Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 731/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. decembra

2013 predbežne prerokoval sťažnosť ml. L. H., K., zastúpeného advokátom JUDr. J. J., K.,

vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 17 ods. 2, čl. 19 ods. 1 a čl.

46 ods. 1 uznesením Krajskej prokuratúry v Košiciach č. k.

1/1 KPt 647/2012-21 z 22. apríla 2013, rozhodnutím Generálnej prokuratúry Slovenskej

republiky č. k. XV/2 Pz 140/12-7 z 24. januára 2013, rozhodnutím Generálnej prokuratúry

Slovenskej republiky č. k. -10 z 10. januára 2013, opatrením Krajskej

prokuratúry v Košiciach č. k. 1/1 KPt 647/2012-10 z 10. októbra 2012, uznesením Krajskej

prokuratúry v Košiciach č. k. 1/1 KPt 647/2012-4 z 3. augusta 2012, uznesením Okresnej

prokuratúry Košice II č. k. -36 z 3. októbra 2012, uznesením Okresnej

prokuratúry Košice II č. k. -28 zo 17. septembra 2012, opatrením Okresnej

prokuratúry Košice II č. k. -21 z 20. augusta 2012, opatrením Okresnej

prokuratúry Košice II č. k. -6 z 23. mája 2012 a uznesením povereného

príslušníka Policajného zboru Obvodného oddelenia Policajného zboru Košice – Juh

pod ČVS: ORP-382/JU-KE-2012 z 11. júna 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť ml. L. H. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. júna

2013 doručená sťažnosť ml. L. H. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie

svojich základných práv podľa , a Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) uznesením Krajskej prokuratúry v Košiciach (ďalej len

„krajská prokuratúra“) č. k. 1/1 KPt 647/2012-21 z 22. apríla 2013, rozhodnutím Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) č. k. XV/2 Pz 140/12-

7 z 24. januára 2013, rozhodnutím generálnej prokuratúry č. k. -10

z 10. januára 2013, opatrením krajskej prokuratúry č. k. 1/1 KPt 647/2012-10 z 10. októbra

2012, uznesením krajskej prokuratúry č. k. 1/1 KPt 647/2012-4 z 3. augusta 2012,

uznesením Okresnej prokuratúry Košice II (ďalej len „okresná prokuratúra“) č. k. 3

-36 z 3. októbra 2012, uznesením okresnej prokuratúry č. k. -28

zo 17. septembra 2012, opatrením okresnej prokuratúry č. k. -21 z 20.

augusta 2012, opatrením okresnej prokuratúry č. k. -6 z 23. mája 2012

a uznesením povereného príslušníka Policajného zboru Obvodného oddelenia Policajného

zboru Košice – Juh pod ČVS: ORP-382/JU-KE-2012 z 11. júna 2012 (ďalej aj „rozhodnutie

policajta“).

2. Z obsahu sťažovateľom podanej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že je proti nemu

vedené trestné stíhanie pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 a 2 písm. a) zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“)

na skutkovom základe uvedenom v rozhodnutí policajta. Proti rozhodnutiu policajta podal

sťažovateľ sťažnosť, o ktorej rozhodla prokurátorka krajskej prokuratúry uznesením

č. k. 1/1 KPt 647/2012-4 z 3. augusta 2012 jej zamietnutím podľa § 193 ods. 1 písm. c)

v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný

poriadok“), teda z dôvodu nedôvodnosti podanej sťažnosti. Ďalej sťažovateľ využil

mimoriadny opravný prostriedok podľa a nasl. , ktorý generálna

prokuratúra rozhodnutím č. k. -10 z 10. januára 2013 odložila. Posledným

z ďalších rozhodnutí a opatrení orgánov činných v trestnom konaní bolo uznesenie krajskej

prokuratúry č. k. 1/1 KPt 647/2012-21 z 22. apríla 2013 o zamietnutí sťažnosti obhajcu

sťažovateľa proti rozhodnutiu policajta v zmysle .

V ostatnom podal sťažovateľ na ústavnom súde sťažnosť.

