Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 664/2013
PDF · 354.38 KB
No categories available
II. ÚS 664/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. august 2014 v senáte
zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka, zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Rudolfa
Tkáčika prerokoval prijatú sťažnosť J. M., zastúpeného advokátkou Mgr. Martinou
Beňovou, Advokátska kancelária Beňová, s. r. o., Blumentálska 8, Bratislava, vo veci
namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn.
5 C 681/2008 a postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn.
7 C 96/2006 a takto
rozhodol:
1. Základné právo J. M. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené
v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej
lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
postupom Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 681/2008 a postupom
Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 96/2006 p o r u š e n é
b o l o .
2. Okresnému súdu Pezinok p r i k a z u j e v konaní vedenom pod sp. zn.
5 C 681/2008 konať bez zbytočných prieťahov.
3. J. M. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 4 500 € (slovom
štyritisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Pezinok p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. J. M. p r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia v sume 417,98 € (slovom
štyristosedemnásť eur a deväťdesiatosem centov), ktorú j e Okresný súd Pezinok
p o v i n n ý uhradiť na účet jeho právnej zástupkyne advokátky Mgr. Martiny Beňovej,
Advokátska kancelária Beňová, s. r. o., Blumentálska 8, Bratislava, do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
5. Vo zvyšnej časti sťažnosti J. M. n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
II. ÚS 664/2013-29 z 12. decembra 2013 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť J. M. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci
namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu
Pezinok (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 681/2008 a postupom
Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „pôvodný okresný súd“) v konaní vedenom
pod sp. zn. 7 C 96/2006.
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa pôvodne žalobou doručenou
Okresnému súdu Bratislava IV faxom 3. marca 2006 [ďalej len „žaloba“ (doplnená
predložením jej originálu 6. marca 2006, pozn.)] domáhal proti Slovenskej televíznej
spoločnosti, s. r. o., Okružná 18/10, Blatné (ďalej len „žalovaná“), aby jej pre uvedenie
nepravdivých a pravdu skresľujúcich informácií v relácii „Paľba“ vysielanej 4. marca 2003
televíznou stanicou „TV Markíza“ bola uložená povinnosť upustiť od neoprávnených
zásahov do práva sťažovateľa na ochranu jeho osobnosti, ospravedlniť sa sťažovateľovi
a povinnosť zaplatiť sťažovateľovi sumu 5 000 000 Sk (165 969,59 €) z titulu náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch a sumu 2 000 000 Sk (66 387,84 €) z titulu náhrady škody.
Žaloba bola Okresným súdom Bratislava IV zaevidovaná pod sp. zn. 12 C 38/2006.
Dňa 13. marca 2006 Okresný súd Bratislava IV postúpil vec pre miestnu
nepríslušnosť pôvodnému okresnému súdu, ktorým bola žaloba po doručení spisu 26. apríla
2006 zaevidovaná pod sp. zn. 7 C 96/2006.
Keďže v zmysle ustanovenia čl. I § 18b ods. 1 zákona č. 511/2007 Z. z., ktorým sa
mení a dopĺňa zákon č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky
a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov
v znení neskorších predpisov a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb.
o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov,
podľa ktorého ak nie je ďalej ustanovené inak, výkon súdnictva prechádza k 1. januáru 2008
z odovzdávajúceho súdu na nadobúdajúci súd, a to vo všetkých veciach, v ktorých je
od 1. januára 2008 daná miestna príslušnosť nadobúdajúceho súdu, počnúc od 1. januára
2008 sa zo zákona miestne príslušným na prerokovanie a rozhodnutie danej právnej veci
stal novozriadený okresný súd. Okresný súd žalobu zaevidoval pod sp. zn. 5 C 681/2008.
Napriek tomu, že v právnej veci žaloby bolo konanie začaté ešte 3. marca 2006, vec
do dňa podania sťažnosti nebola právoplatne skončená.
Právna zástupkyňa sťažovateľa porušenie základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote odôvodňuje
okrem iného takto:
„... Dňa 14. 10. 2011 podal sťažovateľ predsedovi Okresného súdu Pezinok sťažnosť
na prieťahy v konaní 5 C/681/2008. Sťažovateľ v podanej sťažnosti poukázal
na neprimeranú dĺžku konania.
Odpoveďou zo dňa 16. 11. 2011 vybavil predseda Okresného súdu Pezinok sťažnosť
sťažovateľa ako čiastočne dôvodnú, pričom sa v rámci zbytočných prieťahov od 1. 1. 2008,
kedy bol spis pridelený v rámci reoptimalizácie súdnictva Okresnému súdu Pezinok až
do pojednávania uskutočneného 22. 1. 2009, predseda okresného súdu poukázal na vysoký
nápad vecí predmetného súdneho oddelenia...
... Konanie vo veci ochrany osobnosti sťažovateľa tak dnes trvá už 8 rokov, pričom
táto dĺžka konania podľa názoru sťažovateľa nezodpovedá samotnej právnej ani skutkovej
povahe veci...
Vec..., v rámci ktorej sa sťažovateľ domáha ochrany jeho osobnostných práv nie je
ani právne a ani skutkovo zložitá... rozhodovanie o osobnostných právach v rámci ochrany
osobnosti fyzických osôb je dnes bežnou súčasťou rozhodovacej praxe všeobecných súdov
na Slovensku... v spore vystupuje iba sťažovateľ ako žalobca a jedna žalovaná, pričom
vo veci si sťažovateľ uplatňuje nároky iba z jedného konkrétneho zásahu do jeho
osobnostných práv. Napokon právna a ani skutková zložitosť veci nebola namietaná
okresným súdom ani vo vybavení sťažnosti sťažovateľa predsedom Okresného súdu Pezinok
zo dňa 16. 11. 2011. Čo sa týka stavu konania počas tzv. reoptimalizácie súdnictva... bolo
úlohou oboch konajúcich súdov, aby prechod predmetnej sporovej agendy sa čo najmenej
dotkol jednotlivých práv účastníkov týchto sporov...
Sťažovateľ po celú dobu konania... vystupuje s primeranou procesnou aktivitou
a súčinnosťou. Sťažovateľ sa s výnimkou pojednávania zo dňa 3. 10. 2011, o ktorého
termíne nemal vedomosť a pojednávania zo dňa 14. 5. 2007, na ktorom sa nezúčastnil
z dôvodu oznámenia právnej zástupkyne žalovanej, zúčastnil všetkých pojednávaní...
