Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 327/2018
PDF · 548.7 KB
No categories available
III. ÚS 327/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. novembra 2018
v senáte zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika, zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu
Mojmíra Mamojku v konaní o sťažnosti , ,
zastúpenej advokátom Mgr. Róbertom Kučerom, Veľká okružná 39, Žilina, vo veci
namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn.
4 C 97/2008 takto
rozhodol:
1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ohrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn.
4 C 97/2008 p o r u š e n é b o l i .
2. Okresnému súdu Žilina p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.
4 C 97/2008 konal bez zbytočných prieťahov.
3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 €
(slovom tisíc eur), ktoré j e Okresný súd Žilina p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Okresný súd Žilina j e p o v i n n ý uhradiť trovy konania
v sume 390,50 € (slovom tristodeväťdesiat eur a päťdesiat centov) na účet jej právneho
zástupcu Mgr. Róberta Kučeru, Veľká Okružná 39, Žilina, do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením sp. zn.
III. ÚS 327/2018 zo 4. septembra 2018 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť ,
(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom
pod sp. zn. 4 C 97/2008 (ďalej aj „namietané konanie“).
2. Z obsahu sťažnosti, ako aj zo spisu, ktorý si ústavný súd zapožičal pre účely
rozhodovania o ústavnej sťažnosti, vyplýva, že na okresnom súde sa od 29. apríla 2008
vedie konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, v ktorom
sťažovateľka vystupuje v procesnom postavení žalovanej. V rámci svojej sťažnosti
sťažovateľka podrobne popísala postup okresného súdu v jej veci. Za jeden z podstatných
momentov označila skutočnosť, že okresný súd 5. apríla 2017, teda takmer po 9 rokoch
od podania žaloby, rozhodol vo veci rozsudkom č. k. 4 C 97/2008-923 (ďalej len
„rozsudok“). Proti označenému rozsudku sa sťažovateľka 27. apríla 2017 odvolala. Keďže
zistila, že odvolanie nebolo postúpené Krajskému súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“)
na účel rozhodnutia o jej opravnom prostriedku, podala okresnému súdu 9. februára 2018
sťažnosť na prieťahy v konaní, ktorá bola jeho podpredsedníčkou vyhodnotená ako
opodstatnená (vyjadrenie k sťažnosti sp. zn. 1 SprS 68/2018 z 5. marca 2018). Dňa
20. marca 2018 bolo sťažovateľke doručené vyjadrenie žalobcu k jej odvolaniu, z ktorého
vyplynulo, že odvolanie bolo žalobcovi doručené až 5. marca 2018, teda až po 11
mesiacoch od jeho podania. K vyjadreniu žalobcu sa sťažovateľka vyjadrila podaním
doručeným okresnému súdu 3. apríla 2018. Následne elektronickými prostriedkami žiadala
okresný súd o poskytnutie informácie, či bol súdny spis zaslaný odvolaciemu súdu (mail
zo 6. júna 2018 a z 21. júna 2018). Okresný súd na obe žiadosti odpovedal obratom, avšak
v oboch prípadoch negatívne.
3. Nadväzne sťažovateľka uzatvára, že okresný súd nielen svojou nečinnosťou, ale aj
nesprávnou, neefektívnou a nesústredenou činnosťou spôsobil, že namietané konanie nie je
ani po viac ako 10 rokoch právoplatne skončené, v dôsledku čoho žije v pretrvávajúcom
stave právnej neistoty. Z uvedených dôvodov žiada i o priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia.
4. Na tomto základe sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti
na ďalšie konanie nálezom vyslovil, že postupom okresného súdu v namietanom konaní
bolo porušené jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Zároveň sťažovateľka požaduje, aby ústavný súd prikázal
okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov, priznal jej primerané finančné
zadosťučinenie vo výške 5 000 € a náhradu trov právneho zastúpenia.
5. Ústavný súd v okolnostiach danej veci považoval za vhodné doručiť sťažnosť
označenému porušovateľovi (okresnému súdu) ešte v prípravnej fáze a zároveň ho požiadal
o zaujatie stanoviska k opodstatnenosti sťažnosti. Okresný súd sa k sťažnosti vyjadril
podaním sp. zn. 1 SprS 200/2018 z 24. júla 2018, doručeným ústavnému súdu 2. augusta
2018. Zákonná sudkyňa vo svojom stanovisku v podstatnom uviedla, že „... vec bola
skutkovo zložitá, čo je zrejmé aj z rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 5.4.2017. Pokiaľ
medzi niektorými pojednávaniami uplynuli dlhšie lehoty, z predloženej chronológie je
zrejmé, že aj v čase medzi pojednávaniami sa vo veci priebežne konalo, napr. súdom boli
doručované stranám vyjadrenia protistrany, bolo nariadené znalecké dokazovanie a pod.
