Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 278/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-40

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. januára 2014 v senáte

zloženom z predsedu Juraja Horvátha (sudca spravodajca) a zo sudcov Sergeja Kohuta

a Lajosa Mészárosa prerokoval prijatú sťažnosť M. D., J. D., a J. D., zastúpených

advokátom JUDr. Jánom Vajdom, Advokátska kancelária, Hviezdoslavovo námestie 201,

Námestovo, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v postupom

Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom pod sp. zn. (pôvodne vedenom

Okresným súdom Dolný Kubín pod sp. zn. ) a takto

rozhodol:

1. Základné právo M. D., J. D. a J. D. zaručené v Slovenskej

republiky postupom Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom pod sp. zn.

(pôvodne vedenom Okresným súdom Dolný Kubín pod sp. zn. )

p o r u š e n é b o l o .

2. M. D., J. D. a J. D. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume každému po

4 500 € (slovom štyritisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Námestovo p o v i n n ý

vyplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. M. D., J. D. a J. D. p r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia v sume 616,96

€ (slovom šesťstošestnásť eur a deväťdesiatšesť centov), ktorú j e Okresný súd Námestovo

p o v i n n ý vyplatiť na účet ich právneho zástupcu JUDr. Jána Vajdu, Advokátska

kancelária, Hviezdoslavovo námestie 201, Námestovo, do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-21 zo 16. mája 2013 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť M. D., (ďalej len „sťažovateľka v 1. rade“);

J. D., (ďalej len „sťažovateľ v 2. rade“), a J. D., (ďalej len „sťažovateľ v 3. rade“; spolu

ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov zaručeného v (ďalej len

„ústava“) postupom Okresného súdu Námestovo (ďalej aj „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. [pôvodne vedenom Okresným súdom Dolný Kubín (ďalej

len „pôvodný okresný súd“) pod sp. zn. ].

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že v konaní vedenom pôvodným okresným

súdom pod sp. zn. sa V. D., (ďalej len „navrhovateľ“), návrhom podaným

21. decembra 1998 domáhal proti M. D., (ďalej len „odporca“), ktorý bol manželom

sťažovateľky v 1. rade a otcom sťažovateľov v 2. a 3. rade, vyslovenia neplatnosti právneho

úkonu – darovacej zmluvy uzavretej 20. januára 1998 medzi navrhovateľom a odporcom.

Dňa 1. januára 2008 prešiel výkon súdnictva v tejto veci na okresný súd.

Sťažovatelia tvrdia, že i „napriek skutočnosti, že odo dňa začatia tohto konania

už uplynulo viac ako 14 rokov do dnešného dňa nie je toto konanie právoplatne skončené.

Vo veci nebolo do dnešného dňa vydané žiadne meritórne rozhodnutie.

V priebehu tohto konania zomrel M. D..., ktorý v konaní vystupoval ako odporca a

my, sťažovatelia v 1. – 3. rade sme sa ako jeho právni nástupcovia stali účastníkmi tohto

konania na strane odporcov...

... Pri uplatnení nášho ústavného práva podľa článku 48 ods. 2 Slovenskej

republiky sme využili všetky právne prostriedky, ktoré nám poskytujú právne predpisy

na jeho ochranu.

Listom zo dňa 28. 11. 2012... sme... predsedníčke Okresného súdu Námestovo podali

sťažnosť na prieťahy v tomto konaní...

Listom Okresného súdu Námestovo č. Spr 4565/12 zo dňa 12. 12. 2012 nám bolo

oznámené, že vo veci došlo k prieťahom v čase, keď sa konalo na Okresnom súde Dolný

Kubín a v období odo dňa 5. 5. 2009 do dňa 1. 6. 2011, keď sa koná na Okresnom súde

Námestovo...

... V konaní súd neodôvodnené prieťahy, čím sa toto konanie neúmerne predlžuje.

Samotná skutočnosť, že konanie v tejto veci trvá viac ako 14 rokov je dôkazom porušenia

nášho ústavného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Takáto dĺžka

konania predlžuje stav našej právnej neistoty do tej miery, že naše právo na súdnu ochranu

sa stáva iba iluzórnym právom. Postupom Okresného súdu Námestovo a predtým

Okresného súdu Dolný Kubín v tejto veci je porušované naše právo podľa článku 48 ods. 2

.“.

