Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 499/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. februára 2014 v senáte

zloženom z predsedu Juraja Horvátha a zo sudcov Sergeja Kohuta a Lajosa Mészárosa

(sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť J. A., zastúpenej advokátkou JUDr.

Barborou Vrbovou, Advokátska kancelária, Bernolákova 1, Bratislava, vo veci namietaného

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní

vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Základné právo J. A. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené

v postupom Okresného súdu Bratislava II

v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é n e b o l o .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-9 z 9. októbra 2013 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť J. A. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou

namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) postupom

Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod

sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Z podania sťažovateľky vyplynulo najmä, že:

„Sťažovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu podala na Okresný súd

Bratislava II dňa 27. 11. 2008, žalobu o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva

manželov. (...)

Konajúci súd v priebehu rokov vykonával len ojedinelé úkony a žiadnym spôsobom

nereagoval na podnety Sťažovateľky. Dňa 03. 01. 2013 preto Sťažovateľka podala k rukám

predsedníčky Okresného súdu Bratislava II sťažnosť pre prieťahy v konaní. Na túto

sťažnosť odpovedala predsedníčka súdu odpoveďou zo dňa 22. 01. 2013, v ktorej vyslovila,

že v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, vedené pod sp. zn.

prieťahy nezistila. (...)

Sťažovateľka s uvedeným konštatovaním predsedníčky Okresného súdu Bratislava II

nesúhlasí(...)

Nakoľko nielenže nedošlo v konaní vedenom Okresným súdom Bratislava II sp. zn.

k právoplatnému rozhodnutiu, ale konanie je stále len v štádiu dokazovania,

Sťažovateľka sa ocitla v právnej neistote a nekonaním príslušného súdu jej bola spôsobená

majetková ujma, pretože dňa 13. 11. 2009 bola vykonaná dražba Chalupy a dňa

28. 04. 2011 dražba Bytu. Sťažovateľka chcela tejto situácii predísť a viedla rokovania

so záložným veriteľom a takisto niekoľkokrát vyzývala súd o vytýčenie pojednávania

konania sp. zn. .

Dňa 28. 06. 2010 sa Sťažovateľka domáhala na konajúcom súde, aby súd nariadil

predbežné opatrenie, ktorým by zakázal V., a. s. ako záložnému veriteľovi nakladať s Bytom

do doby rozhodnutia vo veci samej. Konajúci súd ju nevyzval a ani nepoučil o tom, ako

doplniť alebo opraviť návrh na nariadenie predbežného opatrenia. Týmto svojím konaním,

resp. nekonaním Okresný súd Bratislava II spôsobil Sťažovateľke majetkovú ujmu, ktorú si

teraz musí Sťažovateľka okrem iného uplatňovať zas súdnou cestou a to Žalobou o určenie

neplatnosti dražby, ktorá je vedená na Okresom súde Bratislava II pod sp. zn.

a Žalobou o náhradu škody, ktorá je vedená na Okresom súde Bratislava II

pod sp. zn. .

Z uvedeného vyplýva, že v konaní vedenom Okresným súdom Bratislava II sp. zn.

došlo k prieťahom v konaní, čím bolo porušené základné právo Sťažovateľky

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaná (...) v .

Sťažnosť na Ústavný súd(...) Sťažovateľka podáva z toho dôvodu, že o ochrane

označeného základného práva nerozhoduje iný súd. Pri uplatnení ochrany základného

práva Sťažovateľky boli využité všetky právne prostriedky, ktoré právne predpisy na jeho

ochranu poskytujú. Dňa 03. 01. 2013 bola podaná sťažnosť na prieťahy v konaní podľa §

62 a nasl. (...) predsedníčke Okresného súdu Bratislava II. Tým

bola splnená podmienka stanovená v (...)

Sťažovateľka navrhuje, aby Ústavný súd(...) v konaní vo veci samej sťažnosti vyhovel.

