Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_9Er-76-2007.pdf
PDF · 100.25 KB
Case nature
Area
Subarea
9Er/76/2007
Uznesenie
Okresný súd Lučenec v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zast. JUDr. Martinom Máčajom, advokátom so sídlom v Bratislave, Pribinova 25 proti povinnému N.U. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. S. XXXX/XX, A., t.č. Š. XXX/ X, A., o vymoženie 796,65 Eur s prísl., takto
rozhodol:
Exekúcia vykonávaná súdnou exekútorkou JUDr. Janou Debnárovou pôvodne vedená súdnym exekútorom Jánom Debnárom pod sp. zn. P. XXX/XXXX s a z a s t a v u j e.
Návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora JUDr. Jána Debnára, Exekútorský úrad Lučenec, T. Vansovej 2, Lučenec na súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Exekútorský úrad so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 60 s a z a m i e t a .
Oprávnený POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava j e p o v i n n ý nahradiť súdnej exekútorke JUDr. Jane Debnárovej trovy exekúcie vo výške 149,97 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Exekučné konanie sa začalo dňa 21.02.2007 doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Jánovi Debnárovi.
Tunajší súd Uznesením č.k. 9Er/76/2007-21 zo dňa 28.12.2011 exekúciu vykonávanú súdnym exekútorom JUDr. Janou Debnárovou, pôvodne vedená súdnym exekútorom JUDr. Jánom Debnárom pod sp.zn. EX XXX/XXXX zastavil, návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora JUDr. Jána Debnára, Exekútorský úrad, T. Vansovej 2, Lučenec na súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Exekútorský úrad so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 60 zamietol a taktiež zaviazal oprávneného, aby nahradil súdnej exekútorke JUDr. Jane Debnárovej trovy exekúcie vo výške 149,97 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
V zákonnej lehote podal oprávnený odvolanie proti predmetnému uzneseniu, pretože nestotožňuje s Uznesením č.k. 9Er/76/2007-21 zo dňa 28.12.2011. Vo svojom podaní poukázal na skutočnosť, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Je toho názoru, že predmetnú zmluvu o úvere nebolo možné podriadiť pod právny režim spotrebiteľských zmlúv upravených v Občianskom zákonníku, nakoľko zmluva vznikla z Občianskeho zákonníka a súvislosti s tým poukázal na smernicu č. 93/13/EHS o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá bola do nášho právneho poriadku konkrétne do Občianskeho zákonníka implementovaná až zákonom č. 150/2004 Z.z.. K neprijateľnej zmluvnej podmienke uviedol, že je nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Oprávnený taktiež zdôraznil, že v zmysle smernice
č. 93/13/EHS sa neprípustnosť týka len rozhodcovského konania, ktoré nespadá pod príslušné právne predpisy.
Podľa § 374 ods.4 O.s.p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa ( § 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Keďže odvolanie súdneho exekútora smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa, podaním odvolania sa predmetné rozhodnutie zrušilo a vo veci opätovne rozhodne sudca.
Exekúcia je vedená na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu pri Slovenskej rozhodcovskej a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava sp.zn. Y. XXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe zmluvy o úvere uzatvorenej medzi oprávneným a povinným dňa XX.XX.XXXX, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Uvedené všeobecné podmienky v bode 17 ustanovili, že všetky spory, ktoré vzniknú medzi zmluvnými stranami budú riešené alternatívne pred vyššie uvedeným rozhodcovským súdom, ktorý vydal exekučný titul alebo pred všeobecným súdom v zmysle Občianskeho súdneho poriadku, v závislosti od toho, kde žalujúca strana podá návrh.
V prebiehajúcom konaní exekučný súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie aj v dôsledku nejednotného výkladu ustanovení Exekučného poriadku vzťahujúcich sa k rozsahu preskúmavacieho oprávnenia súdu vo fáze exekučného konania pred vydaním poverenia. V dôsledku toho k preskúmaniu materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu prikročil až po vydaní poverenia a to v zmysle § 45 z.č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov.
Aj napriek označeniu zmluvy v jej záhlaví v znení, že ide o zmluvu "uzavretú v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka", je z povahy zmluvných strán (podnikateľ vs. fyzická osoba nepodnikateľ), predmetu podnikateľskej činnosti veriteľa a v konečnom dôsledku aj z obsahu tejto zmluvy zrejmé, že ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere a teda o vzťah medzi spotrebiteľom na jednej strane a dodávateľom na strane druhej (§ 2 písm. b), § 3 ods. 1 a ods. 2 z.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase podpísania zmluvy).