Pojednávania boli odročované aj za účelom mimosúdnej dohody, pričom na oznámenie
výsledku mimosúdnych jednaní museli byť strany súdom vyzývané... súd vo veci konal
plynulo a jednotlivé úkony súdu na seba nadväzovali. Tieto boli závislé aj od aktivity strán,
ktoré nedodržali vždy sudcovské lehoty na podávanie svojich vyjadrení a na tieto museli byť
súdom viackrát urgované.“.
6. Nadväzne ústavný súd v súčinnosti s krajským súdom zistil, že spis okresného
súdu mu bol spolu s podaným odvolaním doručený 20. júla 2018, veci bola pridelená sp. zn.
11 Co 179/2018. Spisový materiál však musel byť 30. júla 2018 vrátený späť okresnému
súdu bez meritórneho rozhodnutia ako predčasne predložený, a to z dôvodu nesprávneho
označenia sťažovateľky v záhlaví rozsudku z 5. apríla 2017.
7. Po tom, čo bola sťažnosť sťažovateľky uznesením senátu ústavného súdu
zo 4. septembra 2018 prijatá na ďalšie konanie, vyzval ústavný súd predsedu okresného
súdu na prípadné doplnenie vyjadrenia k sťažnosti, predloženie spisového materiálu, ako aj
o oznámenie, či súhlasí s upustením od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti. Predseda
okresného súdu v podaní sp. zn. 1 SprS 200/2018 zo 16. októbra 2018 oznámil, že možnosť
doplniť svoje vyjadrenie z 24. júla 2018 nevyužíva, s upustením od ústneho pojednávania
súhlasí a spisový materiál nepredkladá z dôvodu, že sa aktuálne nachádza na krajskom súde
na účel rozhodnutia o opravnom prostriedku uplatnenom sťažovateľkou proti rozsudku
okresného súdu z 5. apríla 2017.
8. Ústavný súd nadväzne zaslal vyjadrenie predsedu okresného súdu právnemu
zástupcovi sťažovateľky, ku ktorému mal možnosť sa vyjadriť v lehote 7 dní od jeho
doručenia. Právny zástupca sťažovateľky sa k stanovisku okresného súdu vyjadril podaním
z 9. novembra 2018 doručeným ústavnému súdu 13. novembra 2018, v rámci ktorého
vyjadril súhlas s upustením od ústneho pojednávania a k veci uviedol: «Sťažovateľka má za
to, že postup Okresného súdu Žilina v prejednávanej veci pod sp. zn. 4C797/2008 o
vyporiadanie BSM. bol zdĺhavý, neefektívny, na čo podrobne poukázala v chronologickom
prehľade úkonov a pojednávaní na Okresnom súde Žilina, v časti I. predmetnej sťažnosti.
Skutočnosť na ktorú poukazuje Okresný súd Žilina, že sa jednalo o zložitú vec, nemôže
„zhojiť“ tak neefektívny postup súdu v predmetnej veci... Zákonná sudkyňa predmetnej veci
vo svojom vyjadrení k sťažnosti zo dňa 20.07.2018 poukázala na
chronológiu úkonov sťažovateľky pod dátumom 16.07.2015, v ktorom sťažovateľka uviedla,
že „postup súdu, v zmysle ktorého mali strany sporu predložiť zostatky splácaných úverov
až na pojednávaní, bol neefektívny“. V súvislosti s uvedeným zákonná sudkyňa poukázala
na to, že uvedený sťažovateľkou namietaný postup súdu nie je v súlade so zásadou
kontradiktórnosti. Sťažovateľka súhlasí s argumentáciou zákonnej sudkyne, že je
povinnosťou strán sporu predkladať dôkazy a súd túto aktivitu strán nemôže nahrádzať,
avšak v tomto konkrétnom prípade sa jednalo o výzvu súdu doručenú dňa 16.07.2015, v
zmysle ktorej okresný súd neefektívne a nehospodárne strany vyzval, aby predložili zostatky
splácaných úverov až na pojednávaní nariadenom na deň 30.09.2015, z akého postupu súdu
bolo vopred zrejmé, že dôjde k odročeniu pojednávania za účelom strán sporu vyjadriť sa k
zostatkom splácania úverov protistrany a uvedené zohľadniť v záverečných návrhoch.
Pokiaľ súd zvolil postup vyzývať strany sporu na predloženie listín, mohol zvážiť
konštruktívnejší postup vo veci ako ten, ktorý zapríčinil odročenie pojednávania a zákonná
sudkyňa tak mohla vo veci samej na nariadenom pojednávaní rozhodnúť. Zákonná sudkyňa
teda vyňala zo sťažnosti sťažovateľky iba jeden úkon súdu z dátumu 16.07.2015, avšak
sťažovateľka namietala proces ako celok, a teda poukázanie súdu na jeden dátum úkonu
neodôvodňuje celkovú neprimeranú dĺžku samotného konania a nesprávny postup
zapríčinený zo strany súdu.
