Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 664/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-56

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. august 2014 v senáte

zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka, zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Rudolfa

Tkáčika prerokoval prijatú sťažnosť J. M., zastúpeného advokátkou Mgr. Martinou

Beňovou, Advokátska kancelária Beňová, s. r. o., Blumentálska 8, Bratislava, vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn.

a postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

1. Základné právo J. M. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené

v a právo na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom

Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é

b o l o .

2. Okresnému súdu Pezinok p r i k a z u j e v konaní vedenom pod sp. zn.

konať bez zbytočných prieťahov.

3. J. M. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 4 500 € (slovom

štyritisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Pezinok p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. J. M. p r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia v sume 417,98 € (slovom

štyristosedemnásť eur a deväťdesiatosem centov), ktorú j e Okresný súd Pezinok

p o v i n n ý uhradiť na účet jeho právnej zástupkyne advokátky Mgr. Martiny Beňovej,

Advokátska kancelária Beňová, s. r. o., Blumentálska 8, Bratislava, do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

5. Vo zvyšnej časti sťažnosti J. M. n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

-29 z 12. decembra 2013 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť J. M. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v (ďalej len „“) a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Pezinok (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom

Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „pôvodný okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. .

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa pôvodne žalobou doručenou

Okresnému súdu Bratislava IV faxom 3. marca 2006 [ďalej len „žaloba“ (doplnená

predložením jej originálu 6. marca 2006, pozn.)] domáhal proti Slovenskej televíznej

spoločnosti, s. r. o., Okružná 18/10, Blatné (ďalej len „žalovaná“), aby jej pre uvedenie

nepravdivých a pravdu skresľujúcich informácií v relácii „Paľba“ vysielanej 4. marca 2003

televíznou stanicou „TV Markíza“ bola uložená povinnosť upustiť od neoprávnených

zásahov do práva sťažovateľa na ochranu jeho osobnosti, ospravedlniť sa sťažovateľovi

a povinnosť zaplatiť sťažovateľovi sumu 5 000 000 Sk (165 969,59 €) z titulu náhrady

nemajetkovej ujmy v peniazoch a sumu 2 000 000 Sk (66 387,84 €) z titulu náhrady škody.

Žaloba bola Okresným súdom Bratislava IV zaevidovaná pod sp. zn. .

Dňa 13. marca 2006 Okresný súd Bratislava IV postúpil vec pre miestnu

nepríslušnosť pôvodnému okresnému súdu, ktorým bola žaloba po doručení spisu 26. apríla

2006 zaevidovaná pod sp. zn. .

Keďže v zmysle ustanovenia čl. I , ktorým sa

mení a dopĺňa o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky

a o zmene v znení neskorších predpisov

v znení neskorších predpisov a dopĺňa

o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov,

podľa ktorého ak nie je ďalej ustanovené inak, výkon súdnictva prechádza k 1. januáru 2008

z odovzdávajúceho súdu na nadobúdajúci súd, a to vo všetkých veciach, v ktorých je

od 1. januára 2008 daná miestna príslušnosť nadobúdajúceho súdu, počnúc od 1. januára

2008 sa zo zákona miestne príslušným na prerokovanie a rozhodnutie danej právnej veci

stal novozriadený okresný súd. Okresný súd žalobu zaevidoval pod sp. zn. .

Napriek tomu, že v právnej veci žaloby bolo konanie začaté ešte 3. marca 2006, vec

do dňa podania sťažnosti nebola právoplatne skončená.

Právna zástupkyňa sťažovateľa porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote odôvodňuje

okrem iného takto:

„... Dňa 14. 10. 2011 podal sťažovateľ predsedovi Okresného súdu Pezinok sťažnosť

na prieťahy v konaní . Sťažovateľ v podanej sťažnosti poukázal

na neprimeranú dĺžku konania.

Odpoveďou zo dňa 16. 11. 2011 vybavil predseda Okresného súdu Pezinok sťažnosť

sťažovateľa ako čiastočne dôvodnú, pričom sa v rámci zbytočných prieťahov od 1. 1. 2008,

kedy bol spis pridelený v rámci reoptimalizácie súdnictva Okresnému súdu Pezinok až

do pojednávania uskutočneného 22. 1. 2009, predseda okresného súdu poukázal na vysoký

nápad vecí predmetného súdneho oddelenia...

... Konanie vo veci ochrany osobnosti sťažovateľa tak dnes trvá už 8 rokov, pričom

táto dĺžka konania podľa názoru sťažovateľa nezodpovedá samotnej právnej ani skutkovej

povahe veci...

Vec..., v rámci ktorej sa sťažovateľ domáha ochrany jeho osobnostných práv nie je

ani právne a ani skutkovo zložitá... rozhodovanie o osobnostných právach v rámci ochrany

osobnosti fyzických osôb je dnes bežnou súčasťou rozhodovacej praxe všeobecných súdov

na Slovensku... v spore vystupuje iba sťažovateľ ako žalobca a jedna žalovaná, pričom

vo veci si sťažovateľ uplatňuje nároky iba z jedného konkrétneho zásahu do jeho

osobnostných práv. Napokon právna a ani skutková zložitosť veci nebola namietaná

okresným súdom ani vo vybavení sťažnosti sťažovateľa predsedom Okresného súdu Pezinok

zo dňa 16. 11. 2011. Čo sa týka stavu konania počas tzv. reoptimalizácie súdnictva... bolo

úlohou oboch konajúcich súdov, aby prechod predmetnej sporovej agendy sa čo najmenej

dotkol jednotlivých práv účastníkov týchto sporov...

Sťažovateľ po celú dobu konania... vystupuje s primeranou procesnou aktivitou

a súčinnosťou. Sťažovateľ sa s výnimkou pojednávania zo dňa 3. 10. 2011, o ktorého

termíne nemal vedomosť a pojednávania zo dňa 14. 5. 2007, na ktorom sa nezúčastnil

z dôvodu oznámenia právnej zástupkyne žalovanej, zúčastnil všetkých pojednávaní...

