Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 12 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (17)II. ÚS 550/2013
PDF · 247.75 KB
No categories available
II. ÚS 550/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. októbra 2013
predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej
Advokátskou kanceláriou F. P., s. r. o., B., v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. B.
F., vo veci namietaného porušenia čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, základných
práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práv podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 1 Dodatkového
protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 14 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žiar nad Hronom v
konaní vedenom pod sp. zn. 9 Er 577/2012 a jeho uznesením z 1. októbra 2012, v konaní
vedenom pod sp. zn. 6 Er 688/2012 a jeho uznesením z 2. októbra 2012, v konaní vedenom
pod sp. zn. 6 Er 167/2012 a jeho uznesením z 2. októbra 2012, v konaní vedenom pod sp.
zn. 5 Er 594/2012 a jeho uznesením z 2. októbra 2012, v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Er
668/2012 a jeho uznesením z 2. októbra 2012, v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Er 363/2012
a jeho uznesením z 2. októbra 2012, v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Er 536/2012 a jeho
uznesením z 2. októbra 2012, v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Er 536/2012 a jeho
uznesením z 1. októbra 2012, v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Er 669/2012 a jeho
uznesením z 2. októbra 2012, v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Er 592/2012 a jeho
uznesením z 1. októbra 2012, v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Er 577/2012 a jeho
uznesením z 2. októbra 2012, v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Er 667/2012 a jeho
uznesením z 2. októbra 2012, v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Er 313/2012 a jeho
uznesením z 2. októbra 2012, v konaní vedenom pod sp. zn. 12 Er 593/2012 a jeho
uznesením z 2. októbra 2012, v konaní vedenom pod sp. zn. 12 Er 685/2012 a jeho
uznesením z 2. októbra 2012, v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Er 227/2012 a jeho
uznesením z 2. októbra 2012, v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Er 594/2012 a jeho
uznesením z 1. októbra 2012, v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Er 592/2012 a jeho
uznesením z 2. októbra 2012, v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Er 593/2012 a jeho
uznesením z 2. októbra 2012, v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Er 324/2012 a jeho
uznesením z 2. októbra 2012, v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Er 535/2012 a jeho
uznesením z 2. októbra 2012, v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Er 591/2012 a jeho
uznesením z 2. októbra 2012, v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Er 669/2012 a jeho
uznesením z 2. októbra 2012, v konaní vedenom pod sp. zn. 12 Er 670/2012 a jeho
uznesením z 2. októbra 2012, v konaní vedenom pod sp. zn. 12 Er 595/2012 a jeho
uznesením z 2. októbra 2012 a v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Er 593/2012 a jeho
uznesením z 2. októbra 2012 a takto
rozhodol:
1. Sťažnosti spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. Rvp 16301/2012 až sp. zn.
Rvp 16326/2012 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp
16301/2012.
2. Sťažnosti spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnené.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 7. decembra
2012 doručené sťažnosti spoločnosti P., s. r. o., B. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci
namietaného porušenia čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“),
základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 1
Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej
len „dodatkový protokol“) a čl. 14 dohovoru postupom Okresného súdu Žiar nad Hronom
(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Er 577/2012 a jeho uznesením z
1. októbra 2012, v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Er 688/2012 a jeho uznesením z 2. októbra
2012, v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Er 167/2012 a jeho uznesením z 2. októbra 2012, v
konaní vedenom pod sp. zn. 5 Er 594/2012 a jeho uznesením z 2. októbra 2012, v konaní
vedenom pod sp. zn. 9 Er 668/2012 a jeho uznesením z 2. októbra 2012, v konaní vedenom
pod sp. zn. 7 Er 363/2012 a jeho uznesením z 2. októbra 2012, v konaní vedenom pod sp.
zn. 6 Er 536/2012 a jeho uznesením z 2. októbra 2012, v konaní vedenom pod sp. zn.
