Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 38/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. januára 2014 v senáte

zloženom z predsedu Jána Lubyho, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Ladislava

Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti

POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej Fridrich Paľko, s. r. o.,

Grösslingová 4, Bratislava, konajúca prostredníctvom konateľa a advokáta

doc. JUDr. Branislava Fridricha, PhD., vedené pod sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

a sp. zn. , ktorými namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20

ods. 1 a a práv podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a tiež porušenie čl. 12 ods. 2

a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Lučenec v konaniach vedených pod sp. zn.

a uznesením zo 16. marca 2012, sp. zn. a uznesením zo 14. februára 2012,

sp. zn. a uznesením z 9. marca 2012, sp. zn. a uznesením

z 3. apríla 2012, sp. zn. a uznesením z 10. februára 2012, sp. zn.

a uznesením z 5. januára 2012, sp. zn. a uznesením

zo 7. februára 2012, postupom Okresného súdu Veľký Krtíš v konaniach vedených pod

sp. zn. a uznesením z 24. mája 2012, sp. zn. a uznesením

z 3. augusta 2012, sp. zn. a uznesením zo 6. júna 2012, sp. zn.

a uznesením z 5. mája 2012, sp. zn. a uznesením z 22. mája 2012, sp. zn.

a uznesením z 8. júna 2012, sp. zn. a uznesením zo 4. júna

2012, sp. zn. a uznesením z 21. mája 2012, sp. zn.

a uznesením z 30. mája 2012, sp. zn. a uznesením z 20. júla 2012 a sp. zn.

a uznesením zo 14. júna 2012, postupom Okresného súdu Zvolen

v konaniach vedených pod sp. zn. a uznesením z 26. júna 2012, sp. zn.

11 a uznesením z 22. júna 2012, postupom Okresného súdu Revúca

v konaniach vedených pod sp. zn. a uznesením z 23. mája 2012, sp. zn.

a uznesením z 29. marca 2012, sp. zn. a uznesením

z 19. apríla 2012, sp. zn. a uznesením z 11. mája 2012 a sp. zn.

a uznesením zo 4. septembra 2012, postupom Okresného súdu Banská

Bystrica v konaniach vedených pod sp. zn. a uznesením z 20. septembra

2012 a sp. zn. a uznesením z 8. júna 2012, postupom Okresného súdu

Rimavská Sobota v konaniach vedených pod sp. zn. a uznesením

z 30. marca 2012, sp. zn. a uznesením z 15. marca 2012, sp. zn.

a uznesením z 21. marca 2012, sp. zn. a uznesením

z 27. decembra 2011, sp. zn. a uznesením z 9. januára 2012, sp. zn.

a uznesením z 9. januára 2012 a sp. zn. a uznesením

z 11. apríla 2012, ako aj porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46

ods. 1 a práv podľa Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd, podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a podľa čl. 47 Charty základných práv Európskej únie postupom Krajského

súdu v Banskej Bystrici v konaniach vedených pod sp. zn. a uznesením

z 30. októbra 2012, sp. zn. a uznesením z 30. októbra 2012, sp. zn.

a uznesením z 30. októbra 2012, sp. zn. a uznesením

z 21. novembra 2012, sp. zn. a uznesením z 31. októbra 2012, sp. zn.

a uznesením z 29. novembra 2012, sp. zn. a uznesením

z 5. novembra 2012, sp. zn. a uznesením z 19. decembra 2012, sp. zn.

a uznesením z 19. decembra 2012, sp. zn. a uznesením

z 12. decembra 2012, sp. zn. a uznesením z 12. decembra 2012, sp. zn.

a uznesením z 21. novembra 2012, sp. zn. a uznesením

z 12. decembra 2012, sp. zn. a uznesením z 28. novembra 2012, sp. zn.

a uznesením z 28. novembra 2012, sp. zn. a uznesením

z 19. decembra 2012, sp. zn. a uznesením z 19. decembra 2012, sp. zn.

a uznesením z 30. novembra 2012, sp. zn. a uznesením

z 22. januára 2013, sp. zn. a uznesením z 24. januára 2013, sp. zn.