Sťažovateľ na uskutočnených pojednávaniach vystupoval aktívne, pričom na podporu

svojich tvrdení súdu predkladal náležité dôkazy. Sťažovateľ v náležitej súčinnosti promptne

reagoval na výzvy súdu a zároveň opakovane poukazoval na potrebu rýchleho,

hospodárneho a aj efektívneho konania súdu v predmetnej veci, nakoľko aj vzhľadom

na výšku zaplateného súdneho poplatku, mal výsledok v tomto konaní pre neho podstatný

význam... je možné konštatovať, že sťažovateľ si v priebehu celého konania plní svoje

povinnosti, ktoré mu vyplývajú z ustanovenia , pričom svojím správaním

sa v nijakom prípade nepričiňuje o zbytočné predlžovanie lehoty konania...

Sťažovateľ vyvodzuje svoje nároky na primerané finančné zadosťučinenie z pocitov

krivdy a frustrácie spôsobených neprimeranou dĺžkou konania... sťažovateľ právom

očakával promptný postup súdu pri prejednávaní jeho veci a skoré rozhodnutie v merite

tejto veci. Napriek formálnym garanciám prejednania jeho veci v primeranej lehote sa

sťažovateľ stal obeťou dlhodobo sa vlečúceho konania, v rámci ktorého nebol okresný súd

v dôsledku svojho pasívneho a neefektívneho postupu schopný právoplatne vec ukončiť ani

po 7 rokoch od jej začatia... Sťažovateľ sa snažil svojím aktívnym prístupom prispieť

k skorému ukončeniu veci v jej merite, no napriek tejto aktivite sa stal svedkom nezáujmu

súdu o prejednanie jeho veci... Predmetné konanie o ochranu osobnosti malo z pohľadu

ochrany osobnosti pre sťažovateľa značný význam... Nemajetkovú ujmu preto sťažovateľ

vidí v psychickej ujme, v pocitoch krivdy a neistoty spôsobených dlhodobou neschopnosťou

súdu plynule postupovať v konaní a včasne rozhodnúť jeho spor...“

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ žiada, aby ústavný súd po prijatí

sťažnosti na ďalšie konanie takto rozhodol:

„... základné právo sťažovateľa J. M... na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie veci

v primeranej lehote upravené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd bolo postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom

pod sp. zn. a postupom Okresného súdu Pezinok vedenom pod sp. zn.

porušené.

Ústavný súd prikazuje Okresnému súdu Pezinok vo veci vedenej pod sp. zn.

konať.

Ústavný súd priznáva J. M... primerané finančné zadosťučinenie vo výške 5000,-

EUR, ktoré je mu Okresný súd Pezinok povinný uhradiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

Ústavný súd priznáva J. M... primerané finančné zadosťučinenie vo výške 2000,-

EUR, ktoré jemu Okresný súd Bratislava II povinný uhradiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný súd Pezinok je povinný uhradiť sťažovateľovi J. M... trovy právneho

zastúpenia vo výške 275,94 EUR na účet právneho zástupcu... do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili účastníci konania:

za okresný súd jeho predseda listom sp. zn. Spr 3317/2013 doručeným ústavnému súdu

13. januára 2014, za pôvodný okresný súd jeho predsedníčka listom sp. zn. Spr. 2159/2013

doručeným ústavnému súdu 11. marca 2014 a napokon právna zástupkyňa sťažovateľa

stanoviskom k uvedeným vyjadreniam označených všeobecných súdov doručeným

ústavnému súdu 31. marca 2014.

2.1 Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení okrem iného uviedol:

„... Sťažnosť na prieťahy v konaní sťažovateľa J. M. (Spr. 2094/2011) podanú

v právnej veci vedenej na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. dňa 17.10.2011

som vyhodnotil ako čiastočne dôvodnú vo svojej odpovedi na sťažnosť zo dňa 16.11.2011...

Z dôvodu žiadosti sťažovateľa o prešetrenie vybavenia sťažnosti predsedom

Okresného súdu Pezinok bol súdny spis sp. zn. a sťažnostný spis

Spr. 2094/2011... predložený dňa 27.01.2012 na Krajský súd v Bratislave.

Podpredseda Krajského súdu v Bratislave vo svojom liste zo dňa 13.02.2012

skonštatoval, že sťažnosť sťažovateľa bola predsedom Okresného súdu Pezinok

vyhodnotená riadne a objektívne a námietky sťažovateľa voči vybaveniu sťažnosti

predsedom okresného súdu nie sú dôvodné...

V prílohe pripájam vyjadrenie zákonnej sudkyne k ústavnej sťažnosti, ktoré obsahuje

aj chronologický prehľad procesných úkonov vykonaných v spise, z ktorého je zrejmé, že

zákonná sudkyňa vo veci konala a koná bez zbytočných prieťahov...

... netrvám na ústnom pojednávaní ústavného súdu.“

2.2 Predsedníčka pôvodného okresného súdu vo svojom vyjadrení po uvedení

prehľadu procesných úkonov vykonaných v skúmanom konaní okrem iného uviedla:

„... S poukazom na vyššie uvedené mám za to, že tunajší súd vo veci konal plynulo,

vykonával úkony v primeraných časových odstupoch s prihliadnutím na množstvo

pridelených vecí v oddelení 7C. ...

... súhlasím s upustením od ústneho pojednávania.“

2.3 Právna zástupkyňa sťažovateľa potom, čo v úvode svojho stanoviska ústavnému

súdu oznámila, že „netrvá na ústnom prejednaní veci a súhlasí s tým, aby

podľa Ústavný súd... upustil od ústneho pojednávania

o prijatej ústavnej sťažnosti“, okrem iného uviedla:

„K vyjadreniu Okresného súdu Bratislava II č. Spr. 2159/2013 z 3. marca 2014:

... Sťažovateľ sa s... názorom predsedníčky Okresného súdu Bratislava II

nestotožňuje a má za to, že v namietanom konaní došlo k vzniku zbytočných

prieťahov... Sťažovateľ v tejto súvislosti pripomína, že Slovenská republika, podobne ako aj

iné štáty, ratifikáciou Dohovoru prevzala na seba záväzok organizovať svoj právny systém

tak, aby bol zabezpečený jeho súlad s požiadavkami článku 6 ods. 1 Dohovoru, na základe

čoho nesie objektívnu zodpovednosť za dodržiavanie, respektíve porušovanie práv

garantovaných v tomto Dohovore... Existencia objektívnych dôvodov na strane súdu alebo

sudcu preto nemôže vylúčiť konštatovanie, že pri prejednaní veci došlo k porušeniu práv

sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov... a práva na prejednanie veci

v primeranej lehote garantovaného... Sťažovateľ má za to, že Slovenská republika nesie

minimálne objektívnu zodpovednosť za vyššie uvedené zbytočné prieťahy...