Sťažovateľ na uskutočnených pojednávaniach vystupoval aktívne, pričom na podporu
svojich tvrdení súdu predkladal náležité dôkazy. Sťažovateľ v náležitej súčinnosti promptne
reagoval na výzvy súdu a zároveň opakovane poukazoval na potrebu rýchleho,
hospodárneho a aj efektívneho konania súdu v predmetnej veci, nakoľko aj vzhľadom
na výšku zaplateného súdneho poplatku, mal výsledok v tomto konaní pre neho podstatný
význam... je možné konštatovať, že sťažovateľ si v priebehu celého konania plní svoje
povinnosti, ktoré mu vyplývajú z ustanovenia § 101 ods. 1 O. s. p., pričom svojím správaním
sa v nijakom prípade nepričiňuje o zbytočné predlžovanie lehoty konania...
Sťažovateľ vyvodzuje svoje nároky na primerané finančné zadosťučinenie z pocitov
krivdy a frustrácie spôsobených neprimeranou dĺžkou konania... sťažovateľ právom
očakával promptný postup súdu pri prejednávaní jeho veci a skoré rozhodnutie v merite
tejto veci. Napriek formálnym garanciám prejednania jeho veci v primeranej lehote sa
sťažovateľ stal obeťou dlhodobo sa vlečúceho konania, v rámci ktorého nebol okresný súd
v dôsledku svojho pasívneho a neefektívneho postupu schopný právoplatne vec ukončiť ani
po 7 rokoch od jej začatia... Sťažovateľ sa snažil svojím aktívnym prístupom prispieť
k skorému ukončeniu veci v jej merite, no napriek tejto aktivite sa stal svedkom nezáujmu
súdu o prejednanie jeho veci... Predmetné konanie o ochranu osobnosti malo z pohľadu
ochrany osobnosti pre sťažovateľa značný význam... Nemajetkovú ujmu preto sťažovateľ
vidí v psychickej ujme, v pocitoch krivdy a neistoty spôsobených dlhodobou neschopnosťou
súdu plynule postupovať v konaní a včasne rozhodnúť jeho spor...“
Na základe uvedených skutočností sťažovateľ žiada, aby ústavný súd po prijatí
sťažnosti na ďalšie konanie takto rozhodol:
„... základné právo sťažovateľa J. M... na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci
v primeranej lehote upravené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd bolo postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom
pod sp. zn. 7 C 96/2006 a postupom Okresného súdu Pezinok vedenom pod sp. zn.
5 C/681/2008 porušené.
Ústavný súd prikazuje Okresnému súdu Pezinok vo veci vedenej pod sp. zn.
5 C/681/2008 konať.
Ústavný súd priznáva J. M... primerané finančné zadosťučinenie vo výške 5000,-
EUR, ktoré je mu Okresný súd Pezinok povinný uhradiť do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu.
Ústavný súd priznáva J. M... primerané finančné zadosťučinenie vo výške 2000,-
EUR, ktoré jemu Okresný súd Bratislava II povinný uhradiť do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu.
Okresný súd Pezinok je povinný uhradiť sťažovateľovi J. M... trovy právneho
zastúpenia vo výške 275,94 EUR na účet právneho zástupcu... do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu.“
2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili účastníci konania:
za okresný súd jeho predseda listom sp. zn. Spr 3317/2013 doručeným ústavnému súdu
13. januára 2014, za pôvodný okresný súd jeho predsedníčka listom sp. zn. Spr. 2159/2013
doručeným ústavnému súdu 11. marca 2014 a napokon právna zástupkyňa sťažovateľa
stanoviskom k uvedeným vyjadreniam označených všeobecných súdov doručeným
ústavnému súdu 31. marca 2014.
2.1 Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení okrem iného uviedol:
„... Sťažnosť na prieťahy v konaní sťažovateľa J. M. (Spr. 2094/2011) podanú
v právnej veci vedenej na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 5C 681/2008 dňa 17.10.2011
som vyhodnotil ako čiastočne dôvodnú vo svojej odpovedi na sťažnosť zo dňa 16.11.2011...
Z dôvodu žiadosti sťažovateľa o prešetrenie vybavenia sťažnosti predsedom
Okresného súdu Pezinok bol súdny spis sp. zn. 5C 681/2008 a sťažnostný spis
Spr. 2094/2011... predložený dňa 27.01.2012 na Krajský súd v Bratislave.
Podpredseda Krajského súdu v Bratislave vo svojom liste zo dňa 13.02.2012
skonštatoval, že sťažnosť sťažovateľa bola predsedom Okresného súdu Pezinok
vyhodnotená riadne a objektívne a námietky sťažovateľa voči vybaveniu sťažnosti
predsedom okresného súdu nie sú dôvodné...
V prílohe pripájam vyjadrenie zákonnej sudkyne k ústavnej sťažnosti, ktoré obsahuje
aj chronologický prehľad procesných úkonov vykonaných v spise, z ktorého je zrejmé, že
zákonná sudkyňa vo veci konala a koná bez zbytočných prieťahov...
... netrvám na ústnom pojednávaní ústavného súdu.“
2.2 Predsedníčka pôvodného okresného súdu vo svojom vyjadrení po uvedení
prehľadu procesných úkonov vykonaných v skúmanom konaní okrem iného uviedla:
„... S poukazom na vyššie uvedené mám za to, že tunajší súd vo veci konal plynulo,
vykonával úkony v primeraných časových odstupoch s prihliadnutím na množstvo
pridelených vecí v oddelení 7C. ...