a uznesením zo 14. januára 2013, sp. zn. a uznesením

z 19. decembra 2012, sp. zn. a uznesením z 19. decembra 2012, sp. zn.

a uznesením zo 14. januára 2013, sp. zn. a uznesením

z 22. januára 2013, sp. zn. a uznesením z 19. decembra 2012, sp. zn.

a uznesením z 30. januára 2013, sp. zn. a uznesením

z 20. februára 2013, sp. zn. a uznesením z 20. decembra 2012, sp. zn.

a uznesením zo 16. januára 2013, sp. zn. a uznesením

z 28. novembra 2012, sp. zn. a uznesením z 10. decembra 2012, sp. zn.

a uznesením z 19. decembra 2012 a sp. zn. a uznesením

z 30. januára 2013, a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. a sp. zn. s p á j a na spoločné konanie, ktoré

bude ďalej vedené pod sp. zn. .

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 6. marca 2013,

5. apríla 2013 a 6. mája 2013 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ,

s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“, v citáciách aj „sťažovateľ“), vedené pod sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. a sp. zn. , ktorými namieta porušenie svojich

základných práv podľa a (ďalej len

„ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) a tiež porušenie čl. 12 ods. 2

a dohovoru postupom Okresného súdu Lučenec v konaniach vedených pod

sp. zn. a uznesením zo 16. marca 2012, sp. zn. a uznesením

zo 14. februára 2012, sp. zn. a uznesením z 9. marca 2012, sp. zn.

a uznesením z 3. apríla 2012, sp. zn. a uznesením z 10. februára

2012, sp. zn. a uznesením z 5. januára 2012, sp. zn.

a uznesením zo 7. februára 2012, postupom Okresného súdu Veľký Krtíš v konaniach

vedených pod sp. zn. a uznesením z 24. mája 2012, sp. zn.

a uznesením z 3. augusta 2012, sp. zn. a uznesením zo 6. júna 2012, sp. zn.

a uznesením z 5. mája 2012, sp. zn. a uznesením z 22. mája

2012, sp. zn. a uznesením z 8. júna 2012, sp. zn.

a uznesením zo 4. júna 2012, sp. zn. a uznesením z 21. mája 2012, sp. zn.

a uznesením z 30. mája 2012, sp. zn. a uznesením z 20. júla

2012 a sp. zn. a uznesením zo 14. júna 2012, postupom Okresného súdu

Zvolen v konaniach vedených pod sp. zn. a uznesením z 26. júna 2012,

sp. zn. a uznesením z 22. júna 2012, postupom Okresného súdu Revúca

v konaniach vedených pod sp. zn. a uznesením z 23. mája 2012, sp. zn.

a uznesením z 29. marca 2012, sp. zn. a uznesením

z 19. apríla 2012, sp. zn. a uznesením z 11. mája 2012 a sp. zn.

a uznesením zo 4. septembra 2012, postupom Okresného súdu Banská

Bystrica v konaniach vedených pod sp. zn. a uznesením z 20. septembra

2012 a sp. zn. a uznesením z 8. júna 2012, postupom Okresného súdu

Rimavská Sobota (ďalej spolu len „okresné súdy“) v konaniach vedených pod sp. zn.

a uznesením z 30. marca 2012, sp. zn. a uznesením

z 15. marca 2012, sp. zn. a uznesením z 21. marca 2012, sp. zn.

a uznesením z 27. decembra 2011, sp. zn. a uznesením

z 9. januára 2012, sp. zn. a uznesením z 9. januára 2012 a sp. zn.

(ďalej spolu aj „napadnuté konania“) a uznesením z 11. apríla 2012 (ďalej

spolu aj „napadnuté uznesenia“), ako aj porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods.