Zároveň Sťažovateľka požaduje priznanie primeraného finančného zadosťučinenie

v sume 5.000,- EUR, z dôvodu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza. Sťažovateľka sa tak

od podania žaloby v konaní sp. zn. do dnešného dňa nemohla domôcť svojho

práva čo jej spôsobuje jednak majetkovú, tak aj nemajetkovú ujmu, keďže súdne konanie

o tomto návrhu trvá už prakticky 5 rokov a Sťažovateľka bola nútená podať ďalšie návrhy,

aby sa domohla svojho práva, ako aj trestné oznámenie na neznámeho páchateľa, nakoľko

k dražbe Bytu a dražbe Chaty došlo v čase, keď Sťažovateľka nemala žiaden záväzok voči

V., a. s. Uvedené uplatňovanie práva ju finančne zaťažuje a zároveň konaním Okresného

súdu Bratislava II sa dostala do právnej, ale aj majetkovej neistoty.

Sťažovateľka tiež žiada, aby Ústavný súd(...) priznal Sťažovateľke náhradu trov

právneho zastúpenia, ako aj ďalších nákladov spojených s uplatňovaním ochrany jej

základného práva na Ústavnom súde(...) v sume 260,32 EUR, ktoré v sebe zahŕňajú 2 úkony

právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a písomné podanie na súd).

Na základe vyššie uvedeného Sťažovateľka navrhuje, aby Ústavný súd(...) prijal tento

nález:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravené v čl. 48

ods. 2 (...) postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn.

bolo porušené.

2. Okresnému súd Bratislava II sa prikazuje, aby vo veci sp. zn. konal

bez zbytočných prieťahov.

3. J. A. sa priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 5.000,- EUR, ktoré je Okresný

súd Bratislava II povinný vyplatiť J. A. do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia

(nálezu).

4. Sťažovateľke sa priznávajú trovy právneho zastúpenia vo výške 260, 32 EUR,

ktoré je Okresný súd Bratislava II povinný zaplatiť na účet advokáta(...) do dvoch mesiacov

od tohto rozhodnutia.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci

konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedníčkou, listom sp. zn. Spr. 2142/2013

zo 4. decembra 2013 a právna zástupkyňa sťažovateľky stanoviskom k vyjadreniu

okresného súdu zo 7. januára 2014.

2.1 Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedla tieto skutočnosti:

„(...) Po oboznámení sa s obsahom predmetnej sťažnosti a spisovým materiálom

uvádzam, že konanie nie je právoplatne ukončené. Súd konanie na pojednávaní dňa

18. 06. 2013, na základe žiadosti navrhovateľky a súhlasného stanoviska odporcu prerušil

do právoplatného ukončenia konania o určenie neplatnosti dražby.

V súvislosti s návrhom navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý

bol doručený súdu dňa 28. 06. 2010 poukazujem na skutočnosť, že o návrhu bolo súdom

rozhodnuté dňa 20. 07. 2010. Voči uzneseniu, ktorým súd návrh na nariadenie predbežného

opatrenia zamietol, nebol zo strany navrhovateľky podaný opravný prostriedok.

Súd v prejednávanej veci konal a úkony vykonával v primeraných časových

intervaloch.

Súčasne Vám oznamujem, že netrvám na ústnom prejednaní sťažnosti ústavným

súdom.“

2.2 Právna zástupkyňa sťažovateľky vo svojom podaní k vyjadreniu okresného súdu

uviedla najmä, že:

„(...) Advokátska kancelária k Vyjadreniu uvádza, že je pravda, že Sťažovateľka

podala žiadosť o odročenie termínu pojednávania na neurčito v právnej veci Sťažovateľky

ako navrhovateľky proti odporcovi Ing. J. A. o vyporiadanie bezpodielového

spoluvlastníctva manželov vedenej na Okresnom súde Bratislava II, sp. zn.

(správne má byť sp. zn. , pozn.).

Uvedenú žiadosť o odročenie termínu pojednávania Stažovateľka podala z dôvodu,

že v súčasnosti prebiehajú na Okresnom súde Bratislava II ďalšie dve súdne konania,

v ktorých sa riešia otázky, ktoré môžu mať význam pre rozhodnutie súdu v tejto právnej

veci.

