Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 60/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. januára 2014

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti SOGNI, s. r. o., Westend Square,

Lamačská cesta 3/A, Bratislava, zastúpenej advokátkou Mgr. Zuzanou Vajdovou, Lamačská

cesta 3/A, Bratislava, pre namietané porušenie jej základného práva na súdnu ochranu podľa

a Listiny základných práv a slobôd

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn.

z 8. júla 2013 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti SOGNI, s. r. o., o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. októbra 2013

doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti SOGNI, s. r. o., Westend Square, Lamačská

cesta 3/A, Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“), pre namietané porušenie jej základného

práva na súdnu ochranu podľa (ďalej len

„ústava“) a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej

len „krajský súd“) sp. zn. z 8. júla 2013.

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že na Okresnom súde Bratislava IV (ďalej len

„okresný súd“) sa pod sp. zn. vedie konanie, v rámci ktorého sa mesto Košice,

Trieda SNP 48/A, Košice (ďalej len „žalobca“), proti nej domáha vyslovenia neúčinnosti

kúpnej zmluvy sp. zn. z 20. novembra 2012 (ďalej len „kúpna zmluva“)

uzatvorenej medzi ňou ako kupujúcou a obchodnou spoločnosťou IPSA, s. r. o., Lamačská

cesta 3/A, Bratislava (ďalej len „ obchodná spoločnosť“), ako predávajúcou.

Podľa vyjadrenia sťažovateľky žalobca spolu s návrhom na začatie konania podal aj

návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým žiadal, aby jej okresný súd zakázal

predať, darovať, zameniť alebo inak scudziť, vložiť do majetku obchodnej spoločnosti,

ručiť s nimi, zaťažiť alebo zriadiť iné právo tretej osoby k špecifikovaným nehnuteľnostiam.

Na základe toho okresný súd uznesením z 12. apríla 2013 návrhu na nariadenie predbežného

opatrenia vyhovel. Proti uzneseniu okresného súdu podala sťažovateľka odvolanie,

v ktorom argumentovala tým, že predbežné opatrenie je nezákonné, že žalobca neosvedčil

svoju pohľadávku proti obchodnej spoločnosti, pretože táto spoločnosť odstúpila

od kúpnych zmlúv uzatvorených s ním, že „údajný“ nárok je navyše zabezpečený záložným

právom k nehnuteľnostiam vo vlastníctve obchodnej spoločnosti, že žalobcovi žiadne

nebezpečenstvo zmarenia výkonu rozhodnutia bezprostredne a reálne nehrozí, že tvrdenia

žalobcu o tom, že k prevodu nehnuteľností medzi sťažovateľkou a predávajúcou došlo len

fiktívne, respektíve bezodplatne, nie sú ničím podložené a sú zároveň nepravdivé, pretože

kúpnu cenu (trhovú) sťažovateľka riadne zaplatila, a to formou vzájomného započítania

pohľadávok, pričom obchodná spoločnosť riadne zaplatila daň z príjmu príslušnému

daňovému úradu. Sťažovateľka v odvolaní vyslovila názor, že nariadenie predbežného

opatrenia je neprimerané. Podľa tvrdenia sťažovateľky aj napriek týmto argumentom

krajský súd v odvolacom konaní uznesením sp. zn. z 8. júla 2013

rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil.

Sťažovateľka v sťažnosti poukázala na judikatúru ústavného súdu (,

, ), že rozhodovanie a rozhodnutie o návrhu na nariadenie

predbežného opatrenia možno považovať za súčasť základného práva na súdnu ochranu

podľa .

Sťažovateľka uviedla, že už vo svojom odvolaní spochybnila existenciu

vymáhateľnej pohľadávky žalobcu a poukázala na to, že nie žalobca, ale obchodná

spoločnosť má proti nemu pohľadávku. V tejto súvislosti upriamila pozornosť na riadne

odstúpenie predávajúcej od kúpnej zmluvy uzatvorenej so žalobcom. Zároveň sťažovateľka

vyslovila názor, že existencia pohľadávky žalobcu závisí od posúdenia platnosti odstúpenia

obchodnej spoločnosti od kúpnej zmluvy uzatvorenej so žalobcom. O tomto návrhu

na Okresnom súde Košice II bola podaná žaloba. Sťažovateľka je presvedčená, že nie je

daný predpoklad na odporovanie právnemu úkonu – existencia vymáhateľnej pohľadávky.