... súhlasím s upustením od ústneho pojednávania.“
2.3 Právna zástupkyňa sťažovateľa potom, čo v úvode svojho stanoviska ústavnému
súdu oznámila, že „netrvá na ústnom prejednaní veci II. ÚS 664/2013 a súhlasí s tým, aby
podľa § 30 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z. Ústavný súd... upustil od ústneho pojednávania
o prijatej ústavnej sťažnosti“, okrem iného uviedla:
„K vyjadreniu Okresného súdu Bratislava II č. Spr. 2159/2013 z 3. marca 2014:
... Sťažovateľ sa s... názorom predsedníčky Okresného súdu Bratislava II
nestotožňuje a má za to, že v namietanom konaní 7C/96/2006 došlo k vzniku zbytočných
prieťahov... Sťažovateľ v tejto súvislosti pripomína, že Slovenská republika, podobne ako aj
iné štáty, ratifikáciou Dohovoru prevzala na seba záväzok organizovať svoj právny systém
tak, aby bol zabezpečený jeho súlad s požiadavkami článku 6 ods. 1 Dohovoru, na základe
čoho nesie objektívnu zodpovednosť za dodržiavanie, respektíve porušovanie práv
garantovaných v tomto Dohovore... Existencia objektívnych dôvodov na strane súdu alebo
sudcu preto nemôže vylúčiť konštatovanie, že pri prejednaní veci došlo k porušeniu práv
sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov... a práva na prejednanie veci
v primeranej lehote garantovaného... Sťažovateľ má za to, že Slovenská republika nesie
minimálne objektívnu zodpovednosť za vyššie uvedené zbytočné prieťahy...
K vyjadreniu Okresného súdu Pezinok č. Spr. 3317/2013 z 8. januára 2014:
Sťažovateľ k predmetnému vyjadreniu predsedu Okresného súdu Pezinok uvádza, že
sa nestotožňuje s názorom, že v predmetnej veci nedochádzalo a nedochádza k vzniku
zbytočných prieťahov.
... Aj zo samotného výpočtu procesných úkonov obsiahnutých vo vyjadrení zákonnej
sudkyne vyplýva, že relevantné procesné úkony okresného súdu boli uskutočňované
v značných časových odstupoch...
V súvislosti s vyššie uvedeným nesprávnym procesným postupom okresného súdu,
ktorý prispel k zbytočnému predĺženiu lehoty konania, sťažovateľ považuje za potrebné
poukázať na doterajšiu judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej aj
nesprávna činnosť štátneho orgánu môže zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného práva
podľa čl. 48 ods. 2, ak činnosť štátneho orgánu nesmeruje k odstráneniu právnej neistoty
ohľadne tých práv, kvôli ktorým sa osoba obrátila na štátny orgán, aby o jej veci rozhodol
(II. ÚS 33/1999. Nález z 21. apríla 1999. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu
Slovenskej republiky 1999, s. 242). Posledným procesným úkonom vo veci bolo
pojednávanie zo dňa 17.2.2014, na ktorom okresný súd po 6 rokoch a 10 mesiacoch
od predloženia videozáznamu sťažovateľom namietanej relácie vykonal predmetný dôkaz jej
prehratím.
Od prijatia predmetnej veci Okresným súdom Bratislava II dnes uplynulo už 7 rokov
a 11 mesiacov, pričom do dnešného dňa predmetná vec nebola právoplatne skončená, čím
nedošlo ani k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľa, pre ktorú sa so svojimi nárokmi
obrátil na tento súd...
... Trovy právneho zastúpenia vyčíslené v ústavnej sťažnosti zo dňa 15.5.2013
sťažovateľ dopĺňa o 1 úkon - spísanie podania na ústavný súd á 134,-EUR + 1x režijný
paušál á 8,04 EUR (spolu 142,04 EUR).“
3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa
s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ako ani práva na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote zaručených v čl. 48 ods. 2 ústavy a v čl. 6 ods. 1 dohovoru. Jej
prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je
určená povahou týchto práv – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný
procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných pre meritórne rozhodnutie vo veci,
t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo alebo nebolo porušené právo
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a právo na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote (I. ÚS 40/02, I. ÚS 41/03, I. ÚS 65/04).
Sťažnosť sťažovateľa v tejto veci, v ktorej bol sudcom spravodajcom pôvodne sudca
Juraj Horváth, prijal 12. decembra 2013 na ďalšie konanie II. senát ústavného súdu.
V zmysle ustanovení Dodatku č. 1 k rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky
na obdobie 1. 3. 2014 – 28. 2. 2015 (ďalej len „dodatok k rozvrhu práce“) boli veci
pridelené bývalým sudcom ústavného súdu Jánovi Auxtovi, Jurajovi Horváthovi a Jánovi
Lubymu (ktorým skončilo funkčné obdobie) ako sudcom spravodajcom, ktoré neboli
do 4. júla 2014 skončené prijatím konečného rozhodnutia pléna ústavného súdu alebo
príslušného senátu ústavného súdu, prípadne odložením podania podľa § 23a zákona
o ústavnom súde, prerozdelené. S účinnosťou od 14. júla 2014 bola jedna tretina nanovo
pridelená sudkyni ústavného súdu Jane Baricovej, ktorá sa v súlade s rozvrhom práce stala
členkou III. senátu, a veci, v ktorých je sudkyňou spravodajkyňou Jana Baricová, prerokúva
III. senát ústavného súdu. Z tohto dôvodu túto vec prerokoval a vo veci samej rozhodol
III. senát ústavného súdu v zložení, ktoré je uvedené v záhlaví tohto nálezu.
II.
Zo sťažnosti, z jej príloh, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa
vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného
okresným súdom pod sp. zn. 5 C 681/2008 a pôvodným okresným súdom pod sp. zn.
- 13. marec 2006 – spis v právnej veci žaloby z 3. marca 2006 vedenej Okresný súdom
Bratislava IV pod sp. zn. 12 C 38/2006 vrátane žiadosti sťažovateľa o oslobodenie
od súdneho poplatku za žalobu bol po jeho postúpení pre miestnu nepríslušnosť doručený
pôvodnému okresnému súdu, ktorým bola vec zaevidovaná pod sp. zn. 7 C 96/2006,
- 1. jún 2006 – pôvodný okresný súd vyzval sťažovateľa na predloženie vyplneného tlačiva
„Vyhlásenie o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch na oslobodenie od súdnych
poplatkov“, ako aj na doplnenie, resp. opravu žaloby, o údaj o jeho štátnom občianstve,
dátume narodenia a o „... presné znenie ospravedlnenia...“, ktoré požaduje,
- 3. júl 2006 – sťažovateľ doručil pôvodnému okresnému súdu svoje „Vyhlásenie...
na oslobodenie od súdnych poplatkov“, súčasne svoju žalobu doplnil, resp. opravil,
- 2. august 2006 – pôvodnému okresnému súdu bolo na jeho žiadosť z 20. júla 2006
doručené oznámenie Geodetického a kartografického ústavu Bratislava obsahujúce zoznam
nehnuteľností vo vlastníctve sťažovateľa na území Slovenskej republiky,
- 10. august 2006 – pôvodný okresný súd uznesením č. k. 7 C 96/2006-53 rozhodol tak, že
sťažovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznal (uznesenie nadobudlo
právoplatnosť 5. septembra 2006, pozn.),
- 19. september 2006 – pôvodný okresný súd vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho
poplatku za žalobu v sume 425 000 Sk (14 107,42 €) v lehote 10 dní,
- 6. október 2006 – sťažovateľ zaplatil súdny poplatok vo výške 5 000 Sk (165,97 €),
- 16. október 2006 – sťažovateľ požiadal o predĺženie lehoty na zaplatenie súdneho poplatku
za žalobu o 3 mesiace,
- 30. október 2006 – pôvodný okresný súd uznesením č. k. 7 C 96/2006-60 konanie o žalobe
v časti o zaplatenie sumy 7 000 000 Sk (232 357,43 €) pre nezaplatenie súdneho poplatku
zastavil,
- 27. november 2006 – pôvodnému okresnému súdu bolo doručené podanie sťažovateľa,
ktorý s poukazom na zaplatenie súdneho poplatku 21. novembra 2006 v sume 420 000 Sk
(13 941,45 €) žiadal o zrušenie uznesenia z 30. októbra 2006 o zastavení konania,
- 6. december 2006 – pôvodný okresný súd uznesením č. k. 7 C 96/2006-69 zrušil svoje
uznesenie o zastavení konania a nariadil pojednávanie na 14. február 2007,
- 18. december 2006 – pôvodný okresný súd vyzval žalovanú, aby sa vyjadrila k žalobe
a zaslala obrazovo-zvukový záznam z relácie „Paľba“ vysielanej televíznou stanicou
„TV Markíza“ 4. marca 2003 (ďalej len «záznam z relácie „Paľba“»),
- 31. január 2007 – pôvodnému okresnému súdu bolo doručené vyjadrenie žalovanej
prostredníctvom jej právnej zástupkyne Z. Z. (ďalej len „právna zástupkyňa“), k žalobe
(na základe splnomocnenia z 1. februára 2006, pozn.),
- 14. február 2007 – na pôvodnom okresnom súde sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo
po prerokovaní veci odročené na 2. apríl 2007 na účely doplnenia dokazovania predložením
záznamu z relácie „Paľba“,
- 15. február 2007 – pôvodný okresný súd vyzval Radu pre vysielanie a retransmisiu (ďalej
len „rada pre vysielanie“) na oznámenie, kto bol 4. marca 2003 vysielateľom televíznej
stanice „TV Markíza“, a keďže žalovaná zanikla bez likvidácie zlúčením so spoločnosťou
MARKÍZA – SLOVAKIA, spol. s r. o., Bratislavská 1/a, Bratislava – Záhorská Bystrica
(ďalej len „MARKÍZA – SLOVAKIA, spol. s r. o.“), 1. januára 2007, požiadal spoločnosť
MARKÍZA – SLOVAKIA, spol. s r. o. o zaslanie záznamu z relácie „Paľba“ a súvisiaceho
materiálu a zároveň jej zaslal žalobu a predvolal na pojednávanie nariadené na 2. apríl 2007,
- 28. február 2007 – pôvodnému okresnému súdu bolo doručené vyjadrenie právnej
zástupkyne k žalobe v mene žalovanej, pričom s poukazom na uplynutie zákonnej
30-dňovej lehoty na uchovávanie záznamov z vysielania oznámila, že „vysielateľ“
záznamom z relácie „Paľba“ už nedisponuje [právna zástupkyňa bola splnomocnená
na právne zastupovanie aj spoločnosťou MARKÍZA – SLOVAKIA, spol. s r. o.
(splnomocnenie z 1. januára 2007, pozn.)],
- 2. marec 2007 – okresnému súdu bolo doručené oznámenie rady pre vysielanie o tom, že
držiteľom licencie na televízne vysielanie programovej služby „TV Markíza“ k 4. marcu
2003 bola MARKÍZA – SLOVAKIA, spol. s r. o. (nie žalovaná, pozn.),
- 2. apríl 2007 – na pôvodnom okresnom súde sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom
okrem iného bol sťažovateľovi doručený rovnopis vyjadrenia právnej zástupkyne v mene
žalovanej z 28. februára 2007 a ktoré bolo odročené na 14. máj 2007 najmä na ten účel, že
sťažovateľ doručí ďalší rovnopis listinných dôkazov predložených na tomto pojednávaní
a súčasne oznámi svoje prípadné ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania,
- 20. apríl 2007 – pôvodnému okresnému súdu bolo doručené podanie sťažovateľa vo veci,
- 2. máj 2007 – pôvodný okresný súd zaslal právnej zástupkyni kópie listinných dôkazov
doručených (predložených) sťažovateľom,
- 11. máj 2007 – pôvodnému okresnému súdu bolo doručené podanie právnej zástupkyne,
ktorým z dôvodu zahraničnej pracovnej cesty žiadala o ospravedlnenie svojej neúčasti
na pojednávaní 14. mája 2007, ako aj o jeho odročenie,
- 14. máj 2007 – pojednávanie nariadené na tento deň bolo odročené bez prerokovania veci
na neurčito,
- 14. január 2008 – na okresnom súde bola žaloba zaevidovaná pod sp. zn. 5 C 681/2008,
- 22. január 2009 – na okresnom súde sa uskutočnilo pojednávanie (nariadené 9. októbra
2008, pozn.), ktoré bolo po prerokovaní veci na návrh sťažovateľa odročené na neurčito
na účely uzavretia mimosúdnej dohody s tým, že ak k jej uzavretiu v lehote 30 dní nedôjde,
sťažovateľ svoju žalobu opraví,
- 23. február 2009 – sťažovateľ požiadal okresný súd o predĺženie lehoty na uzavretie
mimosúdnej dohody o ďalších 30 dní,
- 26. február 2009 – okresnému súdu bolo doručené podanie sťažovateľa z 18. februára
2009, ktorým navrhol, aby do konania na miesto žalovanej vstúpila MARKÍZA –
SLOVAKIA, spol. s r. o., a tiež aj ďalšie podanie sťažovateľa, ktorým navrhol, aby okresný
súd rozhodol o pripustení R. D. (konateľky MARKÍZA – SLOVAKIA, spol. s r. o., pozn.),
do konania ako ďalšej žalovanej,
- 13. marec 2009 – okresný súd výzvou zaslanou právnej zástupkyni vyzval žalovanú, aby
sa vyjadrila k podaniu sťažovateľa z 18. februára 2009,
- 24. marec 2009 – okresnému súdu bolo doručené vyjadrenie právnej zástupkyne v mene
žalovanej k podaniu sťažovateľa z 18. februára 2009,
- 9. apríl 2009 – okresnému súdu bolo doručené stanovisko právnej zástupkyne v mene
spoločnosti MARKÍZA – SLOVAKIA, spol. s r. o., k „... pokusu o mimosúdnu
pokonávku...“ sťažovateľa z 30. marca 2009,
- 19. október 2009 – na okresnom súde sa uskutočnilo pojednávanie (nariadené 16. júna
2009, pozn.), na ktorom okrem iného uznesením rozhodol tak, že návrhu sťažovateľa
na pripustenie spoločnosti MARKÍZA – SLOVAKIA, spol. s r. o., do konania na miesto
žalovanej nevyhovel, a súčasne rozsudkom č. k. 5 C 681/2008-343 rozhodol tak, že žalobu
proti žalovanej v celom rozsahu zamietol,
- 21. október 2009 – okresnému súdu bolo doručené vyčíslenie trov konania právnej
zástupkyne v mene žalovanej,
- 23. november 2009 – okresnému súdu bolo doručené odvolanie sťažovateľa proti rozsudku
z 19. októbra 2009, ktoré bolo doplnené 30. novembra 2009,
- 1. december 2009 – okresný súd zaslal odvolanie sťažovateľa z 23. novembra 2009
vrátane jeho doplnenia právnej zástupkyni na vyjadrenie sa k nej, súčasne uznesením
č. k. 5 C 681/2008-362 sťažovateľa vyzval na zaplatenie súdneho poplatku (vyrubil súdny
poplatok) za odvolanie v sume 9 028 € v lehote 3 dní,
- 16. december 2009 – okresnému súdu bolo doručené vyjadrenie právnej zástupkyne
v mene žalovanej k odvolaniu sťažovateľa,
- 23. december 2009 – okresnému súdu bolo doručené odvolanie sťažovateľa proti
uzneseniu č. k. 5 C 681/2008-362 z 1. decembra 2009,
- 7. január 2010 – spis bol na základe postúpenia okresného súdu doručený Krajskému súdu
v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) na rozhodnutie o odvolaniach sťažovateľa, kde bol
zaevidovaný pod sp. zn. 15 Co 2/2010 a sp. zn. 15 Co 11/2010,
- 28. máj 2010 – krajský súd uznesením č. k. 15 Co 11/2010-380 rozhodol tak, že uznesenie
okresného súdu z 1. decembra 2009 o vyrubení súdneho poplatku za odvolanie ako vecne
správne potvrdil,
- 9. august 2010 – krajskému súdu bolo prostredníctvom okresného súdu doručené podanie
sťažovateľa z 2. augusta 2010, ktorým žalobu v časti o zaplatenie sumy 66 387,83 €
(pôvodne sumy 2 000 000 Sk) z titulu náhrady škody vzal späť,
- 28. január 2011 – krajský súd uznesením č. k. 15 Co 2/2010-387 rozhodol tak, že rozsudok
okresného súdu z 19. októbra 2009 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie,
- 14. marec 2011 – spis bol vrátený okresnému súdu,
- 29. marec 2011 – okresný súd nariadil termín ďalšieho pojednávania na 3. október 2011,
- 25. máj 2011 – okresný súd uznesením č. k. 5 C 681/2008-394 konanie v časti o zaplatenie
sumy 66 387,83 € pre čiastočné späťvzatie žaloby zastavil [v záhlaví uznesenia je uvedená
(pôvodná) žalovaná, pozn.],
- 3. október 2011 – na okresnom súde sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo pre
neprítomnosť sťažovateľa odročené na neurčito s tým, že mu bude doručený rovnopis
právnej zástupkyne v mene žalovanej zo 14. októbra 2009 k žalobe predložený
na pojednávaní a zároveň sťažovateľ bude vyzvaný, aby oznámil, či na žalobe trvá,
- 5. október 2011 – okresný súd zaslal sťažovateľovi rovnopis vyjadrenia zo 14. októbra
2009 a súčasne ho vyzval na oznámenie, či na žalobe naďalej trvá, a tiež, aby oznámil
dôvod neprítomnosti na pojednávaní 3. októbra 2011,
- 14. november 2011 – sťažovateľ prostredníctvom e-mailovej správy okresnému súdu
oznámil, že o termíne pojednávania 3. októbra 2011 nemal nijakú vedomosť, pričom
namietal, že dosiaľ mu nebolo doručené uznesenie krajského súdu č. k. 15 Co 2/2010-387
z 28. januára 2011 (podanie žalobcu doplnené doručením jeho originálu 21. novembra 2011,
pozn.),
- 22. november 2011 – okresný súd zaslal sťažovateľovi uznesenie krajského súdu
č. k. 15 Co 2/2010-387 z 28. januára 2011,
- 19. január 2012 – okresný súd nariadil pojednávanie na 24. máj 2012,
- 23. máj 2012 – okresný súd uznesením č. k. 5 C 681/2008-417 rozhodol o vrátení súdneho
poplatku sťažovateľovi v sume 3 976,59 € [v záhlaví uznesenia je uvedená (pôvodná)
žalovaná, pozn.],
- 24. máj 2012 – na okresnom súde sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo po prerokovaní
veci odročené na neurčito okrem iného s tým, že sťažovateľ „... doručí súdu presnú špec.
Žalobného návrhu a petitu...“ a súčasne oznámi mená a adresy svedkov, ktorých navrhuje
v konaní vypočuť, okrem toho sťažovateľ osobitným podaním navrhol, aby okresný súd
pripustil do konania na strane žalovaných: Z. Ť. a A. S. (terajších konateľov MARKÍZA –
SLOVAKIA, spol. s r. o., pozn.),
- 25. jún 2012 – sťažovateľ prostredníctvom e-mailovej správy zaslal okresnému súdu svoje
podanie označené ako „Presná špecifikácia žalobného návrhu a petitu žaloby“ (doplnené
doručením jeho originálu 28. júna 2012, pozn.),
- 18. júl 2012 – sťažovateľ v prílohe sprievodného listu doručil okresnému súdu ďalšie
listinné dôkazy a tiež opravené strany č. 11 a 12 svojho podania z 25. júna 2012,
- 4. september 2012 – okresný súd zaslal právnej zástupkyni podanie sťažovateľa z 24. mája
2012 a podanie z 25. júna 2012 na vyjadrenie sa k nim,
- 21. september 2012 – okresnému súdu bolo doručené vyjadrenie právnej zástupkyne
k podaniam sťažovateľa,
- 24. január 2013 – okresný súd uznesením č. k. 5 C 681/2008-514 rozhodol tak, že vstup
Z. Ť. a A. S. do konania, ako aj zmenu žaloby z 25. júna 2012, resp. 28. júna 2012,
nepripustil [v záhlaví uznesenia je uvedená (pôvodná) žalovaná, pozn.],
- 5. marec 2013 – okresnému súdu bolo doručené sťažovateľom vyplnené „Tlačivo pre
dokladovanie pomerov účastníka konania, ktorý navrhuje, aby mu bolo priznané
oslobodenie od súdnych poplatkov“,
- 3. apríl 2013 – okresný súd nariadil pojednávanie na 19. september 2013 (na predvolaní
uvedená MARKÍZA – SLOVAKIA, spol. s r. o., pozn.),
- 8. apríl 2013 – sťažovateľ prostredníctvom e-mailovej správy žiadal okresný súd
o oznámenie, na ktorý daňový úrad bol zaslané uznesenie okresného súdu z 23. mája 2012
(právoplatnosť nadobudlo 7. júna 2012, pozn.) na účely vrátenia súdneho poplatku,
- 17. apríl 2013 – okresný súd uznesenie z 23. mája 2012 o vrátení súdneho poplatku
sťažovateľovi zaslal daňovému úradu,
- 18. apríl 2013 – okresnému súdu bola prostredníctvom e-mailovej správy doručená
opätovná žiadosť sťažovateľa o oznámenie daňového úradu, ktorému okresný súd zaslal
uznesenie z 23. mája 2012 o vrátení súdneho poplatku, sťažovateľ súčasne oznámil zmenu
svojho bydliska, resp. svoju novú adresu (..., pozn.),
- 4. júl 2013 – okresnému súdu bolo prostredníctvom e-mailovej správy doručené doplnenie
žiadosti (tlačiva) sťažovateľa o oslobodenie od súdnych poplatkov z 5. marca 2013,
- 16. september 2013 – sťažovateľ prostredníctvom e-mailovej správy zaslal okresnému
súdu žiadosť o vykonanie dôkazu na pojednávaní 19. septembra 2013 (prehratím záznamu
relácie „Paľba“ zo 4. marca 2003, pozn.),
- 17. september 2013 – okresný súd podľa úradného záznamu termín pojednávania
nariadeného na 19. september 2013 pre dočasnú práceneschopnosť zákonnej sudkyne zrušil.
- 17. február 2014 – na okresnom súde sa uskutočnilo pojednávanie,
- 27. marec 2014 – na okresnom súde sa uskutočnilo pojednávanie, pričom ďalšie
pojednávanie bolo nariadené na 7. júl 2014,
- 7. júl 2014 – po vyjadreniach sťažovateľa a právneho zástupcu žalovanej bolo
pojednávanie odročené na 6. november 2014.
Konanie pred okresným súdom teda v čase rozhodovania ústavného súdu o prijatej
sťažnosti nebolo právoplatne skončené.
III.
Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov...
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom...
Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je
odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia
štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne sa
právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej
neistoty dochádza spravidla až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho
orgánu. Priznanie práva ne prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť
súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo
Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom v konaní
vedenom okresným súdom pod sp. zn. 5 C 681/2008 a postupom v konaní vedenom
pôvodným okresným súdom pod sp. zn. 7 C 96/2006 o žalobe sťažovateľa došlo
k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného
v čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote
zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo
alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote
zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého
jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie
účastníka konania a postup súdu (I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre
ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom
konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02, I. ÚS 79/05).
Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.
1. Pokiaľ ide o kritérium „zložitosť veci“, ústavný súd dospel k záveru, že v právnej
veci žaloby sťažovateľa nejde o vec tak právne či fakticky zložitú, ktorá by odôvodňovala
jej prerokovanie v trvaní viac ako 8 rokov (od 3. marca 2006, resp. od 26. apríla 2006, keď
bol spis doručený pôvodnému okresnému súdu, až dosiaľ). Aj keď je pravdou, že sťažovateľ
pre údajný neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti, ku ktorému malo dôjsť
uvedením nepravdivých a pravdu skresľujúcich informácií v relácii „Paľba“ vysielanej
4. marca 2003 televíznou stanicou „TV Markíza“, sa žalobou súbežne domáhal viacerých
nárokov, t. j. uloženia povinnosti zdržať sa v budúcnosti neoprávnených zásahov,
ospravedlnenia, náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch a náhrady škody, čo by inak mohlo
odôvodňovať pomalší postup v konaní, avšak vzhľadom na to, že sťažovateľ žalobu v časti
o náhradu škody v sume 66 387,83 € zobral späť ešte podaním z 9. augusta 2010,
a v neposlednom rade berúc do úvahy, že z hľadiska rozhodnutia o veci zrejme jeden
z podstatných dôkazov spočívajúci v prehratí záznamu z relácie „Paľba“ (predloženého
sťažovateľom pôvodnému okresnému súdu 2. apríla 2007, pozn.) bol vykonaný až na
pojednávaní 17. februára 2014, rozsiahlosť predmetu konania vymedzeného žalobou nie je
možné ako zložitosť veci v prospech označených všeobecných súdov zohľadniť. Napokon
rozhodovanie vo veciach ochrany osobnosti patrí k bežnej agende všeobecných súdov.