Konkrétne ide o tieto dve konania, a to konanie v právnej veci navrhovateľky J. A.

proti odporcom V., a. s. a spol. o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby vedenej na

Okresnom súde Bratislava II, sp. zn. a konanie v právnej veci navrhovateľky

J. A. proti odporcovi V., a. s. o náhradu škody 200.000,- Eur vedenej na Okresnom súde

Bratislava II, sp. zn. .

Tieto súdne konania vedené na Okresnom súde Bratislava II sa okrem iného týkajú aj

nehnuteľností, ktoré sa vyporiadavali v rámci konania o vyporiadaní bezpodielového

spoluvlastníctva medzi navrhovateľkou a odporcom.

Advokátska kancelária má za to, že keby nedochádzalo zo strany Okresného súdu

Bratislava II k prieťahom v konaní, tak ako ich namietala Stažovateľka v Sťažnosti zo dňa

10. 05. 2013 nemusela by Sťažovateľka iniciovať ďalšie súdne konania na ochranu svojich

práv, a následne žiadať o odročenie termínu pojednávania.

Advokátska kancelária dáva do pozornosti Ústavného súdu Slovenskej republiky, že

odôvodnenie Okresného súdu Bratislava II, že konanie sp. zn. (správne má

byť sp. zn. , pozn.). nie je právoplatne ukončené z dôvodu, že Sťažovateľka

podala žiadosť o odročenie termínu neobstojí, nakoľko toto konanie Sťažovateľky bolo

zapríčinené práve prieťahmi zo strany Okresného súdu Bratislava II.

Z uvedeného vyplýva, že v konaní vedenom Okresným súdom Bratislava II sp. zn.

došlo k prieťahom v konaní, čím bolo porušené základné právo Sťažovateľky

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaná

v čl. 48 ods. 2.

Súčasne Vám oznamujeme, že netrváme na ústnom prejednaní Sťažnosti Ústavným

súdom Slovenskej republiky.“

3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v .

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania

a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav

konania vedeného na okresnom súde v konaní vedenom pod sp. zn. :

Dňa 27. novembra 2008 podala sťažovateľka na okresnom súde proti odporcovi

Ing. J. A. (ďalej len „odporca“) žalobný návrh na vyporiadanie bezpodielového

spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“). Vec bola zaevidovaná pod sp. zn.

.

Dňa 10. decembra 2008 súd vyzval sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku za

návrh na začatie konania.

Dňa 23. decembra 2008 sťažovateľka uhradila súdny poplatok.

Dňa 29. januára 2009 súd zaslal odporcovi návrh na začatie konania na vyjadrenie.

Dňa 7. mája 2009 bol do spisu pripojený právoplatný rozvodový rozsudok

účastníkov konania a kópia „Návrhu na vylúčenie užívacieho práva k bytu“, ktorý sa vedie

na súde pod sp. zn. z podnetu odporcu.

Dňa 10. septembra 2009 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 3. november 2009.

Dňa 3. októbra 2009 sa odporca písomne vyjadril k návrhu.

Dňa 2. novembra 2009 sťažovateľka požiadala súd o odročenie nariadeného

pojednávania, pretože so svojím právnym zástupcom ukončila zastupovanie a zatiaľ pre

krátkosť času si nestihla zabezpečiť kvalifikované zastúpenie. V rovnaký deň aj právna

zástupkyňa odporcu ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní.

Dňa 3. novembra 2009 bolo pojednávanie odročené na 26. január 2010.

Dňa 26. januára 2010 bolo pojednávanie „z dôvodu OČR“ odročené na neurčito.

Dňa 29. januára 2010 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 25. marec 2010.

Dňa 25. marca 2010 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na

neurčito s tým, že sťažovateľka doručí súdu v lehote 10 dní upravený návrh.

Dňa 12. apríla 2010 bol súdu doručený upravený návrh sťažovateľky.

Dňa 28. apríla 2010 okresný súd uznesením č. k. -112 uložil

sťažovateľke povinnosť uložiť preddavok na trovy dôkazu.

Dňa 5. mája 2010 okresný súd zaslal odporcovi doplnený návrh na vyjadrenie.

Dňa 12. mája 2010 právna zástupkyňa odporcu požiadala súd na predĺženie lehoty na

vyjadrenie.