Podľa názoru sťažovateľky žalobca v návrhu neuviedol žiadnu relevantnú skutočnosť,

z ktorej by vyplývalo, že uzatvorením kúpnej zmluvy medzi ňou ako kupujúcou

a predávajúcou došlo k ukráteniu vymáhateľnej pohľadávky žalobcu. Podľa jej názoru

žalobca založil svoj návrh na dohadoch, keď tvrdil, že „účastníci právneho úkonu sú

spriaznenými osobami, nie je vylúčené ani to, že k prevodu nehnuteľností došlo bezodplatne

resp. že išlo len o fiktívnu úhradu, ktorá zďaleka nezodpovedá reálnej hodnote prevedených

nehnuteľnosti“. K tomu sťažovateľka dodala, že okresnému súdu predložila dôkazy o tom,

že medzi obchodnou spoločnosťou a ňou došlo k riadnemu zaplateniu kúpnej ceny v podobe

započítania vzájomných pohľadávok a záväzkov.

Sťažovateľka namieta, že z rozhodnutia krajského súdu jej nie je zrejmé, na základe

čoho odvolací súd dospel k záveru, že predávajúcej nebola uhradená kúpna cena. Vo vzťahu

k uvedenému sťažovateľka dodala: „Sťažovateľ súdu riadne preukázal a predložil zápočet

zo dňa 5. 11. 2013, na základe ktorého si sťažovateľ započítal svoju pohľadávku voči

spoločnosti IPSA, s. r. o. (ktorú nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávky

zo dňa 5. 11. 2013) so svojim záväzkom zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu. Započítanie je

v zmysle zákona formou úhrady pohľadávok, t. j. sťažovateľ trvá na skutočnosti, že

spoločnosti IPSA, s. r. o. riadne zaplatil kúpnu cenu.“

Na podporu svojich tvrdení sťažovateľka k sťažnosti pripojila účtovnú súvahu

obchodnej spoločnosti za rok 2011 a 2012, z čoho vyplýva, že jej majetok sa za rok 2012

nezmenšil, ale naopak, je vyšší ako v porovnávanom roku.

Okrem toho sťažovateľka tvrdila, že „keďže žalobca nepreukázal zákonný

predpoklad (ukrátenie vymáhateľnej pohľadávky žalobcu), nepreukázal ani to, že došlo

k naplneniu predpokladov pre vyhovenie žalobe o určenie neúčinnosti právneho úkonu -

kúpnej zmluvy, t. j. neosvedčil ani pravdepodobnosť úspechu konania vo veci samej, čo je

predpokladom na nariadenie predbežného opatrenia... Žalobca vo svojom návrhu žiadnym

spôsobom nepreukázal nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy ani žiadnym

spôsobom neosvedčil, že by sťažovateľ začal prevádzať svoj majetok... súd mal za

osvedčenú potrebu dočasne upraviť pomery účastníkov konania len na základe abstraktnej

možnosti sťažovateľa dotknuté nehnuteľnosti previesť... Ničím nepodložené tvrdenie

žalobcu, že ak sťažovateľ prevedie predmetné nehnuteľnosti, bude ohrozený ak nie priamo

zmarený výkon rozhodnutia a sťaží sa tým uspokojenie pohľadávky veriteľa, je arbitrárny,

ničím nepodložený, keďže žalobca v konaní vôbec nepreukázal, že odporovaným prevodom

došlo k ukráteniu veriteľa. Sťažovateľ v tejto súvislosti poukazuje tiež na nález ústavného

súdu sp. zn. .“.

Podľa názoru sťažovateľky sa krajský súd vôbec nezaoberal hodnotou majetku, ktorý

po spornom právnom úkone zostal vo vlastníctve obchodnej spoločnosti, čo je jeden

zo zákonných predpokladov na záver o tom, že právny úkon je odporovateľný. Podľa

názoru sťažovateľky účtovná súvaha za rok 2012 jednoznačne preukazuje, že majetok

obchodnej spoločnosti niekoľkonásobne prevyšuje spornú pohľadávku žalobcu.

