Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 573/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

29

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. marca 2015 v senáte

zloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa Mészárosa

a Ladislava Orosza prerokoval prijatú sťažnosť , ,

, zastúpeného advokátom JUDr. Petrom Rybárom, Advokátska kancelária,

A. Kmeťa 11, Žilina, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Zvolen v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Zvolen v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é n e b o l i .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. 15 z 18. septembra 2014 prijal na ďalšie konanie sťažnosť

, (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Zvolen (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že sa návrhom z 22. decembra 2010 domáhal

na okresnom súde rozhodnutia, ktorým by okresný súd zaviazal žalovanú obchodnú

spoločnosť zaplatiť mu 2 082,03 €.

Po úhrade súdneho poplatku, vydaní platobného rozkazu 24. januára 2011 a podaní

odporu 14. februára 2011 bolo vo veci nariadené prvé pojednávanie na 18. máj 2011,

na ktorom boli vypočutí účastníci konania, ich právni zástupcovia. Pojednávanie bolo

odročené na 30. september 2011.

Na pojednávaní 30. septembra 2011 okresný súd rozhodol rozsudkom, proti

ktorému účastníci podali odvolania. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením

sp. zn. z 23. mája 2012 rozhodnutie okresného súdu v napadnutej časti

zrušil a vec mu vrátil na ďalšie prerokovanie a rozhodnutie.

Sťažovateľ v ďalšom popísal priebeh konania s tým, že do podania tejto sťažnosti

nebolo vo veci právoplatne rozhodnuté, a ďalej uviedol:

„Postup sťažovateľa v procesnom postavení navrhovateľa možno hodnotiť ako

aktívny. Bez zbytočného odkladu reagoval na výzvy konajúceho súdu, osobne, resp.

prostredníctvom svojho právneho zástupcu sa zúčastňoval všetkých pojednávaní vo veci.

Za účelom ochrany svojich práv využil aj všetky účinné prostriedky nápravy, ktoré mu

zákon poskytuje... teda svojim postupom nezaložil príčinu spomaleného postupu súdu...

Predmetom konania je zaplatenie peňažnej pohľadávky z obchodného styku

za dodaný tovar. Vzhľadom na existenciu právnej úpravy na dané právne vzťahy nemožno

vec hodnotiť ako právne zložitú. Rovnako v posudzovanom prípade sa podľa nášho názoru

nejedná ani o faktickú zložitosť veci...

V našom prípade nebolo do podania tejto sťažnosti orgánom s právomocou vo veci

konať právoplatne rozhodnuté (už 3 roky 5 mesiacov)...

Odporca v priebehu súdneho konania uskutočnil niekoľko procesných úkonov, ktoré

však nielen že neviedli k odstráneniu právnej neistoty v konaní ale túto aj priamo založili.

Odporca teda uskutočňoval neefektívne úkony, ktoré prispeli k prieťahom v konaní.

Sťažovateľ je fyzická osoba podnikateľ a absencia právnej istoty v prejednávanej

veci znamená pre neho citeľné následky. Uvedená právna neistota sťažovateľa je zvýraznená

najmä tou skutočnosťou, že v dôsledku takéhoto konania odporcu už viac ako 3 roky nie je

rozhodnuté o dôvodnosti jeho nároku pričom však znáša náklady konania (aj neefektívnych

úkonov odporcu) aj s prihliadnutím na miestu príslušnosť odporcu v celom rozsahu.

Vyššie uvedenými skutočnosťami odôvodňuje sťažovateľ nemajetkovú ujmu, ktorej

náhrady sa týmto rovnako domáha...

Sme toho názoru, že nečinnosťou Okresného súdu Zvolen, sp. zn. ,

najmä po rozhodnutí odvolacieho súdu vo veci, teda v čase od 12. 6. 2012... do 13. 5. 2014,

došlo k porušeniu práva sťažovateľa priznanému v článku 48 ods. 2 SR a v

ods. 1 Dohovoru...

Pokiaľ sa jedná o pojednávanie konané dňa 31. 10. 2012, na tomto boli opakovane

vypočutí účastníci konania, ich právni zástupcovia opakovane k tým istým okolnostiam, ku

ktorým sa už vyjadrovali mnohokrát na predchádzajúcich pojednávaniach.