3. Sťažovateľ v podanej sťažnosti ústavnému súdu veľmi podrobným spôsobom

predostrel svoje námietky voči každému z napádaných rozhodnutí a opatrení orgánov

činných v trestnom konaní, ktoré koncentroval do týchto úvah: „... je absolútne nepochybné

to, že sťažovateľ bol poškodený na svojich ústavných a zákonných právach, pretože

sťažovateľovi nezákonným postupom a spôsobom zo strany povereného príslušníka PZ bolo

zabránené aby sťažovateľ si mohol uplatniť právo ktoré je garantované štátom v ustanovení

s poukazom na ustanovenie

a to tým, že sťažovateľovi po skončení výsluchu dňa 02. 04. 2012, ale ani neskôr,

nepredložil zápisnicu na prečítanie, i keď zo zákona musí a teda má povinnosť túto

zápisnicu predložiť na prečítanie vypočúvanej osobe, a nie je to na jeho ľubovôli či túto

zápisnicu predloží alebo nie, čím tak zabránil aj tomu, aby sťažovateľ si mohol uplatniť

právo žiadať aby bola zápisnica doplnená alebo aby sa v nej vykonali opravy v súlade

s jeho výpoveďou (a to isté platí aj vo vzťahu k ostatným vypočúvaným svedkom).

Závažným podstatným pochybením a nezákonným postupom zo strany povereného

príslušníka PZ je, že v rozpore s ustanovením zabránil tomu

aby sťažovateľ túto zápisnicu podpísal a táto do dnešného dňa sťažovateľom podpísaná ani

nebola (a to isté platí aj vo vzťahu k ostaným vypočúvaným svedkom).

Najzávažnejším podstatným pochybením a nezákonným postupom a spôsobom

zo strany povereného príslušníka PZ je to, že v rozpore ustanovením § 132 ods. 2 Trestného

poriadku vykonal výsluch sťažovateľa dňa 02. 04. 2012, keď tomuto rôznej obmenenej

forme psychického nátlaku, otázok v ktorých je obsiahnuté, ako na otázku odpovedať

a otázky ktoré obsahovali skutočnosti, ktoré sa majú zistiť až z jeho výpovede, položil jednu

a tú istú otázku 24 krát - viď výpoveď sťažovateľa zo dňa 02. 04. 2012 aj nahranej

v elektronickej forme na CD nosiči (a to isté v podstate platí aj vo vzťahu k ostatným

vypočúvaným svedkom).

Na základe takto nezákonným postupom a spôsobom vykonaného dokazovania

poverený príslušníka PZ, po schválení tohto nezákonného postupu a spôsobu vykonaného

dokazovania príslušným prokurátorom Okresnej prokuratúry Košice II a na základe ním

vydaného opatrenia pod číslom -6 zo dňa 23. 05. 2012, uznesením číslo ČVS:

ORP-382/JU-KE-2012 zo dňa 11. 06. 2012 vzniesol obvinenie...

Poverený príslušníka z Obvodného oddelenia PZ Košice - Juh a príslušný prokurátor

Okresnej prokuratúry Košice II tak navyše konali aj napriek tomu, že aj takto nezákonne

vykonaným dokazovaním neboli zabezpečené voči konkrétnej osobe žiadne relevantné

dôkazy preukazujúce ich vinu na spáchaní tohto prečinu, čím tak konali v rozpore s čl. 17

ods. 2, a v rozpore so

základnými zásadami trestného konania deklarovanými najmä v ustanovení § 2 ods. 1,

ods. 2, ods. 10, ods. 12 ...“

4. Na základe už uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti

na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

«uznesením Krajskej prokuratúry Košice číslo 1/1 KPt 647/2012-21 zo dňa 22. 04.

2013, ktorým bola zamietnutá advokátom podaná písomná sťažnosť zo dňa 08. 03. 2013,

ktorú podal proti uzneseniu, ktoré na základe písomného opatrenia prokurátora Okresnej

prokuratúry Košice II číslo 3 -6 zo dňa 23. 05. 2012, vydal poverený príslušník

z Obvodného oddelenia PZ Košice - Juh pod číslom ČVS: ORP-382/JU-KE-2012 zo dňa

11. 06. 2012, ktorým vzniesol obvinenie o. i. aj ml. L. H., za prečin „ublíženia na zdraví“

spáchaného formou spolupáchateľstva podľa , , písm. a

s poukazom na , ktorému predchádzalo podanie písomného návrhu

ml. L. H. zo dňa 17. 10. 2012, ktorým podal návrh na postup podľa § 363 ods. 1 Trestného

poriadku, ktorému návrhu Generálna prokuratúra Slovenskej republiky rozhodnutím X V/2

Pz 140/15-7 zo dňa 24. 01. 2013 nevyhovela a rozhodnutím IV Pz 209/12-10 zo dňa 10. 01.

2013 vec odložila, ako aj postupom v konaniach, ktoré vydaniu napádaných rozhodnutí

predchádzali, došlo k porušeniu základného ústavného práva a slobody sťažovateľa... v čl.