Vzhľadom na uvedené sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti

na ďalšie konanie takto rozhodol:

„Základné právo sťažovateľky M. D. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa článku 48 ods. 2 postupom Okresného súdu Námestovo v

konaní vedenom pod sp. zn. a predtým postupom Okresného súdu Dolný Kubín

v konaní vedenom pod sp. zn. porušené bolo.

Základné právo sťažovateľa J. D. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa článku 48 ods. 2 postupom Okresného súdu Námestovo v

konaní vedenom pod sp. zn. a predtým postupom Okresného súdu Dolný Kubín

v konaní vedenom pod sp. zn. porušené bolo.

Základné právo sťažovateľa J. D. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa článku 48 ods. 2 postupom Okresného súdu Námestovo v

konaní vedenom pod sp. zn. a predtým postupom Okresného súdu Dolný Kubín

v konaní vedenom pod sp. zn. porušené bolo.

Okresnému súdu Námestovo sa prikazuje, aby v konaní vedenom na Okresnom súde

Námestovo pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľke M. D. sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 6.000,-EUR, ktoré je

Okresný súd Námestovo povinný zaplatiť sťažovateľke M. D. do 2 mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

Sťažovateľovi J. D. sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 6.000,-EUR, ktoré je

Okresný súd Námestovo povinný zaplatiť sťažovateľovi J. D. do 2 mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

Sťažovateľovi J. D. sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 6.000,- EUR, ktoré

je Okresný súd Námestovo povinný zaplatiť sťažovateľovi J. D. do 2 mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

Sťažovateľom M. D., J. D. a J. D. sa priznávajú trovy tohto konania v sume 616,96

EUR, ktoré je Okresný súd Námestovo povinný zaplatiť sťažovateľom na účet advokáta

JUDr. Jána Vajdu... do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili účastníci konania:

za okresný súd jeho podpredsedníčka listom sp. zn. Spr. 373/2013 z 31. mája 2013,

za pôvodný okresný súd jeho predseda listom sp. zn. Spr. 584/2013 z 2. októbra 2013

a právny zástupca sťažovateľov zaujal stanovisko k vyjadreniu podpredsedníčky okresného

súdu listom z 30. júna 2013. K vyjadreniu pôvodného okresného súdu právny zástupca

sťažovateľov svoje stanovisko napriek výzve ústavného súdu do rozhodnutia o prijatej

sťažnosti nepredložil.

2.1 Podpredsedníčka okresného súdu v relevantnej časti svojho vyjadrenia uviedla:

„Ku konaniu vedenom na Okresnom súde Námestovo uvádzam, že k určitým

prieťahom v tomto konaní došlo a to v období po rozhodnutí predsedu Krajského súdu

v Žiline o príslušnosti tunajšieho súdu na konanie a rozhodnutie vo veci a to v období

od 5. 5. 2009 do 1. 5. 2011, čo bolo spôsobené prevzatím veľkého množstva neskončených

vecí z odovzdávajúceho Okresného súdu Dolný Kubín, personálnym poddimenzovaním

novovzniknutého Okresného súdu Námestovo v rokoch 2008-2010 a vysokým nápadom

nových vecí, v dôsledku čoho nebola schopná zákonná sudkyňa vo veci konať priebežne.

Zároveň Vám oznamujem, že súhlasím s upustením od ústneho pojednávania

o prijatej sťažnosti.“

2.2 Predseda pôvodného okresného súdu okrem prehľadu vo veci týmto súdom

vykonaných úkonov uviedol:

„... je zrejmé, že vo veci tunajší súd plynule nekonal a bol nečinný v období od júla

2001 do 31. 12. 2007. Uvedené bolo spôsobené dlhodobo zlou, až kritickou personálnou

situáciou na tunajšom súde ako aj trojnásobnou zmenou zákonného sudcu tejto veci

súvisiacou so zmenou personálneho obsadenia súdu s čím súviseli rozsiahle presuny spisov,

často krát objemných, kedy nebolo v silách preberajúcich sudcov zabezpečiť plynulé

konanie vo všetkých z nich. K prieťahom do určitej miery prispela aj zmenou súdnej

organizácie, kedy k 31. 12. 2004 došlo k zániku dovtedajšieho Okresného súdu Námestovo

s prechodom všetkých práv a povinností zo zanikajúceho súdu na tunajší súd, s ktorou opäť

súviseli presuny spisov medzi sudcami.