Rovnako na pojednávaní konanom dňa 7. 3. 2014 mali byť v zmysle záverov

pojednávania zo dňa 31. 10. 2012, na návrh účastníkov predvolaní a vypočutí svedkovia,

k čomu však nedošlo..., títo boli vypočutí na opakovaný návrh účastníkov až na pojednávaní

konanom dňa 13. 05. 2014.

Uvedené úkony odporcu teda nemožno považovať za efektívne úkony smerujúce

k rýchlemu a účinnému rozhodnutiu vo veci.

Naviac konanie odporcu je poznačené na výzvu odporcu opakovanými prednesmi

účastníkov konania k skutkovým a právnym okolnostiam, ku ktorým sa už opakovane

vyjadrovali, odporca nahrádza činnosť žalovaného, keď sám zabezpečuje dôkazy, ktoré by

mal označiť, resp. predložiť žalovaný, čo nesporne prispieva k zbytočným prieťahom

v konaní.“

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti takto rozhodol:

„Právo sťažovateľa – ... na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručené podľa a v

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní pred Okresným súdom

Zvolen, č. k.: vo veci zaplatenie istiny vo výške 2 082,03, EUR s prísl.

porušené bolo.

Ústavný súd.... priznáva sťažovateľovi – ... primerané finančné

zadosťučinenie v celkovej výške 3000, Eur.

Ústavný súd Slovenskej republiky... prikazuje Okresnému súdu Zvolen vo veci

zaplatenie istiny vo výške 2 082,03, Eur s prísl. konať.

Odporca je ďalej povinný uhradiť na účet právneho zástupcu

sťažovateľa JUDr. Peter Rybár – advokát, vedenom... titulom trov právneho zastúpenia

čiastku 284,08, Eur...“

K prijatej sťažnosti sa na výzvu ústavného súdu vyjadrila predsedníčka okresného

súdu prípisom č. SprS 1999 166/14 z 13. novembra 2014, v ktorom okrem iného uviedla:

„Vo veci vedenej na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. je predmetom

sporu zaplatenie peňažnej pohľadávky z obchodného styku za dodaný tovar. Uznesením

č. k. súd spojil na spoločné konanie s konaním o vzájomnom návrhu odporcu

voči navrhovateľovi zo dňa 16. 05. 2011.

Návrh navrhovateľa: ,... proti odporcovi: ,...

na vydanie platobné rozkazu o zaplatenie istiny 2.082,03 Eur s prísl. bol doručený súdu

dňa 27. 12. 2010. Vec bola vedená pod sp. zn. .

Dňa 13. 01. 2011 bola právnemu zástupcovi navrhovateľa zaslaná výzva

na zaplatenie súdneho poplatku za podaný návrh vo výške 124,50 Eur. Dňa 21. 01. 2011

bol uhradený súdny poplatok v kolkoch v hodnote 124,50 Eur.

Dňa 24. 01. 2011 bol vo veci vydaný platobný rozkaz č. k. , ktorým

súd uložil odporcovi zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.082,03 Eur spolu s úrokmi

z omeškania, trovy konania, súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia. Predmetný

platobný rozkaz bol vyexpedovaný dňa 28. 01. 2011.

Dňa 16. 02. 2011 bol súdu doručený odpor odporcu podaný prostredníctvom právnej

zástupkyne advokátky zo dňa 14. 02. 2011 proti platobnému

rozkazu č. k. spolu s plnou mocou udelenou odporcom pre

, advokátku na zastupovanie v predmetnom konaní.

Dňa 17. 02. 2011 bola predmetná vec z dôvodu podania odporu odporcom

prevedená do súdneho registra Cb a pridelená náhodným výberom pomocou technických

prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom pod sp. zn.

zákonnej sudkyni JUDr. Jane Kovalčíkovej.