Sťažovateľka namietala aj tú skutočnosť, že krajský súd „sa v odôvodnení svojho

rozhodnutia žiadnym spôsobom nevysporiadal ani s námietkou sťažovateľa, že prevod

dotknutých nehnuteľností bol realizovaný najmä z dôvodu požiadavky spolufinancujúcej

banky, ktorá ako je to v investičnej výstavbe bežné, požadovala samostatný subjekt pre nový

investičný zámer. Sťažovateľ súdu predložil i vyjadrenie - odporúčanie spolufinancujúcej

banky (...) zaslané spoločnosti IPSA, s. r. o., na základe ktorého sa spoločnosť IPSA, s. r. o.

rozhodla previesť nehnuteľnosti na žalovaného.“.

Sťažovateľka argumentovala aj uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. z 30. apríla 2008, podľa ktorého nariadenie predbežného opatrenia

musí zodpovedať požiadavke primeranosti k zabezpečovanému nároku. Sťažovateľka

uviedla, že krajský súd predmetnú otázku neskúmal, keďže neprihliadol aj na ďalší majetok

vo vlastníctve obchodnej spoločnosti a nezohľadnil ani jej ďalšiu námietku, a to predložený

znalecký posudok, z ktorého vyplýva, že hodnota nehnuteľností je vyššia ako výška

pohľadávky uvedená žalobcom.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd prijal jej

sťažnosť na ďalšie konanie a aby v náleze vyslovil, že uznesením krajského súdu

sp. zn. z 8. júla 2013 bolo porušené jej základné právo podľa čl. 46 ods. 1

a podľa listiny, ako aj právo podľa dohovoru, aby napadnuté

rozhodnutie zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie a aby jej priznal náhradu

trov právneho zastúpenia.

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez

prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu

pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným

právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným rozhodnutím, konaním alebo iným

zásahom do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd

nezistí relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom

alebo slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť

sťažnosti a túto odmietne (obdobne napr. , , ).

K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti,

nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita namietaných

pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného orgánu verejnej

moci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu (m. m. ,

, , ).

Predmetom sťažnosti je namietané porušenie zásad spravodlivého procesu uznesením

krajského súdu, ktorý potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa o nariadení predbežného

opatrenia.

Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa a

ods. 1 listiny spočíva v tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde.

Tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby

bola právu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú

tento článok o základnom práve na súdnu ochranu vykonáva (

v spojení s ). Do obsahu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu patrí

aj právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy,

ktorá môže mať základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých

medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené

spôsobom, ktorý predpisuje zákon (). Súčasne má každý právo na to, aby sa

v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá

použitie ústavne súladne interpretovanej platnej a účinnej normy na zistený stav veci.

V danom prípade je týmto

v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“).

Podľa ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery

účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať

alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo

zabezpečí dôkaz. Predpoklady na nariadenie predbežného opatrenia, jeho dôsledky a spôsob

zániku upravujú ustanovenia a nasl. .

Predbežné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov civilného procesu,

ktorého zabezpečovacia funkcia má za cieľ dočasnou úpravou eliminovať nepriaznivé

následky, ktoré by mohli pred začatím konania alebo v jeho priebehu nastať. Dočasnosť

tohto opatrenia ako jeho základný znak znamená, že nejde o konečnú a definitívnu úpravu

vzťahov medzi subjektmi. Nariadením predbežného opatrenia nezískava jeden z účastníkov

práva, o ktorých sa má rozhodnúť až v budúcnosti, ale sa ním len dočasne upravuje určitý

okruh vzťahov.

Podľa názoru ústavného súdu rozhodovanie o návrhu na nariadenie predbežného

opatrenia, resp. o návrhu na zrušenie nariadeného predbežného opatrenia, možno považovať

za súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa a

listiny. Predpokladom na záver o porušení základných práv a slobôd je však také porušenie,

ktoré nie je napraviteľné alebo odstrániteľné činnosťou všeobecného súdu pred začatím

konania alebo v konaní o veci samej ( a nasl. , obdobne ,

).