1 a a práv podľa dohovoru, podľa dodatkového

protokolu a podľa čl. 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“)

postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) v konaniach

vedených pod sp. zn. a uznesením z 30. októbra 2012, sp. zn.

a uznesením z 30. októbra 2012, sp. zn. a uznesením

z 30. októbra 2012, sp. zn. a uznesením z 21. novembra 2012, sp. zn.

a uznesením z 31. októbra 2012, sp. zn. a uznesením

z 29. novembra 2012, sp. zn. a uznesením z 5. novembra 2012, sp. zn.

a uznesením z 19. decembra 2012, sp. zn. a uznesením

z 19. decembra 2012, sp. zn. a uznesením z 12. decembra 2012, sp. zn.

a uznesením z 12. decembra 2012, sp. zn. a uznesením

z 21. novembra 2012, sp. zn. a uznesením z 12. decembra 2012, sp. zn.

a uznesením z 28. novembra 2012, sp. zn. a uznesením

z 28. novembra 2012, sp. zn. a uznesením z 19. decembra 2012, sp. zn.

a uznesením z 19. decembra 2012, sp. zn. a uznesením

z 30. novembra 2012, sp. zn. a uznesením z 22. januára 2013, sp. zn.

a uznesením z 24. januára 2013, sp. zn. a uznesením

zo 14. januára 2013, sp. zn. a uznesením z 19. decembra 2012, sp. zn.

a uznesením z 19. decembra 2012, sp. zn. a uznesením

zo 14. januára 2013, sp. zn. a uznesením z 22. januára 2013, sp. zn.

a uznesením z 19. decembra 2012, sp. zn. a uznesením

z 30. januára 2013, sp. zn. a uznesením z 20. februára 2013, sp. zn.

a uznesením z 20. decembra 2012, sp. zn. a uznesením

zo 16. januára 2013, sp. zn. a uznesením z 28. novembra 2012, sp. zn.

a uznesením z 10. decembra 2012, sp. zn. a uznesením

z 19. decembra 2012 a sp. zn. (ďalej spolu aj „napadnuté konania“)

a uznesením z 30. januára 2013 (ďalej spolu aj „napadnuté uznesenia“).

Zo sťažností vyplýva, že sťažovateľka sa v rámci svojej podnikateľskej činnosti

zaoberá poskytovaním úverov z vlastných zdrojov. Na základe zmlúv o úvere sťažovateľka

poskytla dlžníkom úvery, pričom poskytnuté peňažné prostriedky boli dlžníci povinní vrátiť

podľa podmienok dojednaných v úverových zmluvách. Na zabezpečenie úverov bola

priamo v úverových zmluvách dojednaná buď rozhodcovská doložka, ktorou bola v prípade

sporu medzi zmluvnými stranami úverovej zmluvy založená právomoc Stáleho

rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a. s., Bratislava (ďalej len

„rozhodcovský súd“), alebo na zabezpečenie úveru dlžníci priamo v úverových zmluvách

splnomocnili tam sťažovateľkou menovite uvedenú tretiu osobu (ďalej len

„splnomocnenec“), ktorá v prípade, ak dlžník svoje povinnosti z úverovej zmluvy nesplnil,

mala oprávnenie podpísať v mene dlžníka notársku zápisnicu o uznaní dlhu dlžníkom, ktorá

mala mať povahu exekučného titulu.

Z dôvodu, že dlžníci svoje záväzky vyplývajúce im z predmetných úverových zmlúv

dobrovoľne neplnili, tieto sa voči sťažovateľke stali splatnými a v nadväznosti na uvedené

sťažovateľka v prípadoch, kde bolo udelené splnomocnenie na spísanie notárskej zápisnice,

na podklade tohto exekučného titulu (notárskej zápisnice) iniciovala začatie exekučných

konaní, a v prípadoch, kde bola dojednaná rozhodcovská doložka, na jej podklade začala

rozhodcovské konania pred zmluvnými stranami zvoleným rozhodcovským súdom, ktorého

rozhodcovské rozsudky sa tak stali exekučnými titulmi, na podklade ktorých sťažovateľka

iniciovala začatie exekučných konaní.

Potom, ako v začatých exekučných konaniach okresný súd poveril sťažovateľkou

zvoleného súdneho exekútora vykonaním exekučných konaní, napadnutými uzneseniami

okresných súdov boli tieto exekučné konania ex offo zastavené.