Dňa 21. 02. 2011 bol odpor odporcu zo dňa 14. 02. 2011 zaslaný právnemu

zástupcovi navrhovateľa na vyjadrenie v lehote 10 dní. Zároveň bolo právnej zástupkyni

odporcu zaslané uznesenie č. k. zo dňa 21. 02. 2011, ktorým súd uložil

odporcovi zaplatiť súdny poplatok za odpor vo výške 124,50 Eur. Dňa 07. 03. 2011 bol

uhradený súdny poplatok v kolkoch v hodnote 124,50 Eur.

Dňa 14. 03. 2011 bolo súdu doručené vyjadrenie navrhovateľa k odporu

zo dňa 14. 02. 2011.

Spis bol dňa 15. 03. 2011 predložený zákonnej sudkyni, ktorá dňa 29. 03. 2011

vytýčila termín pojednávania na deň 27. 04. 2011...

Dňa 07. 04. 2011 bolo súdu doručené ospravedlnenie od právnej zástupkyni odporcu

z pojednávania a žiadosť o odročenie z dôvodu kolízie pojednávania

s 2 inými právnymi vecami, na ktoré konania jej boli predvolania doručené skôr ako

v predmetnej veci a ktoré skutočnosti oznámila aj svojmu mandantovi, ktorý však trvá na jej

osobnej účasti na pojednávaní. Dňa 08. 04. 2011 zákonná sudkyňa zrušila termín

pojednávania z uvedeného dôvodu kolízie pojednávaní právnej zástupkyne odporcu

vytýčený na deň 27. 04. 2011 a vytýčila nový termín pojednávania na deň 06. 05. 2011.

Upovedomenie o odročení termínu pojednávania bolo účastníkom konania zaslané dňa

09. 04. 2011.

Dňa 18. 04. 2014 bola súdu doručená žiadosť právneho zástupcu navrhovateľa

JUDr. Petra Rybára zo dňa 14. 04. 2011, o zmenu termínu pojednávania z dôvodu kolízie

pojednávania s pojednávaním v inej právnej veci, na ktoré mu bolo predvolanie doručené

skôr ako v predmetnej veci stým, že klient trvá na jeho osobnej účasti na pojednávaní.

Dňa 19. 04. 2011 zákonná sudkyňa z uvedeného dôvodu kolízie pojednávaní právneho

zástupcu navrhovateľa zrušila termín pojednávania vytýčený na deň 06. 05. 2011 a vytýčila

nový termín na deň 18. 05. 2011. Upovedomenie o odročení bolo účastníkom konania

zaslané dňa 26. 04. 2011.

Dňa 17. 05. 2014 bol súdu doručený od odporcu vzájomný návrh zo dňa 16. 05. 2011

o vydanie záručných listov a certifikátov na dodané tovary a riadnych daňových dokladov

a faktúr a započítacia námietka.

Pojednávanie konané dňa 18. 05. 2011 bolo odročené na neurčito za účelom

vypracovania uznesenia o spojení vzájomného návrhu na spoločné konanie vo veci;

vyrubenia súdneho poplatku zo vzájomného návrhu s tým, že na nový termín pojednávania

predvolá svedka zo sídla spoločnosti odporcu.

Dňa 13. 06. 2011 súd vydal uznesenie č. k. , ktorým súd spojil konanie

vedené na tunajšom súde pod sp. zn. skonaním o vzájomnom návrhu odporcu

voči navrhovateľovi zo dňa 16. 05. 2011, na spoločné konanie. Uznesenie nadobudlo

právoplatnosť dňa 09. 07. 2011.

Dňa 20. 06. 2011 bola zaslaná výzva odporcovi zo dňa 20. 06. 2011 na zaplatenie

súdneho poplatku za vzájomný návrh vo výške 144,50 Eur. Súdny poplatok vo výške

144,50 Eur bol odporcom zložený na účet súdu dňa 01. 07. 2011.

Dňa 18. 07. 2011 bol spis predložený zákonnej sudkyni, ktorá dňa 20. 07. 2011

vytýčila termín pojednávania na deň 30. 09. 2011...

Na pojednávaní dňa 30. 09. 2011 súd rozhodol vo veci rozsudkom č. k.