V slovenskom právnom poriadku vyplýva slovenským súdom povinnosť dodržiavať komunitárne právo z článku 144 ods. 1 Ústavy SR, na základe ktorého sú sudcovia pri rozhodovaní viazaní aj medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2, t. j. Zmluvou o Európskej únii, Zmluvou o založení Európskeho spoločenstva, ale aj ostatnými prameňmi primárneho práva Európskej únie.
Význam ochrany spotrebiteľov viedol zákonodarcu Spoločenstva okrem iného k tomu, že v článku 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Ú. v. ES L 95, s. 29; Mim. vyd. 15/002, s. 288, ďalej len "smernica") stanovil, aby nekalé podmienky uvedené v zmluve uzavretej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom "neboli záväzné pre spotrebiteľa". Ide o kogentné ustanovenie, ktoré s ohľadom na nerovné postavenie jednej zo zmluvných strán smeruje k nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorú (spotrebiteľská) zmluva nastoľuje medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, skutočnou rovnováhou, ktorá medzi nimi môže znovu zaviesť rovnosť.
Podľa článku 3 ods. 1 smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Príloha smernice obsahuje indikatívny zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé. Medzi nimi sa bod 1 písm. q) tejto prílohy týka podmienok, ktorých cieľom alebo účinkom je "neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane".
V zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora (ďalej ESD) "povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana, ktorú smernica zaisťuje spotrebiteľom, teda odôvodňujú to, že vnútroštátny súd je povinný posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom. Systém ochrany zavedený smernicou vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudok z 27. júna 2000, Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, C 240/98 až C 244/98, Zb. s. I 4941). Ochrana, ktorú smernica priznáva spotrebiteľom, sa tak vzťahuje aj na prípady, v ktorých sa spotrebiteľ, ktorý s predajcom alebo dodávateľom uzavrel zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku, zdrží namietania nekalej povahy tejto podmienky z dôvodu, že buď o svojich právach nevie, alebo preto, že je odradený od ich uplatňovania z dôvodov nákladov, ktoré by malo za následok súdne konanie (rozsudok Cofidis, C 473/00, Zb. s. I 10875)".
Vychádzajúc z vyššie uvedených ustanovení smernica je priamo vykonateľným prameňom komunitárneho práva aj v dôsledku nedostatočnej alebo neúplnej transpozície do právneho poriadku Slovenskej republiky (viď ustanovenia Občianskeho zákonníka v § 52 a nasl. v čase uzatvorenia úverovej zmluvy medzi účastníkmi konania s prihliadnutím na súčasný stav upravený v zmysle judikatúry ESD). Exekučný súd je preto povinný aplikovať jej ustanovenia na prebiehajúce exekučné konanie ex offo zohľadňujúc ich prioritu pred vnútroštátnou úpravou spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku, resp. zákone o spotrebiteľských úveroch.
Európsky súdny dvor v rozsudku Océano Grupo Editorial (citovaný už vyššie) judikoval, že "podmienka, ktorá deleguje právomoci vzhľadom na všetky vyvstávajúce spory na súd v územnej jurisdikcii, kde má predajca alebo dodávateľ svoje hlavné obchodné sídlo, zaväzuje spotrebiteľa podrobiť sa výhradne jurisdikcii súdu, ktorý môže byť ďaleko od miesta jeho trvalého bydliska. To mu sťažuje predložiť obhajovací spis súdu. V prípade sporov s obmedzenými finančnými čiastkami by náklady spojené s obhajovacím spisom spotrebiteľa mohli byť prekážkou a spôsobiť mu právnu nápravu alebo ochranu. Takáto podmienka preto spadá do kategórie podmienok, ktoré majú cieľ alebo účinok vylúčiť alebo zabrániť právu spotrebiteľa začať právne konanie - kategória z písmena q) bodu 1 Prílohy ku Smernici. Na druhej strane táto podmienka uľahčuje predajcovi alebo dodávateľovi pripraviť sa na proces a robí mu to menej obtiažnym.