2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľa ako účastníka konania, podľa zistenia
ústavného súdu sťažovateľ žalobu podal 3. marca 2006 na miestne nepríslušnom súde, táto
nebola ani úplná, resp. jej neúplnosť odstraňoval sťažovateľ až na výzvy označených
všeobecných súdov z 1. júna 2006 a 24. mája 2012, avšak uvedené skutočnosti, ako to
z prehľadu uskutočnených procesných úkonov zjavne vyplýva, z hľadiska celkového
časového trvania konania nemožno považovať za relevantné.
V súvislosti s využívaním procesných prostriedkov sťažovateľom ako účastníkom
konania však ústavný súd pripomína, že využitie procesného prostriedku, ktoré malo
za následok spomalenie postupu okresného súdu v konaní, nemožno pripísať na ťarchu
tohto súdu (m. m. I. ÚS 41/03).
3. Ústavný súd sa ďalej zaoberal postupom okresného súdu, ako aj pôvodného
okresného súdu konajúcich v právnej veci žaloby sťažovateľa ako súdy prvého stupňa
a v tejto súvislosti prihliadol aj na § 100 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok v znení účinnom v rozhodujúcom období (ďalej aj „OSP“), podľa ktorého len čo
sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo
najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
3.1 Ústavný súd v postupe pôvodného okresného súdu v období od 26. apríla 2006
do 14. mája 2007 zbytočné prieťahy nezistil. Pokiaľ sťažovateľ, využijúc svoje procesné
právo v zmysle ustanovenia § 138 ods. 1 OSP, podľa ktorého na návrh môže súd priznať
účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka
odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie
práva, požiadal o oslobodenie od súdneho poplatku za žalobu, čas potrebný na zadováženie
listinných dôkazov preukazujúcich pomery sťažovateľa a ich následné preskúmanie v trvaní
od 26. apríla 2006, keď bol spis pôvodnému okresnému súdu doručený (predložený),
do 10. augusta 2006, keď pôvodný okresný súd rozhodol o nepriznaní oslobodenia
od súdneho poplatku pre sťažovateľa, ktorý inak zjavne nie je neprimeraný, nijako nemožno
pripísať na ťarchu pôvodného okresného súdu. Napokon si sťažovateľ svoju poplatkovú
povinnosť, resp. povinnosť zaplatiť súdny poplatok za žalobu v zmysle ustanovení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a o poplatku za výpis
z registra trestov v znení neskorších predpisov ako jednu z podmienok konania splnil
na výzvu pôvodného okresného súdu z 19. septembra 2006 jeho zaplatením 21. novembra
2006. Podľa názoru ústavného súdu pôvodný okresný súd vykonával procesné úkony
vo veci plynulo a v primeraných lehotách.
Zbytočné prieťahy pričítateľné na ťarchu pôvodného okresného súdu predstavuje až
obdobie jeho nečinnosti od 14. mája 2007, keď bolo pojednávanie na žiadosť právnej
zástupkyne žalovanej odročené, do 31. decembra 2007, keď miestna príslušnosť
na prejednanie žaloby pôvodnému okresnému súdu zo zákona zanikla, čo predstavuje viac
ako 7 mesiacov.
3.2 Avšak na ťarchu už okresného súdu je hneď nevyhnutné pričítať zbytočné
prieťahy spôsobené jeho nečinnosťou v období od 1. januára 2008, keď výkon súdnictva
z (odovzdávajúceho) pôvodného okresného súdu prešiel na (nadobúdajúci) okresný súd, čím
sa stal na prerokovanie žaloby miestne príslušným, až do 22. januára 2009, keď sa
uskutočnilo ďalšie pojednávanie vo veci, t. j. v trvaní viac ako 1 roka.
Podľa názoru ústavného súdu neprimerane dlhým obdobím je aj obdobie
od 24. marca 2009, keď bolo okresnému súdu na jeho výzvu doručené vyjadrenie právnej
zástupkyne žalovanej, do 19. októbra 2009, keď na pojednávaní uznesením rozhodol
o nepripustení spoločnosti MARKÍZA – SLOVAKIA, spol. s r. o., do konania na miesto
žalovanej a následne rozsudkom č. k. 5 C 681/2008-343 z 19. októbra 2009 žalobu voči
žalovanej v celom rozsahu zamietol.
Okrem toho podľa názoru ústavného súdu zjavne neefektívnym úkonom je aj
samotný rozsudok okresného súdu z 19. októbra 2009, ktorý bol na základe odvolania
sťažovateľa uznesením krajského súdu č. k. 15 Co 2/2010-387 z 28. januára 2011 zrušený
a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie, pretože, ako to krajský súd v rámci
odôvodnenia uviedol, „... ustálenie účastníka konania na strane odporcu je nevyhnutnou
podmienkou konania a má význam z hľadiska posúdenie pasívnej legitimácie odporcu...
Úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude rozhodnúť o podaných návrhoch
navrhovateľa... samostatnými uzneseniami a po právoplatnosti týchto... opätovne rozhodnúť
vo veci samej.“. Ako to z uvedenej argumentácie krajského súdu zrejme vyplýva, okresný
súd rozhodol o zamietnutí žaloby bez toho, aby sa bol predtým v zmysle príslušných
ustanovení Občianskeho súdneho poriadku riadne vysporiadal s procesnými návrhmi
sťažovateľa doručenými okresnému súdu 26. februára 2009, najmä však s otázkou
procesného nástupníctva žalovanej zaniknutej 1. januára 2007 zlúčením so spoločnosťou
MARKÍZA – SLOVAKIA, spol. s r. o. Totiž napriek tomu, že v zmysle ustanovenia § 107
ods. 4 OSP ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej
právnym nástupcom, okresný súd naďalej konal s (pôvodnou) žalovanou [pozri najmä
označenie (pôvodnej) žalovanej ako účastníčky konania v záhlaviach rozhodnutí].
Dôsledkom toho ako obdobie zbytočných prieťahov spôsobeného neefektívnou
činnosťou je možné na ťarchu okresného súdu pričítať nielen čas od 19. októbra 2009, keď
bol označený rozsudok vyhlásený, do 7. januára 2010, keď bol spis doručený krajskému
súdu na rozhodnutie o odvolaniach sťažovateľa, ale aj samotné obdobie trvania
(odvolacieho) konania na krajskom súde, t. j. do 14. marca 2011, keď bol spis po zrušení
označeného rozsudku vrátený okresnému súdu, a teda obdobie v trvaní takmer 1 rok
a 5 mesiacov.