Sťažovateľka opätovne poukazuje na postup súdu vo veci podaného odvolania zo
strany sťažovateľky ako žalovanej. Dňa 27.04.2017 doručila sťažovateľka na Okresný súd
Žilina Odvolanie proti rozsudku... Dňa 26.02.2018 bolo sťažovateľke doručené uznesenie
OS Žilina... o povinnosti zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie, t.j. po 10 mesiacoch
od podania odvolania. Následne z vyjadrenia žalobcu vyplýva, že súd odvolanie
sťažovateľky doručil žalobcovi až dňa 05.03.2018. Na základe poslednej emailovej žiadosti
sťažovateľky... ktorou požiadala Okresný súd Žilina o informáciu, či už súdny spis bol
zaslaný odvolaciemu súdu za účelom rozhodnutia o odvolaní... Okresný súd Žilina
odpovedal e-mailom zo dňa 21.06.2018, v ktorom uviedol, že súdny spis sa ešte stále
v uvedenom čase nachádzal na Okresnom súde Žilina. Z predmetného stanoviska Okresného
súdu Žilina však nevyplýva skutočnosť, kedy nakoniec... predložil spis odvolaciemu súdu...
a dokonca ... sa k prieťahom vo vzťahu k podanému odvolaniu ani nevyjadril...»
9. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa
s ústavnou sťažnosťou, so stanoviskami účastníkov konania, ako aj s obsahom spisu dospel
k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
10. Z predloženého spisu okresného súdu vedeného pod sp. zn. 4 C 97/2008 ústavný
súd zistil, že vo veci boli vo vzťahu k predmetu sťažnosti vykonané tieto pre jej posúdenie
relevantné procesné úkony:
- 29. apríla 2008 bola na okresnom súde podaná žaloba;
- 31. októbra 2008 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, ktoré okresný súd odročil
na 21. január 2009 z dôvodu možného uzatvorenia mimosúdnej dohody;
- 29. decembra 2008 právny zástupca sťažovateľky požiadal o odročenie
pojednávania nariadeného na 21. január 2009;
- 8. januára 2009 okresný súd odročil pojednávanie na neurčito a zároveň vyzval
strany sporu o oznámenie výsledku mimosúdnych rokovaní do 10. februára 2009;
- 4. mája 2009 okresný súd vyzval sťažovateľku o oznámenie, či došlo k uzatvoreniu
mimosúdnej dohody;
- 12. mája 2009 sťažovateľka oznámila, že k mimosúdnej dohode nedošlo, uvedené
oznámil i žalobca podaním doručeným okresnému súdu 26. mája 2009 a zároveň predostrel
ďalší návrh na mimosúdne riešenie sporu;
- 7. augusta 2009 okresný súd vyzval žalobcu na vyjadrenie sa k podaniu
sťažovateľky v lehote 20 dní a zároveň vyzval sťažovateľku, aby v rovnakej lehote
oznámila ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania;
- 3. marca 2010 doručil žalobca okresnému súdu vyjadrenie a podaním doručeným
okresnému súdu 29. marca 2010 požiadal o nariadenie termínu pojednávania (o nariadenie
termínu pojednávania požiadal následne aj 22. apríla 2010);
- 26. apríla 2010 okresný súd vyzval strany sporu, aby do termínu pojednávania
(v lehote do 26. mája 2010) nahliadli do súdneho spisu a vyjadrili sa k listinným dôkazom
na účel ustálenia masy BSM; zároveň okresný súd nariadil termín pojednávania na 2. jún
2010;
- 2. júna 2010 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo na žiadosť strán sporu
odročené na 10. septembra 2010 (stranám sporu sa uložila povinnosť v lehote do 30. júna
2010 oznámiť okresnému sudu výsledok mimosúdnych rokovaní a právnemu zástupcovi
sťažovateľky sa uložila povinnosť vyjadriť sa k vyjadreniu žalobcu z 27. mája 2010);
- 10. septembra 2010 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené
na 10. november 2010 na účel vykonania listinných dôkazov a výsluchu svedkov;
- 10. novembra 2010 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bola vypočutá matka
žalobcu ako svedkyňa. Pojednávanie bolo odročené na neurčito na účel vyjadrenia sa
právneho zástupcu žalobcu ku dôkazom a k rozhodnutiu o ďalšom procesnom postupe;
- 15. apríla 2011 žalobca požiadal o nariadenie termínu pojednávania;
- 20. apríla 2011 okresný súd nariadil termín pojednávania na 1. júl 2011;
- 1. júla 2011 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito na účel
nariadenia znaleckého dokazovania;
- 9. septembra 2011 okresný súd vydal uznesenie, ktorým nariadil znalecké
dokazovanie (lehota 60 dní na podanie znaleckého posudku);
- 13. februára 2012 sťažovateľka doručila okresnému súdu návrh na zrušenie
uznesenia o nariadení znaleckého dokazovania;
- 22. marca 2012 okresný súd vyzval žalobcu, aby sa k návrhu sťažovateľky vyjadril
v lehote 10 dní;
- 11. mája 2012 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie žalobcu k návrhu
sťažovateľky na zrušenie uznesenia o nariadení znaleckého dokazovania;
- 13. júna 2012 okresný súd uznesením rozhodol o zamietnutí návrhu sťažovateľky