Rozhodcovská doložka v zmluve o úver nie je dojednaná individuálne, čo zjavne vyplýva z jej zaradenia do Všeobecných podmienok poskytnutia úveru ako súčasti formulárovej zmluvy o úvere. Spôsob akým bola rozhodcovská doložka koncipovaná formálne nenapĺňa podmienku uvedenú v citovanom písm. q) bodu 1 Prílohy ku smernici v tom význame, že rozhodcovské konanie nebolo dojednané ako výlučný prostriedok riešenia sporov zo zmluvy. Vychádzajúc však z povahy samotnej zmluvy o úvere (viď aj ustanovenie § 53 ods. 9 OZ v súčasnom znení) je zrejmé, že subjektom, ktorý bude mať v konečnom dôsledku právo voľby medzi rozhodcovským alebo civilným súdom bude takmer vždy veriteľ, nakoľko miera jeho práv voči druhej zmluvnej strane v súvislosti s mierou povinností dlžníka, zabezpečuje takmer úplnú dominanciu v tomto zmluvnom vzťahu a minimalizuje dôvody na podanie žaloby zo strany dlžníka. Navyše v čase uzatvárania zmluvy nebolo v platnosti ani ustanovenie § 87 písm. f) O.s.p., ktoré až s účinnosťou od 15.10.2008 umožňuje dlžníkovi podať žalobu popri miestne príslušnom súde odporcu - dodávateľa aj na miestne príslušnom súde spotrebiteľa. Ani ustanovenie § 105 ods. 1 O.s.p.
nezaručovalo dlžníkovi možnosť uplatniť svoje práva na súde v mieste svojho bydliska a to vzhľadom na možnosť veriteľa namietať jeho miestnu nepríslušnosť, čoho dôsledkom by bolo postúpenie veci na príslušný súd v mieste sídla veriteľa. Vychádzajúc z uvedených ustanovení je zrejmé, že veriteľ od počiatku sledoval takýmto koncipovaním rozhodcovskej doložky to, aby v prípade vzniku sporov zo zmluvy boli tieto vždy riešené na súde, ktorý sa nachádza v mieste jeho sídla, za účelom minimalizácie jeho nákladov a reálneho sťaženia uplatnenie práv spotrebiteľa. Takto koncipovanou rozhodcovskou doložkou teda napriek jej formálnemu zneniu reálne dochádza k narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami a to samozrejme v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ v takejto situácii vzhľadom na značnú vzdialenosť miesta konania ako aj na svoje majetkové a zárobkové pomery nemá právo relevantne sa proti návrhu zo strany veriteľa brániť, resp. sa zúčastniť konania či už pred rozhodcovským súdom alebo v občianskosúdnom konaní. V konečnom dôsledku k takémuto závažnému narušeniu rovnováhy v rozpore s úmyslom vyjadreným v smernici dochádza už aj samotnou skutočnosťou, že spotrebiteľovi nie je zo zákona daná možnosť v prípade podania žaloby voči nemu na rozhodcovskom súde (nachádzajúcom sa okrem toho v značnej vzdialenosti od bydliska odporcu), domáhať sa možnosti uskutočniť konanie na súde v mieste jeho bydliska ako je to prirodzené v občianskom súdnom konaní. Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy, obsahom ktorej je aj takáto doložka, reálne vopred vzdáva práva na účinnú procesnú obranu (či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy), čo je v demokratickom zriadení a v podmienkach právneho štátu neprijateľným javom.
Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Podľa § 45 ods. 2 citovaného zákona, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).
Podľa § 57 ods. 2 Zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) (ďalej len "EP") exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Podľa § 58 ods. 1 EP exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul, znemožnila voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom v prípade, že dodávateľ podal ešte pred spotrebiteľom žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal, táto splynula s ostatnými štandardnými podmienkami a spotrebiteľ mohol len zmluvu ako celok odmietnuť, alebo sa podrobiť všetkým Všeobecným podmienkam poskytnutia úveru, teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ (oprávnený) ako prvý. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom.
Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam súd exekúciu podľa § 57 ods. 2 EP v spojení s § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní v celosti zastavil.
Podľa § 44 ods. 8 prvá veta EP oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora.
Podľa § 44 ods. 8 prvá a druhá veta EP súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa odseku 8 zároveň vykonaním exekúcie poverí exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované.
