Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 47/2014
PDF · 152.79 KB
No categories available
I. ÚS 47/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu Milana Ľalíka
a sudcov Petra Brňáka a Marianny Mochnáčovej na neverejnom zasadnutí 29. januára 2014
prerokoval podanie JUDr. Štefana Harabina, predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, č. k. KP 3/2013-54 z 28. októbra 2013 o predpojatosti sudcov Ústavného súdu
Slovenskej republiky JUDr. Ladislava Orosza, JUDr. Ľudmily Gajdošíkovej a JUDr. Jána
Lubyho vo veci vedenej na Ústavnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn.
Rvp 16914/2013 a takto
rozhodol:
Sudcovia Ústavného súdu Slovenskej republiky Ladislav Orosz, Ľudmila
Gajdošíková a Ján Luby n i e s ú vylúčení z výkonu sudcovskej funkcie v konaní
vedenom Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. Rvp 16914/2013.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 5. novembra
2013 doručené podanie JUDr. Štefana Harabina, predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky (ďalej len „navrhovateľ“), č. k. KP 3/2013-54 z 28. októbra 2013, ktorým
vzniesol námietku predpojatosti voči sudcom ústavného súdu JUDr. Ladislavovi Oroszovi,
JUDr. Ľudmile Gajdošíkovej a JUDr. Jánovi Lubymu vo veci sťažnosti spoločnosti
LEVEN, a. s., Banská Bystrica (ďalej len „sťažovateľka“), proti inter alia Najvyššiemu
súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) vedenej ústavným súdom pod sp. zn.
Rvp 16914/2013. Sťažovateľka v tomto konaní namieta porušenie v petite označených práv
postupom inter alia najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 3 M Obdo 7/2012
a jeho rozsudkom z 23. apríla 2013.
2. Námietku predpojatosti proti sudcovi spravodajcovi Ladislavovi Oroszovi
navrhovateľ v podstatnom odôvodnil tým, že na tohto sudcu podal 22. februára 2013 trestné
oznámenie z dôvodu, že ako vylúčený sudca konal a rozhodoval v jeho disciplinárnej veci,
hoci vedel, že je proti jeho osobe zaujatý. Táto zaujatosť spočíva vo vzájomnej nevraživosti,
ktorej dôkazom je skutočnosť, že sudca Ladislav Orosz sa prostredníctvom médií opakovane
negatívne vyjadril k jeho odbornosti a kvalifikovanosti, najmä v súvislosti s legitimitou
zastavania funkcie predsedu najvyššieho súdu (v rokoch 1998 – 2003). V tomto ohľade
poukázal na viacero mediálnych správ. Vzhľadom na tieto vyjadrenia Ladislava Orosza sa
dá očakávať, že bude rovnako negatívne pristupovať k jeho osobe aj v tomto konaní. Ďalej
uviedol, že rozhodnutím ústavného súdu č. k. I. ÚS 352/2010-6 z 20. októbra 2010 bol už
sudca Ladislav Orosz vylúčený z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vedenom pod sp. zn.
IV. ÚS 345/09 vo vzťahu k jeho osobe. Sudca Ladislav Orosz bol vylúčený z výkonu
sudcovskej funkcie aj v ďalšom konaní vedenom pod sp. zn. I. ÚS 287/2013 a týkajúcom sa
sťažnosti P. P. vedenej proti najvyššiemu súdu. Ďalej uviedol, že objektívnosť sudcu
Ladislava Orosza je spochybnená aj v dôsledku ním samým vymysleného nátlaku na jeho
osobu (prostredníctvom manželky) v súvislosti s konaním o ústavností Špeciálneho súdu
(proti zriadeniu ktorého mal sťažovateľ od začiatku námietky). Nepravdivosť nátlaku sa
potvrdila právoplatným uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru, odboru
kriminálnej polície v Košiciach ČVS: ORP-97/4-OVK-KE-2011 zo 14. júna 2011, ktorým sa
zastavilo trestné stíhanie s tým, že po rozsiahlom dokazovaní bolo preukázané, že
narkotický útok sa na jeho manželku nestal. Nemožno mať preto istotu o nestrannosti sudcu,
ktorý mystifikuje verejnosť a prispôsobuje fakty svojmu záujmu. Poukázal aj na obsah jeho
mediálnych vystúpení na adresu sudcu JUDr. Ladislava Orosza a na skutočnosť, že na
základe jeho trestného oznámenia malo byť začaté trestné stíhanie, v rámci ktorého je
podozrivý tiež sudca Orosz.