Pokiaľ okresný súd 29. marca 2011 nariadil pojednávanie na 3. október 2011, čo
predstavuje obdobie viac ako 6 mesiacov, je toto obdobie neprimerane dlhé. Okrem toho
za neefektívnu činnosť okresného súdu treba označiť aj zaslanie uznesenia krajského súdu
z 28. januára 2011 sťažovateľovi až na jeho osobitnú žiadosť (námietku) 22. novembra
2011. Taktiež neprimerane dlhé je aj obdobie medzi pojednávaniami 3. októbra 2011
a 24. mája 2012 predstavujúce viac ako 7 mesiacov.
Navyše je potrebné okresnému súdu jednoznačne vytknúť, že o procesnom návrhu
sťažovateľa z 24. mája 2012, ktorým žiadal, aby okresný súd popri doterajšej žalovanej
pripustil do konania ďalších dvoch žalovaných a na základe podania sťažovateľa z 25. júna
2012 o nepripustení zmeny žaloby, rozhodol až uznesením z 24. januára 2013 napriek tomu,
že v zmysle ustanovení § 92 ods. 5 a § 95 ods. 3 OSP (v znení účinnom od 1. januára 2012,
pozn.) bol o návrhu z 24. mája 2012 povinný tak urobiť v lehote 30 dní a o návrhu
na zmenu žaloby z 25. júna 2012 (mimo pojednávania) v lehote 60 dní. Dôsledkom toho
ústavný súd vyhodnotil ako obdobie zbytočných prieťahov aj čas od 21. septembra 2012,
keď bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie právnej zástupkyne žalovanej, do 17.
februára 2014, keď sa uskutočnilo ďalšie pojednávanie, čo predstavuje 1 rok a takmer 5
mesiacov.
Napokon okresný súd nepostupoval bez zbytočných prieťahov, resp. v primeranej
lehote, ani keď o vrátení súdneho poplatku sťažovateľovi rozhodol uznesením z 23. mája
2012, t. j. 1 rok potom, čo 25. mája 2011 rozhodol o zastavení konania v časti o zaplatenie
sumy 66 387,83 € pre čiastočné späťvzatie žaloby, o čom, mimochodom, mohol rozhodnúť
priamo v uznesení z 25. mája 2011 a následne napriek tomu, že uznesenie o vrátení súdneho
poplatku z 23. mája 2012 nadobudlo právoplatnosť 7. júna 2012, okresný súd toto uznesenie
zaslal príslušnému daňovému úradu na účely jeho výkonu až 17. apríla 2013.
4. Vzhľadom na skutočnosť, že konaním, v rámci ktorého sa vec prerokúva, sa
rozumie časové obdobie od začatia konania až do jeho právoplatného skončenia, najmä
meritórnym rozhodnutím, ústavný súd v záujme naplnenia v čl. 48 ods. 2 ústavy zaručeného
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ako aj v čl. 6 ods. 1
dohovorom zaručeného práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote posudzoval
v danej veci konanie v celom sťažovateľom namietanom rozsahu, t. j. postup okresného
súdu, ako aj postup pôvodného okresného súdu, a pre už uvedené zistenia vyslovil
porušenie označených práv sťažovateľa, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto
rozhodnutia.
5. Keďže v danej veci konanie vedené okresným súdom pod sp. zn. 5 C 681/2008
dosiaľ nie je právoplatne skončené, pričom ďalší termín pojednávania bol nariadený až
na 6. november 2014, ústavný súd dospel k záveru, že právna neistota sťažovateľa nebola
odstránená, a preto považoval za potrebné prikázať okresnému súdu, aby vo veci konal bez
zbytočných prieťahov [§ 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde].
6. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho
základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.
Sťažovateľ sa domáhal priznania primeraného finančného zadosťučinenia
v sume 7 000 €.
Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného
v čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na prerokovanie záležitosti v primeranej lehote
zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je pre sťažovateľa dostatočným zadosťučinením.
Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať sťažovateľovi aj finančné zadosťučinenie
podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti,
s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, najmä však vzhľadom na zistený veľký rozsah
prieťahov v konaní okresného súdu, značnú mieru neefektívnosti jeho činnosti
a nekoncentrovaného postupu a na zistený rozsah prieťahov v konaní pôvodného okresného
súdu, považoval za primerané v sume 4 500 €, tak ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto
rozhodnutia.
Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu
ústavného súdu.
7. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) úhradu
trov konania z dôvodu jeho právneho zastúpenia advokátkou, ktorý si uplatnil nárok na ich
náhradu v sume 417,98 €.
Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzal
z príslušných ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb
v znení neskorších predpisov. Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby
uskutočnený v roku 2013 je 130,16 € a hodnota režijného paušálu je 7,81 € a základná
sadzba za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2014 je 134 € a hodnota režijného
paušálu je 8,04 €.
Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátkou
za 3 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie sťažnosti z 15. mája
2013 a stanovisko z 24. marca 2014). Za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2013
patrí odmena v sume dvakrát po 130,16 € a režijný paušál v sume dvakrát po 7,81 €
a za jeden úkon právnej služby vykonaný v roku 2014 patrí odmena v sume 134 € a režijný
paušál v sume 8,04 €. Celkové trovy právneho zastúpenia prináležiace sťažovateľovi
v tomto konaní predstavujú sumu 417,98 €, tak ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto
rozhodnutia.
Keďže ústavný súd vo svojej doterajšej judikatúre zastáva názor, že pri prechode
výkonu súdnictva z odovzdávajúceho súdu (v danom prípade pôvodného okresného súdu)
na nadobúdajúci súd (v danom prípade okresný súd) sa takýto prechod uskutočňuje
so všetkými ústavnoprávnymi dôsledkami vrátane plnej zodpovednosti za zbytočné prieťahy
v konaní aj za obdobie predchádzajúce tomuto prechodu (napr. II. ÚS 260/08, II. ÚS 45/09,
II. ÚS 278/2013), uložil zaplatiť finančné zadosťučinenie a náhradu trov právneho
zastúpenia sťažovateľa iba okresnému súdu.
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 6. augusta 2014