, ktorým uložil navrhovateľovi povinnosť vydať certifikát na dodané tovary,

kovanie, sklo, profil ECO ONLINE a potvrdené záručné listy na všetkých 6 ks vchodových

dverí.. všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Odporcovi uložil povinnosť

zaplatiť navrhovateľovi 750,11 eur spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne z tejto sumy

od 06. 12. 2010 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Vo zvyšnej časti,

v istine a v príslušenstve súd návrh zamietol...

Dňa 14. 11. 2011 bolo súdu doručené odvolanie odporcu zo dňa 10. 11. 2011 proti

rozsudku č. k. zo dňa 30. 09. 2011.

Odvolanie odporcu zo dňa 10. 11. 2011 bola zaslané navrhovateľovi dňa

22. 11. 2011 na vyjadrenie v lehote 10 dní.

Dňa 16. 11. 2011 bolo súdu doručené odvolanie navrhovateľa zo dňa 14. 11. 2011

proti rozsudku č. k. zo dňa 30. 09. 2011.

Dňa 23. 11. 2011 súd uznesením č. k. zaviazal navrhovateľa zaplatiť

súdny poplatok vo výške 144,50 Eur za podané odvolanie.

Dňa 01. 12. 2011 bolo odvolanie navrhovateľa zo dňa 14. 11. 2011 zaslané

odporcovi na vyjadrenie v lehote 10 dní.

Dňa 02. 12. 2011 a dňa 15. 12. 2011 boli súdu doručené vyjadrenia účastníkov

konania k odvolaniam protistrany.

Dňa 19. 12. 2011 bolo na účet tunajšieho súdu zložená platba od navrhovateľa

súdny poplatok z odvolania vo výške 144,50 Eur.

Spis bol dňa 21. 12. 2011 zaslaný Krajskému súdu v Banskej Bystrici na rozhodnutie

o odvolaní odporcu a odvolaní navrhovateľa proti rozsudku č. k. zo dňa

30. 09. 2011. Krajský súd v Banskej Bystrici dňa 23. 05. 2012 uznesením

č. k. 113 rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. zo dňa

30. 09. 2011 v napadnutej prvej, tretej a štvrtej výrokovej vete zrušil a vec vrátil na ďalšie

konanie.

Spis bol Okresnému súdu Zvolen vrátený dňa 12. 06. 2012.

Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. zo dňa

23. 05. 2012 bolo účastníkom konania vyexpedované dňa 26. 06. 2012...

Dňa 26. 09. 2012 bola súdu doručená žiadosť právneho zástupcu navrhovateľa

JUDr. Petra Rybára, o odročenie pojednávania z dôvodu z dôvodu kolízie... s tým, že klient

trvá na jeho osobnej účasti na pojednávaní. Dňa 01. 10. 2012 bolo súdu doručené

od právnej zástupkyne odporcu ospravedlnenie z pojednávania vytýčeného na deň

12. 10. 2012 so žiadosťou o odročenie z dôvodu kolízie pojednávania s jej účasťou

na výsluchu poškodenej v inej právnej veci, na ktoré jej bolo predvolanie doručené skôr ako

v predmetnej veci s tým, že klient trvá na jej osobnej účasti na pojednávaní.

Dňa 27. 09. 2012 zákonná sudkyňa z uvedeného dôvodu kolízie pojednávaní právneho

zástupcu navrhovateľa a právneho zástupcu odporcu zrušila termín pojednávania na deň

12. 10. 2012 a vytýčila nový termín na deň 31. 10. 2012...

Pojednávanie konané dňa 31. 10. 2012 bolo odročené na neurčito za účelom

doloženia do spisu právnou zástupkyňou odporcu v lehote 3 dní v zápisnici presne

špecifikovaných listinných dôkazov spolu so špecifikáciou vzájomného návrhu, dodaných

certifikátov a záručných listov, ktorých sa domáha. Súd na ďalšie pojednávanie predvolá

svedkov a .

Dňa 07. 11. 2012 boli od právnej zástupkyne odporcu doručené požadované doklady

a úprava petitu zo dňa 02. 11. 2012. Spis bol zákonnej sudkyni predložený dňa 12. 11. 2012.

V období od 26. 11. 2012 do 07. 01. 2013 bola zákonná sudkyňa práceneschopná.