17 ods. 2 ..., v ...,v ..., ustanovenia

..., ustanovenia

..., ustanovenia ...,

ustanovenia ..., ustanovenia

...,ustanovenia Trestného

poriadku..., ustanovenia ...,

ustanovenia ...

Uznesenie Krajskej prokuratúry Košice číslo 1/1 KPt 647/2012-21 zo dňa 22. 04.

2013, rozhodnutie Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky číslo XV/2 Pz 140/12-7

zo dňa 24. 01. 2013, rozhodnutie Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky číslo

IV/Pz 209/12-10 zo dňa 10. 01. 2013, rozhodnutie Krajskej prokuratúry Košice číslo

1/1 KPt 647/2012-10 zo dňa 10. 10. 2012, uznesenie Krajskej prokuratúry Košice číslo

1/1 KPt 647/2012-4 zo dňa 03. 08. 2012, uznesenie Okresnej prokuratúry Košice II

číslo -36 zo dňa 03. 10. 2012, uznesenie Okresnej prokuratúry Košice II

číslo -28 zo dňa 17. 09. 2012, rozhodnutie Okresnej prokuratúry Košice II

číslo -21 zo dňa 20. 08. 2012, opatrenie Okresnej prokuratúry Košice II

číslo -6 zo dňa 23. 05. 2012 a uznesenie Obvodného oddelenia PZ Košice -

Juh číslo ČVS: ORP-382/JU-KE-2012 zo dňa 11. 06. 2012, sa zrušujú.»

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na ktorých prerokovanie ústavný súd nemá

právomoc, sťažnosti, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné sťažnosti

alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene

môže ústavný súd odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Rovnako môže ústavný

súd odmietnuť sťažnosť aj vtedy, ak je zjavne neopodstatnená.

7. Ústavný súd konštatuje, že nosným dôvodom podanej sťažnosti je nesúhlas

sťažovateľa s postupom a rozhodnutiami orgánov činných v trestnom konaní, ktoré sa

právne relevantným spôsobom nevysporiadali s jeho tvrdeniami, a to predovšetkým

pochybeniami policajta, k čomu sťažovateľ uvádza, že «... nezákonným postupom

a spôsobom vykonaného dokazovania poverený príslušníka PZ, po schválení tohto

nezákonného postupu a spôsobu vykonaného dokazovania príslušným prokurátorom

Okresnej prokuratúry Košice II a na základe ním vydaného opatrenia pod číslom

-6 zo dňa 23. 05. 2012, uznesením číslo ČVS: ORP-382/JU-KE-2012 zo dňa

11. 06. 2012 vzniesol obvinenie o. i. aj sťažovateľovi za vykonštruovaný prečin „ublíženia

na zdraví“ spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 156 ods. 1, ods. 2, písm.

a s poukazom na .

Tento nezákonný stav udobril a potvrdil aj príslušný prokurátor Krajskej

prokuratúry Košice v ním vydaných uzneseniach pod číslami 1/1 KPt 647/2012-21 zo dňa

22. 04. 2013, 1/1 KPt 647/2012-10 zo dňa 10. 10. 2012 a 1/1 KPt 647/2012-4 zo dňa 03. 08.

2012, ako aj Generálna prokuratúra Slovenskej republiky ňou vydanými rozhodnutiami pod

číslami XV/2 Pz 140/12-7 zo dňa 24.01.2013 a IV/Pz 209/12-10 zo dňa 10. 01. 2013,

ktorými sťažovateľom podané riadne, mimoriadne opravné prostriedky a návrhy zamietla,

nevyhovela a odložila...».

8. K právomoci ústavného súdu konať a rozhodnúť sťažovateľ dôvodil tým, že

«... nami napádané právoplatné uznesenie Krajskej prokuratúry Košice číslo

1/1 Kpt 647/2012-21 zo dňa 22. 04. 2013, ktorým bola zamietnutá advokátom podaná

písomná sťažnosť zo dňa 08. 03. 2013, ktorú podal proti uzneseniu, ktoré na základe

písomného opatrenia prokurátora Okresnej prokuratúry Košice II číslo 3 -6 zo

dňa 23. 05. 2012, vydal poverený príslušník z Obvodného oddelenia PZ Košice - Juh pod

číslom ČVS: ORP-382/JU-KE-2012 zo dna 11. 06. 2012, ktorým bez dôkazov a nezákonným

postupom vzniesol obvinenie o. i. aj sťažovateľovi, za vykonštruovaný prečin „ublíženia na

zdraví“ spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 156 ods. 1, ods. 2, písm. a

s poukazom na , je konečným rozhodnutím v tejto

právnej veci v prípravnom konaní, proti ktorému podľa poučenia uvedeného v tomto

uznesení sťažnosť a na základe dole uvedených skutočnosti, ani iný opravný prostriedok nie

je prípustný.».