Dňa 22. júna 2010 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 5. október 2010.

Dňa 28. júna 2010 sťažovateľka podala návrh na vydanie predbežného opatrenia.

Dňa 20. júla 2010 okresný súd uznesením č. k. -131 návrh sťažovateľky

na vydanie predbežného opatrenia zamietol.

Dňa 9. septembra 2010 sťažovateľka zložila preddavok na trovy dôkazu.

Dňa 4. októbra 2010 právna zástupkyňa odporcu ospravedlnila svoju neúčasť na

nariadenom pojednávaní zo zdravotných dôvodov.

Dňa 5. októbra 2010 bolo pojednávanie odročené na neurčito.

Dňa 28. októbra 2010 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 23. november 2010.

Dňa 12. novembra 2010 právna zástupkyňa odporcu ospravedlnila svoju neúčasť na

nariadenom pojednávaní, pričom informovala súd o prebiehajúcej dražbe majetku, ktorý je

predmetom sporného BSM.

Dňa 23. novembra 2010 bolo pojednávanie odročené na 10. február 2011.

Dňa 10. februára 2011 bolo pojednávanie odročené na 5. máj 2010, pretože sa ešte

neuskutočnila dražba nehnuteľnosti, ktorá je predmetom sporného BSM, na účely pokusu

a mimosúdnu dohodu.

Dňa 2. marca 2011 sťažovateľka podala návrh na zabezpečenie dôkazov.

Dňa 10. marca 2011 okresný súd oslovil bankové inštitúcie na zabezpečenie

dôkazov.

Dňa 16. marca 2011, 22. marca 2011, 23. marca 2011 a 15. apríla 2011 oslovené

banky reagovali na výzvu súdu.

Dňa 5. apríla 2011 a 21. apríla 2011 právni zástupcovia sťažovateľky a odporcu

doručili súdu svoje návrhy dohody na vyporiadanie BSM.

Dňa 5. mája 2011 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na

16. jún 2011.

Dňa 16. júna 2011 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na

27. september 2011.

Dňa 28. júla 2011 sťažovateľka podala súdu „Žiadosť o vydanie predbežného

opatrenia“.

Dňa 19. augusta 2011 bol v spise zaznamenaný úradný záznam, podľa ktorého

„žiadosť o vydanie predbežného opatrenia“ patrí k návrhu na určenie neplatnosti dražby.

Dňa 22. septembra 2011 sťažovateľka doložila do spisu listinné dôkazy.

Dňa 27. septembra 2011 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na

13. december 2011.

Dňa 29. septembra 2011 sťažovateľka doložila do spisu listinné dôkazy.

Dňa 7. novembra 2011 odporca doložil do spisu listinné dôkazy.

Dňa 9. decembra 2011 právny zástupca sťažovateľky písomne navrhol súdu vykonať

rozsiahle dokazovanie.

Dňa 13. decembra 2011 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na

neurčito na účely ďalšieho dokazovania.

Dňa 27. februára 2012 okresný súd uznesením č. k. -306 uložil

sťažovateľke povinnosť uložiť preddavok na trovy dôkazu.

Dňa 28. februára 2012 okresný súd prípisom oslovil V., s. r. o., a 15 bankových

inštitúcií, aby poskytli informácie súvisiace so sporným BSM.

Dňa 9. marca 2012, 12. marca 2012, 13. marca 2012, 14. marca 2012, 15. marca

2012, 16. marca 2012, 19. marca 2012, 21. marca 2012 a 22. marca 2012 oslovené

inštitúcie reagovali na dožiadanie okresného súdu.

Dňa 13. marca 2012 sťažovateľka zložila preddavok na trovy dôkazu.

Dňa 20. apríla 2012 súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľky na splnenie

povinnosti vyplývajúcej „z uznesenia súdu z pojednávania dňa 13. 12. 2011 a založili do

spisu špecifikáciu stavebných prác...“.

Dňa 9. mája 2012 právny zástupca sťažovateľky reagoval na uvedenú výzvu súdu.

Dňa 29. mája 2012 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 20. september 2012.