Na základe pokynu zákonnej sudkyne zo dňa 16. 01. 2013 bolo dňa 21. 01. 2013 zaslané

podanie právnej zástupkyne odporcu zo dňa 02. 11. 2012 právnemu zástupcovi

navrhovateľa s výzvou na vyjadrenie v lehote 15 dní. ...

V období od 25. 04. 2013 do 16. 05. 2013 bola zákonná sudkyňa práceneschopná.

Na pokyn zákonnej sudkyne zo dňa 11. 06. 2013 bola právna zástupkyňa odporcu vyzvaná,

aby v lehote 15 dní špecifikovala vzájomný návrh, nakoľko je neurčitý a nevykonateľný.

Dňa 21. 06. 2013 bolo súdu od právnej zástupkyne odporcu doručené oznámenie, že nie je

možné dodržať lehotu na vyjadrenie k veci, nakoľko odchádza na zahraničnú dovolenku

do 20. 07. 2013, preto žiadala súd o ospravedlnenie a predĺženie lehoty. Dňa 02. 07. 2013

zákonná sudkyňa predĺžila lehotu na vyjadrenie do 27. 07. 2013. Dňa 07. 08. 2013 bola

právnej zástupkyni odporcu zaslaná urgencia na zaslanie vyjadrenia v zmysle výzvy súdu.

Dňa 15. 08. 2013 bolo súdu doručené vyjadrenie právnej zástupkyne odporcu zo dňa

13. 08. 2013.

Dňa 22. 08. 2013 bolo právnemu zástupcovi navrhovateľa zaslané vyjadrenie

odporcu zo dňa 13. 08. 2013 na vyjadrenie v lehote 15 dní. Dňa 02. 09. 2013 bolo súdu

doručené vyjadrenie navrhovateľa zo dňa 28. 08. 2013 k vyjadreniu odporcu zo dňa

13. 08. 2013.

Dňa 27. 11. 2013 zákonná sudkyňa vytýčila termín pojednávania na deň

10. 01. 2014...

Dňa 19. 12. 2013 bola súdu doručená žiadosť právneho zástupcu navrhovateľa

JUDr. Petra Rybára o odročenie pojednávania z dôvodu kolízie pojednávania... s tým, že

klient trvá na jeho osobnej účasti na pojednávaní.

Dňa 20. 12. 2013 zákonná sudkyňa z uvedeného dôvodu kolízie pojednávaní

právneho zástupcu navrhovateľa zrušila termín pojednávania vytýčeného na deň

10. 01. 2014 a vytýčila nový termín na deň 04. 02. 2014...

Dňa 14. 01. 2014 bolo súdu doručené od právnej zástupkyne odporcu

ospravedlnenie z pojednávania vytýčeného na deň 04. 02. 2014 so žiadosťou

o odročenie z dôvodu kolízie pojednávania s inou právnou vecou, na ktoré jej bolo

predvolanie doručené skôr ako v predmetnej veci, ako aj odporcu.

Dňa 15. 01. 2014 zákonná sudkyňa z uvedeného dôvodu kolízie pojednávaní

právneho zástupcu odporcu zrušila termín pojednávania vytýčený na deň 04. 02. 2014

a vytýčila nový termín na deň 07. 03. 2014. ...

Pojednávanie konané dňa 07. 03. 2014 bolo odročené na deň 13. 05. 2014 za účelom

predvolania svedkov , a a po oznámení

právnou zástupkyňou odporcu adresy svedka .

Pojednávanie konané dňa 13. 05. 2014 bolo odročené na neurčito za účelom

predloženia dokladov svedkom a v lehote 7 dní.

Dňa 20. 05. 2014 bolo súdu doručené doplnenie svedeckej výpovede od ...

Dňa 18. 06. 2014 bolo uznesením č. k. priznané svedočné

vo výške 11,88 Eur...

... spis dňa 18. 06. 2014 zapožičaný Ústavnému súdu SR a vrátený späť súdu dňa

11. 07. 2014.

Na pojednávaní dňa 11. 11. 2014 súd rozhodol vo veci rozsudkom...

Prekážky postupu súdu podľa a nasl. neboli

zistené.