K vyjadreniu Okresného súdu Pezinok č. Spr. 3317/2013 z 8. januára 2014:

Sťažovateľ k predmetnému vyjadreniu predsedu Okresného súdu Pezinok uvádza, že

sa nestotožňuje s názorom, že v predmetnej veci nedochádzalo a nedochádza k vzniku

zbytočných prieťahov.

... Aj zo samotného výpočtu procesných úkonov obsiahnutých vo vyjadrení zákonnej

sudkyne vyplýva, že relevantné procesné úkony okresného súdu boli uskutočňované

v značných časových odstupoch...

V súvislosti s vyššie uvedeným nesprávnym procesným postupom okresného súdu,

ktorý prispel k zbytočnému predĺženiu lehoty konania, sťažovateľ považuje za potrebné

poukázať na doterajšiu judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej aj

nesprávna činnosť štátneho orgánu môže zapríčiniť porušenie zaručeného práva

podľa čl. 48 ods. 2, ak činnosť štátneho orgánu nesmeruje k odstráneniu právnej neistoty

ohľadne tých práv, kvôli ktorým sa osoba obrátila na štátny orgán, aby o jej veci rozhodol

(. Nález z 21. apríla 1999. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu

Slovenskej republiky 1999, s. 242). Posledným procesným úkonom vo veci bolo

pojednávanie zo dňa 17.2.2014, na ktorom okresný súd po 6 rokoch a 10 mesiacoch

od predloženia videozáznamu sťažovateľom namietanej relácie vykonal predmetný dôkaz jej

prehratím.

Od prijatia predmetnej veci Okresným súdom Bratislava II dnes uplynulo už 7 rokov

a 11 mesiacov, pričom do dnešného dňa predmetná vec nebola právoplatne skončená, čím

nedošlo ani k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľa, pre ktorú sa so svojimi nárokmi

obrátil na tento súd...

... Trovy právneho zastúpenia vyčíslené v ústavnej sťažnosti zo dňa 15.5.2013

sťažovateľ dopĺňa o 1 úkon - spísanie podania na ústavný súd á 134,-EUR + 1x režijný

paušál á 8,04 EUR (spolu 142,04 EUR).“

3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ako ani práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote zaručených v a v dohovoru. Jej

prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je

určená povahou týchto práv – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný

procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných pre meritórne rozhodnutie vo veci,

t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo alebo nebolo porušené právo

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote (, , ).

Sťažnosť sťažovateľa v tejto veci, v ktorej bol sudcom spravodajcom pôvodne sudca

Juraj Horváth, prijal 12. decembra 2013 na ďalšie konanie II. senát ústavného súdu.

V zmysle ustanovení Dodatku č. 1 k rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky

na obdobie 1. 3. 2014 – 28. 2. 2015 (ďalej len „dodatok k rozvrhu práce“) boli veci

pridelené bývalým sudcom ústavného súdu Jánovi Auxtovi, Jurajovi Horváthovi a Jánovi

Lubymu (ktorým skončilo funkčné obdobie) ako sudcom spravodajcom, ktoré neboli

do 4. júla 2014 skončené prijatím konečného rozhodnutia pléna ústavného súdu alebo

príslušného senátu ústavného súdu, prípadne odložením podania podľa § 23a zákona

o ústavnom súde, prerozdelené. S účinnosťou od 14. júla 2014 bola jedna tretina nanovo

pridelená sudkyni ústavného súdu Jane Baricovej, ktorá sa v súlade s rozvrhom práce stala

členkou III. senátu, a veci, v ktorých je sudkyňou spravodajkyňou Jana Baricová, prerokúva

III. senát ústavného súdu. Z tohto dôvodu túto vec prerokoval a vo veci samej rozhodol

III. senát ústavného súdu v zložení, ktoré je uvedené v záhlaví tohto nálezu.

II.

Zo sťažnosti, z jej príloh, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa

vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného

okresným súdom pod sp. zn. a pôvodným okresným súdom pod sp. zn.

:

- 13. marec 2006 – spis v právnej veci žaloby z 3. marca 2006 vedenej Okresný súdom

Bratislava IV pod sp. zn. vrátane žiadosti sťažovateľa o oslobodenie

od súdneho poplatku za žalobu bol po jeho postúpení pre miestnu nepríslušnosť doručený

pôvodnému okresnému súdu, ktorým bola vec zaevidovaná pod sp. zn. ,

- 1. jún 2006 – pôvodný okresný súd vyzval sťažovateľa na predloženie vyplneného tlačiva

„Vyhlásenie o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch na oslobodenie od súdnych

poplatkov“, ako aj na doplnenie, resp. opravu žaloby, o údaj o jeho štátnom občianstve,

dátume narodenia a o „... presné znenie ospravedlnenia...“, ktoré požaduje,

- 3. júl 2006 – sťažovateľ doručil pôvodnému okresnému súdu svoje „Vyhlásenie...

na oslobodenie od súdnych poplatkov“, súčasne svoju žalobu doplnil, resp. opravil,