Na základe odvolaní sťažovateľky boli napadnuté uznesenia okresných súdov

potvrdené napadnutými uzneseniami krajského súdu ako vecne správne.

Sťažovateľka v sťažnostiach podaných ústavnému súdu v obšírnej argumentácii

namieta, že postupom a uzneseniami okresných súdov a krajského súdu boli porušené ňou

označené základné práva podľa , práva podľa dohovoru, dodatkového protokolu

a charty, pričom k ich porušeniu malo dôjsť predovšetkým tým, že zastavením už riadne

začatého a prebiehajúceho exekučného konania, na vykonanie ktorého okresné súdy už raz

udelil súdnemu exekútorovi poverenie, došlo k prekročeniu právomoci okresných súdov ako

súdov exekučných, v kompetencii ktorých podľa sťažovateľky nie je vecné preskúmavanie

exekučného titulu. Okresné súdy podľa sťažovateľky rozhodli nad rámec svojej právomoci,

keď bez návrhu rozhodli o zastavení exekúcií, čím mali sťažovateľke odňať možnosť konať

pred súdom, pretože sa nemala možnosť k veci vyjadriť aj napriek tomu, že toto

rozhodnutie v konečnom dôsledku zásadným spôsobom ovplyvnilo jej právne postavenie,

pretože podľa sťažovateľky má síce v tom-ktorom prípade k dispozícii exekučný titul, a to

rozhodcovský rozsudok alebo notársku zápisnicu, avšak tento je nevykonateľný. Uvedené

pochybenie okresných súdov podľa sťažovateľky nenapravil ani krajský súd.

Sťažovateľka ďalej v sťažnostiach podaných ústavnému súdu namieta, že tak okresné

súdy, ako ani krajský súd nenariadili v daných veciach pojednávanie aj napriek tomu, že im

to ukladá

o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení

ďalších zákonov v znení účinnom od 9. augusta 2012, ako aj to, že obidva súdy veci

nesprávne právne posúdili z hľadiska vnútroštátnej právnej úpravy v interakcii

s výkladovými pravidlami uvedenými v smernici Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993

o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej aj „smernica Rady“), pretože

podľa sťažovateľky sa žiadnym spôsobom nevysporiadali s tým, prečo buď dojednanie

rozhodcovskej doložky v úverovej zmluve, alebo udelenie splnomocnenia dlžníkom tretej

osobe v úverovej zmluve na spísanie notárskej zápisnice o uznaní dlhu považovali

za neprijateľnú podmienku, a v tomto smere podľa sťažovateľky súdy nerešpektovali ani jej

návrh na prerušenie konaní na účely predloženia prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru

Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) na podanie výkladu pojmu „nekalá zmluvná

podmienka“ v kontexte danej veci.

V doplneniach sťažností doručených ústavnému súdu 25. júla 2013 sťažovateľka

poukazuje na rozsudok Súdneho dvora vo veci Banif Plus Bank Zrt proti Csaba Csipai

a spol. C-472/11 z 21. februára 2013, z ktorého má vyplývať, že čl. 6 ods. 1 a čl. 7 ods. 1

smernice Rady sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý konštatoval ex offo

nekalú povahu zmluvnej podmienky, nemusí na to, aby mohol vyvodiť dôsledky tohto

konštatovania, čakať, či spotrebiteľ informovaný o svojich právach navrhne, aby uvedená

podmienka bola zrušená, avšak zásada kontradiktórnosti vo všeobecnosti zaväzuje

vnútroštátny súd, ktorý konštatoval v rámci preskúmavania ex offo nekalú povahu zmluvnej

podmienky, informovať účastníkov konania v spore a vyzvať ich, aby sa k tomu

kontradiktórne vyjadrili spôsobom, ktorý na tento účel ustanovujú vnútroštátne

procesnoprávne predpisy.