Z obsahu spisu sp. zn. som nezistila, že by v konaní pred okresným

súdom vznikli bezdôvodné prieťahy, ktoré by boli spôsobené súdom. Súd v predmetnej

právnej veci pravidelne konal aj napriek opakovanej práceneschopnosti zákonnej sudkyne.

Konanie o návrhu navrhovateľa bolo spojené s konaním o vzájomnom návrhu odporcu.

K celkovej dĺžke konania prispelo správanie sa účastníkov konania, ktorí opakovane,

celkovo 5 krát (z toho právny zástupca navrhovateľa 3 krát) žiadali súd o odročenie

pojednávaní z dôvodu kolízie pojednávaní právnych zástupcov s tým, že navrhovateľ

a odporca trvali na účasti ich právnych zástupov na pojednávaní, v dôsledku toho

dochádzalo k predlžovaniu konania. Pojednávania boli odročené tiež za účelom

predloženia listinných dôkazov a špecifikácie vzájomného návrhu zo strany odporcu, ako aj

za účelom vypočutia účastníkmi navrhovaných svedkov a zabezpečenia ďalších listinných

dôkazov súdu potrebných pre účely rozhodnutia vo veci, pričom vo veci bolo rozhodnuté

rozsudkom dňa 11. 11. 2014.

Ide o objektívne skutočnosti, ktoré mali vplyv na dĺžku konania aj bez subjektívneho

zavinenia sudcu. V tomto prípade nejde však o zdržanie pričítateľné štátu (súdu). Hoci

súdne konanie trvá objektívne dlhú dobu, nezistila som vo veci subjektívne zapríčinené

prieťahy súdom v súdnom konaní.“

Sťažovateľ sa k prípisu predsedníčky okresného súdu vyjadril podaním doručeným

ústavnému súdu 2. decembra 2014, v ktorom uviedol:

„Priznanie ústavného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá

povinnosť súdu na organizovanie práce tak, aby sa toto základné právo objektívne

realizovalo (). Z uvedeného je zrejmé, že prvoradou povinnosťou konajúceho

sudcu je organizovať procesný postup v súdnom konaní tak, aby sa čo najskôr odstránil stav

právnej neistoty, kvôli ktorému sa navrhovateľ obrátil na súd so žiadosťou o jeho

rozhodnutie...

V prejednávanej veci nebolo doposiaľ orgánom s právomocou vo veci konať

právoplatne rozhodnuté (už takmer 4 roky)...

Odporca v priebehu súdneho konania uskutočnil niekoľko procesných úkonov, ktoré

však nielen že neviedli k odstráneniu právnej neistoty v konaní ale túto aj priamo založili.

Odporca uskutočňoval neefektívne úkony, ktoré prispeli k prieťahom v konaní.

Takýmito úkonmi boli aj pojednávania konané dňa 31. 10. 2012 a 7. 3. 2014.

V prejednávanej veci sa jedná o sporové konanie, kde nie je úlohou súdu vyzývať odporcu

k predloženiu listinných dôkazov na preukázanie pravdivosti svojich tvrdení, resp.

opakovane tohoto vyzývať k úprave vzájomného návrhu, ktorý bol ním vznesený ešte dňa

16. 05. 2011.

Pojednávanie konané dňa 7. 3. 2014 bolo síce odročené za účelom vypočutia

uvedených svedkov, ktorí však mali byť už vypočutý na tomto pojednávaní, ak by boli

predvolaní, tak ako to vyplýva zo zápisnice z pojednávania konaného dňa 31. 10. 2012.

Nemožno potom hovoriť o objektívnych skutočnostiach.

S poukazom na uvedené navrhujeme našej sťažnosti v celom rozsahu vyhovieť

a priznať aj náhradu trov právneho zastúpenia spolu vo výške 426,12, Eur za 3 úkony

právnej pomoci...“

Právny zástupca sťažovateľa a predsedníčka okresného súdu ústavnému súdu

oznámili, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Vzhľadom na tieto

oznámenia ústavný súd v súlade s § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) upustil od ústneho pojednávania, keďže dospel k názoru, že od ústneho pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Zo spisu vedeného okresným súdom pod sp. zn. ústavný súd zistil že

namietané konanie prebiehalo tak, ako to vo svojom vyjadrení uviedol okresný súd, preto

chronológiu úkonov na tomto mieste ústavný súd už neuvádza.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal...