9 Er 536/2012 a jeho uznesením z 1. októbra 2012, v konaní vedenom pod sp. zn.
5 Er 669/2012 a jeho uznesením z 2. októbra 2012, v konaní vedenom pod sp. zn.
9 Er 592/2012 a jeho uznesením z 1. októbra 2012, v konaní vedenom pod sp. zn.
6 Er 577/2012 a jeho uznesením z 2. októbra 2012, v konaní vedenom pod sp. zn.
9 Er 667/2012 a jeho uznesením z 2. októbra 2012, v konaní vedenom pod sp. zn.
7 Er 313/2012 a jeho uznesením z 2. októbra 2012, v konaní vedenom pod sp. zn.
12 Er 593/2012 a jeho uznesením z 2. októbra 2012, v konaní vedenom pod sp. zn.
12 Er 685/2012 a jeho uznesením z 2. októbra 2012, v konaní vedenom pod sp. zn.
7 Er 227/2012 a jeho uznesením z 2. októbra 2012, v konaní vedenom pod sp. zn.
9 Er 594/2012 a jeho uznesením z 1. októbra 2012, v konaní vedenom pod sp. zn.
6 Er 592/2012 a jeho uznesením z 2. októbra 2012, v konaní vedenom pod sp. zn.
5 Er 593/2012 a jeho uznesením z 2. októbra 2012, v konaní vedenom pod sp. zn.
7 Er 324/2012 a jeho uznesením z 2. októbra 2012, v konaní vedenom pod sp. zn.
5 Er 535/2012 a jeho uznesením z 2. októbra 2012, v konaní vedenom pod sp. zn.
6 Er 591/2012 a jeho uznesením z 2. októbra 2012, v konaní vedenom pod sp. zn.
9 Er 669/2012 a jeho uznesením z 2. októbra 2012, v konaní vedenom pod sp. zn.
12 Er 670/2012 a jeho uznesením z 2. októbra 2012, v konaní vedenom pod sp. zn.
12 Er 595/2012 a jeho uznesením z 2. októbra 2012 a v konaní vedenom pod sp. zn.
6 Er 593/2012 a jeho uznesením z 2. októbra 2012 (ďalej len „napadnuté uznesenia“ alebo
„uznesenia“).
2. Z obsahu sťažností vyplýva, že napadnutými uzneseniami okresný súd podľa
tvrdenia sťažovateľky ex offo vylúčil vo veci konajúceho súdneho exekútora JUDr. R. K.
(ďalej aj ,,súdny exekútor“) z vykonávania predmetných exekúcií, kde oprávnenou bola
sťažovateľka, a to z dôvodu, že JUDr. K. bol pred vymenovaním do funkcie súdneho
exekútora zamestnancom sťažovateľky ako účastníčky exekučného konania (v pozícii
oprávnenej), čo podľa názoru okresného súdu zakladá dôvod na jeho vylúčenie.
3. Sťažovateľka v sťažnostiach uvádza, že napadnutým postupom a napadnutými
uzneseniami boli porušené jej už identifikované práva predovšetkým z toho dôvodu, že
okresný súd rozhodol vo veci bez toho, aby (i) upovedomil sťažovateľku o náleze ústavného
súdu č. k. III. ÚS 322/2010-37, (ii) vykonal dokazovanie v otázke zaujatosti súdneho
exekútora JUDr. K., (iii) existovali racionálne pochybnosti o legitimite alebo legalite
postupu povereného exekútora, (iv) existovali obavy sťažovateľky alebo povinného
o legálny priebeh exekúcie, (v) bola podaná námietka zaujatosti od účastníka konania
smerujúca proti JUDr. K., a (vi) bez toho, aby umožnil sťažovateľke vyjadriť sa k otázke
zaujatosti exekútora, pričom dané „veľmi výraznou mierou ovplyvnilo faktické a právne
postavenie“ sťažovateľky.
4. Sťažovateľka predovšetkým tvrdí (okrem iného), že tak bol narušený princíp
rovnosti zbraní, rovnosti účastníkov konania, právo na súdnu ochranu a na spravodlivé
súdne konanie, keďže sa nerozhodlo podľa relevantnej právnej normy, rozhodnutie je
nekonzistentné a súd neodôvodňuje zmenu svojho stanoviska a právny názor ústavného
súdu, ktorý sa stal podkladom rozhodnutia okresného súdu, je neudržateľný a sám
podkladom rozhodnutia nemôže byť. Zároveň je podľa sťažovateľky právna úprava
exekučného konania v Slovenskej republike založená na princípe voľného výberu osoby
exekútora, preto exekučný súd nemôže skúmať zaujatosť exekútora voči oprávnenému.