na zrušenie uznesenia;
- 13. júna 2012 okresný súd vyzval znalca na predloženie znaleckého posudku;
- 22. júna 2012 sťažovateľka doručila odvolanie proti uzneseniu okresného súdu
z 13. júna 2012;
- 26. júna 2012 znalec reagoval na výzvu okresného súdu tak, že nemôže vypracovať
znalecký posudok bez dokladov, ktoré žiadal prostredníctvom súdu zabezpečiť (o doplnenie
dokladov žiadal podaním z 20. februára 2012);
- 28. júna 2012 okresný súd vyzval spoločnosť ,
o zaslanie dokladov potrebných k podaniu znaleckého posudku (spoločnosť reagovala
podaním doručeným 23. júla 2012);
- 31. júla 2012 okresný súd rozhodol o odvolaní sťažovateľky a návrh na zrušenie
uznesenia o nariadení znaleckého dokazovania zamietol,
- 23. augusta 2012 okresný súd vyzval žalobcu o oznámenie, či trvá na znaleckom
dokazovaní, a v prípade kladnej odpovede ho upovedomil o tom, že ho zaviaže k povinnosti
zložiť preddavok na trovy (1. októbra 2012 okresný súd musel urgovať žalobcu na podanie
stanoviska);
- 15. októbra 2012 žalobca k výzve okresného súdu oznámil, že trvá na znaleckom
dokazovaní;
- 26. októbra 2012 okresný súd vydal uznesenie, ktorým uložil spoločnosti
, spracovať a predložiť dokumenty potrebné k podaniu znaleckého
posudku a žalobcu zaviazal k povinnosti zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania
- 27. decembra 2012 spoločnosť , predložila požadované
dokumenty;
- 15. februára 2013 okresný súd zaslal spis znalcovi na účel spracovania znaleckého
posudku;
- 23. mája 2013 okresný súd urgoval znalca na predloženie znaleckého posudku;
- 29. mája 2013 znalec predložil znalecký posudok č. 21/2013;
- 4. júna 2013 okresný súd vyzval strany sporu, aby sa vyjadrili k znaleckému
posudku v lehote 15 dní (9. júla 2013 sa vyjadril žalobca a 15. júla 2013 sa vyjadrila
sťažovateľka);
- 6. februára 2014 okresný súd nariadil termín pojednávania na 26. marec 2014
a vyzval strany sporu, aby v lehote 15 dní oznámili, či navrhujú výsluch znalca prípadne iné
dokazovanie;
- 26. marca 2014 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bol vypočutý znalec.
Strany sporu zhodne požiadali o poskytnutie lehoty do 31. mája 2014 na účel pokusu
o mimosúdnu dohodu, a v prípade ak k nej nedôjde, bola stanovená lehota do 2. júna 2014
na oznámenie ďalších návrhov na vykonanie dokazovania;
- 27. júna 2014 okresný súd vyzval právnych zástupcov strán sporu o oznámenie
výsledku mimosúdnych rokovaní, prípadne predloženie ďalších návrhov na doplnenie
dokazovania, ak k dohode nedošlo (sťažovateľka sa vyjadrila 7. júla 2014 a žalobca sa
vyjadril 21. júla 2014, k dohode nedošlo);
- 13. októbra 2014 okresný súd informoval strany sporu, že na návrh žalobcu bude
nariadené znalecké dokazovanie k vyhotoveniu dodatku k znaleckému posudku a poskytol
im lehotu 10 dní na oznámenie otázok pre znalca;
- od 12. novembra 2014 do 20. apríla 2015 okresný súd zisťoval stanoviská strán
sporu k doplneniu znaleckého posudku a doručoval stranám sporu vzájomné vyjadrenia;
- 13. júla 2015 okresný súd nariadil termín pojednávania na 30. september 2015
a vyzval strany sporu na predloženie končeného návrhu do dňa termínu pojednávania;
- 29. septembra 2015 žalobca doručil okresnému súdu konečný návrh
na vyporiadanie BSM (sťažovateľka svoj konečný návrh predložila až na pojednávaní);
- 30. septembra 2015 sa uskutočnilo pojednávanie, strany sporu opäť požiadali
o poskytnutie lehoty 30 dní na mimosúdne rokovania. Okresný súd im uložil povinnosť
v lehote do 3. novembra 2015 oznámiť ich výsledok. Zároveň pojednávanie odročil
na 9. december 2015;
- 2. decembra 2015 okresný súd upovedomil strany sporu o odročení pojednávania
na 17. február 2016 zo zdravotných dôvodov právnych zástupcov oboch strán (zároveň
vyzval strany na oznámenie výsledku rokovaní do 10. januára 2016);
- 17. februára 2016 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 4. máj 2016
s tým, že okresný súd uložil žalobcovi, aby v lehote 5 týždňov, resp. do 31. marca 2016
predložil záverečný návrh na vyporiadanie BSM;
- 4. mája 2016 okresný súd upovedomil strany sporu o zrušení pojednávania;
- 10. mája 2016 okresný súd nariadil termín pojednávania na 10. jún 2016, ktoré však
bolo odročené z dôvodu nedoručenia predvolania svedkovi (na jeho výsluchu trvala
sťažovateľka);
- 27. júna 2016 okresný súd nariadil termín pojednávania na 21. september 2016,
ktorý bol opäť zrušený z dôvodu nedoručenia predvolania svedkovi;
- 28. septembra 2016 okresný súd nariadil termín pojednávania na 7. december 2016;