Sťažovateľka na základe argumentácie uvedenej v sťažnostiach navrhuje, aby

ústavný súd rozhodol nálezmi, v ktorých vysloví porušenie jej základných práv podľa čl. 20

ods. 1 a , práv podľa dohovoru a podľa dodatkového

protokolu a tiež porušenie a dohovoru postupom okresných súdov

v napadnutých konaniach a ich napadnutými uzneseniami, ako aj porušenie jej základných

práv podľa a , práv podľa dohovoru, podľa

dodatkového protokolu a podľa čl. 47 charty postupom krajského súdu v napadnutých

konaniach a jeho napadnutými uzneseniami, napadnuté uznesenia okresných súdov

a napadnuté uznesenia krajského súdu zruší a veci vráti na ďalšie konanie a zároveň jej

prizná primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.

Súčasťou sťažností je aj návrh na odklad vykonateľnosti napadnutých uznesení

krajského súdu podaný podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“).

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa

na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na jeho

odmietnutie podľa . Podľa zákona

o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré

nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým

zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažností je tvrdenie sťažovateľky o porušení ňou označených práv

zaručených , dohovorom, dodatkovým protokolom a chartou postupom

a označenými uzneseniami okresných súdov, ako aj postupom a označenými uzneseniami

krajského súdu.

II.1 K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci

to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia

(ďalej len „OSP“). V zmysle v záujme

hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali

a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.

nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s

možno v konaní o sťažnosti podľa použiť na prípadné spojenie vecí

primerane .

S prihliadnutím na obsah sťažností, ktoré sú predmetom tohto prerokovania

pred ústavným súdom, a z ich obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť a taktiež

prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky a krajského súdu, proti ktorému tieto

sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd, aplikujúc označené právne normy, tak, že

predmetné sťažnosti spojil na spoločné konanie (bod 1 výroku tohto uznesenia).

II.2 K namietanému porušeniu označených práv postupom okresných súdov

v napadnutých konaniach a ich napadnutými uzneseniami

Z vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv

a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných

súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný

súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri uplatňovaní svojej právomoci riadi

zásadou, že všeobecné súdy sú povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.

Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná

právomoc všeobecných súdov (m. m. ). Ak ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany základných práv alebo slobôd môže

domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným súdom,

musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (m. m.

).

Sťažovateľka sťažnosťami napáda postup okresných súdov v napadnutých konaniach

a ich napadnuté uznesenia vydané v týchto konaniach, ktorými okresné súdy exekúcie

vyhlásili za neprípustné a zastavili ich.

Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že sťažovateľka využila svoje právo podať proti

namietanému postupu v napadnutých konaniach a napadnutým uzneseniam okresných

súdov odvolania, o ktorých bol oprávnený a aj povinný rozhodnúť krajský súd. Právomoc

krajského súdu rozhodnúť o odvolaniach sťažovateľky v danom prípade vylučuje právomoc

ústavného súdu.

Vzhľadom na túto skutočnosť ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažností

tieto časti odmietol podľa z dôvodu nedostatku svojej

právomoci.

II.3 K namietanému porušeniu označených práv postupom krajského súdu

v napadnutých konaniach a jeho napadnutými uzneseniami

Pokiaľ ide o namietané porušenie práv sťažovateľky v príčinnej súvislosti

s rozhodnutiami krajského súdu, námietky sťažovateľky možno sumarizovať do štyroch

základných východiskových rovín. Sťažovateľka v prvom rade namieta, že krajský súd

nenapravil pochybenie okresných súdov, ktoré ako súdy exekučné podľa sťažovateľky nad

rámec svojich kompetencií vecne preskúmavali exekučné tituly potom, ako už raz tieto

exekučné tituly preskúmali pri vydávaní poverení exekútorovi na vykonanie exekúcií.