Dňa 4. júna 2012 súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľky na oznámenie svedkov,

ktorí vykonávali rekonštrukčné práce, a oznámenie dátumov vykonania jednotlivých prác.

Dňa 11. júla 2012 právny zástupca sťažovateľky reagoval na ostatnú výzvu súdu.

Dňa 20. septembra 2012 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na

29. november 2012.

Dňa 9. novembra 2012 právny zástupca sťažovateľky navrhol vyžiadať bankovú

informáciu od C., s. r. o.

Dňa 12. novembra 2012 okresný súd vyzval C., s. r. o., na podanie navrhovanej

informácie.

Dňa 19. novembra 2012 sťažovateľka navrhla vyžiadať bankovú informáciu

„z ÚVEROVÉHO REGISTRA odporcu“.

Dňa 26. novembra 2012 spoločnosť C., s. r. o., reagovala na výzvu súdu.

Dňa 29. novembra 2012 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na

neurčito na účely ďalšieho dokazovania.

Dňa 3. decembra 2012 okresný súd opätovne vyzval spoločnosť C., s. r. o.,

na podanie informácie, vyzval tiež D., a. s., na podanie správy a právneho zástupcu

sťažovateľky, aby oznámil, pod akou spisovou značkou „prebieha konanie o neplatnosť

dražby“.

Dňa 13. decembra 2012 právny zástupca sťažovateľky reagoval na výzvu súdu.

Dňa 17. decembra 2012 spoločnosť C., s. r. o., reagovala na výzvu súdu.

Dňa 27. decembra 2012 právny zástupca požiadal okresný súd, aby opätovne

vyžiadal „výpis z registra bankových informácií“ od spoločnosti C., s. r. o.

Dňa 4. januára 2013 okresný súd opätovne vyzval spoločnosť S., s. r. o., na podanie

informácie pod následkami uloženia poriadkovej pokuty.

Dňa 9. januára 2013 D., a. s., podala požadovanú správu.

Dňa 14. januára 2013 právny zástupca sťažovateľky reagoval na výzvu súdu.

Dňa 25. januára 2013 spoločnosť S., s. r. o., reagovala na výzvu súdu.

Dňa 28. januára 2013 okresný súd opätovne vyzval spoločnosť S., s. r. o.,

„o zaslanie výpisu z registra bankových informácií“.

Dňa 6. februára 2013 právny zástupca sťažovateľky doložil do spisu listinné dôkazy.

Dňa 21. februára 2013 spoločnosť S., s. r. o., reagovala na výzvu súdu.

Dňa 25. marca 2013 súd vyzval právnu zástupkyňu odporkyne, aby doložila do spisu

určité daňové priznanie odporcu, a právneho zástupcu sťažovateľky, aby predložil listinný

dôkaz.

Dňa 5. apríla 2013 právny zástupca odporcu a 9. apríla 2013 právny zástupca

sťažovateľky reagovali na výzvu súdu.

Dňa 19. apríla 2013 spoločnosť S., s. r. o., reagovala na výzvu súdu.

Dňa 16. mája 2013 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 18. jún 2013.

Dňa 30. mája 2013 sťažovateľka požiadala súd o odročenie nariadeného

pojednávania „z dôvodu, že na Okresnom súde Bratislava II prebiehajú ďalšie dve súdne

konania, v ktorých sa riešia otázky, ktoré môžu mať význam pre rozhodnutie súdu v tejto

právnej veci“.

Dňa 18. júna 2013 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, na ktorom okresný súd

uznesením rozhodol, že „Súd konanie prerušuje do právoplatného skončenia konania

vedeného na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. “.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. dochádzalo k porušovaniu základného

práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48

ods. 2 .

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov(...)

Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že

účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej

neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (napr.

). Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov teda možno

porušiť iba v konaní, ktorého výsledkom môže byť rozhodnutie štátneho orgánu o právach

a povinnostiach jeho účastníkov, pretože len také rozhodnutie môže ukončiť stav právnej

neistoty osoby domáhajúcej sa rozhodnutia štátneho orgánu (, ).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo

alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované

v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie

účastníka konania a postup súdu (napr. ). V súlade s judikatúrou Európskeho

súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)

v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. , ,

). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie

v napadnutom konaní mohlo predstavovať určitý stupeň skutkovej zložitosti súvisiaci napr.

so získavaním bankových informácií, a najmä pretože na súde prebiehali súvisiace konania

(medzi inými o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby), kvôli ktorým napokon došlo aj

k prerušeniu konania.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky

v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne

zohľadnená na jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto

konaní k zbytočným prieťahom.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu a predovšetkým

konštatuje, že z prehľadu procesných úkonov (bod II nálezu) opísaných zo súdneho spisu,

ktorý bol ústavným súdom zapožičaný, vyplýva, že okresný súd konal vo veci v podstate

priebežne, hoci minimálne v období od 7. mája 2009 do 10. septembra 2009 bol krátkodobo,

konkrétne štyri mesiace aj nečinný. Z judikatúry ústavného súdu však vyplýva, že nie každý

zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v (mutatis

mutandis a v ňom odkaz na predchádzajúcu judikatúru ústavného súdu).

V okolnostiach danej veci ojedinelá a krátkodobá nečinnosť okresného súdu neovplyvnila

podľa názoru ústavného súdu skutočnosť, že vec nebola doteraz skončená, a preto tento

prieťah nemožno ani považovať za príčinu neodstránenia stavu právnej neistoty, v ktorej sa

sťažovateľka nachádza v dôsledku trvania napadnutého konania.

Okrem uvedeného možno konštatovať, že napadnuté konanie (v ktorom podľa

sťažovateľky malo dôjsť k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v ) bolo uznesením okresného súdu

z 18. júna 2013 „na základe žiadosti navrhovateľky a súhlasného stanoviska odporcu“

prerušené do právoplatného ukončenia konania (o určenie neplatnosti dražby) vedeného na

Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. . Z dôvodu prerušenia napadnutého

konania pred okresným súdom, ak nedôjde k odpadnutiu prekážky prerušeného konania,

nemôžu sa v prerušovanom konaní vykonávať žiadne procesné úkony smerujúce

k odstráneniu právnej neistoty účastníkov, a tým k naplneniu účelu označeného základného

práva, tak ako to už bolo uvedené. Sťažovateľka netvrdila ani neuviedla žiadnu skutočnosť,

z ktorej by vyplývalo, že v danej veci neexistoval dôvod na prerušenie konania, resp. že

prekážka prerušenia konania už odpadla. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd

nečinnosť súdu v dôsledku existencie zákonnej prekážky jeho postupu, tak ako to je

v danom prípade, neposudzuje ako zbytočné prieťahy v súdnom konaní (napr. ,

, ).

Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že nebolo možné z hľadiska

komplexného posúdenia inkriminovaného konania považovať postup okresného súdu v ňom

za porušenie práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v .

Z uvedených dôvodov a v súlade so svojou doterajšou rozhodovacou činnosťou

ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto nálezu.

4. Sťažovateľka okrem vyslovenia porušenia označeného základného práva navrhla,

aby ústavný súd svojím rozhodnutím prikázal okresnému súdu konať vo veci bez

zbytočných prieťahov, a domáhala sa aj priznania primeraného finančného zadosťučinenia

a trov právneho zastúpenia.

V zmysle ustanovenia ak sa základné

právo alebo sloboda porušili rozhodnutím alebo opatrením, ústavný súd také rozhodnutie

alebo opatrenie zruší. V zmysle odseku 4 citovaného ustanovenia

môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj

primerané finančné zadosťučinenie. Z uvedeného vyplýva, že tieto výroky sú viazané na

vyhovenie vo veci samej. Keďže v uvedenom prípade ústavný súd vyslovil, že základné

právo, ktorého porušenie sťažovateľka namietala, porušené nebolo, uvedenými návrhmi sa

pri svojom rozhodovaní už podrobnejšie nezaoberal.

5. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uložiť niektorému z účastníkov, aby úplne alebo sčasti

uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Keďže sťažovateľka v konaní neuspela,

ústavný súd nepovažoval za potrebné zaoberať sa ani jej návrhom na náhradu trov konania.

Zo všetkých uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené

vo výroku tohto nálezu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. februára 2014