- 2. august 2006 – pôvodnému okresnému súdu bolo na jeho žiadosť z 20. júla 2006

doručené oznámenie Geodetického a kartografického ústavu Bratislava obsahujúce zoznam

nehnuteľností vo vlastníctve sťažovateľa na území Slovenskej republiky,

- 10. august 2006 – pôvodný okresný súd uznesením č. k. -53 rozhodol tak, že

sťažovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznal (uznesenie nadobudlo

právoplatnosť 5. septembra 2006, pozn.),

- 19. september 2006 – pôvodný okresný súd vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho

poplatku za žalobu v sume 425 000 Sk (14 107,42 €) v lehote 10 dní,

- 6. október 2006 – sťažovateľ zaplatil súdny poplatok vo výške 5 000 Sk (165,97 €),

- 16. október 2006 – sťažovateľ požiadal o predĺženie lehoty na zaplatenie súdneho poplatku

za žalobu o 3 mesiace,

- 30. október 2006 – pôvodný okresný súd uznesením č. k. -60 konanie o žalobe

v časti o zaplatenie sumy 7 000 000 Sk (232 357,43 €) pre nezaplatenie súdneho poplatku

zastavil,

- 27. november 2006 – pôvodnému okresnému súdu bolo doručené podanie sťažovateľa,

ktorý s poukazom na zaplatenie súdneho poplatku 21. novembra 2006 v sume 420 000 Sk

(13 941,45 €) žiadal o zrušenie uznesenia z 30. októbra 2006 o zastavení konania,

- 6. december 2006 – pôvodný okresný súd uznesením č. k. -69 zrušil svoje

uznesenie o zastavení konania a nariadil pojednávanie na 14. február 2007,

- 18. december 2006 – pôvodný okresný súd vyzval žalovanú, aby sa vyjadrila k žalobe

a zaslala obrazovo-zvukový záznam z relácie „Paľba“ vysielanej televíznou stanicou

„TV Markíza“ 4. marca 2003 (ďalej len «záznam z relácie „Paľba“»),

- 31. január 2007 – pôvodnému okresnému súdu bolo doručené vyjadrenie žalovanej

prostredníctvom jej právnej zástupkyne Z. Z. (ďalej len „právna zástupkyňa“), k žalobe

(na základe splnomocnenia z 1. februára 2006, pozn.),

- 14. február 2007 – na pôvodnom okresnom súde sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo

po prerokovaní veci odročené na 2. apríl 2007 na účely doplnenia dokazovania predložením

záznamu z relácie „Paľba“,

- 15. február 2007 – pôvodný okresný súd vyzval Radu pre vysielanie a retransmisiu (ďalej

len „rada pre vysielanie“) na oznámenie, kto bol 4. marca 2003 vysielateľom televíznej

stanice „TV Markíza“, a keďže žalovaná zanikla bez likvidácie zlúčením so spoločnosťou

MARKÍZA – SLOVAKIA, spol. s r. o., Bratislavská 1/a, Bratislava – Záhorská Bystrica

(ďalej len „MARKÍZA – SLOVAKIA, spol. s r. o.“), 1. januára 2007, požiadal spoločnosť

MARKÍZA – SLOVAKIA, spol. s r. o. o zaslanie záznamu z relácie „Paľba“ a súvisiaceho

materiálu a zároveň jej zaslal žalobu a predvolal na pojednávanie nariadené na 2. apríl 2007,

- 28. február 2007 – pôvodnému okresnému súdu bolo doručené vyjadrenie právnej

zástupkyne k žalobe v mene žalovanej, pričom s poukazom na uplynutie zákonnej

30-dňovej lehoty na uchovávanie záznamov z vysielania oznámila, že „vysielateľ“

záznamom z relácie „Paľba“ už nedisponuje [právna zástupkyňa bola splnomocnená

na právne zastupovanie aj spoločnosťou MARKÍZA – SLOVAKIA, spol. s r. o.

(splnomocnenie z 1. januára 2007, pozn.)],

- 2. marec 2007 – okresnému súdu bolo doručené oznámenie rady pre vysielanie o tom, že

držiteľom licencie na televízne vysielanie programovej služby „TV Markíza“ k 4. marcu

2003 bola MARKÍZA – SLOVAKIA, spol. s r. o. (nie žalovaná, pozn.),

- 2. apríl 2007 – na pôvodnom okresnom súde sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom

okrem iného bol sťažovateľovi doručený rovnopis vyjadrenia právnej zástupkyne v mene

žalovanej z 28. februára 2007 a ktoré bolo odročené na 14. máj 2007 najmä na ten účel, že

sťažovateľ doručí ďalší rovnopis listinných dôkazov predložených na tomto pojednávaní

a súčasne oznámi svoje prípadné ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania,

- 20. apríl 2007 – pôvodnému okresnému súdu bolo doručené podanie sťažovateľa vo veci,

- 2. máj 2007 – pôvodný okresný súd zaslal právnej zástupkyni kópie listinných dôkazov

doručených (predložených) sťažovateľom,

- 11. máj 2007 – pôvodnému okresnému súdu bolo doručené podanie právnej zástupkyne,

ktorým z dôvodu zahraničnej pracovnej cesty žiadala o ospravedlnenie svojej neúčasti

na pojednávaní 14. mája 2007, ako aj o jeho odročenie,

- 14. máj 2007 – pojednávanie nariadené na tento deň bolo odročené bez prerokovania veci

na neurčito,

- 14. január 2008 – na okresnom súde bola žaloba zaevidovaná pod sp. zn. ,

- 22. január 2009 – na okresnom súde sa uskutočnilo pojednávanie (nariadené 9. októbra

2008, pozn.), ktoré bolo po prerokovaní veci na návrh sťažovateľa odročené na neurčito

na účely uzavretia mimosúdnej dohody s tým, že ak k jej uzavretiu v lehote 30 dní nedôjde,

sťažovateľ svoju žalobu opraví,

- 23. február 2009 – sťažovateľ požiadal okresný súd o predĺženie lehoty na uzavretie

mimosúdnej dohody o ďalších 30 dní,

- 26. február 2009 – okresnému súdu bolo doručené podanie sťažovateľa z 18. februára