- 7. decembra 2016 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bol vypočutý svedok,
pojednávanie bolo odročené na 1. február 2017 s tým, že okresný súd uložil stranám sporu
lehotu 30 dní, v ktorej majú predložiť všetky prostriedky procesného útoku a obrany;
- 1. februára 2017 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 3. marec
2017 na účel vyhlásenia rozsudku (toto pojednávanie bolo neskôr zrušené z dôvodu
práceneschopnosti zákonnej sudkyne);
- 31. marca 2017 okresný súd nariadil termín pojednávania na 5. apríl 2017;
- 5. apríla 2017 okresný súd na pojednávaní vyhlásil rozsudok;
- 27. apríla 2017 sťažovateľka doručila okresnému súdu odvolanie;
- 22. novembra 2017 okresný súd vydal opravné uznesenie v časti odôvodnenia
rozsudku;
- 28. decembra 2017 okresný súd vydal uznesenie, ktorým uložil sťažovateľke
zaplatiť súdny poplatok za odvolanie;
- 28. decembra 2017 okresný súd vyhotovil záznam, na základe ktorého mienil zaslať
žalobcovi odvolanie sťažovateľky s výzvou na vyjadrenie sa k nemu, a zároveň opravné
uznesenie (z doručenky vyplýva, že žalobcovi bolo uvedené doručené až 5. marca 2018);
- 26. februára 2018 bolo sťažovateľke doručené opravné uznesenie a uznesenie
na úhradu súdneho poplatku za podané odvolanie spolu s príkazom na úhradu;
- 16. marca 2018 sa k odvolaniu sťažovateľky vyjadril žalobca;
- 19. marca 2018 okresný súd zaslal vyjadrenie žalobcu k odvolaniu sťažovateľke;
- 4. apríla 2018 sa k vyjadreniu vyjadrila sťažovateľka;
- 22. mája 2018 okresný súd zaslal vyjadrenie žalobcovi;
- 20. júla 2018 bol spis doručený krajskému súdu na účel rozhodnutia o opravnom
prostriedku sťažovateľky;
- 31. júla 2018 bol spis doručený späť okresnému súdu ako predčasne predložený,
pretože záhlavie rozsudku obsahovalo zrejmé nesprávnosti;
- 6. augusta 2018 okresný súd vydal opravné uznesenie;
- 19. septembra 2018 spis doručený krajskému súdu.
III.
11. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
12. Sťažovateľka sa sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia svojho základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov a súčasne sa domáhala aj vyslovenia porušenia
svojho práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to, aby jeho
záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a
nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo
záväzkoch.
13. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru
Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide
o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno
vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07,
14. Pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie vyššie označených práv
vychádza ústavný súd zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty,
v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným
prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia
neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu
alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak
ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).
15. Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom
konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
16. Táto povinnosť súdu vyplývala do 30. júna 2016 z § 6 Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými
účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej
z § 100 ods. 1 prvej vety OSP, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd
i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
V súčasnosti od 1. júla 2016 tieto povinnosti vychádzajú zo zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“), najmä z čl. 17
CSP, podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná
a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného
a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. Tento základný princíp konania je
premietnutý do ďalších ustanovení Civilného sporového poriadku so zohľadnením
osobitostí jednotlivých druhov konaní tvoriacich predmet úpravy tohto poriadku.
17. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila i v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade
bolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,
sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä
podľa týchto troch základných kritérií: právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd
rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu (napr.
I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu
(povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00,
I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval aj v danom prípade.