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní o „zaplatenie peňažnej pohľadávky z obchodného styku za dodaný tovar“

vedenom pod sp. zn. dochádza k porušovaniu základného práva sťažovateľa

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov...

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná...

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci

v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II.

ÚS 55/98, ).

Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že

účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej

neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu

(napr. ).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo

alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované

v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie

účastníka konania a postup súdu (napr. ). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný

súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam

pre sťažovateľa (napr. , , ). Podľa rovnakých kritérií

ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie

v napadnutom konaní nie je fakticky ani právne zložité. Ide o vec, ktorá tvorí súčasť bežnej

rozhodovacej agendy všeobecných súdov.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v preskúmavanej

veci, nemožno nevziať do úvahy skutočnosť, na ktorú poukázal aj okresný súd, že

k predĺženiu napadnutého konania prispel aj samotný sťažovateľ najmä tým, že jeho právny

zástupca 3 krát žiadal o odročenie nariadeného pojednávania z dôvodu kolízie termínov

pojednávaní , pričom sťažovateľ trval na osobnej účasti právneho zástupcu na pojednávaní.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci.

Sťažovateľ tvrdil, že k porušeniu jeho základného práva zaručeného v

a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru došlo „najmä po rozhodnutí odvolacieho súdu

vo veci, teda v čase od 12. 6. 2012... do 13. 5. 2014“. Ústavný súd zistil, že do tohto

obdobia spadá okrem štvormesačnej bezdôvodnej nečinnosti (od 12. júna 2012

do 31. októbra 2012) aj dvojmesačné obdobie práceneschopnosti konajúcej sudkyne

(od 26. novembra 2012 do 7. januára 2013 a od 25. apríla 2013 do 16. mája 2013). Spolu

s dvojmesačnou nečinnosťou (od 15. augusta 2014 do 11. novembra 2014) bol okresný súd

v namietanom konaní celkovo nečinný 8 mesiacov.

Na pojednávaní 11. novembra 2014 bol vyhlásený rozsudok, v ktorom okresný súd

zaviazal odporcu zaplatiť sťažovateľovi 112,72 € spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne

a vo zvyšnej časti návrh zamietol.

Z ustálenej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah

v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v (napríklad

). Ojedinelá a krátkodobá nečinnosť okresného súdu nebola spôsobilá

zasiahnuť do a dohovorom zaručeného práva.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že z hľadiska komplexného posúdenia

namietaného konania aj v kontexte so sťažovateľovým podielom na prieťahoch v konaní

nebolo možné považovať postup okresného súdu za porušenie jeho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v , ako ani

práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1

dohovoru.

Z uvedených dôvodov a v súlade so svojou doterajšou rozhodovacou činnosťou

ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto nálezu.

Sťažovateľ okrem vyslovenia porušenia označených práv navrhol, aby ústavný súd

svojím rozhodnutím prikázal okresnému súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov,

a domáhal sa aj priznania primeraného finančného zadosťučinenia a trov právneho

zastúpenia.

V zmysle ustanovenia ak sa základné

právo alebo sloboda porušili rozhodnutím alebo opatrením, ústavný súd také rozhodnutie

alebo opatrenie zruší. V zmysle odseku 4 citovaného ustanovenia

môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané

finančné zadosťučinenie. Z uvedeného vyplýva, že tieto výroky sú viazané na vyhovenie vo

veci samej. Keďže v uvedenom prípade ústavný súd vyslovil, že základné právo a právo,

ktorých porušenie sťažovateľ namietal, porušené nebolo, uvedenými návrhmi sa pri svojom

rozhodovaní už podrobnejšie nezaoberal.

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uložiť niektorému z účastníkov, aby úplne alebo sčasti

uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Keďže sťažovateľ v konaní neuspel, ústavný

súd nepovažoval za potrebné zaoberať sa ani jeho návrhom na náhradu trov konania.

Zo všetkých uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené

vo výroku tohto nálezu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. marca 2015