2009, ktorým navrhol, aby do konania na miesto žalovanej vstúpila MARKÍZA –

SLOVAKIA, spol. s r. o., a tiež aj ďalšie podanie sťažovateľa, ktorým navrhol, aby okresný

súd rozhodol o pripustení R. D. (konateľky MARKÍZA – SLOVAKIA, spol. s r. o., pozn.),

do konania ako ďalšej žalovanej,

- 13. marec 2009 – okresný súd výzvou zaslanou právnej zástupkyni vyzval žalovanú, aby

sa vyjadrila k podaniu sťažovateľa z 18. februára 2009,

- 24. marec 2009 – okresnému súdu bolo doručené vyjadrenie právnej zástupkyne v mene

žalovanej k podaniu sťažovateľa z 18. februára 2009,

- 9. apríl 2009 – okresnému súdu bolo doručené stanovisko právnej zástupkyne v mene

spoločnosti MARKÍZA – SLOVAKIA, spol. s r. o., k „... pokusu o mimosúdnu

pokonávku...“ sťažovateľa z 30. marca 2009,

- 19. október 2009 – na okresnom súde sa uskutočnilo pojednávanie (nariadené 16. júna

2009, pozn.), na ktorom okrem iného uznesením rozhodol tak, že návrhu sťažovateľa

na pripustenie spoločnosti MARKÍZA – SLOVAKIA, spol. s r. o., do konania na miesto

žalovanej nevyhovel, a súčasne rozsudkom č. k. -343 rozhodol tak, že žalobu

proti žalovanej v celom rozsahu zamietol,

- 21. október 2009 – okresnému súdu bolo doručené vyčíslenie trov konania právnej

zástupkyne v mene žalovanej,

- 23. november 2009 – okresnému súdu bolo doručené odvolanie sťažovateľa proti rozsudku

z 19. októbra 2009, ktoré bolo doplnené 30. novembra 2009,

- 1. december 2009 – okresný súd zaslal odvolanie sťažovateľa z 23. novembra 2009

vrátane jeho doplnenia právnej zástupkyni na vyjadrenie sa k nej, súčasne uznesením

č. k. -362 sťažovateľa vyzval na zaplatenie súdneho poplatku (vyrubil súdny

poplatok) za odvolanie v sume 9 028 € v lehote 3 dní,

- 16. december 2009 – okresnému súdu bolo doručené vyjadrenie právnej zástupkyne

v mene žalovanej k odvolaniu sťažovateľa,

- 23. december 2009 – okresnému súdu bolo doručené odvolanie sťažovateľa proti

uzneseniu č. k. -362 z 1. decembra 2009,

- 7. január 2010 – spis bol na základe postúpenia okresného súdu doručený Krajskému súdu

v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) na rozhodnutie o odvolaniach sťažovateľa, kde bol

zaevidovaný pod sp. zn. a sp. zn. ,

- 28. máj 2010 – krajský súd uznesením č. k. -380 rozhodol tak, že uznesenie

okresného súdu z 1. decembra 2009 o vyrubení súdneho poplatku za odvolanie ako vecne

správne potvrdil,

- 9. august 2010 – krajskému súdu bolo prostredníctvom okresného súdu doručené podanie

sťažovateľa z 2. augusta 2010, ktorým žalobu v časti o zaplatenie sumy 66 387,83 €

(pôvodne sumy 2 000 000 Sk) z titulu náhrady škody vzal späť,

- 28. január 2011 – krajský súd uznesením č. k. -387 rozhodol tak, že rozsudok

okresného súdu z 19. októbra 2009 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie,

- 14. marec 2011 – spis bol vrátený okresnému súdu,

- 29. marec 2011 – okresný súd nariadil termín ďalšieho pojednávania na 3. október 2011,

- 25. máj 2011 – okresný súd uznesením č. k. -394 konanie v časti o zaplatenie

sumy 66 387,83 € pre čiastočné späťvzatie žaloby zastavil [v záhlaví uznesenia je uvedená

(pôvodná) žalovaná, pozn.],

- 3. október 2011 – na okresnom súde sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo pre

neprítomnosť sťažovateľa odročené na neurčito s tým, že mu bude doručený rovnopis

právnej zástupkyne v mene žalovanej zo 14. októbra 2009 k žalobe predložený

na pojednávaní a zároveň sťažovateľ bude vyzvaný, aby oznámil, či na žalobe trvá,

- 5. október 2011 – okresný súd zaslal sťažovateľovi rovnopis vyjadrenia zo 14. októbra

2009 a súčasne ho vyzval na oznámenie, či na žalobe naďalej trvá, a tiež, aby oznámil

dôvod neprítomnosti na pojednávaní 3. októbra 2011,

- 14. november 2011 – sťažovateľ prostredníctvom e-mailovej správy okresnému súdu

oznámil, že o termíne pojednávania 3. októbra 2011 nemal nijakú vedomosť, pričom

namietal, že dosiaľ mu nebolo doručené uznesenie krajského súdu č. k. -387

z 28. januára 2011 (podanie žalobcu doplnené doručením jeho originálu 21. novembra 2011,

pozn.),

- 22. november 2011 – okresný súd zaslal sťažovateľovi uznesenie krajského súdu

č. k. -387 z 28. januára 2011,

- 19. január 2012 – okresný súd nariadil pojednávanie na 24. máj 2012,

- 23. máj 2012 – okresný súd uznesením č. k. -417 rozhodol o vrátení súdneho

poplatku sťažovateľovi v sume 3 976,59 € [v záhlaví uznesenia je uvedená (pôvodná)

žalovaná, pozn.],

- 24. máj 2012 – na okresnom súde sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo po prerokovaní

veci odročené na neurčito okrem iného s tým, že sťažovateľ „... doručí súdu presnú špec.