V prípadoch, keď sťažovateľka žiadala o zmenu súdneho exekútora na JUDr. K. a okresný
súd zamietol jej návrh a zároveň JUDr. K. vylúčil z výkonu exekúcií, sťažovateľka namieta,
že súd nemohol druhé z týchto rozhodnutí vydať, keďže z výkonu exekúcie je možné
vylúčiť len exekútora, ktorý je jej výkonom poverený, pričom však v tomto prípade bol
návrh na poverenie výkonom exekúcie JUDr. K. zamietnutý. Takýmto postupom došlo
podľa názoru sťažovateľky aj k porušeniu jej majetkových práv a k porušeniu ústavného
princípu zákazu diskriminácie, keďže sťažovateľka sa dostala ako oprávnená do
nevýhodného/nevýhodnejšieho postavenia.
5. Sťažovateľka ústavnému súdu navrhla, aby sťažnostiam vyhovel a nálezom
vyslovil porušenie čl. 12 ods. 2 ústavy, základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1
ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu a čl. 14 dohovoru
postupom okresného súdu v označených konaniach a jeho napadnutými uzneseniami,
napadnuté uznesenia okresného súdu zrušil, veci vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie
a priznal sťažovateľke primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 000 €, ako aj náhradu
trov konania.
II.
6. Podľa § 31a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ak tento zákon
neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom
primerane ustanovenia zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení
neskorších predpisov (ďalej len „OSP“).
7. V zmysle § 112 ods. 2 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť
na spoločné konanie veci, ktoré sa u neho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú
tých istých účastníkov.
8. S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.
Rvp 16301/2012 až sp. zn. Rvp 16326/2012 a z neho vyplývajúcu právnu a skutkovú
súvislosť, ako aj na totožnosť v osobe sťažovateľky a okresného súdu, proti ktorému tieto
sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd o spojení týchto sťažností na spoločné konanie tak,
ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto uznesenia.
III.
9. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
10. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
11. Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh
predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie
ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne
neopodstatnený.
12. Podľa § 3 Exekučného poriadku exekútor vykonáva exekučnú činnosť nestranne
a nezávisle.
13. Podľa § 4 Exekučného poriadku činnosť exekútora je nezlučiteľná s pracovným
pomerom alebo s obdobným pracovným vzťahom, podnikaním, členstvom v štatutárnom
orgáne obchodnej spoločnosti alebo družstva alebo členstvom v dozornom orgáne
obchodnej spoločnosti alebo družstva alebo s vykonávaním inej zárobkovej činnosti
s výnimkou vedeckej, pedagogickej, literárnej, umeleckej a publicistickej činnosti.
14. Podľa § 5 Exekučného poriadku v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti má
exekútor postavenie verejného činiteľa (odsek 1). Vykonávanie exekučnej činnosti je
výkonom verejnej moci (odsek 2).
15. Podľa § 30 ods. 1 Exekučného poriadku exekútor je vylúčený z vykonávania
exekúcie, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, ktorá je predmetom exekúcie, k účastníkom
exekučného konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti.
Podľa § 30 ods. 3 Exekučného poriadku len čo sa exekútor dozvie o skutočnostiach,
pre ktoré je vylúčený, oznámi to bezodkladne súdu...
16. Podľa čl. 12 ods. 2 ústavy základné práva a slobody sa zaručujú na území
Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru
a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť
k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno
z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.
17. Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo
všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore
s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.
18. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
19. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu...
20. Podľa čl. 14 dohovoru užívanie práv a slobôd priznaných týmto dohovorom sa
musí zabezpečiť bez diskriminácie založenej na akomkoľvek dôvode, ako je pohlavie, rasa,
farba pleti, jazyk, náboženstvo, politické alebo iné zmýšľanie, národnostný alebo sociálny
pôvod, príslušnosť k národnostnej menšine, majetok, rod alebo iné postavenie.
21. Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má
právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou
verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady
medzinárodného práva.
Predchádzajúce ustanovenie nebráni právu štátov prijímať zákony, ktoré považujú
za nevyhnutné, aby upravili užívanie majetku v súlade so všeobecným záujmom
a zabezpečili platenie daní a iných poplatkov alebo pokút.
22. Podstatou sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky, že napadnutými uzneseniami
okresného súdu, ktorými okresný súd rozhodol o vylúčení súdneho exekútora JUDr. R. K. z
výkonu exekúcie z dôvodu pochybností o jeho nezaujatosti vo vzťahu k sťažovateľke, boli
porušené jej základné práva podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu, ako aj čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14
dohovoru. Podľa tvrdení sťažovateľky okresný súd vydal svoje rozhodnutia bez aplikácie
relevantnej právnej normy a bez vykonania dokazovania a svoje rozhodnutia dostatočne
neodôvodnil. Napadnutými rozhodnutiami okresného súdu malo dôjsť k ohrozeniu
existujúcich pohľadávok sťažovateľky a k zníženiu jej majetku o náklady výkonu exekúcie
zvoleným súdnym exekútorom a v konaní mala mať sťažovateľka výrazné nevýhodné
postavenie a zaobchádzalo sa s ňou odlišne.
23. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným
postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo
slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti
medzi označeným postupom alebo rozhodnutím všeobecného súdu a základným právom
alebo slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne
neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní
ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo
slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04,
III. ÚS 168/05, II. ÚS 172/2011).
A. K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
24. Ústavný súd už vo vzťahu k čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru uviedol,
že formuláciou uvedenou v čl. 46 ods. 1 ústavy ústavodarca v základnom právnom predpise
Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu ochranu s právnym
režimom súdnej ochrany podľa dohovoru. Z uvedeného dôvodu preto v obsahu týchto
práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (obdobne napr. II. ÚS 71/97, IV. ÚS 195/07,
25. Nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí vrátane súdnej exekúcie podľa
Exekučného poriadku je podľa stabilnej judikatúry ústavného súdu (PL. ÚS 21/00,
I. ÚS 5/00, II. ÚS 143/02, III. ÚS 60/04) súčasťou základného práva na súdnu a inú právnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.
26. Ústavný súd už v minulosti v obdobných veciach/konaniach iniciovaných
sťažovateľkou mnohokrát konštatoval, že za zásadnú právnu otázku v tejto veci považuje to,
či okresný súd konal v medziach svojej právomoci, keď samotnú skutočnosť, že súdny
exekútor bol zamestnancom oprávnenej pred vykonávaním exekúcie (hlavne pre jeho pomer
k účastníkovi konania v tomto prípade na strane oprávnenej), považoval za dôvod na jeho
vylúčenie z vykonávania exekúcie, keďže ju hodnotil ako skutočnosť, ktorá vzbudzuje
dôvodnú pochybnosť o jeho nezaujatosti. Rovnako mnohokrát na danú otázku poskytol
afirmatívnu odpoveď (pozri napr. sp. zn. I. ÚS 388/2013, sp. zn. II. ÚS 76/2012,
sp. zn. III. ÚS 234/2012 či sp. zn. IV. ÚS 272/2012). In concreto už ústavný súd
konštatoval, že „skutočnosť, že súdny exekútor bol zamestnancom účastníka exekučného
konania (v danom prípade oprávneného), je okolnosťou vylučujúcou ho z vykonávania
exekúcie podľa § 30 ods. 1 Exekučného poriadku, ktorú je v zmysle § 30 ods. 3 Exekučného
poriadku povinný bezodkladne oznámiť súdu. Ak súd vylúči exekútora z vykonávania
exekúcie, v exekúcii pokračuje ten exekútor, ktorého navrhne oprávnený a ktorého
vykonaním tejto exekúcie poverí súd (§ 30 ods. 11 Exekučného poriadku).“. Ústavný súd
v podrobnostiach argumentácie odkazuje sťažovateľku napríklad na už identifikované
rozhodnutia, ktoré sú napokon v jej dispozícii, keďže jej boli adresované.
27. Ústavný súd vzhľadom na už uvedené konštatuje, že rovnako ako v obdobných
prípadoch sťažovateľky zotrváva na názore, že sťažnosti sťažovateľky sú zjavne
neopodstatnené, keďže pri predbežnom prerokovaní sťažností v časti týkajúcej
sa namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru napadnutými uzneseniami a napadnutým postupom nezistil podľa § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde možnosť porušenia jej práv.
28. Iba nad rámec uvedeného ústavný súd konštatuje, že je možné rozvíjať úvahy
o locus standi sťažovateľky v predmetnej veci, a to aj z toho pohľadu, či vôbec pripadá
do úvahy ako obeť porušenia ústavných práv práve kvôli absencii (priamosti) vplyvu
napadnutých rozhodnutí okresného súdu na jej postavenie ako povinnej.
29. Na základe uvedeného ústavný súd sťažnosť v tejto časti pri predbežnom
prerokovaní odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde.
B. K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a práva
podľa čl. 1 dodatkového protokolu
30. Ako už v predošlej časti rozhodnutia ústavný súd uviedol, relevantné právne
otázky vo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 20
ods. 1 ústavy a čl. 1 dodatkového protokolu, ktoré sťažovateľka ústavnému súdu predložila,
už boli zodpovedané v obdobných prípadoch, ktoré iniciovala na ústavnom súde.
Ústavný súd po preskúmaní napadnutých uznesení okresného súdu dospel k záveru,
že z ich odôvodnenia nemožno vyvodiť nič, čo by signalizovalo, že by nimi mohlo dôjsť
k neprípustnému zásahu do základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy
a do práva na ochranu majetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu, keďže okresný súd
v posudzovanom prípade ústavne konformným spôsobom interpretoval a aplikoval príslušné
právne normy (v danom prípade ustanovenia Exekučného poriadku).
31. Nie je možné prisvedčiť námietke sťažovateľky, že vylúčením súdneho exekútora
z vykonávania exekúcií došlo k reálnemu ohrozeniu jej majetku existujúceho v podobe
pohľadávky, resp. že ním bola zmarená finalizácia exekučnej činnosti vymožením jej
pohľadávky. V zmysle ustanovení Exekučného poriadku v exekúcii pokračuje ten exekútor,
ktorého navrhne oprávnený a ktorého súd poverí vykonaním exekúcie, to znamená, že
vykonanie exekúcie, resp. vymožiteľnosť pohľadávky oprávneného v konečnom dôsledku
nie sú limitované osobou konkrétneho exekútora.
32. S ohľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že medzi namietaným postupom
a uzneseniami okresného súdu a základným právom podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a právom
podľa čl. 1 dodatkového protokolu neexistuje taká príčinná súvislosť, ktorá by zakladala
možnosť vysloviť porušenie týchto práv po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie. Ústavný súd
preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosti aj v tejto časti odmietol ako zjavne
neopodstatnené podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
C. K namietanému porušeniu čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru
33. Ustanovenie čl. 12 ods. 2 ústavy má charakter ústavného princípu, ktorý sú
povinné rešpektovať všetky orgány verejnej moci pri výklade a uplatňovaní ústavy. Tieto
ustanovenia ústavy sú vždy implicitnou súčasťou rozhodovania ústavného súdu, t. j. aj jeho
rozhodovania o porušovaní základných práv a slobôd garantovaných ústavou podľa čl. 127
ods. 1 ústavy, a preto ak neboli porušené základné práva a slobody sťažovateľky, nie je
potrebné deklarovať ani porušenie týchto ustanovení ústavy (napr. IV. ÚS 243/2011).
34. Ústavný súd aj vo vzťahu k čl. 14 dohovoru poukazuje na judikatúru Európskeho
súdu pre ľudské práva, z ktorej vyplýva, že uvedený článok iba dopĺňa ostatné
hmotnoprávne ustanovenia dohovoru a jeho protokolov. Tento článok však nemá vlastnú
nezávislú existenciu, ale je účinný len vo vzťahu k právam a slobodám, ktoré sú zaručené
ustanoveniami dohovoru (IV. ÚS 47/05).
35. Porušenie čl. 12 ods. 2 ústavy a porušenie zákazu diskriminácie zaručeného
v čl. 14 dohovoru odôvodňovala sťažovateľka tým, že mala v konaní pred všeobecným
súdom výrazne nevýhodné postavenie a bolo s ňou zaobchádzané odlišne. Z uvedeného
vyplýva, že porušenie označených článkov ústavy a dohovoru sťažovateľka spája
s porušením svojho základného práva na súdnu ochranu (čl. 46 ods. 1 ústavy) a práva na
spravodlivé súdne konanie (čl. 6 ods. 1 dohovoru), ktorého porušenie však ústavný súd
v postupe a rozhodnutí okresného súdu nezistil, a preto nemohol konštatovať ani porušenie
zákazu diskriminácie zaručeného čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru, a to z dôvodu
absencie akejkoľvek spojitosti (príčinnej súvislosti) medzi namietaným porušením
označených článkov ústavy a dohovoru a namietaným postupom a uzneseniami okresného
súdu. Z tohto dôvodu sú sťažnosti sťažovateľky aj v tejto časti zjavne neopodstatnené (§ 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde).
36. Pretože sťažnosti boli odmietnuté ako celok, ústavný súd o ďalších návrhoch
sťažovateľky uplatnených v sťažnostiach nerozhodoval.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 30. októbra 2013