18. Pokiaľ ide o kritérium právnej a faktickej zložitosti veci, ústavný súd konštatuje,
že predmetom napadnutého konania je vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov. Konania tohto typu tvoria štandardnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných
súdov, preto vec nemožno posúdiť ako právne zložitú. Pokiaľ ide o faktickú zložitosť veci,
k tomuto ústavný súd uvádza, že aj keď v rámci dokazovania v danej veci bolo potrebné
vykonať znalecké dokazovanie, nemožno hovoriť o takej zložitosti veci, ktorou by bolo
možné odôvodniť doterajší neprimerane dlhý čas konania okresného súdu, v rámci ktorého
k rozhodnutiu vo veci samej (rozsudkom okresného súdu z 5. apríla 2017) došlo až po viac
ako desiatich rokoch od podania žaloby na súd a ktoré dosiaľ nie je právoplatne skončené.
Prieťahy v konaní na okresnom súde nie je preto možné považovať za dôsledok vyvolaný
právnou alebo skutkovou zložitosťou prejednávanej veci.
19. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných
prieťahov v napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateľky ako žalovanej strany v spore.
Ústavný súd v súvislosti s posudzovaním napadnutého konania podľa tohto kritéria zistil, že
sťažovateľka, zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom, zásadne neposkytovala súdu
potrebnú súčinnosť, keď si v stanovených lehotách neplnila povinnosti uložené jej (ale aj
žalobcovi) okresným súdom. Tieto povinnosti splnila zväčša až potom, čo bola na ich
splnenie urgovaná. Lehoty stanovené súdom nerešpektovala ani pokiaľ išlo o obdobia,
v ktorých okresný súd poskytoval stranám sporu na ich žiadosť určitý časový priestor
na prípadné uzavretie mimosúdnej dohody. Do uplynutia súdom stanovenej lehoty mali
strany sporu oznámiť výsledok mimosúdnych rokovaní, tieto však zostávali v konaní
pasívne a reagovali až na vyzvanie súdu, čo logicky spomalilo celkové konanie. Uvedené
skutočnosti, na ktoré poukázal vo svojom vyjadrení i okresný súd, bolo potrebné v súvislosti
s prieťahmi v konaní pripísať na ťarchu sťažovateľky a ústavný súd ich zohľadnil pri
rozhodovaní o uplatnenom nároku na priznanie finančného zadosťučinenia.
19.1. Naopak, pokiaľ ide o aktivitu sťažovateľky, z obsahu spisu vyplynulo, že
sťažovateľka podaním doručeným okresnému súdu 13. februára 2012 navrhla zrušenie
uznesenia o nariadení znaleckého dokazovania, ktorému sa okresný súd (spolu
s rozhodovaním o odvolaní sťažovateľky) venoval do 31. júla 2012. Skutočnosť, že
sťažovateľka bola v tomto smere procesne aktívna, síce sama osebe nemôže byť pripísaná
na jej ťarchu, na druhej strane sa ale okresný súd musel s jej návrhom procesne vysporiadať,
čo negatívne ovplyvnilo dĺžku namietaného konania v čase, keď už okresný súd mohol
riešiť úkony súvisiace so zabezpečovaním podkladov potrebných k vypracovaniu
znaleckého posudku. V súvislosti s využívaním procesných prostriedkov sťažovateľom ako
účastníkom konania ústavný súd pripomína svoju judikatúru (napr. I. ÚS 41/03,
II. ÚS 664/2013), podľa ktorej využitie procesného prostriedku, ktoré malo za následok
spomalenie postupu okresného súdu v konaní, nemožno pripísať na ťarchu tohto súdu.
20. Napokon ústavný súd hodnotil postup okresného súdu z hľadiska existencie
zbytočných prieťahov a zistil, že v napadnutom konaní, ktoré sa začalo doručením žaloby
29. apríla 2008, vznikli prieťahy ako dôsledok období nečinnosti okresného súdu, ako aj
jeho neefektívnej, resp. nesústredenej činnosti.
Z krátkodobých úsekov nečinnosti možno spomenúť obdobie od zaslania výzvy
stranám sporu na vyjadrenie k podaniu, resp. k doplneniu dokazovania v lehote 20 dní
(7. augusta 2009) do nariadenia termínu pojednávania (26. apríla 2010), t. j. obdobie
8 mesiacov. Ďalším časovým úsekom, v ktorom okresný súd 2 mesiace nekonal, bolo
obdobie od uskutočnenia pojednávania (1. júla 2011) odročeného na účel nariadenia
znaleckého dokazovania do vydania uznesenia o jeho nariadení (9. septembra 2011).
Obdobie nečinnosti možno identifikovať aj v čase od doručenia vyjadrení k znaleckému
posudku stranami sporu (15. júla 2013) do nariadenia termínu pojednávania (6. februára
2014), t. j. 8 mesiacov; ako aj v čase od zaslania výzvy stranám sporu na oznámenie
výsledku mimosúdnych rokovaní (27. jún 2014) do 13. októbra 2014, keď ich okresný súd
informoval, že bude nariadené znalecké dokazovanie k vyhotoveniu dodatku k znaleckému
posudku, t. j. 4 mesiace.
21. Najevidentnejším úsekom nečinnosti, ktoré napokon prinútilo sťažovateľku
podať ústavnú sťažnosť, bolo obdobie od podania odvolania proti rozsudku okresného súdu
(27. apríla 2017) do podania ústavnej sťažnosti (25. júna 2018), pretože okresný súd ho
v danom časovom úseku nepredložil krajskému súdu na účel rozhodnutia. Ústavný súd
zistil, že v rámci vymedzeného obdobia okresný súd vydal opravné uznesenie
(22. novembra 2017, t. j. po 7 mesiacoch od doručenia opravného prostriedku) a uznesenie
o povinnosti zaplatiť súdny poplatok za odvolanie (28. decembra 2017). Avšak tieto
uznesenia boli sťažovateľke doručené až 26. februára 2018. Ďalej bolo zo spisu zistené, že
odvolanie sťažovateľky bolo žalobcovi doručené 5. marca 2018, t. j. takmer rok od jeho
podania. Okresný súd nadväzne zasielal vzájomné vyjadrenia stranám sporu a spis
s podaným opravným prostriedkom doručil krajskému súdu až 20. júla 2018, t. j.
po uplynutí 15 mesiacov od jeho podania. V kontexte celkovej dĺžky konania (viac ako 10
rokov) je nemysliteľné, aby bola vec s opravným prostriedkom doručená krajskému súdu až
po roku a 5 mesiacoch od jeho uplatnenia. Navyše, krajský súd 31. júla 2018 spis doručil
späť okresnému súdu ako predčasne predložený, pretože záhlavie rozsudku obsahovalo
zrejmé nesprávnosti, a hoci už ide o úkon vykonaný v období po doručení sťažnosti
ústavnému súdu, nemožno naň neprihliadnuť, keďže i tento svedčí o zjavnej nesústredenosti
okresného súdu.
22. Na základe uvedených skutočností predstavuje celková doba nečinnosti
okresného súdu 29 mesiacov (2 roky a 5 mesiacov) z celkovej dĺžky konania 10 rokov.
Mimo spomenutých období nečinnosti síce okresný súd priebežne konal, avšak jeho
konaniu chýbala efektívnosť. Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu k porušeniu
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže dôjsť nielen neodôvodnenou nečinnosťou
všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou, resp. nesústredenou činnosťou, teda takým
konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty účastníkov konania
v primeranom čase (m. m. napr. II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).
23. Z preskúmania obsahu súdneho spisu vyplynuli pre ústavný súd zistenia, ktoré
svedčia o neefektívnom postupe okresného súdu. Tento možno vidieť napríklad v období
od 13. júna 2012 do 27. decembra 2012, v ktorom okresný súd zabezpečoval doklady
potrebné k podaniu znaleckého posudku (6 mesiacov), a v období od 12. novembra 2014
do 20. apríla 2015, keď sa okresný súd obmedzil iba na zisťovanie stanovísk strán sporu
k doplneniu znaleckého dokazovania a doručoval im vzájomné vyjadrenia (5 mesiacov).
Za najvýraznejší prejav neefektívnej činnosti okresného súdu v napadnutom konaní však
ústavný súd považuje skutočnosť, že samotné dokazovanie vo veci trvalo viac ako osem
rokov, na jeho vykonanie okresný súd uskutočnil jedenásť pojednávaní a rozsudok č. k.
4 C 97/2008-923 z 5. apríla 2017 bol vyhlásený až po viac ako desiatich rokoch od začatia
konania, pričom konanie ani dosiaľ nie je právoplatne skončené, pretože predmetný
rozsudok bol napadnutý odvolaním.
24. Ústavný súd poznamenáva, že v priebehu konania sa síce vyskytli i okolnosti
objektívneho charakteru, resp. okolnosti nepričítateľné na vrub okresnému súdu
(rozhodovanie o návrhu sťažovateľky na zrušenie uznesenia o nariadení znaleckého
dokazovania, odročenie určených termínov pojednávania z dôvodov na strane účastníkov
konania a svedka, poskytnutie časového priestoru na mimosúdne rokovania na žiadosť strán
sporu, žiadosti o predĺženie lehoty na podanie vyjadrenia a pod.), ktoré narušili plynulosť
konania, avšak tieto okolnosti nemôžu ospravedlniť nekoncentrovaný postup okresného
súdu, ktorému sa nepodarilo ustáliť skutkový stav potrebný pre meritórne rozhodnutie i
napriek početnosti vykonaných pojednávaní. Ani to, že strany sporu (opakovane)
nereagovali na výzvy súdu v ním určenej lehote, nemôže ospravedlniť nečinnosť okresného
súdu, ktorému právny poriadok poskytuje dostatok prostriedkov k tomu, aby zabezpečil
disciplinovanosť strán sporu a tým aj plynulosť a hospodárnosť konania (§ 102 CSP,
predtým § 53 ods. 1 a 2 OSP). Okresný súd však v priebehu celého konania ani raz
nepristúpil k uloženiu poriadkovej pokuty. Všetky tieto okolnosti vzal ústavný súd
pri hodnotení namietaného konania do úvahy.