II. A

Posúdenie podanej sťažnosti v kontexte právomocí ústavného súdu

9. Ústavný súd konštatuje, že právna vec sťažovateľa sa nachádzala v štádiu

prípravného konania, v rámci ktorého mu bolo rozhodnutím policajta vznesené obvinenie

pre prečin ublíženia na zdraví podľa a , ktoré bolo

v odvolacom (sťažnostnom konaní, pozn.) potvrdené krajskou prokuratúrou ako vecne

správne a zákonné. Mimoriadny opravný prostriedok podľa § 363 a nasl. Trestného

poriadku bol rozhodnutím generálnej prokuratúry č. k. -10 z 10. januára 2013

odložený. Posledným v rade rozhodnutí a opatrení orgánov činných v trestnom konaní bolo

uznesenie krajskej prokuratúry č. k. 1/1 KPt 647/2012-21 z 22. apríla 2013 o zamietnutí

sťažnosti obhajcu sťažovateľa proti rozhodnutiu policajta v zmysle § 193 ods. 1 písm. c)

.

10. Ešte predtým, ako sa ústavný súd začne zaoberať samotnou vecnou stránkou, je

vždy povinný preskúmať procesné náležitosti sťažnosti. Z toho vyplýva, že iba v prípade, ak

sťažnosť spĺňa všetky zákonom ustanovené formálne náležitosti a zároveň neexistujú

dôvody na jej odmietnutie podľa , sa ňou môže zaoberať

aj z hľadiska jej vecnej stránky. Jedným zo základných pojmových znakov sťažnosti podľa

, resp. podľa ako prostriedku ochrany

(alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou) zaručených základných práv alebo

slobôd, je zásada subsidiarity. Zmyslom a účelom tejto zásady je to, že ochrana ústavnosti

nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou

všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd

predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až

v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane

ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci

ústavného súdu podľa zásad uvedených v

().

11. Ústavný súd v obdobných prípadoch opakovane zdôraznil, že trestné konanie

od svojho začiatku až po jeho koniec je procesom, v ktorom sa v rámci vykonávania

jednotlivých úkonov a realizácie garancií pre ochranu práv a slobôd môžu zo strany orgánov

činných v trestnom konaní naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé pochybenia. Spravidla

až po jeho skončení možno na ústavnom súde namietať pochybenia znamenajúce porušenia

práv a slobôd označených v , ktoré neboli odstránené v jeho priebehu

(napr. , , ). Ústavný súd zastáva názor, že nie je iba

jeho povinnosťou ako súdneho orgánu ochrany ústavnosti zabezpečovať v rámci svojej

rozhodovacej právomoci ochranu základných práv a slobôd vrátane rešpektovania záväzkov

vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Túto

povinnosť majú aj všeobecné súdy ako primárni ochrancovia ústavnosti (napr.

).

12. Ústavný súd v okolnostiach danej veci konštatuje, že trestná vec sťažovateľa sa

v čase podania sťažnosti ústavnému súdu nachádzala v tzv. prípravnom konaní, keď

o dôvodnosti, a teda zákonnosti a ústavnosti jeho trestného stíhania meritórne zatiaľ

všeobecný súd nerozhodoval. Z uvedeného okrem iného vyplýva, že platná právna úprava

trestného konania umožňuje sťažovateľovi ako obvinenému a prípadne aj v ďalšom štádiu

trestného konania (po prípadnom podaní obžaloby) ako obžalovanému právne účinným

spôsobom namietať porušenie základných práv a slobôd garantovaných vrátane ním

označených práv. Procesné záruky zabezpečujúce zákonnosť postupu orgánov činných

v trestnom konaní a všeobecných súdov (prípadne ochranu pred jej porušením) pritom

vyplývajú z II. časti (predsúdne konanie) tretej hlavy prvého oddielu (dozor prokurátora),

ako aj III. časti (súdne konanie) druhej hlavy (preskúmanie a predbežné prejednanie

obžaloby), prípadne šiestej hlavy (odvolanie a konanie o ňom) alebo ôsmej hlavy

(mimoriadne opravné prostriedky) .

13. Ústavné súdnictvo a právomoc ústavného súdu sú teda vybudované

predovšetkým na zásade prieskumu vecí právoplatne skončených, v ktorých protiústavnosť

nemožno napraviť iným spôsobom, teda predovšetkým procesnými prostriedkami

vyplývajúcimi z príslušných procesných noriem, akou nepochybne je.