V kontexte argumentácie sťažovateľky je potrebné osobitne poznamenať, že

posúdenie podmienok na nariadenie predbežného opatrenia je predovšetkým vecou

všeobecných súdov ( ). Preto samotný ústavný súd ako nezávislý súdny orgán

ochrany ústavnosti ( ) sa spravidla nepovažuje za oprávneného zasahovať

do rozhodnutí o predbežných opatreniach, keďže nie je súčasťou sústavy všeobecných

súdov, a okrem toho ide o rozhodnutia, ktoré do práv a povinností účastníkov konania

nezasahujú konečným spôsobom ().

Ústavný súd posudzuje problematiku predbežných opatrení zásadne iba v ojedinelých

prípadoch a k zrušeniu rozhodnutí tohto druhu pristupuje len za celkom výnimočných

okolností. Ústavný súd môže zasiahnuť do rozhodnutí súdu o predbežných opatreniach iba

za predpokladu, že by takým rozhodnutím došlo k procesnému excesu, ktorý by zakladal

zjavný rozpor s princípmi spravodlivého procesu (obdobne ,

).

Aj v konaniach, v rámci ktorých všeobecný súd rozhoduje o predbežných

opatreniach, musia byť dodržané minimálne požiadavky zodpovedajúce princípom

spravodlivého procesu. To znamená, že takéto rozhodnutie musí obsahovať výrok, ktorý je

koncentrovaným vyjadrením odôvodnenia právneho názoru všeobecného súdu.

Ústavný súd zdôrazňuje, že pri rozhodovaní o predbežnom opatrení je všeobecný súd

povinný poskytnúť ochranu nielen tomu, kto sa vydania predbežného opatrenia domáha, ale

v rámci ústavných pravidiel aj tomu, proti komu návrh smeruje. Predbežné opatrenia

s ohľadom na ich charakter nemôžu spravidla zasiahnuť do základných práv alebo slobôd

účastníkov konania, lebo rozhodnutia o nich nemusia zodpovedať konečnému meritórnemu

rozhodnutiu (obdobne ).

Ústavný súd zistil, že krajský súd v zmysle zásad upravených v

preskúmal napadnuté uznesenie prvostupňového súdu spolu s konaním, ktoré mu

predchádzalo, a rozhodol tak, že potvrdil uznesenie okresného súdu. Prvostupňový súd

svojím rozhodnutím nariadil predbežné opatrenie, ktorým bolo sťažovateľke zakázané

predať, darovať, zameniť alebo inak scudziť, vložiť do majetku obchodnej spoločnosti,

ručiť s nimi, zaťažiť alebo zriadiť iné právo tretej osoby k špecifikovaným nehnuteľnostiam.

Krajský súd potom, ako v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol podstatu uznesenia

okresného súdu, ako aj podstatu odvolania sťažovateľky a vyjadrenia žalobcu, ďalej

odvolávajúc sa na tvrdenia súdu prvého stupňa konštatoval, že záver o osvedčení nároku

žalobcu a potreby úpravy pomeru účastníkov konania do skončenia vo veci samej je

správny.

Krajský súd dôvodil takto:

„Je možné uzavrieť, že odporca svoje tvrdenie, že odporovaná zmluva bola

realizovaná odplatne nepreukázal, v každom prípade z tejto kúpnej zmluvy

spol. IPSA, s. r. o., žiadne finančné prostriedky reálne nezískala a navrhovateľovi ako

veriteľovi ani neuhradila, pričom z odstúpenia spol. IPSA, s. r. o., od kúpnej zmluvy

č. 2009000883 zo dňa 20. 02. 2013 vyplýva, že spol. IPSA, s. r. o... je v situácii, keď nie je

schopná doplatiť zostatok kúpnej ceny navrhovateľovi v zmysle kúpnej zmluvy

č. 2009000883...

... je potrebné zakonzervovať súčasný stav, aby navrhovateľovi v prípade úspechu

v konaní nebola zmarená možnosť uspokojiť svoju pohľadávku voči spol. IPSA, s. r. o.,

uplatnenú v konaní sp. za na Okresnom súde Bratislava IV, z majetku

odporcu, ktorý získal právnym úkonom, ktorému navrhovateľ odporuje...