Vyjadrujem súhlas s tým, aby Ústavný súd Slovenskej republiky upustil od ústneho

pojednávania o prijatej sťažnosti.“

2.3 Právny zástupca sťažovateľov vo svojom vyjadrení k stanovisku okresného súdu

uviedol:

„1./ Na Okresnom súde Dolný Kubín prebiehalo konanie v tejto veci odo dňa

21. 12. 1998 do dňa 31. 12. 2007 t. j. po dobu 9 rokov...

2./ Odo dňa 1. 1. 2008 do dňa 28. 2. 2013 prebiehalo konanie v tejto veci

na Okresnom súde Námestovo t. j. po dobu viac ako 5 rokov.

V súčasnosti je toto konanie právoplatne skončené uznesením Okresného súdu

Námestovo č. k. -243 zo dňa 28. 2. 2013, ktorým bolo konanie zastavené

pre späťvzatie žaloby žalobcom a žalobca bol zaviazaný zaplatiť nám, sťažovateľom v 1. - 3.

rade trovy konania...

Argumenty uvedené vo vyjadrení odporcu zo dňa 31. 5. 2013 neodôvodňujú 14-ročné

súdne konanie vo veci určenia neplatnosti právneho úkonu. Správnou organizáciou práce

a dostatočným personálnym obsadením súdu sudcami mohli byť prieťahy vo veci

odstránené. V konaní nešlo o právne a ani fakticky zložitú vec, my (sťažovatelia) a ani náš

právny predchodca sme nezavinili predlžovanie tohto konania a súdy vo veci dlhodobo

nekonali a to i napriek našim žiadostiam a urgenciám.

3./ Podľa o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred nim a o postavení jeho sudcov, oznamujeme súdu,

že netrváme na verejnom ústnom pojednávaní senátu Ústavného súdu Slovenskej republiky

v tejto veci. Súhlasíme s tým, aby Ústavný súd Slovenskej republiky upustil od verejného

ústneho pojednávania vo veci, pretože od verejného ústneho pojednávania nemožno

očakávať ďalšie objasnenie veci.

Na základe týchto skutočností trváme na našej ústavnej sťažnosti s výnimkou časti,

v ktorej sme žiadali aby sa Okresnému súdu Námestovo prikázalo, aby v konaní vedenom

na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.“

3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa

upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami

k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať

ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v . Jej prerokovanie na ústnom

pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou tohto

základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný

prostriedok na zistenie skutočností potrebných pre meritórne rozhodnutie vo veci, t. j.

rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo alebo nebolo porušené právo na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (, , ).

II.

Zo sťažnosti, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho

súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného okresným súdom

pod sp. zn. (predtým vedeného pôvodným okresným súdom pod sp. zn.

7 C 2186/1998):

- 21. december 1998 – navrhovateľ podal pôvodnému okresnému súdu návrh

proti odporcovi na vyslovenie neplatnosti právneho úkonu – darovacej zmluvy,

- 28. december 1998 – pôvodný okresný súd zaslal návrh navrhovateľa odporcovi

na vyjadrenie,

- 12. január 1999 – odporca sa vyjadril k veci,

- 10. marec 1999 – pôvodný okresný súd nariadil pojednávanie na 13. apríl 1999, zároveň

vyzval právnu zástupkyňu navrhovateľa na úpravu petitu návrhu z dôvodu jeho neurčitosti,

- 15. marec 1999 – pôvodný okresný súd žiadal Okresný úrad Tvrdošín, katastrálny odbor

o oznámenie relevantných informácií,

- 25. marec 1999 – právna zástupkyňa navrhovateľa žiadala o predĺženie lehoty na úpravu

petitu návrhu do 10. apríla 1999,

- 9. apríl 1999 – právny zástupca odporcu ospravedlnil svoju, ako aj neúčasť odporcu

na pojednávaní nariadenom na 13. apríl 1999 z dôvodu kolízie termínov pojednávaní,

nesúhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti a neprítomnosť odporcu ospravedlnil tým,

že tento trval na osobnej účasti svojho právneho zástupcu,

- 24. marec 1999 – Okresný úrad Tvrdošín, katastrálny odbor oznámil požadované

informácie (predložil fotokópie dokumentov),

- 13. apríl 1999 – na pojednávanie sa nedostavili ani účastníci konania, ani ich právni

zástupcovia, pôvodný okresný súd pojednávanie odročil na 4. máj 1999,

- 28. apríl 1999 – právna zástupkyňa navrhovateľa upravila petit návrhu, zároveň Notársky

úrad, JUDr. Margita Kakačková – notár, Dolný Kubín, predložil spisy vedené pod sp. zn.