Keďže súd exekúciu zastavil, musel zamietnuť aj návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora, nakoľko nie je možné udeliť oprávnenému súhlas na zmenu exekútora a poveriť nového súdneho exekútora vykonaním exekúcie, na podklade exekučného titulu, ktorý zaväzuje povinného na plnenie, ktoré v zmysle vyššie uvedeného odporuje dobrým mravom.
Pri zastavení exekúcie má súdny exekútor právo na odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času vypočítaných podľa § 14, 15, 22 a 23 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov.
Súdny exekútor si vyčíslil trovy exekúcie v celkovej výške 159,30 eur, spočívajúce v 7 začatých hodinách exekučnej činnosti po 6,64 eura (200,- Sk) - preštudovanie exekučného spisu spolu s návrhom na vykonanie exekúcie - 20 min., vyúčtovanie trov exekučného konania - 40 min., vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie 30 min., vypracovanie výzvy povinnému - 10 min., vypracovanie výzvy povinnému - urgencia 10 min., vypracovanie výzvy k úhrade pohľadávky - 30 min., vypracovanie predvolania - 10 min., 12 paušálnych úkonoch po 3,32 eura (100,- Sk) - získanie poverenia na vykonanie exekúcie, každé zisťovanie platiteľa mzdy ( lustrácia zamestnávateľa, Sociálna poisťovňa ) 10.04.2007, každé zisťovanie majetku povinného ( lustrácia dopravný inšpektorát ), každé zisťovanie účtu povinného, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie exekučného príkazu - hnuteľné veci, doručenie príkazu zrážky zo mzdy, doručenie exekučného príkazu zrážky zo mzdy, každé zisťovanie platiteľa mzdy ( lustrácia zamestnávateľa - Sociálna poisťovňa - ústredie ) 06.11.2008, každé zisťovanie platiteľa mzdy ( lustrácia zamestnávateľa - Sociálna poisťovňa - pobočka) 06.11.2008, každé zisťovanie majetku povinného (lustrácia nehnuteľného majetku), každé zisťovanie bydliska povinného ( CEPO) a v náhrade hotových výdavkov vo výške 44,61 eur, ktoré pozostávajú z poštovného vo výške 21,- eur a kancelárskych potrieb, telefón, obálky 10, cestovné vo výške 13,61 eur. Tiež si vyúčtoval náhradu za stratu času za 9 hodín v celkovej výške 11,97 eur, pričom súd mu nepriznal náhradu za stratu času za 9 hodín ale len za dve hodiny ( štyri polhodiny po 0,66 eur ) čo spolu predstavuje sumu 2,64 eur, nakoľko súdny exekútor pri vykonaní pracovnej cesty, ktorú uskutočnil na trati Fiľakovo - Lučenec a späť dňa 18.11.2008 je uvedené, že túto cestu vykonal za účelom návštevy povinného a čas začatia cesty je uvedený o 8,00 hod a koniec 16,00 hod., pričom súd má zato, že takúto cestu a za účelom ako je uvedené v úradnom zázname mohol uskutočniť súdny exekútor za dve hodiny, nie za deväť hodín ako uviedol vo vyúčtovaní. Tiež si súdny exekútor vyúčtoval 19% DPH z odmeny vo výške 16,40 eur.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30.04.2008, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje: a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 2 citovanej vyhlášky v znení účinnom do 30.04.2008, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 200 Sk (6,64 eur) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 3 citovanej vyhlášky v znení účinnom do 30.04.2008, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100 Sk (3,32 eur).
Podľa § 15 ods. 1 citovanej vyhlášky v znení účinnom do 30.04.2008, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa § 22 ods. 1 citovanej vyhlášky v znení účinnom do 30.04.2008, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Súd po preskúmaní vyúčtovania trov exekúcie súdnemu exekútorovi priznal odmenu v celkovej výške 149,97 Eur.
Podľa § 203 ods. 1 EP ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
K zastaveniu exekúcie došlo procesným zavinením oprávneného, súd preto zaviazal oprávneného k náhrade vzniknutých trov súdnemu exekútorovi. Povinnému žiadne trovy v konaní nevznikli, preto mu súd náhradu trov exekúcie nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie v zmysle § 202 ods. 2 O.s.p..
Proti výroku o náhrade trov konania je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Lučenec, Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec.