Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 678/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. novembra

2013 predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti J. s. r. o., B., zastúpenej advokátkou JUDr.

E. K., P., ktorou namieta porušenie základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2

a práv podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom

pod sp. zn. , a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti J. s. r. o. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I .

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. júla 2013

doručená sťažnosť spoločnosti J. s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta

porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1, základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla, že 30. novembra 2006 podala

žalobu na okresnom súde, ktorá je vedená pod sp. zn. , „... na náhradu škody,

ušlého zisku, nemajetkovej ujmy v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným

postupom súdneho exekútora ...

Porušovateľ prvý termín pojednávania vytýčil až na deň 20. 05. 2011, teda až po viac

ako 1,5 ročnej pasivite porušovateľa a neefektívnom konaní. Následný termín pojednávania

bol vytýčený na 30. 09. 2011.

Dňa 06. 03. 2012 sa uskutočnilo iba formálne pojednávanie, na ktorom súd

oboznámil sťažovateľku s tým, že odporkyňa dňa 24. 01. 2012 doručila súdu návrh na

zloženie preddavku na trovy konania...

Dňa 12. 10. 2012 porušovateľ vydal nespravodlivé uznesenie č. k. -206,

doručené sťažovateľke dňa 07. 11. 2012, na podklade ktorého v rozpore s požiadavkou

primeranosti a spravodlivosti a nerešpektovaním princípu proporcionality uložil

sťažovateľke povinnosť zložiť preddavok na trovy konania...

Z arbitrárneho odôvodnenia uznesenia č. k. -206 je nesporným, že

rozhodnutie porušovateľa je založené iba na jeho dohadoch... bez akéhokoľvek reálneho

skutkového zistenia o týchto skutočnostiach a ich verifikácie porušovateľom..

Proti uzneseniu č. k. -206 zo dňa 12. 10. 2012 porušovateľ pripustil

v poučení možnosť podania odvolania.

Sťažovateľka podala dňa 14. 11. 2012 odvolanie proti uzneseniu č. k. 8 C 314/2009-

206 zo dňa 12. 10. 2012, ktoré odvolací Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa

10. apríla 2013, č. k. -219 odmietol.

Uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. -219 bolo sťažovateľke

doručené dňa 7. 06. 2013.

Sťažovateľka tvrdí, že vzhľadom na vyššie uvedené je uznesenie Okresného súdu

Bratislava I č. k. -206 zo dňa 12. 10. 2012 svojvoľné, arbitrárne a zjavne

neodôvodnené...“.

3. Na základe už uvedeného sťažovateľka ústavnému súdu navrhla, aby vydal nález

tohto znenia:

1. Základné právo obchodnej spoločnosti J. s. r. o. na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručené podľa veta prvá a

právo prerokovanie veci v primeranej lehote, právo na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Bratislava I v Bratislave v kompenzačnom konaní č. k. porušené boli.

Základné právo obchodnej spoločnosti J. s. r. o. na súdnu ochranu zaručené v čl. 46

ods. 1 a právo na spravodlivý súdny proces zaručené v

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a uznesením

Okresného súdu Bratislava I č. k. -206 zo dňa 12. 10. 2012 porušené boli.

2. Uznesenie Okresného súdu Bratislava I č. k. -206 zo dňa 12. 10.

2012 sa zrušuje a vec vracia Okresnému súdu Bratislava I na ďalšie konanie.

3. Okresnému súdu Bratislava I sa prikazuje konať a rozhodnúť bez zbytočných

prieťahov.

4 Obchodnej spoločnosti J. s. r. o. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v

sume 3.500 ,- €... ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť jej do dvoch mesiacov

od právoplatnosti nálezu.

5. Obchodnej spoločnosti J. s. r. o. priznáva úhradu trov právneho zastúpenia v sume

269,58 €... ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný zaplatiť na účet jeho právnej

zástupkyne advokátky JUDr. E. K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.“

II.

4. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) sťažnosť sťažovateľky prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal ju

zo všetkých hľadísk uvedených v § 25 ods. 2 citovaného zákona.

6. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto

možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (, , ,

, , ).

8. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Podľa každý

má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1

dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne

a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

II. A

K namietanému porušeniu základného práva podľa

a čl. 6 ods. 1 dohovoru

9. Ústavný súd zo sťažnosti a z jej príloh zistil, že jej podstatou je námietka

sťažovateľky, podľa ktorej uznesením okresného súdu č. k. -206 z 12. októbra

2012 došlo k neprípustnému zásahu do jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 a práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru, a to

konkrétne nerešpektovaním princípu proporcionality smerujúcim k zastaveniu

kompenzačného konania.

10. Podľa názoru ústavného súdu je v posudzovanom prípade už na prvý pohľad

zrejmé, že napadnutým uznesením okresného súdu k neprípustnému zásahu do označených

práv sťažovateľky dôjsť nemohlo. Samotné vydanie napadnutého uznesenia, ale ani

nadobudnutie právoplatnosti tohto uznesenia nemá totiž bez ďalšieho za následok stratu

prístupu k súdu pre sťažovateľku. K takýmto dôsledkom by totiž mohlo dôjsť až prípadným

vydaním uznesenia o zastavení konania v zmysle poslednej vety , podľa

ktorého ak navrhovateľ preddavok na trovy konania v určenej lehote nezloží a odporca,

ktorý má povinnosť zložiť preddavok, ho zložil, súd konanie v lehote 15 dní od uplynutia

lehoty na zloženie preddavku na trovy konania zastaví (obdobne pozri napr.