N 11/98 a sp. zn. N 21/98 a zároveň notárka JUDr. Margita Kakačková požiadala

o ospravedlnenie jej neúčasti na pojednávaní 4. mája 1999 z dôvodu kolízie termínov

pojednávaní,

- 4. máj 1999 – po vyjadreniach účastníkov konania a ich právnych zástupcov pôvodný

okresný súd uznesením pripustil úpravu petitu návrhu a ďalším uznesením spojil konania

vedené pod sp. zn. a sp. zn. na spoločné konanie, ktoré bude ďalej

vedené pod sp. zn. , pojednávanie bolo odročené na neurčito na účely

vyjadrenia sa navrhovateľa a jeho právnej zástupkyne k veci,

- 25. máj 1999 – právna zástupkyňa navrhovateľa navrhla pristúpenie ďalšieho účastníka

do konania a navrhla úpravu petitu návrhu,

- 13. apríl 2000 – právna zástupkyňa navrhovateľa žiadala informáciu o stave konania,

- 24. júl 2000 – pôvodný okresný súd nariadil pojednávanie na 17. august 2000, zároveň

oznámil notárke JUDr. Margite Kakačkovej, že jej prítomnosť na pojednávaní

je nevyhnutná, a taktiež žiadal o zaslanie spisu sp. zn. N 50/96, právnu zástupkyňu

navrhovateľa vyzval na zaslanie vyčerpávajúceho stanoviska k námietkam odporcu,

- 2. august 2000 – notárka JUDr. Margita Kakačková oznámila, že sa pojednávania nemôže

zúčastniť z dôvodu čerpania dovolenky,

- 3. august 2000 – pôvodný okresný súd nariadil termín pojednávania na 24. august 2000,

- 4. august 2000 – právny zástupca odporcu sa vyjadril k veci, Národný úrad práce, Okresný

úrad práce Tvrdošín podal správu o osobe J. D.,

- 7. august 2000 – pôvodný okresný súd vyzval právnu zástupkyňu navrhovateľa, aby

doplnila petit návrhu aj s uvedením účastníkov, zároveň jej poslal na vyjadrenie podanie

právneho zástupcu odporcu,

- 17. august 2000 – pôvodný okresný súd zrušil pojednávanie nariadené na 24. august 2000

z dôvodu „výslovnej žiadosti obidvoch právnych zást.“, pojednávanie bolo odročené

na neurčito,

- 21. august 2000 – právna zástupkyňa navrhovateľa ospravedlnila jeho neúčasť

na pojednávaní zo zdravotných dôvodov,

- 24. august 2000 – právny zástupca odporcu požiadal o nariadenie pojednávania a zároveň

poznamenal, že on ani odporca nežiadali o odročenie pojednávania nariadeného

na 24. august 2000,

- 8. september 2000 – právna zástupkyňa navrhovateľa predložila stanovisko k vyjadreniu

odporcu,

- 4. október 2000 – právna zástupkyňa navrhovateľa predložila svoje stanovisko k veci

a taktiež doplňujúce stanovisko k vyjadreniu odporcu,

- 7. november 2000 – právny zástupca odporcu požiadal o nariadenie pojednávania, zároveň

sa vyjadril k výsluchu notárky JUDr. Margity Kakačkovej a k vyžiadaniu jej spisov

(výsluch považoval za nemožný vzhľadom na povinnosť notára zachovávať mlčanlivosť

a súhlas na zapožičanie spisov právny zástupca odporcu nedal),

- 27. marec 2001 – navrhovateľ predložil otázky, na ktoré žiadal odpovede,

- 9. apríl 2001 – pôvodný okresný súd vrátil Notárskemu úradu JUDr. Margity Kakačkovej

spis sp. zn. N 50/96 a požiadal o zaslanie spisu sp. zn. N 678/95, požiadal Obvodné

oddelenie Policajného zboru Trstené o zaslanie priestupkového spisu sp. zn. PZ-P-137/93,

požiadal Okresný úrad Tvrdošín, katastrálny odbor o zaslanie dokladov, zároveň nariadil

pojednávanie na 10. máj 2001,

- 18. apríl 2001 – Okresný úrad Tvrdošín, katastrálny odbor predložil požadované doklady,