Okrem tohto sťažovateľka namieta, že krajský súd nenapravil ani pochybenie okresného

súdu, ktorý pri vecnom prieskume exekučných titulov (rozhodcovské rozsudky a notárske

zápisnice) aplikoval smernicu Rady, ktorá podľa sťažovateľky nie je prameňom práva,

okrem tohto sťažovateľka namieta, že krajský súd a tiež pred ním okresný súd hoci mali,

neprerušili exekučné konania na účely podania výkladu označenej smernice Rady

a nepredložili Súdnemu dvoru na posúdenie prejudiciálnu otázku, a to, či sa majú jej

ustanovenia aplikované v danom prípade vykladať tak, že „... za každých okolností zakazuje

rozhodovať spory v rámci spotrebiteľských zmlúv na základe rozhodcovskej doložky

prostredníctvom rozhodcovských súdov“, alebo otázku, prečo splnomocnenie udelené

v zmluve o úvere, ktorým dlžník splnomocní tretiu osobu na uznanie dlhu v notárskej

zápisnici, ktorá je exekučným titulom, je považované za neprijateľnú zmluvnú podmienku.

Napokon sťažovateľka tiež namieta, že tak krajský súd, ako ani pred ním okresné súdy

nenariadili v daných veciach pojednávanie tak, ako im to ukladá § 57 ods. 5 Exekučného

poriadku, čím jej mali odňať právo konať pred súdom.

V súvislosti s uvedenými námietkami sťažovateľky ústavný súd po preskúmaní

predmetu týchto sťažností dospel k záveru, že z dôvodu, že sťažovateľkou použitá

argumentácia v týchto sťažnostiach je v podstate identická s jej právnou argumentáciou,

ktorú už použila v stovkách predošlých sťažností, ktorými sa ústavný súd v uplynulom

období už zaoberal, vo svojej argumentácii k odmietnutiu sťažností v tejto časti ako zjavne

neopodstatnených sa plne stotožňuje s dôvodmi uvedenými vo svojich predchádzajúcich

rozhodnutiach napr. sp. zn. z 22. augusta 2012, sp. zn.

z 22. augusta 2012, sp. zn. z 18. septembra 2012, sp. zn.

z 31. januára 2013 (v prípadoch, keď bol exekučným titulom rozhodcovský rozsudok,

pozn.) alebo v rozhodnutiach sp. zn. zo 7. februára 2013, sp. zn.

z 31. januára 2013, sp. zn. z 31. januára 2013 (v prípadoch,

keď bola exekučným titulom notárska zápisnica, pozn.).

Vzhľadom na totožnosť tak v osobe sťažovateľky, ako aj totožnosť v použitej

právnej argumentácii a skutkových okolnostiach, ktoré boli podstatné na ustálenie záverov

všeobecných súdov, ústavný súd dospel k záveru, že vzhľadom na to, že sťažovateľke sú

známe dôvody odmietnutia sťažností v obdobných prípadoch a ustálený právny názor

ústavného súdu na danú právnu problematiku v závislosti od predmetu napadnutých

rozhodnutí všeobecných súdov a ňou použitej argumentácie bez relevantných zmien, nie je

potrebné uvádzať tie isté dôvody odmietnutia.

Vo vzťahu k argumentácii sťažovateľky poukazujúcej na uznesenie Krajského súdu

v Bratislave sp. zn. z 30. novembra 2012, ktorým Krajský súd

v Bratislave síce zrušil uznesenie prvostupňového súdu, ktorým bola zamietnutá žiadosť

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v časti istiny a v časti

úrokov z omeškania, avšak urobil tak v dôsledku nepreskúmateľnosti odôvodnenia

zrušovaného uznesenia, a tým naplnenia odvolacieho dôvodu zakotveného v § 221 ods. 1

písm. f) (t. j. odňatia možnosti sťažovateľky konať pred súdom), nie však z dôvodov,

ktoré by vylučovali právne posúdenie sťažovateľkiných prípadov, z akých vychádzal

krajský súd pri konaní a rozhodovaní o odvolaniach proti uzneseniam okresných súdov,

ktoré sú predmetom tohto ústavného prieskumu.

