnený základný predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu, pretože nie je dokázaný skutok, ktorý je príčinou vzniku škody, a ktorého sa dopustil žalovaný, nie je daný nárok na náhradu škody. (Najvyšší súd ČR z 25.11.2008, sp. zn. 25Cdo/3234/2006)
18. Zmluva o dielo je uzavretá len čo sa zhotoviteľ a objednávateľ dohodli o podstatných náležitostiach zmluvy a to na predmete diela, o tom, že dielo bude vykonané na nebezpečenstvo zhotoviteľa a o tom, že zhotovenie diela bude odplatné, výška ceny (odmeny) za zhotovenie diela nemusí byť dohodnutá. Ak nedôjde k zhotoveniu diela na počkanie, zákon v záujme právnej istoty ukladá zhotoviteľovi diela povinnosť vydať objednávateľovi potvrdenie o prijatí objednávky. Nevydanie potvrdenia má len poriadkový charakter a nič nemení na povinnosti zmluvných strán plniť podľa uzavretej zmluvy.
19. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalobca ako objednávateľ mal záujem o zhotovenie diela „zašalovanie nádrže na močovku“. Žalobca vykonával práce pre investora cestou subdodávateľov. Na základe toho oslovoval viacerých odborníkov tak, ako to bolo vykonaným dokazovaním preukázané, napr. vypočutého svedka pána R., ktorý odporučil žalobcovi na výkon tesárskych prác žalovaného. Na základe oznámenia tejto skutočnosti žalovanému, sa žalovaný rozhodol ísť pozrieť predmet diela, ktoré by mal pre žalobcu vykonať. Uskutočnilo sa stretnutie u žalobcu za prítomnosti žalobcu, investora zastupoval H.. G., žalovaného a pána R.. Žalovaný prezentoval svoje práce a po nahliadnutí na dokumentáciu uviedol, že vie takéto práce vykonávať a uviedol, akým spôsobom by ich realizoval. Zároveň svoju predstavu o realizácii prezentoval i žalobca. Investor si preveril, či žalovaný vie pracovať s dielcami od spoločnosti PERI u spoločnosti ako aj u majstra pána P.. Stretnutie v zmysle výpovede vypočutého svedka, pána R. sa skončilo tým, že žalobca sa v prípade záujmu ozve. Žalovaný uznal a nepoprel, že mu bol predložený mailom návrh zmluvy o dielo od investora tak, ako je vyššie uvedené, avšak uvedený návrh zmluvy žalovaný neakceptoval a nepodpísal. V návrhu zmluvy sa jednoznačne udáva, že zmluva nadobúda platnosť a účinnosť dňom podpisu zmluvných strán. Uvedený návrh zmluvy zo strany žalovaného akceptovaný nebol a ani podpísaný, a preto v žiadnom prípade nemohlo dôjsť k uzatvoreniu zmluvy. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané tvrdenie žalobcu, že medzi stranami sporu došlo k uzatvoreniu ústnej zmluvy a že sa strany sporu dohodli na podstatných náležitostiach zmluvy o dielo. Žalovaný nepoprel, že by bol schopný vykonať dielo v zmysle požiadaviek žalobcu, avšak žiadne bližšie dojednania medzi nimi neboli preukázané tak, aby ich bolo možné považovať za uzavretie ústnej zmluvy o dielo. Dôkazom toho sú preukázané skutočnosti, že žalovaný neakceptoval návrh zmluvy, neboli mu vysvetlené podmienky zmluvy uvedené v návrhu a strany sporu nejednali o podmienkach uvedených v návrhu zmluvy, čo potvrdil súdu i vypočutý svedok, ktorý vlastne sprostredkoval stretnutie strán sporu. Svedok nepotvrdil, že by došlo k akémukoľvek uzatvoreniu zmluvu na prvom stretnutí, kde on bol prítomný. Žalovaný uviedol, že viackrát u žalobcu nebol a žalobca opak týchto tvrdení nepreukázal, i napriek tomu, že tvrdil, že žalovaný si bol pozrieť stavenisko dvakrát. V tejto časti žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Rovnako dokazovaním nebolo preukázané, že by žalovaný porušil prevenčnú povinnosť, v zmysle ktorej by vznikla škoda žalobcovi, čo by bolo v príčinnej súvislosti tak, aby bol nárok žalobcu na náhradu škody dôvodný. Skutočnosť, že žalovaný v čase jednaní nemal aktívnu živnosť, nie je možné považovať za porušenie povinností, pretože z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaný by bol schopný v lehote jedného mesiaca obnoviť živnosť a zohnať ľudí, s ktorými by uvedené práce mohol vykonávať. Dôkazom toho je i tá skutočnosť, že žalovaný viackrát svoju živnostenskú činnosť ukončil a obnovil tak, ako to vyplýva z predloženého výpisu zo živnostenského registra a jeho vyjadrení, keďže živnosť ukončil v zimných mesiacoch, keď tesárske práce nevykonával. Nie je zanedbateľná tá skutočnosť, že bližšie sa k podmienkam a predmetu zmluvy sám žalobca vyjadriť nevedel a uvádzal, že uplynula lehota dvoch rokov, prípadne, že sa dohodli na všetkom tak, ako to uvádzal investor v návrhu zmluvy. Ak by strany sporu mali záujem uzatvoriť riadnu zmluvu i v písomnej forme a takýto návrh doručili žalovanému, je zarážajúce, že táto zmluva nebola podpísaná zo strany žalobcu a nie sú v nej uvedené správne údaje ohľadne žalovaného, čo evokuje, že v podstate sa o tieto údaje ani bližšie nezaujímali. Ak by aj nemali záujem uzatvoriť písomnú zmluvu, je nepochybné, že žalobca nedisponoval relevantnými údajmi žalovaného. Žalovaný svoj nesúhlas s návrhom zmluvy prezentoval tým, že neakceptoval návrh zmluvy a nenastúpil na výkon práce dohodnutého diela, pretože v podstate k uzatvoreniu žiadnej zmluvy so žalobcom neprišlo a nebol dojednaný termín začatia výkonu diela. Nie je možné dávať za vinu žalovanému vznik škody, ktorú si uplatňuje žalobca, ak žalovaný žiadne povinnosti s dôrazom na prevenčnú povinnosť neporušil, pretože k žiadnej jednoznačnej dohode medzi stranami sporu neprišlo a v neposlednom rade žalovaný svojim konaním nezadal dôvod k tomu, aby žalobca objednával diely na výkon diela bez dojednaní základných podmienok zmluvy o dielo. Vyjadrenie investora ako svedka, ako aj výpisy hovorov nie je možné jednoznačne kvalifikovať ako dôkazy, na základe ktorých by došlo k uzatvoreniu ústnej zmluvy o dielo, prípadne porušeniu povinností žalovaným, pretože tieto skutočnosti boli vyvrátené vykonaným dokazovaním s poukazom na výpoveď žalovaného a svedka pána R.. Žalovaný nevydal objednávateľovi žiadne písomné potvrdenie o prevzatí diela, ktoré malo obsahovať označenie predmetu diela, jeho rozsah, akosť, cenu za vykonanie diela a čas jeho zhotovenia, keďže nedošlo k zhotoveniu diela na počkanie. Z týchto dôvodov s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia, súd rozhodol tak, ako je vo výroku rozsudku.
20. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal žalovanému, ktorý mal plný úspech, nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník podľa § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.