- 20. apríl 2001 – právny zástupca odporcu sa vyjadril k stanovisku navrhovateľa

z 31. augusta 2000,

- 10. máj 2001 – sťažovateľka v 1. rade oznámila, že na pojednávanie nariadené na 10. máj

2001 bola predvolaná ako účastníčka konania, ktorou nie je, preto sa tohto pojednávania

nezúčastní, na pojednávanie sa nedostavil odporca, avšak pojednávalo sa v jeho

neprítomnosti, po vyjadrení navrhovateľa a oboch právnych zástupcov právny zástupca

odporcu vzniesol námietku zaujatosti zákonného sudcu, preto pôvodný okresný súd odročil

pojednávanie na neurčito z dôvodu potreby rozhodnutia o tejto námietke,

- 22. máj 2001 – zákonný sudca sa vyjadril k námietke zaujatosti (necítil sa byť zaujatý,

avšak žiadal o vylúčenie z prerokúvania a rozhodovania veci),

- 25. máj 2001 – pôvodný okresný súd predložil súdny spis Krajskému súdu v Žiline (ďalej

len „krajský súd“) na rozhodnutie o námietke zaujatosti,

- 12. júl 2001 – krajský súd uznesením č. k. -126, ktoré nadobudlo

právoplatnosť 28. júla 2001, rozhodol o námietke zaujatosti (zákonný sudca nebol vylúčený

z prerokúvania a rozhodovania veci),

- 23. júl 2001 – súdny spis bol vrátený pôvodnému okresnému súdu na ďalšie konanie,

- 25. júl 2001 – pôvodný okresný súd doručoval rozhodnutie krajského súdu z 12. júla 2001

účastníkom konania (ich právnym zástupcom),

- 10. august 2001 – k spisu boli pripojené požadované spisy Notárskeho úradu

JUDr. Margity Kakačkovej,

- 3. júl 2002 – navrhovateľ požiadal o nariadenie pojednávania vo veci, zároveň bola vec

predložená okresnému súdu (Okresný súd Námestovo),

- 28. december 2007 – právny zástupca odporcu požiadal o nariadenie pojednávania

vo veci – doručené pôvodnému okresnému súdu, následne poslané okresnému súdu

16. januára 2008,

- 14. marec 2008 – právny zástupca odporcu požiadal o nariadenie pojednávania,

- 30. júl 2008 – Notársky úrad JUDr. Margity Kakačkovej požiadal okresný súd o vrátenie

zapožičaných notárskych spisov,

- 18. august 2008 – okresný súd oznámil Notárskemu úradu JUDr. Margity Kakačkovej,

že spisy nie je možné vrátiť z dôvodu neskončenia veci,

- 15. október 2008 – predseda pôvodného okresného súdu predložil vec predsedovi

krajského súdu na určenie, či vec pôvodného okresného súdu sp. zn. je alebo

nie je predmetom prechodu výkonu súdnictva z pôvodného okresného súdu na okresný súd,

- 20. marec 2009 – krajský súd listom sp. zn. Spr 707/08 určil, že „predložená vec pôvodne

vedená na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. je predmetom prechodu

výkonu súdnictva z Okresného súdu Dolný Kubín na Okresný súd Námestovo“,

- 14. apríl 2009 – súdny spis bol krajským súdom vrátený pôvodnému okresnému súdu,

- 5. máj 2009 – súdny spis bol predložený okresnému súdu,

- 1. jún 2011 – okresný súd uznesením č. k. -148, ktoré nadobudlo

právoplatnosť 27. júna 2001, vylúčil vec v časti návrhu na určenie, že nehnuteľnosť patrí

do dedičstva po neb. A. K. (pôvodne spojená vec), na samostatné konanie,

- 14. október 2011 – okresný súd uznesením č. k. -153, ktoré nadobudlo

právoplatnosť 21. novembra 2011, pripustil, aby do konania na strane odporcu v 2. rade

ako ďalší účastník pristúpila sťažovateľka v 1. rade (manželka odporcu),

- 26. október 2011 – zomrel odporca,

- 15. november 2011 – právny zástupca sťažovateľky v 1. rade podal proti uzneseniu