Žalobného návrhu a petitu...“ a súčasne oznámi mená a adresy svedkov, ktorých navrhuje

v konaní vypočuť, okrem toho sťažovateľ osobitným podaním navrhol, aby okresný súd

pripustil do konania na strane žalovaných: Z. Ť. a A. S. (terajších konateľov MARKÍZA –

SLOVAKIA, spol. s r. o., pozn.),

- 25. jún 2012 – sťažovateľ prostredníctvom e-mailovej správy zaslal okresnému súdu svoje

podanie označené ako „Presná špecifikácia žalobného návrhu a petitu žaloby“ (doplnené

doručením jeho originálu 28. júna 2012, pozn.),

- 18. júl 2012 – sťažovateľ v prílohe sprievodného listu doručil okresnému súdu ďalšie

listinné dôkazy a tiež opravené strany č. 11 a 12 svojho podania z 25. júna 2012,

- 4. september 2012 – okresný súd zaslal právnej zástupkyni podanie sťažovateľa z 24. mája

2012 a podanie z 25. júna 2012 na vyjadrenie sa k nim,

- 21. september 2012 – okresnému súdu bolo doručené vyjadrenie právnej zástupkyne

k podaniam sťažovateľa,

- 24. január 2013 – okresný súd uznesením č. k. -514 rozhodol tak, že vstup

Z. Ť. a A. S. do konania, ako aj zmenu žaloby z 25. júna 2012, resp. 28. júna 2012,

nepripustil [v záhlaví uznesenia je uvedená (pôvodná) žalovaná, pozn.],

- 5. marec 2013 – okresnému súdu bolo doručené sťažovateľom vyplnené „Tlačivo pre

dokladovanie pomerov účastníka konania, ktorý navrhuje, aby mu bolo priznané

oslobodenie od súdnych poplatkov“,

- 3. apríl 2013 – okresný súd nariadil pojednávanie na 19. september 2013 (na predvolaní

uvedená MARKÍZA – SLOVAKIA, spol. s r. o., pozn.),

- 8. apríl 2013 – sťažovateľ prostredníctvom e-mailovej správy žiadal okresný súd

o oznámenie, na ktorý daňový úrad bol zaslané uznesenie okresného súdu z 23. mája 2012

(právoplatnosť nadobudlo 7. júna 2012, pozn.) na účely vrátenia súdneho poplatku,

- 17. apríl 2013 – okresný súd uznesenie z 23. mája 2012 o vrátení súdneho poplatku

sťažovateľovi zaslal daňovému úradu,

- 18. apríl 2013 – okresnému súdu bola prostredníctvom e-mailovej správy doručená

opätovná žiadosť sťažovateľa o oznámenie daňového úradu, ktorému okresný súd zaslal

uznesenie z 23. mája 2012 o vrátení súdneho poplatku, sťažovateľ súčasne oznámil zmenu

svojho bydliska, resp. svoju novú adresu (..., pozn.),

- 4. júl 2013 – okresnému súdu bolo prostredníctvom e-mailovej správy doručené doplnenie

žiadosti (tlačiva) sťažovateľa o oslobodenie od súdnych poplatkov z 5. marca 2013,

- 16. september 2013 – sťažovateľ prostredníctvom e-mailovej správy zaslal okresnému

súdu žiadosť o vykonanie dôkazu na pojednávaní 19. septembra 2013 (prehratím záznamu

relácie „Paľba“ zo 4. marca 2003, pozn.),

- 17. september 2013 – okresný súd podľa úradného záznamu termín pojednávania

nariadeného na 19. september 2013 pre dočasnú práceneschopnosť zákonnej sudkyne zrušil.

- 17. február 2014 – na okresnom súde sa uskutočnilo pojednávanie,

- 27. marec 2014 – na okresnom súde sa uskutočnilo pojednávanie, pričom ďalšie

pojednávanie bolo nariadené na 7. júl 2014,

- 7. júl 2014 – po vyjadreniach sťažovateľa a právneho zástupcu žalovanej bolo

pojednávanie odročené na 6. november 2014.

Konanie pred okresným súdom teda v čase rozhodovania ústavného súdu o prijatej

sťažnosti nebolo právoplatne skončené.

III.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov...

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom...

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne sa

právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej

neistoty dochádza spravidla až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho

orgánu. Priznanie práva ne prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť

súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo

(, ).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom v konaní

vedenom okresným súdom pod sp. zn. a postupom v konaní vedenom

pôvodným okresným súdom pod sp. zn. o žalobe sťažovateľa došlo

k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v , ako aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo

alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručené v , ako aj právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie

účastníka konania a postup súdu (). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre

ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom

konaní a jeho význam pre sťažovateľa (, , , ).

Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium „zložitosť veci“, ústavný súd dospel k záveru, že v právnej

veci žaloby sťažovateľa nejde o vec tak právne či fakticky zložitú, ktorá by odôvodňovala

jej prerokovanie v trvaní viac ako 8 rokov (od 3. marca 2006, resp. od 26. apríla 2006, keď

bol spis doručený pôvodnému okresnému súdu, až dosiaľ). Aj keď je pravdou, že sťažovateľ

pre údajný neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti, ku ktorému malo dôjsť

uvedením nepravdivých a pravdu skresľujúcich informácií v relácii „Paľba“ vysielanej

4. marca 2003 televíznou stanicou „TV Markíza“, sa žalobou súbežne domáhal viacerých

nárokov, t. j. uloženia povinnosti zdržať sa v budúcnosti neoprávnených zásahov,

ospravedlnenia, náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch a náhrady škody, čo by inak mohlo

odôvodňovať pomalší postup v konaní, avšak vzhľadom na to, že sťažovateľ žalobu v časti

o náhradu škody v sume 66 387,83 € zobral späť ešte podaním z 9. augusta 2010,

a v neposlednom rade berúc do úvahy, že z hľadiska rozhodnutia o veci zrejme jeden

z podstatných dôkazov spočívajúci v prehratí záznamu z relácie „Paľba“ (predloženého

sťažovateľom pôvodnému okresnému súdu 2. apríla 2007, pozn.) bol vykonaný až na

pojednávaní 17. februára 2014, rozsiahlosť predmetu konania vymedzeného žalobou nie je

možné ako zložitosť veci v prospech označených všeobecných súdov zohľadniť. Napokon

rozhodovanie vo veciach ochrany osobnosti patrí k bežnej agende všeobecných súdov.