Odvolací súd poukazuje i na to, že neobstojí tvrdenie odporcu, že navrhovateľ má

pohľadávku voči spol. IPSA, s. r. o., dostatočne zabezpečenú zmluvou o zriadení záložného

práva a predbežným opatrením, nariadeným v konaní sp. zn. na Okresnom

súde Bratislava IV, nakoľko zo zmluvy o zriadení záložného práva vyplýva, že záložné právo

je zriadené len do výšky nezaplatenej kúpnej ceny, teda do výšky 2.987,454 eur, pričom

pohľadávka navrhovateľa značne túto sumu prekračuje...

Odvolací súd k námietke odporcu, že nehnuteľností, ktoré sú predmetom záložného

práva, majú podľa znaleckého posudku č. 29/2013 Ing. V. zo dňa 26. 04. 2013 hodnotu

4.770,000 eur, neprihliadol, nakoľko tento znalecký posudok bol vyhotovený až po

uplatnení pohľadávok navrhovateľom na súde a na objednávku spol. IPSA...“

Podľa názoru ústavného súdu krajský súd pri svojom rozhodovaní vychádzal

z relevantnej právnej úpravy a na základe toho svoje rozhodnutie riadne zdôvodnil. V rámci

tohto procesu skúmal splnenie zákonných podmienok na nariadenie predbežného opatrenia,

a teda, či bolo osvedčené právo, ktorému má byť poskytnutá ochrana formou predbežného

opatrenia. Bez toho, aby ústavný súd podrobne opisoval právne úvahy krajského súdu

uvedené v odôvodnení jeho rozhodnutia, je potrebné konštatovať, že rozhodnutie krajského

súdu sa nejaví ako svojvoľné a nedostatočne odôvodnené. Krajský súd veľmi zreteľne

uviedol, ktoré skutočnosti ho viedli k záveru, že dočasná úprava pomerov účastníkov

konania vo veci návrhu na neúčinnosť právneho úkonu je na mieste.

V nadväznosti na uvedené ústavný súd dodáva, že nariadenie predbežného opatrenia

v tejto veci nemožno chápať ako prejudikovanie konečného výsledku sporu. Ide totiž

o dočasný prostriedok, ktorým sa garantuje, aby konečné rozhodnutie mohlo mať vôbec

reálny význam. Z toho pohľadu ústavný súd namietané rozhodnutie krajského súdu

vzhľadom na jeho dôvody považuje za rozhodnutie vydané v súlade s právnou úpravou

aplikujúcou na zistený skutkový stav.

Ústavný súd teda nezistil, že by relevancia námietok sťažovateľky smerujúcich proti

napadnutému uzneseniu krajského súdu v kontexte posúdenia možného porušenia jej práv

umožnila dospieť k záveru, ktorý by odôvodňoval vyslovenie porušenia základného práva

na súdnu ochranu podľa a listiny.

Pokiaľ ide o námietku sťažovateľky o porušení jej práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, rozhodovacia prax Európskeho súdu pre ľudské práva

vylučuje aplikovateľnosť tohto článku na rozhodovanie v otázke predbežných opatrení,

pretože nie sú rozhodnutiami o občianskych právach alebo záväzkoch (pozri rozhodnutie

Apis versus Slovenská republika z 10. januára 2000 č. 39754/98, v ktorom sa konštatovala

neaplikovateľnosť čl. 6 ratione materiae v konaní o zrušení predbežného opatrenia).

Ústavný súd v nadväznosti na uvedené a s poukazom na to, že obsahom základného

práva na súdnu ochranu podľa a listiny nie je právo

na rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka súdneho konania, resp. právo

na úspech v konaní (, ), sťažnosť sťažovateľky už

na predbežnom prerokovaní podľa odmietol z dôvodu

zjavnej neopodstatnenosti.

Keďže ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez právneho významu rozhodovať

o ďalších procesných návrhoch sťažovateľky, ktoré v sťažnosti predostrela.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. januára 2014