V súvislosti s doplňujúcou argumentáciou sťažovateľky vo vzťahu k namietanému

porušeniu jej práv na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces podľa čl. 47

charty a z neho vyplývajúcej zásady kontradiktórnosti konania tým, že konajúci krajský súd

pred rozhodnutím o posúdení zmluvnej podmienky (rozhodcovskej doložky) ako nekalej

nedal účastníkom konania príležitosť vyjadriť sa k týmto dôvodom, tak ako to sťažovateľka

odvodzuje z rozsudku Súdneho dvora vo veci Banif Plus Bank Zrt proti Csaba Csipai a spol.

C-472/11 z 21. februára 2013, ústavný súd poukazuje na to, že sťažovateľka mala možnosť

oboznámiť sa s dôvodmi zastavenia exekučného konania a neprípustnosti exekúcie z už

uvádzaných dôvodov už z uznesení okresných súdov, proti ktorým aj podala odvolania,

v ktorých sa k týmto dôvodom vyjadrila. Obdobne aj povinní z exekúcií, ktorí majú

v zmluvnom vzťahu so sťažovateľkou postavenie spotrebiteľov, mali po doručení uznesení

prvostupňového súdu možnosť vyjadriť sa (prípadne podať odvolanie proti uzneseniu

prvostupňového súdu) v tom zmysle, že si neprajú, aby bolo v ich prípadoch vylúčené

uplatnenie nekalej zmluvnej podmienky. Sťažovateľkou uplatnenými argumentmi sa

krajský súd v napadnutých uzneseniach náležite zaoberal a vyložil svoje závery, pre ktoré

dospel k záveru, že uznesenia okresných súdov sú vecne správne.

Pre ústavnú udržateľnosť napadnutého postupu a napadnutých uznesení postačuje,

aby bola zásada kontradiktórnosti dodržaná v konaní ako celku (v posudzovanom prípade

v konaní na oboch stupňoch). Presadzovanie názoru, že na každom jednom stupni súdnictva

musí byť uvedená zásada dodržaná bez výnimky, by podľa názoru ústavného súdu

odvolaciemu súdu v zásade prisúdilo len funkciu akéhosi kasačného orgánu bez reálnej

možnosti konvalidovať prípadné procesné nedostatky vlastným postupom. Na základe

uvedeného preto ústavný súd dospel k záveru, že postupom krajského súdu a jeho

napadnutými uzneseniami bol v daných veciach princíp kontradiktórnosti súdneho konania,

ktorý je obsahom práv zaručených , dohovoru a charty,

dodržaný, vzhľadom na čo nič nesignalizuje možnosť porušenia v petite sťažností

označených práv.

Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní túto časť sťažností

odmietol podľa ako zjavne neopodstatnenú.

V nadväznosti na toto rozhodnutie ústavný súd nad jeho rámec poukazuje

na skutočnosť, že podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva nie je nevyhnutné

ako predpoklad možnosti obrátiť sa na tento medzinárodný súdny orgán vyčerpať právny

prostriedok nápravy na národnej úrovni, pokiaľ by sa tento právny prostriedok

z materiálneho hľadiska javil v obdobných identických prípadoch ako neefektívny.

Za týchto okolností je podľa ústavného súdu namieste otázka, aký význam a efektivitu má

pre sťažovateľku tento postup, keď sa na ústavný súd opakovane obracia so sťažnosťami,

ktoré sú vo svojej materiálnej podstate identické, čo zároveň naznačuje predvídateľnosť ich

posúdenia zo strany ústavného súdu.

V kontexte s už uvedeným ústavný súd dodáva, že sťažovateľka aj takýmto

spôsobom zahlcuje ústavný súd podaniami, o ktorých je/musí si byť už dopredu vedomá, že

nebudú v konaní pred ústavným súdom vzhľadom na rovnaký spôsob ich vybavenia

v predošlom období, úspešné, a ktorých spracovanie z hľadiska časového a kapacitného

bráni ústavnému súdu venovať sa tým veciam, ktoré si zasluhujú pozornosť, dokonca i jeho

zásah (napr. ).

Keďže sťažnosti boli odmietnuté ako celok, ústavný súd o ďalších návrhoch

sťažovateľky uplatnených v sťažnostiach už nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. januára 2014