2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľa ako účastníka konania, podľa zistenia

ústavného súdu sťažovateľ žalobu podal 3. marca 2006 na miestne nepríslušnom súde, táto

nebola ani úplná, resp. jej neúplnosť odstraňoval sťažovateľ až na výzvy označených

všeobecných súdov z 1. júna 2006 a 24. mája 2012, avšak uvedené skutočnosti, ako to

z prehľadu uskutočnených procesných úkonov zjavne vyplýva, z hľadiska celkového

časového trvania konania nemožno považovať za relevantné.

V súvislosti s využívaním procesných prostriedkov sťažovateľom ako účastníkom

konania však ústavný súd pripomína, že využitie procesného prostriedku, ktoré malo

za následok spomalenie postupu okresného súdu v konaní, nemožno pripísať na ťarchu

tohto súdu (m. m. ).

3. Ústavný súd sa ďalej zaoberal postupom okresného súdu, ako aj pôvodného

okresného súdu konajúcich v právnej veci žaloby sťažovateľa ako súdy prvého stupňa

a v tejto súvislosti prihliadol aj na Občiansky súdny

poriadok v znení účinnom v rozhodujúcom období (ďalej aj „OSP“), podľa ktorého len čo

sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo

najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

3.1 Ústavný súd v postupe pôvodného okresného súdu v období od 26. apríla 2006

do 14. mája 2007 zbytočné prieťahy nezistil. Pokiaľ sťažovateľ, využijúc svoje procesné

právo v zmysle ustanovenia , podľa ktorého na návrh môže súd priznať

účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka

odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie

práva, požiadal o oslobodenie od súdneho poplatku za žalobu, čas potrebný na zadováženie

listinných dôkazov preukazujúcich pomery sťažovateľa a ich následné preskúmanie v trvaní

od 26. apríla 2006, keď bol spis pôvodnému okresnému súdu doručený (predložený),

do 10. augusta 2006, keď pôvodný okresný súd rozhodol o nepriznaní oslobodenia

od súdneho poplatku pre sťažovateľa, ktorý inak zjavne nie je neprimeraný, nijako nemožno

pripísať na ťarchu pôvodného okresného súdu. Napokon si sťažovateľ svoju poplatkovú

povinnosť, resp. povinnosť zaplatiť súdny poplatok za žalobu v zmysle ustanovení zákona

Slovenskej národnej rady č. o súdnych poplatkoch a o poplatku za výpis

z registra trestov v znení neskorších predpisov ako jednu z podmienok konania splnil

na výzvu pôvodného okresného súdu z 19. septembra 2006 jeho zaplatením 21. novembra

2006. Podľa názoru ústavného súdu pôvodný okresný súd vykonával procesné úkony

vo veci plynulo a v primeraných lehotách.

Zbytočné prieťahy pričítateľné na ťarchu pôvodného okresného súdu predstavuje až

obdobie jeho nečinnosti od 14. mája 2007, keď bolo pojednávanie na žiadosť právnej

zástupkyne žalovanej odročené, do 31. decembra 2007, keď miestna príslušnosť

na prejednanie žaloby pôvodnému okresnému súdu zo zákona zanikla, čo predstavuje viac

ako 7 mesiacov.

3.2 Avšak na ťarchu už okresného súdu je hneď nevyhnutné pričítať zbytočné

prieťahy spôsobené jeho nečinnosťou v období od 1. januára 2008, keď výkon súdnictva

z (odovzdávajúceho) pôvodného okresného súdu prešiel na (nadobúdajúci) okresný súd, čím

sa stal na prerokovanie žaloby miestne príslušným, až do 22. januára 2009, keď sa

uskutočnilo ďalšie pojednávanie vo veci, t. j. v trvaní viac ako 1 roka.

Podľa názoru ústavného súdu neprimerane dlhým obdobím je aj obdobie

od 24. marca 2009, keď bolo okresnému súdu na jeho výzvu doručené vyjadrenie právnej

zástupkyne žalovanej, do 19. októbra 2009, keď na pojednávaní uznesením rozhodol

o nepripustení spoločnosti MARKÍZA – SLOVAKIA, spol. s r. o., do konania na miesto

žalovanej a následne rozsudkom č. k. -343 z 19. októbra 2009 žalobu voči

žalovanej v celom rozsahu zamietol.

Okrem toho podľa názoru ústavného súdu zjavne neefektívnym úkonom je aj

samotný rozsudok okresného súdu z 19. októbra 2009, ktorý bol na základe odvolania

sťažovateľa uznesením krajského súdu č. k. -387 z 28. januára 2011 zrušený

a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie, pretože, ako to krajský súd v rámci

odôvodnenia uviedol, „... ustálenie účastníka konania na strane odporcu je nevyhnutnou

podmienkou konania a má význam z hľadiska posúdenie pasívnej legitimácie odporcu...

Úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude rozhodnúť o podaných návrhoch

navrhovateľa... samostatnými uzneseniami a po právoplatnosti týchto... opätovne rozhodnúť

vo veci samej.“. Ako to z uvedenej argumentácie krajského súdu zrejme vyplýva, okresný

súd rozhodol o zamietnutí žaloby bez toho, aby sa bol predtým v zmysle príslušných

ustanovení riadne vysporiadal s procesnými návrhmi

sťažovateľa doručenými okresnému súdu 26. februára 2009, najmä však s otázkou

procesného nástupníctva žalovanej zaniknutej 1. januára 2007 zlúčením so spoločnosťou

MARKÍZA – SLOVAKIA, spol. s r. o. Totiž napriek tomu, že v zmysle ustanovenia § 107

ods. 4 ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej

právnym nástupcom, okresný súd naďalej konal s (pôvodnou) žalovanou [pozri najmä

označenie (pôvodnej) žalovanej ako účastníčky konania v záhlaviach rozhodnutí].

Dôsledkom toho ako obdobie zbytočných prieťahov spôsobeného neefektívnou

činnosťou je možné na ťarchu okresného súdu pričítať nielen čas od 19. októbra 2009, keď

bol označený rozsudok vyhlásený, do 7. januára 2010, keď bol spis doručený krajskému

súdu na rozhodnutie o odvolaniach sťažovateľa, ale aj samotné obdobie trvania

(odvolacieho) konania na krajskom súde, t. j. do 14. marca 2011, keď bol spis po zrušení

označeného rozsudku vrátený okresnému súdu, a teda obdobie v trvaní takmer 1 rok

a 5 mesiacov.