3. V súvislosti s námietkou predpojatosti vznesenou proti sudcom ústavného súdu
Ladislavovi Oroszovi, Ľudmile Gajdošíkovej a Jánovi Lubymu navrhovateľ vo svojom
podaní tiež uviedol:
„Na sudcov celého senátu, teda na JUDr. Ladislava Orosza, JUDr. Ľudmilu
Gajdošíkovú a JUDr. Jána Lubyho som podal 23. augusta 2013 trestné oznámenie. Z jeho
obsahu vyplýva, že IV. senát Ústavného súdu SR zložený z predsedu Jána Lubyho a sudcov
Ľudmily Gajdošíkovej a Ladislava Orosza na verejnom zasadnutí 13. augusta 2013
rozhodol vo veci vedenej pod sp. zn. IV. ÚS 459/2012 o sťažnosti obchodnej spoločnosti
GEN MAN VENTURES AG, ktorou namietala porušenie svojich základných práv podľa
čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa čl. 38 ods. 1 Listiny
základných práv a slobôd a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
1 MObdo V 4/2010 z 25. augusta 2011“, nálezom tak, že vyslovil porušenie základného
práva nebyť odňatý zákonnému sudcovi podľa čl. 48 ods. 1 ústavy a namietané rozhodnutie
zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Navrhovateľ ďalej argumentoval, že uvedeným
postupom a rozhodnutím IV. senát ústavného súdu ignoroval skutočnosť, že v porovnateľnej
veci vedenej ústavným súdom pod sp. zn. III. ÚS 390/2010 ústavný súd vyslovil, že základné
právo sťažovateľa nebyť odňatý zákonnému sudcovi porušené nebolo. Z uvedeného postupu
sudcov IV. senátu ústavného súdu navrhovateľ odvodzuje arbitrárnosť rozhodnutia sp. zn.
IV. ÚS 459/2012, ktoré považuje za „typicky účelové“, pričom „Účelovosť konania spočíva
v tom, že v dôsledku nevraživého vzťahu k predsedovi Najvyššieho súdu SR Štefanovi
Harabinovi, úmyselne vykonštruovali nedostatky v jeho práci s cieľom znevážiť ho ako
predsedu súdu a zároveň sa mu tým revanšovať za kritiku, ktorú im ako sudcom Ústavného
súdu SR v minulosti opakovane vecne adresoval...“.
4. Na základe uvedeného navrhovateľ ústavnému súdu navrhol, aby vylúčil sudcov
ústavného súdu JUDr. Ladislava Orosza, JUDr. Ľudmilu Gajdošíkovú a JUDr. Jána Lubyho
pre ich predpojatosť z výkonu sudcovskej funkcie v konaní o sťažnosti vedenej ústavným
súdom pod sp. zn. Rvp 16914/2013.
5. Predsedníčka ústavného súdu v zmysle rozvrhu práce ústavného súdu platného
od 1. marca 2013 do 28. februára 2014 predložila podanie navrhovateľa podľa § 28 ods. 2
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) I. senátu ústavného súdu na jeho
prerokovanie a rozhodnutie.
II.
6. Podľa § 27 ods. 1 zákona o ústavnom súde sudca je vylúčený z výkonu sudcovskej
funkcie v konaní vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo
k ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho nepredpojatosti.
7. Podľa § 28 ods. 1 zákona o ústavnom súde účastník konania môže vyhlásiť, že
niektorého zo sudcov odmieta pre jeho predpojatosť. Ak dôvody, ktoré vedú k vyhláseniu
o odmietnutí sudcu pre jeho predpojatosť, vznikli do začiatku ústneho pojednávania, môže
ju účastník konania vyhlásiť najneskôr na začiatku ústneho pojednávania. Ak dôvody, ktoré
vedú k vyhláseniu o odmietnutí sudcu pre jeho predpojatosť, vznikli v priebehu prvého
ústneho pojednávania, môže ju účastník konania vyhlásiť bez zbytočného odkladu.
Na neskoršie vyhlásenie o odmietnutí sudcu pre predpojatosť sa neprihliada a ústavný súd
už o ňom nerozhoduje. Podľa § 28 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak ide o rozhodovanie
v senáte ústavného súdu, o vylúčení sudcu pre predpojatosť rozhodne iný senát; odmietnutý
člen senátu nehlasuje. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedajúceho.
8. Podľa čl. IV bodu 1 rozvrhu práce na rok 2013 (platného v rozhodnom čase, pozn.)
o vylúčení sudcu pri rozhodovaní v senáte podľa § 28 ods. 2 zákona o ústavnom súde
rozhoduje prvý senát, ak ide o sudcov štvrtého senátu.
9. Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že existenciu nestrannosti sudcu treba
posudzovať podľa subjektívneho hľadiska, to znamená na základe osobného presvedčenia
a správania konkrétneho sudcu v danej veci a tiež podľa objektívneho hľadiska, teda
zisťovaním, či sudca poskytoval dostatočné záruky, aby bola z tohto hľadiska vylúčená
akákoľvek oprávnená pochybnosť (III. ÚS 16/00). Obsahom práva na nestranný súd je,
aby rozhodnutie v konkrétnej veci bolo výsledkom konania nestranného súdu, čo znamená,
že súd musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby voči účastníkovi postupoval
nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti
závažné pre rozhodnutie vo veci. Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania
rovnaké príležitosti na uplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok, pokiaľ
súd má právomoc o takomto práve rozhodnúť (napr. II. ÚS 71/97, III. ÚS 158/08).
10. Namietaní sudcovia k vzneseným námietkam predpojatosti podaným
navrhovateľom uviedli, že tieto sú nedôvodné, resp. účelové a že sa necítia byť
v predmetnej veci zaujatí. V podrobnostiach reagovali podobne ako vo veci sp. zn.
I. ÚS 664/2013 (a mnohých ďalších, napr. I. ÚS 652/2013, I. ÚS 36/2013), na ktorú
argumentáciu ústavný súd v ďalšom odkazuje.
11. Hoci sa úprava vylúčenia sudcu v základných rysoch zhoduje s úpravou
obsiahnutou v iných procesných predpisoch, v jednotlivých typoch konania pred ústavným
súdom však môžu nastať situácie, na ktoré nemožno celkom mechanicky aplikovať poňatie
nestrannosti a nepredpojatosti, tak ako je uplatňované (i) v konaniach, ktorých predmetom
je ochrana individuálnych subjektívnych práv (tak to je napr. pri abstraktnej kontrole
právnych noriem), alebo (ii) v konaniach, kde je postavenie účastníka konania (jeho
zástupcu) iné ako v klasickej procesnej schéme účastníctva (pozri napr. § 21 ods. 1, 3 a 4,
§ 49 a § 51 zákona o ústavnom súde).
12. Sťažovateľ v podanej sťažnosti namieta porušenie bližšie označených práv
postupom inter alia najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 3 M Obdo 7/2012
a jeho rozsudkom z 23. apríla 2013, ktorého predmetom bolo rozhodovanie o dovolaní.
Z tohto pohľadu je potrebné vnímať aj oprávnenie „zástupcu účastníka“ podať námietku
predpojatosti proti vec prerokovávajúcim sudcom ústavného súdu vo veci vedenej
pod sp. zn. Rvp 16914/2013, najmä pokiaľ ide o dôvody uvádzané v tejto námietke.
Postavenie predsedu najvyššieho súdu JUDr. Štefana Harabina v konaní pred ústavným
súdom vedenom pod sp. zn. Rvp 16914/2013, ktorého osoby sa námietky predpojatosti
uvedené v podaní navrhovateľa výlučne týkajú, je prima facie iné/slabšie, ako je postavenie
vec prerokovávajúceho senátu najvyššieho súdu (o ktorého vec v skutočnosti ide) alebo ako
je postavenie priamych účastníkov uvedeného konania pred všeobecným súdom. Za takejto
situácie spravidla nemôže obstáť námietka predpojatosti vznesená predsedom najvyššieho
súdu, ktorá sa týka výlučne vzťahu namietaných sudcov ústavného súdu k osobe predsedu
najvyššieho súdu; osoba predsedu najvyššieho súdu totiž nie je účastníkom pôvodného pred
ústavným súdom napadnutého konania, pričom podané námietky neobsahovali také
skutočnosti, ktoré potencionálne mohli nejakým spôsobom súvisieť s predpojatosťou
sudcov Ladislava Orosza, Ľudmily Gajdošíkovej a Jána Lubyho (členov IV. senátu)
vo veci ústavného prieskumu postupu najvyššieho súdu v konaní vedenom
pod sp. zn. 3 M Obdo 7/2012 a jeho rozsudkom z 23. apríla 2013.
13. Po preskúmaní podnetu navrhovateľa I. senát ústavného súdu nezistil také
skutočnosti, ktoré by podľa § 27 ods. 1 zákona o ústavnom súde viedli k vylúčeniu
uvedených sudcov z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci vedenej ústavným súdom
pod sp. zn. IV. ÚS 413/2013. Ústavný súd aj v iných prípadoch nepripustil námietky
navrhovateľa podobného charakteru (III. ÚS 30/2012, III. ÚS 560/2011, III. ÚS 501/2011,
I. ÚS 622/2012, I. ÚS 36/2013). Výrokom svojho rozhodnutia preto vyslovil, že sudcovia
ústavného súdu Ladislav Orosz, Ľudmila Gajdošíková a Ján Luby nie sú vylúčení z výkonu
sudcovskej funkcie v konaní vedenom ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 16914/2013.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 29. januára 2014