okresného súdu zo 14. októbra 2011 odvolanie,

- 18. január 2012 – okresný súd predložil súdny spis krajskému súdu na rozhodnutie

o odvolaní sťažovateľky v 1. rade,

- 25. január 2012 – krajský súd vyžiadal od okresného súdu informácie v súvislosti s úmrtím

odporcu, zároveň požiadal právnu zástupkyňu navrhovateľa, aby oznámila, či ho naďalej

zastupuje,

- 22. február 2012 – právna zástupkyňa navrhovateľa oznámila krajskému súdu, že naďalej

navrhovateľa v konaní zastupuje,

- 24. február 2012 – krajský súd urgoval podanie správy z 25. januára 2012 okresným

súdom,

- 15. marec 2012 faxom a 20. marca 2012 predložením originálu – okresný súd reagoval

na požiadavku krajského súdu na podanie správy o zomrelom odporcovi,

- 16. marec 2012 – krajský súd požiadal Notársky úrad JUDr. Martiny Klimovskej, aby

oznámila mená dedičov po zomrelom odporcovi,

- 27. marec 2012 – Notárska kancelária JUDr. Martiny Klinovskej oznámila krajskému súdu

okruh dedičov po zomrelom odporcovi, dedičské konanie (sp. zn. ,

) bolo právoplatne skončené 19. januára 2012, dedičmi boli manželka

odporcu – sťažovateľka v 1. rade, a synovia – sťažovateľ v 2. a 3. rade,

- 29. marec 2012 – krajský súd uznesením č. k. -174, ktoré nadobudlo

právoplatnosť 14. mája 2012, odvolanie sťažovateľky v 1. rade odmietol,

- 3. máj 2012 – súdny spis bol vrátený okresnému súdu na ďalšie konanie,

- 4. máj 2012 – okresný súd doručoval uznesenie krajského súdu právnym zástupcom

účastníkov konania,

- 11. december 2012 – okresný súd nariadil pojednávanie na 22. január 2013, zároveň

požiadal Správu katastra Tvrdošín o zaslanie dokumentov,

- 27. december 2012 – Správa katastra Tvrdošín predložila požadované doklady,

- 22. január 2013 – právny zástupca sťažovateľov ospravedlnil neúčasť sťažovateľov

v 1. a 2. rade na pojednávaní nariadenom na 22. január 2013 zo zdravotných dôvodov

a zároveň požiadal o odročenie pojednávania a oznámil termíny pojednávaní na iných

súdoch, na ktoré už bol predvolaný, preto požiadal o nenariaďovanie pojednávania v týchto

termínoch; rovnako aj sám sťažovateľ v 2. rade požiadal o odročenie pojednávania

zo zdravotných dôvodov; na pojednávanie nariadené na tento deň sa nikto z účastníkov

konania a ich právnych zástupcov nedostavil, pojednávanie bolo odročené na 28. február

2013 na účely predvolania účastníkov konania,

- 28. február 2013 – na pojednávaní sa nezúčastnila sťažovateľka v 1. rade (zo zdravotných

dôvodov), ktorá však odročenie pojednávania nežiadala, právna zástupkyňa navrhovateľa

vzala návrh v celom rozsahu späť (zdravotné dôvody na strane navrhovateľa), právny

zástupca sťažovateľov súhlasil so späťvzatím návrhu a zastavením konania, okresný súd

uznesením konanie zastavil,

- 6. marec 2013 faxom a 8. marec 2013 predložením originálu – právny zástupca

sťažovateľov vyčíslil trovy konania,

- 25. apríl 2013 – uznesenie okresného súdu č. k. -243 z 28. februára 2013,

ktorým bolo konanie zastavené, nadobudlo právoplatnosť.

III.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. ...

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. (pôvodne vedenom pôvodným okresným

súdom pod sp. zn. ) o vyslovenie neplatnosti právneho úkonu došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v .

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo

alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručené v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie

účastníka konania a postup súdu (). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre

ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom

konaní a jeho význam pre sťažovateľa/ov (, , ,

). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o právnu a skutkovú zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že spory

o neplatnosť právneho úkonu tvoria bežnú súčasť rozhodovacej agendy všeobecných súdov

a v zásade ich nemožno považovať za právne ani skutkovo zložité. Určitá faktická zložitosť

sporu môže spočívať v tom, že v priebehu konania bolo potrebné rozhodovať o zmene

žalobného petitu, o spojení veci s ďalšou vecou, o námietke proti zákonnému

sudcovi, pojednávania boli odročované na žiadosť účastníkov zo zdravotných dôvodov,

došlo k úmrtiu účastníka – odporcu, v dôsledku čoho bolo potrebné ustáliť okruh účastníkov

konania, avšak doterajší zdĺhavý priebeh napadnutého konania nebol závislý od prípadnej

skutkovej náročnosti prerokovávanej veci, ba ani od zmeny konajúceho súdu.

2. Pri hodnotení podľa druhého kritéria, t. j. správania sťažovateľov ako účastníkov

konania, ústavný súd dospel k záveru, že aj ich správanie, resp. správanie ich právneho

predchodcu – odporcu, prispelo k predĺženiu posudzovaného konania. Dňa 9. apríla 1999

právny zástupca odporcu ospravedlnil svoju neúčasť, ako aj neúčasť odporcu

na pojednávaní nariadenom na 13. apríl 1999, a to z dôvodu kolízie termínov pojednávaní,

pričom odporca s pojednávaním v neprítomnosti právneho zástupcu nesúhlasil. Odporca

sa nezúčastnil ani pojednávania 10. mája 2001, avšak pojednávalo sa v jeho neprítomnosti.

Právny zástupca sťažovateľov požiadal aj o odročenie pojednávania nariadeného

na 22. január 2013. Ospravedlnil pritom neúčasť sťažovateľov v 1. a 2. rade zdravotnými

dôvodmi. Rovnako aj sám sťažovateľ v 2. rade požiadal o odročenie tohto pojednávania

zo zdravotných dôvodov.

K celkovej dĺžke trvania konania nepochybne prispelo aj vznesenie námietky

zaujatosti zákonného sudcu právnym zástupcom odporcu na pojednávaní 10. mája 2001,

o ktorej musel rozhodovať súd druhého stupňa, čo si vyžiadalo ďalší časový priestor v rámci

prebiehajúceho konania. Samozrejme, ak v dôsledku uplatnenia procesných práv

účastníkom dochádza k predĺženiu konania, zodpovednosť za tento stav neznáša oprávnená

osoba, ale nemožno ju pripísať ani orgánu verenej moci konajúcemu vo veci

(, ). Ústavný súd preto dobu potrebnú na rozhodnutie

o sťažovateľmi a ich právnym predchodcom uplatnených procesných právach osobitne

nezapočítal do doby zbytočných prieťahov v postupoch konajúcich okresných súdov.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom v posudzovanej veci konajúcich

okresných súdov a ako vyplýva z prehľadu procesných úkonov, tieto boli vo veci absolútne

nečinné od 25. mája 1999 do 24. júla 2000, t. j. 14 mesiacov, od 21. augusta 2000

do 9. apríla 2001, t. j. viac ako 7 mesiacov, od 25. júla 2001 do 3. júla 2006, t. j. takmer

5 rokov, od 3. júla 2006 do 18. augusta 2008, t. j. viac ako 2 roky a 1 mesiac,

od 5. mája 2009 do 1. júna 2011, t. j. takmer 2 roky a 1 mesiac, a od 4. mája 2012

do 11. decembra 2012, t. j. viac ako 7 mesiacov. Celkovo teda vo veci okresné súdy

nevykonali žiaden úkon smerujúci k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľov po dobu

11 a pol roka. Pritom celková dĺžka konania bola 14 rokov a 4 mesiace.

V súlade so svojou stabilnou judikatúrou (napr. , ,

) ústavný súd zastáva názor, že takéto konanie už len vzhľadom na dĺžku

jeho trvania nie je potrebné ďalej osobitne vyhodnocovať, resp. podrobne rozoberať

neefektívny, resp. nesústredený postup oboch okresných súdov, pretože už len poukazom

na celkovú dobu trvania konania možno konštatovať porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Takáto zdĺhavosť konania predlžuje stav

právnej neistoty účastníka do takej miery, že sa jeho právo na súdnu ochranu stáva

iluzórnym, a teda ho ohrozuje vo svojej podstate (mutatis mutandis ,

, ).