Navyše je nutné skonštatovať, že aj samotné vyšetrovanie v predmetnej trestnej veci nie je

skončené a postavenie sťažovateľa ako strany trestného konania mu už v rámci prípravného

konania dáva postavenie a tomu korešpondujúcu plnú potenciu aktívne zasahovať

do objasňovania skutkovo relevantných okolností a skutočností mu za vinu kladených.

Otázka dôvodnosti vznesenia obvinenia je predmetom celého trestného konania

a ústavnému súdu v tejto súvislosti náleží zaoberať sa otázkou ochrany základných práv

a slobôd zásadne až po jeho skončení, s výnimkou mimoriadnych situácií, napríklad ak je

súčasne dotknutá osobná sloboda jednotlivca, teda po vyčerpaní všetkých procesných

prostriedkov, ktoré obvinenému/obžalovanému poskytuje.

14. Vzhľadom na už uvedené skutočnosti a s prihliadnutím na to, že platná právna

úprava trestného konania umožňuje sťažovateľovi (ako obvinenému či obžalovanému)

v ďalšom priebehu konania v rámci uplatnenia práva na obhajobu právne účinným

spôsobom namietať porušenie svojich základných práv a slobôd garantovaných

v dôsledku nezákonného postupu orgánov činných v trestnom konaní v štádiu prípravného

konania v jeho trestnej veci, ako aj pred orgánmi činnými v trestnom konaní pri realizácii

úkonov trestného konania, tak aj pred všeobecnými súdmi, a to v prípade podania obžaloby

prokurátorom, dospel ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľa

týkajúcej sa namietaného porušenia jeho označených práv v jeho trestnej veci, ktorá nebola

v čase podania ústavnej sťažnosti právoplatne skončená, k záveru o nedostatku svojej

právomoci konať a rozhodnúť v uvedenej veci (obdobne napr. , ,

, ).

II. B

Posúdenie podanej sťažnosti z hľadiska naplnenia formálnych náležitostí sťažnosti

15. Vychádzajúc z obsahu sťažnosti a jej príloh ústavný súd konštatuje, že táto

sťažnosť napriek tomu, že sťažovateľ je kvalifikovane zastúpený advokátom, nespĺňa

všetky náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom (§ 20

ods. 2 ).

16. Podľa návrh na začatie konania sa

ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva,

prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha,

odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Podľa sa

k návrhu na začatie konania musí pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa

advokátom, ak tento zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že

sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom. Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom

súde ústavný súd je viazaný návrhom na začatie konania, čo osobitne platí v prípadoch,

v ktorých osoby požadujúce ochranu svojich základných práv a slobôd sú zastúpené

advokátom. Ustanovenie sa v celom rozsahu vzťahuje na

sťažnosť podľa a nasl. .

17. Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany

ústavnosti podľa , ktorú poskytuje v rozsahu vyplývajúcom z ustanovení

až , má v ústave a v presne definované

právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých formálnych aj vecných

náležitostí návrhu na začatie konania ( , a zákona o ústavnom

súde). Až na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné, je ústavný súd pritom viazaný

návrhom na začatie konania ( ).

18. V nadväznosti na už uvedené a v súvislosti s

ústavný súd konštatuje, že k sťažnosti priložené splnomocnenie na zastupovanie sťažovateľa

v konaní pred ústavným súdom nespĺňa náležitosti predpísané zákonom, pretože nie je

výslovne udelené na konanie pred ústavným súdom. Generálna plná moc predložená

právnym zástupcom sťažovateľa nezodpovedá požiadavke uvedenej v § 20 ods. 2 zákona

o ústavnom súde, a teda nespĺňa zákonom ustanovené predpoklady. Nesplnenie zákonných

predpokladov je dôvodom samým osebe na odmietnutie sťažnosti.

19. Ústavný súd v tejto súvislosti pripomína, že uvedený nedostatok zákonom

predpísanej náležitosti, aký vyplýva zo splnomocnenia na zastupovanie sťažovateľa

v konaní pred ústavným súdom ako povinnej prílohy, nie je povinný odstraňovať z úradnej

povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred

ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd

posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania

(napr. , , , , ,

, , , , ).

V tejto súvislosti ústavný súd už vo svojom uznesení sp. zn. z 11. mája 2005

uviedol: „Podľa o advokácii a o zmene a doplnení

o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení

neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky,

a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú,

aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak,

aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie

sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady.

Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína

konanie pred ústavným súdom.“ Aj vzhľadom na to naďalej zostáva v platnosti zásada

„vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby

práva znalé (napr. advokáta).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. decembra 2013