Pokiaľ okresný súd 29. marca 2011 nariadil pojednávanie na 3. október 2011, čo

predstavuje obdobie viac ako 6 mesiacov, je toto obdobie neprimerane dlhé. Okrem toho

za neefektívnu činnosť okresného súdu treba označiť aj zaslanie uznesenia krajského súdu

z 28. januára 2011 sťažovateľovi až na jeho osobitnú žiadosť (námietku) 22. novembra

2011. Taktiež neprimerane dlhé je aj obdobie medzi pojednávaniami 3. októbra 2011

a 24. mája 2012 predstavujúce viac ako 7 mesiacov.

Navyše je potrebné okresnému súdu jednoznačne vytknúť, že o procesnom návrhu

sťažovateľa z 24. mája 2012, ktorým žiadal, aby okresný súd popri doterajšej žalovanej

pripustil do konania ďalších dvoch žalovaných a na základe podania sťažovateľa z 25. júna

2012 o nepripustení zmeny žaloby, rozhodol až uznesením z 24. januára 2013 napriek tomu,

že v zmysle ustanovení a (v znení účinnom od 1. januára 2012,

pozn.) bol o návrhu z 24. mája 2012 povinný tak urobiť v lehote 30 dní a o návrhu

na zmenu žaloby z 25. júna 2012 (mimo pojednávania) v lehote 60 dní. Dôsledkom toho

ústavný súd vyhodnotil ako obdobie zbytočných prieťahov aj čas od 21. septembra 2012,

keď bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie právnej zástupkyne žalovanej, do 17.

februára 2014, keď sa uskutočnilo ďalšie pojednávanie, čo predstavuje 1 rok a takmer 5

mesiacov.

Napokon okresný súd nepostupoval bez zbytočných prieťahov, resp. v primeranej

lehote, ani keď o vrátení súdneho poplatku sťažovateľovi rozhodol uznesením z 23. mája

2012, t. j. 1 rok potom, čo 25. mája 2011 rozhodol o zastavení konania v časti o zaplatenie

sumy 66 387,83 € pre čiastočné späťvzatie žaloby, o čom, mimochodom, mohol rozhodnúť

priamo v uznesení z 25. mája 2011 a následne napriek tomu, že uznesenie o vrátení súdneho

poplatku z 23. mája 2012 nadobudlo právoplatnosť 7. júna 2012, okresný súd toto uznesenie

zaslal príslušnému daňovému úradu na účely jeho výkonu až 17. apríla 2013.

4. Vzhľadom na skutočnosť, že konaním, v rámci ktorého sa vec prerokúva, sa

rozumie časové obdobie od začatia konania až do jeho právoplatného skončenia, najmä

meritórnym rozhodnutím, ústavný súd v záujme naplnenia v zaručeného

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ako aj v čl. 6 ods. 1

dohovorom zaručeného práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote posudzoval

v danej veci konanie v celom sťažovateľom namietanom rozsahu, t. j. postup okresného

súdu, ako aj postup pôvodného okresného súdu, a pre už uvedené zistenia vyslovil

porušenie označených práv sťažovateľa, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto

rozhodnutia.

5. Keďže v danej veci konanie vedené okresným súdom pod sp. zn.

dosiaľ nie je právoplatne skončené, pričom ďalší termín pojednávania bol nariadený až

na 6. november 2014, ústavný súd dospel k záveru, že právna neistota sťažovateľa nebola

odstránená, a preto považoval za potrebné prikázať okresnému súdu, aby vo veci konal bez

zbytočných prieťahov [ ].

6. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ sa domáhal priznania primeraného finančného zadosťučinenia

v sume 7 000 €.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v , ako aj práva na prerokovanie záležitosti v primeranej lehote

zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je pre sťažovateľa dostatočným zadosťučinením.

Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať sťažovateľovi aj finančné zadosťučinenie

podľa citovaného ustanovenia , ktoré podľa zásad spravodlivosti,

s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, najmä však vzhľadom na zistený veľký rozsah

prieťahov v konaní okresného súdu, značnú mieru neefektívnosti jeho činnosti

a nekoncentrovaného postupu a na zistený rozsah prieťahov v konaní pôvodného okresného

súdu, považoval za primerané v sume 4 500 €, tak ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto

rozhodnutia.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu

ústavného súdu.

7. Ústavný súd priznal sťažovateľovi ( ) úhradu

trov konania z dôvodu jeho právneho zastúpenia advokátkou, ktorý si uplatnil nárok na ich

náhradu v sume 417,98 €.

Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzal

z príslušných ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov. Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby

uskutočnený v roku 2013 je 130,16 € a hodnota režijného paušálu je 7,81 € a základná

sadzba za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2014 je 134 € a hodnota režijného

paušálu je 8,04 €.

Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátkou

za 3 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie sťažnosti z 15. mája

2013 a stanovisko z 24. marca 2014). Za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2013

patrí odmena v sume dvakrát po 130,16 € a režijný paušál v sume dvakrát po 7,81 €

a za jeden úkon právnej služby vykonaný v roku 2014 patrí odmena v sume 134 € a režijný

paušál v sume 8,04 €. Celkové trovy právneho zastúpenia prináležiace sťažovateľovi

v tomto konaní predstavujú sumu 417,98 €, tak ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto

rozhodnutia.

Keďže ústavný súd vo svojej doterajšej judikatúre zastáva názor, že pri prechode

výkonu súdnictva z odovzdávajúceho súdu (v danom prípade pôvodného okresného súdu)

na nadobúdajúci súd (v danom prípade okresný súd) sa takýto prechod uskutočňuje

so všetkými ústavnoprávnymi dôsledkami vrátane plnej zodpovednosti za zbytočné prieťahy

v konaní aj za obdobie predchádzajúce tomuto prechodu (napr. , ,

), uložil zaplatiť finančné zadosťučinenie a náhradu trov právneho

zastúpenia sťažovateľa iba okresnému súdu.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. augusta 2014