Nemožno pritom akceptovať ani obranné tvrdenia oboch okresných súdov, pretože

ústavný súd už v podobných súvislostiach viackrát vyslovil (pozri napr. a v ňom

citovanú predchádzajúcu judikatúru ústavného súdu), že nedostatočné personálne obsadenie

súdu a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohlo

len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa na ten účel prijali

včas adekvátne opatrenia. v zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov

spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci, a teda

vykonanie spravodlivosti, bez zbytočných prieťahov. I keď nie všetky nástroje na vyriešenie

tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu či konajúceho

sudcu, nemožno systémové nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti pripisovať na ťarchu

účastníkov súdneho konania a mieru ochrany ich práva zaručeného v

oslabiť poukázaním na dlhodobo obmedzené personálne kapacity príslušných súdov (pozri

napr. ).

Vychádzajúc teda zo samotnej dĺžky predmetného konania a zo zistených období

absolútnej nečinnosti oboch konajúcich súdov, ústavný súd dospel k záveru, že postupom

pôvodného okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. bolo porušené základné právo

sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2

tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

4. Vzhľadom na skutočnosť, že sťažnosťou napadnuté konanie vedené okresným

súdom pod sp. zn. už bolo skončené 25. apríla 2013, a to nadobudnutím

právoplatnosti uznesenia č. k. -243 z 28. februára 2013, ústavný súd

nepovažoval za potrebné prikázať okresnému súdu ďalej konať vo veci bez zbytočných

prieťahov. V konečnom dôsledku právny zástupca sťažovateľov sám vo svojom stanovisku

z 30. júna 2013 uviedol, že netrvá na rozhodnutí o tejto otázke vzhľadom na právoplatné

skončenie posudzovaného konania.

5. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovatelia sa domáhali priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume

po 6 000 € každému z nich, ktoré odôvodnili dlhotrvajúcim stavom ich právnej neistoty.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v nie je pre sťažovateľov dostatočným zadosťučinením. Ústavný súd

preto uznal za odôvodnené priznať sťažovateľom aj finančné zadosťučinenie podľa

citovaného ustanovenia , ktoré podľa zásad spravodlivosti,

s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, najmä vzhľadom na zistený rozsah zbytočných

prieťahov v postupe oboch vo veci konajúcich okresných súdov, ale aj s prihliadnutím

na správanie sťažovateľov ako účastníkov konania, ktorí takisto prispeli k celkovej dĺžke

trvania konania, považuje za primerané v sume 4 500 € každému zo sťažovateľov, tak ako

to je uvedené v bode 2 výroku tohto rozhodnutia.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľom do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu

ústavného súdu.

6. Ústavný súd priznal sťažovateľom ( ) úhradu

trov konania z dôvodu ich právneho zastúpenia advokátom, ktorý si uplatnil nárok na ich

náhradu spolu v sume 616,96 €.

Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľov ústavný súd vychádzal

z príslušných ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov. Základná sadzba odmeny za jeden úkon právnej služby

uskutočnený v roku 2013 je 130,17 € a hodnota režijného paušálu je 7,81 €.

S poukazom na výsledok konania sťažovateľom vznikol nárok na úhradu trov

konania z titulu odmeny za tri úkony právnej služby uskutočnené v roku 2013 (prevzatie

a príprava zastúpenia, vypracovanie sťažnosti a stanovisko z 30. júna 2013) v celkovej sume

656,06 € pri právnom zastúpení troch sťažovateľov.

Pretože právny zástupca sťažovateľov vyčíslil trovy právneho zastúpenia v sume

616,96 €, ústavný súd priznal sťažovateľom ich náhradu v uplatnenej sume, tak ako to je

uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

Keďže ústavný súd vo svojej doterajšej judikatúre zastáva názor, že pri prechode

výkonu súdnictva z odovzdávajúceho súdu (v danom prípade pôvodného okresného súdu)

na nadobúdajúci súd (v danom prípade okresný súd) sa takýto prechod uskutočňuje

so všetkými ústavnoprávnymi dôsledkami vrátane plnej zodpovednosti za zbytočné prieťahy

v konaní aj za obdobie predchádzajúce tomuto prechodu (napr. , ),

uložil zaplatiť finančné zadosťučinenie a náhradu trov právneho zastúpenia sťažovateľom

iba okresnému súdu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. januára 2014