25. Po komplexnom posúdení všetkých okolností daného prípadu z hľadiska
skutkovej a právnej náročnosti veci, správania sťažovateľky, postupu okresného súdu,
zohľadňujúc pritom charakter a význam predmetu napadnutého konania, ústavný súd dospel
k záveru, že v postupe okresného súdu došlo k zbytočným prieťahom v napadnutom konaní,
a preto bolo porušené základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj právo na prejednanie veci v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).
IV.
26. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy druhej vety ak porušenie práv alebo slobôd podľa čl.
127 ods. 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo
slobody porušil, vo veci konal.
27. Vychádzajúc z toho, že ústavný súd konštatoval porušenie základného práva
sťažovateľky zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a v čl. 6 ods. 1 dohovoru, ako aj
zo skutočnosti, že posudzované konanie nebolo v čase rozhodovania ústavného súdu
právoplatne skončené, pretože proti rozsudku okresného súdu sa sťažovateľka odvolala,
bolo potrebné prikázať okresnému súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 97/2008 konať
bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku nálezu).
28. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým
vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané
finančné zadosťučinenie.
29. Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho
domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
30. Sťažovateľka žiadala o priznanie finančného zadosťučinenia vo výške 5 000 €
a v tejto súvislosti uviedla, že právna neistota spôsobená okresným súdom negatívne pôsobí
na jej psychický stav, keďže „do dnešného dňa nemôže... uzavrieť kapitola života, ktorá jej
neustále pripomína obdobie predchádzajúceho manželstva a s ním spojené neukončené
väzby bývalých manželov, ktoré negatívne vplývajú na súčasné manželstvo sťažovateľky
a vzťah so súčasným manželom“.
31. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného
práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje
nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho
porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04). Podľa názoru ústavného súdu v tomto
prípade prichádzalo do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného
zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym
súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru
priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.
32. Pri ustálení sumy finančného zadosťučinenia ústavný súd prihliadal na doterajšiu
dĺžku napadnutého konania (viac ako 10 rokov) a v rámci neho na obdobie neodôvodnenej
nečinnosti okresného súdu po dobu 2 rokov a 5 mesiacov, ako aj na obdobia neefektívnej
činnosti rozobratej na inom mieste tohto nálezu. Osobitne prihliadol na to, čo je
pre sťažovateľku „v hre“, ako i na jej prístup a podiel na spomalení konania a vzniku
zbytočných prieťahov. S ohľadom na uvedené ústavný súd považoval za primerané priznať
sťažovateľke finančné zadosťučinenie vo výške 1 000 € podľa § 56 ods. 4 zákona
o ústavnom súde (bod 3 výroku nálezu).
33. Podľa § 36 ods. 1 zákona o ústavnom súde trovy konania pred ústavným súdom,
ktoré vzniknú účastníkovi konania, uhrádza účastník konania zo svojho. Podľa odseku 2
citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému
účastníkovi konania jeho trovy. Právny zástupca sťažovateľky si uplatnil trovy konania
za dva úkony právnej služby, ktoré vyčíslil sumou 390,50 €.
34. Ústavný súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z priemernej
mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok 2017, ktorá
bola 921 €, keďže ide o úkony právnej služby vykonané v roku 2018. Náhradu trov konania
ústavný súd priznal za dva úkony právnej služby – prevzatie a prípravu zastupovania
a podanie sťažnosti. Odmena za jeden úkon právnych služieb za rok 2018 v zmysle § 11
ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších
predpisov (ďalej len „vyhláška“) predstavuje sumu 153,50 €. Takto stanovená odmena spolu
s režijným paušálom 9,21 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 162,71 € za jeden úkon
uskutočnený v roku 2018. Odmena advokáta za poskytnuté služby v konaní pred ústavným
súdom vrátane 20 % DPH tak predstavuje celkovú sumu 390,50 € a ústavný súd ich
sťažovateľke priznal v celej uplatnenej výške (bod 4 výroku nálezu). Podanie právneho
zástupcu sťažovateľky doručené ústavnému súdu 13. novembra 2018 nevyhodnotil ústavný
súd vzhľadom na jeho obsah ako podanie relevantné pre rozhodnutie vo veci samej, a preto
odmenu zaň nepriznal.
35. Náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu
sťažovateľky do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 31a zákona
o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 CSP).
36. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie
je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 28. novembra 2018