, , , , ).

11. Na rozdiel od uznesenia o povinnosti zložiť preddavok v zmysle § 141a ods. 1

poslednej vety proti uzneseniu o zastavení konania je prípustné odvolanie a vo vzťahu

voči prípadnému nepriaznivému potvrdzujúcemu rozhodnutiu odvolacieho súdu prichádza

do úvahy aj podanie dovolania, a to s prihliadnutím na dôvod uvedený .

V rámci odvolacieho konania, ako aj v rámci dovolacieho konania proti prípadnému

potvrdzujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu o zastavení konania bude mať sťažovateľka

možnosť uplatňovať všetky tie zásadné námietky, ktoré sú obsahom sťažnosti podanej

ústavnému súdu. Všeobecné súdy preto v takomto prípade budú mať možnosť skúmať, či

prípadné zastavenie konania pre nezaplatenie preddavku na trovy konania je v danom

prípade zlučiteľné s tými právami, porušenie ktorých sťažovateľka touto sťažnosťou

namieta. Za týchto okolností ústavný súd považuje podanie sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1

za predčasné, keďže sťažovateľka bude mať v ďalšom priebehu konania vedeného

okresným súdom pod sp. zn. k dispozícii účinné právne prostriedky

na ochranu svojho základného práva podľa , ako aj práva podľa

ods. 1 dohovoru.

II. B

K namietanému porušeniu základného práva podľa

12. Podľa sťažnosť podľa nie je

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie

je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

13. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva

podľa a práva podľa dohovoru, koná iba za predpokladu, ak

sťažovateľ preukáže, že využil označené právne prostriedky, ktoré má podľa zákona

č. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“), alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku

nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

14. Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. , ,

), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť

na prieťahy v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny

stav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov.

15. Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle

§ 62 a nasl. zákona o súdoch zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých

základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so

základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. ,

). Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi

v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie o sudcoch a prísediacich

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o sudcoch“), ktorý vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez

zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2

ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 zákona o sudcoch].

Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom vybavovania sťažnosti je

zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého

odseku citovaného zákonného ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na

účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti.“. V súvislosti s tým ústavný súd

poznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov,

ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na

ktorých použitie je oprávnený podľa osobitných predpisov, je jedným z atribútov

prípustnosti sťažnosti podľa , a teda podmienkou konania vo veci

individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.

16. Špecifickosť sťažnosti podľa teda spočíva okrem iného aj

v tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady

subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť

iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom

rámci predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti

inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných do

úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

17. Sťažovateľka v súvislosti s prebiehajúcim súdnym konaním doručila 10. júna

2013 predsedníčke okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní.

18. Vzhľadom na to, že od podania sťažnosti na prieťahy v súdnom konaní z 10. júna

2013 (na ktorú odpovedala predsedníčka okresného súdu listom z 10. júla 2013, pozn.) do

doručenia sťažnosti ústavnému súdu (3. júla 2013) uplynul len krátky čas na zjednanie

nápravy, posúdil ústavný súd podanie sťažnosti na prieťahy podľa zákona o súdoch zo

strany sťažovateľky iba ako formálny úkon, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by

inak takáto sťažnosť mohla mať, ak by predsedníčka okresného súdu dostala primeranú

(rozumnú) lehotu na realizáciu prijatých opatrení proti zbytočným prieťahom vo veci samej

(podobne , , ).

19. Postup sťažovateľky v okolnostiach daného prípadu preto podľa ústavného súdu

nemožno považovať za splnenie požiadavky namietania prieťahov v konaní pred orgánom

štátnej správy súdov. V nadväznosti na to ústavný súd dodáva, že „povinnosť vyčerpania

dostupných a účinných prostriedkov ochrany základných práv a slobôd, porušenie ktorých

sťažovateľ pred ústavným súdom namieta, tiež vyžaduje, aby sťažovateľ konal v súlade

s pravidlami, ktoré s uplatnením daného prostriedku súvisia. Nekonanie týmto spôsobom

alebo chyba pri vyžadovanom postupe má za následok nesplnenie sťažovateľovej povinnosti

vyčerpať dostupný prostriedok ochrany svojich práv.“ ().

20. Napokon ústavný súd poznamenáva, že rovnako vo viacerých rozhodnutiach už

uviedol, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má za následok porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (,

, ), pričom jednorazový „výpadok“ v konaní súdu nesignalizuje bez

ďalšieho možnosť zbytočných prieťahov v konaní. Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý

v je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať

predovšetkým materiálne. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup

dotknutého súdu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné

kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle (napr. ).

21. Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť sťažovateľky po jej predbežnom

prerokovaní odmietol podľa .

22. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu bolo už bez právneho

významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľky.

23. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci

rozhodnutej v zmysle , a preto nebráni tomu, aby po

splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľka v tejto veci v prípade

zotrvania na stanovisku, že postupom okresného súdu v nej dochádza k zbytočným

prieťahom, predložila ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. novembra 2013